Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. október 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/23/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712211684
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8712211684.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: „D.", spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, so sídlom ul. B. XXX, XXX XX C., IČO: 36154636, proti žalovaným: 1/ Y. K., nar. XX.XX.XXXX
a2/N.K.,nar.XX.XX.XXXX,obajabytomC.,ul.B.XXX,ozaplateniesumy658,40eursprísl.,oodvolaní
účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 10C/47/2014-178 zo dňa 17.10.2014
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovaných spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 640,52 eur s prísl. a výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec
súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovaným v 1/ a 2/ rade povinnosť zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 640,52 eur spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne od 01.07.2014 do

zaplatenia a to v lehote do 15 od právoplatnosti rozsudku.

Konanie o zaplatenie sumy 17,88 eur zastavil.

Vyslovil, že žalobca je povinný doplatiť na účet súdu súdny poplatok za zmenený návrh v sumy 18 eur
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Rozhodol tak na základe žaloby žalobcu, ktorý po jej úprave sa domáhal zaplatenia sumy 658,40 eur
ako nedoplatku za nezaplatené predpísané mesačné úhrady za služby poskytované do bytu žalovaných
a to za dodávku tepla do ich bytu a tepla na prípravu teplej úžitkovej vody, po rozšírení žaloby ku dňu

31.05.2014.

Žalovaní navrhli žalobu zamietnuť s poukazom, že im nesprávne boli rozúčtovávané náklady v pomere
40, nie v pomere 10 v zmysle vyhl. č. 630/2005 Z.z., lebo ich byt má individuálne vykurovanie

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 5 ods. 2, 6 vyhl. č. 630/2005 Z.z., §

14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z., § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. dospel k záveru, že žalovaný nárok žalobcu v sume 640,52 eur je dôvodný, žalobca ho riadne
preukázal a odôvodnil. Prijaté rozúčtovanie dodaného tepla do bytov jednotlivých vlastníkov v obytnom
dome v pomere 40 % základná zložka a 60 % spotrebná zložka je v súlade s § 5 ods. 6 Vyhl. č.
630/2005 Z.z. a pokiaľ ho vlastníci bytov a nebytových priestorov v obytnom dome D. prijali na svojom
zhromaždení dňa 23.11.2010 nadpolovičnou väčšinou, je záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a

nebytových priestorov, teda ja pre žalovaných, a to bez ohľadu na to, že majú individuálne vykurovanie.
Žalovaní ako prehlasovaní vlastníci bytu nevyužili zákonnú možnosť uvedenú v § 14 ods. 8 Zák. č.182/1993 Z.z., a nepodali v zákonom určenej lehote žalobu na súd, čím ich toto právo zaniklo. Keďže
ide o rozhodovanie právnej veci účastníkov, súd je viazaný platnou právnou úpravou, a nemôže o
oprávnenom nároku žalobcu voči žalovaným rozhodnúť s prihliadnutím na to, že v prípade žalovaných

ide o staršie osoby v dôchodkovom veku. Tieto ich osobné pomery súd mohol zohľadniť jedine pri
rozhodovaní o trovách konania. Preto súd žalobe žalobcu vyhovel čo do zaplatenia sumy 640,52 eur, ku
ktorej súd priznal uplatnený 5,15 % úrok z omeškania ročne od 1.7.2014 až do zaplatenia, od ktorej doby
sú žalovaní v omeškaní s celou prisúdenou istinou. Uložená povinnosť žalovaným 1/ a 2/ je solidárna,
t. j. spoločná a nerozdielna, pretože ide o bezpodielových spoluvlastníkov bytu s prísl. Po čiastočnom

späťvzatí žaloby súd konanie so súhlasom žalovaných čiastočne zastavil o sumu 17,88 eur. Tým bol
vyčerpaný celý predmet súdneho konania.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 150 ods. 1 , veta prvá O.s.p., podľa
ktorého ustanovenia platí, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. V danom prípade bol síce žalobca v spore úspešný, avšak

súd prihliadol na osobné pomery žalovaných 1/ a 2/ a pre ktoré ich súd uznesením z 15.01.2014 a s
právoplatnosťou k 18.02.2014 oslobodil od platenia súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p., pretože ide
o osoby v pokročilom veku, so zdravotnými problémami a poberateľov starobného dôchodku. Žalovaní
samipredsúdomuviedli,žechcúabysúdkonečnevyriešilspormedzižalobcomanimi,ktorývlastnetrvá
odkedy si dali namontovať individuálne kúrenie až doteraz. V tomto konaní súd vyriešil právnu otázku, že

žalovaní musia rešpektovať iný pomer rozúčtovania dodaného tepla než by chceli, pretože bol prijatý na
zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov nadpolovičnou väčšinou a teda boli prehlasovaní
a je pre nich záväzný, hoci to považujú za nevýhodné pre nich.

