Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. marec 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 10C/23/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112203271
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1112203271.10

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci žalobkyne: L..
U. E., O. Y. XX.X.XXXX, V. V. Č.. XX, XXX XX Bratislava zastúpenej: advokátskou kanceláriou FUTEJ
& Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341 proti žalovanej: Slovenská
republika zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, Bratislava, o náhradu
škody v sume 241.661,05 € s príslušenstvom, o návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym

dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie v právnej veci 10C 23/2012 z a m i e t a .
Súd žalobu vo veci samej z a m i e t a.
Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni n e p r i z n á v a. .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 1.2.2012, doplnenenou písomným podaním zo dňa
11.4.2013 (doručeným súdu dňa 17.6.2013), ktorým z časového a vecného hľadiska špecifikovala
nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska /ďalej NBS/ nielen z pohľadu právnej úpravy
Slovenskej republiky ako aj z pohľadu práva Európskej Únie /EÚ/ sa domáhala, aby súd zaviazal
žalovanú na náhradu škody v sume 241.661,05 € s príslušenstvom, ktorá jej mala vzniknúť v príčinnej
súvislostisnesprávnymúradným postupomNBSprivýkonedohľadunadPODIELOVÝM DRUŽSTVOM

SLOVENSKÉ INVESTÍCIE. Žalobkyňa žalobu odôvodnila na tom skutkovom základe, že ako členka
PODIELOVÉHODRUŽSTVASLOVENSKÉINVESTÍCIE/ďalejlenDružstvo/vložilapeňažnéprostriedky
do Družstva za účelom ich zhodnotenia, nakoľko Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od
svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch
a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch ZoCP).
DružstvotakrobilonazákladeverejnejponukyDružstvavrámciProspektuinvestície,ktorýschválil Úrad

pre finančný trh rozhodnutím UFT - 002/2002/SPI zo dňa 21.3.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
28.3.2002. Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných prostriedkov zhromaždených na základe
verejnej ponuky Družstva a ich spravovanie v rámci Prospektu investície upravovala zmluva, ktorú
uzatvorili ako zmluvné strany Družstvo a CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. / ďalej Obchodník s CP / s
názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov, uzavretá podľa zákona o cenných papieroch,
o správe aktív podľa Obchodného zákonníka, ktorá bola menená a doplňovaná. Miera zhodnotenia

peňažných prostriedkov vložených žalobkyňou do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investície
podľa zmluvy 8%. Družstvo na zhodnocovanie peňažných prostriedkov používalo výhradne spoločnosť
CAPITAL INVEST o.c.p. Obchodník s CP vykonával činnosť obchodníka s cennými papiermi podľa
zákona o cenných papieroch č. 566/2001 Z.z., na základe povolenia na poskytovanie investičných
služieb NBS do 1.3.2011, kedy mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. Nad
činnosťou Družstva a Obchodníka s CP mala právomoc vykonávať dohľad NBS v súlade so zákonom č.

566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papierocha investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoCP).) ako aj zákonom
č. 747/2004 Z.z. dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1a. Žalobkyňa vložila peňažné prostriedky do Družstva výhradne z dôvodu, že sa spoliehala na to,

že Družstvo a aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS tak, že bude
zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jej peňažné prostriedky, ale aj budú
zhodnotené v garantovanej výške.
1b. Žalobkyňa sa na základe informácie od Družstva v máji 2010 dozvedela, že Obchodník s CP s
Družstvom k 30.4.2010 skončil spoluprácu, že Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov,

ani zverené peňažné prostriedky, a že z tohto dôvodu Družstvo nemá prostriedky na výplatu žalobkyňou
zverených finančných prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. V dôsledku vyššie uvedeného konania
Obchodníka s CP v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo vznikla žalobkyni škoda, ktorá predstavuje
sumu, o ktorú sa zmenšil majetok žalobkyne, pretože Družstvo žalobkyni nevyplatilo finančné
prostriedky zhodnotené o dohodnutý zisk.
1c. Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že žalovaná v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS,

porušením zákonných ustanovení týkajúcich sa dohľadu, zodpovedá za škodu, ktorá jej, v príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS, vznikla. Podľa tvrdení žalobkyne škoda jej vznikla
v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad činnosťou
Obchodníka s CP, ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa Zmluvy, keď po zistení závažných a
podstatných nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP NBS neurobila riadne a včas úkony potrebné

na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom musela vedieť z
charakteru zistených porušení, že nedostatky v činnosti Obchodníka s CP zasahujú do práv a právom
chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky na
ich zhodnotenie. Nesprávny úradný postup NBS ďalej spočíval v tom, že vo vzťahu k Družstvu NBS
nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku, ktorý zverilo Obchodníkovi s

CP, a ktorý bol tvorený z vložených prostriedkov jeho členov. NBS najmä neupozornila včas Družstvo na
možnosť rizika vyplývajúceho z jeho spolupráce s Obchodníkom s CP. NBS ďalej zbytočnými prieťahmi,
resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči Družstvu a Obchodníkovi s CP vhodné
opatrenia, ktorými by zabezpečila, že Družstvo a Obchodník s CP by nemohol so svojím majetkom
nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky žalobkyne. Obchodník s CP mohol pokračovať

v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane žalobkyne až do 1.3.2011, kedy NBS
odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb.
2. Žalovaná sa k žalobe predbežne vyjadrila v písomnom podaní doručenom súdu dňa 11.5.2012
v ktorom uviedla, že žalobkyňa až po podaní žaloby požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie
nároku. Ďalej uviedla, že žaloba sa javí ako neopodstatnená z dôvodu, že žalobkyňa, spolu so

