Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/125/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616207772
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6616207772.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Q. V., narodenej
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom I. N. XX, XXX XX J., o zaplatenie 1 176,- Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/158/2016-88 z 29. júna 2018 v

spojení s opravným uznesením súdu Lučenec č. k. 7C/158/2016-104 z 2. mája 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/158/2016-88 z 29. júna 2018 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Lučenec č. k 7C/158/2016-104 z 2. mája 2019 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej n e p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom č. k. 7C/158/2016-88 zo dňa 29. 06. 2018 v spojení s opravným

uznesením č. k. 7C/158/2016-104 zo dňa 02. 05. 2019 (ďalej len ,,rozsudok prvoinštančného súdu,“
resp. ,,rozsudok súdu prvej inštancie“, event. ,,rozsudok okresného súdu“) žalobu o zaplatenie 1 176,-
Eur s príslušenstvom zamietol (prvý výrok). O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že
žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania (druhý výrok).
Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 1 176,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 100,- Eur od 01. 01.

2011 až do zaplatenia z titulu náhrady škody s poukazom na rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k.
22T/174/2011-85 zo dňa 22. 09. 2011 (právoplatný dňa 22. 09. 2011), na základe ktorého bola žalovaná
uznaná vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa
§ 288 ods. 1 Trestného poriadku žalobca bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konania.
Prvoinštančný súd uviedol, že žalovaná vzniesla námietku premlčania na pojednávaní dňa 29. 06. 2018.
Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 7C/158/2016 - 59 zo dňa 05. 04. 2017 žalobu v celom rozsahu

zamietol. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici, ako druhoinštančný súd,
uznesením č. k. 12Co/271/2017- 77 zo dňa 30. 04. 2018 rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Súd prvej inštancie zistil, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania je okrem
iných poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských
úverov a poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

Žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníčkou dňa 22. 07. 2010 Zmluvu o úvere č. 615600878
(ďalej aj ,,Zmluva o úvere“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver v sume 600,- Eur, pričom
žalovaná sa zaviazala zaplatiť žalovanému poplatok vo výške 576,- Eur a celkovo zaplatiť čiastku 1176,- Eur v 12 -mesačných splátkach po 98,- Eur počnúc dňom 17. 08. 2010. V zmluve bolo uvedené,
že dlžníkovi sú poskytnuté finančné prostriedky na výkon zamestnania.
Zo zápisnice o výsluchu svedka z vyšetrovacie spisu Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci ČVS:

ORP-182/OEK-LC-2011 prvoinštančný súd zistil, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu spôsobenej
škody spôsobenej žalovanou vo výške 1.626,94 Eur k 28. 02. 2011 vrátane úroku z omeškania denne
vo výške 3,55 Eur.
Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 22T/174/2011-85 zo dňa 22. 09. 2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 22. 09. 2011, bola žalovaná uznaná vinnou za prečin úverového podvodu podľa § 222

ods. 1 Trestného zákona a žalobca bol odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie.
Súdprvejinštancievecprávneposúdilpodľa §2ods.2písm.a),§497Obchodnéhozákonníkaúčinného
k 22 .07. 2010 (ďalej aj ,,ObZ“), § 100 ods. 1, 2 veta prvá, § 106 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“).
Prvoinštančný súd uviedol: ,,Súd na základe zisteného skutkového stavu za aplikácie vyššie uvedených

právnych predpisov mal za to, že žaloba nie je dôvodná. V konaní súd mal preukázané, že žalobca
je právnická osoba podnikateľ podľa § 2 ods. 2 písm. a) OBZ zapísaná v obchodnom registri, ktorej
predmetom činnosti je aj poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania
spotrebiteľských úverov a poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaná je fyzická osoba a v čase
uzavretia zmluvy nebola podnikateľom. Žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovanou Zmluvu o úvere č.

61500878 dňa 22. 07. 2010. Táto zmluvy je zmluvou úverovou podľa § 497 OBZ a nasl. Zároveň ide
o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. OZ, nakoľko zmluva bola uzatvorená medzi žalobcom ako
dodávateľom podľa § 52 ods. 3 OZ a žalovanou ako spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ. Žalovaná
vzniesla námietku premlčania, preto súd v súlade s § 100 ods. 1 OZ skúmal, či táto je dôvodná.
Keďže v uvedenom prípade bola žaloba podaná dňa 14. 06. 2016 a súd zistil, že žalobca sa doručením

