Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/115/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817200654
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817200654.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Monika Géciová, PhD. v spore žalobcu Š. D., T.. XX.XX.XXXX, H. I. Y. XX,
U., zastúpeného JUDr. Petrom Harakálym, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Mlynská 28,
Košice, proti žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava,
IČO: 00 151 700, o zaplatenie bolestného vo výške 10.869,58 Eur, zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 4.280,16 Eur a úrokov z omeškania vo výške 3.993,21 Eur, o odvolaní žalobcu a
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 5C/5/2017-225 z 18.2.2019

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi z titulu bolestného sumu 3.156,10 Eur a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu
4.655,59 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 3.8.2018 až do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnostitohtorozsudku(výrokI.),zastavilkonanieohľadomsumy7.713,47Eur(výrokII.),zamietol
žalobu ohľadom úrokov z omeškania vo výške 3.003,21 Eur (výrok III.), zaviazal žalovanú zaplatiť na
účet súdu trovy dokazovania vo výške 1.476,22 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok
IV.) a ďalej zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 % s tým, že o výške trov

bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok V.).

2. Vychádzal z toho, že v dôsledku úrazu utrpel pomliaždenie panvy, luxačnú zlomeninu ľavého
acetabula, pomliaždenie ľavého predlaktia liečené operačne, zlomeninu epikondylu ramennej kosti,
zlomeninu háka lakťovej kosti liečenú operačne, pomliaždenie ľavého stehna, trieštivú zlomeninu ľavého
jabĺčka liečenú operačne, zlomeninu ľavej stehnovej kosti liečenú operačne, zlomeninu vnútorného
členka vľavo s následkom obmedzenia pohybu v ľavom lakťovom kĺbe, obmedzenie pohybu ľavého

bedrového kĺbu a ľavého kolenného kĺbu. V ústavnom ošetrení bol od úrazu 20.04.2008 do 4.7.2008,
opakovane od 9.2.2009 do 11.2.2009 a v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová od 3.9.2008 do
10.10.2008.
Podľa lekárskych posudkov o bolestnom a spoločenskom uplatnení vypracovaných primárom I.. N. R.
z NRC Kováčová zo dňa 15.12.2008 a 1.3.2009 bolo bodové ohodnotenie stanovené vo výške 1560
bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 740 bodov.
Súd po vykonaní dokazovania rozsudkom zo dňa 4.7.2011 rozhodol tak, že žalovaný zodpovedá

žalobcovi za škodu vo výške 80% vzniknutej škody. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.1.2012.
Vzhľadom na to, že zo strany žalovanej došlo po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku k plneniu vo
výške 16.693,78 Eur, preto súd uznesením zo dňa 14.6.2012 konanie vo veci v tejto časti zastavil arozhodovanie ohľadom sumy 22.834,08 Eur a o trovách konania a trovách štátu vylúčil na samostatné
konanie.
Vylúčená vec sa viedla pod sp.zn. 5C/60/2012. Súd rozsudkom zo dňa 27.7.2015 zaviazal žalovaného k

zaplateniu 401,46 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 3.1.2012 do zaplatenia a to titulom
náhrady nákladov spojených s liečením. Zastavil konanie ohľadom sumy 147,94 Eur, pretože žalobca
v tejto časti zobral žalobu späť. Na samostatné konanie vylúčil nárok žalobcu ohľadom bolestného vo
výške 10.869,58 Eur, ohľadom zvýšenia spoločenského uplatnenia vo výške 4.280,16 Eur a úrokov z
omeškania vo výške 3.993,21 Eur. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 20.10.2016, č.k. 5Co/726/2015-178 a tak rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.01.2017.
Po predložení znaleckého posudku vypracovaného I.. W., žalobca rozšíril žalobu a žiadal priznať titulom
bolestného vo výške 3.156,10 Eur a z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu
4.655,59 Eur a úroky z omeškania vo výške 3.993,21 Eur.
Vykonaným dokazovaním boli na strane žalobcu preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca
utrpel ťažký úraz s trvalými následkami vo veku 32 rokov a pred úrazom bol úplne zdravý. Rozhodnutím

Sociálnej poisťovne zo dňa 25.09.2009 bol uznaný invalidným s tým, že miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je 65%. Rozhodnutím ÚPSVaR Košice bol uznaný za osobu ZŤP a miera
funkčnej poruchy bola určená na 80%. Je hendikepovaný vo všetkých oblastiach života. Následkom
úrazu došlo u žalobcu k dramatickej a nezvratnej zmene života. Z činorodého pracovne zdatného
a aktívneho mladého človeka sa stal niekto iný. Nemôže vykonávať lepšie honorovaný druh práce,

vykonáva jednoduchú prácu za minimálnu mzdu. Zlý zdravotný stav ho obmedzuje aj pri domácich
prácach. Je hendikepovaný aj v rodinnom živote, keď sa nemôže hrať s dieťaťom, nemôže s ním
športovať. Vedie motorové vozidlo, ale len na krátke vzdialenosti. Je obmedzený aj v športovom a
spoločenskom živote.
Žalobca predložil súkromný znalecký posudok vypracovaný znalcom I.. C. W., z ktorého vyplýva, že

potvrdil správnosť bodového hodnotenia za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v lekárskom
posudku I.. N. R., primára ortopédie z NRC Kováčová, a to ohľadom položky 100 - pomliaždenie
panvy /15 bodov/. Položka 112e - luxačná zlomenina ľavého acetabulu /130 bodov/ je uvedená správne,
podobne aj hodnotenie pre operačný spôsob liečenia sa navyšovalo o polovicu sa považuje za správne.
Pri tejto položke je však možné použiť § 9, ods. 5b, lebo išlo o bolestivý spôsob liečby. Za nesprávne

považovalcelkovébodovéhodnotenievsume195bodovopätovnenavýšenénadvojnásobok,čímdošlo
k navýšeniu tejto položky pre § 9 ods.5c dvakrát. Položka 113 b - pomliaždenie ľavého predlaktia /15
bodov/ je uvedená správne. Jeho navýšenie na dvojnásobok považuje za nesprávne, lebo nešlo o
bolestivý spôsob liečby, pri liečení nenastali v dôsledku pomliaždenia predlaktia komplikácie a ani
charakter zranenia si nevyžadoval operačné riešenie. Položka 129 b - luxácia ľavého lakťového kĺbu /60

bodov/, táto položka je uvedená síce správne, ale nie je uvedená luxácia hlavičky vretennej kosti, čo
je však porovnateľné s položkou 129 a, čo predstavuje 35 bodov. Je možné navýšenie o polovicu
pre bolestivý spôsob liečby /52,5 bodov/. Položka 139 b - zlomenina ulnárneho epikondylu ľavého
humeru /50 bodov/ bola riešená operačne a predstavovala bolestivý spôsob liečby, preto je možné
použiť § 9 ods.6 /celkovo 100 bodov/. Položka 140 b - zlomenina olekranonu lakťovej kosti vľavo /50

bodov/ je správna, bola riešená operačne a predstavovala bolestivý spôsob liečby, preto je možné použiť
§ 9 ods.6 /spolu 100 bodov/. Položka 232 a - lézia ulnárneho nervu - pomliaždenie s krátkodobou
obrnou /35 bodov/. Pri predmetnom poškodení nervu nešlo o krátkodobú obrnu, ale o poškodenie,
ktoré pri elektromyografickom vyšetrení svedčilo pre úplne prerušenie nervu. Preto táto položka má byť
vedená ako 232 c - ako úplne prerušenie nervu /170 bodov/. Je možné navýšenie podľa § 9 ods. 5b /

spolu255bodov/.Položka232a-léziaradiálnehonervuvľavo-jeuvedenánesprávne,nebolopotvrdené
poškodenie tohto nervu.
Pri hodnotení bolestného poranení na ľavej hornej končatine nemala byť použitá položka 232 a - lézia
radiálneho nervu, nesprávne bola klasifikovaná položka 232 a - lézia lakťového nervu a nebola použitá
položka 145c - zlomeniny horného konca predlaktia a položka 143d - otvorená zlomenina lakťovej kosti

s posunom úlomkov. Zároveň podľa § 9 ods. 7 sa miesto jednotlivých položiek poranení na hornej
končatine má analogicky použiť položka 159 b /130 bodov/, lebo poškodenie na zdraví si vyžadovalo na
hornú končatinu, kde súčet bodového hodnotenia nesmie prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú
stratu končatiny.
Pri hodnotení bolestného poranení na ľavej dolnej končatine pri položkách 160 c, 193c, 189d, 200b

neprislúcha navýšenie na dvojnásobok. položka 200b má byť preklasifikovaná na položku 200c. Súčet
vyššie uvedených položiek dáva spolu 415 bodov, preto analogicky by sa mala použiť položka 216 -
exartikulácia ľavého bedrového kĺbu alebo odňatie ľavého stehna /260 bodov/.Pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia bolo položke 335 b priradených 120 bodov, správne
má byť 100 bodov, lebo sa jedná o ľavú hornú končatinu. Pre položku 393 b má byť správne priradených
200 bodov a nie 150 bodov. V SSU chýba ohodnotenie následkov lézie ulnárneho nervu vľavo,

úrazových a poúrazových jaziev a skrátenia ľavej dolnej končatiny. Všetky bodové hodnotenia SSU
podľa § 10 ods. 4 vzhľadom na vek bolo možné navýšiť až na dvojnásobok, čo posudzujúci lekár aj
vykonal. Z daného vyplýva, že sú vyššie uvedené pochybnosti o správnom hodnotení bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia.
ZnaleckýposudokvyhotovenýI..H.W.stanoviljednotlivépoložkybolestnéhopodľadiagnóznasledovne:

zlomenina tela stehnovej kosti vľavo, operovaná, položka 189 d /180 bodov/. Stanovenie tejto položky s
bodovým hodnotením je správne. Roztrieštená zlomenina jabĺčka vľavo, operovaná, položka 193c /80
bodov/. Stanovenie tejto položky s bodovým hodnotením je správne. Zlomenina zadnej hrany acetabula
vľavo, operovaná, položka 174 b /90 bodov. Podľa položky 174 b predstavuje vykĺbenie stehnovej kosti
v bedre, liečené operačne. Poškodený však mal diagnostikovanú zlomeninu zadnej hrany acetabula, čo
predstavuje položka 112 e - zlomenina acetabula s centrálnym vytknutím stehnovej kosti /130 bodov/.

Preto správne má byť namiesto položky 174 b použitá namiesto položky 174 b položka 112 e. Otvorená
zlomenina vnútorného členka vľavo s minimálnym posunom kostených úlomkov, položka 200 c - /60
bodov/. Stanovenie tejto položky s bodovým hodnotením je správne.
Znalec položky 1. - 4. hodnotil súhrnne analogicky ako exartikuláciu ľavého bedrového kĺbu, alebo
odňatie stehna, čo je možné, ak sa viac poškodení na zdraví vzťahuje na tú istú končatinu a bodové

hodnotenie presiahne bodové hodnotenie za anatomickú stratu končatiny. Anatomickú stratu končatiny
predstavuje celá dolná končatina od hlavice bedrového kĺbu nadol. Acetabulum /strieška bedrového kĺbu
však patrí anatomicky k panve. Z tohto pohľadu vyššie uvedené zlomeniny pod položkami š. 1,2, 4 patria
k dolnej končatine a položka č. 3 patrí k panve. Z tohto pohľadu položky 1,2,4 sa sčítavajú /320 bodov/ a
pretoichsúčetprekračujebodovéhodnoteniepoložky216/260bodov/.Položka174bmábyťnahradená

položkou 112 e, hodnotí sa bodovo samostatne. Znalec nehodnotil položku 110- pomliaždenie panvy /15
bodov/ ani položku 160 c - pomliaždenie ľavého stehna /15 bodov/. Znalec navýšil bodové hodnotenie
bolestného podľa § 9 ods. 5c o 50 %, lebo žalobca bol opakovane operovaný. Nehodnotil však bolestivý
spôsob liečby a komplikácie liečby /§ 9 ods. 5b/.
K lekárskemu posudku vystaveného I.. C., kde stanovil dodatočnú náhradu za bolesť vo výške 140

bodov, následkom operačných zákrokov, ktorými boli z tela žalobcu odstránené kovové implantáty,
použité k primárnej stabilizácii zlomenín ľavej hornej a dolnej končatiny, znalec zhodnotil, že žalobca
nemá nárok na dodatočnú náhradu za bolesť vo výške 140 bodov. V posudzovanom prípade operačné
výkony, ktorými boli odstránené kovové implantáty po zhojení jabĺčka, háka lakťovej kosti, stehna a
jamky bedrového kĺbu, sú podľa znalca integrálnou a štandardnou súčasťou metodiky operačnej liečby

týchto zlomenín.
Ako trvalý následok po úraze ostali následky z poškodenia lakťového nervu v zmysle motorického a
senzitívneho deficitu. Poškodenie nervu je vzhľadom na časový odstup od úrazu trvalého charakteru a je
už neurochirurgickou liečbou neovplyvniteľný. V dôsledku traumatických zmien v oblasti ľavého lakťa je
prítomné obmedzenie pohyblivosti ľahkého stupňa s možnosťou rozvoja postupnej artrózy kĺbu. V oblasti

ľavého kolena je obmedzenie dynamického a statického charakteru v dôsledku artrotických poúrazových
zmien. Ako následok v priamej súvislosti s úrazom sa hodnotí aj bionekróza hlavice ľavej stehnovej kosti,
ako aj zmeny v bedrovom kĺbe, ktoré sú ortopédom hodnotené ako artróza bedrového kĺbu III. stupňa.
Tento nález vzhľadom na klinické pretrvávajúce ťažkosti si v budúcnosti bude vyžadovať implantáciu
totálnej endoprotézy bedra vľavo. Ako trvalý následok po úraze ostanú aj jazvy. Majú väčšinou plošný

charakter a sú umiestnené v krytej časti tela šatstvom.
Poškodenie periférneho nervu s jeho následkami na ľavej hornej končatine je nemenné, má trvalý
charakter a operačnou liečbou v takom časovom intervale od úraze je už neovplyvniteľné. Pri správnej
rehabilitácii nepredpokladám už zhoršenie existujúceho stavu. Poškodenie bedrového kĺbu viedlo k
ťažkým atrotickým zmenám kĺbu a k bionekróze hlavice stehnovej kosti, čo je už trvalý stav. V ľavom

kolennom kĺbe sú tiež známky artrózy II. stupňa, je však možná postupná progresia týchto artrotických
zmien, v ľavom lakťovom kĺbe sú známky poúrazovej artrózy, kde v budúcnosti je tiež možní progresia
týchto zmien.
Žalovaný k predloženému znaleckému posudku uviedla, že obaja znalci zhodne nepriznali následné
zákroky spočívajúce vo výbere OS materiálu, ktoré hodnotil I.. C. vzhľadom na rozpor tohto hodnotenia.

