Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617208040
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1617208040.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: P. J., B.. XX.XX.XXXX, Z. Č.. XXX, o zaplatenie
úroku z úveru vo výške 28 % ročne zo sumy 2.814,75 eur od 12.07.2017 do zaplatenia, o odvolaní
žalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduMalackyzodňa09.októbra2018,č.k.30Csp/77/2017-266,takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie úroku z
istiny vo výške 28% zo sumy 2 814,75 eura ročne od 12.07.2017 do zaplatenia, po tom, ako vydal
dňa 03.10.2017 vo veci platobný rozkaz, ktorým vyhovel žalobe v časti istinu vo výške 2.814,75 eura,
avšak vo zvyšnej časti, a to úroku z istiny vo výške 28% zo sumy 2.814,75 eura ročne od 12.07.2017 do
zaplatenia, platobný rozkaz nevydal a preto táto časť zostala predmetom konania. O trovách konania

rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu.
2. Poukázal na to, že žalobca v časti uplatneného úroku žalobu odôvodnil tým, že dňa 05.01.2010
uzavrel so žalovanou zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej pre žalovanú zriadil a viedol účet č.
U.. Žalovaná bola povinná mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie
požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek finančných
záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti žalovanou tým, že sa

dostala na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnala, zatvoril
účetžalovanejč.U.očomžalovanúinformovalposlednýmvýpisomzúčtu.Predzatvorenímúčtuvykonal
dňa 11.07.2017 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte previedol na svoj
vnútorný pohľadávkový účet. V súlade s bodom 3.12 všeobecných obchodných podmienok
v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina 2.814,75 eura úročená úrokom vo výške 28% ročne,
a to až do vyplatenia celej pohľadávky, až do jej vrátenia, teda aj po predčasnom zosplatnení.
3. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že v zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových

produktov a služieb zo dňa 05.01.2010 sa strany dohodli na zriadení bežného účtu, typ účtu: Osobný, s
číslomXXXXXXXXXX/XXXX.Z výpisuzúčtužalovanejvyplýva,ževýškazostatkupredstavuje2.814,75
eura.
4. Po právnej stránke vec uplatnený nárok posúdil podľa § 497, § 502 ods. 1, § 708 ods. 1 a 2, § 709 ods.
1, § 710, § 711 ods. 1, § 712 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, 2, 8 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3a nariadenia vlády č. 87/1995

Z.z. Poukázal na to, že žalobca svoj nárok na debetný úrok vo výške 28% ročne zo sumy 2.814,75 eura
od 12.07.2017 do zaplatenia odvodzoval od všeobecných obchodných podmienok. Zo žaloby vyplynulo,
že žalobca zatvoril účet žalovanej ku dňu 11.07.2017. Z uvedeného možno konštatovať, že žalobca týmurčil splatnosť dlhu - nepovoleného prečerpania. Vzťahy z nepovoleného prečerpania sa v zmysle §
710 Obch. zák. spravujú ustanoveniami zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obch. zák.). Ak teda žalobca
požaduje od žalovanej úroky z úveru (debetný úrok vo výške 28%) odo dňa 12.07.2017 je zrejmé, že ide

o úroky po splatnosti úveru. Dospel však k záveru, že takto určený úrok žalobcovi nepatrí. Vychádzal
z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.09.2012, v zmysle
ktorého Ústavný súd SR potvrdil správnosť názoru odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého
veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť
iba úroky z omeškania. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej

splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na
úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k
dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú
nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu. V prípade zosplatnenia úveru svojím právnym úkonom
veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných
prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou

