Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. február 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218202960
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4218202960.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Szegedi
Közlekedési Kft., Zrínyi u. 4.-8., 6720 Szeged, Maďarsko, proti žalovaným: 1. osoba, ktorá bola držiteľom
motorového vozidla s EČV KN802EO k 18. 04. 2018, 2. osoba, ktorá bola držiteľom motorového vozidla
s EČV KN802EO k 11. 04. 2018, 3. osoba, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s EČV KN802EO k

03. 05. 2018, o zaplatenie 215,71 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Komárno zo dňa 18. decembra 2018, č. k. 8C/39/2018-80, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým zhora uvedeným uznesením Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie podanie

žalobcu doručené dňa 11. 06. 2018 v znení doplnenia podania zo dňa 07. 12. 2018 odmietol.
Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 129 ods. 1, 2, 3, § 133 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V odôvodnení uviedol, že žalobca podal na Okresný súd
Komárno dňa 11. 06. 2018 podanie, ktoré podľa jeho obsahu možno považovať za žalobu. Keďže toto
podanie žalobcu trpelo nedostatkami (neobsahovalo riadne označenie žalovaného), bez odstránenia
ktorých nemožno v konaní pokračovať, súd uznesením č. k. 8C/39/2018-29 zo dňa 15. 11. 2018 vyzval

žalobcu na odstránenie nedostatkov podania v lehote 10 dní od doručenia uznesenia. Zároveň uviedol,
ako je potrebné doplnenie a opravu podania vykonať. Predmetné uznesenie bolo doručené žalobcovi
dňa 29. 11. 2018. Žalobca doplnil podanie dňa 07. 12. 2018, pričom uviedol, že žalovaného v podanej
žalobe označil nezameniteľným spôsobom, a to ako osobu, ktorá bola ku konkrétnemu dátumu držiteľom
motorového vozidla s EČV KN802EO. Z objektívnych dôvodov nie je schopný žalovaného označiť inak,
nakoľko údaje o žalovanom (v zmysle uznesenia súdu č. k. 8C/39/2018-29 zo dňa 15. 11 .2018) sú

uvedené v evidencii vozidiel, ktorá však nie je verejne prístupná. Podľa názoru žalobcu označenie
žalovaného tak, ako je uvedené v podanej žalobe je dostatočné a o zistenie konkrétnych údajov držiteľa
predmetného motorového vozidla požiadal súd. Mal za to, že pokiaľ súd na jeho žiadosť nezistí a
neoznámi mu údaje z evidencie vozidiel za účelom identifikácie žalovaného, zo strany súdu by mohlo
dôjsť k odňatiu práva na spravodlivosť. Taktiež by tým porušil princípy Civilného sporového poriadku, ako
aj Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca vytkol súdu, že prípadným odmietnutím žaloby by ochraňoval

protiprávne konanie žalovaného a že neexistujú dôvody na odmietnutie podania. V tejto súvislosti
poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky, ktorý riešil obdobnú situáciu a konštatoval, že
takýto postup súdov predstavuje odňatie spravodlivosti. Taktiež poukázal i na rozhodnutie Krajského
súdu v Nitre č. k. 12Co/13/2018-45 zo dňa 28. 02. 2018, z ktorého vyplýva, že označenie „držiteľ
motorového vozidla s určitým EČV k určitému dňu“ je v súlade s § 133 CSP a že súd je povinný poskytnúť
žalobcovi súčinnosť a získať údaje o žalovanom. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovi sa v

súdom stanovenej lehote nepodarilo odstrániť vady podania, ktoré bolo podľa obsahu žalobou, nakoľko
neoznačil stranu sporu, proti ktorej žaloba smeruje spôsobom, ako to vyžaduje ustanovenie § 133Civilného sporového poriadku. Vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 26. 03. 2009
sp. zn. III. ÚS 1424/07, na ktorý žalobca poukazoval v podanej žalobe uviedol, že tento riešil situáciu,
keď žalobca označil osobu žalovaného menom, priezviskom a EČV, a teda bolo možné spoľahlivo odlíšiť

osobu žalovaného, keďže ide o údaje vedúce k presnej identifikácii osoby. Navyše súd prvej inštancie
lustráciou v jej prístupných databázach zistil, že držiteľom motorového vozidla EČV: KN802EO dňa 18.
04. 2018, 11. 04. 2018 a 03. 05. 2018 nebola fyzická osoba. Ak je stranou sporu právnická osoba,
je potrebné ju v podanej žalobe označiť názvom, prípadne obchodným meno, sídlom a identifikačným
údajom, pričom pri právnickej osobe zákon nepripúšťa označenie strán sporu iným identifikačným

údajom. Keďže žalobca na výzvu súdu svojím podaním zo dňa 07. 12. 2018 neodstránil vady podania
v stanovenej lehote tak ako mu bolo uložené uznesením č. k. 8C/39/2018-29 zo dňa 15. 11. 2018, keď
žalovaných neoznačil v súlade s ustanovením § 133 ods. 2 CSP, a pre tento nedostatok podania nie je
možnévkonanípokračovať,súdjehopodanievsúladescitovanýmizákonnýmiustanoveniamiodmietol.

