Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/310/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216203058
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Petríková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:4216203058.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska č. 5, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska č. 5, proti žalovanému B. R., bývajúcemu v J., o zaplatenie 296,53 eur s príslušenstvom,
vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8 C 94/2016, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Nitre z 31. mája 2018 sp. zn. 9 Co 124/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie odmieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením z 26. februára
2018 č. k. 8 C 94/2016-60 zamietol návrh žalobcu na opravu platobného rozkazu Okresného súdu

Komárno z 25. augusta 2016 č. k. 8 C 94/2016-50. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 224
CSP a uviedol, že súd rozhodol v spore 25. augusta 2016 platobným rozkazom č. k. 8 C 94/2016-50.
Písomným podaním doručeným okresnému súdu 3. júla 2017 žalobca žiadal opraviť platobný rozkaz
v časti identifikačných údajov žalovaného, a to mena a priezviska žalovaného, pretože z výpisu z listu
vlastníctva bolo zistené správne meno a priezvisko, ktoré má znieť B. R.. Súd prvej inštancie návrhu
žalobcu na vydanie opravného uznesenia vyhovieť nemohol, nakoľko v predmetnom platobnom rozkaze

nezistil žiadnu chybu v písaní, počítaní alebo inú zrejmú nesprávnosť. Uviedol, že účelom inštitútu
opravných uznesení je napravenie pochybení, ktorých sa dopustil súd. Platobný rozkaz bol v celom
rozsahu vydaný v súlade so žalobou a predloženými dôkazmi, a to i v časti označenia žalovaného jeho
menom a priezviskom.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu uznesením z 31. mája 2018 sp.

zn. 9 Co 124/2018 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne [§ 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“)]. Na odôvodnenie uviedol, že skutočnosť, že žalobca v konečnom
dôsledku označil žalovaného nesprávne, teda vadne, nemožno vyhodnotiť tak, že by sa súd prvej
inštancie pri rozhodovaní vo veci dopustil takého pochybenia, ktoré predpokladá ustanovenie § 224
CSP. Zo strany súdu prvej inštancie tak nedošlo pri vydaní platobného rozkazu k žiadnej chybe v
písaní, počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti, ktorá by odôvodňovala následný postup súdu v zmysle

ustanovenia § 224 CSP.

3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 420 písm.
f/ CSP, keďže podľa jeho názoru súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. Žalobca mal za to, že konanie pred súdom prvej inštancie trpelo nedostatkom procesnej
podmienky, ktorá spočívala v nesprávnom označení žalovaného, a teda okresný súd bol povinný vsúlade s ustanovením § 161 ods. 3 CSP urobiť vhodné opatrenia na jej odstránenie. Súdy nižších
inštanciímutedatakýmtonesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilivymožiteľnosťjehopohľadávky.

4. Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom
(§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP), v ktorej neprospech (z hľadiska procesného) bolo rozhodnutie vydané (§

424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospelk záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na
stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

6. Najvyšší súd v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 viackrát (viď napríklad sp. zn. 1 Cdo 6/2014,
3 Cdo 209/2015, 3 Cdo 308/2016, 5 Cdo 255/2014) uviedol, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne
a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam.

Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a
nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len
vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať
a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane
dovolacieho konania (I. US 4/2011). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za

ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Dovolanie
nie je „ď'alším odvolaním“ a dovolací súd nie je (nesmie byť vnímaný ako) tretia inštancia, v ktorej by
bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Tejto mimoriadnej povahe dovolania
zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že

dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie
(úspešne) napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

7. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť

vytýkaná v dovolaní (viď § 428 CSP). V danom prípade žalobca namieta, že v konaní došlo k procesnej
vade uvedenej v § 420 písm. f/ CSP.

8. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie
prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie,

ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia
§ 420 CSP, dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu
opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm.
a/ až f/ CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v
tomto ustanovení.