Obaja znalci zhodne ako žalovaný postupovali pri hodnotenia položiek týkajúcich sa poškodenia ľavej
dolnej končatiny a korigovali hodnotenie - posudok I.. R. uvedením jedinej položky, a to pol. č. 216
- exartikulácia bedrového kĺbu alebo odňatie stehna vo výške 260 bodov. Rozdielny je však náhľad
na navýšenie hodnotenia, kde žalovaný nevzhliadol dôvod pre zvýšenie hodnotenia, znalec I.. W.priznal navýšenie o 50 % a znalec I.. W. priznal navýšenie o 100%. Čo sa týka súhrnného hodnotenia
poškodenia ľavej hornej končatiny, obaja znalci použili pol. č. 159 - odňatie ramena vo výške 130 bodov,
pričom žalovaný pri usporiadaní nárokov na náhradu škody vychádzal z položky č. 159 a - exartikulácia

v ramennom kĺbe vo výške 150 bodov, čo je v neprospech žalovaného. Aj pri hodnotení tejto položky
je rozdielny náhľad na navýšenie, kedy žalovaný nevzhliadol dôvod na navýšenie hodnotenia, znalec I..
W. priznal navýšenie o 50 % a znalec I.. W.Š. o 100 %.
Napriek tomu, že ust. § 10 ods. 4 zákona pripúšťa dvojnásobné zvýšenie odškodnenia, aplikácia
tohto ustanovenia nie je a ani nemôže byť paušálna a automatická a je svojou povahou výnimočná

a má za to, že v tomto prípade tento predpoklad splnený nebol. Druhá vec bolo vlastne hodnotenie
celej sumy, keď tie zranenia u poškodeného boli zranenia jednej končatiny, kde zase ten istý zákon
o sťažení spoločenského uplatnenia hovorí jasne, že podľa § 9 ods. 7 zákona, ak poškodený utrpel
súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé jedno poškodenie osobitne a bodové
hodnoty sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahujú na ten istý orgán alebo končatiny,
nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu

končatín. V tomto prípade sa zranenia u poškodeného týkajú ľavej dolnej končatiny, teda zlomenina tela
stehennej kosti, zlomenina jabĺčka, zlomenina zadnej hrany acetabula teda zlomenina jabĺčka jamky
ľavého bedrového kĺbu a zlomenina vnútorného členka predkolenie vľavo a teda zranenia ľavej dolnej
končatiny sú sumárne hodnotené v najvyššou možnou položkou ako exartikulácia, resp. odňatie dolnej
končatiny v bedrovom kĺbe, ktoré je hodnotené 260 bodmi a analogicky zranenia ľavej hornej končatiny,

ktoré boli zlomeniny horného konca predlaktia, zlomenia ľavej lakťovej kosti, zlomenina háka ľavej
lakťovej kosti, vykĺbenie hlavičky ľavej vretennej kosti, zlomenina vnútorného kondylu ľavej ramennej
kosti a úplné prerušenie lakťového nervu, analogicky podľa toho istého § odňatie končatiny na úrovni
ľavého ramena 130 bodmi.
Položka 159 b, teda 130 bodov a položka 216 - 260 bodov bola zvýšená o 50 %, keďže žalobca

bol opakovane operovaný. To sa týka odškodnenia bolesti a odškodnenie sťaženia spoločenského
uplatnenia, bolo hodnotené ako obmedzenie pohyblivosti lakťového kĺbu vľavo ľahkého stupňa, obrna
lakťového nervu vľavo v dolnej časti, obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu vľavo stredne ťažkého
stupňa, obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu vľavo ľahkého stupňa dokopy 725 bodov. Je tam ešte
jeden sporný moment, keď podľa zákona 437/2004 v § 3 ods. 4, ak sa po skončení liečenia vykoná v

súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má
nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon
z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.
Je úplne logické, že pri zlomenine ako panvy tak stehna, jabĺčka aj ľavej hornej končatiny samozrejme
nárazovo dôjde aj k tomu a bolo by úplne iracionálne pod zlomeninou hodnotiť aj pomliaždenie, keďže

každá zlomenina samozrejme logicky vo svojej podstate zahŕňa aj zranenie mäkkej časti v tomto prípade
pomliaždenie. U žalobcu išlo o ťažké zdranie s dobou liečenia minimálne 3 mesiace. Pokiaľ budeme
bolesť hodnotiť podľa všeobecnej roviny od 0 do 5, kde 0 je žiadna bolesť 5 je neznesiteľná bolesť,
tak bolesti poškodeného hodnotil ako bolesti silné, na tejto škále hodnotené stupňom 3. Pretože bolesť
bola primeraná spôsobeným zraneniam v posudzovanom prípade bol priemer štandardný, nevybočoval

z obvyklých medzí, liečba nebola komplikovaná a bodové hodnotenia bolesti, ktoré boli k jednotlivým
položkám prisúdené pokladám za adekvátne, navyše utrpenú bolesť v zmysle zákona hodnotil absolútne
ako stratu dolnej končatiny bedrovej. Úraz žalobcu zanechal trvalé následky, tak ako boli popísané v
znaleckom posudku. Čo sa týka ich ďalšieho vývoja, resp. progresie predpokladám, že u žalobcu v
horizonte niekoľkých mesiacov až 2-3 rokov bude nutná náhrada bedrového kĺbu endoprotézou. Ďalej

uviedol, že videl skrátenú končatinu u žalobcu, bola popísaná na 2 cm, čiže asi došlo k progresii a práve
preto bola aj kolegom voperovaná kĺbna náhrada. V tomto prípade sú jazvy z pohľadu muža v tomto
veku zanedbateľným kozmetickým problémom.
Samozrejme úraz ako taký zanechal trvalé následky na zdravotnom stave žalobcu, má a nikdy netvrdil,
že nemá určite vplyv na jeho spôsob života. Má ale za to, že vzhľadom na jeho vek, pracovné

zaradenie,doterajšíspôsobživotaaperspektívudobudúcnosti,nejednásaovýnimočnýprípadvzmysle
osobitného zreteľa, za ktorý pokladá povedzme úraz pravej hornej končatiny u profesionálneho tenistu
alebo úraz pravej dolnej končatiny u profesionálneho atléta, hokejistu, futbalistu, teda človeka, ktorý je
na funkciu končatiny absolútne odkázaný a úraz si vynúti zmenu jeho života v absolútnej miere resp.
následkom úrazu dôjde k zmareniu jeho celoživotného snaženia a životného cieľa. Dôvody hodné

osobitého zreteľa resp. navýšenie bodového hodnotenia za trvalé následky, každá bodová hodnota
je priradená k nejakému trvalému následku, samozrejme predstavuje nejakú náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia a jej násobok sa uplatňuje v prípade výnimočnom. Pokiaľ som ja správne
rozumel a pokiaľ si správne tento zákon vysvetľujem t.z. ak by sme pristúpili na to, že každého, u kohoúraz zanechal trvalý následkom tak potom by sme mali automaticky pristúpiť na zvýšenie bodového
hodnotenia. Nehnevajte sa ja vám dám protiotázku, ako by sme potom odškodnenie napr. u tenistu
hodnotili. V tomto prípade sa bavíme o nedominantnej končatine teda ľavej hornej končatine, nie u

pravej, viete to, či môže ďalej vykonávať zvárača alebo nie, je proste tak subjektívny parameter, že sa
k tomu ťažko vyjadrovať nejako objektívne. On tú ruku nemá absolútne nefunkčnú.
Žalobcasiuplatnilnároknanáhraduškodydňa27.03.2009.Žalovanálistomzodňa17.06.2009oznámila
žalobcovi, že nebol preukázaný právny základ, nakoľko nie je právoplatne rozhodnuté o zavinení
dopravnej nehody. V prípade, že dôvod, pre ktorý nemohli poskytnúť poistné plnenie pominie, s nárokmi

sa budú zaoberať. Listom zo dňa 16.03.2012 žalovaná priznala náhradu škody za bolestné vo výške
9.362,- Eur /za 700 bodov, za sťaženie spoločenského uplatnenia 10.701,- Eur /740 bodov/ a za stratu
na zárobku počas PN 782,85 Eur, po odpočítaní spoluviny 20 % - 4.169,17 Eur.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava vyplýva, že schopnosť žalobcu vykonávať
zárobkovú činnosť od 25.09.2009 je 65 %.
V spise sp. zn. 5C/60/2012 je záznam výpovede svedkyne D. D., ktorá uviedla, že žalobca pred úrazom

pracoval v Taliansku, kde dobre zarábal. Po úraze bol asi pol roka v nemocnici v Košiciach. Pokiaľ sa
vrátil domov, nevedel nič robiť, pretože nevedel chodiť a oni mu museli pomáhať pri každodenných
činnostiach. Napriek tomu, že sa podrobil rehabilitácii, veľmi mu to nepomohlo. Potom išiel na liečenie do
Kováčovej, kde sa jeho zdravotný stav zlepšil. Pre úrazom vyvíjal rôzne činnosti, keď bol poľovníkom, čo
v súčasnom období môže robiť len za pomoci kamaráta. Takisto sa venoval stolnému tenisu, hral futbal

a chodil pomáhať do vinice. Tieto činnosti po úraze musel zanechať. Aj v súčasnom období potrebuje
pomoc a nevie sa pohybovať bez palice. Je invalidným dôchodcom a nevie si nájsť prácu nakoľko kvôli
zdravotnému stavu nemôže dlho stáť a takisto ani ruky nemôže používať. Bol vynikajúcim zváračom a
túto činnosť už v súčasnom období nemôže vykonávať. Veľmi rád chodil do spoločnosti na zábavu s
kamarátmi, pričom v súčasnom období je uzavretý do seba. Úraz sa odzrkadlil aj v jeho rodinnom živote,

napr. dcéra ho išla raz navštíviť, pričom tam nechcela zostať, pretože nechcela otca vidieť v takom stave.
S dcérou nemôže chodiť ani na výlety kvôli zdravotnému stavu ako aj kvôli financiám. Jednoduché jedlá
vie aj sám uvariť, ale pokiaľ treba v kuchyni viacej stáť, už nevládze. Treba mu pomôcť pri veľkom praní
a takisto pokiaľ potrebuje niečo vybaviť, musia s ním chodiť. Oni síce nežijú v spoločnej domácnosti, ale
potom ako sa vrátil z nemocnice, 3 mesiace býval u nich.

Súdzrozsudku súduprvejinštanciezodňa21.06.2018,č.k.8C/379/2012-291zistil,žežalovanúAllianz
- Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava zaviazal zaplatiť žalobcovi Š. D. 18.864,- Eur, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti nad sumu 18.864,- Eur žalobu zamietol. Rozsudok
zatiaľ nebol právoplatný, pretože strany sporu podali voči nemu odvolanie. Z dôvodov tohto rozsudku
vyplýva, že žalobca si uplatnil voči žalovanej zaplatenie sumy 28.296,- Eur s prísl. z titulu náhrady škody

na zdraví, a to z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia ako aj mimoriadneho zvýšenia základného
bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 50 %, vyčísleného I.. S. X. zo dňa
20.04.2012, vzniknutej v dôsledku poškodenia zdravia žalobcu, ku ktorej došlo pri dopravnej nehode
dňa 30.04.2008. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené z dôvodov vážnych duševných
porúch vzniknutých pôsobením otrasných zážitkov.

Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia
za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné
poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.
Aksaposkončeníliečeniavykonávsúvislostispoškodenímnazdravíoperačnývýkon,ktorýsapôvodne

nepredpokladal,poškodenýmánároknaďalšiunáhraduzabolesťakozapoškodenienazdraví,sktorým
možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca pri dopravnej nehode na miestnej komunikácii smerom do obce Hrhov dňa 30.04.2008 utrpel
ťažké ublíženie na zdraví. Dopravnú nehodu spôsobil vodič D. Y. ako prevádzkovateľ motorového

vozidla. V čase dopravnej nehody prevádzkovateľ motorového vozidla mal uzavreté poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Preto nároky žalobcu na náhradu
škody z ublíženia na zdraví sú kryté zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Priamy nárok žalobcu voči poisťovateľovi je daný podľa § 15 zákona
č. 381/2001 Z.z.. Nakoľko v trestnom konaní nebolo preukázané, či dopravnú nehodu spôsobil

prevádzkovateľ motorového vozidla, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Na základe znaleckého
posudku súd rozsudkom zo dňa 04.07.2011 rozhodol medzitýmnym rozsudkom, že žalovaná zodpovedá
žalobcovi za vzniknutú škodu v rozsahu 80 %. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súduv Košiciach zo dňa 05.12.2011 a tak rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2012. Na základe
toho je daná zodpovednosť žalovanej za vzniknutú škodu žalobcovi.
Žalobca pôvodnou žalobou žiadal zaviazať žalovanú k náhrade škody vo výške 16.691,50 Eur titulom

bolestnéhoavovýške8.560,85Eurtitulomsťaženiaspoločenskéhouplatnenia.Povykonaníznaleckého
dokazovania žalobca žiadal zaviazať nahradiť škodu vo výške 3.156,10 Eur titulom bolestného a vo
výške 4.655,59 Eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vzhľadom na to, že zo strany žalovaného
došlo k plneniu vo výške 16.691,- Eur titulom bolestného a vo výške 7.713,47 Eur titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia. O nárokoch bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, súd rozhodol

a konanie zastavil.
Čo sa týka bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia znalec I.. W. súhlasil s bodovým
hodnotením znalca I.. W., čo sa týka obmedzenia pohyblivosti lakťového kĺbu vľavo ľahkého stupňa,
obmedzenia pohyblivosti bedrového kĺbu stredne ťažké, obmedzenia pohyblivosti kolenného kĺbu
vľavo ľahké, obrnu lakťového nervu vľavo. Jedine nesúhlasil s tým, že z dôvodu, že sa nejedná
o prípad osobitného zreteľa a teda priznanie dvojnásobnej hodnoty bodového hodnotenia sťaženia

spoločenského uplatnenia pokladá za neodôvodnené.
Súd zamietol žalobu žalobcu ohľadom priznania úrokov z omeškania vo výške 3.963,21 Eur. Ide o
peňažnú sankciu v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2011 Z.z. a
je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona,
účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná,

aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
Ustanovenie § 11 zákona sa týka výlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v
súvislostisošetrenímpoistnejudalostinazákladeoznámeniapoškodeného.Vust.§11ods.8zákonasú
jasne a zreteľne formulované podmienky, v zmysle ktorých je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému
úroky z omeškania podľa Občianskeho zákonníka. Je tomu tak, keď si poisťovateľ nesplní povinnosť

podľa § 11 ods. 6 zákona. Je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k
prešetrovaniu poistnej udalosti. Žalobca svoje nároky u žalovaného si uplatnil dňa 27.03.2009. Žalovaný
na to reagoval dňa 17.06.2009, keď mu oznámil, že zatiaľ nie je možné nahradiť mu škodu vzhľadom
na to, že nebolo zistené zavinenie dopravnej nehody. V tom čase ešte prebiehalo trestné konanie ako
aj civilné konanie. Až v civilnom konaní bola zistená aj spoluzodpovednosť žalobcu v rozsahu 20 %

a po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku začal žalovaný žalobcovi plniť. Preto skôr neboli splnené
podmienky na prešetrenie uplatnenia nároku žalobcu a plnenia.
Súd v zmysle ust. § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi úroky z omeškania z istiny
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia od 03.08.2018, pretože žalovaný časť bolestného ako
aj sťaženia spoločenského uplatnenia vyplatil načas a nedostal sa do omeškania a do omeškania sa

dostal až po podaní znaleckého posudku znalcom I.. W..
K námietke žalovaného ohľadom premlčania nároku, ktorý si žalobca uplatnil po podaní znaleckého
posudku I.. W. súd udáva: podľa ust. § 112 prvá veta Obč.zák., ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo
na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od
tohtouplatneniapodobukonanianeplynie.Toplatíajopráve,ktoréboloprávoplatnepriznanéaprektoré

bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Keď žalobca si uplatnil v
priebehu konania vyššiu sumu ako náhradu škody za bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia.
pri pôvodnom návrhu nežiadal namiesto pôvodného práva na náhradu škody iné právo. Predmetom
konania bola stále náhrada škody, aj napriek tomu, že podľa znaleckého posudku išlo o škodu vyššiu,
ako bola uplatnená v pôvodnej žalobe. Podaním žaloby spočívala premlčacia doba, pretože žalobca

riadne pokračoval v začatom konaní. Na to, akú položku viedol lekár vo svojom posudku a potom znalec
v znaleckom posudku, nemohol mať žalobca vplyv. Rozšírenie žaloby žalobcom v priebehu konania v
súlade so závermi znaleckého posudku, nie je novým nárokom, ale jedná sa od začiatku o náhradu
škody za bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Teda nárok žalobcu nie je premlčaný v
zmysle ust. § 106 ods.1 Obč.zák., pretože bola podaná v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote.

Súd zaviazal žalovanú nahradiť trovy štátu, ktoré vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním.
Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 255 ods.1 CSP a žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy
konania vo výške 100 %, pretože žalobca mal v konaní plný úspech aj keď súd nerozhodol o celej výške
náhrady škody, nakoľko v priebehu konania žalovaná plnila a z toho dôvodu konanie bolo čiastočne
zastavené.

3. Proti rozsudku podal odvolanie na č.l. 254 až 257 aj žalobca. V odvolaní uviedol:
Navrhujem, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni
z titulu bolestného sumu 3.156,104 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 11.6.2009 do zaplatenia, ztitulu základu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 4.655,59 € s 5% ročným úrokom z omeškania
od 3.8.2018 do zaplatenia, z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 6.608,22 €, úrok z
omeškania 3.993,21 €, trovy konania, trovy právneho zastúpenia prvostupňového, odvolacieho konania

vo výške 100%.
Bod II., IV., V. výroku rozsudku súdu prvého stupňa, nie je odvolaním napadnutý.
Dôvody:
Žalobca podáva odvolanie v zmysle § 358, § 362, § 365 ods.1 písm.f), h) C.s.p. Žalobca podané
odvolanie odôvodňuje ustanovením § 365 ods.1 písm.f), h) C.s.p. tým, že súd prvej inštancie na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo preukazujú nasledovné skutočnosti:
Priebeh konania.
Žalobca písomným podaním zo dna 27.3.2009, prostredníctvom právneho zástupcu, si uplatnil u
žalovaného právo na náhradu škody z titulu bolestného, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia.
Právo na náhradu škody preukázal relevantným spôsobom tak ako to vyplýva zo zák.č. 381/2001

Z.z. a zák.č. 437/2004 Z.z. Rozsah škody preukázal lekárskym posudkom vystaveným posudzujúcim
lekárom I.. N. R., tak ako to vyplýva z ustanovení § 3 ods.2, § 4 ods.2 zák.č. 437/2004 Z.z. Posudzujúci
lekár lekárskym posudkom vystaveným dňa 15.12.2008 bolestné celkove ohodnotil na 1560 bodov a
lekárskymposudkomzodňa1.3.2009sťaženiespoločenskéhouplatnenia(ďalejSSU)ohodnotilcelkove
na 740 bodov.

Žalovaný listom zo dňa 15.4.2009 a listom zo dňa 11.6.2009 plnenie odmietol s tvrdením, že nie je
preukázanýzákladnároku.(Oduplatneniaprávananáhraduškodybolozrejmé,žesajednáoobjektívnu
zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla v zmysle § 427 a nasl. Obč.zák. Žalovaný porušil
povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 11 ods.6, 8 zák.č. 381/2001 Z.z. v platnom znení, čo bolo dôvodom
podania žaloby.

Žalobou zo dňa 25.6.2009 si žalobca uplatnil právo na náhradu škody z titulu bolestného vo výške
16.691,50 € (1560 b. x 13,374 € - 20% spoluvina) s 9% ročným úrokom z omeškania od 11.6.2009
do zaplatenia, z titulu základu SSU vo výške 8.560,85 € (740 b. x 14,46 € -20% spoluvina) s 9%
ročným úrokom z omeškania od 11.6.2009 do zaplatenia. Písomné odmietnutie plnenia žalovaným zo
dňa 11.6.2009 je dňom od kedy si žalobca uplatňuje právo na ročný úrok z omeškania podľa § 11 ods.8

zák.č. 381/2001 Z.z. v súčinnosti s § 517 Obč.zák.
Písomným podaním zo dňa 14.1.2010 si žalobca u žalovaného uplatnil právo na náhradu škody z titulu
50% zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zák.č. 437/2004 Z.z. a súčasne
navrhol v zmysle § 6 ods.1 zák.č. 437/2004 Z.z. uzavrieť dohodu o vyrovnaní o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia. K dohode podľa § 6 ods.3 zák.č. 437/2004 Z.z. nedošlo.

Návrhom na zmenu žaloba zo dňa 27.4.2010, v zmysle vtedy platného ustanovenia § 95 O.s.p., žalobca
navrhol súdu, aby pripustil rozšírenie žaloby o 4.280,16 € (50% zo sumy 8.560,85 €) z titulu 50%
zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods.5 zák.č. 437/2004 Z.z., ako i z titulu nákladov
spojených s liečením vo výške 565,50 €. Súd uznesením č.k. 5C 59/2009 zo dňa pripustil rozšírenie
žaloby o sumu 4.846,66 € (4.280,16 € zv. SSU + 566,50€ LN ) s prísl.

Žalovaný písomným podaním až dňa 16.3.2012 (uplatnenie žalobcu je z 27.3.2009) oznámil čiastočné
plnenie z titulu bolestného. Z titulu bolestného poskytol plnenie na základe lekárskeho posudku
vystaveného I.. R., ale len za 700 bodov (700b. x 13,374 = 9.362 € - 20% zavinenie) vo výške 7.489,60
€ (lekárskym posudkom bolo bolestné ohodnotené na 1560 bodov). Po poskytnutom čiastočnom plnení,
predmetom žaloby ostalo právo na náhradu škody z titulu bolestného vo výške 9.201,90 € (16.691,50

€ - 7.489,60 € = 9.201,9 €).
Písomným podaním žalobcu zo dňa 9.5.2012, na základe LP vystaveného I.. C. došlo k zmene žaloby,
ktorým žalobca zvýšil žalobu z titulu bolestného o 140 bodov, teda o 1.667,68 € (140 b. x 14,89 € - 20%
spoluvina).PredmetomžalobyztitulubolestnéhonazákladeLPvystavenéhoI..R.Z.I..C.akceptovaním
plnenia žalovaným titulom bolestného z titulu bolestného bola uplatnená suma 10.869,58 € (9.201,902 €

+ 1.667,68 € = 10.869,58 €), ktorú Okresný súd Rožňava rozsudkom č.k. 5C/60/2012 zo dňa 27.7.2015
vylúčil na samostatné konanie.
Žalovaný listom zo dňa 16.3.2012 oznámil plnenie aj z titulu základu sťaženia spoločenského uplatnenia,
ktoré poskytol plne podľa lekárskeho posudku vystaveného I.. N.. R. za 740 bodov (740 b. x 14,46 €
- 20% = 8.560,85 €) vo výške 8.560,85 €. V časti plnenia 16.050,40 € späť (7.489,60 € + 8.560,80

€ = 16.050,40 €) a navrhol súdu konanie v tejto časti zastaviť. Súčasne si žalobca vyčíslil 9% ročný
úrok z omeškania zo sumy 16.050,40 € za obdobie od 11.6.2009 do 16.3.2012, ktorý predstavuje sume
3.993,21 €. Súd uznesením č.k. 5C/589/2009 zo dňa (14.6.2012) 20.6.2012 konanie aj ohľadom tejto
čiastky zastavil.Po zmenám žaloby zo dňa 27.4.2010, 9.6.2011 a 9.5.2012, žalobca sa domáhal zaplatenia práva na
náhradu škody z titulu bolestného vo výške 10.869,58 € s 9% ročným úrokom z omeškania od 11.6.2009
do zaplatenia zo sumy 9.201,90 € s 9% ročným úrokom z omeškania od 5.4.2012 do zaplatenia zo sumy

1.667,68 €, liečebných nákladov vo výške 401,45 €, z titulu 50% zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia 4.280,16 €, úroku z omeškania 3.993,21 €, trov konania a právneho zastúpenia tak, ako budú
vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozsudkom Okresného súdu Rožňava č.k. 5C/60/2012-137 zo dňa 27.7.2015 súd žalovaného
žalovaného zaviazal z titulu nákladov spojených s liečením na zaplatenie 401,46 € s úrokom z

omeškania. Súd vylúčil na samostatné konanie nárok ohľadom bolestného vo výške 4.280,16 € (§ 5
ods.5 zák.č. 437/2004 Z.z.), úroku z omeškania vo výške 3.993,21 €.
Uvedené skutočnosti preukazujú, že predmetom žaloby, od pripustenia rozšírenia žaloby, rozhodnutím
súdu zo dňa 16.6.2010, bolo aj právo na 50% zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia uplatnené
žalobcom písomným podaním žalobcu zo dňa 27.4.2010 podľa § 5 ods.5 zák. č. 437/2004 z.z. O
predmetnom uplatnenom práve žalobcu na náhradu škody z titulu zvýšenia SSU podľa § 5 ods.5 zák.