2. Žalobca vyššie citované uznesenie napadol odvolaním poukazujúc na ustálenú rozhodovaciu činnosť

Krajského súdu v Košiciach, ktoré konštantne zrušili uznesenia obdobné napadnutému uzneseniu a to
napr. uznesenia zo dňa 25. 06. 2018, sp. zn. 3Co/372/2017, zo dňa 27. 07. 2018 sp. zn. 9Co/411/2017,
zo dňa 12. 10. 2018 sp. zn. 11Co/395/2017. Namietal, že súd prvej inštancie mu svojím formalistickým
prístupom odmietol prístup k súdu. Uviedol, že disponuje údajmi o žalovanom, na základe ktorých je
možné uskutočniť jednoduchú identifikáciu žalovaného a súd prvej inštancie má možnosť jednoduchým

dopytom zistiť od štátneho orgánu údaje o žalovanom, ku ktorým žalobca nemá prístup. Namietal
správnosť prístupu súdu prvej inštancie ak tento kladie do popredia zásadu kontradiktórnosti konania,
odôvodňujúc ňou odmietnutie prístupu k súdu, pred právom na prístup súdu. Odvolateľ uviedol, že
žalovaných označil nezameniteľným spôsobom, a to ako osoby, ktoré boli držiteľom motorového vozidla
s konkrétnymi EČV ku konkrétnemu dátumu. Žalobca z objektívnych dôvodov nie je schopný bližšie

identifikovať žalovaného, pretože o ňom nemá žiadne iné bližšie údaje. V tejto súvislosti poukázal na
skutočnosť, že tieto údaje o žalovanom sú však uvedené v evidencii vozidiel podľa § 111 zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o cestnej premávke“),
ktorá však nie je verejne prístupná. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, žalobca už v samotnej
žalobe požiadal súd prvej inštancie, aby požiadal o vydanie údajov z evidencie vozidiel za účelom

identifikácie osoby, ktorá je držiteľom motorového vozidla, ktorej však súd prvej inštancie nevyhovel a
práve týmto konaním došlo k odňatiu spravodlivosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolateľ
zastal názor, že aj keď podanie žalobcu neobsahuje požadované náležitosti podľa § 133 CSP, nejde
o nedostatok, pre ktorý by nebolo možné pokračovať v konaní. V ďalšej časti odvolania namietal
neexistenciu povinnosti označiť fyzickú osobu menom a priezviskom podľa § 133 ods. 1 CSP, pretože

podľa citovaného uznesenia možno dospieť k záveru, že podľa spojky alebo možno fyzickú osobu
označiť akýmkoľvek identifikačným údajom. Ďalej namietal, že boli porušené iné princípy CSP podľa
čl. 3, 4 a záverom poukázal na nález Ústavného súdu ČR z 26. 03. 2009, sp. zn. III ÚS 1424/07 a
Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. 02. 2018, sp. zn. 12Co/13/2018.

3. Dňa 21. 01. 2019 bolo súdu prvej inštancie doručené doplnenie odvolania v ktorom zdôraznil, že
konanie možno zastaviť len vtedy, ak pre tento nedostatok nemožno pokračovať v konaní. Uviedol, že
súd prvej inštancie zistil, že držiteľom motorového vozidla bola právnická osoba a preto je zrejmé, že
žaloba bola pre súd prvej inštancie zrozumiteľná, pretože súd prvej inštancie dokázal zistiť proti komu
smeruje. Vzhľadom na uvedené je potom zrejmé, že v konaní bolo možné pokračovať aj bez odstránenia

údajného nedostatku.