9. Pre účely ustanovenia § 420 CSP charakter rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na opravu
rozhodnutia (opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností), treba z povahy veci
odvodzovať od charakteru rozhodnutia, ktorého oprava je navrhovaná, resp. ktoré sa má opraviť, a tiež
od toho, čo má byť predmetom opravy. Samotné rozhodovanie o oprave totiž bez existencie toho, čo sa

má prípadne opraviť, neprichádza do úvahy. Preto ak sa navrhuje oprava rozhodnutia vo veci samej
alebo rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a oprava by sa mohla dotknúť práv a povinností strán, o
ktorých bolo autoritatívne rozhodnuté, je aj rozhodnutie o takomto návrhu rozhodnutím vo veci samej
alebo rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.
júna 2018 sp. zn. 6 Cdo 162/2017).

10. V preskúmavanej veci sa návrh na opravu týkal opravy platobného rozkazu v časti identifikačných
údajov žalovaného, a to jeho mena a priezviska, preto uznesenie odvolacieho súdu, v zmysle vyššie
uvedenej judikatúry, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na
opravu, bolo treba v zmysle vyššie uvedeného považovať za rozhodnutie vo veci samej. Takéto

rozhodnutie tak bolo možné napadnúť dovolaním podľa § 420 CSP.

11. Dovolací súd v zmysle namietanej vady akcentuje, že pod porušením práva na spravodlivý súdny
proces z hľadiska § 420 písm. f/ CSP treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým súd zasiaholdo ústavou, resp. Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd garantovaných práv
dovolateľa, v dôsledku čoho bolo dovolateľovi znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu
prostriedkami, ktoré mu zákon priznáva. Prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia môže byť daná

aj v prípade nesprávneho rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na opravu rozhodnutia. Bez vykonania
opravy, hoci by na to boli splnené podmienky, by totiž chyba v písaní alebo počítaní, alebo aj iná zrejmá
nesprávnosť, mohla mať za následok napr. nevykonateľnosť rozhodnutia alebo takú autoritatívnu úpravu
práv a povinností strán, ktorá ako prejav verejnomocenskej vôle by nezodpovedala vôli, ktorú súd svojím
rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel. Tým by bolo vo svojich dôsledkoch

negované základné právo na spravodlivú súdnu ochranu. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze
sp. zn. II. ÚS 576/2013 z 24. júla 2014 vyslovil názor, že z článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(teda z práva, aby sa vo veci rozhodovalo podľa platnej a účinnej právnej normy) vyplýva, že ak účastník
konania (teraz strana) splní všetky pozitívne i negatívne podmienky opravy rozhodnutia ustanovené v
§ 164 O.s.p. (teraz § 224 CSP), vzniká mu subjektívne právo na to, aby súd rozhodnutie opravil. Súdu v
takomto prípade nepatrí akákoľvek voľná úvaha o tom, či napriek splneniu zákonných podmienok návrhu

na opravu rozhodnutia vyhovie alebo nie.

12. Dovolací súd však po preskúmaní spisu dospel k záveru, že konanie pred odvolacím
súdom nie je postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP. Žalobca nesplnil všetky
pozitívne i negatívne podmienky opravy rozhodnutia ustanovené v § 224 CSP, a teda mu nevzniklo

subjektívne právo na to, aby súdy rozhodnutie opravili. Právny záver odvolacieho súdu, že skutočnosť,
že žalobca v konečnom dôsledku označil žalovaného nesprávne, teda vadne, nemožno vyhodnotiť tak,
že by sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci dopustil takého pochybenia, ktoré predpokladá
ustanovenie § 224 CSP. Zo strany súdu prvej inštancie tak aj podľa názoru dovolacieho súdu nedošlo
pri vydaní platobného rozkazu k žiadnej chybe v písaní, počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti, ktorá

by odôvodňovala následný postup súdu v zmysle ustanovenia § 224 CSP. Účelom inštitútu opravného
uznesenia je napravenie pochybení, ktorých sa dopustil súd. Nie je možné týmto spôsobom opraviť
vadu žaloby, o ktorej súd rozhodol. Rovnako nie je v zásade možné opravným uznesením
odstraňovať taký nedostatok podania sporovej strany, ktorý spôsobil nesprávnosť rozsudku.

13. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie žalobcu podané z dôvodu
procesnej vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ CSP nie je procesne prípustné, a preto ho najvyšší
súd odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.

14. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§

451 ods. 3 veta druhá CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.