č. 437/2004 Z.z. súd nerozhodol a ani v odôvodnení rozsudku to neuvádza.
Vykonaným dokazovaním, znalcom I.. W., v znaleckom posudku zo dňa 26.7.2018 bolo bolestné celkove
ohodnotené na 995 bodov. Bolestné v znaleckom posudku bolo ohodnotené menším počtom bodov ako
bolo bolestné hodnotené lekárskym posudkom S.. R. Z. S.. C.. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo
znaleckým posudkom hodnotené na 1142,50 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia v znaleckom

posudku bolo hodnotené vyšším počtom bodov a to o 402,5 viac ako bolo hodnotené lekárskym
posudkom S.. R..
Rozsah náhrady škody z titulu bolestného, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sa v zmysle §
3 ods. 2, § 4 ods.2 zák. č. 437/2004 Z.z. preukazuje lekárskym posudkom, resp. v zmysle § 7 ods.6
cit.zák., znaleckým posudkom.

Na základe znaleckého posudku vypracovaného I.. W. právo na náhradu škody z titulu bolestného je
vo výške 3.156,104 € (995 bodov x 13,374 C - 20% spoluvina = 10.645,704 € - 7.489,60 € plnenie =
3.156,104 €).
Právo na náhradu škody z titulu bolestného sa znížilo o 7.713,47 € (10.869,58 - 3.156,104 €). Na základe
ust. § 145 ods.2 CSP žalobca písomným podaním zo dňa 30.7.2018 zobral žalobu z titulu bolestného

o 7.713,47 € späť v tejto výške navrhol súdu konanie zastaviť.
Predmetom žaloby, v zmysle znaleckého posudku I.. W., právo na náhradu škody z titulu bolestného je
suma 3.156,10 € s prísl.
Znaleckým posudkom znalca I.. W. právo na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia
bolo ohodnotené na 1142,5 bodov (v LP S.. R. bolo hodnotené na 740 b.). Hodnotenie sťaženia

spoločenského uplatnenia v zmysle ZP I.. W. sa zvýšilo o 402,5 bodov (1142,5 b. - 740 b). Právo na
náhradu škody z titulu SSU v zmysle ZP I.. C.. W. je 13.216,44 € (1142,5 b. x 14,46 € -20% spoluvina).
Predmetom žaloby z titulu základu sťaženia spoločenského uplatnenia, na základe znaleckého posudku
I.. W. a akceptovaním plnenia je suma 4.655,59 € (13.216,44 € - 8.560,85 € plnenie).
Na základe znaleckého posudku vypracovaného I.. C.. W., predmetom žaloby z titulu 50% zvýšenia

sťaženia spoločenského uplatnenia, uplatneného žalobcom na základe ustanovenia § 5 ods.5 zák.č.
437/2004 Z.z., je suma 6.608,22 € (50% zo sumy 13.216,44 €) a tak 50% zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia sa zvýšilo oproti žalobe o 2.328,06 € (6.608,22 € - 4.280,16 € uplatnené v
žalobe).
Žalobca na základe ustanovenia § 140 C.s.p., písomným podaním zo dňa 30.7.2018 navrhol, aby súd

pripustil zmenu návrhu (zvýšenie) z titulu základu sťaženia spoločenského uplatnenia o 4.655,59 €, z
titulu 50% zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia uplatneného podľa § 5 ods. 5 zák.č. 437/2004
Z.z. o 2.328,06 €.
V písomnom podaní zo dňa 30.7.2018 a opakovane dňa 22.11.2018, vzhľadom na hodnotenie
bolestného a SSU znaleckým posudkom I.. C.. W., žalobca navrhol petit v nasledovnom rozsahu:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu bolestného sumu 3.156.104 € s 9 % ročným úrokom
z omeškania od 11.6.2009 do zaplatenia, z titulu základu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu
4.655,59 € s 5% ročným úrokom od 3.8.2018 do zaplatenia, z titulu 50% zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia sumu 6.608,22 €, úrok z omeškania 3.993,21 € trovy konania a právneho
zastúpenia vo výške 100%.

Súd prvej inštancie (napr. v bode 9, 19, 86) v rozsudku udáva nesprávne, že žalobca po predložení
znaleckého posudku vypracovaného I.. C.. W. rozšíril žalobu a žiadal priznať škodu len titulom
bolestného vo výške 3.156,10 €, z titulu náhrady za sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 4.655,59
€ (jedná sa o základ SSU) a úrok z omeškania vo výške 3.993,21 €. Takéto tvrdenie súdu odporujepísomnému podaniu žalobcu zo dňa 30.7.2018, opakovane zo dňa 22.11.2018, z ktorého jednoznačne
vyplýva, že žalobca žiadal úhradu aj z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a to vo výške
6.608,22 €.

Súd svojim rozhodnutím nesprávne právne posúdil vec, lebo nerozhodol o práve žalobcu na škodu
titulom 50% zvýšenia SSU uplatnenú podľa § 5 ods.5 zák.č. 437/2004 Z.z. v zmysle dôvodov hodných
osobitného zreteľa.
Súd síce v odôvodnení rozsudku poukazuje na vykonané dokazovanie v predmetnej právnej veci,
týkajúce dôvodov hodných osobitného zreteľa (bod 21, 41, 63, 67, 68, 88, 89), ale dôvody hodné

osobitného zreteľa zamieňa za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 10 ods.4 zák.č.
437/2004 Z.z. Zvýšenie podľa § 10 ods.4 zák.č. 437/2004 Z.z. prináleží posudzujúcemu lekárovi a nie
súdu.
Na zvýšenie SSU podľa § 10 ods.4 zák.č. 437/2004 Z.z. je kompetentný lekár, ktorý vydáva lekársky
posudok. Len podľa § 5 ods.5 zák.č. 437/2004 Z.z., v prípadoch hodných osobitného zreteľa akým
je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

Zvýšenie SSU podľa § 10 ods.4, zvýšenie podľa ustanovenia § 5 ods.5 zák.č. 437/2004 Z.z. sú dva
samostatné nároky o ktorých rozhoduje iný subjekt a ktoré nie je možné subsumovať.
Je zrejmé, že vykonané dokazovanie, ktoré preukazuje dôvody hodné osobitného zreteľa, súd
subsumuje pod § 10 ods.4 zák.č. 437/2004 Z.z. (bod 88 rozsudku), čo je nesprávnym právnym
posúdením veci. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré zakladajú právo žalobcu na zvýšenie SSU

podľa§5ods.5zák.č.437/2004Z.z.aoktorýchbolkompetentnýrozhodnúťsúdnazákladevykonaného
dokazovania, súd o nich nerozhodol v zmysle citovaného ustanovenia a ani to vo svojom rozsudku
nezdôvodnil.
Vykonaným dokazovaním boli jednoznačne preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa:
Žalobca ťažký úraz s trvalými následkami utrpel vo veku 32 rokov a pred úrazom bol úplne zdravý.

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 25.9.2009 bol uznaný invalidným s tým, že miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 65% ÚPSVaR Košice bol žalobca uznaný za osobu ZŤP
a miera funkčnej poruchy bol určená týmto rozhodnutím na 80%. Svedeckými výpoveďami, znaleckým
posudkom znalca I.. W. bolo preukázané, že žalobca je hendikepovaný vo všetkým oblastiach života.
Následkom úrazu došlo u žalobcu k dramatickej a nezvratnej zmene života. Z činorodého pracovne

zdatného a aktívneho mladina človeka sa stal niekto iný. Žalobca je hendikepovaný vo všetkých
oblastiach živote. Je hendikepovaný v pracovnej oblasti, vo výbere zamestnania. Úraz mu zamedzí
postupu v pracovnej oblasti, ako i vo výbere a možnosti zmeny zamestnania, ako i to, že nemôže
vykonávať kvalifikovaný a lepšie honorovaný druh práce. Vykonáva jednoduchú prácu vzhľadom na
svoj hendikep a za minimálnu mzdu. Zlý zdravotný stav žalobcu ako muža obmedzuje v prácach v

domácnosti. Žalobca je hendikepovaný aj rodinnom živote, lebo sa nemôže hrať s dieťaťom ako by sa
ako otec chcel, nemôže s ním športovať. Hendikepuje ho aj to, že nemôže viesť motorové vozidlo tak,
ako to bolo pred úrazom. Vedie motorové vozidlo len na krátke vzdialenosti. Je hendikepovaný aj v
tom, že nemôže vykonávať práce prináležiace v domácnosti mužovi. Fyzický stav žalobcu obmedzuje v
spoločenskom živote, v športovom živote (viď ZP I.. W. str. 29,30 ZP.). Jeho stav spôsobuje mu sociálnu

izoláciu. V príčinnej súvislosti s úrazom žalobca stratil svoje ciele. Preukázané mimoriadne závažné
okolnosti žalobkyňu nepochybne diskvalifikujú a v zásadnej miere znemožňujú mu uplatnenie sa vo
všetkých sférach života, čo súd nedostatočne zhodnotil.
Je potrebné poukázať, že poškodený má právo na zvýšenie SSU podľa § 5 ods. 5 zák.č. 437/2004 Z.z. aj
preto, lebo odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia plní v zmysle právnej úpravy satisfakčnú

funkciu. V prípade mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia ide o odškodnenie,
ktoré sa poskytuje len jednorázovo a ktorým sa tak majú jednorázovo kompenzovať všetky budúce
strádania poškodeného. Výška odškodnenia preto musí rešpektovať jeho reparačný charakter a byť
naplnením toho, že odškodnenie má slúžiť kompenzácii obmedzení plynúcich z poškodenia zdravia aj
tak, aby skoršie často aj výraznejšie pociťovanie radosti a neskoršia strata možnosti tieto prežívať v

dôsledku poškodenia zdravia mohli byť prinajmenšom čiastočne vynahradené, zmiernené niečím, čo
poškodenému môže naopak privodiť potešenie alebo radosť.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie, na základe vykonaných dôkazov, vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, lebo o návrhu žalobcu na zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré bolo uplatnené v zmysle § 5 ods.5 zák. č. 437/2004 Z.z.,

vôbec nerozhodol, čo ani ničím nezdôvodnil.
Právo na úrok z omeškania.
Rozhodnutie súdu nemá právne opodstatnenie v ust. § 11 ods.6, 7 zák.č. 381/2001 Z.z. v platnom znení,
ako i v ust. § 517 ods. 2 Obč.zák.Žalobca si právo na náhradu škody uplatnil písomným podaním dňa 27.3.2009 a preukázal ho
relevantným spôsobom. Od uplatnenia práva na náhradu škodu bolo zrejmé, že prevádzkovateľ
motorového vozidla, ktorý škodu zavinil, je za škodu zodpovedný na základe objektívnej zodpovednosti.

Žalovaný písomne dňa 11.6.2009 odmietol poskytnúť plnenie za škodu spôsobenú z titulu ublíženia na
zdraví. Nekonanie žalovaného bolo dôvodom podania žaloby. Je potrebné uviesť že už žalobou bolo
akceptovaná20%spoluvinažalobcunavznikuškody.Žalovanýplneniebezdôvodneodkladal.Čiastočne
plnil až 16.3.2010 z titulu bolestného, SSU. Žalovaný ako poisťovateľ porušil povinnosť vyplývajúcu mu
z § 11 ods.6, 7 zák. č. 381/2001 Z.z., ako i z ust. § 517 Obč.zák.

V rozhodnutí súdu prvého stupňa o zamietnutí práva žalobcu na ročný úrok z omeškania došlo k
pochybeniu v aplikácii práva, čo preukazujú nasledovné skutočnosti :
Žalobca si uplatnil aj právo na ročný úrok z omeškania podľa § 11 ods.8 zák. č. 381/2001 Z.z. v platnom
znení v súvislosti s § 517 Obč.zák. Porušenie povinnosti vyplývajúcich žalovanému z ust. § 11 ods. 6,7
zák. č. 381/2001 Z.z. zakladá právo žalobcu na ročný úrok z omeškania v zmysle § 11 ods.8 zák. č.
381/2001 Z.z. v súčinnosti s § 517 Obč.zák.

Podľaustanovenia§15ods.1zákonač.381/2001Z.z.mápoškodenýprávouplatniťsinároknanáhradu
za škodu priamo voči poisťovateľovi. Aj tomuto právu zodpovedá právna povinnosť poisťovateľa plniť
preukázané nároky na náhradu škody poškodenému. Vyššie uvedená právna povinnosť poisťovateľa
plniť preukázané nároky na náhradu škody poškodenému, ktorá vyplýva najmä z ust. § 4 ods.2 a § 15
ods.1 zák. č. 381/2001 Z.z., je základnou a najpodstatnejšou právnou povinnosťou poisťovateľa, ktorá

mu i uvedeného prácneho predpisu vyplýva. Teda poisťovateľ nie je v zmysle § 11 ods. 6 písm. a), b)
zák.č. 381/2001 Z.z. povinný len začať prešetrovanie poistnej udalosti, skončí ho v lehote do 3 mesiacov
a oznámiť výsledky prešetrenia poškodenému, ale poisťovateľ je predovšetkým povinný poškodenému
jeho oprávnené preukázané nároky reálne plniť. Keďže v zmysle § 442 ods.3 Obč.zák. sa škoda uhrádza
v peniazoch, ide o peňažnú povinnosť poisťovateľa.

