Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12C/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119202649
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2119202649.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: Slovenská republika

- Fakultná nemocnica Trnava, A. Žarnova 11, Trnava, IČO: 00 610 381, zastúpený: Prosman a Pavlovič
advokátska kancelária, s. r. o., Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: I. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom M., E.. Ž. XXXX/XXB, zastúpený: JUDr. Ružena Bubenčíková, advokátka, Paulínska 20, Trnava,
o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa p r i z n á v anáhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 29. 03. 2019, doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 29. 03. 2019, sa žalobca

domáhal uloženia povinnosti žalovanému vypratať byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí v bytovom
dome, súp. č. XXXX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX v katastrálnom území M., a odovzdať ho
žalobcovi, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalobca je správcom majetku vo vlastníctve štátu, a to bytu
č. X, nachádzajúcom sa na X. poschodí (2. nadzemné podlažie) v bytovom dome súp. č. XXXX,
postavenom na pozemku, parc. č. XXXX, v k. ú. M., situovaného v areáli žalobcu (zdravotníckom

zariadení). Predchodca žalobcu prenechal predmetný byt do osobného užívania Y.. Y. J. V. ako svojmu
pracovníkovi s tým, že by bol určený pre trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie. Y.. V. zomrela dňa
29. 12. 2018. Predmetný byt bol trvale určený pre ubytovanie pracovníkov organizácie (zdravotníckych
pracovníkov). Žalovaný po smrti nájomcu oznámil žalobcovi dňa 24. 01. 2019, že na neho prešlo právo
nájmu bytu po jeho starej matke. Žalovaný bol upozornený žalobcom, že nesúhlasí s jeho ďalším
užívaním nehnuteľností a bol požiadaný, aby nehnuteľnosti dobrovoľne opustil a vypratal. Žalovaný
však na výzvu na vypratanie nehnuteľností nijako nereagoval a ďalej nehnuteľnosti užíva bez súhlasu

žalobcu. Žalobca ďalej uvádza, že na žalovaného nemohol prejsť nájom predmetného bytu. Žalobca
preukazuje existenciu vlastníckeho práva k bytu listom vlastníctva s tým, že vlastnícke právo k budove,
v ktorej sa byt nachádza, v čase podania žaloby prináleží žalobcovi. Byt sa nenachádza vo faktickej
moci vlastníka (žalobcu), ale vo faktickej moci inej osoby (žalovaného), ktorý vec odmieta dobrovoľne
vydať a znemožňuje prístup vlastníka k nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti boli žalovaným pôvodne užívané
na základe súhlasu predchádzajúceho vlastníka, ktorý však vec (nehnuteľnosti) bez tiarch previedol
darovacou zmluvou na žalobcu s tým, že vec zmenila vlastníka a žalobca nesúhlasí s užívaním veci

žalovaným. Žalovaný vec zadržuje a užíva protiprávne. Zadržovanie veci (nehnuteľnosti) žalovaným je
v tomto prípade porušením právnej povinnosti vyplývajúcej z povahy vlastníctva ako právneho vzťahu,
t. j. povinnosti všetkých tretích osôb nezasahovať do vlastníckeho práva inej osoby. Žalovaný teda užíva
nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, a to tým, že si privlastňuje úžitkovú hodnotu cudzej veci a zasahujedo vlastníckeho práva žalobcu, zároveň zabraňuje žalobcovi v oprávnení vec užívať a požívať jej plody
a úžitky podľa svojej vôle.

3.Žalovanýkžalobeuviedol,žejevnukomY..Y.V.,naposledybytomM.,E..Ž.XXXX/XXB,ktorázomrela
dňa XX. XX. XXXX. Pani Y.. Y. V. bola nájomkyňou bytu č. X nachádzajúcom sa na prvom poschodí
v bytovom dome súpisné č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX v obci a kat. úz. M.. V uvedenom byte
býval aj žalovaný, ktorý po smrti svojej starej matky oznámil žalobcovi prechod nájmu bytu, nakoľko
žalovaný v deň smrti pani Y.. Y. V. žil s ňou v spoločnej domácnosti, nemá vlastný byt, a byt č. X nie je

služobným bytom a za splnenia aj ostatných podmienok prechodu nájmu v byte býva oprávnene. Pani
Y.. V. bola zamestnaná u žalobcu (v tom čase s názvom Okresný ústav národného zdravia v Trnave,
01. 08. 1998 získala nemocnica štatút fakultnej nemocnice, 01. 04. 2003 MZ SR zmenilo zriaďovacou
listinou názov Fakultná nemocnica s Poliklinikou Trnava na Fakultná nemocnica Trnava v dôsledku
prevodu Polikliniky Družba na Mesto Trnava) od 01. 08. 1987 v pracovnom zaradení - vedúca lekárka
dorastového oddelenia. Miestom výkonu práce bola dorastová ambulancia na Univerzitnom námestí v

Trnave. Od 01. 07. 1991 bola z funkcie vedúcej lekárky dorastového oddelenia preradená do funkcie
ordinára na detskom oddelení NSP Trnava. Y.. V. pracovný pomer so žalobcom ukončila dňom 30.
09. 1995 a od 01. 10. 1995 do 31. 12. 1996 bola zamestnankyňou Územnej vojenskej správy Trnava.
Y.. V. užívala byt č. X od roku XXXX (zrejme malo byť uvedené XXXX). Jednalo sa o podnikový byt,
v tom čase platila úprava zákona 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi (účinnosť od 01. 04. 1964 do

31. 12. 1991) a vyhláška č. 45/1964. Y.. V. vykonávala prácu vedúcej lekárky dorastového oddelenia.
Byt, v ktorom bývala, sa nachádzal a nachádza mimo zdravotníckeho zariadenia - sídla nemocnice a
mimo jej miesta výkonu práce, v tom čase Univerzitné námestie Trnava. Jej práca nebola charakteru,
že v prípade nebývania v byte by bola ohrozená prevádzka Ústavu národného zdravia alebo by jej bol
znemožnený výkon jej zamestnania. Preto byt nebol a ani toho času nie je služobným bytom. Novelou

Občianskeho zákonníka, zákonom č. 509/1991 Zb., ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 01. 1992,
bol zrušený zákon 41/1964 Zb. Ustanovenie § 685 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č.
509/1991 Zb. predpokladalo, že zákony národných rád stanovia, čo sa rozumie služobným bytom, bytom
osobitného určenia a bytom v domoch osobitného určenia. Aj sa tak stalo vydaním zákona č. 189/1992
zb., ktorý nadobudol účinnosť dňa 13. 05. 1992, a ktorým bol zrušený aj § 7 Vyhlášky č. 45/1964 Zb. Byt

č. X nespĺňa ani jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 1, ods. 2 a ods. 4. Bez ohľadu na uvedené,
aj keby byt č. X bol služobným bytom, tento stratil charakter služobného bytu z dôvodu podľa § 1 ods.
5 Zákona č. 189/1992 Zb. účinného od 13. 05. 1992 do 30. 11. 2001. Y.. V. ukončila pracovný pomer
so žalobcom dňa 30. 09. 1995 a žalobca nájom bytu nevypovedal, aj keď tvrdí, že byt č. X je bytom
služobným. Zákon č. 189/21992 Zb. bol novelizovaný zákonom č. 484/2001 Z. z. účinným od 01. 12.