rozsudku č. k. 22T/174/2011-85 dňa 27. 11. 2011 (správne má byť dňa 28. 09. 2011 - poznámka
odvolacieho súdu) preukázateľne dozvedel, že za škodu zodpovedá žalovaná (t. j. kto za škodu
zodpovedá) a že mu vznikla škoda vo výške 1 176,- Eur (t. j. aká škoda mu vznikla) sú tak naplnené
predpoklady stanovené v hypotéze § 106 ods. 1 OZ. Z uvedeného dôvodu, je nárok žalobcu premlčaný v
tzv.subjektívnej2ročnejlehotedňom27.11.2013(správnemábyť28.09.2013-poznámkaodvolacieho

súdu). Žaloba bola podaná až po uplynutí premlčacej lehoty, preto súd nemohol nároku žalobcu vyhovieť
a žalobu zamietol pri aplikácii § 106 ods. 1 OZ.“
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) s poukazom na to, že žalovaná bola v konaní úspešná a žalobca bol
neúspešný. Pretože žalovaná uviedla, že si neuplatňuje žiadnu náhradu trov konania, preto súd prvej

inštancie žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu žalobca podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň
si uplatnil náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil odvolacími

dôvodmi podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.
Okresný súd Lučenec trestným rozsudkom sp. zn. 22T/174/2011 zo dňa 22. 09. 2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22. 09. 2011, uznal žalovanú vinnou zo spáchania prečinu úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku ho odkázal
ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu spôsobnej škody na občianske súdne konanie. Podľa

jeho názoru začala plynúť 10 ročná premlčacia lehota v zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 OZ odo dňa
právoplatnosti trestného ,,rozkazu“, t.j. od 22. 09. 2011.
Ďalej poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov, a to rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 15Co/187/2017-88 zo dňa 04. 10. 2017, z ktorého vyplýva: ,,Skutočnosti rozhodné pre ustálenie
charakteru záväzkovo právneho vzťahu zo zmluvy o úvere v prejednávanom prípade nie sú právne

významné, pretože v danom prípade súd koná o nároku žalobcu na „náhradu škody“ (to treba zdôrazniť)
anieonárokuzosamotnejzmluvyoúvereakotakej,kedybyboloprávnevýznamnéskúmanie,čizmluvu
oúvereuzavreldlžníkvpostaveníspotrebiteľa,naktoréhosavzťahujezozákonarežimspotrebiteľského
práva a osobitná právna ochrana, vrátane § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., alebo zmluvu uzavrel v
postavení podnikateľského subjektu.“

Krajský súd v Žiline v rozsudku č.k. 11Co/108/2017-63 zo dňa 12. 09. 2017 uviedol: „Civilný
súd je v konaní o náhradu škody viazaný výrokom právoplatného odsudzujúceho rozsudku. Výrok
odsudzujúceho rozsudku obsahuje právnu časť a skutkovú časť. Z výroku o vine treba vždy vychádzať
akozcelkuabraťdoúvahyjehoprávnuajjehoskutkovúčasť.Práveskutkováčasťvýrokuriešinaplnenieznakovskutkovejpodstatytrestnéhočinukonkrétnymkonanímpáchateľa...Pokiaľjesúčasťouskutkovej
podstaty aj vznik škody a jej následok, je civilný súd viazaný nielen záverom trestného súdu o zavinenom
protiprávnom konaní páchateľa, ale aj o vzniku škody a existencii príčinnej súvislosti medzi zavineným

protiprávnym konaním páchateľa a spôsobenou škodou.“

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach

daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v
odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť
v konaní pred okresným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366

CSP na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.

6. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 22T/174/2011-85 zo dňa 22. 09. 2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22. 09. 2011, bola obžalovaná O. (žalovaná) uznaná vinnou, že ,,dňa
22. 07. 2010 v Lučenci prostredníctvom mandatára spoločnosti Pohotovosť s. r. o. Bratislava uzavrela

s touto firmou Zmluvu o úvere č. 615600878, pričom v žiadosti o poskytnutie úveru uviedla nepravdivé
údaje o výške svojich výdavkov, pričom na základe uzavretej zmluvy jej bol poskytnutý úver vo výške
600,- Eur, ktorý sa zaviazala splácať spolu s príslušným poplatkom vo výške 576,- Eur po dobu 12
mesiacov počnúc dňom 17. 08. 2010 v mesačných splátkach po 98,- Eur, pričom ani jednu zo zmluvných
splátok neuhradila takto pre firmu Pohotovosť s.r.o. Bratislava spôsobila škodu vo výške 792,- Eur, teda

vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru
a na splácanie úveru a tak mu spôsobila malú škodu, tým spáchala prečin úverového podvodu podľa
§ 222 ods. 1 Tr. zák.“ a za to bola odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s tým, že
jej bol výkon trestu podmienečne odložený v trvaní 12 mesiacov a poškodený Pohotovosť, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO : 35807598, bol podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku s nárokom

na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

7. Zobsahuspisuvyplýva,žežalovaná(vpozíciidlžníka)vpriebehucivilnéhokonaniavznieslanámietku
premlčania.

8. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1, 2 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody
premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