Proti uvedenému rozsudku a to čo do prvého výroku o povinnosti žalovaných v 1/ a 2/ rade zaplatiť

žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 640,52 eur s úrokom z omeškania od 01.07.2014 do zaplatenia,
v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní a to z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/
O.s.p. Vytýkali súdu prvého stupňa, že tento dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne
právneposúdilvec.Niejetotižzrejmé,zaktoréobdobiepriznalžalobcovinedoplatokatakýtonedoplatok
ani nemohol vzniknúť, pretože uhrádzali zálohové platby tepla za vykurovanie vo výške 6 eur mesačne,

čo predstavuje 10 % základnej zložky. Podľa odvolateľov súd nesprávne aplikoval vyhlášku URSO č.
630/2005 v znení vyhl. č. 358/2009 Z.z., keď vec posúdil podľa ods. 6 a nie ako sa malo postupovať
podľa ods. 2 citovanej vyhlášky, t.j. základná zložka má byť 10 % z celkových nákladov na dodané teplo.
Po hlasovaní na zhromaždení vlastníkov bytového domu oznámili žalobcovi, aby ich zažaloval na súde,
čo však neurobil, preto sa držia správneho pomeru rozúčtovania 10 % : 90 % a žalobca im nesprávne

účtuje pomer 40 % : 60 %. Navrhli preto rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.

Proti uvedenému rozsudku a to proti výroku o trovách konania v zákonom stanovenej lehote podal
odvolanie aj žalobca. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ust. § 150 O.s.p. pri
rozhodovaní o trovách konania. Mal legitímne očakávania, že v súlade s ust. § 142 ods. 3 O.s.p. mu bude

priznaná právo na náhradu trov konania. Poukázal na to, že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
bytu v obytnom dome, majú povinnosť poukazovať predpísané mesačné úhrady a tiež niesť riziko
vyplývajúce zo svojho svojvoľného rozhodnutia neplatiť ich v plnej výške. Žalobca má tak nárok na
prísluchajúce trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku 39,50 eur a z trov právneho zastúpenia
advokáta vo výške 494,34 eur, ktoré vyčíslil špecifikácii z 20.10.2014.

V ďalšom sa zaoberal výnimočnosťou prípadu a dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov konania, ktoré nemožno vidieť len v tom, že by ich priznanie spôsobilo jednému účastníkovi
väčšiu ujmu, než účastníkovi druhému. Aplikácia ust. § 150 O.s.p. prichádza do úvahy vtedy, ak
pristupujú k uvedenému aj ďalšie okolnosti. Nemôže však ísť o ľubovoľné okolnosti. V prejednávanom

prípade nebolo posudzované, že nejde o spor, v ktorom by výška náhrady trov konania prevyšovala
žalovanú sumu, on nemal príležitosť k moderačnému právu podľa § 150 O.s.p. sa vyjadriť, súd
len poukázal na „osobné pomery žalovaných“, tieto však nekonkretizoval, neuviedol, aký konkrétny
zdravotný stav a prečo práve status starobného dôchodcu by mal byť dôvodom hodným osobitného
zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, pominul okolnosť, že medzi vlastníkmi bytov dlhšiu dobu

plánujú napäté vzťahy založené na svojvoľnom konaní žalovaných a len „osobné pomery“ založené na
dlhodobých nezhodách bez ďalších okolností nemôžu byť dôvodom pre uplatnenie moderačného práva,
pritom predmetný bytový dom je malý a obývaný zväčša dôchodcami a rodinami s malými deťmi, teda
vlastníci s obdobnými zdravotnými a finančnými problémami ako sú žalovaní a nepriznanie nákladovtrov konania ovplyvňuje aj ich majetkovú situáciu. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie
vo výroku o trovách konania tak, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy
právneho zastúpenia vo výške 484,35 eur v lehote 15 dní. Zároveň si uplatnili i náhradu trov odvolacieho

konania vo výške 118,90 eur.

Žalovaní sa vyjadrili k odvolaniu žalobcu tak, že žiadali nepriznať trovy právneho zastúpenia žalobcovi
a priznať im oslobodenie od súdnych poplatkov. Poukázali na to, že žalovaný v 2/ rade je poberateľom
starobného dôchodku vo výške 400,20 eur a žalovaná v 1/ rade vo výške 326,30 eur mesačne, z

čoho uhrádzajú náklady na domácnosť vo výške 616 eur mesačne, ktoré konkretizovali. Uviedli, že iný
príjem okrem starobných dôchodkov nepoberajú a priznanie trov právneho zastúpenia by znamenalo
neprimeranú tvrdosť a naplnené sú preto dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p.