2001 do 31. 07. 2002, pričom v zmysle § 1 ods. 3 byt č. X by od 01. 12. 2001 bol služobným bytom,
avšak s ohľadom na ustanovenie § 13a je byt č. X bytom s chráneným nájmom.

4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného k žalobe (v rámci repliky) uviedol, že zotrváva na skutočnostiach
uvedených v žalobe, a teda, že predmetný byt je súčasťou areálu žalobcu (zdravotníckeho zariadenia).

Nakoľko sa byt nachádza v areáli žalobcu, pričom nájom tohto bytu bol uzatvorený v tom čase
so zamestnankyňou neb. Y.. V. a byt bol určený výhradne pre pracovníkov organizácie, čiže pre
zdravotníckych pracovníkov, žalobca má za to, že predmetný byt bol určený na osobitné užívanie
slúžiace na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie. Trvá na tom, že predmetný byt spĺňal všetky
požadované náležitosti (ide o byt na účely ubytovania pracovníkov, ktorí sú povinní v nich bývať, pretože

by inak bola ohrozená ich prevádzka) a ide teda o služobný byt, na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia
§ 703 až 708 Občianskeho zákonníka, z čoho jasne vyplýva, že nájom bytu nemohol prejsť ex lege
na žalovaného a aplikácia ust. § 706 ods. 1 pre tento prípad je vylúčená. Ak by súd konštatoval,
že nejde o služobný byt, žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal kumulatívne naplnenie zákonných
podmienok, podľa ktorých by na žalovaného mal prejsť nájom predmetného bytu. Žalovaný nepreukázal

jednu z podstatných náležitostí, a síce to, že v rozhodujúcom období (deň smrti Y.. V.) žil s neb. Y..
V. v spoločnej domácnosti. Pri preukazovaní podmienky existencie zdieľania spoločnej domácnosti v
čase smrti podľa názoru žalobcu nepostačuje len formálne spoločné žitie v predmetnom byte (napr.
trvalý pobyt), ale je potrebné, aby v tomto prípade žalovaný, okrem preukázania existencie spoločnej
domácnosti v čase smrti, preukázal aj skutočnosť, že sa podieľal na uhrádzaní nákladov, ktoré vznikli v

súvislosti so spoločným bývaním. Žalobca sa domnieva, že tieto zákonné predpoklady, hoci ich potrebu
a aplikáciu dementuje, nakoľko považuje byt za služobný byt, neboli a nie sú zo strany žalovaného
naplnené. Nakoľko má žalobca za to, že nájom služobného bytu nemohol prejsť na žalovaného, keďže
ide o služobný byt a ani neboli kumulatívne naplnené zákonom predpokladané podmienky žalovanýmna takéto prejdenie nájmu bytu, žalovaný vec (služobný byt) zadržuje a užíva bez právneho dôvodu proti
vôli vlastníka, porušuje tým základné právo vlastníka a bez právneho dôvodu protizákonne zasahuje do
vlastníctva žalobcu, čím porušuje povinnosť tretích osôb nezasahovať do vlastného práva iných osôb.

Uvedené konanie nemôže požívať právnu ochranu.

5. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu (v rámci dupliky) uviedol, že trvá na tom, že byt č. X, ktorého
vypratanie je predmetom žaloby, nie je služobným bytom. Žalobca nepreukázal, že Y.. V. bola povinná
v byte bývať, pretože by inak bola ohrozená prevádzka ústavu. Žalovaný opätovne poukazuje na

skutočnosť, že Y.. V. vykonávala prácu vedúcej lekárky dorastového oddelenia s miestom výkonu práce
dorastová ambulancia na G. W. U. M. a od 01. 07. 1991 vykonávala prácu ordinára na detskom
oddelení W. L. T. M.. Z tohto jej pracovného zaradenia nevyplýva povinnosť v byte bývať. Aj keby v
byte nebývala, takáto skutočnosť by neohrozila prevádzku žalobcu. Žalovaný naďalej trvá na tom, že
byt č. X nie je služobným bytom, a aj keby bol služobným bytom (čo žalobca doteraz nepreukázal),
tento stratil charakter služobného bytu z dôvodu podľa § 1 ods. 5 Zákona č. 189/1992 Zb., pretože

žalobca ako prenajímateľ do 3 mesiacov nevypovedal nájom z dôvodu, že Y.. V. ukončila pracovný
pomer so žalobcom dňom 30. 09. 1995. Žalovaný je toho názoru, že nemusí preukazovať podmienky
prechodu nájmu, pretože žalobca v zákonnej trojmesačnej prekluzívnej lehote sa na súde nedomáhal,
aby bolo určené, že k prechodu nájmu nedošlo. Žalovaný má zato, že neexistujú zákonné podmienky
na vypratanie bytu žalovaným.

6. V podaní zo dňa 02. 10. 2019 žalovaný uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
Žalovaný dňa 24. 01. 2019 oznámil žalobcovi, že na neho prešlo právo nájmu bytu po jeho starej matke.
Žalobca mohol najneskôr do 24. 04. 2019 podať žalobu o určenie, že k prechodu nájmu bytu nedošlo.
Takúto žalobu nepodal a vzhľadom k tomu, že sa jedná o prekluzívnu lehotu, už sa ani nemôže úspešne

domáhať uvedeného určenia.

7. Žalobca v podaní zo dňa 09. 10. 2019 uviedol, že v konaní nie je sporné, že predmetný byt bol
podnikovým bytom. K 31. 12. 1991 bol byt prenajatý ako byt trvale určený pre ubytovanie pracovníkov
hospodárskych, rozpočtových alebo iných organizácií v zmysle § 66 Zákona č. 41/1964 Zb., t. j. je

splnená prvá podmienka hypotézy § 871 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Druhá podmienka je viazaná
na splnenie kritérií daného bytu stanovené pre služobné byty zákonom (nie vyhláškou) prijatým na
základe § 685 ods. 3 Občianskeho zákonníka, t. j. zákonom č. 189/1992 Zb. Žalobca poukázal na
splnenie podmienok podľa § 1 ods. 2 zákona č. 189/1992 Zb. Pochybnosti o tom, či bol predmetný
byt v danom čase služobným bytom neboli, a preto vtedajší nájomca nežiadal o rozhodnutie obec,

keďže bol uzrozumený s tým, že ide o služobný byt, keďže užívateľom tohto bytu bol iba z dôvodu,
aby bol umožnený výkon jeho práce ako lekára. Pochybnosti o charaktere služobného bytu dnes nemá
kto rozhodnúť, t. j. platí, že ide o služobný byt. V zmysle § 871 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa
teda osobné užívanie bytu slúžiaceho na trvalé ubytovanie pracovníka organizácie (Y.. V.) zmenilo na
nájom služobného bytu. Výklad žalovaného k § 1 ods. 5 Zákona č. 189/1992 Zb. nie je správny. Z tejto

