Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/136/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819205575
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8819205575.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: R Collectors s. r.

o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, proti žalovanému: Q. W., Q..
XX. XX. XXXX, W. U. Y. XXX, XXX XX Y., o zaplatenie 7.326,87 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3218,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05% ročne zo sumy 4916,45 eur od 20.6.2017 do 22.6.2017, zo sumy 4824,45 eur od 23.6.2017
do 21.8.2017, zo sumy 4683,45 eur od 22.8.2017 do 6.10.2017, zo sumy 4563,46 eur od 7.10.2017 do
18.4.2018, zo sumy 4418,46 eur od 19.4.2018 do 13.6.2018, zo sumy 4268,46 eur od 14.6.2018 do
17.7.2018, zo sumy 4118,46 eur od 18.7.2018 do 12.9.2018, zo sumy 3968,46 eur od 13.9.2018 do

19.12.2018, zo sumy 3818,46 eur od 20.12.2018 do 16.1.2019, zo sumy 3718,46 eur od 17.1.2019
do 20.2.2019, zo sumy 3618,46 eur od 21.2.2019 do 15.3.2019, zo sumy 3518,46 eur od 16.3.2019
do 26.4.2019, zo sumy 3418,46 eur od 27.4.2019 do 24.5.2019, zo sumy 3318,46 eur od 25.5.2019 do
19.7.2019, zo sumy 3218,46 eur od 20.7.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobu žalobcu čo do zvyšku zamieta.

Žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.07.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia
istiny vo výške 7326,87 eur, úroku v sume 3463,29 eur, úroku zo zostatku nesplatenej istiny vo výške
16,90% ročne zo sumy 7326,87 eur od 22.07.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 7326,87 eur od 22.07.2019 do zaplatenia a trov konania. V žalobe uviedol, že dňa
14.10.2014 uzatvoril právny predchodca žalobcu žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o
úvere č. XXXXXXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli o. i. Obchodné podmienky Žalobcu pre

spotrebiteľské úvery (ďalej aj „OP SÚ“), Všeobecné obchodné podmienky Žalobcu (ďalej aj „VOP“) a
Sadzobník poplatkov Žalobcu (ďalej aj „Sadzobník“). Na základe Zmluvy bol žalovanému poskytnutý zo
stranyprávnehopredchodcužalobcuúver,atovovýške8500,-eur.ŽalovanýsazaviazalvrátiťŽalobcovi
istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa Zmluvných dokumentov. Žalovaný
neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania Žalovaného s plnením úveru, Žalobca v zmysle §
565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 OZ, vyhlásil dňa 05.06.2017 úver za predčasne
splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti Úveru žalovaný uhradil čiastkové platby, poslednú čiastkovú

úhradu úveru žalovaný vykonal dňa 19.07.2019. Na základe vyššie uvedených skutočností je žalovaný
ku dňu 21.07.2019 povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú Istinu vo výške 7326,87 eur, dlžné úroky z Istiny
do 21.07.2019 vo výške 3463,29 eur, zmluvný úrok vo výške 16,90 % ročne zo sumy 7326,87 eur od22.07.2019 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7326,87 eur od
22.07.2019 do zaplatenia.

2. Žalovaná sa k žalobe žalobcu nevyjadrila.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to zmluvou o postúpení
pohľadávok č. I/2018, zmluvou o úvere zo dňa 14.10.2014, Prílohu č. 1 k zmluve o postúpení
pohľadávok, kópiou doručenky, výpisom z úverového účtu č. XXXXXXXXXX za obdobie od 03.10.2018

do 21.07.2019, aktuálnym stavom úveru ku dňu 28.09.2018, všeobecnými obchodnými podmienkami,
obchodnými podmienkami pre úver - lepšia splátka účinnými od 28.06.2014, sadzobníkom poplatkov
účinným od 1.10.2014, vyjadrením žalobcu z 26.8.2019 s prílohami, a to doručenkami, upozornením
s výzvou na úhradu dlžnej sumy s podacím hárkom, poštovým podacím hárkom, predpisom splátok a
zistil tento skutkový stav veci:

4. Poštová banka, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 06.08.2018 zmluvu o
postúpení pohľadávok č. I/2018, pričom v prílohe č. 1 k tejto zmluve je uvedené meno a priezvisko, rodné
číslo žalovanej, spolu s číslom zmluvy. Na základe uvedenej zmluvy došlo k postúpeniu pohľadávky z
postupcu - Poštová banka, a.s. na postupníka - žalobcu, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu
v tomto konaní. K postúpeniu pohľadávky došlo v danom prípade v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka ako aj v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

5. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 14.10.2014 Zmluvu o úvere
č.XXXXXXXXXX. Podľa čl. 3 Zmluvy bola výška úveru 8500 eur, úroková sadzba bola dohodnutá vo
výške 16,90% ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou 120 mesačných splátok vo výške 148,-

eur, pričom splatnosť prvej splátky bola dňa 25.11.2014 a konečná splatnosť úveru dňa 25.10.2024,
RPMN predstavovala 18,27%, celková čiastka úveru bola uvedená v sume 17 758,13 eur.