Uvedená peňažná povinnosť poisťovateľa plniť peňažné plnenie zodpovedajúce náhrade škody
poškodenému je právnou povinnosťou, pri ktorej poisťovateľ má postavenie dlžníka a poškodený
postavenie veriteľa. Uvedené plnenie musí byť zaplatené riadne a včas, ako to ukladá ustanovenia § 559
ods.2 Obč.zák. Pokiaľ poisťovateľ nesplní svoju peňažnú povinnosť voči poškodenému a neposkytne
mu plnenie náhrady škody riadne a včas, dostáva sa v zmysle § 517 ods.1 Obč.zák. do omeškania. V

tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že poisťovateľ sa s plnením tejto konkrétnej peňažnej povinnosti
v prípade jej neplnenia riadne a včas dostane do omeškania bez ohľadu na to, či zašle alebo nezašle
oznámenie v zmysle § 11 ods.6 písm.a), b) zák.č. 381/201 Z.z. Zmyslom citovaného zákona (viď
§ 15), ktorým je okrem iného, včasné poskytnutie spravodlivej náhrady škody osobám poškodeným
prevádzkou motorových vozidiel. Pri poskytnutí primeranej náhrady škody poškodenej osobne totiž

nezohrávavýznamnúúlohulenposkytnutiesamotnejnáhradyškody,aletaktiežvčasnosťsamotnejtohto
poskytnutia náhrady škody. Poisťovateľ by sa totiž právnych následkov za oneskorené plnenie náhrady
veľmijednoduchomoholzbaviťuvedenímakéhokoľvekdôvodupreodmietnutieplnenia,vrátanedôvodu,
ktorý by nemal absolútne žiadne právne opodstatnenie.
Ustanovenie § 11 ods.8 zák.č. 381/2001 Z.z. upravuje nárok poškodeného na úrok z omeškania len v

súvislosti s porušením povinností poisťovateľa v zmysle § 11 ods.6 zák.č. 381/2001 Z.z., teda porušením
povinností poisťovateľa súvisiacich so včasným a riadnym prešetrením poistenej udalosti. Uvedené
ustanovenie sa však nijakým spôsobom nezaoberá dôsledkami omeškania poisťovateľ v súvislosti s
omeškaním pri jeho samotnej povinnosti plniť samotnú náhradu. Dôsledky omeškania v súvislosti so
samotnou povinnosťou poisťovateľa plniť nie sú riešené ustanovením § 11 ods.8 zák.č. 381/2001 Z. z.

Ust. § 11 ods.8 zák.č. 381/2001 Z. z. upravuje nárok poškodeného na úrok z omeškania len v súvislosti s
porušením povinností poisťovateľa v zmysle § 11 ods.6 zák.č. 381/2001 Z. z., teda porušením povinností
poisťovateľa súvisiacich so včasným a riadnym prešetrením poistenej udalosti. Uvedené ustanovenie
sa však nijakým spôsobom nezaoberá dôsledkami omeškania poisťovateľa v súvislosti s omeškaním pri
jeho samotnej povinnosti plniť samotnú náhradu. Je nevyhnutné na dôsledky omeškania poisťovateľa

s plnením jeho hlavnej právnej povinnosti plniť samotnú náhradu škody aplikovať všeobecný predpis,
ktorým je ustanovenie § 517 ods.2 Obč.zák.
V tejto súvislosti poukazujem na právny názor vyslovený Krajským súdom v Bratislave v rozsudku
pod sp.zn. 6Co/504/2013 zo dňa 4.11.2013, keď v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že úroky z
omeškaniapodľaustanovenia§11ods.8zák.č.381/2001Z.z.,vspojenísust.§11ods.6zák.č.381/2001

Z.z. sankcionujú len neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti. Nezbavia však poisťovateľa
povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie a to i v prípade, ak poisťovateľ povinnosti
uvedené v ustanovení § 11 ods.6 zák.č. 381/2001 Z.z. splnil včas (t.j. skončil prešetrenie poistnej
udalosti, alebo poskytol vysvetlenie o odmietnutí poistného plnenia).Na právny názor vyslovený KS Prešov č.k. 11Co/74/2016 z 19.9.2017 v bode 44, 45 rozsudku. Taktiež
na právny názor KS Prešov č. k. 20Co 158/2011 z 12.7,2012, ako i vyslovený v konaní 20Co 45/2012,
20Co 66/2011: „Ak poisťovateľ sa nestotožňuje s lekárskym posudkom o výške bodového ohodnotenia

dostáva sa do omeškania ak mu poškodený nijako nebráni preveriť správnosť bodového ohodnotenia
a zbytočne preverenie odkladal."
Právny názor vyslovený KS Košice v konaní č.k. 3Co 381/2009 z 24.8.2010: „žalovaná sa dostala do
omeškania, pokiaľ ide o nároky na náhradu škody za bolesť, SSU a za liečebné náklady. Ani v jednom z
týchto prípadov sa nejedná o situáciu, kedy by žalovaná nemohla dobrovoľne plniť tieto nároky žalobcu

už pred podaním žaloby, t.j. žeby mohol o týchto nárokoch rozhodnúť iba súd na základe zákona (ako
tomu bolo napr. za platnosti vyhl. č. 32/1965 Zb.). Preto ak sa žalobca domáha aj úrokov z omeškania
odo dňa, kedy žalovaná poskytla poistné plnenie, avšak neodôvodnene v krátenej výške, jeho nárok
je opodstatnený."
Uvedené skutočnosti preukazujú, že žalobca má právo na 9% ročný úrok z omeškania sumy 16.050,40
€ od 11.6.2009 (odmietnuť plnenia) do 16.3.2012 (úhrada), kedy žalobcovi žalovaný čiastočne plnil z

titulu bolestného, z titulu SSU. Má právo na ročný úrok z omeškania, ktorý je žiadaný vo výške 3.993,21
€. Žalobca má právo no ročný úrok z omeškania z titulu bolestného, z titulu základu SSU, ako je to
uvedené v odvolacom petite.

4. Navrhol teda, aby v súlade s ustálenou judikatúrou (napr. rozsudok Krajský súd v Bratislave

6Co/504/2013 zo dňa 4.11.2013), ktorý v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že úroky z omeškania podľa
ust. § 11 ods.8 zák.č. 381/2001 Z.z. v spojení s ust. § 11 ods.6 sankcionujú len neskoré prešetrenie
a vybavenie poistnej udalosti. Nezbavujú teda poisťovateľa povinnosti platiť úroky z omeškania za
oneskorené plnenie a to i v prípade, ak poisťovateľ povinnosti uvedené v ust. § 11 ods.6 splnil včas (t.j.
skončil prešetrenie poistnej udalosti ohľadne škody alebo poskytol vysvetlenie o odmietnutí poistného

plnenia). Aj Krajský súd v Prešove zaujal správny právny názor vo veci 11Co/74/2016 a okrem toho
aj Krajský súd v Košiciach 3Co/381/2009 z 24.8.2010 rozsudku, lebo žalovaná môže dobrovoľne plniť
nároky žalobcu aj pred podaním žaloby, t.j. nemusí o týchto nárokoch rozhodovať iba súd na základe
zákona (podľa platnosti vyhl. č. 32/65 Zb.). Preto, ak sa žalobca domáha aj úrokov z omeškania odo dňa,
kedy žalovaná poskytla poistné plnenie, avšak nedôvodne v krátenej výške, jeho nárok je opodstatnený.

Teda žalobca má nárok na 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 16.050,40 € od 11.6.2009 (pri odmietnutí
plnenia žalovaného) do 16.3.2012 po úhrade, kedy žalobcovi žalovaný čiastočne plnil z titulu bolestného
aj z titulu SSU. Má právo na ročný úrok z omeškania, ktorý je žalovaný vo výške 3.993,21 €. Preto
navrhol rozsudok zmeniť v súlade so svojim odvolacím petitom, pričom bod II., IV., V., výroku rozsudku
súdu prvej inštancie nie je odvolaním napadnutý.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej 15-dňovej lehote odvolanie aj žalovaná a
to proti I., IV. a V. výroku rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k. 5C/5/2017 odvolanie a v zmysle
odvolacích dôvod podľa ustanovenia §365 ods.1 písm.b) d) f) a h) Civilného sporového poriadku žiada,
aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému

právo na náhradu trov konania, prípadne ak nie sú splnené, podmienky na jeho zmenu, tak odvolateľ
žiada zrušenie rozsudku a jeho vrátenie na nové konanie a nové rozhodnutie.
Z odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu vyplýva, že po vykonanom dokazovaní posudzoval
nároky žalobcu, akceptujúc a vychádzajúc zo záverov súkromného znaleckého posudku znalca I.. W.,
ktorý v konaní predložil žalobca a ktorým bolo hodnotenie bolestného stanovené v rozsahu 995 bodov

a sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 1142,5 bodov. Preto žalobcovi priznal náhradu z titulu
bolestného v sume 3.156,10 Eur a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 4.655,59 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 3.8.2018 až do zaplatenia.
Konajúci súd neprihliadol na žalovaným vznesenú námietku premlčania časti nárokov poukazujúc nato,
že ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného orgánu a v začatom konaní riadne

pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie, keďže si žalobca v priebehu
konania uplatnil vyššiu sumu ako náhradu škody za bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia a
pri pôvodnom návrhu nežiadal namiesto pôvodného práva iné právo. Predmetom konania bola náhrada
škody aj keď podľa znaleckého posudku vyššia, ako bola uplatnená v žalobe, a preto rozšírenie žaloby
v priebehu konania v súlade so záverom znaleckého posudku, nie je novým nárokom, ale sa jedná od

začiatku o náhradu škody za bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia, a preto nárok v zmysle
ust. § 106 Obč.zák. nie je premlčaný.
S týmto rozhodnutím žalovaný nesúhlasí, konajúci súd nesprávne posúdil, nevyhodnotil resp.,
nerozhodol o všetkých procesných úkonoch žalobcu, realizovaných v priebehu konania, z ktorých jezrejmé čoho sa konkrétne domáhal/domáha a teda nesprávne ustálil čo bolo resp. čo je predmetom
konania. Dôsledkom toho je potom nesprávne posúdenie žalovaným vznesenej námietky premlčania
nárokov a v konečnom dôsledku priznanie nároku nad žalobný návrh žalobcu.

Pre lepšiu prehľadnosť odvolateľ uvádza rekapituláciu nárokov žalobcu, tak ako tieto vyplývajú z
jednotlivých procesných úkonov - podaní žalobcu :
dňa 29.06.2009 podal žalobca žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanému náhrady škody:
- podľa ust. § 3 zák.č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia titulom bolestného sumy 16.691,50 Eur stanovenej podľa lekárskeho posudku I.. R. za 1560

bodov pri hodnote bodu 13,374 Eur s odpočítaním 20%-nej spoluviny žalobcu .
- podľa ust. § 4 cit. zákona titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumy 8.560,85 Eur stanovenej
podľa lekárskeho posudku I.. R. za 740 bodov pri hodnote bodu 14,460 Eur a odpočítaní 20%- nej
spoluviny žalobcu, všetko s 9%-ným úrokom z omeškania.
dňa 30.04.2010 žalobca rozšíril žalobu
- podľa ust. § 5 ods.5 cit. zákona o 50% zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o sumu

4.280,16 Eur ( 50% zo sumy 8.560,85 Eur)
- o náhradu škody titulom liečebných nákladov vo výške 566,50 Eur.
Uznesením zo dňa 16.06.2010 konajúci súd pripustil zmenu žaloby o sumu 4.846,66 Eur v zmysle tohto
podania žalobcu.
dňa 14.03.2011 žalobca vzal žalobu späť titulom uplatňovaných nákladov liečenia v sume 17,10 Eur dňa

10.06.2011 žalobca rozšíril žalobu
o náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti od 01.05.2008 do 30.04.2009 v sume
626,33 Eur.
Uznesením zo dňa 14.06.2011 konajúci súd pripustil zmenu žaloby o sumu 626,33 Eur v zmysle tohto
podania žalobcu.

dňa 11.05.2012 žalobca vzal žalobu späť titulom
- bolestného čo do sumy 7 489,60 Eur (§3 cit. zákona)
- sťaženia spoločenského uplatnenia čo do sumy 8 560,85 Eur (ust. § 4 cit.zák.)
- straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti v sume 626,33 Eur.
a zároveň týmto podaním rozšíril žalobu o nárok titulom bolestného podľa ust. § 3 cit.zák. o sumu 667,68

Eur s prísl. za operáciu podľa posudku I.. C. za 140 bodov pri hodnote bodu 14,89 Eur
a žiadal, aby túto zmenu konajúci súd pripustil a aby rozsudkom zaviazal žalovaného na zaplatenie:
- z titulu bolestného sumu 10.869,58 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 11.06.2009 do
zaplatenia zo sumy 9.201,90 Eur, s 9% ročným úrokom z omeškania od 15.04.2012 do zapl. zo sumy
1 667,68 Eur

- liečebné náklady vo výške 549,40 Eur
- z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia 4.280,16 Eur
- úrok z omeškania vo výške 3 993,21 Eur
- trovy konania
Uznesením zo dňa 14.06.2012 konajúci súd zastavil konanie ohľadom sumy 16 693,78 Eur a ohľadom

sumy 22 834,08 Eur vylúčil na samostatné konanie.
Opravným uznesením zo dňa 20.06.2012 konajúci súd opravil výrok uznesenia zo dňa 14.06.2012 tak,
že súd zastavuje konanie ohľadom sumy 16 693,78 Eur a ohľadom sumy 19 692,35 Eur vylúčil na
samostatné konanie.
dňa 15.08.2013 žalobca vzal žalobu späť titulom uplatňovaných nákladov liečenia v sume 147,94 Eur

a žiadal aby túto zmenu konajúci súd pripustil a aby rozsudkom zaviazal žalovaného na zaplatenie:
- z titulu bolestného sumu 10 869,58 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 11.06.2009 do
zaplatenia zo sumy 9 201,90 Eur, s 9% ročným úrokom z omeškania od 15.04.2012 do zapi. zo sumy
1 667,68 Eur
- liečebné náklady vo výške 401,46 Eur