4. Písomní vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,

ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 363 a § 380 ods.
1 CSP bez prejednania na odvolacom pojednávaní a jeho preskúmaní dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť tomuto
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak ... súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.7. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy za nezaplatené parkovné
od žalovaných v I. až III. rade - osôb, ktoré boli prevádzkovateľom motorového vozidla BMW s EČV

KN802EO ku dňom 18. 04. 2018, 11. 04. 2018 a 03. 05. 2018. K identifikácii žalovaného uviedol, že
z objektívnych dôvodov nie je schopný bližšie identifikovať účastníka, pretože evidencia vozidiel podľa
§ 111 Zákona o cestnej premávke nie je verejne prístupná, pretože § 113 Zákona o cestnej premávke
presne vymedzuje, komu sa údaje z evidencie vozidiel poskytujú. Súd prvej inštancie uznesením zo
dňa 15. 11. 2018, č. k. 8C/39/20118-29 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto

uznesenia odstránil nedostatky svojho podania doručeného súdu prvej inštancie dňa 12. 06. 2018 tak,
že riadne označí strany sporu (žalovaného v I., II. a III. rade), inak podanie odmietne. Výzva bola
žalobcovi doručená dňa 29. 11. 2018, ku ktorej žalobca zaslal vyjadrenie v ktorom opätovne uviedol
dôvody,prektorénemôžeoznačiťžalovanéhovsúladesvýzvousúduprvejinštancie.Následnerozhodol
napadnutým uznesením.

8. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.
9. Podľa § 133 ods. 1, 2 CSP, fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého
pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Právnická osoba sa v

žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie,
ak je pridelené.

10. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,

alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

11. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie
neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie

odmietnuť.

12.Podľaods.3citovanéhoustanovenia,aksavlehoteurčenejsúdompodanienedoplníaleboneopraví,
súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

13. Podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“),

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch.

15. Článok 6 ods. 1 Dohovoru v kontexte zahŕňa „právo na súd“, to znamená právo začať konanie na

súde v „občianskoprávnych veciach“ ako jeden z jeho aspektov. K nemu pristupujú záruky ustanovené
v čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu, zloženie súdu a vedenie procesu. Kvalita procesu
zahrnutá v práve na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru je zabezpečovaná
zárukami procesného a inštitucionálneho charakteru (III. ÚS 136/03).

16. Podobne ústavný súd v rámci svojej judikatúry opakovane vyslovil, že obsahom základného práva na
súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (v okolnostiach danej veci je čl. 46 ods. 1 ústavy
pendant čl. 6 ods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému
právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať 4 a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01, III. ÚS 362/04), ako
aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. K porušeniu tohto základného práva by

mohlo dôjsť iba v tom prípade, ak by bola komukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde, teda pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu
fyzickej osoby alebo právnickej osoby (II. ÚS 216/06). Citovaný čl. 46 ods. 1 ústavy (a v danom kontexte
ajčl.6ods.1dohovoru)jeprimárnymvýchodiskomzákonomupravenéhokonaniasúdovainýchorgánovSlovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom
oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až 50 ústavy).

17. Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii
zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný
súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to
vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych
princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý

nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch
právneho štátu (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. augusta 2017).

18. Podľa § 156 CSP sa konanie začína doručením žaloby, ktorá má okrem všeobecných náležitostí
(podľa § 127 ods. 1 CSP) obsahovať okrem iného aj označenie strán, pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Okrem toho podľa

§ 127 ods. 1 CSP musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sa ním sleduje a musí obsahovať podpis.

19. Z vyššieho uvedeného vyplýva, že podľa právnej úpravy platnej v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie, žaloba spôsobovala zákonom predpokladané účinky, len vtedy, ak obsahovala zákonom

požadované náležitosti pre podanie podľa § 127 ods. 1 CSP a tiež náležitosti, ktoré podľa § 132 ods. 1
CSP musela obsahovať žaloba. Civilný sporový poriadok umožňuje odmietnuť podanie podľa § 129 ods.
3 CSP len vtedy, ak v konaní nemožno pre nedostatky podania pokračovať. Pokračovanie v konaní treba
chápať ako možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok. (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 30. apríla 2013, sp. zn. 2 Cdo 279/2012).

20. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady
pre odmietnutie podania žalobcu. Na záver súdu o odmietnutí podania, ktoré je podľa obsahu žalobou,
totiž musia byť súčasne splnené viaceré podmienky, a to výzva súdu, náležité poučenie, uplynutie
stanovenej lehoty na opravu alebo doplnenie, pasivita alebo chybný postup strany pri realizácii poučenia

a záver o tom, že výsledok je nemožnosť súdu pokračovať v konaní. I v prípade, že v súdom určenej
lehote strana by bola pasívna, resp. by neodstránila vady žaloby, k odmietnutiu jej podania by bolo
možné pristúpiť len za situácie, že existencia nedostatkov návrhu je takého charakteru, ktorý bráni súdu
pokračovať v ďalšom konaní.