úveru. Práve v tomto zásadnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za
požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ
záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok
mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo
zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné

prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by
mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky

veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku
nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy
predveriteľomvyvolanouzmenouzáväzku.Súdtakýtostavnemôžepripustiť,lebobytolerovalzaloženie
hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a
môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť

nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd ďalej
poukazuje na to, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo
vrátiť sumu požičaného úveru, a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny
stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru, tak s týmto stavom sa spájajú
výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením dlžnej sumy. Istina je suma poskytnutých

finančných prostriedkov veriteľom vo forme úveru podľa § 503 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka.
Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou.
Doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru.
Celková suma úrokov však musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca
ako veriteľ preto nemohol oprávnene požadovať od žalovanej ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti

úverovej istiny. Po vyhlásení celého úveru za splatný sa istina úveru ďalej zmluvne neúročí, žalobcovi
prislúchajú len úroky z omeškania. Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného
úroku, ktorá je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby
splatnosti. Na uvedenom nič nemení ani dohoda účastníkov nakoľko táto je pre obchádzanie zákona
absolútne neplatná. Žalobu o zaplatenie debetného úroku vo výške 28% ročne zo sumy 2.814,75 eura

od 12.07.2017 do zaplatenia preto považoval za neopodstatnenú. Poukázal v tejto súvislosti
aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 10Co/136/2017, v ktorom odvolací súd uviedol: "Úrok z
úveru predstavuje cenu peňazí z zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu
úveru k dispozícii, nemôže s ňou nakladať a produkovať zisk a práve absentujúci zisk
pokrýva veriteľovi úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Súdny

dvor výkladom smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách stanovil
zásadne pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozitívnych noriem
zákona v neprospech spotrebiteľa (napr. C-415/11, AZIZ), keď "Článok 3 ods. 1 smernice 93/13 sa má
vykladať v tom zmysle, že pojem "značná nerovnováha" ku škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe
analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými

stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere, je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce
zo zmluvy nevýhodnejšie, než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. ... na
účely určenia, či dôjde k nerovnováhe "napriek požiadavke dôvery (dobrej viery - neoficiálny preklad)",
treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne,mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom
dojednaní". Zákonodarca opakovane pristúpil k regulácii úverových vzťahov a oficiálne sa kritizuje
nadmerný nárast zadlženia obyvateľstva z úverových vzťahov, keď z dôvodovej správy k novele nar.

vl. SR č. 87/1995 Z. z., vykonanej nar. vl. č. 586/2008 Z. z. vyplýva, že "Cieľom predkladaného návrhu
je docieliť vyváženú právnu úpravu v oblasti sankcií, a tak zamedziť jednej z foriem úžerných praktík
v spotrebiteľských veciach. Reaguje sa na sofistikovanejšie a oveľa nebezpečnejšie úžerné praktiky,
pri ktorých sa síce nedojednáva vysoký úrok za poskytnutie peňažných prostriedkov, ale cez množstvo
zmluvných pokút a iných sankcií sa ospravedlňuje neprimeraný nárast výšky pohľadávky.

Podľa článku 8 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, môžu štáty prijať prísnejšie opatrenia za účelom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany
spotrebiteľa. Navrhovaná právna úprava bez ujmy pre dodávateľa zabezpečuje jednoduchšie, ale
predovšetkým jednotnejšie pravidlá pri sankciách spojených s porušením záväzku spotrebiteľa, keď
spotrebiteľské vzťahy nesmú byť zdrojom neprimeraných ziskov...". Je nepochybné, že za úver možno
dohodnúť úroky a možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie).

Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti), podľa jeho predstáv, poskytnúť úver
a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej
koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má
dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť, avšak niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by
dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený po

splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, či už zákonné (úroky z
omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta) s tým, že uvedenej
dispozície zákona sa evidentne dotýka dohoda o úrokoch po splatnosti, popri ďalších úrokoch za
omeškanie a ďalších sankciách, pričom ak evidentne táto dohodnutá konštrukcia indikuje neprimeraný
nárast dlhu, zákonite nastupuje otázka povinnosti vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takejto dohody