žalobou,súduaanižalovanejsnávrhomnapredbežnéprerokovanienárokunepredložilažiadnedôkazy.
Žalovaná poukázala aj na tú skutočnosť, že žalobkyňa si mala svoju pohľadávku uplatniť v konkurznom
konaní, nakoľko na Družstvo bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
3K 95/2010 zo dňa 11.4.2011, ktoré bolo dňa 18.4.2011 zverejnené pod značkou K000394, v časti
75 B Obchodného vestníka číslo 75/2011. Žalovaná vo svojom písomnom doplnení vyjadrenia k

návrhu doručenom súdu dňa 24.8.2012 uviedla, že Podielové družstvo slovenské investície a jeho
dcérskej spoločnosti - Euro Družstvo slovenské investície, Dolárové družstvo slovenské investície a
Sporiteľné družstvo stred BB " v konkurze" - vystupujúce pod spoločným logom " Slovenské investície"
- sú podnikateľské subjekty, ktoré vznikli a vyvíjali činnosť podľa Obchodného zákonníka. Za celkovú
činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo- ako štatutárny orgán družstva,

ktorý riadi činnosť Družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach Družstva, pokiaľ nie sú zákonom,
stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu Družstva. Žalobkyňa ako
investor musela vedieť, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos
nie je zárukou budúcich výnosov tak, ako to ustanovuje § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001
Z.z. ZoCP. Spoliehanie sa žalobkyne na to, že Družstvo aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými

je vykonávaný dohľad NBS, pričom pod týmto dohľadom budú peňažné prostriedky zhodnotené v
garantovanej výške ( 8% p.a.), sú účelové a založené aj na neznalosti právnych predpisov. Žalovaná
vo vyjadrení ďalej uviedla, že Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli
od 1.1.2006 na NBS) schválil pre Družstvo dňa 21.3.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2
ZoCP (právoplatný dňa 28.3.2002), na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové

hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Prospekt investície je svojou povahou
informačný dokument, ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné
rozhodnutie. Pri jeho schvaľovaní orgán dohľadu postupuje podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods.
7 ZoCP a posudzuje najmä jeho úplnosť (teda či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 ZoCP)a tiež vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte
investície zodpovedá štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorého
vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené v Prospekte investície sú úplné a pravdivé ako aj jeho podpis,

ktorý Prospekt investície musí obsahovať (§128 ods. 1 písm. h/ ZoCP). Zákonnej úprave odporuje a
je zavádzajúce tvrdenie žalobkyne, že schválený Prospekt investície obsahoval aj samotnú Zmluvu
o správe portfólia. Prospekt investície má podľa zákona obsahovať a obsahuje iba zoznam zmlúv,
ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu
služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná náležitosť prospektu podľa § 128 ods. 1 písm. a/ bodu 10 ZoCP.

ZoCP však nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy (požadoval sa
len ich zoznam) a schválený Prospekt investície tieto zmluvy nikdy neobsahoval. Schválenie Prospektu
v žiadnom prípade neznamenalo schválenie Zmluvy. Schválením Prospektu investície nevznikol medzi
Družstvom a Obchodníkom s CP zmluvný vzťah, a teda eventuálne nedodržiavanie povinností zo
zmluvy medzi Družstvom a Obchodníkom s CP zo strany Obchodníka s CP by vo všeobecnosti bolo
porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie porušením Prospektu investície.

2a. Žalovaná vo svojich vyjadreniach ďalej uviedla, že NBS vykonávala dohľad nad činnosťou
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu,
a to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených
v ZoCP, teda kontrolovala zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky
(§ 126 ods. 2 ZoCP a § 127 ZoCP), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej

ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie
povinnosti predložiť pred zverejnením NBS na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových
hodnôt, ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 ZoCP. Až s účinnosťou od 1.6.2010 bola
NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený
Prospekt investície. NBS teda nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou

Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným
prekročením jej kompetencie.
2b. Z polročných správ Družstva predkladaných Družstvom NBS nevyplývali žiadne indície a ani
informácie o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov
či podielov na zisku jeho členom. Družstvo od začiatku obchodnej spolupráce s Obchodníkom s CP

nemalo žiadne výhrady k činnosti Obchodníka s CP a ani nikdy NBS neoznámilo, že Obchodník s
CP neoprávnene vyúčtováva odmenu alebo si inak neplní povinnosti vyplývajúce zo zmluvy uzatvorenej
s Družstvom, ale ani nikdy nepodalo žiadnu žalobu na súd z dôvodu, že Obchodník s CP nekoná v
súlade s uzatvorenou zmluvou, prípadne svojim konaním spôsobuje škodu Družstvu. Až po 8 rokoch
vzájomnej spolupráce s Obchodníkom s CP, listom doručeným NBS dňa 15.4.2010, žiadalo Družstvo

o preskúmanie postupu Obchodníka s CP a žiadalo o vykonanie dohľadu na mieste. Družstvo sa
nedomáhalo svojich nárokov voči Obchodníkovi s cennými papiermi na príslušnom súde, ale žiadalo
okamžitú nápravu od NBS. NBS po podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s informáciami
uvedenými v podnete vykonala ihneď v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u Obchodníka s CP dohľad
na mieste, pri ktorom bolo zistené, že Obchodník s CP neposkytoval pre Družstvo investičnú službu

riadenie portfólia v zmysle ZoCP. Vzhľadom na podozrenie z možného poškodenia klientov Obchodníka
s CP, NBS v záujme ochrany klientov Obchodníka s CP, vydala rozhodnutie č. ODT-8305/2010 zo
dňa 12.7.2010 o predbežnom opatrení, ktorým Obchodníkovi s CP uložila zdržať sa nakladania s
majetkom klientov zvereným Obchodníkovi s CP bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS.
Rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21.12.2010 NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na

poskytovanie investičných služieb z dôvodov uvedených v § 156 ods. 2 písm. a/ ZoCP. V rozhodnutí
boli zároveň uvedené aj iné porušenia ZoCP. Proti rozhodnutiu podal Obchodník s CP rozklad. V
konaní o rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada Národnej banky Slovenska,
ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č. GUV-274/2011, rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 4.3.2011.