- z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia 4 280,16 Eur
- úrok z omeškania vo výške 3 993,21 Eur
- trovy konania
dňa 27.07.2015 Rozsudkom 5C/60/2012 konajúci súd čiastočne rozhodol o nárok žalobcu titulom
liečebných nákladov a zároveň na samostatné konanie vylúčil nárok žalobcu titulom

- bolestného podľa ust. § 3 cit. zákona v sume 10.869,58 Eur s prísl.
- zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa ust. § 5 ods.5 cit. zákona v sume 4.280,16 Eur
s prísl.
- úrokov z omeškania vo výške 3.993,21 Eur.dňa 31.07.2018 žalobca podaním opätovne zmenil návrh tak, že
čiastočne berie žalobu späť
v časti náhrady za bolesť podľa ust. § 3 cit.zák, o sumu 7.713,47 Eur

a zároveň rozširuje žalobu
- v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa ust. § 4 cit. zákona o sumu 4.656,12 Eur
- v časti zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa ust. § 5 ods.5 cit. zákona
o sumu 2 328,06 Eur
a žiadal, aby túto zmenu konajúci súd pripustil a aby rozsudkom zaviazal žalovaného na zaplatenie:

- z titulu bolestného sumu 3 156,104 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 11.09.2009 do
zaplatenia
- z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 4 655,59 Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania
od 03.08.2018 do zaplatenia
- z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia 6 608,22 Eur
- trovy konania

Z obsahu súdneho spisu uznesenia Okresného súdu Rožňava zo dňa 20.06.2012 je takto zrejmé, že v
čase od 20.06.2012 prvoinštančný súd konal len o nárokoch žalobcu titulom
- bolestného podľa ust. § 3 cit. zákona v sume 10 869,58 Eur s prísl.
- zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa ust. § 5 ods.5 cit. zákona v sume 4.280,16 Eur
s prísl.

- úrokov z omeškania vo výške 3.993,21 Eur.
spolu v sume 19.692,35 Eur.
Podanie žalobcu zo dňa 31.07.2018, ktorým sa tento domáhal zmeny žaloby v zmysle ust. § 145 ods.2
CSP tak, že oproti doterajším nárokom, ktoré boli predmetom konania, žiadal, aby súd ďalej nekonal o
nároku z titulu bolestného v sume 3 156,104 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 11.9.2009

do zaplatenia a zároveň postupom podľa ust. § 140 CSP mienil do konania vniesť nároky, ktoré doposiaľ
nebolipredmetomkonaniaatoztitulusťaženiaspoločenskéhouplatneniavzmysleust.§4cit.zák.sumu
4.655,59 Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 03.08.2018 do zaplatenia a z titulu zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle ust. § 5 ods.5 cit. zákona sumu 6.608,22 Eur. Konajúci súd
vzaldoúvahytotopodaniežalobculenčiastočne,atoajnapriektomu,žeztohtopodaniajejednoznačne

zrejmé, že žalobca dňa 31.07.2018 vykonal dispozičný úkon, ktorým prejavil svoju vôľu, aby súd vo
veci ďalej nekonal o nároku titulom bolestného v časti 7 713,47 Eur a zároveň, aby konal aj o inom
uplatnenom práve, ktoré od roku 2012 nebolo predmetom konania a to titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia podľa ust. § 4 cit. zákona v sume 4.655,59 Eur a zároveň aj o rozšírenom uplatnenom práve,
ktoré bolo predmetom konania titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle ust. § 5

ods.5 cit.zák. v sume rovnajúcej sa sume rozšírenia o 2.328,06 Eur.
Podľa ustanovenia §139 Civilného sporového poriadku „ďalej len CSP", žalobca môže počas konania
so súhlasom súdu meniť žalobu.
Podľa ustanovenia §140 ods.1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo
sa uplatňuje iné právo.

Podľa ustanovenia §142 ods. 1 CSP o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na
pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po
tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.
Bezprostredne potom, ako konajúci súd obdŕžal podanie žalobcu zo dňa 31.7.2018, toto síce doručil
žalovanému, avšak bez rozhodnutia, z ktorého by bol zrejmé ako o tejto zmene rozhodol, či už jej

pripustením alebo nepripustením a o tejto zmene nerozhodol ani na pojednávaní, ktoré nasledovalo
bezprostredne po uplatnení predmetnej zmeny, jedine v II. výroku rozsudku je rozhodnutie o zastavení
konania ohľadom sumy 7.713,47 Eur, čo odvolateľ vidí ako pochybenie, ktoré má následne vplyv
na nesprávny spôsob nazerania na kvalitatívne zmeny vymedzenia uplatneného nároku žalobcu na
bolestné sťaženie spoločenského uplatnenia a zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia v priebehu konania, a ich vplyv na posúdenie plynutia premlčacej doby.
Inak povedané, otázka vplyvu kvantitatívnych a kvalitatívnych zmien vo vymedzení uplatneného nároku
na plynutie premlčacej doby spočíva na odpovedaní otázky - vymedzenia uplatneného nároku na
náhradu škody a na posúdení vzťahu medzi zmenou v spôsobe lekárskeho hodnotenia toho istého
poškodenia zdravia a predmetom konania z hľadiska skutkového vymedzenia žalobného nároku.

Pri svojich odvolacích námietkach si odvolateľ dovoľuje upriamiť pozornosť na právny názor, vyslovený
odvolacím súdom v uznesení Krajského súdu Košice 11Co/473/2016 zo dňa 16.05.2018, ktorý je plne
aplikovateľný na súdenú vec a síce, že žalobný návrh je obligatórnou náležitosťou žaloby a dostatočnáurčitosť zrozumiteľnosť a presnosť petitu je nevyhnutnou z dôvodu, že v sporovom konaní je súd viazaný
žalobný návrhom.
Odvolací súd vo vyššie citovanom uznesení odmietol záver teórie, ktoré prijal aj Okresný súd Rožňava

v súdenej veci, o tom, aby bolo právne prípustné uplatnenie akejkoľvek náhrady škody na to, aby došlo
ku zastaveniu plynutia premlčacej doby vo vzťahu k náhrade škody, zistenej a douplatnenej v priebehu
konania.
V súdnej praxi je zastávaný právny názor, že pre začatie plynutia premlčacej doby na uplatnenie
nároku na náhradu titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vrátane jeho zvýšenia, je

rozhodujúca ustálenosť zdravotného stavu poškodeného umožňujúca vykonať bodové hodnotenie, a to
bez ohľadu nato, či je vykonané v priebehu konania alebo pred jeho začatím a bez rozdielu toho, či má
povahu lekárskeho posudku alebo znaleckého posudku.
Pokiaľ však dôjde ku uplatneniu konkrétneho nároku vymedzením určitej peňažnej sumy, ďalšia
kvantitatívna zmena už predstavuje zmenu žaloby, a to či už v smere späťvzatia alebo rozšírenia a
vzhľadom nato, že odškodnenie týchto nárokov nie je nárokom vyplývajúcim zo spôsobu vysporiadania

vzťahu medzi účastníkmi, v konaní je preto súd viazaný i kvantitatívnym vymedzením týchto nárokov
žalobcom. To znamená, že mu nemôže priznať náhradu vo väčšom rozsahu, než v akom ju požadoval,
pretože by bolo porušené právo strán na spravodlivý proces a zásada rovnosti strán. Pokiaľ je v
premlčacej dobe uplatnené právo na súde žalobou, plynutie premlčacej doby sa zastavuje dňom, kedy
bolažalobapodanánasúde,avšaklenvtakomrozsahu,vakombolnárokuplatnený.Uplatnenímnároku

na súde nedochádza ku zastaveniu plynutia premlčacej doby i z hľadiska budúceho rozšírenia žaloby.
Ak je uplatnená iba časť pohľadávky, premlčacia doby sa zastavuje len vo vzťahu k tejto časti a pokiaľ
je následne rozšírená, nemá takéto rozšírenie spätné účinky (rozsudok býv. A/S ČSR sp. zn. 3Cz 4/74).
Pokiaľ sa žalobca procesným úkonom zo dňa 11.05.2012, o ktorom rozhodol konajúci súd domáhal
náhrady škody titulom bolestného podľa ust. § 3 cit. zákona v sume 10.869,58 Eur s prísl., zvýšenia

sťaženia spoločenského uplatnenia podľa ust. § 5 ods.5 cit. zák. v sume 4.280,16 Eur s prísl. a úrokov z
omeškania vo výške 3 993,21 € a následne sa procesným úkonom zo dňa 31.7.2018 domáhal náhrady
škody titulom bolestného len v sume 3.156,104 Eur s prísl., titulom sťaženia spoločenského uplatnenia
v zmysle ust. § 4 cit. zákona sumy 4.655,59 Eur s prísl. a titulom zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia v zmysle ust. § 5 ods.5 cit. zákona sumy 6 608.22 Eur. ne pochybne tak došlo ku spätvzatiu

žaloby ako aj ku rozšíreniu žaloby a pokiaľ súd prvej inštancie o tejto zmene rozhodol len čiastočne v
smere späťvzatia žaloby titulom bolestného a nerozhodol o rozšírení žaloby. zaťažil konanie vadou, v
dôsledku ktorej priznal žalobcovi náhradu vo väčšom rozsahu, než aká bola predmetom konania.
Aj napriek tomu, že konajúci súd neprekročil návrh žalobcu v časti nároku titulom bolestného, žalovaný
napáda aj túto časť rozhodnutia prvoinštančného súdu, a to vzhľadom na žalovaným vznesenú a sudom

neakceptovanú námietku premlčania a tým ani na neakceptovaný návrh na započítanie pohľadávky toho
istého druhu.
Žalovaný poukazuje nato, že premlčacia doba pri nárokoch na odškodnenie za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia začne plynúť odo dňa, kedy je zdravotný stav poškodeného ustálený (§ 8
ods.4 zákona č. 437/2004 Z.z.), teda akonáhle možno v zmysle ustanovení zákona č. 437/2004 Z.z.

o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia považovať zdravotný stav
poškodeného za ustálený, t.j. akonáhle možno bolesť a SSU hodnotiť, týmto okamihom začína plynúť
pre uplatnenie týchto nárokov dvojročná premlčacia lehota v zmysle ustanovenia § 106 Občianskeho
zákonníka, a to bez ohľadu nato, kedy skutočne ošetrujúci lekár prípadne znalec vyhotoví posudok
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia a bolo by v rozpore s účelom inštitútu premlčania

začiatok premlčacej doby neprimerane odsúvať až do doby po vypracovaní lekárskeho či znaleckého
posudku, pričom takýto záver vychádza aj z ustálenej judikatúry a právnej teórie a k tomu žalovaný
dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR M Cdo 37/2000 zo dňa 28.06.2001 .ktoré vyšlo
v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod R 68/2003.
Zo znaleckého posudku I.. W., t.j. z dôkazu predloženého žalobcom, je zrejmé, že stav žalobcu

bol ustálený a stabilizovaný dňom 01.03.2009, preto je zrejmé, že lehota na uplatnenie nároku,
v časti jeho rozšírenia po vykonanom znaleckom dokazovaní, t.j. v sume 4 655,59 Eur titulom
sťaženia spoločenského uplatnenia a v časti 2 328,06 Eur titulom zvýšenia odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia v zmysle ustanovenia §106 Občianskeho zákonníka v čase realizácie
procesného úkonu žalobcu zo dňa 31.07.2018, tak ako sme to vyššie uviedli, márne uplynula, a preto

žalovaný s poukazom na ust. § 106 Občianskeho zákonníka domáhajúc sa premlčania žiada, nároky
uplatnené po márnom uplynutí lehoty zamietnuť (k tomu poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
Košice č. k. 5 Co/12/2011, Krajského súdu Košice č. k. 1 Co/159/2013, Krajského súdu Košice č. k. 11
Co/451/2013).Súkromným znaleckým posudkom znalca I.. W. bolo hodnotené bolestné v zmysle príslušných
ustanovení zákona č. 437/2004 Z.z. rozdielne oproti žalovaným uznaným a následne aj realizovaným
poukazom náhrady škody titulom odškodnenia bolestného.

Jednotlivé rozdiely či už v prospech alebo neprospech žalobcu, žalovaný v priebehu konania písomným
podaním zo dňa 03.08.2018 presne špecifikoval stým, že v prípade akceptácie znaleckého posudku
predloženého žalobcom by mu prináležal titulom bolestného doplatok za 295 bodov čo pri hodnote bodu
13,374 Eur činí 3.945,33 Eur a po odpočte 20% spoluzavinenia žalobcu by takto doplatok činil 3.156,264
Eur.