normy vyplýva, že byt stráca povahu služobného bytu, t. j. táto právna norma sa viaže k ustanoveniu
zákonatýkajúcehosaibabytov,ktorémajúpovahuslužobnéhobytu,t.j.byty,ktorénespĺňajúpodmienky
uvedené v § 1 ods. 2 Zákona č. 189/1992 Zb., t. j. tieto byty neboli trvalo určené ako služobné byty, inak
by boli zahrnuté do taxatívneho výpočtu uvedeného v § 1 ods. 2 Zákona č. 189/1992 Zb., a preto nie je
možné, aby ohľadom služobných bytov (nie bytov, ktoré majú povahu služobných bytov) došlo k zmene

ich charakteru v dôsledku nepovedania nájmu pri skončení vykonávania práce. Zákon rozlišoval dve
kategórie bytov, a to služobné byty a byty, ktoré majú povahu služobného bytu, t. j. byty trvalo určené
ako služobné byty (nemôžu stratiť charakter služobných bytov), a byty, ktoré vzhľadom na § 1 ods. 5
nie sú trvalo určené ako služobné byty a môže dôjsť k zmene ich charakteru. Uvedená dichotómia bola
odstránená až novelou zákona č. 189/1992 Zb. Žalobca poukázal na § 709 Občianskeho zákonníka

s uvedením, že pokiaľ by tvorca zákona nemal v úmysle rozlišovať medzi bytmi trvalo určenými ako
služobné byty a bytmi dočasne určenými ako služobné byty, tak by do uvedeného ustanovenia uviedol
„ustanovenia § 703 až 708 neplatia pre služobné byty, pre byty osobitného určenia a pre byty v domoch
osobitného určenia“. Tvorca právnej normy však prijal inú terminológiu práve z dôvodu, že rozlíšil
uvedené pojmy tým, aby pri bytoch užívaných vojakmi bolo možné aplikovať ustanovenia § 703 až 708

Občianskeho zákonníka a mohlo dôjsť aj k spoločnému nájmu manželmi, prípadne aj prechodu nájmu
s tým, že ponechal na vôli prenajímateľa, či v konkrétnom prípade využije možnosť ukončiť nájom s
vojakom, z dôvodu skončenia výkonu práce viazanej na predmetný byt, keďže byt potrebuje pre iného
nájomcu, ktorý bude túto prácu vykonávať. Ak tak neurobí v prepadnej lehote 3 mesiacov, jeho možnosťukončiť nájom z dôvodu § 711 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka zanikla (prekludovala). Právo
na danie výpovede nájmu bytu sa inak nepremlčiava, a preto zákonodarca ohraničil pri bytoch, ktoré
majú povahu služobných bytov, toto uplatnenie tohto práva prekluzívnou lehotou. Byt, ktorého vypratanie

žalobca žiada, bol v čase ukončenia pracovného pomeru s Y.. V. služobným bytom podľa § 1 ods. 2 písm.
a) Zákona č. 189/1992 Zb. s tým, že z dôvodu nevypovedania nájmu nestratil charakter služobného bytu
a ustanovenie § 706 Občianskeho zákonníka sa v danej veci neaplikuje. Ak by súd dospel k tomu, že
pojmy použité zákonodarcom majú iný význam ako je uvedené vyššie, žalobca upozorňuje, že v lehote
stanovenej v § 706 ods. 2 Občianskeho zákonníka bola podaná žaloba na plnenie (vypratanie). Žalovaný

(zrejme malo byť uvedené žalobca) v žalobe uviedol aj rozhodnú skutočnosť, že nájom neprešiel na
žalovaného. Vzhľadom na dodržanie lehoty určenej zákonom a skutkové tvrdenia žalobcu musí súd,
ako predbežnú otázku vyriešiť, či nájom prešiel alebo neprešiel na žalovaného (kumulácia procesných
nárokov), keďže zistenie existencie alebo neexistencie nájmu je rozhodujúcou otázkou pre meritórne
rozhodnutie vo veci vypratania (žalobný nárok na plnenie konzumuje určovací žalobný nárok).

8. V podaní zo dňa 21. 10. 2019 žalobca poukázal na platnú právnu úpravu ku dňu smrti pôvodného
nájomcu (Y.. V.I.) a uviedol, že ustanovenie § 709 Občianskeho zákonníka sa viaže na byt, nie na
existenciu nájmu služobného bytu. V deň smrti pôvodného nájomcu bol predmetný byt určený na
trvalé bývanie zamestnancov štátnej rozpočtovej organizácie, a to bez ohľadu na skutočnosť, či v deň
smrti trval pracovný pomer pôvodného nájomcu k štátnej príspevkovej organizácii. Nájomná zmluva

s pôvodným nájomcom bola uzavretá 01. 12. 2002, t. j. v čase, keď podľa zákona išlo aj o služobný
byt podľa § 1 ods. 3 Zákona č. 189/1992 Zb. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 2Cdo 233/2009. Pre naplnenie pojmu služobný byt ustanovil § 67 Zákona č. 41/1964 Zb.
v čase vzniku práva na osobné užívanie bytu podmienky, ktorými bolo poloha bytu (zdravotnícke
zariadenie) a okolnosť, že výkon funkcie užívateľa (lekár) má priamu súvislosť s bývaním v byte.

Predmetný byt tieto podmienky služobného bytu spĺňal. Treba totiž zohľadniť, že by sa nachádza v
areáli nemocnice žalobcu, kde pôvodný nájomca vykonával funkciu (lekára), ktorá mala priamu súvislosť
s bývaním v byte (jeho užívateľom sa stal titulom jej výkonu). Predmetný byt je a vždy bol trvale
určený ako služobný byt (rozhodujúce je jeho určenie) bez ohľadu na jeho užívateľa, a preto skončením
pracovného pomeru jeho užívateľa a nepodaním výpovede nemohlo dôjsť k zmene jeho trvalého

charakteru (poloha v zdravotníckom zariadení) v zmysle § 1 ods. 5 Zákona č. 189/1992 Zb. (v znení
účinnom do 2001). Žalobca má za to, že žalovaný predmetný byt v čase smrti pôvodného nájomcu
neužíval (nebola vytvorená spoločná domácnosť) s tým, že navodením „údajného“ prechodu nájmu
sa žalovaný snaží o nadobudnutiu statusu, ktorý by ho oprávňoval byt odkúpiť za zvýhodnenú cenu v
zmysle § 18 Zákona č. 182/1993 Zb., keďže pôvodný nájomca mal ku dňu účinnosti tohto zákona status

doterajšieho nájomcu v zmysle § 17 ods. 3 tohto zákona. Žalobca tiež poukázal na ustanovenie § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalovaný predmetný byt trvalo neobýval a ani v súčasnosti
neobýva. Z doterajšej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR vyplýva, že pojmovým znakom bytu ako
predmetu občianskoprávnych vzťahov je účelové určenie miestností, ktoré byt tvoria, na trvalé bývanie,
danéprávoplatnýmrozhodnutímstavebnéhoúradu.Kbytu,ktorýjepredmetomtohtokonania,neexistuje

právoplatné rozhodnutie stavebného úradu, t. j. predmetom právnych vzťahov je časť nehnuteľnosti, ku
ktorej sa neviažu ustanovenia právneho poriadku o bytoch.