6. Ako vyplýva z čl. 3 bod 3.8. Zmluvy, právne vzťahy zmluvou neupravené sa riadia, Obchodnými
podmienkami pre úver, Všeobecnými obchodnými podmienkami Sadzobníkom poplatkov, Oznámením o

úrokových sadzbách, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere a právnym poriadkom Slovenskej
republiky.

7. Podľa článku V., bod 5.5. Obchodných podmienok pre úver - lepšia splátka, ak: i] Dlžník/Spoludlžník
je v omeškaní s platením čo i len jednej splátky alebo jej časti, alebo ii] Dlžník/Spoludlžník porušil

ktorékoľvek z ustanovení ZoÚ, OP alebo VOP, alebo obchodné podmienky iii ktorékoľvek vyhlásenie
uvedené v čl. 8 sa ukázalo ako nepravdivé iv] bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, na začatie
exekučnéhokonaniaalebonavýkonrozhodnutia,ktorýmsamápostihnúťmajetokDlžníka/Spoludlžníka,
alebo v] v majetkových pomeroch Dlžníka/Spoludlžníka nastala podstatná zmena, ktorá môže negatívne
ohroziť schopnosť splatiť pohľadávku Poštovky vyplývajúcu zo ZoÚ, alebo vo] na úkon Dlžníka/

Spoludlžníka je potrebný písomný súhlas Poštovky a Dlžník/Spoludlžník takýto úkon vykonal bez
súhlasu Poštovky, alebo vii] Dlžníkovi/Spoludlžníkovi budú bez súhlasu Poštovky poskytnuté iné
úvery, ktoré podľa názoru Poštovky ohrozia schopnosť splatiť Poštovkou poskytnutý úver, alebo viii]
Dlžník/Spoludlžník zomrel, alebo ix] Dlžník/Spoludlžník nastúpil alebo má nastúpiť na výkon trestu
odňatia slobody a nedošlo bez zbytočného odkladu k inej dohode, alebo x] Dlžník poskytol Poštovke

nepravdivé údaje v Návrhu a/alebo ZoÚ o sebe alebo Spoludlžníkovi, Dlžník/Spoludlžník predložil
nepravdivé doklady potrebné k čerpaniu alebo predložil falšované doklady a/alebo vyhlásenie Dlžníka/
SpoludlžníkaoosobitnomvzťahukPoštovkesapreukážeakonepravdivé,aleboktorákoľvekzinformácií
rozhodujúcich pre čerpanie úveru sa ukázala ako nepravdivá, resp. neúplná, alebo xi] Dlžník odvolal
súhlas s inkasom zriadeným na inkaso splátok úveru, alebo xii] Dlžník urobil úkon smerujúci k zániku

zmluvy o účte, na ktorom mal zriadené inkaso na splácanie úveru, alebo xiii] Dlžník/Spoludlžník doručil
Poštovke svoj nesúhlas so zmenou Úrokovej sadzby, alebo xiv] Dlžník/Spoludlžník odvolá akékoľvek
plnomocenstvo obsiahnuté v ZoÚ alebo v iných so ZoÚ súvisiacich zmluvách, Poštovka je oprávnená:
a] vyhlásiť úver za predčasne splatný. V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru Poštovka úročí
nesplatený úver, a to až do jeho úplného splatenia dohodnutou Úrokovou sadzbou navýšenou o úrok z

omeškania, ktorého výška je stanovená v Oznámení o úrokových sadzbách, a/alebo b] uplatniť úrok z
omeškania, resp. zmluvnú pokutu za podmienok uvedených v ZoÚ, OP a vo VOP, a to i vtedy, ak Dlžník
splnilvšetkystanovenépodmienky,a/aleboc]zvýšiťvýškuÚrokovejsadzbyoúrokzomeškaniavovýške
stanovenej v Oznámení o úrokových sadzbách, a/alebo d] vypovedať ZoÚ s okamžitou účinnosťou zahrubé porušenie zmluvných podmienok. V prípade, že Poštovka vypovie ZoÚ s okamžitou účinnosťou,
Dlžník/Spoludlžník je povinný uhradiť celkovú výšku splatného záväzku Dlžníka/Spoludlžníka v lehote
určenej v písomnej výpovedi Poštovky.

8. Podľa predloženého Sadzobníka poplatkov platného od 1.10.2014, výška poplatku za 1. upomienku
je 9,96 eur, za 2. upomienku je 24,90 eur, výška poplatku za výzvu na splatenie celého úveru je 3,32 eur.

