Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/158/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116221817
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4116221817.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: R Collectors s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02
Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47232 471, proti žalovanej: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., L.
XX, o zaplatenie 5.014,63 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nitra zo dňa 5. júna 2017, č. k. 12Csp/59/2016-34, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti
ako aj výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 05.06.2017, č. k. 12Csp/59/2016-34 pri právnom posúdení
podľa § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2 a 5, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 1 Obč. zák., § 3 Nar. vlády SR č.
87/1995 Z. z., § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch,
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.014,63 eura, zmluvný úrok vo výške 314,93 eura a
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.014,63 eura od 09.07.2016 do zaplatenia a to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán
vzhľadom na svoj čiastočný úspech v spore nemá na náhradu trov konania právo. Samotnú skutočnosť,
že neúspech žalobcu v spore sa vzťahuje iba na príslušenstvo, považoval súd za irelevantnú po právnej
stránke.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak súd považoval podanú žalobu za dôvodnú v prevažnej

časti, nakoľko došlo k riadnemu a platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere. Pre nesplácanie poskytnutého
úveru v dohodnutých splátkach žalobca vyzval žalovanú na predčasné splatenie úveru v celom rozsahu.
Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 5.100 eur a dlžná istina ku dňu predčasného zosplatnenia úveru
predstavovala nesplatených 5.014,63 eura, úroky vo výške 314,93 eura.

4. Súd potom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 5.014,63 eura, ako aj úroky v sume 314,93
eura. Zároveň priznal žalobcovi aj nárok na úver z omeškania s poukazom na ust. § 517 Obč. zák., vo

výške 5 % ročne z dlžnej sumy 5.014,63 eura od 09.07.2016 do zaplatenia, t. j. odkedy si žalobca úrok
z omeškania uplatnil a v tomto čase bola žalovaná s plnením už v omeškaní. Výšku úroku z omeškania
určil súd v súlade s nar. vlády č. 87/1995 Z. z.5. Súd žalobcovi nepriznal nárok na uplatnený úrok vo výške 12,90 % ročne zo sumy 5.014,63 eura od
17.04.2014 do zaplatenia a v tejto časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, keď si žalobca uplatňoval
zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie NS SR

sp. zn. 4Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria
len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania,
pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to
jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo
vzťahoch medzi stranami tohto sporu. Na tomto výklade a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani Zákon

o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok za časové obdobie od
poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Takéto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských
úveroch vychádza z tej situácie, kedy spotrebiteľ (dlžník) svoj dlh riadne spláca a uvedené ustanovenie
vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť platiť úroky.
Uvedené však nič nemení na tom, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k jednostrannému
zosplatneniu úveru, t. j., že celý dlh považuje za splatný, potom nastupuje režim platenia úrokov z

omeškania, tak ako to vyplýva aj z citovaného uznesenia NS SR sp. zn. 4Obo/143/98.

6. S poukazom na uvedené, súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
5.014,63 eura, sumu 314,93 eura ako zmluvný úrok a 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 5.014,63
eura od 09.07.2016 až do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku

podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti výroku a v časti výroku o náhrade trov konania podal včas
odvolanie žalobca, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby podľa § 389 CSP v napadnutej časti prvostupňové
rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie. Alternatívne navrhol procesný

postup podľa § 388 CSP, t. j. prvostupňové rozhodnutie zmeniť tak, že žalobe žalobcu bude v plnom
rozsahu vyhovené a žalovaná bude zaviazaná k náhrade trov konania v rozsahu 100 %.

8. Na základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne
právne posúdil, čím boli naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

9.Zosplatnenieúverujeprávomveriteľajednostrannezmeniťtermínsplatnostiúveruzdôvodu,žedlžník
poruší svoju povinnosť. Zosplatnenie úveru je potom následkom porušenia povinnosti dlžníka riadne a
včas uhradiť splatnú časť úveru, čím dochádza k strate výhody úhrady úveru v splátkach a dlžník je
povinný uhradiť celú výšku úveru jednorazovo, a nie po splátkach (častiach). V tejto súvislosti dal do

pozornosti obsah ust. § 503 ods. 3 Obch. zák. V prípade nepoctivého dlžníka by išlo o takú situáciu,
že by bol viazaný iba na platenie pre neho výhodnejších úrokov z omeškania v právnymi predpismi
regulovanej výške úrokovej sadzby a súd by zároveň takejto nepoctivosti poskytol ochranu.
Súd prvej inštancie odmietnutím priznania zmluvného úroku konal v rozpore so zásadou práva, podľa
ktorej nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania. V tejto súvislosti dal do pozornosti

odvolacieho súdu obsah rozhodnutia NS ČR sp. zn. 32Cdo/3830/2014 a sp. zn. 32Cdo/2782/1999, ktoré
nárok na zmluvný úrok po zosplatnení veriteľovi (žalobcovi) priznávajú.

