Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817209272
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817209272.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov

senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a JUDr. Evy Feťkovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: G. X., P.. XX.X.XXXX, Y. J. E., Ž.
XXX, o zaplatenie 3.201,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava č.k. 5Csp/143/2017-124 zo dňa 5. novembra 2018 v spojení s rozsudkom Okresného súdu
Rožňava č.k. 5Csp/143/2017-60 zo dňa 21. decembra 2017, ako aj dopĺňacím rozsudkom Okresného
súdu Rožňava č.k. 5Csp/143/2017-68 zo dňa 24. januára 2018

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 5Csp/143/2017-124 zo dňa 5.11.2018.

II. Žalovanej n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
pod č.k. 5Csp/143/2017-60 zo dňa 21.12.2017 rozhodol v tomto znení:
I. Súd zaväzuje žalovanú zaplatiť žalobcovi 3.201,76 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne
od 25.08.2017 do zaplatenia, úrok vo výške 66,05 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od
25.08.2017 do zaplatenia, úroky vo výške 7,90 % ročne z istiny vo výške 3.201,76 eur od 25.08.2017
do zaplatenia s tým, že súd žalovanej povoľuje tieto sumy zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur,

počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, pod následkami straty výhody splátok.
II. Súd ďalej zaväzuje žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 % s tým, že o výške trov
bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení tohto rozsudku uviedol, že žalovaná uznala svoj dlh voči žalobcovi čo do základu aj
výšky a žiadala, aby jej bolo umožnené dlh splatiť v mesačných splátkach, pretože okrem dôchodku
nemá iný príjem a spláca ďalšie štyri úvery. Súd prvej inštancie v spore rozhodol rozsudkom pre uznanie

v zmysle ust. § 282 CSP s prihliadnutím k ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že zaväzuje žalovanú
nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté osobitným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 5Csp/143/2017-68 zo dňa 24.1.2018 súd prvej inštancie rozhodol v tomto

znení :
Súd dopĺňa rozsudok zo dňa 21.12.2017, č.k. 5Csp/143/2017 - 60 tak, že žalovanú z a v ä z u- j e
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 1,96 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.5. Napadnutým rozsudkom č.k. 5Csp/143/2017-124 zo dňa 5.11.2018 súd prvej inštancie rozhodol v
tomto znení:
Súd p o v o ľ u j e žalovanej splácať priznané sumy v mesačných splátkach po 20,-eur, počnúc od

právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia, pod následkami straty výhody splátok.

6.Predmetomkonaniaježalobažalobcu,ktoroužalobcažiadal,abysúdzaviazalžalovanúnazaplatenie
istiny vo výške 3.201,76 eur, úroku vo výške 66,05 eur, úroku z omeškania vo výške 1,96 eur, úrok 7,90%
ročne z nezaplatenej istiny 3.201,76 eur od 25.8.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5%

ročneznezaplatenýchúrokov66,05eurod25.8.2017dozaplatenia,titulomuzatvorenejúverovejzmluvy
č. XXXXXX V. I. XX.X.XXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej peňažné prostriedky vo
výške 5.300 eur. Pohľadávka žalobcu voči žalovanej ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa 24.8.2017)
predstavovala 3.329,77 eur, ktorá pozostáva z istiny poskytnutého úveru vo výške 3.201,76 eur, úrokov
66,05 eur, úrokov z omeškania 1,96 eur, dohodnutého úroku vo výške 7,90% ročne. Žalovaná uznala
svoj dlh voči žalobcovi čo do základu aj výšky. Žiadala, aby jej bolo umožnené dlh splatiť v mesačných

splátkach, pretože okrem dôchodku nemá iný príjem a spláca ďalšie 4 úvery. Vzhľadom na to, že
žalovaná nárok žalobcu uznala, súd vo veci rozhodol rozsudkom pre uznanie v zmysle ust. § 282 CSP
s prihliadnutím k ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a to tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP, nakoľko súd opomenul
rozhodnúť o úroku z omeškania vo výške 1,96 eur, v zmysle ust. § 225 ods. 2 CSP dopĺňacím rozsudkom

rozhodol o tomto nároku žalobcu.