9. Pod premlčaním sa rozumie - oslabenie práva - t.j. súdnu nevymáhateľnosť práva, ktoré
sa neuplatnilo v stanovenej lehote (premlčacej dobe) za podmienky, že dlžník vznesie námietku
premlčania, ale vzhľadom na existenciu záväzku možnosť dlžníka premlčaný záväzok (naturálny
záväzok) dobrovoľne splniť aj po uplynutí premlčacej doby. Premlčanie spočíva na dvoch právnych
skutočnostiach: 1/ na uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby, ktorú nemožno skrátiť ani

predĺžiť, pretože je upravená kogentnými predpismi, 2/ na neuplatnení práva pred súdom alebo u iného
príslušného orgánu.

10. Pri práve na náhradu škody je teda stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to
subjektívna a objektívna. Ich začiatok je stanovený samostatne; kým objektívna premlčacia doba plynie

od tzv. škodovej udalosti, subjektívna plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o
tom, kto za ňu zodpovedá. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé čo do svojho priebehu,
jeho začiatku i konca, ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu
dobu. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby platí zásada, že lehota so subjektívne
stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr ako lehota s objektívne určeným začiatkom, ale môže

skončiť najneskoršie s ňou.

11. Základná objektívna premlčacia doba je 3-ročná. Uplatní sa len pri škode, ktorá nebola spôsobená
úmyselne (škoda spôsobená z nedbanlivosti). Objektívna premlčacia doba je stanovená ako maximálnalehota na uplatnenie práva na náhradu škody. Objektívna premlčacia doba začne plynúť od okamihu
škodnej udalosti. Len ak ide o škodu spôsobenú úmyselne (dolus directus), platí desaťročná objektívna
premlčacia doba (§ 106 ods. 2 OZ).

12. Právo na náhradu škody sa premlčí v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe počítanej odo dňa,
keď sa poškodený dozvie, že došlo k škode a o tom, kto za ňu zodpovedá § 106 ods. 1 OZ)

13. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 OZ), v okamihu preukázateľného

získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok
o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu
nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom
subjekte a o jeho zodpovednosti (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2010
sp. zn. 1 Cdo 82/2009, publikovaný v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 16/2014).

14. Vsúvislostisodvolacíminámietkamižalobcu odvolacísúdpovažujezapotrebnéuviesť,žesúdprvej
inštancie správne prihliadol na riadne uplatnenie nároku na náhradu škody poškodeným (žalobcom) v
trestnom konaní spôsobenej mu trestným činom

15. ,,Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom

a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania
neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú
škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej doby pokračuje.“ (rozsudok
Najvyššieho súdu SSR sp. zn. 5Cz 27/83 z 22. decembra 1983, R 29/1985).

16. V posudzovanej veci do plynutia subjektívnej premlčacej doby nebolo možné počítať dobu tzv.
adhézneho konania, kedy spočívala premlčacia doba (zastavilo sa dočasne jej plynutie v súlade s
ustanovením § 112 prvá veta OZ). Pretože žalobca po skončení trestného konania, v ktorom nedošlo k
uloženiu povinnosti nahradiť mu uplatnenú škodu, nepokračoval v primeranej lehote v konaní podaním
žaloby na uspokojenie rovnakého nároku v civilnom konaní (žalobu žalobca podal na prvoinštančný

súd dňa 14. 06. 2016), beh dvojročnej premlčacej doby pokračoval dňom doručenia rozhodnutia v
predchádzajúcom (trestnom) konaní žalobcovi, t.j. dňom 28. 09. 2011 (viď č.l. 87 pripojeného spisu
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/174/2011) a uplynul dňa 28. 09. 2013.

17. Ako už bolo uvedené vzájomný vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby je taký, že sú od

seba nezávislé čo do svojho priebehu, jeho začiatku i konca. Ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa
premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu.

18. Vposudzovanejvecidošlokuplynutiu subjektívnejpremlčacejdobynauplatnenieprávana náhradu
škody (§ 106 ods. 1 OZ), ktorý mal za následok zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho

nebolo možné premlčané právo žalobcovi priznať, preto prvoinštančný súd rozhodol vecne správne, keď
žalobu žalobcu zamietol.

19. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci
súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v

prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby
vykonávania ďalších dôkazov na zistenie výšky škody (porovnaj judikát . R 29/1983).

20. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť vrátane závislého výroku o trovách konania (druhý výrok),

pretože okresný súd správne aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

21. Pri rozhodovaní o trovách tohto odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorá si
však žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a ani jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli,

preto odvolací súd rozhodol, že jej ich náhradu nepriznáva.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).