Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. október 2019

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 39P/222/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319204511
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Žabková
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1319204511.3

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III, v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. J., Z.. XX.XX.XXXX,
trvale bytom P. XX, B., v súčasnosti bytom M. XX, O. T.. L.. L., J., štátnu občianku SR, zastúpenú
opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny,
pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, maloleté dieťa rodičov: matky - Q. J., J.. C., Z..
XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX, B., v súčasnosti bytom M. XX, O. T.. L.. L., Rakúsko a otca - F. J., Z..

XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, C., zastúpeného JUDr. Lýdiou Ráckovou, advokátkou so sídlom
v Senci, Lichnerova 72, o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 13.08.2019, sa otec maloletej domáha
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Navrhovateľ v návrhu okrem iného uviedol, že
posledné štyri roky bývali rodičia s maloletou v Rakúsku v byte na adrese B. XX/X, O., ktorý navrhovateľ
prenajal a maloletá chodila do Základnej školy v Hainburgu. Navrhovateľ tiež uviedol, že na základe
dohody rodičov býva maloletá od júla 2019 v D. X. L. u starých rodičov (rodičov matky maloletej), kde

sa má sťahovať aj matka maloletej, ktorú dohodu rodičov o bydlisku maloletej k návrhu nepripojil.
2/ Návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej bol matke maloletej doručený
na vyjadrenie. Matka maloletej súdu dňa 11.10.2019 doručila vyjadrenie, v ktorom namietala právomoc
súdu Slovenskej republiky z dôvodu, že maloletá dlhodobo žije v Rakúsku v Hainburgu od januára
2016 a tvrdenie otca maloletej, že maloletá má bydlisko určené dohodou rodičov v D. X. L., na Š. X, je
nepravdivé. Matka svoje tvrdenie preukázala súdu: A/ potvrdením Mesta Hainburg zo dňa 05.09.2019,

podľa ktorého bola maloletá prihlásená v období od 12.01.2016 do 05.09.2019 na trvalý pobyt na adrese
B. XX/X, O. T..L.. L., Rakúsko a od 05.09.2019 je prihlásená na trvalý pobyt na adrese M. XX, O. T..
L.. L., J.; B. potvrdením o návšteve Základnej školy v Hainburgu zo dňa 07.10.2019, podľa ktorého
riaditeľka základnej školy potvrdila, že maloletá v tomto školskom roku 2019/2020 navštevuje 3. ročník
tejto základnej školy od 02.09.2019. Na základe uvedeného má matka maloletej za to, že obvyklým
pobytom maloletej je Rakúsko a nie je daná právomoc slovenských súdov na rozhodovanie o návrhu na

úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva. Matka zároveň
doplnila, že si nevie ani predstaviť, ako by mohol slovenský súd rozhodovať v najlepšom záujme dieťaťa,
ktoré vôbec nežije v Slovenskej republike (ako by šetril pomery, zisťoval názor dieťaťa a pod.). Matka
doplnila, že v Rakúsku už absolvovala aj kroky smerujúce k tomu, aby aj samotné konanie o rozvod
manželstva s navrhovateľom/otcom maloletej prebehlo v Rakúsku. Matka požiadala súd o neposkytnutie
adresy bydliska s maloletou otcovi maloletej z dôvodu prebiehajúceho trestného konania vedeného proti

otcovi maloletej, ktorý je podozrivý zo spáchania trestného činu voči matke, ktoré vedenie trestného
konania však súdu nepreukázala.3/ Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení zákona
č. 137/2019 Z.z. (ďalej len „C.m.p.“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana

a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
4/ Podľa § 9 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „C.s.p.“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

5/ Podľa § 161 ods. 1 a 2 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6/ Podľa článku 8 bod 1. Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje
nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie“), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach

rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia
konania.
7/ Podľa článku 12 bod 3. nariadenia, súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach
rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1, ak a/ dieťa
má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z

nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je
štátnym príslušníkom tohto štátu; a b/ všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo
iných jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
8/ Podľa článku 17 nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa
tohto nariadenia nemá právomoc konať a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného

členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
9/ V prejednávanej veci súd skúmal svoju právomoc a príslušnosť na konanie po podaní návrhu otcom
maloletej a vychádzajúc z ním uvádzaného tvrdenia, že maloletá podľa rodičovskej dohody, uzatvorenej
medzi otcom a matkou, býva v D. X. L., dospel k záveru, že má právomoc i príslušnosť na konanie. Po
tom, čo bolo súdu doručené vyjadrenie matky maloletej k návrhu, súd opätovne skúmal svoju právomoc

z dôvodu skutočností uvádzaných matkou v návrhu a preukazovaných matkou pripojenými listinami,
a teda skúmal, kde je obvyklý pobyt maloletej. Definícia pojmu obvyklý pobyt nie je obsiahnutá v
žiadnom právnom predpise, súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého
štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Pre koncept obvyklého
pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava a kde je

ťažisko každodenného života, ako aj úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste. V tomto smere
je teda významná skutočnosť, kde sa osoba zdržuje, kde sú jej dennodenné aktivity, kde sa vzdeláva.
Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku
dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa o dieťa osobne stará, kde dieťa navštevuje
predškolské, resp. školské zariadenie a podobne. Zároveň pri posudzovaní obvyklého pobytu nemožno

opomenúť ani cieľ, ktorý prijatie tohto pojmu ako kritériá, určujúceho právomoc súdov sledovalo. Týmto
cieľom bola predovšetkým snaha o aplikáciu kritéria, ktoré je voči dotknutej osobe najspravodlivejšie
a ktoré zabezpečuje, aby o veci, týkajúcej sa maloletého dieťa konal súd štátu, ktorý je k maloletému
najbližší. Prihliadnuc na skutočnosť, že maloletá býva v Rakúskej republike takmer štyri roky, navštevuje
tu základnú školu, matka, v ktorej starostlivosti je maloletá, taktiež býva v Rakúskej republike, možno

konštatovať, že maloletá má obvyklý pobyt v Rakúskej republike a nedošlo ani k dohode o súdnej
právomoci, čím nie je daná právomoc slovenského súdu vo veci konať. Súd mal preukázané, že
maloletá dlhodobo, a to od 12.01.2016 býva v Rakúsku, to je takmer štyri roky a v Rakúsku taktiež
navštevuje Základnú školu. Súd preto po oboznámení sa s matkou predloženými listinami, dospel k
záveru, že nemá právomoc vo veci konať, nakoľko obvyklý pobyt maloletej je v Rakúsku a nedošlo

ani k dohode o súdnej právomoci podľa článku 12 nariadenia, keď maloletá je síce štátnou občiankou
Slovenskej republiky, avšak kumulatívne musí byť splnená aj druhá podmienka tohto bodu, a to že všetci
účastníci konania prijali právomoc súdov Slovenskej republiky a bolo by to v najlepšom záujme dieťaťa.
V danej veci matka maloletej, po tom, čo jej bol doručený návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva, vo vyjadrení k tomuto návrhu výslovne namietala

právomoc slovenských súdov na konanie a poukázala i na to, že konanie by ani nebolo v najlepšom
záujme maloletej, keďže maloletá má dlhodobo bydlisko v Rakúsku, kde navštevuje základnú školu,
a to s poukazom na zisťovanie názoru maloletej, prešetrovanie pomerov, a pod. V danej veci súd
skúmal svoju právomoc na konanie, pretože jednou z podmienok konania je právomoc súdov Slovenskejrepubliky konať vo veci. Nedostatok právomoci je neodstrániteľnou podmienkou konania, a preto ak nie
je daná právomoc súdu Slovenskej republiky, súd musí konanie zastaviť.
10/ Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a zákonným ustanoveniam, súd rozhodol tak ako je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
11/ Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
12/ O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, ako je vo výrokovej časti uznesenia
uvedené, keďže Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak.

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnéodvolanie(§355ods.2C.s.p.vspojenís§357písm.a) am)C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.) v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).