(úrokov popri úrokoch z omeškania a ďalších sankciách. Podľa názoru odvolacieho súdu je
nesporné, že taký odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z omeškania,
či iných sankciách, je v neprospech žalovanej. Ak by takejto dohody nebolo, zákon by umožňoval
žalobcovi uplatniť po splatnosti sankcie úroky z omeškania pri pomerne novom pravidle o
administratívnom strope na celkové sankcie zakotvenom v § 3a nar. vlády 87/1995 Z. z.. Je evidentné,

že úroky popri úrokoch z omeškania, sú nielen odklonom od zákona v neprospech žalovanej, ale vo
svojich dôsledkoch odporujú aj kogentnému zákonnému pravidlu v ust. § 3a ods. 3 nar. vl. č. 87/1995
Z. z.. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej
istiny z čoho vyplýva, že rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva

v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu
naraz. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny,
ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania,
patrí veriteľovi úrok, pričom jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo
vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým

dňom omeškania spotrebiteľa, ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným
zosplatnením úver s tým, že s protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže
spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy
nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného
držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Je nutné zároveň uviesť, že

úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu či kúpu tovaru
odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o platení úrokov
za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných
prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný
mechanizmus úrokov z omeškania, čím dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely

aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z
omeškania, prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do
splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie
postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred

nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru." Vo vzťahu k argumentácii žalobcu poukazujúcej na
rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.1.2017 a Krajského súdu v Nitre č.k.
8Co/193/2017-88 zo dňa 7.12.2017 uviedol, že predmetné rozsudky vychádzajú z právneho
názoru, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom. Tento právny názor je však prekonaný ustálenoujudikatúrou súdov Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie, ktorá uvádza právny záver,
že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou aj keď uzavretou podľa Obchodného zákonníka, avšak
podliehajúca režimu zákona o spotrebiteľských úveroch a režimu Občianskeho zákonníka

a jeho úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských zmlúv. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
avšak nakoľko žalovanej, ktorá bola v spore plne úspešná, a preto jej patrí náhrada trov vo výške 100%,
nevznikli žiadne trovy, rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho
zmeny tak, aby bolo jeho žalobe vyhovené. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že mu ako
veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu. Namietol, že v prípade ním uplatneného úroku vo výške
28% ročne nejde o zmluvný úrok, a teda ani úrok po zosplatnení, ale ide o zákonný úrok z
titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. f) a § 18).
Samotný zákon počíta s možnosťou, že zostatok na účte vzniknutý titulom prekročenia bude úročený.

Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Naopak, podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona postačuje, aby veriteľ
informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Výšku úrokových sadzieb zverejňuje v
úrokovej výveske na web stránke, a to nielen aktuálne vývesky, ale i vývesky historické. Zverejnením
vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle a v pobočkách je splnená povinnosť v zmysle § 18 ods.

1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby v zmluve o účte,
a preto je zamietnutie nároku na úrok nedôvodné. Poukázal v tejto súvislosti aj na judikatúru Súdneho
dvora, konkrétne na rozsudok súdneho dvora v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES - VEC
C-42/15 z 9.11.2016, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267
ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda (Slovensko) rozhodnutím z 19. decembra 2014

doručeným Súdnemu dvoru 2. februára 2015, ktorý súvisí s konaním Home Credit Slovakia, a.s., proti
W.G.X..Vzmysleuvedenéhorozsudkusačlánok10ods.1a2smerniceEurópskehoparlamentuaRady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere
nemusíbyťnevyhnutnevyhotovenáakojedinýdokument,alevšetkynáležitostiuvedenévčlánku10ods.