21. Bude tomu tak najmä v prípadoch, ak z obsahu návrhu nemožno zistiť, čoho sa žalobca domáha
voči žalovanému a aká povinnosť žalovaného zodpovedá tomuto právu žalobcu alebo ak neobsahuje
uvedenie skutočností, z ktorých odvodzuje svoje právo, ktorého ochrany sa domáha a to aspoň v takom
rozsahu, aby bolo možné posúdiť totožnosť veci, pričom v tomto smere je potrebné vychádzať zo
záverov už zhora uvedených. Možnosťou pokračovať v konaní v tomto zmysle je možnosť súdu konať

aj rozhodovať bez zásadnejších prekážok, ktorými sú neodstrániteľné alebo neodstránené nedostatky
návrhov, musí ísť o prekážky pre akýkoľvek ďalší postup všeobecného súdu (porovnaj napr. IV. ÚS 1/02).
O takúto situáciu však v posudzovanej veci nejde.

22. Na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že podanie žalobcu spĺňa zákonné

náležitosti žaloby podľa § 132 ods. 1 CSP. Výklad a používanie ustanovení CSP (§ 129, § 132 ods. 1,
§ 326, § 327) totiž musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo strán na súdnu ochranu podľa
čl. 6 Ústavy SR. Súd musí vykladať a používať citované ustanovenia Civilného sporového poriadku v
súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia
nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Súd musí súčasne

vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v civilnom procese materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán. Prílišný formalizmus pri
posudzovaní úkonov účastníkov konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných
úkonov strán, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam
pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.

23. Posudzujúc podanie žalobcu je potrebné prijať záver, že nie sú dané zákonné podmienky na jeho
odmietnutie pre existenciu nedostatkov brániacich súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
pokračovať. Žalobca totiž vo svojom návrhu označil strany, je z neho zjavné, ktorému súdu je určené,kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo ním sleduje a je tiež podpísané. Z jeho obsahu je zrejmé a jasné,
čo ním žalobca sleduje, čoho sa domáha a z akého titulu, žalobca opísal rozhodujúce skutočností
a označil potrebné dôkazy. Pokiaľ súd prvej inštancie odmietnutie žaloby vyvodil zo skutočnosti, že

žalobca v žalobe riadne neoznačil žalovaného, je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že označením
žalovaného EČV je možné za súčinnosti súdu prvej inštancie jednoznačne a nezameniteľne identifikovať
osobu žalovaného, keď žalobca z objektívnych dôvodov nemá možnosť zistiť iné identifikačné údaje
žalovaného. O neexistencii prekážky brániacej súdu prvej inštancie pokračovať v konaní svedčí aj tá
skutočnosť, že súd prvej inštancie vlastnou činnosťou zistil totožnosť žalovaných resp. žalovaného (že

žalovaným je právnická osoba), ale aj napriek tejto skutočnosti odmietol v konaní pokračovať. Navyše
odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v čase podania žaloby nevedel, či žalovaným je
fyzická alebo právnická osoba a uviedol jediný identifikačný údaj, ktorým disponoval a na základe,
ktorého súd prvej inštancie mohol nezameniteľne identifikovať žalovaného, preto odvolací súd za týchto
okolností považovať postup, ktorým by súd pripustil označenie žalovaného EČV pri fyzickej osobe, ale
už nie pri právnickej osobe za príliš formalistický, odporujúci účelu zákona. Z uvedeného dôvodu niet tak

prekážky brániacej súdu prvej inštancie pokračovať v konaní o podanej žalobe, v ktorom sa bude musieť
zaoberaťsamotnoudôvodnosťoupodanejžaloby.Odvolaniežalobcujetakdôvodné,keďžeodmietnutím
podania mu bola znemožnená realizácia jeho procesných práv, čím v predmetnom konaní došlo k vade
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, ktorá je dôvodom pre ktorý odvolací súd musí napadnuté rozhodnutie
vždy zrušiť. Rozhodnutie, ktoré bolo vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou totiž

nemôže byť považované za správne.

24. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP. Úlohou
súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom odvolacieho súdu (§ 391

ods. 2 CSP), odstrániť vytýkané nedostatky, preskúmať dôvodnosť žaloby, vysporiadať sa s argumentmi
žalobcuuvedenýmivpodanomodvolaníaopätovnerozhodnúťasvojerozhodnutieodôvodniťzákonným
spôsobom tak, aby bolo v súlade s § 236 CSP.

25. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov celého, teda i odvolacieho

konania podľa §396 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).