9. Žalovaný v podaní zo dňa 28. 10. 2019 zotrval na tom, že byt, vypratanie ktorého je predmetom sporu,
nie je služobným bytom, a to aj s poukazom na rozhodnutie o pridelení bytu, v ktorom nie je uvedené,

že sa jedná o služobný byt. Žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 337/2004
zo dňa 27. 10. 2004. Y.. V. požiadala viackrát o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva. Žalobca na
podklade žiadosti, ako aj žiadosti ostatných nájomcov bytov, vypracoval zmluvy o prevode vlastníctva
k bytu, ktoré do dnešného dňa neboli podpísané. V roku 2012 boli nájomníci bytov oboznámení o tom,
že zmluvy uzavreté nebudú. Dňa 19. 04. 2012 zasadla bytová komisia žalobcu, o čom bola spísaná

aj zápisnica, ktorá obsahuje aj prílohu - zoznam užívateľov bytu. U každého nájomcu je uvedené, o
aký byt sa jedná. Pri nájomcovi Y.. V. sa uvádza „nájom, dôchodkyňa“, pri iných nájomcoch, napr. Y..
R. je uvedené „služobný byt, zamestnanec od 01. 09. 2010“. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu,
že súd musí ako predbežnú otázku vyriešiť, či nájom prešiel alebo neprešiel na žalovaného, keďže
zistenie existencie alebo neexistencie nájmu je rozhodujúcou otázkou pre meritórne rozhodnutie vo veci

vypratania. Žalobca v preukluzívnej trojmesačnej lehote sa nedomáhal na súde určenia, že k prechodu
nájmu bytu nedošlo. Preto sa žalovaný zo zákona stal nájomnom predmetného bytu. Vzhľadom na §
706 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd už nemôže riešiť, a to ani ako predbežnú otázku, či došlo k
prechodu nájmu bytu na žalovaného. Môže skúmať iba, či je dôvod na vypratanie žalobcom tvrdenáskutočnosť, že sa jedná o služobný byt, a preto k prechodu nájmu bytu podľa § 706 ods. 1 nemohlo
dôjsť vzhľadom na znenie § 709 Občianskeho zákonníka. Ak žalobca uvádza, že nájomná zmluva s
pôvodným nájomcom bola uzavretá dňa 01. 12. 2002, t. j. v čase, keď podľa zákona išlo aj o služobný

byt podľa § 1 ods. 3 Zákona č. 182/1992 Z. z., žalobca toto tvrdenie nedokazuje. Pôvodnej nájomkyni
vznikol nájom dňa 15. 11. 1998. K rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 2Cdo 233/2009 žalovaný uvádza,
že sa jednalo o iný skutkový stav veci, byt sa nachádzal priamo v budove zdravotného strediska, žalobca
neprestal vykonávať prácu lekára, ktorá bola viazaná na užívanie bytu v zdravotnom stredisku. Byt,
ktorý je predmetom sporu, sa nenachádza v budove fakultnej nemocnice, nachádza sa v bytovke v

areáli nemocnice. Y.. V. bol byt pridelený ako zamestnankyni nemocnice. Jej pracovné zaradenie ako
dorastovej lekárky nesúviselo s prevádzkou nemocnice, a to z dôvodu, že jej miesto výkonu práce bolo
mimo zdravotníckeho zariadenia - nemocnice. Y.. V. prestala vykonávať prácu lekárky, pracovný pomer
ukončila a nastúpila k novému zamestnávateľovi. Okolnosť, či žalovaný byt neobýval a ani súčasne
neobýva, je právne irelevantná. Bez ohľadu na to však žalovaný uvádza, že so svojou starou matkou
Y.. V. v byte býval. Je nesporné, že sa jedná o byt v bytovom dome. Sám žalobca vydal rozhodnutie o

pridelení bytu. Bez ohľadu na túto skutočnosť, predmetom sporu je vypratanie bytu, nie spor o tom, či
byt, ktorý užívala Y.. V., bol, resp. je bytom.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu, najmä
evidenčným listom, výzvou na vypratanie a odovzdanie bytu zo dňa 28. 01. 2019 a fotokópiou

nedoručenej zásielky k nej, listinou o určení súpisného - orientačného čísla, oznámením o prechode
nájmu bytu, vyjadrením k výzve na vypratanie a odovzdanie bytu zo dňa 12. 02. 2019, vyjadrením
žalovaného k žalobe, potvrdením Územnej vojenskej správy Trnava, preradením zo dňa 30. 08. 1991,
vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 24. 06. 2019, vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu
žalobcu zo dňa 06. 08. 2019, vyjadrením žalovaného zo dňa 02. 10. 2019, vyjadrenie žalobcu zo dňa 09.

10. 2019, podaním žalovaného zo dňa 11. 10. 2019, rozhodnutím o pridelení bytu, zápisom o dohode
o odovzdaní a prevzatí bytu, vyjadrením žalobcu zo dňa 21. 10. 2019, žiadosťou o odkúpenie bytu,
stanoviskom k predaju bytov, podaním Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 30. 07. 2012, zápisnicou
zo zasadnutia bytovej komisie, zoznamom užívateľov bytov patriacich S. M., stanoviskom žalovaného
zo dňa 28. 10. 2019, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného na

pojednávaní, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny
stav:

11. Rozhodnutím Okresného ústavu národného zdravia - riaditeľstva Trnava zo dňa 19. 10. 1988, bol
Y.. Y. J. (rodné priezvisko Y.. Y. V.) pridelený podľa § 25 Zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi

pridelený byt pozostávajúci z 1 izby a príslušenstva, ktorého vlastníkom je I. Ú. W. A. U. M.. Dňa 15. 11.
1988 bol spísaný zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu a súčasne aj k podpísaniu evidenčného
listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu. Listinou o určení súpisného - orientačného čísla Y. M. dňa 12.
05. 1998 určilo pre stavbu postavenú v meste M., na ulici E. Ž., na parcele č. XXXX, ktorej investor bol
I. Ú. W. A. M., súpisné číslo XXXX a orientačné číslo XX/B.

12. Dňa 24. 01. 2009 bolo Fakultnej nemocnici Trnava doručené oznámenie žalovaného o prechode
nájmu bytu po zomrelej starej matke Y.. Y. V., s ktorou žil v spoločnej domácnosti a ktorá zomrela dňa
XX. XX. XXXX, ktorým dňom prešlo na neho právo nájmu k bytu, ktorý byt mala v nájme a v ktorom
byte bývala.

13. Fakultná nemocnica Trnava vyzvala podaním zo dňa 28. 01. 2019 žalovaného na vypratanie a
odovzdanie bytu č. X na K.. nadzemnom podlaží, ktorý sa nachádza v bytovom dome súp. č. XXXX,
postaveného na pozemku parc. č. XXXX, situovaného v areáli S. M., ktorý užívala na základe nájomnej
zmluvy Y.. V., ktorá dňa 29. 08. 2018 zomrela, čím došlo k zániku nájmu predmetného bytu. Žalovaný

podaním zo dňa 12. 02. 2019 oznámil žalobcovi, že vypratanie bytu považuje za nezákonné.

