Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/111/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219010440
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2219010440.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov

JUDr. Vladimíra Tencera a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci proti obžalovanému P. B., pre prečin
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno a), b), c), odsek 2 písmeno a) Trestného
zákona s poukazom na ust. § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora
Okresnej prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 7.8.2019
č. k. 4T/66/2019-382, na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.10.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 odsek 1 písmeno d), odsek 2 Trestného poriadku súd zrušuje napadnutý rozsudok vo
výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný:

P. B., nar. XX.XX.XXXX v B. S., trvalé bydlisko Mesto B. S., t.č. vo výkone väzby v ústave na výkon
väzby Leopoldov

odsudzuje:

Podľa § 360a odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3
Trestného zákona, k trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 7.8.2019 č. k. 4T/66/2019-382, bol
obžalovaný P. B. uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a

odsek 1 písmeno a), b), c), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 odsek
1 písmeno c) Trestného zákona.
Okresný súd podľa § 294 Trestného zákona pri použití § 36 písm. 1/, 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 42 ods. 1
Tr. zákona uložil obžalovanému súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky. Súčasne
podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste Trestného rozkazu Okresného súdu
Dunajská Streda sp. zn. 1T/18/2019 zo dňa 08.02.2019 ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovonadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.Obžalovaného

na výkon trestu odňatia slobody v súlade s ust. § 48 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň vychádzajúc z výroku trestného rozkazu
sp. zn. 1T/18/2019 súd podľa § 60 odsek 1 Trestného zákona obžalovanému uložil i trest prepadnutiaveci uvedené vo výrokovej časti rozsudku s tým, že sa podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona vlastníkom
prepadnutých vecí stáva štát.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v neprospech obžalovaného prokurátor Okresnej prokuratúry

Dunajská Streda a to proti výroku o treste. S výrokom o trest uloženom obžalovanému P. B. sa
nestotožňuje. Súd nepostupoval v súlade s ust. § 42 Tr. zákona. V prípade ukladania súhrnného trestu
musia byť splnené zákonné podmienky vyplývajúce z vyššie uvedených ustanovení Trestného zákona,
a to existencia viacčinného súbehu medzi trestnými činmi spáchanými tým istým páchateľom, a to len
vtedy, ak páchateľ bol za časť retrospektívne sa zbiehajúcej trestnej činnosti odsúdený a ak možno na

takéto odsúdenie prihliadať. Viac trestných činov je v súbehu len potiaľ, pokiaľ medzi spáchaním časovo
prvého z nich a časovo posledného z nich nebol vyhlásený súdom 1. stupňa odsudzujúci rozsudok,
resp. doručený trestný rozkaz, za niektorý trestný čin. Z uvedeného vyplýva, že okamih vyhlásenia
odsudzujúceho rozsudku spôsobuje, že vo vzájomnom pomere viacčinného súbehu nemôže byť trestný
čin spáchaný pred týmto okamihom a trestný čin spáchaný po tomto okamihu. Súhrnný trest sa uloží
iba v prípade viacčinného súbehu a to len vtedy, ak páchateľ bol za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti

odsúdený a ak možno na takéto odsúdenie prihliadať. Súd teda páchateľa odsudzuje a ukladá mu
súhrnný trest za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa odsudzujúci (hoci aj
neprávoplatný) rozsudok za iný jeho trestný čin, pričom prejednávaný trestný čin musí byť vo viacčinnom
súbehu so skorším trestným činom (za ktorý už bol odsúdený). Činy spáchané po odsudzujúcom
rozsudku do doby jeho právoplatnosti treba posúdiť ako recidívu. Z odpisu registra trestov obžalovaného

P. B. vyplýva, že menovaný bol doposiaľ 4 x súdom trestaný, naposledy Trestným rozkazom Okresného
súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/18/19 zo dňa 8.2.2019. Lustráciou osoby obžalovaného bolo ďalej
zistené, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T 112/18 zo dňa 15
5 2019 uznaný vinným zo spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
Jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr zákona, pričom

prvostupňový súd podľa § 44 Tr. zákona vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného -
Trestný rozkaz Okresného súdu Dunajská Streda sp zn 1T/18/19 zo dňa 8.2.2019 - upustil od uloženia
súhrnného trestu. Dozorujúci prokurátor proti predmetnému rozsudku podal odvolanie čo do výroku o
treste, o ktorom doposiaľ rozhodnuté nebolo. Keďže v danom prípade v trestnom konaní vedenom na
Okresnom súde Dunajská Streda sp. zn. 4T 112/18 bol vydaný trestný rozkaz dňa 25.10.2018 (ktorý