2uvedenejsmernicemusiabyťvyhotovenépísomnealebonainomtrvalomnosičiaďalejsamávykladať
v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej
strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne,
musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje
na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice. Uvedené znamená, že

náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte
úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach (ďalej aj ako
"VOP") alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Z uvedeného teda vyplýva, že VOP/
Sadzobník a Výveska úrokových sadzieb sú súčasťou zmluvy. Výška úroku pri nepovolenom debete na

účte bola upravená vo Výveske úrokových sadzieb. Klient oboznámenie sa so zmluvnou dokumentáciou
potvrdil svojím podpisom na zmluve, t.j. preukázateľne potvrdil preštudovanie dokumentácie upravujúcej
daný zmluvný vzťah. Okrem toho sú všetky dokumenty, na ktoré odkazuje zmluva zverejnené na
webstránke banky v aktuálnom znení, zverejnené na každom obchodnom mieste (pobočke
banky)vaktuálnomzneníokaždejzmenedokumentáciejeklientbankyinformovanýbankouajvovýpise

z účtu ako aj prostredníctvom internetbankingu, a vo výpise z účtu je okrem toho uvedená aj úroková
sadzba prečerpania. Ako vyplýva z úvodných ustanovení zmluvy, zmluva bola uzatvorená v súlade s
ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúcimi zmluvu o bežnom účte (§ 708 a nasl. Obchodného
zákonníka). V zmysle § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná
do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa

práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.). V zmysle § 711
ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s
tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Poukázal na znenie
VOP účinných v čase uzatvorenia zmluvy a predložil tiež Vývesku úrokových sadzieb účinnú v
rozhodnom období (od času, kedy si žalobca uplatňuje nárok na úrok 28%). Odkázal tiež na uznesenie

Krajského súdu v Prešove č.k. 16Co/25/2017-114 zo dňa 20.2.2018, ktorým súd zrušil rozsudok a vec
vrátilsúduprvejinštancieauviedol,ženapriektomu,žesúdprvejinštancienezavinil,žejehorozhodnutie
je nesprávne (vzhľadom na v odvolaní predložené dôkazy), odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, než v
zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Soprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj zákon
o spotrebiteľských úveroch v ust. § 18 ods. 1. Ohľadne nároku na úrok 28% ročne odkázal
na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici čk. 43Co/4/2018-54 zo dňa 27.3.2018. Krajský

súd uviedol, že v dôsledku toho, že sa majiteľ dostal prečerpaním finančných prostriedkov na jeho
osobnom účte do stavu mínusu, patria banke z takto poskytnutých peňažných prostriedkov žalovanému
úroky dohodnuté zmluvne vo VOP, a to v bode 3.8 VOP a 3.12 s odkazom na bod 8.8 VOP s tým, že
úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je odplatou, ktorú klient platí banke za
čerpanie prostriedkov ňou poskytnutých nad rámec zostatku na jeho účte. Nepovolené prečerpanie je

podstatným porušením Zmluvy o bežnom účte, ktoré má za následok nielen právo banky požadovať
úroky za prečerpanie účtu, s ktorou povinnosťou počíta aj Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 18 ods.l.
Z ustanovení VOP, ktoré obsahujú dojednania o úroku pre prípad nepovoleného debetu vyplýva, že
kopírujú zákonnú úpravu, keďže ide o inštitút prekročenia v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch,
pričom úprava nároku na úrok pri nepovolenom debete vo VOP nie je žiadnou špecifickou zmluvnou
podmienkou zavedenou výlučne žalobcom, ale vyplýva z ustanovení Obchodného zákonníka, ako aj zo

Zákona o spotrebiteľských úveroch. S poukazom na uvedené žiadal odvolaniu vyhovieť.
6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a v medziach uplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.
8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere v preambule stanovuje, že zmluva o úvere by mala zrozumiteľným a
stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so

svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú (ods. 31) a že v záujme zabezpečenia
úplnej transparentnosti by sa spotrebiteľovi mali poskytnúť informácie o úrokovej sadzbe úveru pred
uzavretím zmluvy o úvere, ako aj pri jej uzavieraní (ods. 32).
9. Informácie o zmluvných podmienkach a dôsledkoch uzavretia zmluvy majú zásadný význam pre
spotrebiteľa, najmä ak na základe týchto informácií sa spotrebiteľ rozhoduje, či chce byť viazaný