14. Dňa 30. 08. 1991 oznámil Okresný ústav národného zdravia - riaditeľstvo Trnava Y.. Y. V., že s
účinnosťou od 01. 07. 1991 bola odvolaná z funkcie vedúcej lekárky dorastového oddelenia a zároveň
preradená do funkcie ordinára na detskom oddelení NsP Trnava.

15. Z potvrdenia Územnej vojenskej správy Trnava zo dňa 10. 06. 2005 vyplýva, že Y.. Y. V. bola
zamestnaná na Okresnej vojenskej správe v Trnave v dobe od 01. 10. 1995 do 31. 12. 1996.16. Podaním zo dňa 18. 05. 2004 požiadala Y.. V. o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva. Fakultná
nemocnica Trnava dňa 20. 04. 2012 oznámila pozastavenie predajov bytov, ktoré má vo svojej správe,
a to na základe rozhodnutia členov bytovej komisie zo dňa 19. 04. 2012. Zo zoznamu užívateľov

bytov patriacich FN Trnava, ktorý tvoril prílohu zápisnice zo zasadnutia bytovej komisie zo dňa 19. 04.
2012, vyplýva, že pri Y.. Y. V. je uvedená poznámka „nájom, dôchodkyňa“, pričom pri niektorých iných
nájomníkoch je uvedené „služobný byt, zamestnanec od...“.

17. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podanej žaloby

ako aj ďalších písomných vyjadrení. Má za to, že žalovaný aj napriek upozorneniam a výzvam žalobcu
naďalej užíva byt protiprávne, hoci tento sa nachádza vo vlastníctve žalobcu. Predmetný byt bol od
počiatku určený na osobné užívanie bytov slúžiacich na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie,
pričom v dôsledku § 871 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa toto užívanie zmenilo na nájom služobného
bytu, nakoľko boli splnené osobitné kritériá ustanovené zákonom pre služobné byty. Je nesporné, že
v danom prípade ide o byt trvale určený pre ubytovanie pracovníkov hospodárskych, rozpočtových

alebo iných organizácií. Zároveň podľa zákona č. 189/1992 Zb. sú splnené osobitné kritériá vyžadované
zákonom, a to konkrétne, že ide o byt postavený v prevádzkovej stavbe, trvalo určený na bývanie,
pričom byt je súčasťou zdravotníckeho zariadenia. V danom prípade ide jednoznačne o služobný byt.
Zároveň dal do pozornosti, že je potrebné rozlišovať medzi služobným bytom a bytom, ktorý má povahu
služobného bytu. Rozdiel spočíva v tom, že pokým byty trvalo určené ako služobné byty nemôžu

stratiť charakter služobných bytov, byty majúce povahu služobných bytov podľa § 1 ods. 5 Zákona
č. 189/1992 Zb. môžu zmeniť tento svoj charakter. Byt v čase ukončenia pracovného pomeru Y.. V.
spĺňal kritériá služobného bytu podľa § 1 ods. 2 písm. a) Zákona č. 189/1992 Zb. s tým, že z dôvodu
nevypovedania nájmu žalobcom tento byt nemohol stratiť charakter služobného bytu, keďže tento je
nemenný. Z tohto dôvodu nemožno na uvedený prípad v zmysle ustanovenia Občianskeho zákonníka

použiť ustanovenia týkajúce sa prechodu nájmu bytu. Žalobca rozporuje skutočnosť, že žalovaný v čase
smrti Y.. V. tento služobný byt fakticky užíval a zdieľal spoločnú domácnosť s Y.. V.. Žalovaný žiadnym
spôsobomnepreukázal,žebysapodieľalnaúhradáchvýdavkovspojenýchsužívanímslužobnéhobytu.
Zároveň žalobca dal do pozornosti, že MUDr. Koišová si pravidelne plnila svoje ohlasovacie povinnosti
voči žalobcovi tým, že mu oznamovala zmenu počtu nájomcov predmetného bytu. Nikdy neuviedla

žalovaného pri tejto svojej ohlasovacej povinnosti.

18. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomne podaných vyjadrení.
Podľa jeho názoru sa jednalo o podnikový byt. Žalobca od začiatku tvrdil, že predmetný byt je služobný
byt podľa § 1 ods. 2 písm. a) Zákona č. 189/1992 Zb. Zákona jasne hovorí, že byt musí byť umiestnený

priamo v prevádzke, teda byt by musel byť umiestnený v nemocnici priamo v prevádzke nemocnice, čo
nie je tento prípad. Je nesporné, že byt sa nachádza v bytovom dome a nie v nemocnici v prevádzkarni
zdravotníckeho zariadenia a tento bytový dom sa nachádza v areáli nemocnice. Táto požiadavka zákona
nie je splnená. Tiež nie je splnená zákonná požiadavka, a to, že sa musí jednať o bývanie pracovníka,
ktorý vykonáva takú činnosť, bez ktorej prevádzka nie je možná. Y.. V. pracovala ako vedúca lekárka

pre dorast a táto prevádzka nebola umiestnená na Ž. (v tom čase N.) ulici, ale na dnešnom M. W., po
jej preradení pracovala v nemocnici s poliklinikou ako detská lekárka. Y.. V. nikdy nerobila nočné služby
ani pohotovosť, teda nerobila takú prácu, bez ktorej by bola ohrozená nejaká činnosť nemocnice, mala
normálnu pracovnú dobu, takže ju nevolali k nejakým rýchlym zákrokom. Žalobca tvrdí, že byt č. X je
služobným bytom podľa § 1 ods. 3 písm. c) Zákona č. 189/1992 Zb. Je pravdou, že v tomto čase, kedy

zákon nadobudol účinnosť, Y.. V. ešte žila, avšak poukazuje na § 13a. Táto zmena sa teda nedotýkala
bytu č. X a nájomného vzťahu Y.. V.. Pokiaľ by súd bol iného názoru ako žalovaný, potom žalovaný
poukazuje na tú skutočnosť, že Y.. V. skončila pracovný pomer XX. XX. XXXX a v tom čase ešte bolo
účinné ustanovenie § 1 ods. 5 Zákona č. 189/1992 Zb. Žalobca po skončení pracovného pomeru Y..
V. nájom nevypovedal. Žalobca vykonštruoval dva druhy služobných bytov, a to byty služobné a byty

majúce povahu služobných bytov. Podľa názoru žalovaného sa žalobca snaží zachraňovať situáciu, a
to z dôvodu prekluzívnej 3-mesačnej lehoty, v ktorej nepodal žalobu o určenie, že nedošlo k prechodu
nájmu. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný neplatil nájomné a že nešlo o spoločnú domácnosť, sú pre toto
konanie právne irelevantné, pretože žalovanému zo zákona vznikol nájom vzhľadom k tomu, že žalobca
nepodal určovaciu žalobu. V tomto konaní súd už nemôže riešiť túto otázku. Žalobca teda pochybil

dvakrát, a to, keď si myslel, že ide o služobný byt, mal dať výpoveď Y.. V. z nájomného bytu, a druhýkrát,
keď nepodal určovaciu žalobu. Žalovaný má za to, že to bolo z dôvodu, že žalobca je sám presvedčený,
že sa naozaj nejedná o služobný byt, o čom žalovaný predložil súdu dôkazy, a to že žalobca mienil byty
predať, boli vyhotovené kúpne zmluvy, ale do dnešného dňa neboli podpísané, ďalej zápisnica z bytovejkomisie, v ktorej sú jednotlivé byty špecifikované a pri byte č. X, ktorý užívala Y.. V., je uvedené „nájom“
a pri niektorých ostatných bytoch je uvedené „služobný byt“.