10. Celková výška nákladov bola v zmluve o poskytnutí úveru dojednaná vo výške 4.370,71 eura, pričom
v dôsledku nesplatenia celkových nákladov úveru je úverový obchod v strate, práve v tej výške, ktorá

prislúcha výške celkovo nesplatených nákladov podľa úverovej zmluvy. Zmluvný úrok po zosplatnení
neznamená dvojitú sankciu popri úroku z omeškania, pretože nemá povahu sankcie.

11. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

12. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 16.04.2018 č. k. 12Csp/59/2016-59 s poukazom na ust. § 80
ods. 1 CSP, reagujúc pritom na návrh pôvodného žalobcu (Poštová banka, a.s.) pripustil, aby do sporu
namiesto doterajšieho žalobcu (Poštová banka, a.s.) vstúpil v pozícii nového žalobcu R Collectors s.
r. o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297. Dôvodom tohto procesného postupu
bolo uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.06.2017.

13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
žalobcom podanom odvolaní napadnutých výrokoch (zamietajúci a o náhrade trov konania), zvoliac
pritomprocesnýpostuppodľa§378ods.1a§380ods.1CSP,beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§ 385 ods. 1 a contrario). Následne odvolací súd podané odvolanie žalobcu zo dňa 28.06.2017
smerujúce voči rozsudku OS Nitra zo dňa 05.06.2017 č. k. 12Csp/59/2016-34 v napadnutých výrokoch
vyhodnotil ako nedôvodné a rozhodol o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazyvichvzájomnejsúvislosti,pričomstarostlivoprihliadnenavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Súd prvej inštancie pri posudzovaní o uplatnenom nároku žalobcu voči žalovanej týkajúceho sa
zaplatenia istiny 5.014,63 eura s príslušenstvom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý
následne aj správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu. Vychádzajúc z

dôvodov a tým aj rozsahu podaného odvolania zo strany žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), odvolací
súd napadnutý prvoinštančný rozsudok v jeho zamietajúcej časti výroku a aj v časti súvisiaceho výroku
o náhrade trov konania, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V ďalšom odvolací súd
odkazuje na rozsah a predovšetkým aj obsah odôvodnenia prvoinštančného rozsudku týkajúceho sa
napadnutých častí výrokov, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

16. Na margo správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že žalobca má nárok na
odplatu v podobe riadnych úrokov v zmluve dohodnutých (§ 497 Obch. zák.), avšak priznanie tohto práva
je podmienené momentom zosplatnenia nesplateného zvyšku úveru. Iná je následne situácia, pokiaľ ide
o nárok na tieto úroky z úveru po zosplatnení zvyšku úveru, na ktoré už žalobca nárok nemá, pretože

úrok z úveru je cena peňažných prostriedkov, ktoré poskytovateľ úveru dáva do dispozície toho, kto úver
prijíma na dohodnutú dobu. Ak teda dôjde k zosplatneniu úveru, dochádza tým aj k zmene v obsahu
daného záväzkového vzťahu ohľadne dohodnutej doby, a práve preto žalobca ako veriteľ už nemôže
požadovať úroky z úveru po zosplatnení, ale má nárok len na úroky z úveru do zosplatnenia úveru,
keďže na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy majú použiť ustanovenia

Obč. zák., aj keby sa mali použiť normy obchodného práva (Obč. zák.). Po zosplatnení úveru má veriteľ
nárok iba na úrok z omeškania, ktorý mu v danom prípade aj súd prvej inštancie priznal. Ak by aj došlo
k dohode medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spotrebiteľ má popri úrokoch z omeškania
platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky z úveru od zosplatnenia úveru až do jeho splatenia, tak takáto
dohoda by spôsobovala značnú nerovnováhu na škodu spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany. Na

takýto výklad prihliada aj rozhodnutie ÚS SR zo dňa 18. septembra 2012 sp. zn. IV.ÚS 476/2012-14 a
rozsudok NS SR zo dňa 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014.

17. S prihliadnutím na tieto dôvody, odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a výroku o náhrade trov konania, ako

vecne právny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

18. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§
396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP), nakoľko jej preukázateľne žiadne odvolacie trovy nevznikli.

19. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods.
9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).