9. V Upozornení - výzve na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 09.05.2017 žalobca žalovanú upozornil,

že pohľadávka banky je viac ako 3 mesiace po splatnosti vo výške 971,60 eur a upozornil ju, že ak
nedôjde k úhrade dlžnej sumy, banka je oprávnená využiť ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka
a vyhlásiť úver za predčasne splatný.

10. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 05.06.2017 žalobca žalovanú vyzval na zaplatenie sumy
8774,54 eur a to z dôvodu, že ku dňu 05.06.2017 vyhlásil pohľadávku voči žalovanej za splatnú v celom

rozsahu. Výzva adresovaná žalovanej jej bola doručená dňa 8.6.2017.

11. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 27.08.2019 žalobca uviedol, že dňa 14.10.2014 bola
medzi Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a Žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej boli Žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky

vo výške 8 500,00 eur (ďalej len „Istina“). Žalovaný sa zaviazal vrátiť veriteľovi svoj dlh prostredníctvom
pravidelných mesačných splátok vo výške 148,00 eur vždy k 25. dňu v mesiaci. Dátum prvej splátky
bol nastavený na 25.11.2014, dátum konečnej splatnosti úveru bol nastavený na 25.10.2024. Žalovaný
v období od poskytnutia úveru vykonal úhrady vo výške 5 281,54 eur, z ktorých bolo na poplatky
zaúčtovaných 114,15 eur, na úroky (úrok z omeškania a zmluvný úrok) 3 984,26 eur a na istinu 1 173,13

eur. Z uvedeného vyplýva výpočet žalovanej istiny ako rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 8
500 eur a započítanými úhradami na istinu 1 173,13 eur, t. j. 7 326,87 eur. Všetky tieto úhrady vykonané
Žalovaným boli v plnej miere zohľadnené pri podaní Návrhu na vydanie platobného rozkazu. Informácie
sú obsiahnuté v Aktuálnom stave úveru na strane 1 a 2, v časti „Zaplatené splátky“, ktorý bol prílohou
žalobného návrhu a predstavuje platobnú históriu Žalovaného. V predloženom dokumente Aktuálny stav

úveru je v časti „výška úveru“; “vyčerpané“ uvedená suma 8 500,00 eur, z čoho vyplýva, že žalovanému
bolo poskytnutých 8 500,00 eur a tie aj reálne vyčerpal. Žalovaný po podaní Žaloby nevykonal platby
na úhradu dlžnej sumy. V zmysle bodu 7.3 Obchodných podmienok pre úver lepšia splátka účinných
ku dňu 14.10.2014 platí, že: „Platby od Dlžníka sa voči Pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu
na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: na poplatky podľa Sadzobníka

poplatkov, úrok z omeškania, úrok z úveru a splátka istiny úveru. V prípade viacerých Pohľadávok
banky voči Dlžníkovi sa platby Dlžníka započítavajú najskôr na Pohľadávku banky skôr splatnú podľa
uvedeného poradia.“ Žalovaný svojim podpisom zmluvy potvrdil, že sa s týmito dokumentami oboznámil
a súhlasí s ich obsahom. V zmysle výzvy súdu Žalobca vyčísľuje výšku nesplatených zmluvných úrokov
od začatia čerpania úveru (Žalobca si so Žalovaným dohodli v Zmluve úrokovú sadzbu vo výške 16,90

% p. a.). Suma jednotlivých nesplatených úrokov z omeškania je vypočítaná pomocou zákonnej sadzby
úroku z omeškania, pričom Žalobca pri výpočte úrokov (zmluvných aj úrokov z omeškania) postupuje
podľa nasledovného matematického vzorca: výška úroku za príslušný interval = výška dlžnej istiny,
resp. omeškanej splátky x úroková sadzba / 100 / 365 (počet dní v kalendárnom roku) x počet dní
v príslušnom intervale1. Sadzba zákonného úroku z omeškania, ktorú požaduje konajúci súd bližšie

špecifikovať, sa odvíja od zákonných ustanovení - ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. v znení
neskorších predpisov (Občiansky zákonník) v spojitosti s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.( „výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu“), teda 5,05 % p.a.
Vyčíslené úroky spolu: Zmluvný úrok z istiny: 6 555,09 eur; Úrok z omeškania: 891,94 eur; Spolu: 7

