Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/71/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114220200
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114220200.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613
843, proti žalovanému U. I., trvale bytom U. P., B. XX, P., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42
343 828, právne zastúpené JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou, Dobrianskeho 1651, Vranov nad

Topľou, o zaplatenie 11 826,75 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Prešov č. k. 15C 272/2014 - 52 zo dňa 28.11.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa pripustil, aby sa konania popri žalovanom ako vedľajší
účastník zúčastnilo Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Nám. legionárov 5, Prešov, IČO:

42 343 828.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 11 826,75 Eur s
príslušenstvom. Podaním doručeným súdu dňa 04.08.2014 oznámilo Združenie - Pomoc a ochrana
spotrebiteľa „POS“, Prešov vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Súd dňa
06.10.2014 oznámil žalobcovi a žalovanému vstup vedľajšieho účastníka do konania a zároveň vyzval

žalovaného,abysavlehote10dnívyjadril,čisovstupomvedľajšiehoúčastníkasúhlasí,pričomžalovaný
na výzvu súdu nereagoval. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 20.10.2014 vzniesol námietku
prípustnosti vedľajšieho účastníctva v skrátenom konaní.

Následne súd citoval ust. § 93 ods. 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku, § 52 ods. 3, 4 Občianskeho
zákonníka, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a uviedol, že predpokladom

účasti občianskeho združenia, predmetom činnosti ktorého je ochrana práv podľa Zákona o ochrane
spotrebiteľa, v konaní ako vedľajšieho účastníka je, aby konanie vo svojom predmete poskytovalo
priestor na ochranu spotrebiteľského práva bez ohľadu na to, či sa jedná o spotrebiteľskú vec
individuálnu alebo sa týka skupiny spotrebiteľov. Je vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom
podporovaný niekým, účasť koho si v konaní neželá. Aj keď sa určitý subjekt stáva vedľajším
účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do

konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má účastník konania, ktorého chce vedľajší
účastník v konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas s jeho vstupom do
konania. V danom prípade absentuje výslovný nesúhlas žalovaného, pričom táto skutočnosť nebráni
naplneniu samotného účelu účasti vedľajšieho účastníka. Zároveň súd uviedol, že vec sa prejednáva v
neskrátenom konaní, hoci žalobca namietal prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka iba v skrátenom
konaní.V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Uviedol, že vedľajší účastník sa na základe nie celkom jednoznačného zákona č.
122/2013 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len zákon č. 122/2013 Z.z.) dostáva k

údajom o prebiehajúcich súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, čím sú mu sprístupnené veľmi
citlivé osobné údaje týkajúce sa účastníka konania. Tieto osobné údaje vedľajší účastník získava len na
základe vstupu do súdneho konania bez ohľadu na stanovisko účastníka konania, ktorého sa osobné
údaje týkajú. Vzhľadom na uvedené žalobca zastával názor, že súd by mal vyzvať žalovaného ako
účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník do konania vstúpiť, na vyjadrenie súhlasu s

týmto vstupom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 151/2007,
v zmysle ktorého predpokladom vedľajšieho účastníctva je súhlas žalovaného s tým, aby niekto na jeho
strane vystupoval ako vedľajší účastník. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd nepripustí
vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania. Uplatnil si trovy odvolacieho konania,
ktoré špecifikoval.

Vedľajší účastník, ani žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Následne žalobca podaním zo dňa 28.01.2015 namietal neprípustnosť vedľajšieho účastníka v konaní
z dôvodu chýbajúceho súhlasu žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na základe
podanéhoodvolaniapreskúmalnapadnuté uzneseniespoluskonaním,ktorémupredchádzalovzmysle
zásad uvedených v ustanovení § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a zistil, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva

ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31.12.2014, ako vedľajší účastník sa
môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom

činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31.12.2014, do konania
vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu.
O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31.12.2014, v konaní má vedľajší
účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú
úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z o ochrane spotrebiteľa, združenie môže podať návrh na
vydanie predbežného opatrenia podľa § 21 ods. 1 orgánu dozoru alebo návrh na začatie konania na
súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, a to vrátane konania vo veci ochrany kolektívnych záujmov
spotrebiteľov, alebo môže byť účastníkom konania
a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo

b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Európskou komisiou (ďalej len "zoznam
oprávnených osôb"), bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený
v danom prípade podať návrh na začatie konania.

Oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj odôvodnením napadnutého uznesenia, odvolací súd zistil, že

súd prvého stupňa správne rozhodol, pokiaľ pripustil vedľajšie účastníctvo Združenia - Pomoc a ochrana
spotrebiteľa „POS“, Prešov do konania na strane žalovaného. Namietané nesprávne právne posúdenie
nebolo opodstatnené. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom
prvého stupňa.K odvolacím námietkam žalobcu však považuje za potrebné doplniť ďalšie dôvody na potvrdenie
správnosti uznesenia súdu prvého stupňa.

Novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 384/2008 Z.z. bola s účinnosťou od
15.10.2008 zavedená druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní.
Ustanovenie § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku práve v prípade právnických osôb zameraných
na ochranu práv spotrebiteľa nevyžadovalo preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu. Cieľom

navrhovanej úpravy bolo rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný
záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré majú vzhľadom na svoje
zameranie alebo predmet činnosti v záujme ochrany tohto verejného záujmu vstupovať do konania
ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácii by bolo takmer nemožné preukázať právny
záujem na výsledku sporu. V praxi ide hlavne o právnické osoby v postavení mimovládnych organizácií
zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, o združenia na ochranu spotrebiteľov

a podobne.