19. Právny zástupca žalobcu v rámci záverečnej reči uviedol, že žaloba o vypratanie nehnuteľnosti
bola podaná v rámci 3-mesačnej prekluzívnej lehote v zmysle § 706 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
pričom je zjavné, že v prípade uvedenej žaloby je jednou z podmienok súdu, aby sa zaoberal v rámci
predbežnej otázky, či neexistuje zákon alebo právny titul užívania uvedeného bytu. Ak by sa aplikoval
postupnavrhovanýžalovaným,viedlobytolenkďalšiemusúdnemukonaniuvprípadeúspechužalobcu.

Preto má za to, že bola splnená podmienka v zmysle zákona a predmetná vec bola zažalovaná v lehote.
Žiada, aby sa súd vysporiadal s otázkou, či boli splnené podmienky prechody nájmu bytu na žalovaného.

20. Právny zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči uviedol, že sa nejednalo o služobný byt, a keby
sa jednalo o služobný byt, stratil charakter služobného bytu. Predmetná žaloba je žaloba na plnenie. Je
pravdou, že bola podaná v lehote 3 mesiacov od oznámenia žalovaného o prechode nájmu, avšak táto

žaloba obsahuje len žalobný návrh o vypratanie a neobsahuje žalobný návrh určovací. Jedná sa o dve
odlišné žaloby, žalobca sa nikdy nedomáhal určenia, že k prechodu nájmu bytu nedošlo.

21. Podľa § 66 Zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi v znení platnom a účinnom do
31. 12. 1991 (ďalej len „Zákon o hospodárení s bytmi“) podnikové byty sú byty trvale určené pre

ubytovanie pracovníkov hospodárskych, rozpočtových alebo iných organizácií, najmä byty v domoch,
ktoré organizácie vystavali ako investori alebo získali alebo získajú zo štátnej bytovej výstavby. Miestne
národné výbory vedú zoznamy podnikových bytov.

22. Podľa § 67 Zákona o hospodárení s bytmi služobné byty sú byty zriadené pri verejných alebo

prevádzkových budovách, alebo vystavané pri prevádzkových objektoch, zdravotníckych zariadeniach,
pri školách a školských zariadeniach alebo pri ústavoch sociálnej starostlivosti, pokiaľ sa tieto byty
užívajú pre ubytovanie pracovníkov, ktorí sú poverení strážením týchto budov, objektov, zariadení a
ústavov alebo sú z iných služobných (pracovných) dôvodov povinní v nich bývať preto, že by inak bola
ohrozená prevádzka podniku (ústavu, zariadenia) alebo znemožnený výkon ich zamestnania.

23. Podľa § 7 Vyhlášky č. 45/1964 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 12. 05. 1992 (ďalej len „Vyhláška č. 45/1964 Zb.“) byty trvale určené pre
ubytovanie pracovníka organizácie sú podnikové byty, byty vystavané v podnikovej bytovej výstavbe z
vlastných voľných prostriedkov podnikov a služobné byty.

24. Podľa § 871 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01. 01. 1992
do 31. 12. 1992 (ďalej len „Občiansky zákonník“) právo osobného užívania bytu a právo užívania iných
obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré
trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom.

Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.

25. Podľa § 871 ods. 4 Občianskeho zákonníka osobné užívanie bytov slúžiacich na trvalé ubytovanie
pracovníkov organizácie sa mení na nájom služobného bytu, pokiaľ tieto byty spĺňajú kritériá ustanovené
zákonom pre služobné byty; pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, mení sa také osobné užívanie na

nájom.

26. Podľa § 878 bod 2. Občianskeho zákonníka zrušuje sa zákon č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi.

27. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou

prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

28. Podľa § 685 ods. 3 Občianskeho zákonníka zákony národných rád ustanovia, čo sa rozumie
služobným bytom, bytom osobitného určenia a bytom v domoch osobitného určenia a za akých
podmienok možno uzavrieť nájomnú zmluvu o nájme služobného bytu, o nájme bytu osobitného určenia
a o nájme bytu v domoch osobitného určenia.29. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov
a s bytovými náhradami účinného do 30. 11. 2001 (ďalej len „Zákon č. 189/1992 Zb. účinný do 30. 11.

2001“) služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu
viazaný.

30. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 189/1992 Zb. účinného do 30. 11. 2001 služobným bytom je
a) byt postavený v prevádzkovej, verejnej alebo verejnoprospešnej stavbe a trvale určený na bývanie

pracovníka povereného strážením, údržbou, obsluhou alebo inou obdobnou činnosťou prevádzkového
charakteru, bez ktorej nie je prevádzka možná, najmä byt, ktorý je súčasťou školy alebo školského
zariadenia, zdravotníckeho zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti, hájovne, stavby slúžiacej
vodnému hospodárstvu alebo železničnej doprave,
b) byt v obytnom dome trvale určený na bývanie pracovníka, ktorý je vlastníkom alebo správcom
tohto domu, poverený údržbou domu alebo výkonom niektorých služieb pre nájomcov bytov v dome

(domovnícky byt),
c) byt stavebne slúžiaci s nebytovými priestormi určenými na výkon obchodnej, výrobnej alebo inej
podnikateľskej alebo prevádzkovej činnosti a trvale určený na bývanie osoby, ktorá vykonáva v týchto
nebytových priestoroch uvedenú činnosť,
d) byt trvale určený na bývanie zahraničného lektora, ktorý sa podieľa na výchove a vzdelávaní žiakov

alebo študentov v školách alebo zariadeniach, alebo zahraničného stážistu,
e) byt získaný vojenskou správou zo štátnej bytovej výstavby podľa doterajších predpisov, ak jeho
nájomcom ku dňu účinnosti tohto zákona je vojak z povolania (vojenský byt),
f) byt získaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Federálnym ministerstvom vnútra alebo
Zborom väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojený zbor“) zo štátnej bytovej

výstavby podľa doterajších predpisov, ak jeho nájomcom ku dňu účinnosti tohto zákona je policajt
Policajného zboru Slovenskej republiky, Federálneho policajného zboru alebo Zboru hradnej polície
alebo príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len „príslušník“).