Rovnakým postupom žalovaný stanovil jednotlivé rozdiely pri hodnotení a realizácii odškodnenia
sťaženia spoločenského uplatnenia s tým, že vychádzajúc z predmetného znaleckého posudku znalca
I.. W., že stav žalobcu bol ustálený a stabilizovaný dňom 01.03.2009, pre časť hodnotenia týchto nárokov
lehotavzmysleust.§106Občianskehozákonníkaužmárneuplynulaavprípadeakceptácieznaleckého
posudku predloženého žalobcom by takto žalobcovi prináležala náhrada škody titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia len za nepremlčané položky hodnotenia, ktoré v súčte predstavujú počet

bodov 480 bodov čo pri hodnote bodu 14,46 Eur činí 6.940,80 Eur a po odpočte 20% spoluzavinenia
žalobcu to činí 5.552,64 Eur.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný poskytol titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle C. I.. R. T.
škody až za 740 bodov, čo pri hodnote bodu 14,46 Eur apo odpočte 20% spoluzavinenia žalobcu činí
8.560,32Eur,vznikoltaktopreplatokvneprospechžalovanéhovovýške3.007,68Eurapretovzájomnou

kompenzáciou týchto nárokov náhrady titulom bolestného vo výške 3.156,264 Eur a preplatku náhrady
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 3.007,68 takto vznikol žalobcovi len nárok na
doplatok vo výške 148,60 Eur.
Žalovaný nesúhlasí ani s priznaním príslušenstva pohľadávky, tak ako o tom rozhodol konajúci súd ktorý
má zato, že v zmysle ust. § 517 Obč.zák. sa žalovaný dostal do omeškania s plnením istiny bolestného

a sťaženia spoločenského uplatnenia dňa 3.8.2018 po podaní znaleckého posudku, ktorú nevyplatil
načas, a to vzhľadom nato, že s plnením sumy 4.655,59 €, o ktorej konajúci súd nerozhodol, že je
predmetom konania, sa žalovaný nemohol dostať do omeškania a tiež aj z dôvodu, že poisťovateľ je
povinný poskytnúť plnenie do 15 dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu plnenia.
V prípade ak dochádza ku súdnemu konaniu o opodstatnenosti nároku na náhradu škody, poisťovateľ

je povinný poskytnúť plnenie v lehote vyplývajúcej z právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady
škody,inakdo15dnípodoručenítohtoprávoplatnéhorozhodnutiapoisťovateľovi(§11ods.7cit.zákona).
V nadväznosti na podané odvolanie, žalovaný napáda aj výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o
povinnosti žalovaného uhradiť trovy dokazovania a trovy konania.
Žalovanýžiadaabybolojehoodvolaniuvyhovenéaabyodvolacísúdrozhodolvzmyslejehoodvolacieho

petitu.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1, 2 CSP a rozsudok

ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1, 2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

7. Žalovanou uplatnené odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm. a) v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods.1 O. s. p. (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav písm. h) a písm. b) konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci zodpovedajú odvolaciemu
dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces), ktorý spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri

dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom
samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku
ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím
dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania
predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada

konania,ktorámôžemaťvplyvnasprávnosťrozhodnutia,vkonkrétnomprípadenemusímaťzanásledok
vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol
iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konaťpred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného
predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť
sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP)

ale aj (v čase rozhodovania súdu § 100 ods.1 O. s. p. (teraz § 171 ods.1 CSP) alebo poučenia o
dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o
veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť
konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v
konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené

[§ 366, § 373 ods.4 CSP]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania
nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP (predtým O. s. p.), napr. osoba, ktorá mala byť
vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach
riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 CSP a p..

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP spočíva aj v tom, že procesným postupom alebo

aj rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže
uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP ale aj kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,
zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie, právo na preskúmanie rozhodnutia.

9. Podľa čl. 46 ods.1 úst. zák. 460/1992 Zb. (ďalej len Ústava SR) každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa čl. 47 ods.3 Ústavy SR všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

11. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť

môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku
alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo
ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný,
pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

12. Podľa čl.6 ods.1, 2 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu. Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich
zdravotného stavu a sociálneho postavenia.

13. Je treba doplniť podľa názoru odvolacieho súdu, že Civilný sporový poriadok v čl. 3 ako aj Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len CSP, alebo CMP) oba predpisy účinné od 1.júla 2016 majú vo svojich
zásadách uvedené, že každé ustanovenie tohto zákona treba vykladať v súlade s ústavou, verejným
poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon s medzinárodno-právnymi záväzkami Slovenskej

republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou ESĽP a Súdneho dvora Európskej únie a to
s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi vyjadrené a chránené.

14. S poukazom na § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil ako sa o veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, pričom súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy.

15. So zreteľom na čl. 47 ods.3 Ústavy SR, všetci účastníci sú si v konaní podľa ods.2 rovní, a v
tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj Civilný sporový poriadok v čl. 6 ods.1 CSP zakotvuje rovnaké
postavenie stranám sporu, ktoré spočíva v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenúochranu sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu (aj porovnať treba
uznesenie ÚS SR sp.zn. II.ÚS 4/1994, I.ÚS 50/04). Garantovanie rovnakého postavenia účastníkov v
konaní sa premieta do ústavných práv strán sporu vzhľadom na uvedený čl. 6 ods.1 CSP.

16. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedol žalovaný v podaní zo dňa 14.3.2019, že odvolanie žalovaného
nie je opodstatnené a k tomu sa vyjadruje tak, že v odvolaní nesprávne uvádza právo na úroky z
omeškania. Žalobca si podaním žaloby z 29.6.2009 uplatnil právo na náhradu škody titulom bolestného
16.691,50 € stanovenej podľa lekárskeho posudku I.. R. za 1560 bodov pri hodnote bodu 13.374 € s

odpočítaním 20% spoluviny. Keďže súd prvej inštancie vyčkával na rozhodnutie v trestnom konaní sp.zn.
1T/128/2008, tento postup žalovaný odobril, lebo bolo konanie prerušené uznesením sp.zn. 5C/59/2009
z 22.7.2009 až do právoplatnosti rozhodnutia v trestnej veci. Žalobca však zostal nečinný, keď konajúci
súduznesenímz8.2.2017nariadilvykonanieznaleckéhodokazovaniazistiťnazákladelekárskychspráv
nachádzajúcich sa v spisoch, či bodové hodnotenie bolestného a SSU vypracovaný I.. R., Národné
rehabilitačné centrum Kováčová a I.. N. C. - Nemocnica L. Pasteura Košice boli správne vyčíslené v

spise 5C/59/2009. Až potom, čo bol 23.4.2018 vypracovaný znalecký posudok, ktorého závery týkajúce
sa nezákonnosti hodnotenia bolestného a SSU I.. R. boli pre žalobcu nepriaznivé, 5.6.2018 požiadal
právny zástupca žalobcu znalca z odboru zdravotníctvo I.. W. o vypracovanie súkromného znaleckého
posudku. Čiastočne bola zobratá aj žaloba späť, čo sa týka náhrady za bolesť o sumu 7.713,47 € a
rozšírená žaloba v časti SSU podľa § 4 cit.zák. o sumu 4.656,12 € v časti zvýšenia odškodnenia za SSU

podľa 5 ods.5 cit.zák. o sumu 2.328,06 € a žiadal túto zmenu, aby súd pripustil. Pasívny teda bol aj
žalobca nielen žalovaný. Po 9 rokoch trvania súdneho sporu došlo aj ku vzneseniu námietky premlčania
zo strany žalovaného a nároky boli v jednotlivých časových obdobiach predmetom konania. Tvrdenie
žalobcu o tom, že sa o celej škode dozvedel až doručením znaleckého posudku I.. W. 26.7.2018, a preto
mu neuplynula lehota na uplatnenie práva neobstojí, a to na pomerne ustálenú súdnu prax a judikatúru

súdov (neuvádza rozhodnutia vo vyjadrení), avšak plynie mu dvojročná premlčacia lehota podľa § 106
Obč.zák. a žalovaný trval na tom, že jeho právo je premlčané.

17. Odvolací súd k jednotlivým námietkam žalobcu uvádza, že jeho odvolanie je absolútne čo do výrokov
I., II. a III. výrok rozsudku súdu prvej inštancie neopodstatnené a s časťou zamietnutia návrhu žalobcu

sa vyporiadal podrobne vo svojom odôvodnení aj súd prvej inštancie, s ktorými dôvodmi aj odvolací
súd súhlasí.

18. K námietke ohľadne znaleckých posudkov podaných v tejto zložitej veci, odvolací súd poukazuje
na ustálenú súdnu prax (judikát NS ČR sp.zn. 32Cdo/2197/2016 zo dňa 28.3.2018), kde v dovolaní

vyriešil najvyšší súd otázku odstránenia rozporov medzi znaleckými posudkami, keď súd prvej inštancie
pristúpil na základe vlastného posúdenia obtiažnosti veci tak, že kontrolným znaleckým posudkom tieto
nejasnosti odstránil a tak postupoval zákonne a správne v súlade s § 424, § 427 OZ v spojení s §
5 ods.5 a § 10 zák. č. 437/2004 Z.z. Za významnú okolnosť považoval súd prvej inštancie aj to, že
žalobca aj keď bol uznaný invalidným pri miere funkčnej poruchy pôvodne vo výške 65% a aj keď sú

obmedzené jeho pohybové schopnosti, jedená sa o ležiaceho a imobilného človeka, o ktorého sa musia
starať príbuzní, žalobca dokáže samostatne sa pohybovať, aj napr. venuje sa svojim záujmom, záľubám
ako je poľovníctvo (ako to vyplýva z výpisu Knihy návštev poľovného revíru Hrhov sa zúčastnil minimálne
8-mich poľovačiek), naďalej je členom poľovníckeho združenia, šoféruje, robí výlety do Maďarska. Po
nehode sa dokonca oženil, s terajšou manželkou majú aj spoločné dieťa. Uvedené okolnosti a všetky

popísané skutočnosti odôvodňujú zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 50% zvýšenia
základného bodového hodnotenia, a preto neexistujú dôvody zvýšenia o ďalších 50%. V súvislosti so
spoluvinou dáva do pozornosti súd aj tú skutočnosť, že pri dopravnej nehode, v dôsledku čoho došlo k
zrážke motorového vozidla a motocykla, na ktorom jazdil žalobca, bolo mu ťažko ublížené na zdraví, v
rámci trestného konania bolo preukázané, že motorové vozidlo len nepatrne prešlo pomyselnú stredovú

čiaru,vktoréhostredevozovkyaniepripravomokrajipotomjazdilžalobca,ktorývšakjazdilpodvplyvom
alkoholu, jeho motocykel nebol osvetlený a jazdil bez evidenčného čísla, jeho spoluvina bola preukázaná
vo výške 20% (miera zavinenia už bola vyriešená medzitýmnym rozsudkom sp.zn. 5C/59/2009 súdu
prvej inštancie v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach vec sp.zn. 5Co/305/2011) a už
uplynula určitá doba, teda nie je relevantné spomínať spoluvinu a rozsudok medzitýmny nadobudol

právoplatnosť, súd prvej inštancie akceptoval určenú mieru zavinenia ako bola stanovená v citovanom
rozsudku. Aj nález Ústavního soudu České republiky I.ÚS 3456/15 sa zaoberal náhradou majetkovej
škody ako aj vydaním bezdôvodného obohatenia pri škode z nehody (napr. aj nález z 22.12.2015 sp.zn.
I.ÚS 2844/14 Českej republiky), kde sa skúmali na strane poškodeného pri výške náhrady škody ajpsychickéútrapy,bolesť,čiišlooneznesiteľnúfyzickúobmedzujúcuaktivity,ktoréžalobcaajindividuálne
prežíval. Preto aj vo vzťahu žalobcu a žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa treba zvýrazniť, že vo veci
8C/379/2012 OS Rožňava o náhrade škody právoplatne rozhodol odvolací súd o nárokoch rozsudkom

z 3.4.2019 sp.zn. 11Co/260/2018.

19. V súvislosti s koncentráciou konania súd prvej inštancie výšku nárokov z hľadiska podaných
námietok, čo do odvolania žalovaného vyriešil správne a zákonne. Preskúmaním záverov znaleckého
posudku ďalším posudkom znalca, vedeckého ústavu alebo inej revíznej inštitúcie (tzv. revízne

znalecké skúmanie) je potom odôvodnené vtedy, keď znaleckým dokazovaním neboli objasnené všetky
skutočnosti potrebné k rozhodnutiu vo veci samej, ku ktorej je treba odborných znalostí, prípadne,
keď sú k dispozícii dva, tri znalecké posudky s rozdielnymi závermi aj predložené stranou sporu. Pri
bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia znalec I.. W. súhlasil s hodnotením znalca I..
W. pri lakťovom kĺbe a čiastočne nesúhlasil, zvýšenie priznal I.. R., žalobca bol uznaný ZŤP.

20. Pri uplatnení odvolacích námietok je treba uviesť, že s poukazom na § 379 CSP bol viazaný odvolací
súd rozsahom odvolania aj so zreteľom na § 380 CSP odvolacími dôvodmi. Samozrejme bol viazaný aj
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie aj aplikáciou právnych predpisov podľa § 383 CSP.

