Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/112/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613201056
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4613201056.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a Mgr. Erika Németha, v exekučnej veci oprávneného: Mesto Košice, sídlo mestského
úradu Trieda SNP 48A, Košice - mestská časť Západ, IČO: 00 691 135, proti povinnému: C. J.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, T., o vymoženie peňažného plnenia vo výške 65,-- eur
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti odôvodneniu I. výroku uznesenia Okresného súdu

Topoľčany č. k. 8Er/50/2013 - 22 z 25. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie oprávneného proti odôvodneniu I. výroku uznesenia Okresného súdu
Topoľčany č. k. 8Er/50/2013 - 22 z 25. apríla 2019 o d m i e t a .

II. Odvolací súd povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Topoľčany ako súd prvej inštancie a exekučný súd, uznesením označeným v záhlaví,
rozhodol tak, že exekúciu zastavuje (I. výrok), a že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie vo výške 49,73 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 243b ods. 1, § 57 ods. 1 písm.
h) a ods. 2, § 58 ods. 1, § 200 ods. 2, § 203 ods. 2 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995
Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
3. Súd prvej inštancie uznesenie v podstate odôvodnil tým, že z predloženého šetrenia súdneho
exekútora mal súd preukázanú nemajetnosť povinného, keď povinný nie je poberateľom žiadnej
sociálnej dávky, v katastri nehnuteľností nebol zistený žiadny majetok povinného, povinný je vlastníkom
osobného motorového vozidla, na ktoré sú od r. 2011 vedené exekútorské blokácie (celkom 16), nemá

vedené účty v banke. V predmetnom exekučnom konaní tak neboli zistené také okolnosti, z ktorých
by bolo možné vyvodiť na strane povinného predpoklad nadobudnutia majetku v blízkej budúcnosti
a súdnym exekútorom nebol zistený majetok, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by
postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Na základe podnetu súdneho exekútora, po preskúmaní
vykonaného šetrenia majetku povinného podľa súdnym exekútorom predložených výsledkov šetrenia,
súd exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť

povinného. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie prihliadal aj na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť
exekučného konania. Súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej
výške 49,73 eura (minimálna odmena 33,19 eur, náhrada hotových výdavkov - poštovného 7,30 eur,
poplatky 0,25 eur a 0,70 eur, 20 % DPH), rozhodujúc o nich podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov. Na náhradu trov exekúcie súd prvej
inštancie zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.4. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v I. výroku (a to len jeho odôvodnenie - k tomu viac v bode
17. odôvodnenia) včas podaným odvolaním oprávnený ako odvolateľ.

5. Oprávnený v odvolaní výslovne uviedol, že odvolanie podáva „len voči citácii uvedenej v ods. I.
výroku o zastavení exekúcie“. Oprávnený vymedzil nesprávnosť odvolaním napadnutej časti odvolania
v podstate tým, že pokiaľ bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku,
bolo rozhodnuté nesprávne, pretože exekúcia mala byť zastavená z dôvodu, že je neprípustná a je tu iný
dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti

o tom, že majetok povinného nie je spôsobilým ani na úhradu trov exekúcie. Preto mala byť exekúcia
zastavenápodľa§57ods.1písm.g)Exekučnéhoporiadkuavtomprípadebytrovyexekučnéhokonania
nemal platiť súdnemu exekútorovi oprávnený. V danej veci nie je daný žiadny zákonný dôvod na to,
aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený, pretože oprávnený nezavinil zastavenie
exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas, pred uplynutím prekluzívnej lehoty a v tejto
dobe sa exekúcia nielen začala, ale mohlo dôjsť aj k vymoženiu pohľadávky. Trovy exekúcie uhrádza

v zmysle § 197 Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi zásadne povinný. Súd v zmysle § 203
Exekučného poriadku môže (a teda nemusí) zaviazať dodatočne aj oprávneného nahradiť exekútorovi
jeho trovy konania. V rámci posudzovania zavinenia zastavenie exekúcie je potrebné zistiť, či oprávnený
mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Oprávnený od podania návrhu na
vykonanie exekúcie nedostal od súdneho exekútora žiadnu správu, nemá vedomosť o žiadnom úkone

a jeho nárok nebol ani sčasti uspokojený. V danej veci došlo k zastaveniu exekúcie bez zavinenia
oprávneného po začatí exekučného konania, teda nie je daný žiadny zákonný dôvod na to, aby trovy
zastaveného exekučného konania znášal oprávnený, ktorý nezavinil zastavenie exekúcie. Z týchto
dôvodov oprávnený navrhol, aby súd exekúciu zastavil z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku a trovy konania účastníkom konania nepriznal.

6. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor. Súdny exekútor vo vyjadrení uviedol, že
nemajetnosť povinného nesporne preukázal, a že podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku má súd
povinnosť(nieibamožnosť)zaviazaťoprávnenéhonanáhradutrovexekúcievždy,akdošlokzastaveniu
exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto prípade sa

zavinenie oprávneného pre vznik jeho povinnosti uhradiť trovy exekúcie vôbec nevyžaduje. Z týchto
dôvodov navrhol odvolanie oprávneného v celom rozsahu zamietnuť.

7. K vyjadreniu súdneho exekútora sa vyjadril oprávnený. Oprávnený vo vyjadrení zotrval na svojom
odvolaní a uviedol, že súhlasí so zastavením exekúcie z dôvodu neúnosnej finančnej situácie povinného

a veľkého počtu exekučných konaní, avšak žiada, aby trovy konania uhradil povinný, a teda aby táto
povinnosť nebola prenesená na oprávneného.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok -
ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), predtým, než pristúpil k meritórnemu prejednaniu

odvolania, zisťoval mimo odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), či možno odvolanie
meritórne prejednať. Odvolanie možno meritórne prejednať len za kumulatívneho naplnenia procesných
podmienok prípustnosti odvolania, ktorými sú (vychádzajúc z § 386 CSP): i/ podanie odvolania
v zákonom stanovenej lehote, ii/ podanie odvolania subjektom oprávneným na podanie takéhoto
opravného prostriedku, iii/ odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný

prostriedok pripúšťa a iv/ odvolanie má zákonom predpísané náležitosti, alebo ich síce nemá, avšak
vady odvolania nebránia pokračovaniu v odvolacom konaní. Ak ktorákoľvek z uvedených procesných
podmienok prípustnosti odvolania splnená nie je, odvolací súd bez toho, aby vykonal vecný (meritórny)
odvolací prieskum napadnutého rozhodnutia, odvolanie podľa § 386 CSP odmietne.

9. Odvolací súd pri tomto skúmaní dospel k záveru, že odvolanie oprávneného smeruje len proti
odôvodneniu odvolaním napadnutého I. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie, v
dôsledku čoho je odvolanie podľa § 358 CSP neprípustné. Odvolací súd preto odvolanie oprávneného
proti odôvodneniu I. výroku uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol ako
odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 30.01.2013, kedy bola
pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súd prvej
inštancie ako exekučný súd dňa 21.02.2013 vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanieexekúcie na základe vykonateľného rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 6C/258/2012 - 24 z 28.
septembra 2012. Súdny exekútor podaním z 18.03.2019 dal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu
naplnenia podmienok zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Následne

súd prvej inštancie rozhodol uznesením, napadnutým v časti odvolaním oprávneného.

11. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

12. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

13. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

14. Odvolací súd úvodom tejto časti uvádza, že pri právnej klasifikácii podania súd vychádza vždy z
ustanovenia § 124 CSP, podľa ktorého sa každý úkon posudzuje podľa jeho obsahu, aj keď je úkon

nesprávne označený. V tomto ustanovení Civilného sporového poriadku ide o dôležité interpretačné
pravidlo, ktorého zmyslom je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej
osoby v čase urobenia tohto úkonu. Pri posudzovaní procesného úkonu účastníka konania podľa
jeho obsahu nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu,
jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a

celkovému zmyslu úkonu účastníka (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/128/2010 z 28. októbra 2010).

15. Z hľadiska vymedzenia prípustnosti odvolania proti jednotlivým častiam rozhodnutia sa zákonodarca
v Civilnom sporovom poriadku rozhodol pre použitie negatívneho spôsobu. Znamená to, že nezakotvil

prípustnosť odvolania proti konkrétnej časti písomného vyhotovenia rozhodnutia, ale proti jeho
konkrétnej časti odvolanie nepripustil, a síce zákonodarca vylúčil prípustnosť takého odvolania, ktoré
smeruje len voči odôvodneniu rozhodnutia (§ 358 CSP). Uvedená úprava prípustnosti odvolania len voči
výrokovej časti vyplýva zo skutočnosti, že záväznou časťou rozhodnutia je len jeho výroková časť.