bol obžalovanému doručený dňa 29.11 2018) neboli splnené podmienky na uloženie súhrnného trestu,
nakoľko prejednávaný skutok bol spáchaný, resp. dokonaný dňa 21.1 2019, t.j, až po vyhlásení vyššie
uvedeného trestného rozkazu, ktorý „ pretrhol" viacčinný súbeh Z uvedeného dôvodu zastáva názor, že
spáchame prečinu nebezpečného prenasledovania, o ktorom je vedené predmetné konanie, je potrebné
považovať za recidívu a uložiť samostatný trest. Vzhľadom k uvedenému navrhuje, aby odvolací súd

podľa § 321 ods. 1 písm d/ Tr. por. napadnutý výrok o treste uložený v rozsudku súdu nižšieho stupňa ako
nezákonný zrušil a vo veci rozhodol sám, uložením prísneho nepodmienečného trestu odňatia slobody,
podľa § 360a ods 2, § 36 písm. 1), § 38 ods. 3 Tr. zák., alternatívne aby vec podľa § 322 ods. 1 Tr. por.
vrátil súdu 1. stupňa, aby ju potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Na verejnom zasadnutí nariadenom na rozhodnutie o podanom odvolaní, zotrval prokurátor na podanom

odvolaní. Obhajca obžalovaného a obžalovaný navrhli, aby odvolací súd buď vrátil vec na opätovné
prejednanie súdu prvého stupňa, alebo aby vo veci sám rozhodol v zmysle odvolacieho návrhu
prokuratúry.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré impredchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,

odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok

v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu prokurátora nie je dôvod na
zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku
podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Prokurátor podal odvolanie ako oprávnená osoba, v zákonnej
lehote. Prokurátor podal odvolanie proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný.

Okresný súd prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe. Pri ukladaní trestu sa však okresný súd dôsledne neriadil príslušnými
ustanoveniami Trestného zákona. Pochybenie okresného súdu krajský súd vzhliadol v prvom rade v tej
podobe, keď okresný súd neuviedol, z akého dôvodu prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu.
Neobjasnil, či ide o zbiehajúcu sa trestnú činnosť, nie je vôbec zrejmé, či sú splnené podmienky na

uloženie takéhoto trestu. Okresný súd odôvodnil svoj postup len tým, že uloženie súhrnného trestu
prichádza do úvahy vo vzťahu k právoplatnému trestnému rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda
sp.zn. 1T/18/2019 zo dňa 8.2.2019.
Okresný súd nepostupoval v súlade s požiadavkou zákonodarcu a v písomnom odôvodnení
napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne nevyložil, ktorými úvahami sa spravoval pri rozhodovaní

o druhu a výmere trestu obžalovanému. Nezohľadnil všetky zásady pre ukladanie trestu uvedené v
ustanovení § 34 Trestného zákona. Okresný súd pochybil, keď uložil súhrnný trest, avšak podmienky
na takýto postup neboli splnené.
Odvolacia námietka prokurátora je plne dôvodná, odvolací súd konštatuje, že je možné sa s
odôvodnením podaného odvolania v plnom rozsahu stotožniť a na úvahy prokuratúry poukázať.

Podľa § 42 ods. 1, 2 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku

ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším
rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty
vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu
činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším
rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Podľa § 42 ods. 3 Trestného zákona ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie
je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený alebo ak skorší rozsudok bol vydaný
súdom iného členského štátu Európskej únie.Súhrnný trest je možné uložiť, len ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol
(slovenským) súdom prvého stupňa vyhlásený prvý odsudzujúci rozsudok, ktorý sa stal právoplatným
a možno na neho prihliadať (viď § 42 ods. 3 Trestného zákona) za iný jeho trestný čin a tieto trestné

činy sú vo viacčinnom súbehu.
Viacčinný súbeh trestných činov je z časového hľadiska vtedy, ak v období medzi prvým z nich a
posledným z nich nedošlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku za nejaký trestný čin toho istého
páchateľa (bez ohľadu na to, či sa odsudzujúci rozsudok týkal niektorého z týchto trestných činov alebo
trestného činu spáchaného ešte skôr, mimo okruhu týchto skúmaných trestných činov), a to takého

rozsudku, ktorý bol ako prvý odsudzujúci rozsudok v trestnom stíhaní pre tento trestný čin vyhlásený
a ktorý potom svojho času aj nadobudol právoplatnosť a možno naň dosiaľ prihliadať. Z tejto definície
vyplýva, že okamih vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku (v prípade trestného rozkazu okamih jeho
doručenia obvinenému) spôsobuje, že vo vzájomnom pomere viacčinného súbehu nemôže byť trestný
čin spáchaný pred týmto okamihom a trestný čin spáchaný po tomto okamihu.
Súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného súbehu, a to len vtedy, ak páchateľ bol za časť