447,03 eur. Z toho úhrady Žalovaného započítané na úroky: 3 984,26 eur; Z toho neuhradené úroky:
3 462,77 eur; Z toho neuhradené úroky uplatnené v Žalobe: 3 463,29 eur. Podľa žalobcu zmluva o
úvere obsahuje všetky požiadavky, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje. Žalobca má za
to, že uvedená Zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Žalobcovi interný systém
neumožňoval dohodnúť so Žalovaným mesačné splátky v sume na desatinné čísla, z čoho vyplýva, že

mesačné splátky boli zaokrúhlené smerom nahor. Predmetné zaokrúhlenie potom spôsobilo, že výška
posledných splátok nebola v sume totožnej s ostatnými splátkami úveru, ale v sume nižšej Dikcia zákona
pritom nehovorí o tom, že celkovou čiastkou, ktorú má spotrebiteľ uhradiť, je násobok počtu splátok s ich
výškou, ale podľa ust. § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. celkovou čiastkou sa rozumie súčet celkovejvýšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
Podľa rozhodnutia Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Cp/201/2017: „Pokiaľ aj súčet dohodnutých splátok
prevyšuje v zmluve uvedenú celkovú čiastku úveru, čo sa stalo tým, že veriteľ v zmluve neuviedol, že

posledná splátka je nižšia než ostatné, tu je potrebné vychádzať z toho, že príslušný zákon vyžaduje len
uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí veriteľ zaplatiť a z obsahu úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo
dňa 10.9.2014 je zrejmé, že je v nej daná náležitosť uvedená je a to dostatočne určitým a zrozumiteľným
spôsobom, nevyvolávajúcim pochybnosti u spotrebiteľa o celkovej čiastke, ktorú musí zaplatiť titulom
uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a takéto uvedenie zodpovedá požiadavke § 9 ods. 2 písm.

j) zákona č. 129/2010 Z.z. V dôsledku toho preto nemožno za správny považovať názor súdu prvej
inštancie, že poskytnutý úver je pre nedostatok náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010
Z.z. bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd tu zastáva súhlasný názor s odvolateľom, že i pre prípad
zaplatenia aj poslednej 72 splátky dlžníkom v celej dohodnutej výške 106,- Eur (tu pritom nie je vylúčené
ani to, že veriteľ sám počas zmluvného vzťahu upozorní dlžníka, že posledná splátka bude nižšia, s
jej presnou špecifikáciou, čo sa v bežnej praxi bánk nevylučuje), by sa prípadný preplatok, tu vo výške

38,75 eur stal zo strany dlžníka nárokovateľným preplatkom z úveru, ktorý by mu bol vrátený.“ Podľa
zmluvy o úvere bol RPMN úveru vypočítaná na 18,27%. Správnosť výpočtu žalobca potvrdil výpočtom
prostredníctvom informatívnej internetovej kalkulačky portálu finančnej ochrany a osvety finančného
spotrebiteľa MF SR, podľa ktorej je RPMN úveru 18,19 %, t.j. ešte o 0,08 % menej, ako tvrdí Zmluva
o úvere.

12.V§497Obchodnéhozákonníkasauvádza,žezmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky

13. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

17.Vzmysle§54ods.1,ods.2,Občianskehozákonníka,Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.19.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

20. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

23. Ako vyplýva z § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a)druh spotrebiteľského úveru,
b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

24. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d)v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e)veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

25. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3

stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej
zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.

Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť
jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

27. Podľa § 875v Občianskeho zákonníka, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo
spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

28. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

29.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.30. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

31. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

32. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

33. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože

ju žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových
podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to,
že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu
postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

34. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

35. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle

zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

36. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako banka a
žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 14.10.2014 Zmluvu o úvere č.XXXXXXXXXX. Podľa čl. 3 Zmluvy bola
výška úveru 8500 eur, úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 16,90% ročne, splatnosť úveru bola
dohodnutá formou 120 mesačných splátok vo výške 148,- eur, pričom splatnosť prvej splátky bola dňa
25.11.2014 a konečná splatnosť úveru dňa 25.10.2024, RPMN predstavovala 18,27%, celková čiastka

úveru bola uvedená v sume 17 758,13 eur.

37. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľskýchzmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré

typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

38. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

39. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti

občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

40. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky
hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel
od Obchodného zákonníka.

41.Vdanomprípadezmluvechýbaúdajpožadovanýpodľa§9ods.2písm.k)zákonaospotrebiteľských

úveroch. Zákon výslovne vyžaduje špecifikáciu splátky, aká časť z nej náleží istine, aká časť úroku a
koľko z nej predstavujú prípadné poplatky. Splátky v zmysle požiadavky zákonnej úpravy musia byť
špecifikované, teda rozpísané podľa hodnoty istiny a hodnoty úroku, príp. poplatkov v jednotlivých
splátkach. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva potom zodpovedá len
taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zákon, ktorý každý z

atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“
viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku
zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného
účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky). Spotrebiteľ by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či

zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť,
aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava
a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť.

42. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na názory vyslovené napríklad rozhodnutím Okresného súdu

Trenčín sp.zn. 27C/118/2015 zo dňa 09.02.2016, Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/70/2015
zo dňa02.02.2016, Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/91/2015 zo dňa 10.02.2016, Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 26Co/430/2015 zo dňa 27.09.2016, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/403/2016
zo dňa 12.10.2016, KS v Žiline sp. zn. 9Co/397/2016 zo dňa 26.01.2017, Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 5Csp/28/2016 zo dňa 07.03.2017, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/66/2015 zo

dňa01.12.2015, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/198/2016 zo dňa 29.11.2016, Okresného súdu
Levice sp. zn. 14Csp/84/2016 zo dňa 26.04.2017, Okresného súdu Čadca sp. zn. 12Csp/50/2016 zo
dňa11.04.2017, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 20Csp/19/2016 zo dňa 05.04.2017.

43. Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie

ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaná v predmetnom prípade však túto možnosť

nemala, keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj aj
uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).44. Pokiaľ ide o názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci
C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, je potrebné uviesť nasledovné:

45. V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods.
2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej

právnej úprave.

46. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské
štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od
ustanovení tejto Smernice. Zákon o spotrebiteľských úveroch, platný a účinný v čase uzavretia zmluvy,
nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej

zmluvy o úvere na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru.

47. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch sa tak líši od požiadavky Smernice. Zákon o
spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a jednoznačne vyžaduje vyjadrenie jednak splátok

istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí
okresných súdov, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať
vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom

úvere považuje v zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v
spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

48. Pri rozpore medzi Smernicou a zákonom sa nemôže bez ďalšieho automaticky uplatniť Smernica
pred vnútroštátnym právom. Vnútroštátny súd musí skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok,

resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku
smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci
v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako
také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

49. V prípadoch, kedy súdy rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je
možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok.

50. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriami účinok. V zmysle ustálenej judikatúry

SúdnehodvoraEÚ, jerozsahamedzenepriamehoúčinkusmernícvyjadrenýjednakprávomEÚ,jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu Smernice, musí ísť
o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o

výkladcontralegemanesmúbyťporušenévšeobecnéprávnezásady.Okremuvedenéhovýkladzákona
nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

51. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na
splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok,

jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem (bližšie k danej problematike napríklad
aj http://www.najpravo.sk/clanky/preco-rozsudok-sdeu-vo-veci-home-credit-slovakia-c-a-klara-biroova-
nie-je-sposobily-zmenit-rozhodovaciu-prax-vseobecnych-sudov-sr.html ).

52. V súlade s § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“)

súd zohľadňuje aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Pokiaľ ide rozsudok Súdneho dvora európskej
únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Biróovej, je potrebné uviesť, že judikatúra
vyšších súdov sa v otázke jeho aplikácie odlišuje. Súd preto poukazuje na vyššie cit. ust. § 54 ods.
2 Občianskeho zákonníka a najmä na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súduSlovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom
výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten
výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

53. Súd preto pri výbere ustálenej rozhodovacej praxe priklonil sa k tej, ktorá uprednostňuje výklad
sledujúci záujem spotrebiteľa, teda výklad pre spotrebiteľa jednoznačne výhodnejší, nakoľko princíp
ochrany práv spotrebiteľa patrí podľa ustálenej praxe medzi jeden z najdôležitejších princípov právneho
poriadku. V súvislosti s významnosťou tohto princípu súd poukazuje na názor vyslovený v rozhodnutí

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 1/2012, podľa ktorého „princíp „vigilantibus iura
scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych
okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.“

54. Pokiaľ ide Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15 súd poukazuje
napríklad na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/104/2016 zo dňa 30. 03. 2017, v ktorom

sa uvádza: „Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok
na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok,
jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem. Súd je preto názoru, že napriek odkazu
žalobcu na predmetné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne
určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje

§ 11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.“

55. Súd poukazuje v danej súvislosti aj na rozsudok NS SR z 28.06.2016 sp. zn. 7Sžo61/2015, porov.
tiež pri použití historického výkladu k totožnej dikcii podľa zákona č.258/2001 Zz. rozsudok NS SR vo
veci 7Cdo/128/2016). Slovenská republika do nového Zákona o spotrebiteľských úveroch prevzala z

predchádzajúceho zákona totožnú dikciu splácania spotrebiteľských úverov podľa splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov.

56. Zároveň súd poukazuje na názor vyslovený Krajským súdom v Trenčíne v rozhodnutí sp.zn.
27Co/36/2017 zo dňa 28. 02. 2017: „K poukazu na rozsudok Súdneho dvora EU zo dňa 09.11.2016

zn. C-42/15 odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 4. júla
2006, C-212/04 Adeneler, v ktorom uviedol, že povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na
obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená
všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako
základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva (pozri analogicky rozsudok zo 16. júna 2005,

Pupino, C-105/03, Zb. s. I-5285, body 44 a 47). Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo európskej
únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, toto právo prináleží len
vnútroštátnym súdom.“

57. Súd tiež poukazuje na ďalšie rozhodnutia, a to na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.

1Co/2/2017 zo dňa 28. 06. 2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/7/2017 zo dňa 24.
07. 2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11Co/164/2017 zo dňa 27. 06. 2017.