21. Za účinnosti nového procesného predpisu od 1.7.2016 po skúmaní náležitosti odvolania žalovaného

odvolací súd sa zaoberal aj novotami v odvolacom konaní, za tzv. novoty v odvolacom konaní treba
považovať prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku:
a) ak sa netýkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.
Napokon poslednou novotou v odvolacom konaní podľa zákonného ust. § 366 CSP je skutočnosť, že
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

22. K tomuto je treba uviesť podľa názoru odvolacieho súdu, že neúplnosť apelácie znamená, keď

právo protistrany (odvolateľa) použiť v odvolacom konaní prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené, strany sporu v doterajšom priebehu (10
rokov) niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť, len za určitých predpokladov dokonca aj dodatočne
potom, čo svoje predchádzajúce povinnosti nesplnili s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania.
Odvolacia argumentácia v podobe nových skutoční a dôkazov (novoty) je takto prípustná len za splnenia

zákonom stanovených podmienok, čiže tieto podmienky sú stanovené dvojakým spôsobom. Ide o
vymedzenie účelu použitia týchto novôt, a neporušenia procesnej diligencie sporovej strany v konaní
pred súdom prvej inštancie.

23. Pri odvolacích námietkach čo do všetkých 5-tich výrokoch rozsudku súdu prvej inštancie (žalovaný

uvádza, že III. výrok nenamieta o zamietnutí návrhu v časti) treba prihliadnuť na uvedené a na to, že
súd prvej inštancie predovšetkým čiastočne žalobu žalobcu zamietol a predchádzajúcim rozsudkom
konanie zastavil. Žalobca síce žiadal zmenu návrhu, aby konajúci súd pripustil a aby rozsudkom zaviazal
žalovaného na zaplatenie z titulu bolestného 10.869,58 € spolu s 9% úrokom z omeškania a ďalšie,
avšak súd prvej inštancie zastavil konanie ohľadne sumy 7.713,47 € a ohľadne sumy 22.834,08 € vylúčil

na samostatné konanie, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Žalobca vzal žalobu späť titulom uplatňovaných
nákladov liečenia v sume 147,94 € a žiadal pripustiť toto zastavenie konania. Rozsudkom sp.zn. 5C
60/2012 konajúci súd čiastočne aj rozhodol o nároku žalobcu titulom liečebných nákladov a vylúčil nárok
žalobcu na samostatné konanie bolestného čo do 10.869,58 € a zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia 4.280,16 € a úrokov z omeškania 3.993,21 €, opätovne žalobca zmenil návrh tak, že dňa

31.7.2018 čiastočne zobral žalobu späť čo do bolesti (§ 3 cit.zák.) o sumu 7.713,47 € a rozšíril žalobu
o 4.656,12 €.

24. Neopodstatnená je námietka žalovaného v odvolaní, že žalobca čo do SSU a bolestného ďalším
návrhom zo dňa 31.7.2018 vniesol do konania nové nároky, ktoré doposiaľ neboli predmetom konania, a

tovčastisťaženiaspoločenskéhouplatnenia(§4cit.zák.)sumu4.655,59€a5%ročnýúrokzomeškania
od 3.8.2018 do zaplatenia, zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia uplatnil podľa § 5 ods. 5 cit.
zák. v sume 6.608,22 €.25. Súd správne vychádzal aj z rozsudku odvolacieho súdu 11Co/260/2018, ktorý už je právoplatný
(uplatnil si 50% zvýšenie SSU).

26. Námietka, že podľa § 140 ods.1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo
alebo sa uplatňuje iné právo, v tomto neobstojí, pretože žalovaný nenamietal zastavenie konania ani
zmenu návrhu v priebehu konania, odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, ako aj odôvodnením
rozsudku súdu prvej inštancie, že postupoval správne a všetky rozšírené časti žaloby, ako aj vyjadrenia
boli vzájomne stranám sporu doručované, neobstojí ani tá skutočnosť, že zo znaleckého posudku I..

W. je zrejmé, že žalovaný neuznáva ustálenie zdravotného stavu s jeho stabilizáciou k 1.3.2009, čo
už bolo vysvetlené ustálenou súdnou praxou, judikatúrou tak Najvyššieho súdu SR v Bratislave, ako aj
Ústavného súdu Českej republiky.

27. Súd prvej inštancie správne aplikoval § 2 až § 5 zák. č. 437/2004 Z.z. a § 10 ods.7 cit.zák.

28. Samozrejme nejde o nárok premlčaný a rozhodnutiami iného senátu Krajského súdu v Košiciach
nie je odvolací súd viazaný, treba doplniť, že nárok žalobcu nebol premlčaný - žalobca v konaní riadne
pokračoval a uplatnil si právo na bolesť a SSU, toto právo mu bolo priznané (pričom iné právo nežiadal).
Išlo stále o náhradu škody.

29. Je neopodstatnená námietka v odvolaní, že § 106 Obč.zák. pri premlčaní nebol dodržaný súdom
prvej inštancie a rovnako tak neobstojí námietka, že jednotlivé rozdiely pri hodnotení a realizácii
odškodnenia a sťaženia spoločenského uplatnenia sa posudzovali nielen znaleckým posudkom I..
W., ale aj inými znaleckými posudkami. V prípade akceptácie znaleckého posudku predloženého
žalobcom by takto žalobcovi prináležala náhrada škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia len

za nepremlčané položky hodnotenia, ktoré v súčte predstavujú počet bodov len 480 bodov, ani táto
námietka uplatnená žalovaným nebola akceptovaná.

30. Okrem toho nesúhlasil žalovaný ani s priznaním príslušenstva pohľadávky tak, ako o tom rozhodol
konajúci súd v zmysle § 517 Obč.zák.

31. K tomuto je treba uviesť, že odvolací súd prisvedčuje právnemu názoru žalobcu v odvolaní,
ktorý považuje ust. § 11 ods.8 zák. č. 381/2001 Z.z. vo vzťahu k ods. 6 cit.zák. za prekonané, teda
treba vziať do úvahy porušenie povinnosti poisťovateľa súvisiace so včasným a riadnym prešetrením
poistnej udalosti, toto ustanovenie totiž sa nezaoberá dôsledkami omeškania poisťovateľa v súvislosti s

omeškaním pri jeho samotnej povinnosti plniť samotnú náhradu. Je nevyhnutné na dôsledku omeškania
poisťovateľa splnením jeho hlavnej právnej povinnosti plniť samotnú náhradu škody a treba tu aplikovať
všeobecný právny predpis podľa Občianskeho zákonníka, § 517 ods.2 Obč.zák. Aj Krajský súd v
Bratislave v rozsudku sp.zn. 6Co/504/2013 zo dňa 14.11.2013 uzavrel, že úroky z omeškania podľa §
11 ods.8 zák. č. 381/2001 Z.z. sankcionujú len neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak

poisťovateľ, t.j. žalovaný sa nikdy nemôže zbaviť povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené
plnenie a to aj i v prípade, ak poisťovateľ povinnosti uvedené v § 11 ods.6 cit.zák. splnil včas. Súd prvej
inštancie zohľadnil pri zamietnutí úrokov 3.963,21 € aj zákonné povinnosti poisťovne podľa § 11 ods.6
zák. č. 381/2011 Z.z.

32. Strany sporu mali dostatok času na vzájomné dohody plnenia a návrhy a aj v súlade s právnym
názorom vo veci 3Co/381/2009 z 24.8.2010 Krajského súdu v Košiciach je treba uzavrieť, že nie je
možné nezaoberať sa dôležitou skutočnosťou v tomto konaní, keď rozsudkom súdu prvej inštancie
5C/59/2009 už bol vyslovený súhlas rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 5Co/305/2011 zo dňa
5.decembra 2011, keď sa rozhodlo o spoluvine tak, že žalovaný zodpovedá žalobcovi za škodu vo výške

80 % vzniknutej škody a žalovaný mal možnosť sa vyjadrovať v rokoch 2012 až 2014 k znaleckým
posudkom I.. Y., znaleckému posudku I.. X., aj oboznámiť sa so znaleckým posudkom I.. C. S..

33. Je neúnosné, aby žalovaný vždy si vyberal určité okolnosti procesných stavov konajúceho súdu za
obdobie 10-tich rokov, ktoré využíva len a len účelovo vo svoj prospech v odvolaniach. Zo znaleckých

posudkovsozreteľomnaťažkúporuchubezpsychotickýchpríznakov,ktorýstavpodmieňuje65%pokles
a ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia 1500 bodov vrátane zvýšenia boli tu zistené dôvody
hodné osobitného zreteľa a teda znalci potvrdili, že § 10 ods.4 zák. č. 437/2004 Z.z. má opodstatnenie.34. Premlčanie na rozdiel od preklúzie alebo premlčania konania o priestupku (viď spis z priestupkového
konania OR PZ ODI, odd. BCP a DE v Rožňave, keď podozrivý V.. Y. mal zastavené trestné stíhanie,
nakoľko uplynula dvojročná prekluzívna lehota), nemožno porovnávať s náhradou škody za bolestné

a sťaženie spoločenského uplatnenia pri aplikácii nárokov a zavinení poškodeného so zreteľom na §
427, § 428 a § 441 OZ. Vzhľadom na ustanovenia § 797 ods.1 a § 823 OZ, náhradu platí poisťovateľ
poškodenému, poškodený však právo na plnenie proti poisťovateľovi nemá, ust. § 797 ods.1 OZ bolo
aplikované súdom prvej inštancie správne a napokon aj § 427 a nasl. Obč.zák. o zodpovednosti
založenej na objektívnom princípe bez ohľadu na zavinenie. Osobitná povaha prevádzky motorového

vozidla je charakterizovaná rôznymi okolnosťami, ako je napr. rýchlosť, hlučnosť, konštrukcia a podobne
(stanoviska Pléna NS SR Cpj 10/83 a PLS 2/83 z 23.11.1983 uverejnené pod č. 3/1984 v zošite č. 23
str. 83), stále platí a je aktuálna. Zodpovednosť za spôsobenú škodu v zmysle § 427 sa predpokladá
bez ohľadu na to, či ku škode došlo okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke dopravného prostriedku
alebo nie.

35. Ohľadne funkčných porúch a prevádzkovania poľovníctva zo strany žalobcu odôvodnil svoj rozsudok
náležite a výnimočne podrobne súd prvej inštancie a tak odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie, keď žalobca žiadal priznať 50% zvýšenia odškodnenia so zreteľom na rozhodnutie
sociálnejpoisťovnetrebapovažovaťzastavvsúvislostispoškodenímnazdraví,ktorýmápreukázateľne
nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného na uspokojovanie jeho životných a spoločenských

potrieb je správny, zákonný a korektný.

36. Pri aplikácii ust. § 10 ods.4 cit.zák. pri SSÚ, s určenými obmedzeniami mimoriadne zvýšenie ďalšie
o 50% ako uplatnil žalobca neprichádza do úvahy a správne je preto zamietnutie žaloby v prevyšujúcej
časti. Hodnota 1 bodu je 15,72 € v roku 2011, s ním nárokuje v roku 2012, v peňažnom vyčíslení

predstavovalo 23.580 €, spoluvina 20% zohľadnená, preto bolo pri sťažení spoločenského uplatnenia
prisúdené žalobcovi 18.864 €.

37. Neopodstatnené je tvrdenie žalobcu, že má ťažkosti s koncentráciou pri šoférovaní, keďže poľuje a
na tieto činnosti sa predsa musí tiež koncentrovať, chodí do kina s rodinou a je zamestnaný. Žalobca

nikdy predtým nebol aktívnym športom, len rekreačne hral tenis, chodil na huby a na poľovačky. Osobitný
zreteľ zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia súd nevidel u žalobcu a nevidí tento dôvod ani
odvolací súd, aby napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti zmenil. Neprihliadol teda ani na uznanie
invalidity.

38. Odvolanie žalobcu je neopodstatnené a celkom bez právnej relevancie je aj odvolanie žalovaného.

39. Pri úrokoch z omeškania boli priznaná úroky z omeškania podľa § 517 ods.1 prvá veta Obč.zák.,
žalobca totiž priznanie úroku z omeškania odôvodňoval inými rozhodnutiami krajských súdov v
Slovenskej republike, avšak žalobca priznanie úroku z omeškania z nároku na mimoriadne zvýšenie

náhrady za SSÚ ani nežiadal. Zo strany žalobcu nebol nesporne preukázaný základ nároku na
náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v rámci mimosúdneho konania a jednania a
žalobcovi boli oznámené dôvody odmietnutia plnenia zo strany žalovaného, a tak žalobca mal vedomosti
a stanovisko žalovaného mu bolo predostrené hneď ako zvyšoval svoje nároky, mal preukazovať
znaleckými posudkami, čo aj urobil, tieto nepredložil žalovanému, ani s ďalšími dôkazmi a teda nesplnil

to, čo bolo dôvodom toho, že nedošlo medzi žalobcom a žalovaným k dohode o náhrade sťaženia
spoločenského uplatnenia mimosúdne a v časti teda jeho nárok nie je opodstatnený.

40. Výrok o náhrade trov konania je zákonný, odôvodnený § 255 ods.1, 2 CSP, o náhrade trov
konania bolo rozhodnuté správne a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tomto výroku, čo do

percentuálneho priznania náhrady trov je zákonný a odvolací súd potvrdil ho podľa § 387 CSP.

41. Aj výrok rozsudku o trovách štátu je zákonný a správny a odôvodnený, odvolací súd aj tento výrok
potvrdil ako vecne správny. Úspech žalobcu bude vyčíslený po právoplatnosti rozsudku len vzhľadom
na účelne vynaložené trovy konania.

42. Napokon odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 a § 255 CSP vzhľadom
na úspech žalobcu v odvolacom konaní, neúspech žalovaného bol v celom rozsahu v odvolacom konaní
konštatovaný.43. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.