podmienkami, ktoré vopred pripravil dodávateľ/veriteľ. Vzhľadom na nevýhodné postavenie, v ktorom
sa nachádza spotrebiteľ voči dodávateľovi, pokiaľ ide o úroveň informovanosti, môže
mať spotrebiteľ ťažkosti pri správnom vyhodnotení následkov niektorých zmluvných podmienok napriek
tomu, že boli sformulované z jazykového hľadiska jasne. Posúdenie jasnosti a zrozumiteľnosti zmluvnej
podmienky by sa preto nemalo obmedzovať na jej čisto formulačný aspekt a musí sa posudzovať podľa

toho, či zaručuje spotrebiteľovi dostatok informácii, na základe ktorých bude schopný posúdiť výhody
anevýhodydanejzmluvyahroziaceriziká.Spotrebiteľmusíbyťschopnýnielenpochopiťobsahzmluvnej
podmienky, ale aj záväzky a oprávnenia, ktoré s ňou súvisia. Informácie týkajúce sa rozsahu záväzku a
základnýchpodmienokjehobudúcehoplnenia musiabyťpretovyjadrenévpísomnejformeaprehľadne,
jasným a zrozumiteľným spôsobom, aby spotrebiteľ mohol zvážiť, na základe ich posúdenia, či zmluvu

uzavrie a v záujme úplnej transparentnosti musia byť poskytnuté informácie dostatočné na to, aby mu
umožnili prijať obozretné rozhodnutie založené na dobrej informovanosti.
10. V súvislosti s prejednávanou vecou je potrebné tiež poukázať na to, že článok 18 ods. 1 smernice
upravuje "Prekročenie" tak, že ak v prípade zmluvy o otvorení bežného účtu existuje možnosť, že sa
spotrebiteľovi umožní prekročenie, obsahuje táto zmluva aj informácie uvedené v článku 6 ods. 1 písm.

e). Veriteľ v každom prípade poskytuje tieto informácie pravidelne písomne alebo na inom trvalom nosiči.
V ust. § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, je
prekročenie definované ako automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi
disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa
alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Podľa § 1 ods. 5 cit. zákona, na spotrebiteľský

úver vo forme prekročenia sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 9 ods. 6, 7 a 8, § 11, § 18, § 20, § 21 a §
23, § 25 až 27. Podľa § 18 ods. 1 cit. zák., ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje
možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne
v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe
spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe,

ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z
omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.
11. V preskúmavanej veci nebolo v Zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb
zo dňa 05.01.2010 medzi stranami dohodnuté povolené prečerpanie v zmysle § 710Obchodného zákonníka. Z bodu 3.12 VOP vyplýva, že v danom prípade žalobca umožnil žalovanej,
ktorá mala u neho zriadený účet, disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku
jej peňažných prostriedkov na tomto účte, a žalovaná sa zaviazala toto nepovolené

prečerpanie bez zbytočného odkladu vyrovnať a zaplatiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný
na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu". V danom prípade nepovoleného
prečerpania tak išlo o prekročenie v zmysle § 2 písm. f) a § 18 ZoSÚ, na ktoré sa v
zmysle § 1 ods. 5 ZoSÚ vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 9 ods. 6, 7 a 8, § 11, § 18, § 20, § 21 a § 23,
§ 25 až 27. Žalobca sa tak domáha zaplatenia úroku vo výške 28% ročne ako odplaty z nepovoleného

prečerpania účtu s odkazom na VOP a Vývesku úrokových sadzieb.
12. V súvislosti so zabezpečením vysokého stupňa ochrany spotrebiteľa Smernica kladie dôraz na
vysoký stupeň informovanosti spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy o úvere, aby sa mohol spotrebiteľ
oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú, a vyžaduje preto od
dodávateľa (veriteľa) zrozumiteľným a stručným spôsobom informovať spotrebiteľa a v záujme úplnej
transparentnosti mu poskytnúť informácie o úrokovej sadzbe úveru pred uzavretím zmluvy ako aj pri jej