58. Pre absenciu (povinných) náležitostí zmluvy je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver za úver
bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b) zák. o spotrebiteľských úveroch

v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy. Aj absencia iba jednej z nich má tie isté dôsledky.

59. Odhliadnuc od uvedeného, taktiež nie je naplnené zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona o
spotrebiteľských úveroch, pričom ďalšou zákonnou náležitosťou úverovej zmluvy v čase jej uzatvorenia
bola aj celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť.

60. Zo zmluvy však nie je možné dospieť k celkovej čiastke úveru zo skutočností žalobcom v zmluve
deklarovaných. Žalobca udáva čl. 3 zmluvy, že výška mesačnej splátky je 148 eur, počet splátok 120 a
celková čiastka úveru je 17 758,13 eur. Avšak 120 splátok po 148 eur predstavuje spolu sumu 17 760,-
eur. V samotnej zmluve akékoľvek vysvetlenie chýba, pričom údaje v nej uvedené nekorešpondujú so

skutočnosť,čohodôsledkomjebezúročnosťabezpoplatkovosťceléhoúverupreabsenciuobligatórnych
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.61. Uvedené jednoznačne spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V tejto
súvislosti, súd poukazuje aj na názory v odborných článkoch: „Súdny dvor sa vo svojom rozhodnutí
venoval výlučne sankciám vo vzťahu k absencii obligatórnych náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom

úvere a, napokon, za použitia výkladu a contrario z rozsudku vyplýva, že za nezávažné porušenie, ktoré
bysanemalotrestaťbezúročnosťouabezpoplatkovosťouúveru,možnopovažovaťjedineabsenciutakej
zmluvnej náležitosti, ktorá nemôže nijakým spôsobom spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah
svojho záväzku.“ (Systém ASPI - stav k 16.6.2017 do čiastky 66/2017 Z.z. Pokus o demýtizáciu rozsudku
Súdneho dvora európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Biróovej)

62. Pre absenciu týchto (povinných) náležitostí zmluvy je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver
za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b) zák. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy. Aj absencia iba jednej z nich má tie isté dôsledky.

63.AkboliprevýpočetRPMNpoužitéinépredpoklady,tietovzmluvnomformulárichýbajú,pričomzákon

s absenciou týchto predpokladov spája bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona
o spotrebiteľských úveroch).

64. Pokiaľ ide o nárok na poplatky v sume 114,15 eur, na ktoré mali byť zarátené úhrady žalovanej, mimo
skutočnosti, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca nepreukázal o aké poplatky

sa jedná a za aké úkony boli účtované, či teda žalobca poskytol žalovanej za tieto poplatky skutočné
protiplnenie.

65. V súvislosti s vyššie uvedenými poplatkami, súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove
vo veci 18Co/109/2011, kde konštatoval, že cit. ,,Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú

podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke
nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná
najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“

66. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v

neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného
súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

67. Vychádzajúc z uvedeného je potom žalovaná povinná vrátiť žalobcovi len hodnotu toho, čo jej
dodávateľ poskytol, bez akéhokoľvek navýšenia, teda bez úrokov z úveru a bez akýchkoľvek poplatkov.

68. Naviac súd poukazuje v danom prípade na skutočnosť, že predpokladom vzniku zmluvy je návrh
toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh zmluvy musí byť prejavom vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy,

musí byť adresovaný, určitý. Včasné vyhlásenie osobou, ktorej bol návrh určený, a z ktorého možno
vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon adresáta návrhu,
ktorým akceptuje návrh (ofertu) v jeho celom rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím
zmluvy. Forma tohto včasného vyhlásenia nie je predpísaná, okrem prípadov, keď ju určuje zákon
alebo dohoda účastníkov. Platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda

účinnosť. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu
na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto
prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty).Uvedené bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na
základe konsenzu zmluvných strán.