2c. Žalovaná vo svojom vyjadrení ďalej uviedla, že NBS listom zo dňa 20.4.2010 vyzvala Družstvo,
aby predložilo žiadosť o schválenie dodatku Prospektu investície tak, aby Družstvo mohlo pokračovať v
zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže v Družstve nastali zmeny týkajúce sa údajov zahrnutých
do prospektu investície, ktoré by mohli mať vplyv na hodnotenie ponúkaných majetkových hodnôt
investorom, a v dôsledku ktorých sa stala neaktuálna podstatná časť Prospektu investície. Družstvo

podalo dňa 28.4.2010 žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície. Žiadosť Družstva nebola
úplná. NBS vyzvala Družstvo na odstránenie nedostatkov. Družstvo požiadalo trikrát o predĺženie
lehoty na odstránenie nedostatkov celkovo na 120 dní, ale napriek tomu nedostatky neodstránilo. NBS
ako prvostupňový útvar dohľadu nad finančným trhom, svojim rozhodnutím č. OPK-5664/1-5/2010 zodňa 26. 8. 2010 konanie o žiadosti Družstva zastavila. Družstvo podalo proti uvedenému rozhodnutiu
rozklad. O rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada NBS, ktorá prvostupňové
rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č. GUV-1744/2010 zo dňa 8.12.2010. Rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 16.12.2010. Medzičasom NBS ako prvostupňový útvar dohľadu nad finančným trhom
listomč.ODT-10890/2010zodňa27.8.2010doručilaDružstvuoznámenieozačatíkonaniazaporušenie
§ 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) ZoCP a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP,
a to tým, že Družstvo nedodržiavalo schválený Prospekt investície, a že skutočnosti v ňom uvedené
nie sú aktuálne a pravdivé. Toto konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia č. ODT-10890-4/2010

zo dňa 30.5.2011, ktorým sa Družstvu zakázal predaj majetkových hodnôt. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 18.7.2011. Žalovaný vo vyjadrení ďalej namietal, že podľa vyjadrenia Družstva malo
Družstvo poskytnúť Obchodníkovi s CP 26.179.149,64 €. NBS pri výkone dohľadu na mieste u
Obchodníka s CP nenašla žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, že by Družstvo zverilo
Obchodníkovi s CP finančné prostriedky. NBS nebola pri vykonávaní dohľadu nečinná, nespôsobila
žiadne prieťahy v konaní, postupovala v súlade so ZoCP, preto žalovaná žiadala žalobu zamietnuť.

3. Právny zástupca žalobkyne, na pojednávaní konanom dňa 19.2.2014, doručil súdu písomný návrh
na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie podľa ešte platného ustanovenia § 109 ods. 1 písmeno c/ O.s.p. s poukazom
na ustanovenie § 1 O.s.p., podľa ktorého vnútroštátny súd je povinný zabezpečiť spravodlivú ochranu
práv a oprávnených záujmov účastníkov konania.

3a. Návrh bol odôvodnený na tom skutkovom základe, že sa žalobkyňa pred vnútroštátnym
súdom domáha náhrady škody proti členskému štátu z titulu zodpovednosti za škodu, ktorá jej
mala byť spôsobená nesprávnym a neodborným dohľadom zo strany verejnoprávneho orgánu - a
to NBS nad Družstvom, ktorého bola členom a Obchodníkom s CP, ktorého Družstvo používalo na
zhodnocovanie finančných prostriedkov získaných od žalobkyne. Družstvo zhromažďovalo peňažné

prostriedky a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch
a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov na základe verejnej ponuky
majetkových hodnôt podľa ust. § 126 zákona o cenných papieroch, a to na základe zverejneného
Prospektu investície, ktorý schválila NBS. Prospekt investície bol vypracovaný k 20.2.2002 a doplnený
dodatkami zo dňa 21.3. 2003, 3.6. 2008. Dohľad nad aktuálnosťou, úplnosťou a pravdivosťou prospektu

bol zverený NBS. Podľa návrhu žalobkyne právna úprava inštitútu prospektu investície obsiahnutá
v zákone o cenných papieroch je výsledkom implementácie Smernice 2003/71/ES Európskeho
parlamentu a Rady zo dňa 4.11. 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných
papierov alebo ich prijatí na obchodovanie a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES. Žalobkyňa
uviedla vo svojom návrhu, že Družstvo svojim konaním porušovalo, okrem iných, ustanovenie §

125 c/ ods. 1 v spojení s ustanovením § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od 31.12.2006,
avšak NBS voči Družstvu úradne zasiahla v máji 2011 vydaním Rozhodnutia o zákaze činnosti, s
odvolaním sa na to, že NBS dohliadať ani sankcionovať Družstvo pred 1.6.2010 nemohla za prípadné
nedodržanieProspektuinvestícieapred1.1.2009 anizaprípadnéneaktualizovanieProspektuinvestície
z dôvodu, že nemala na to zákonné kompetencie. Súd poľa návrhu žalobkyne mal položiť Súdnemu

dvoru EÚ dve prejudiciálne otázky, a to prvú - či je porušením práva Európskej únie, ak členský štát
zavedie do vnútroštátneho poriadku inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorý je zjavne totožný
s inštitútom verejnej ponuky cenných papierov predpokladaným v Smernici 2003/71/ES Európskeho
parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo o
ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES a na tento inštitút verejnej

ponuky majetkových hodnôt sa štát následne odvoláva vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za
škodu štátu spôsobenú NBS spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad
subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt tým spôsobom, že štát argumentuje,
že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je osobitosťou národnej legislatívy, na ktorú sa právo
Európskej únie nevzťahuje . V prípade kladnej odpovede na prvú otázku mal súd položiť druhú

otázku v tom znení- či je porušením článku 288 Zmluvy o fungovaní v Európskej únie v spojení s
článkom 29 Smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri
verejnej ponuke cenných papierov alebo o ich prijatí na obchodovanie a o zmene a doplnení smernice
2001/34/ES ak členský štát v rozpore s povinnosťami uloženými štátu v článku 21 ods. 3 písm. d)
a f) Smernice poukazuje vo vnútroštátnom v konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú

NBS spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi
verejnú ponuku majetkových hodnôt, že NBS nemala v zmysle vnútroštátnej legislatívy po implementácii
Smernice 2003/71/ES dostatočné kontrolné a sankčné kompetencie na včasné zakázanie nezákonnevykonávanej verejnej ponuky majetkových hodnôt subjektmi, nad ktorými mala v zmysle vnútroštátnej
legislatívy povinnosť vykonávať dohľad na finančnom trhu.
3b. Žalovaná žiadala, aby súd zamietol návrh žalobkyne na začatie prejudiciálneho konania

pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 (pôvodného článku 234) Zmluvy o
založení Európskeho spoločenstva, nakoľko žalobkyňa zavádzajúco tvrdí, že Inštitút verejnej ponuky
majetkových hodnôt je zjavne totožný s Inštitútom verejnej ponuky cenných papierov predpokladaným v
smerniciEurópskehoparlamentuaRady2003/71/ESzodňa04.11.2003oprospekte,ktorýsazverejňuje
pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice

2001/34/ES v platnom znení. Definícia verejnej ponuky do majetkových hodnôt do 21.07.2013 bola
zakotvená v § 126 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a ich investičných službách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len ZoCP), ktorým definícia
verejnej ponuky cenných papierov je zakotvená v § 120 ZoCp. Z týchto definícii je zrejmé, že ide
o dva absolútne odlišné inštitúty, ktoré boli zavedené do právneho poriadku Slovenskej republiky od
01.01.2002 na základe zákona ZoCP. Úprava verejnej ponuky majetkových hodnôt bola zavedená

do právneho poriadku Slovenskej republiky z dôvodu, aby upravila podmienky činnosti už v praxi
existujúcich a podnikajúcich podnikateľských subjektov, na ktoré sa verejná ponuka cenných papierov
nevzťahovala a ani sa nevzťahuje z dôvodu rozdielneho zadefinovania verejnej ponuky cenných
papierov a verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktoré zohľadňuje aj rozdielne investičné stratégie a
metódypodnikaniapriverejnejponukemajetkovýchhodnôtvporovnaníspodnikanímpriverejneponuke

cennýchpapierovnazákladezverejnenéhoprospektucennýchpapierov,ktorýpôvodneschvaľovalÚrad
pre finančný trh v období od 01.01.2002 do 31.12.2005 a neskôr po 01.01.2006 NBS. Podľa názoru
žalovanej táto zákonná úprava plne rešpektuje aj článok 16 Charty základných práv Európskej únie,
podľa ktorého sa sloboda podnikania uznáva v súlade s právom EÚ, vnútroštátnymi právnymi predpismi
a praxou. Podľa názoru žalovanej odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku nemôže byť kladná, a preto

je bezpredmetné zaoberať sa druhou prejudiciálnou otázkou položenou žalobkyňou v návrhu, nakoľko
alternatívne investičné možnosti, medzi ktoré možno zahrnúť aj činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky
majetkových hodnôt začala v rámci Európskej únie regulovať až smernica Európskeho a parlamentu
a Rady 2011/61/EÚ zo dňa 08.06.2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a zmene na
doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) číslo 1060/2009 (EÚ) číslo 1095/2010.

Alternatívne investičné fondy podľa vyjadrenia žalovanej tvoria heterogénnu skupinu investičných
združení rôznych právnym foriem zriadených v rôznych právnych systémoch. Cieľom smernice EÚ
2011/61/EÚ podľa bodu 4 v spojení s bodom 1 jej preambuly je ustanoviť vnútorný trh pre správcov
alternatívnych investičných fondov a harmonizovaný a prísny regulačný rámec, ako aj rámec dohľadu
pre činnosti všetkých správcov alternatívnych o investičných fondov v rámci Európskej únie vrátane

správcov alternatívnych investičných fondov, ktorí majú sídlo v členskom štáte EÚ.
4. Podľa ustanovenia § 162 ods. 1 písm. c/ CSP Súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je
Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne
doručí ministerstvu spravodlivosti.

Podľa ustanovenia § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu
s rozhodnutím vo veci samej. § 109 ods. 1, písmeno c/ súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada
Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
12)
Podľa článku 267 Konsolidovaného znenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný článok 234

ZES)

Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú:
a) výkladu zmlúv;
b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že
rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej
únie, aby o nej rozhodol.

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie
je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa
na Súdny dvor Európskej únie.5. Súd má za to, že verejná ponuka majetkových hodnôt nie je regulovaná smernicou EÚ 2003/71/ES
- smernicou o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na
obchodovanie a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES, na znenie ktorej sa žalobkyňa odvoláva

v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Alternatívne investičné možnosti, medzi ktoré je možné
zahrnúť aj činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt začala v rámci EÚ regulovať
až smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ zo dňa 8.6.2011 o správcoch alternatívnych
investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) číslo
1060/2009 ,(EÚ) číslo 1095/2010.

6. Súd v prejednávanej veci má za to, že rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o položených
otázkach nie je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej z dôvodu uvedeného vyššie, ako
aj na základe zhodnotenia dokazovania vo veci samej a z tohto dôvodu sa neobrátil na Súdny dvor
Európskej únie ako aj z dôvodu, že súd prvej inštancie nie je súdom, proti ktorému rozhodnutiu nie
je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva a z toto dôvodu mu táto povinnosť obrátiť
sa na Súdny dvor Európskej únie nevyplýva, nakoľko táto povinnosť vyplýva po zhodnotení skutkových

okolností len súdu ,voči ktorému rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov založených v spise, ktorých obsah súd jednotlivo cituje v rozsudku. Súd zamietol návrh
žalobkyne na doplnenie dokazovania a nevypočul svedkov E.. P. I., C.. U. Š., C.. L. M., C.. F.
I., C.. K.M. L., N.. Súd nedoplnil dokazovanie zabezpečením si účtovnej dokumentácie Družstva z

vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-153/ BPK-B2010 na preukázanie výšky uplatnenej škody žalobkyňou,
nakoľko z listinných dôkazov založených počas konania žalovaným mal súd dostatočne preukázaný
skutkový stav opísaný žalovaným vo vyjadrení k žalobe. Súd taktiež nedoplnil dokazovanie pripojením
si spisu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 23Cb 197/2010 vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa
v predmetnom konaní nie je stranou sporu. Žalovaný netrval na doplnení dokazovania v zmysle jeho

písomného vyjadrenia k žalobnému návrhu v tom smere, že by súd zaviazal správcu konkurznej
podstaty úpadcu Družstva L.. U. G. na predloženie listinných dôkazov o tom či, kedy a v akej výške
Družstvo poskytlo Obchodníkovi s CP finančné prostriedky alebo aké cenné papiere či portfólio cenných
papierov. Súd nevykonal dokazovanie čítaním obsahu jednotlivých listinných dôkazov založených v
spiseúčastníkmikonania,nakoľkoprávnizástupcoviasránsporu konaniauviedli,ževykonanietakéhoto

dokazovania nežiadajú, nakoľko obsah jednotlivých listinných dôkazov je im známy. Súd na návrh
žalobkyne doplnildokazovanietým,ževyzvalsprávcukonkurznejpodstatyúpadcuDružstvaPDSI L..U.
G. na doručenie aktuálnej správy o stave konkurzu vedeného pod sp. zn. 3K 95/2010 Okresným súdom
Bratislava I, ktorý súdu písomnú správu o stave konkurzu doručil dňa 26.8.2013. Súd skutkový stav
považoval za preukázaný na základe výsluchu žalobkyne, vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne a

splnomocnenéhozástupcužalovanej prednesených počaskonania,akoajnazákladeobsahulistinných
dôkazov.
8. Z obsahu výsluchu žalobkyne a z nižšie citovaných listinných dôkazov doručených súdu právnym
zástupcom žalobkyne mal súd preukázané, že žalobkyňa bola členom Družstva. Žalobkyňa na
základe predložených listinných dôkazov vložila finančné prostriedky na účet Družstva za účelom

ich zhodnotenia. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 4.8.2010 požiadala Družstvo o rušenie
členského podielu v Družstve. Z obsahu potvrdenia o zániku členstva v Družstve a o vzniku nároku na
vyrovnávací podiel mal súd preukázané, že žalobkyni zaniklo členstvo v Družstve dňa 10.12.2010 a
to na základe rozhodnutia predstavenstva Družstva zo dňa 10.12.2010 podľa č. l. 16, ods. 3 Stanov
Družstva, čím zároveň bývalému členovi Družstva - žalobkyni vzniklo voči Družstvu právo na vyplatenie

vyrovnávacieho podielu vo výške 237.714,34 €, ktorá suma podľa obsahu listinného dôkazu bola splatná
do 6 mesiacov odo dňa zániku účasti člena v Družstve do 10.6.2011. Žalobkyni finančné prostriedky
Družstvom vyplatené neboli. Rozpor medzi uplatnenou sumou a sumou uvedenou v citovanom listinnom
dôkaze súd neodstraňoval vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby uvedené nižšie v odôvodnení
rozsudku. Žalobkyni pri vstupovaní do Družstva bolo povedané, že nad činnosťou Družstva vykonáva

dohľad NBS, čo bolo kritériom žalobkyne, že sa rozhodla investovať finančné prostriedky do Družstva.
Z výsluchu žalobkyne a z vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne, ako aj z citovanej žaloby mal súd
preukázané, že svojho nároku sa žalobkyňa domáha titulom náhrady škody voči štátu, spôsobenej
nesprávnym úradným postupom NBS, ktorá nepostupovala v súlade so zákonom č. 566/1992 Zb. o
Národnej banke Slovenska, v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných

službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch), ako aj zákonom č.
747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobkyňa
výšku uplatnenej škody odvodzuje od skutočnosti, že na základe prihlášky do Družstva sa stala členom
Podielovéhodružstvaslovenskéinvestícieabolvlastníkomčlenskéhopodielu.Žalobkyňa sipohľadávkuprihlásila do konkurzu, ktorý bol na Družstvo vyhlásený uznesením tunajšieho súdu č. k. 3K 95/2010, zo
dňa11.4.2011.PohľadávkažalobkynebolasprávcomkonkurznejpodstatyúpadcuPodielovéhodružstva
Slovenské investície - Družstva popretá. Navrhovateľ podal incidenčnú žalobu, pričom konanie v tejto

veci nie je doposiaľ ukončené.
9. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že investíciami vloženými do Družstva, ktoré tvorili
vklady členov Družstva mal právo disponovať výhradne Capital Invest, o.c.p., na základe zmluvy o
riadení portfólia, z ktorej vyplývali práva a povinnosti zmluvných strán uzatvorenej medzi Obchodníkom
s CP a Družstvom. Zmluva bola ukončená zo strany Obchodníka s CP výpoveďou zo dňa 30.3.2010.