7. Proti výroku rozsudku v časti, ktorou súd povolil žalovanej splácať dlh v splátkach po 20,- eur mesačne
podal v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca. Krajský súd
v Košiciach uznesením č.k. 3Co/61/2018-77 zo dňa 29.5.2019 rozsudok súdu prvej inštancie v jeho

napadnutej časti, t.j. vo výroku č. I., ktorým súd povolil žalovanej splácať priznané sumy v mesačných
splátkach po 20,- eur, počnúc od právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhod
splátok, z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v napadnutej časti, rozsudok zrušil a v rozsahu
zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Okresný súd Rožňava napadnutým rozsudkom pod č.k. 5Csp/143/2017-124 zo dňa 5.11.2018
rozhodol o splatnosti priznanej pohľadávky žalobcu tak, že povolil žalovanej splácať priznané sumy v
mesačných splátkach po 20,- eur, počnúc od právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia, pod následkami
straty výhody splátok.

9. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po zrušení veci skúmal majetkové a zárobkové pomery
žalovanej a zistil, že žalovaná poberá dôchodok vo výške 333,- eur mesačne, býva v prenajatom
obecnom byte a okrem toho spláca ďalšie dva úvery. Nemá žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci
väčšej hodnoty a nie ja ani držiteľom motorového vozidla. Tieto jej pomery odôvodňujú, aby súd povolil
žalovanej žalovanú sumu splácať v mesačných splátkach po 20,- eur. Ďalej uviedol, že žalovaná

poskytnutý úver riadne a včas nesplácala je odôvodnené tým, že jej pomery to neodôvodňovali už aj
vzhľadom na tú skutočnosť, že žije sama a všetky výdavky bývania musí hradiť sama, pritom stanovené
splácanie žalovanej sumy v splátkach neohrozí ani podnikanie žalobcu.

10.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca.Uplatnilodvolaciedôvodyvzmysle

§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, a h/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Odvolanie opieral o ust. § 232 ods. 3 CSP a to s poukázaním na predchádzajúce rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach, č.k. 3Co/61/2018-77 zo dňa 29.5.2018, ktorým bolo rozhodnutie súdu
prvej inštancie vo výroku o lehote splatnosti pohľadávky zrušené pričom uviedol, že súd prvej inštancie
opätovným priznaním možnosti plnenia dlhu v splátkach po 20,- eur, postupoval v rozpore so zákonom,
neuviedol, na základe akých dôkazov posúdil majetkové pomery žalovanej a nerozhodol v súlade s

právnym názorom odvolacieho súdu, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namiesto
určitej sankcie za to, že žalovaný neplnil svoje zmluvné povinnosti, bol touto formou za porušenie zmluvy
„odmenený“. Pri určení mesačnej splátky vo výške 20,- eur bude žalovaná splácať iba istinu viac ako
13 rokov a to dokonca za výhodnejších podmienok, ako boli dohodnuté v úverovej zmluve (splátka vzmysle úverovej zmluvy predstavovala 129,41 eur). Takéto rozhodnutie súdu by bolo motiváciou klientov
banky, aby porušovali svoje zmluvné povinnosti, pretože ich porušením v konečnom dôsledku získajú
možnosť splácať dlh v splátkach. Uviedol, že nie je možné prihliadať len na finančnú situáciu žalovanej,

pretože on má nepochybne právo, aby mu jeho pohľadávka bola zaplatená v primeranej lehote a
je potrebné rešpektovať zásadu spravodlivosti uvedenú v čl. 2 ods. 1 CSP. Právo žalobcu nemôže
byť porušené len preto, že žalovaná berie na seba záväzky v takej výške, že zjavne nie je schopná
plniť ich. Žalobca mal za to, že výška priznanej splátky je neadekvátna výške žalovanej pohľadávky,
pretože lehota na splatenie pohľadávky sa predĺžila do takej miery, že sa tým poprel samotný účel

súdneho konania a takéto rozhodnutie nevedie k odstráneniu právnej neistoty. Vzhľadom na čas od
podania žaloby (9/2017) mala žalovaná možnosť prejaviť snahu a záujem dlh uhrádzať a tým preukázať,
že mohla priebežne peňažný dlh splácať aspoň v akej takej výške, ktorá by bola primeraná jeho
finančným možnostiam. Žalovaná ale v priebehu súdneho konania trvajúceho viac ako rok neprejavila
žiadnu snahu svoj záväzok aspoň čiastočne splniť. Poslednú úhradu uskutočnila žalovaná ešte pred
predčasným zosplatnením. Žalobca mal za to, že v danom prípade nie sú naplnené odôvodnené