K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca tak, že odvolanie považuje za nedôvodné. Vyhláška na
rozpočítanie tepla a ÚK sa neuplatňuje, lebo § 5 ods. 6 alebo § 7 ods. 10 vyhl. č. 630/2005 Z.z.

umožňuje vlastníkom bytov dohodnúť sa v zmysle § 14 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytom inak,
čo bolo zrealizované na zhromaždení vlastníkov konanom 11.12.2008. Upravili si pravidlá týkajúce sa
rozpočítania dodaného tepla a ÚK podľa vlastnej vôle a platí to, na čom sa vlastníci dohodli. Nedoplatky
boli vymáhané za obdobie od 09/09 až k 30.05.2014 spolu vo výške 640,52 eur. Navrhol preto napadnutý
rozsudok potvrdiť a priznať im trovy odvolacieho konania vo výške 118,90 eur.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok v jeho napadnutých
častiach, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a

bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 O.s.p. zistil, že rozsudok v napadnutých častiach je
potrebné zrušiť.

V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa
vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,

ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádza a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil. Súd
dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 157 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.).

Obsah požiadavky na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia je v právnom poriadku
vyjadrené v citovanom ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. Každé rozhodnutie musí byť odôvodnené tak,
aby obsahovalo myšlienkový postup, ktorý predchádza vydaniu rozhodnutia, spôsob, akým sa súd
vyporiadal s námietkami a ďalšie rozhodujúce skutočnosti tak, aby rozhodnutie bolo preskúmateľné
v rámci opravných prostriedkov. Takáto požiadavka nie je možné byť chápaná spôsobom, že zahŕňa

právo účastníka byť pred súdom úspešný. Nie je porušením práva na súdnu ochranu ani práva na
spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka, ak je takéto rozhodnutie v súlade s
objektívnym právom. Uplatnenie týchto práv neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to,
aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom právnych predpisov, ktorý predkladá účastník.
Súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi (porovnaj
rozhodnutia Ústavného súdu SR I.ÚS/50/04, IV.ÚS/252/04, IV.ÚS/340/2004, IV.ÚS/115/03, II.ÚS/76/07,
I.ÚS/241/07).

Ust. § 157 ods. 2 O.s.p. je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na
základe ktorých je založené (pozri nález Ústavného súdu SR III.ÚS/119/03).

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, najmä čo sa

týka priznanej sumy ako nedoplatku, lebo nezistil a neuviedol, za aké obdobie mal nedoplatok vzniknúť.
V tomto smere je preto odvolacia námietka žalovaných dôvodná.K ďalšej odvolacej námietke, týkajúcej sa rozúčtovavania nákladov na dodané teplo, odvolací súd
uvádza, že bol správny postup súdu prvého stupňa keď považoval nedoplatok od dohody vlastníkov
bytov v zmysle ust. § 5 ods. 6 vyhl. č. 630/2005 Z.z.

Rovnako súd prvého stupňa predčasne rozhodol o trovách konania aplikujúc ust. § 150 ods. 1 O.s.p.
bez toho, aby náležite zistil podmienky na možnú jeho aplikáciu. Na to, aby sú mohol použiť moderačné
právo vyplývajúce mu z ust. § 150 ods. 1 O.s.p., musí posudzovať dôvody hodné osobitného zreteľa
a to majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, teda nie len

toho účastníka, ktorého by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania,
ale aj toho účastníka, ktorého majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá.
Musí si všímať aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Súd
prvého stupňa sa náležite uvedeným nezaoberal pri rozhodovaní o trovách konania.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutých

častiach postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a postupom podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia vrátil vec v rozsahu zrušenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude opätovne sa vecou zaoberať, náležite zistiť, za aké
obdobie predstavuje suma žiadaná žalobcom ako nedoplatok za dodávku tepla. Musí si uvedomiť, že

za obdobia, keď už boli vyúčtované náklady spojené s užívaním a správou bytu za konkrétne obdobie
je možné vychádzať iba z vyúčtovania, nie z predpísaných mesačných platieb. Bude nutné, aby súd
prvého stupňa zohľadnil aj obdobie, kedy došlo k dohode vlastníkov bytov v zmysle § 14 zákona č.
182/1993 Z.z. a § 5 ods. 6 vyhl. č. 630/2005 Z.z. a až po takejto dohode je možné realizovať dohodnutý
spôsob rozpočítavania množstva dodaného tepla. Žalobca v tejto súvislosti bude musieť preukázať

presné obdobie, za ktoré žiada priznať žalovanú sumu, keď predmetom konania má byť aj nedoplatok za
obdobie pred 23.11.2010, od kedy malo dôjsť k dohode o rozúčtovaní v pomere 40% základná zložka :
60 % spotrebná zložka, keďže predmetom konania má byť aj nedoplatok za obdobie pred 23.11.2010.
Doteraz žalobca riadne nepreukázal, za aké obdobie a z akých súm pozostáva žalovaná suma.

Úlohou súdu prvého stupňa bude po náležitom zistení uvedeného opätovne rozhodnúť a rozhodnutie
odôvodniť tak, aby spĺňalo predpoklady uvedené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Riadne odôvodnenie rozsudku musí byť aj v časti rozhodovania o trovách konania. Pri otázke aplikácie
ust. § 150 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa sa musí zaoberať všetkými dôvodmi umožňujúcimi túto

aplikáciu a vysporiadať sa aj s námietkami žalobcu ohľadom jeho použitia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.