69. Súd poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a konštatuje, že sporové
strany sa v predmetnej zmluve jednoznačne nedohodli ani na výške poskytnutého úveru vo výške 8500,-
eur. Žalovaná totiž v žiadosti o poskytnutie úveru (bod 2. zmluvy) požadovala úver vo výške 10000,- eur
splatný do 10 rokov. V bode 3.3 zmluvy uvádza sa, že bol jej poskytnutý úver 8500,- eur. Uvedenie iných
náležitostí v zmluve žalobcom (napr. samotná istina úveru) možno považovať za predostrenie nového

návrhu na uzatvorenie zmluvy, ktorý však žalovanou nebol prijatý. Ak žalobca mal v úmysle poskytnúť
žalovanej úver na základe podmienok uvedených v bode 3 zmluvy, mal uzavrieť zmluvu, obsahom
ktorej by boli jeho nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov v bode 3 zmluvy
žalobcom bez toho, aby pred samotným podpisom zmluvy, resp. pred podaním žiadosti bola s nimižalovaná oboznámená a tieto na znak súhlasu aj podpísala. Proces uzatvárania zmlúv je možné rozdeliť
na fázu návrhu a na fázu jeho akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien.
Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou.

Formulár zmluvy( aj žiadosti) je žalovanou podpísaný dňa 7.10.2014 a žalovaným až 14.10.2014.

70. V prejednávanom prípade tak nedošlo k prijatiu nového návrhu, tzn. že zmluva o úvere medzi
žalobcom a žalovanou neobsahovala zákonom požadované náležitosti upravené v § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch, respektíve tieto údaje nemohli korešpondovať so skutočnosťou, kedy výška

poskytnutéhoúverubola8500,-eur,pričomžalovanážiadala10.000,-eur. Uvedenémaloprinajmenšom
za následok, že pre absenciu obligatórnych náležitostí úveru podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, je zmluva o úvere medzi žalobcom a žalovanou je bezúročná a bez poplatkov v zmysle ust.
§ 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (v súvislostiach porovnaj obdobné závery v odôvodnení
rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn 13Co/3/2019 z 25. 03. 2019).

71. Súd ďalej poukazuje na ustanovenia § 43, § 43a, § 43c a § 44 Občianskeho zákonníka a konštatuje,
že žalovanej bol predostretý nový návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru a to bez toho, aby
žalovanou došlo k prijatiu tohto nového návrhu. Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku
zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať
za následok vznik platnej zmluvy. Ak pôvodný veriteľ v bode 3. zmluvy označenom ako „Zmluva o úvere,

podmienky úveru a záverečné ustanovenia uvádzal iné údaje ako údaje uvedené v bode 2. zmluvy
označenej ako „Žiadosť o poskytnutie úveru lepšia splátka (vyplní dlžník)“, išlo o nový návrh, ktorý mala
žalovaná prijať, nakoľko údaje vyplnené veriteľom podstatne modifikovali návrh na uzatvorenie zmluvy
žalovanou, a to napr. aj v takej základnej otázke, ako je výška poskytnutého úveru, keď žalovaná žiadala
o úver vo výške 10000,- eur, pričom mu bol poskytnutý úver vo výške 8500,- eur. Je tiež zrejmé, že

nakoľko žalovaná podpísala zmluvu dňa 7.10.2014 a pôvodný veriteľ dňa 14.10.2014, žalovanej nebolo
umožnené prípadne meniť akékoľvek údaje, ktoré vyplnil pôvodný veriteľ v bode 3. zmluvy, a ktoré mali
byť pre žalovanú záväzné, ako aj to, že žalovaná nemala vedomosť o podstatných údajoch zmluvy,
ako napr. výška RPMN, priemernej RPMN, či výške splátky a splatnosti poskytnutého úveru. (porovnaj
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 4Co/109/2018 z 19. 12. 2018).

72.Žalobcavzmyslezmluvyposkytolžalovanejúvervovýške8500,-eur.Podľapredloženejšpecifikácie
žalovaná k predmetnej zmluve uhradila 5281,54 eur.

73. Žalobca má v danom prípade nárok iba na istinu úveru bez úroku z dôvodov uvedených vyššie.

Úhrady žalovanej predstavovali sumu 5281,54 eur. Žalovanú tak súd zaviazal na úhradu nesplatenej
istiny v sume 3218,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4916,45 eur
od 20.6.2017 do 22.6.2017, zo sumy 4824,45 eur od 23.6.2017 do 21.8.2017, zo sumy 4683,45 eur
od 22.8.2017 do 6.10.2017, zo sumy 4563,46 eur od 7.10.2017 do 18.4.2018, zo sumy 4418,46 eur
od 19.4.2018 do 13.6.2018, zo sumy 4268,46 eur od 14.6.2018 do 17.7.2018, zo sumy 4118,46 eur od

18.7.2018 do 12.9.2018, zo sumy 3968,46 eur od 13.9.2018 do 19.12.2018, zo sumy 3818,46 eur od
20.12.2018 do 16.1.2019, zo sumy 3718,46 eur od 17.1.2019 do 20.2.2019, zo sumy 3618,46 eur od
21.2.2019 do 15.3.2019, zo sumy 3518,46 eur od 16.3.2019 do 26.4.2019, zo sumy 3418,46 eur od
27.4.2019 do 24.5.2019, zo sumy 3318,46 eur od 25.5.2019 do 19.7.2019, zo sumy 3218,46 eur od
20.7.2019 do zaplatenia. V jednotlivých obdobiach súd zohľadnil platby žalovanej, ktoré vykonala po

vyhlásení mimoriadnej splatnosti. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamietol.