31. Podľa § 1 ods. 3 Zákona č. 189/1992 Zb. účinného do 30. 11. 2001 povahu služobného bytu má aj

byt v obytnom dome vo vlastníctve štátu s bytmi trvale určenými
a) na bývanie vojakov z povolania a občianskych pracovníkov vojenskej správy, ktorý je vo vojenskom
priestore,
b) na bývanie príslušníkov ozbrojených zborov, ktorý je v priestoroch vyhradených pre ozbrojené zbory.

32. Podľa § 14 bod 1. Zákona č. 189/1992 Zb. účinného do 30. 11. 2001 zrušuje sa § 7, 8, 9 a 14 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

33. Podľa § 3 Zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s

bytovými náhradami účinného do 31. 07. 2002 (ďalej len „Zákon č. 189/1992 Zb. účinného do 31. 07.
2002“) služobným bytom je aj byt vo vlastníctve štátu trvalo určený na bývanie
a) profesionálnych vojakov ozbrojených síl,
b) príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a príslušníkov ozbrojených zborov, príslušníkov
Slovenskej informačnej služby a príslušníkov Národného bezpečnostného úradu,

c) zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií a
zamestnancov Armády Slovenskej republiky.

34. Podľa § 13a Zákona č. 189/1992 Zb. účinného do 31. 07. 2002 právna povaha bytov, ktoré sú vo
vlastníctve štátu, a nájomné vzťahy k nim, ktoré vznikli pred 1. decembrom 2001, zostávajú nezmenené.

35. Podľa § 706 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný ku dňu prechodu nájmu
(ďalej len „Občiansky zákonník účinný ku dňu prechodu nájmu“), ak nájomca zomrie a ak nejde o byt
v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia,
súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt.

Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého
nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred
jeho smrťou a nemajú vlastný byt.36. Podľa § 706 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu prechodu nájmu, ak sa prenajímateľ
domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu podľa odseku 1, môže sa v lehote troch
mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel, najneskôr však v lehote troch rokov odo dňa smrti nájomcu,

domáhať na súde, aby určil, že k prechodu nájmu bytu nedošlo.

37. Súd zhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, prihliadol starostlivo
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a došiel k záveru, že podaná žaloba je nedôvodná.

38. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že žalobca je správcom majetku vo
vlastníctve štátu, a to nehnuteľnosti (bytu) bližšie špecifikovanej v bode 2. odôvodnenia tohto rozsudku.
Predmetný byt bol rozhodnutím právneho predchodcu žalobcu pridelený dňa 15. 11. 1988 do osobného
užívania Y.. Y. V. (predtým J.) ako svojej pracovníčke.

39. Podľa názoru súdu mal tento byt charakter podnikového bytu, keď išlo o byt trvale určený

pre ubytovanie zdravotníckych pracovníkov, ktorý byt sa nachádza v dome vystavanom investorom
Okresným úradom národného zdravia Trnava. V danom prípade nemožno predmetný byt považovať za
byt služobný. Byt bol síce vystavaný pri zdravotníckom zariadení a v jeho areáli, avšak nebola splnená
podmienka povinnosti Y.. V. bývať v byte preto, že by inak bola ohrozená prevádzka zariadenia, na
ktorú skutočnosť žalobca poukazoval, alebo že by bol znemožnený výkon zamestnania Y.. V.. A to práve

z dôvodu, že Y.. V. pracovala od 01. 08. 1987 ako vedúca lekárka dorastového oddelenia s miestom
výkonu práce na G. W. U. M. a s účinnosťou od 01. 07. 1991 bola z tejto funkcie odvolaná a zároveň
preradená do funkcie ordinára na detskom oddelení Nemocnice s Poliklinikou Trnava. Z toho vyplýva,
že pracovné zaradenie Y.. V. s poukazom na miesto výkonu práce nebolo takej povahy, že Y.. V. bola
povinná v byte bývať z dôvodu ohrozenia prevádzky zdravotníckeho zariadenia, alebo v prípade, že by

Y.. V. v byte nebývala, došlo by k ohrozeniu prevádzky tohto zariadenia. Teda s prihliadnutím na miesto
výkonu práce Y.. V. súd nemal splnenú podmienku ohrozenia prevádzky zdravotníckeho zariadenia, a
to aj s poukazom na tú skutočnosť, že Y.. V. ukončila pracovný pomer dňa 30. 09. 1995 a v období od
01. 10. 1995 do 31. 12. 1996 bola Y.. V. zamestnankyňou I. U. L. U. M.. Napriek tomu predmetný byt
stále osobne užívala, a to až do dňa jej úmrtia.

40. Zákonom č. 509/1991 Zb., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, a ktorý nadobudol účinnosť
dňom 01. 01. 1992, bol zrušený Zákon o hospodárení s bytmi a súčasne bolo ustanovené, že osobné
užívanie bytov slúžiacich na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie sa mení na nájom služobného
bytu, pokiaľ tieto byty spĺňajú kritériá ustanovené zákonom pre služobné byty; pokiaľ tieto podmienky

nie sú splnené, mení sa také osobné užívanie na nájom. Nakoľko predmetný byt je bytom podnikovým,
došlo k zmene osobného užívania bytov slúžiacich na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie na
nájom, a to nájom chránený s poukazom na ustanovenie § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

41. Zákon č. 189/1992 Zb. účinný do 30. 11. 2001 v ustanovení § 14 bod 1. zrušil § 7 Vyhlášky č. 45/1964

Zb., ktorý ustanovoval, čo je bytom trvale určeným pre ubytovanie pracovníka organizácie, a súčasne v
ustanovení § 1 ustanovil, čo je služobným bytom. Avšak predmetný byt nespĺňa ani kritériá služobného
bytu ustanovené v § 1 Zákona č. 189/1992 Zb. účinného do 30. 11. 2001.

42. Až Zákon č. 189/1992 Zb. účinný do 31. 07. 2002 ustanovil v § 1 ods. 3, že služobným bytom je aj

byt vo vlastníctve štátu trvalo určeným na bývanie zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií a
štátnych príspevkových organizácií a zamestnancov E. L. C.. Hoci Fakultná nemocnica Trnava je štátna
príspevková organizácia s právnou subjektivitou, jednak Y.. V. už nebola zamestnankyňou zdravotníckej
organizácie (žalobcu) a napokon v zmysle § 13a Zákona č. 189/1992 Zb. účinného do 31. 07. 2002
právna povaha bytov, ktoré sú vo vlastníctve štátu, a nájomné vzťahy k nim, ktoré vznikli pred 1.

decembrom 2001, zostávajú nezmenené.

43. Z uvedeného potom súd vyvodil ten záver, že byt, ktorého vypratanie je predmetom sporu, nie je
bytom služobným, a preto sa naň vzťahujú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa prechodu
nájmu bytu.

44. Bolo nesporné, že Y.. V.Š. bývala v predmetnom byte až do času, kedy zomrela, t. j. dňa XX. XX.
XXXX, pričom žalovaný ako vnuk po starej matke Y.. V. oznámil žalobcovi prechod práva nájmu bytu zdôvodu úmrtia Y.. V., s ktorou žil v spoločnej domácnosti. Oznámenie bolo doručené Fakultnej nemocnici
Trnava dňa 24. 01. 2019.