dôvody pre priznanie plnenia v splátkach, zohľadňujúc výšku dlhu, ako aj ľahostajný prístup žalovanej
k plneniu si svojich zmluvných povinností. Žalobca ďalej poznamenal, že žalovaná nepredložila
žiaden dôkaz o jej nepriaznivej finančnej situácii a posúdenie finančných možností žalovanej pre
účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu
súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovaného a jednak k voľbe

najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Žalobca poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre
č.k. 8Co/157/2017-47 zo dňa 7.9.2017, 7Co/164/2018-336 z 27.9.208, 8Co/34/2017-97 z 15.6.207,
KS v Trnave č.k. 23Co/108/2017-71 z 20.12.2017, 23Co/392/2017-77 z 28.5.2018, KS v Žiline č.k.
7Co/33/2017-62 z 22.2.2017. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsah zmenil a zaviazal žalovanú uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uplatnil tiež

nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas

oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.10.2019 o 9.40 hodine, v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 24.10.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 a § 378 ods. 1 CSP a contrario.

15. Z konania na súde prvej inštancie vyplynulo, že žalovaná v konaní uznala dlh voči žalobcovi čo
do základu aj výšky. Uviedla, že je pravdou, že od mája 2017 úver nespláca, že stratila zamestnanie
a nebola schopná úver splácať. V súčasnosti poberá dôchodok vo výške 330,- eur mesačne a okrem
tohto úveru spláca ďalšie štyri úvery, preto je schopná dlh žalobcovi uhradiť v mesačných splátkach, o
ktorých má rozhodnúť súd. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť

žalobcovi istinu vo výške 3.201,76 eur s príslušenstvom a povolil jej splácať žalobcovi priznanú
sumu v splátkach vo výške 20,- eur mesačne počnúc od právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia,
pod následkami straty výhody splátok. Na odvolanie žalobcu proti rozsudku v časti výroku o lehote
splatnosti z dôvodu nepreskúmateľnosti, Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Co/61/2018-77 zo
dňa 29.5.2018 rozsudok vo výroku č. I v časti lehoty splatnosti priznanej pohľadávky rozsudok súdu

prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Súd po zrušení veci skúmal majetkové a zárobkové pomery žalovanej a zistil, že žalovaná poberá
dôchodok vo výške 333,- eur mesačne, býva v prenajatom obecnom byte a okrem toho spláca ďalšie
dva úvery. Nemá žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty a nie ani držiteľom motorového

vozidla. Tieto jej pomery odôvodňujú, aby súd povolil žalovanej žalovanú splácať v mesačných splátkach
po 20,- eur. Pokiaľ žalovaná poskytnutý úver riadne a včas nesplácala je odôvodnené tým, že jej pomery
to neodôvodňovali už aj vzhľadom na tú skutočnosť, že žije sama a všetky výdavky bývania musí hradiť
sama, pričom splácanie žalovanej sumy v splátkach neohrozí ani podnikanie žalobcu.17. Z obsahu spisu odvolaciemu súdu vyplynulo, že súd prvej inštancie po zrušení rozhodnutia v časti
výroku o lehote splatnosti priznanej pohľadávky doplnil dokazovanie a zaslal žalovanej „Tlačivo pre

dokladovaniepomerovúčastníkakonania,ktorýnavrhuje,abymubolopriznanéoslobodenieodsúdnych
poplatkov“ (č.l. 90). Zo žalovanou vyplneného tlačiva vyplýva, že žalovaná je vdova, od 10/2008 je
poberateľkou dôchodku (starobný, vdovský) vo výške 333,- eur, je nájomcom obecného bytu v obci E.,
nemá úspory v banke. Jej dlhmi sú spotrebiteľský úver vo VÚB Rožňava do 5.000,- eur s mesačnou
splátkou 130,60 eur a spotrebiteľský úver od spol. Quatro vo výške (cez) 3.000,- eur s mesačnou

splátkou 45,- eur. Žalovaná je účastníkom konania v spore o vymáhanie Quatro pôžičky. Z odpovede
obce E. na žiadosť súdu o poskytnutie informácií (č.l. 105) vyplynulo, že žalovaná je prihlásená na trvalý
pobyt na adrese E., Ž. XXX; v komisii verejného poriadku nebola prejednávaná, nebol podaný podnet;
rodinné a pracovné pomery menovanej nie sú známe. Z odpovede na lustráciu v Soc. poisťovni (č.l. 110)
vyplýva, že žalovaná v období od 24.6.2016-30.6.2016, od 1.7.2016-31.7.2016 vykonávala prácu na
základe Dohody o vykonaní práce s nepravidelným príjmom (06/2016 - 126,60 eur, 07/2016 - 50,85 eur).