Smernica Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
nestanovuje, že združenia na ochranu spotrebiteľov musia mať právo vstupovať do sporov o
individuálnych záujmoch spotrebiteľov ako vedľajší účastníci. Článok 7 ods. 2 tejto smernice priznáva

týmto združeniam procesné práva pokiaľ ide o ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Smernica
teda nič nehovorí o prípadnej účasti združení na ochranu spotrebiteľov v individuálnych sporoch. Z
článku 8 Smernice Rady č. 93/13 EHS vyplýva, že členské štáty môžu zaviesť opatrenia, ktoré sú
priaznivejšie pre spotrebiteľa, ako tie ktoré sú stanovené v smernici.

Takýmto opatrením môže byť aj pripustenie vedľajšieho účastníctva v konaní. Občiansky súdny poriadok
účinný do 31.12.2014 v ustanovení § 93 a ani v iných ustanoveniach neupravoval, aby podmienkou
pre vstup vedľajšieho účastníka do konania mal byť výslovný súhlas účastníka, na strane ktorého má
vedľajší účastník vystupovať. Žalovaný oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania prevzal
a doposiaľ žiaden nesúhlas s jeho vstupom do konania nevyslovil.

Vedľajší účastník v súlade s ustanovením § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom
do 31.12.2014, do konania mohol vstúpiť buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Možnosť vstupu do konania bola obmedzená len dobou
trvania konania. Vedľajší účastník tak mohol vstúpiť do konania kedykoľvek od momentu jeho začatia

až do doby, kedy sa konanie skončilo. Začiatok konania je daný dňom, keď došiel súdu návrh na jeho
začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Ak Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2014 v prípade vedľajšieho účastníka ako
združenia na ochranu spotrebiteľa nevyžadoval preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu

a jeho vstup do konania nepodmieňoval výslovným súhlasom zo strany žalovaného, bolo pripustenie
vstupu vedľajšieho účastníka do konania vhodným prostriedkom pre dosiahnutie toho, aby žalovaný ako
spotrebiteľ mohol účinnejšie brániť svoje práva vyplývajúce z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.

Pokiaľ ide o námietku, že vedľajší účastník sa pri vstupe do konania dostáva do kontaktu s osobnými

údajmi účastníka konania, ktoré sú chránené Ústavou SR a zákonom č. 122/2013 Z.z. je potrebné
konštatovať, že tieto námietky nie sú právne významné. Právne významným je v danom prípade
ustanovenie § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré poskytuje občianskemu združeniu,
ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, zákonnú licenciu na vstup do občianskeho
súdneho konania práve za účelom ochrany záujmov spotrebiteľov. Táto okolnosť - vstup vedľajšieho

účastníka do konania na strane spotrebiteľa súvisí aj s tým, že vedľajší účastník sa oboznamuje s tým,
kto je účastníkom na strane žalovaného, čo je predmetom konania, prípadne aj s istými osobnými údajmi
účastníka (meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko a podobne). Nemožno však konštatovať, že
by táto okolnosť sprístupnenia osobných údajov bola porušením zákona č. 122/2013 Z.z., prípadne
žalobcom udávaného článku 19 ods. 2, 3 Ústavy SR, v prípade ak Občiansky súdny poriadok v ust. §

93 ods. 2 takýto vstup a pôsobenie vedľajšieho účastníka výslovne umožňuje.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2014 zo
dňa 29.01.2014, ktorým Ústavný súd SR odmietol návrh Okresného súdu Brezno na začatie konaniao súlade § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s čl. 19 ods. 2, 3 Ústavy SR z dôvodu jeho
zjavnej neopodstatnenosti. Ústavný súd SR nepovažoval ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku za spôsobilé zasiahnuť do základného práva garantovaného v čl. 19 ods. 2, 3 Ústavy SR

s prihliadnutím na limity spracúvania osobných údajov dané aktuálnou právnou úpravou (platným
zákonom č. 122/2013 Z.z.). Ústavný súd SR zároveň pripomenul aj záväzky Slovenskej republiky
vyplývajúce z práva Európskej únie, konkrétne Smernice Rady č. 93/13/EHS, v úvodnej časti, ktorej
Rada Európskych spoločenstiev deklaruje, že osoby a organizácie, ktoré majú oprávnený záujem na
tejto záležitosti, musia mať prostriedky na podanie podnetu na začatie postupov týkajúcich sa zmluvných

podmienok navrhovaných pre všeobecné uplatňovanie v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi a
najmä nekalých podmienok buď pred súdom alebo s právnym orgánom príslušným na rozhodnutie o
sťažnosti alebo na podanie návrhu na začatie príslušných súdnych konaní.

Vo vzťahu k rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal v podanom odvolaní žalobca,
odvolací súd uvádza, že tieto nemajú charakter ustálenej judikatúry. Jedná sa o rozhodnutia senátov

Najvyššieho súdu SR, nie o zjednocovacie stanoviská najvyššieho súdu.

Odvolacie námietky žalobcu preto nemajú vplyv na postavenie vedľajšieho účastníka v konaní a na jeho
účasť a sú bez právneho významu vo vzťahu k správnym záverom súdu prvého stupňa.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho
poriadku ako správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.