16. Pri posúdení otázky, či odvolanie účastníka smeruje len proti dôvodom rozhodnutia je rozhodujúci
obsah podania, ktorým sa rozhodnutie súdu napáda (§ 124 CSP). Obvyklé je, že ak odvolateľ napáda
výrok rozhodnutia, napáda spravidla aj jeho odôvodnenie; podmienkou však je, aby to urobil vždy s
výrokom rozhodnutia. Kritériom pre posúdenie, či ide len o odvolanie proti dôvodom rozhodnutia, je
zhodnotenie, či prípadným vyhovením odvolania by bol alebo nebol dotknutý aj výrok napadnutého

rozhodnutia (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/208/2011). Ak
by prípadným vyhovením odvolania bol dotknutý aj napadnutý výrok rozhodnutia, nejde o odvolanie
smerujúce len proti dôvodom napadnutého výroku. Ak by ani prípadným vyhovením odvolania nemohol
byť dotknutý napadnutý výrok rozhodnutia, ide o odvolanie smerujúce len proti dôvodom napadnutého
výroku.

17. Z obsahu odvolania oprávneného (§ 124 ods. 1 CSP), keď tento v II. odseku určito a zrozumiteľne
vymedzuje rozsah odvolania tak, že toto podáva „len voči citácii uvedenej v ods. I. výroku o zastavení
exekúcie“ v spojení s jeho ostatným obsahom je zrejmé, že oprávnený napáda len odôvodnenie I.
výroku uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa oprávneného mala byť totiž exekúcia zastavená podľa

§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku namiesto dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku. V samotnom odvolaní a následne aj v odvolacej replike k vyjadreniu súdneho exekútora
oprávnený výslovne uvádza a dokonca sám navrhuje zastavenie exekúcie (ale z iného dôvodu oproti
tomu, podľa ktorého rozhodol súd prvej inštancie, pričom dôvod zastavenia exekúcie uviedol súd prvej
inštancie správne len v odôvodnení svojho rozhodnutia, a nie aj vo výrokovej časti, ktorá jediná je

záväzná), čo sa plne zhoduje s ním napadnutým I. výrokom uznesenia súdu prvej inštancie. Teda ani
prípadným vyhovením odvolaniu by v konečnom dôsledku nebol dotknutý napadnutý výrok uznesenia
súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie. Z obsahu odvolania oprávneného je preto zrejmé, že jeho
nesúhlas s uznesením súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie,
keď navrhuje v konečnom dôsledku rozhodnúť rovnako zastavením exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom,

pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť. Tá časť odvolania, z ktorej obsahu je zrejmé, že odvolateľ
nesúhlasí ani s II. výrokom uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým tento rozhodol o trovách exekúcie,
je v odvolacom konaní vzhľadom na jasne a zrozumiteľne oprávneným vymedzený rozsah odvolaniav II. odseku odvolania, v ktorom uviedol, že odvolanie podáva len proti I. výroku uznesenia súdu prvej
inštancie o zastavení exekúcie, právne nevýznamná.
18. Keďže teda odvolanie oprávneného nesmeruje v skutočnosti proti výroku o zastavení exekúcie,

ale len proti jeho odôvodneniu - dôvodu zastavenia exekúcie, odvolací súd podľa § 386 písm. c)
CSP odmietol odvolanie oprávneného voči odôvodneniu I. výroku napadnutého uznesenia o zastavení
exekúcie z dôvodu, že odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je podľa § 358 CSP prípustné.
Odvolací súd pre úplnosť na tomto mieste dodáva, že rozhodnúť inak nemožno ani za situácie,
keď dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie (obdobne uznesenie

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6CoE/97/2018 zo 17.12.2018).

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1
a § 255 ods. 1 CSP tak, že povinnému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech (keď odmietnutie
odvolania je potrebné po procesnej stránke považovať za neúspech odvolateľa a a contrario za úspech
protistrany) síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže

mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov
odvolaciehokonanianepriznáva.Odvolacísúdsícepodľaustanovenia§262ods.1CSPmalrozhodovať
len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po
právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už
v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania

nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, v zmysle čl. 17 CSP
rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení zákona
č. 2/2017 Z. z. v spojení s absenciou prechodných ustanovení novelizačného zákona č. 2/2017 Z. z. k
opravným konaniam - uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 185/2018-15 z 12.

apríla 2018).