45. Žalobca dňa 29. 03. 2019 podal žalobu na plnenie, domáhajúc sa vypratania predmetného bytu, a to
z dôvodu užívania nehnuteľnosti žalovaným bez právneho dôvodu poukazujúc na charakter služobného
bytu, pričom v ďalších svojich vyjadreniach uvádzal, že pokiaľ by sa súd nestotožnil s argumentáciou
žalobcu a byt by nepovažoval za služobný, potom žalobca namieta aj prechod práva nájmu bytu, a
to z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že v rozhodujúcom období (deň smrti Y.. V.) žil žalovaný s Y..

V. v spoločnej domácnosti, že spoločne uhrádzali náklady na svoje potreby. Žalovaný podľa žalobcu
byt trvalo neobýval a v súčasnosti ani neobýva. Žalobca uviedol, že v lehote stanovenej podľa § 706
ods. 2 Občianskeho zákonníka podal žalobu na plnenie (vypratanie), ktorý žalobný nárok konzumuje
určovací žalobný nárok, a otázku, či nájom prešiel alebo neprešiel na žalovaného, musí súd vyriešiť
ako predbežnú.

46. Jedným z aspektov ochrany bývania v nájomnom vzťahu, ktorého predmetom je byt, je aj inštitút
prechodu nájmu bytu. Ak podľa právnej úpravy dochádza k prechodu nájmu bytu, nemožno hovoriť o
jeho zániku, ale iba o jeho zmene, pokiaľ ide o osobu nájomcu. Do postavenia zomretého nájomcu bytu
vstupuje iná osoba, pričom na obsahu nájomného vzťahu sa tým nič nemení (dochádza k právnemu
nástupníctvu sui generis).

47. K prechodu nájmu dochádza momentom smrti nájomcu. Prechod nájmu bytu je teda osobitným
následkom, ktorý zákon spája so smrťou nájomcu ako právnou skutočnosťou. Dochádza k nemu
zo zákona, nevyžaduje sa súhlas prenajímateľa, ani uzatvorenie novej nájomnej zmluvy. Zmyslom
ustanovení o prechodne nájmu bytu je teda ochrana osôb, ktoré s nájomcom spoločne žili v prenajatom

byte,atonielenakospoločnínájomcovia,aleajakoosoby,ktorýmpatriloibaprávobývaniaodvodenéod
práva nájomcu. Okrem smrti nájomcu je predpokladom prechodu nájmu bytu vždy aj to, že predmetom
nájmu bol byt a nájomný vzťah zomrelého nájomcu trval ku dňu jeho smrti.

48. Ustanovenie § 706 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje podmienky, za ktorých sa môže

prenajímateľ domáhať určenia, že k prechodu nájmu bytu nedošlo, ale zároveň aj výslovne ustanovuje
lehotu, po uplynutí ktorej tak už prenajímateľ urobiť nemôže, čoho dôsledkom je, že po uplynutí tejto
lehoty už prenajímateľ nemôže spochybniť prechod nájmu bytu a je povinný ho rešpektovať.

49. Pokiaľ sa teda žalobca domnieval, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu, mohol sa na

súde domáhať určenia, že k prechodu nájmu bytu nedošlo, a to iba v lehote troch mesiacov odo dňa, keď
sa o nich dozvedel a súčasne najneskôr v lehote troch rokov odo dňa smrti nájomcu (Y.. V.). Subjektívna
trojmesačná lehota v tomto prípade začala plynúť odo dňa, keď sa žalobca dozvedel, že neboli splnené
podmienky prechodu nájmu uvedené v § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. dňa 24. 01. 2019, keď
žalovaný oznámil žalobcovi prechod práva nájmu k bytu, nakoľko s Y.. V. (starou matkou) žil v spoločnej

domácnosti, a táto zomrela dňa XX. XX. XXXX. To znamená, že žalobca mal vedomosť o smrti nájomcu,
ale aj o tom, na koho mal nájom prejsť a či boli alebo neboli splnené podmienky prechodu nájmu.

50. Nakoľko žalobcovi márne uplynula lehota na domáhanie sa určenia, že k prechodu nájmu bytu
nedošlo, keď dňa 29. 03. 2019 podal na súd žalobu na vypratanie a nie určovaniu žalobu, ktorú nepodal

ani do 24. 04. 2019 (keď plynutie subjektívnej lehoty na podanie určovacej žaloby začalo plynúť od
24. 01. 2019), nastupuje nevyvrátiteľná domnienka, podľa ktorej k prechodu nájmu bytu došlo, pretože
lehota uvedená v ustanovení § 706 ods. 2 Občianskeho zákonníka je lehotou prekluzívnou.

51. To znamená, že pokiaľ žalobca zostal nečinný a v stanovenej lehote neuplatnil žalobu na určenie,

že k prechodu nájmu nedošlo, nastúpila nevyvrátiteľná domnienka a žalovaný sa tak stal nájomcom aj v
prípade, že zákonné podmienky prechodu nájmu skutočne splnené neboli. Po márnom uplynutí lehoty
uvedenej v § 706 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa teda súd už nemôže zaoberať posúdením otázky
existencie podmienok prechodu nájmu, a to ani formou predbežnej (prejudiciálnej) otázky. Žalobca si po
márnom uplynutí uvedenej lehoty nemôže úspešne uplatňovať nárok na vypratanie bytu, pretože tento

nárok je podmienený vydaním súdneho rozhodnutia o určení, že k prechodu nájmu nedošlo.

52. Súd podporne pritom poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo 50/2007 zo dňa
25. 06. 2008, v ktorom sa uvádza: „v preskúmavanej veci odvolací súd takto nepostupoval. Skúmalsplnenie zákonných podmienok prechodu nájmu bytu napriek tomu, že prenajímateľ žalobou takýto
nárok súčasne s nárokom na vypratanie bytu neuplatnil, ani uplatnenie tohto nároku v inom konaní do
rozhodnutia odvolacieho súdu, teda do 29. marca 2006, netvrdil a uplatnenie takéhoto nároku nevyplýva

ani z obsahu spisu. Bez ohľadu na začiatok plynutia lehôt uvedených v § 706 ods. 2 Obč. zákonníka,
žalobca nemohol byť v tomto konaní úspešný, keďže ako prenajímateľ nepodal žalobu na určenie, že k
prechodu nájmu na žalovanú nedošlo. Ak teda odvolací súd žalobe vyhovel, keďže vychádzal z iného
výkladu ustanovenia § 706 ods. 2 Obč. zákonníka, jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení“.

53. V prípade, ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto,
že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998).

54. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súdu
potom nezostávalo nič iné, iba žalobu zamietnuť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto rozsudku.

55. Podľa § 251 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) trovy konania sú

všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

58. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

59. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo
skutočnosti, že žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu súd vo výroku II. rozsudku priznal náhradu
trov konania v plnom rozsahu v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

60. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová
značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolaciedôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu

vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.