zbiehajúcejsatrestnejčinnostiodsúdenýaakmožnonatakétoodsúdenieprihliadať.Súdtedapáchateľa
odsudzuje a ukladá mu súhrnný trest za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin pričom prejednávaný trestný čin musí byť vo
viacčinnom súbehu so skorším trestným činom (za ktorý už bol odsúdený) Súhrnný trest nastupuje
namiesto úhrnného trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich

trestných činoch rozhodovalo v spoločnom konaní. Pri súhrnnom treste musí byť páchateľ v rovnakej
situácii ako v prípade úhrnného trestu, t. j. akoby sa o všetkých spáchaných trestných činoch rozhodlo
v jednom konaní. Súhrnný trest je pre páchateľa priaznivejší ako trest samostatný, pretože je v
ňom zohľadnená skutočnosť, že páchateľ sa dopustil ďalšieho trestného činu, pričom nebol varovaný
odsudzujúcim rozsudkom týkajúcim sa skoršieho trestného činu. Preto možno súhrnný trest uložiť len

vtedy ak medzi týmito trestnými činmi existuje viacčinný súbeh.
Obžalovaný sa dopustil spáchania trestného nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1
písmeno a), b), c), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 odsek 1 písmeno
c) Trestného zákona, skutok spáchal v období dňa 12.11.2018 až 21.1.2019.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol dňa 2.4.2019 (deň doručenia obvinenému) trestným rozkazom

Okresného súdu Dunajská Streda, sp.zn. 1T/18/2019, k podmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní
3 roky s odkladom výkonu na skúšobnú dobu 3 roky, dospel okresný súd k záveru o nutnosti ukladania
súhrnnéhotrestuprávektomutoodsúdeniu.Akovšaksprávnepoukázalprokurátorvpodanomodvolaní,
na takýto postup neboli splnené podmienky, pretože viacčinný súbeh trestnej činnosti, za ktorú bol
obžalovaný odsúdený uvedeným trestným rozkazom a trestnej činnosti, za ktorú je v tomto konaní

súdený, bol „pretrhnutý“ vyhlásením odsudzujúceho (aj keď neprávoplatného) trestného rozkazu v
trestnej veci vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. 4T/112/2018. Tento trestný rozkaz
bol obvinenému doručený dňa 29.11.2018.
Tak, ako na to poukázal prokurátor, v prípade spáchania prejednávaného trestného činu sa už jedná o
recidívu, a zákoné a správne je uloženie samostatného trestu.

KrajskýsúddoplnildokazovanieoboznámenímtrestnéhorozkazuOkresnéhosúduDunajskáStredapod
sp.zn. 4T/112/2018 zo dňa 25.10.2018, ktorý bol obvinenému doručený dňa 29.11.2018, časť súdneho
spisu Okresného súdu Dunajská Streda pod sp.zn. 4T/112/2018, a to zápisnicu o hlavnom pojednávaní
zo dňa 15.5.2019.
Z odpisu registra trestov zistil, že obžalovaný bol doposiaľ štyri krát súdne trestaný, a to pre rôznorodú

trestnú činnosť, za čo mu boli ukladané podmienečné tresty odňatia slobody.
Pri zohľadnení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, a to podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona, že obžalovaný spáchanie trestnej činnosti priznal a túto oľutoval sa horná hranica zákonom
určenej trestnej sadzby pre obžalovaného, ktorá výmera je pre trestný čin podľa § 360a ods. 2 Trestného
zákona 6 mesiacov až tri roky, znižuje v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona o jednu tretinu.

Krajský súd preto napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Keďže boli
splnené podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, rozhodol o výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu sám a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, pričom ho na
výkon trestu odňatia slobdy zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko
obžalovaný v posledných 10-tich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný

čin.
K takémuto záveru prišiel krajský súd po zohľadnení všetkých rozhodných skutočností. V rámci zákonom
stanovenej trestnej sadzby (6 mesiacov až 3 roky), po jej úprave v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona, je tak primeraným trestom trest odňatia slobody uložený pri dolnej hranici taktoupravenej trestnej sadzby, v súlade s odvolacou námietkou prokurátora. Takýto trest u obžalovaného
plne zodpovedá požiadavkám zákona a plní najmä účel tzv. individuálnej prevencie. U obžalovaného,
vzhľadom k jeho sklonom k páchaniu trestnej činnosti, by podmienečný trest nesplnil svoj výchovný

účel. Z hľadiska zhodnotenia, či nie sú splnené podmienky pre aplikáciu § 10 ods. 2 Trestného zákona
(materiálny korektív), treba konštatovať, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný a mieru zavinenia a pohnútka páchateľa, teda vzhľadom na to,
že obžalovaný ako viackrát súdne trestaná osoba sa dopustil trestného činu proti právam a slobodám
inej osoby, a to osoby blízkej, použitie §10 ods. 2 Trestného zákona neprichádza do úvahy.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.