Po zániku záväzkového vzťahu medzi Družstvom a Obchodníkom s CP, sa Družstvo domáhalo svojich
nárokov vyplývajúcich zo zmluvy voči Obchodníkovi s CP rôznymi žiadosťami, a výzvami na zaplatenie
dlžnýchsúm.DružstvosasvojichnárokovvočiObchodníkovisCPnedomáhalosúdnoucestou.Družstvo
finančné prostriedky, ktoré získalo od svojich členov neposkytovalo Obchodníkovi s CP na základe
zmluvy, kde by bola špecifikovaná výška poskytnutej sumy, ale zamestnanci Obchodníka s CP priamo
disponovali s peniazmi Družstva na základe udeleného súhlasu Družstva. S finančnými prostriedkami na

účte Družstva boli oprávnené disponovať zamestnankyne Obchodníka s CP P. F., Z., O. R. U.. Družstvo
malo účty v Slovenskej sporiteľni a.s., v Československej obchodnej banke a.s. a Všeobecnej úverovej
banke a s.
10. Čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 , písmeno d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platného a účinného ku dňu 1.6.2010
kedy vznikla NBS povinnosť dohliadať na skutočnosti či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava
schválený prospekt investície štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
11. Podľa ustanovenia § 127 ods. 2, § 128 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) Úrad pre finančný

trh schválil pre družstvo prospekt investície. Prospekt investície schvaľuje úrad na žiadosť právnickej
osoby alebo fyzickej osoby uskutočňujúcej verejnú ponuku majetkových hodnôt podľa § 126 (ďalej len
"vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt"). Úrad pre finančný trh schválil prospekt investície
podľa ustanovenia § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. s poukazom na ustanovenia § 125 ods. 7
zákona č. 566/2001 Z.z., nakoľko podľa ustanovenia § 128 zákona č. 566/2001 Z.z. obsahoval zákonom

špecifikované náležitosti.
12. Na základe schváleného prospektu investície Úradom pre finančný trh UTF - 002/2002/ SPI, zo
dňa 21.3.2002, právoplatným dňa 28.3.2002 bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s
lehotou verejnej ponuky 10 rokov. Prospekt investície bol informačným dokumentom, z obsahu ktorého
investori získavali informácie pre ich investičné rozhodnutie.

13. Z listinného dôkazu, a to Zmluvy o zriadení portfólia zo dňa 2.6.2008 mal súd preukázané založenie
zmluvného vzťahu medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p.,
a.s. Predmetná zmluva bola obchodníkom s cennými papiermi vypovedaná listom zo dňa 30.3.2010
súčinnosťou od 1.5.2010. Po tomto úkone Družstvo listom zo dňa 15.4.2010 doručeného NBS požiadalo
NBS o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.. V tomto čase Družstvo však

nepodalo žalobu voči obchodníkovi s cennými papiermi o náhradu škody na príslušný súd, ale žiadalo
NBS, aby situáciu riešila.
14. Na základe zisteného skutkového stavu do 1.6.2010 NBS ako aj jej právny predchodca Úrad pre
finančný trh v súlade so zákonom č 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a ozmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) postupovali správne vo vzťahu k
Družstvu, ktoré bolo NBS povinné predkladať polročné správy o svojom hospodárení, z obsahu ktorých
nevyplývali žiadne informácie o prípadnej zhoršenej finančnej situácií Družstva predovšetkým po tom,

čo bolo vedené rokovanie so štatutárom Družstva ako aj s ostatnými štatutármi dcérskych spoločností
Družstva a NBS dňa 24.8.2007. Obsah prerokovaných skutkových okolností o činnosti Družstva mal
súd preukázaný z obsahu listinného dôkazu, a to zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí v
činnosti družstiev zo dňa 24.8.2007. Rokovanie bolo uskutočnené v priestoroch NBS. Družstvo NBS
dňa 10.10.2007 doručilo písomnú odpoveď, v ktorej predovšetkým zdôraznilo, že zo strany družstiev

nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených Úradom pre finančný trh z dôvodov v
odpovedi špecifikovaných. Družstvo sa v odpovedi taktiež vyjadrilo k systému fungovania družstiev
vzhľadom na ich investičnú stratégiu, že vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci medzi
spoločnosťami CI HOLDINGU, a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami. Podľa názoru Družstva,
narušenie tohto systému by mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody, ako aj na druhej
strane náklady, keďže finančné vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými

vzťahmi. Družstvu a jeho dcérskym spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia
družstiev iné investičné nástroje ako nástroje, ktorých emitentmi boli spoločnosti v rámci finančného
skupiny CI HOLDING, a.s.. V odpovedi bolo zdôraznené, že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev
boli zabezpečené najmä dobrou investičnou stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej
zmenou by mohlo prísť k ich ohrozeniu, resp. narušeniu dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej

zo strany ich členov možné, aby jednotlivé družstvá boli naďalej schopné plniť svoje záväzky. V odpovedi
bolo na záver taktiež zdôraznené, že za vyše päťročné obdobie pôsobenia družstiev na slovenskom
finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany členov družstiev a taktiež družstvám
nebolo zrejmé, že by NBS disponovala nejakou sťažnosťou voči jednotlivým družstvám.
15. Tak ako súd uviedol vyššie, Družstvo až listom, doručeným NBS dňa 15.4.2010, požiadalo

NBS o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., potom, čo mu Obchodník s
CP vypovedal zmluvu o zriadení portfólia. Z obsahu listinných dôkazov, ako aj z obsahu výpovede
splnomocneného zástupcu žalovaného mal súd preukázané, že NBS vykonala v období od 20.4.2010 do
6.5.2010 u obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste. NBS v tomto období vyzvala aj Družstvo,
listom zo dňa 20.4.2010, aby predĺžilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby

Družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže NBS zistila, že podstatná
časť prospektu investície sa stala neaktuálna.
16. Z obsahu listinných dôkazov, ako aj z vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalovanej mal súd
preukázané, že Družstvo NBS predložilo dňa 28.4.2010 Žiadosť o schválenie dodatkov k prospektu
investície. Podaním žiadosti bolo začaté konanie OPK - 5664/1/2010, ktoré však bolo podľa ustanovenia

§ 21 ods. 1, písmeno a/ zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prerušené rozhodnutím OPK - 5664/1-2/2010
zo dňa 10.5.2010 na čas, po ktorý Družstvo bolo povinné odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť
doplniť. Družstvo ani po opakovanom predĺžení lehoty na odstránenie vád žiadosti, nedostatky žiadosti
neodstránilo,vdôsledkučohoNBSrozhodnutímOPK-5664/1-5/2010zodňa26.8.2010 konanievoveci