Nemocenské, úrazové a poistenie v nezamestnanosti nepoberala. Z katastrálneho portálu súd zistil, že
„žiadny vlastník nebol podľa zadaných údajov nájdený.“

18. Podľa § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

19. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

20. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky

a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

21. Citované ustanovenia vychádzajú zo zásady, že povinnosť priznanú súdnym rozhodnutím je

potrebné splniť v zásade v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že súd môže výnimočne určiť
aj lehotu dlhšiu, prípadne umožniť zaplatenie peňažného plnenia v splátkach, pričom pri rozhodovaní o
umožnení zaplatiť priznaný nárok v splátkach, vychádza súd z okolností daného prípadu, t.j. napr. zo
sociálnej, rodinnej situácie žalovaného, jeho zdravotného stavu a podobne.

22. Treba ale apelovať na to, že na druhej strane existuje právo toho, komu bolo súdnym rozhodnutím
právo priznané, aby mu priznané plnenie bolo skutočne zaplatené. Až úplným zaplatením priznaného
plnenia dochádza k zániku dlhu. Súčasťou práva na súdnu ochranu je aj rozhodnutie súdu o
podmienkach splnenia priznanej pohľadávky. Povinnosťou súdu je preto stanoviť podmienky splátok a
zročnosť tak, aby skutočne a reálne došlo k postupnému splácaniu priznaného plnenia v primeranom

časovom úseku.

23. Vzhľadom na reálnosť postupného splácania priznaného plnenia v primeranom časovom úseku,
vychádzajúc z návrhu žalovanej (na pojednávaní dňa 21.12.2017; č.l. 58) na povolenie splácať žalobcovi
priznaný nárok súdom prvej inštancie, ňou opísanej a súdom zistenej nepriaznivej finančnej situácie,

t.j. že je poberateľkou starobného dôchodku, nevlastní nehnuteľný majetok, nemá financie v bankách,
spláca ďalšie dva úvery, pričom od mája 2017 (podľa jej vyjadrenia) nespláca ani dlžnú sumu priznanú
jej súdom v tomto konaní odôvodňujú záver, že nie je v schopnostiach a možnostiach žalovanej zaplatiť
dlžnú sumu tak, ako to navrhuje žalobca, t.j. v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

24. Odvolací súd uvádza, že i napriek dôvodnosti námietok žalobcu, že pri plnení súdom určených
splátok vo výške 20,- eur mesačne, nedôjde v reálnom čase k úhrade priznaného nároku v primeranom
časovom úseku, na druhej strane však, ako žalobca správne uvádza, posúdenie finančných možností
žalovanej pre účely úhrady dlžnej pohľadávky, by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného
núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde k dôslednému zisteniu majetku žalovanej a k voľbe

najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Vychádzajúc zo zistenej sociálnej, rodinnej, finančnej
a majetkovej situácie žalovanej je podľa názoru odvolacieho súdu nepravdepodobné, že žalovaná by
žalobcovi uhradila priznanú pohľadávku v ním navrhovanej lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Napokon odvolací súd poznamenáva, že žalovanej bolo umožnené predmetnú pohľadávku splácať podnásledkami straty výhody splátok, čím by pravdepodobne nesplácaním pohľadávky došlo k splatnosti
celej dlžnej sumy a prípadnému nútenému výkonu súdneho rozhodnutia.

25. S prihliadnutím na vyššie uvedené preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnutý
rozsudok vo výroku o splatnosti priznanej pohľadávky ako vecne správny.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 os. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná ale

z obsahu spisu nevyplýval vznik jej nároku na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že neúspešný
žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Preto odvolací súd nepriznal žalovanej voči
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, v dôsledku čoho neprichádza do úvahy ďalší
procesný postup súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP, a to rozhodnutie súdu prvej
inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).