uzavieraní. Umožnenie nepovoleného prečerpania nad rámec aktuálneho zostatku na účte predstavuje
určitú formu úveru, keďže majiteľ účtu môže nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec vlastných
prostriedkov, ktoré má na účte, a veriteľovi ich poskytnutím vzniká nárok na odplatu vo forme úroku.
13. Článok 18 smernice v bode 1 ukladá dodávateľovi/veriteľovi; v prípade umožnenia prekročenia;
povinnosť uviesť v zmluve o otvorení bežného účtu aj informáciu uvedenú v článku 6 ods.

1 písm. e), ktorou je úroková sadzba úveru. Odvolací súd preto dospel k záveru, že
v danom prípade sa síce stali VOP neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o bežnom účte, keď sa žalovaná
s nimi vopred oboznámila, čo potvrdila svojím podpisom, avšak spôsob, akým bol v nich upravený
úrok z nepovoleného prečerpania s následným odkazom na Vývesku úrokových sadzieb, nezodpovedá
požiadavkám kladenými Smernicou na splnenie si povinnosti veriteľa informovať spotrebiteľa o tak

závažnej podmienke akou je výška odplaty v podobe úrokovej sadzby, v dôsledku čoho nebol naplnený
účel sledovaný Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol
rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia mu byť poskytnuté jasné, zrozumiteľné a
stručné informácie aj o zásadných podmienkach, za ktorých mu dodávateľ umožňuje v rámci
bežného účtu nepovolené prečerpanie, vrátane nákladov s tým spojených. Z tohto hľadiska predstavujú

VOP pre priemerného spotrebiteľa na porozumenie rozsiahly a náročný text vopred naformulovaný
žalobcom, bez možnosti spotrebiteľa zmeniť jeho obsah. Odkazom na VOP, jeho bod 3.12, nemohla
žalovaná spoľahlivo poznať rozsah svojho záväzku z nepovoleného prečerpania, a takýto spôsob
vyjadrenia záväzku, ktorý s ňou nebol dohodnutý individuálne a nebol dostatočne určitým spôsobom
vyjadrený, nemohol spôsobiť vznik platného záväzku žalovanej na zaplatenie požadovaného úroku.

Pokiaľ spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť sa pred uzatvorením zmluvy so zmluvnou podmienkou,
má to ten dôsledok, že takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 53 ods. 4 písm. a/ Občianskeho zákonníka).
14. K obdobnému záveru dospel Krajský súd v Bratislave vo veci vedenej pod sp. zn. 9Co/92/2017, v
ktorej v bode 13 rozsudku vyslovil, že zmluvné ustanovenie uvedené v bode 3.12 VOP žalobcu (Prima

bankaSlovensko,a.s.-poznámkaodvolaciehosúdu),podľaktoréhopodobunepovolenéhoprečerpania
je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby "Úrok pri
nepovolenom prečerpaní účtu", je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné, nakoľko ide
o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobcom požadovaný úrok zo sumy nepovoleného prečerpania vo
výške28%ročne,ktorýmápovahusankčnéhoúroku,predstavujeneprípustnéobchádzaniekogentného

ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje právo veriteľa požadovať pri
omeškaní s plnením peňažného dlhu popri plnení i úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania je
upravená § 3 nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. a je vzhľadom na jej naviazanie na základnú úrokovú
sadzbu ECB variabilná. V každom období je však rádovo nižšia ako žalobcom požadovaný sankčný
úrok vo výške 28 % ročne. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že

sankčný úrok vo výške 28 % ročne je vo výške zjavne neprimeranej zabezpečenému záväzku a zásadne
znevýhodňuje spotrebiteľa. Peňažné prostriedky klienta na jeho bežnom účet sú bankou úročené len
minimálne prípadne vôbec, avšak od klienta banka požaduje v prípade prečerpania úrok vo výške
blížiacej sa jednej tretine dlžnej sumy ročne. Z údajov zverejňovaných Národnou bankou Slovenska na
jej internetovom sídle vyplýva, že žalobca oproti priemernej úrokovej sadzbe v mesiaci júl 2017, kedy

došlo k uzatvoreniu účtu žalovanej, požaduje úrok viac než dvojnásobne vyšší. Hoci v
tomto prípade ide o prečerpanie nepovolené, takto veľký rozdiel nie je ničím odôvodnený. Žalobca tým
zneužíva nepriaznivú finančnú situáciu klienta, jeho ľahkomyseľnosť a neskúsenosť. Možno
teda uzavrieť, že sankčný úrok za nepovolené prečerpanie bol žalobcom stanovený v rozpore s dobrýmimravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko jeho výška podstatne prevyšuje úrokovú mieru
v dobe dojednania obvyklú, pričom je odôvodnené predpokladať, že pokiaľ by žalovaný ako spotrebiteľ
nebol v zložitej finančnej situácií, nedostal by sa do nepovoleného prečerpania a nezaviazal by sa tým

platiť takto neprimerane vysoký úrok z požičaných peňazí.
15. Rovnako možno poukázať na to, že vo veci vedenej pod sp. zn. 5Co/271/2018 Krajský súd v
Bratislave ohľadne nepriznania požadovaného 28%-ného úroku z nepovoleného prečerpania dospel
k záveru, že ročný úrok dosahujúci úroveň 28 % podstatne prevyšuje úroky obvykle požadované na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch (13 %), čo je v priamom rozpore so

zákonom, ako i dobrými mravmi. Vychádzajúc z ustálenej praxe súdov je preto potrebné
považovaťdohoduovýškeročnéhoúrokuvmiere28%zadohodu,ktorájevrozporesdobrýmimravmia
ktorá je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Uvedené potvrdili súdy pri svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozhodnutie
KrajskéhosúduvPrešovezodňa28.09.2011,sp.zn.3Co/3/2011,rozhodnutieKrajskéhosúduvTrnave
zo dňa 13. 08. 2014, sp. zn. 10Co/325/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne

zo dňa 09. 11. 2010, sp. zn. 17Co/313/2010) . Zároveň je potrebné uviesť, že úrok vo výške 28 %
ročne v danom prípade predstavuje sankciu za porušenie povinnosti spotrebiteľa. Dojednanie o takomto
neúmerne vysokom plnení za stavu, že nepovolené prečerpanie je zo strany dodávateľa možné zároveň
postihnúť aj ďalšou sankciou, a to zmluvnou pokutou, nepochybne spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje jeho neprijateľnosť, neplatnosť

v zmysle § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Nakoľko je dojednanie o výške
úroku v celom rozsahu neprijateľné, nemožno ho ďalej ani moderovať.
16. Napokon treba považovať za správne i konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobcovi nárok
na zaplatenie požadovaných úrokov po zosplatnení nevznikol ani z dôvodu, že žalobca účet žalovanej
zatvoril ku dňu 11.07.2017, čím určil splatnosť dlhu, resp. úveru, pričom však so zreteľom na dôvody

podrobne vysvetlené v odôvodnení napadnutého rozsudku veriteľovi právo na úroky z úveru za obdobie
po jeho splatnosti nepatrí.
17. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody
neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť záveru
súdu prvej inštancie, že žalobcovi nárok na zaplatenie uplatneného úroku nevznikol.

18. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne
správny potvrdil.
19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 2 C.s.p., avšak nakoľko žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, celkom
nepochybne žiadne trovy nevznikli, náhradu trov odvolacieho konania jej nepriznal.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobokminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).