74.Vzmysle§54aObčianskehozákonníkaúčinnéhood05.12.2018,premlčanéprávozospotrebiteľskej
zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť, pričom z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu
je zrejmé, že za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie

súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie.

75. Keďže žalobca má v danom prípade nárok iba na istinu úveru bez úroku z dôvodov uvedených vyššie
(spotrebiteľský úver je bez úrokov a bez poplatkov, rozpor úroku s dobrými mravmi), istina pripadajúca
na jednu splátku predstavuje sumu 70,83 eur (výpočet: suma poskytnutého úveru 8500:120 splátok =

70,83 eur.

76. V danom prípade bolo premlčaných iba 20 splátok istiny úveru v sume 1416,60 eur splatných pred
23.7.2016, ktoré boli žalovaným uhradené, nakoľko tento celkovo uhradil sumu 820,- eur.77. Úhrady žalovanej v celkovej sume 1416,60 eur boli zarátané na splátky premlčanej istiny.

78. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov žalobcom predložených,
pričom v súlade s § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno
uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Toto ustanovenie sa použije
vo vzťahu k dodávateľovi aj v spotrebiteľskej veci.

79. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát
mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa
zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu
možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle
do sféry jeho dispozície(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010).

80. Slovné spojenie „dostane do sféry jeho dispozície“ nemožno vykladať v zmysle procesných
predpisov.Jenímtrebarozumieťkonkrétnumožnosťneprítomnejosobyoboznámiťsasjejadresovaným
právnym úkonom. Právna teória a súdna prax za takú možnosť považuje nielen samotné prevzatie
písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj tie prípady, keď doručením listu alebo telegramu
obsahujúceho prejav vôle do bytu adresáta či do jeho poštovej schránky, príp. i vhodením oznámenia o

uložení takej zásielky do poštovej schránky adresát úkonu nadobudol objektívnu možnosť oboznámiť sa
s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom právneho
úkonu. Stačí, ak mal objektívne príležitosť tak urobiť.

81. Jednostranný písomný prejav vôle je účinný voči adresátovi v okamihu, resp. dňom ocitnutia sa v

jeho dispozičnej sfére a možnosťou adresáta oboznámiť sa s jeho obsahom (napr. vložením do poštovej
schránky v mieste bydliska adresáta, ak sa tam zdržiava). Nie je prípadne rozhodné, že sa adresát
nedozvedel v tento deň o obsahu právneho úkonu (Uz NS ČR z 26. 4. 2007, sp. zn. 28 Cdo 1334/2006).

82. Konečnú splatnosť úveru žalobca vyhlásil ku dňu 05.06.2017, pričom predčasné vyhlásenie

splatnosti adresované žalovanej jej bolo doručené dňa 8.6.2017, kedy sa dostalo do sféry jej dispozície
a pohľadávku žalobcu mala uhradiť do 10 dní. Žalobcovi teda dňom nasledujúcim po 19.06.2017
preukázateľne vznikol nárok na úrok omeškania z celej dlžnej sumy. Podľa zistenia súdu výška úroku
z omeškania ku dňu 20.6.2017 bola 5,05 % ročne ( 5 % + 0,05 % - úroková sadzba ECB k uvedenému
dňu). Súd preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania pri výške sadzby od 5,05 % zo

sumy priznanej istiny s poukazom na príslušnú úrokovú sadzbu ECB a po zohľadnení jednotlivých úhrad
žalovanej po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a čo do zvyšku žalobu zamietol.

83. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

84. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

85. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

86. Žalobca požadoval istinu 7326,87, úroky vo výške 3463,29 eur spolu s ďalším nevyčísleným
príslušenstvom. Z uplatnenej sumy 10790,16 eur žalobcovi bolo priznaných 3218,46 eur spolu s
príslušenstvom. Žalobcov úspech tak predstavoval 29,83% (3218,46 x100: 10790,16 = 29,83%) a
neúspech 70,17% a po odpočítaní neúspechu žalovanej od jej úspechu, žalovanej vznikol nárok na
náhradu trov konania v pomere 40,34 %.

87. Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli,
je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak,že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 2. 2018,
sp. zn. 7Cdo/14/2018)

88. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté
samostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozhodnutia.Vtejtosúvislostisúdpovažujezapotrebné
poukázať aj na článok 17 základných princípov CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania,
ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Úspešnejšej žalovanej
vznikol nárok na náhradu trov konania, nakoľko však žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, súd jej

náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.