žiadosti zastavila. Rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Bankovej rady NBS číslo GUV-1744/2010
zo dňa 8.12.2010, právoplatným dňa 16.12.2010.
17. NBS súbežne začala voči Družstvu konanie o uložení sankcie podľa ustanovenia § 144 ods. 4
zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s ustanovením

§ 128 ods. 1 písmeno b/c/h/ ZoCP a ustanovenia § 125c ods. 1 v spojení s ustanovením § 127 ods. 4
ZoCP. Rozhodnutím ODT - 10890-4/2010 zo dňa 30.5.2011, právoplatným dňa 18.7.2011 NBS Družstvu
zakázala predaj majetkových hodnôt. Týmto rozhodnutím však NBS nezakázala Družstvu vykonávať inú
činnosť, keďže NBS takéto kompetencie voči Družstvu ako podnikateľskému subjektu nemala.
18. Súd dodáva, že NBS na základe získaných poznatkov o činnosti Družstva ako aj Obchodníka s

CP dňa 27.7.2010 orgánom činným v trestnom konaní podala oznámenie o podozrení zo spáchania
trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa
odboru boja proti korupcii č. k. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo dňa 16. 11. 2010 bolo dňa 10. 8. 2010
začaté trestné stíhanie podľa ustanovenia § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20

Trestného zákona.
19. Súd vznik škody titulom nesprávneho úradného potupu posudzoval v zmysle ustanovenia § 9
zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobkyňa v konaní bola povinná preukázať súdu všetky tri podmienky
vzniku zodpovednosti žalovaného za vznik škody, ktorá mala žalobkyni vzniknúť v príčinnej súvislostis nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad Družstvom, ktorého bola žalobkyňa
členom, ktoré musia byť splnené kumulatívne, bez ohľadu na zavinenie, nakoľko ide o objektívnu
zodpovednosť štátu, ktorej sa nemôže zbaviť, ak sú všetky tri podmienky kumulatívne splnené. Ak nie

je splnená čo i len jedna z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za vznik škody, nie je možné nárok
na náhradu škody priznať. V prípade zodpovednosti štátu za vznik škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom musí žalobca v konaní nesprávny úradný postup orgánu štátu spoľahlivo preukázať,
taktiež musí preukázať, tak ako súd uviedol vyššie, že mu škoda vznikla v príčinnej súvislosť s
nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by NBS

vo vzťahu k Družstvu nesprávne úradne postupovala. Práve naopak v konaní bolo preukázané, že
NBS až od účinnosti zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch od 1.6.2010 bola oprávnená
dohliadaťajnaskutočnosť,čivyhlasovateľmajetkovýchhodnôt-Družstvododržiavaschválenýprospekt
investície. NBS nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, nakoľko by konala v rozpore s článkom 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky ako aj v rozpore s ustanoveniami zákona č. 566/1992 Zb. O Národnej

banke Slovenska, so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoCP) ako aj zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade
nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
20. Súd žalobu zamietol predovšetkým z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala jednu z troch podmienok
vzniku zodpovednosti štátu za vznik škody, a to nesprávny úradný postup NBS, preto súd sa už v konaní

ani nezaoberal správnosťou vyčíslenej výšky škody.
21. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na tú skutočnosť, že činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky
majetkových hodnôt je zákonom o cenných papieroch regulovaná len čiastočne v ustanovení § 126 až
§ 130 ZoCP. Alternatívne investičné možnosti začala v rámci Európskej únie regulovať až smernica
EurópskehoparlamentuaRady2011/61/EÚz8.6.2011osprávcochalternatívnychinvestičnýchfondova

o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení ES č. 1060/2009 a EÚ č.1095/2010,
smernice EÚ 2011/61/EÚ, ktorú podľa jej článku 66 ods. 1 majú členské štáty EÚ vrátane Slovenskej
republiky prevziať do svojich právnych poriadkov do 22.7.2013. Prevzatie smernice sa má vykonať na
základe vládneho návrhu novely zákona č. 203/2011 Z.z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších
prepisov a zákona č. 566/2001 o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení

niektorých zákonov
22. Súd žalobu zamietol aj z dôvodu, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne uplatnený
iba vtedy, ak nemôže poškodený dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý mu
je povinný plniť. Žalobkyňa si svoj nárok na náhradu škody uplatnila v konkurznom konaní vedenom
Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 3K 95/2010 voči úpadcovi - Družstvu, ktorého členom bola, čo

znamená, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nevymožiteľnosti
pohľadávky poškodeného - žalobkyne ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom odvíja až odo
dňa, keď pominú účinky vyhláseného konkurzu alebo až vtedy, keď nebude nárok žalobkyne na základe
právoplatného rozvrhového uznesenia súdu uspokojený. Pohľadávka žalobkyne bola síce správcom
konkurznej podstaty popretá / čo však neznamená , že počas incidenčného konania pohľadávku

žalobkyne neuzná/, žalobkyňa si uplatnila pohľadávku na tunajšom súde incidenčnou žalobou. Súd
doposiaľ o incidenčnej žalobe žalobkyne nerozhodol a konkurz nie je ukončený, preto nie je možné
ustáliť výšku škody, ktorá žalobkyni vznikla a žalobu na začatie konania o zaplatenie škody je možné
považovať za predčasne podanú.
23. Súd žalobu zamietol aj z dôvodu že ide o predčasne podanú žalobu a to z dôvodu, že žalobkyňa ako

bývalá členka Družstva, ktorá sa stane v dôsledku nevyplatených finančných prostriedkov Družstvom
veriteľom Družstva, si svoje nároky na náhradu škody môže uplatniť v zmysle ustanovenia § 243 a
ods. 4 Obchodného zákonníka za splnenia podmienok vzniku škody voči členom predstavenstva
Družstva alebo členom kontrolnej komisie podľa ustanovenia § 244 Obchodného zákonníka. Obchodný
zákonník v ustanovení § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 explicitne zakotvuje, že každý člen

družstva je oprávnený v mene družstva podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva
z titulu jeho zodpovednosti voči družstvu za ním spôsobenú škodu, ďalej zakotvuje, že každý veriteľ
družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky družstva na náhradu škody proti
členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie, ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť
svoju pohľadávku z majetku družstva, ale taktiež zakotvuje, že ak je na majetok družstva vyhlásený

konkurz, nároky veriteľov družstva proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie
družstva môže uplatňovať správca konkurznej podstaty družstva voči členom predstavenstva družstva,
ktorí, ak porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie sú zodpovední spoločne a nerozdielne za
škodu, ktorú tým družstvu spôsobili. Existencia pohľadávky žalobkyne na náhradu škody voči vyššieuvedeným subjektom Družstva vylučuje možnosť, aby sa žalobkyňa domáhala náhrady škody voči štátu
podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalobkyňa v konaní sp.zn. 10C 23/2012 nepreukázala, že by bez
svojej viny sa bezúspešne domáhala náhrady škody voči subjektom Družstva. Skutočnou škodou je

ujma spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke žalobkyne ako veriteľa voči subjektom Družstva, ktorú
náhradu požaduje od štátu ako subjektu zodpovedného za prípadný nesprávny úradný postup orgánu
verejnej moci, táto škoda však vzniká za preukázania všetkých podmienok vzniku zodpovednosti štátu
za škodu až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie voči dlžníkovi stane fakticky nevymáhateľným.
24. Podľa názoru súdu, v danom prípade je právne relevantným, prípadný nesprávny úradný postup,

ktorého by sa mohla NBS dopustiť zanedbaním dohľadu len vo vzťahu k dohliadanému subjektu, ktorým
je Družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do úvahy, že v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by žalobkyni vznikla škoda. Žalobkyňa
poukazovala na to, že jej vznikla škoda aj v príčinnej súvislosti so zanedbaním dohľadu zo strany
NBS nad činnosťou Obchodníka s CP. Samotná žalobkyňa pritom poukazovala na to, že Družstvo
poskytovalo finančné prostriedky potom, ako ich získalo od žalobkyne Obchodníkovi s CP na základe

zmluvy o riadení portfólia. Medzi Družstvom a Obchodníkom s CP tak vznikol záväzkový vzťah, na
základe ktorého boli obaja účastníci zmluvy povinní plniť si z uzavretej zmluvy. Ak Družstvo zistilo, že
Obchodník s CP si svoje povinnosti, vyplývajúce mu zo zmluvy neplní, bolo jeho povinnosťou domáhať
sa súdnou cestou pohľadávok, na ktoré malo na základe uzavretej zmluvy nárok. Len v prípade, ak
by sa Družstvo svojej pohľadávky nedomohlo voči Obchodníkovi s CP titulom nároku vyplývajúcemu zo

zmluvy, bolo by možné /teoreticky/ dospieť k záveru, že Družstvu vznikla škoda v súvislosti s prípadným
nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad Obchodníkom s CP. V
priamejpríčinnejsúvislostisprípadnýmpreukázanýmnesprávnymúradnýmpostupomnaddohliadaným
subjektom - Obchodníkom s CP mohla vzniknúť škoda len na strane Družstva, čo je však subjekt odlišný
od žalobkyne. Podľa názoru súdu, z hore uvedených dôvodov je prípadný nesprávny úradný postup

NBS vyplývajúci z dohľadu nad Obchodníkom s CP v danom prípade právne irelevantný, pretože na
stranežalobkynenedošlokvznikuškodyvpriamejpríčinnejsúvislostisprípadnýmnesprávnymúradným
postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad Obchodníkom s CP, preto sa súd takýmto
prípadným nesprávnym úradným postupom ani nezaoberal.
25. Žalovaná podľa názoru súdu v konaní preukázala, že NBS dohľad nad dohliadaným subjektom -

Družstvom nezanedbala. Súd sa priklonil k názoru žalovanej, že Družstvo bolo dohliadaným subjektom
len v obmedzenom rozsahu /dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt/ v súlade s ustanoveniami § 125 až 128 ZoCP. V súlade s uvedenými ustanoveniami Úrad
pre finančný trh schválil Družstvu Prospekt investície, pričom posudzoval len jeho úplnosť /§ 127
ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 ZoCP/, posudzoval, či obsahuje všetky údaje a vzájomný súlad

predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedali
príslušné orgány Družstva. Žalovaná tiež preukázala, že nebolo v právomoci NBS schvaľovať zmluvu
o riadení /alebo správe/ portfólia. Prospekt investície mal podľa zákona obsahovať len zoznam zmlúv,
ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov navrhovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu
služieb, ktoré poskytuje /podstatná náležitosť podľa ustanovenia § 128 ods. 1 písm. a/ bodu 10 ZoCP/.

NBS nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, pretože v takom prípade by došlo
k prekročeniu jej kompetencií. NBS až od 1.6.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či
vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície.
26. Súd na záver dodáva, že štát ( Slovenská republika ) nemôže priamo zasahovať do vlastnej
činnosti Družstva a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má Družstvo autonómne postavenie.

VnútornévzťahyDružstvasaspravovalivdanomčasestanovamiDružstva,ustanoveniamiObchodného
zákonníka. Žalobkyňa ako členka Družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestovala predmetné
peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemala žiaden vplyv, ale práve naopak, členská
schôdza je najvyšším orgánom Družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo
riadiť záležitosti Družstva, kontrolujú činnosť Družstva, jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného

zákonníka a Stanov PDSI. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že počas členstva v Družstve realizovala
svoje oprávnenia vyplývajúce jej z členstva tak, že by aktívne zasiahla do činnosti Družstva za účelom
odvrátenia hroziacej škody pri zistení nedostatkov v činnosti štatutárnych zástupcov Družstva.
27. Podľa ustanovenia § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku
rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje

samostatne.
Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Súd nepriznal úspešnej žalovanej vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov konania z dôvodu,

že žalovanej v súvislosti s vedením konania trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).