Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. máj 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/196/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717202663
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7717202663.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov

senátu JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Zuzany Čisovskej v spore žalobkyne L. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom V. X, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Nízky, so sídlom v Humennom, Námestie
slobody 2, IČO: 42 031 931 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Kubániho 16, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 19Csp/48/2017-93 zo dňa 19. marca 2018

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch pod č. I. a III.

II. P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.278,67 Eur, 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 988,80
Eur od 10.2.2017 do zaplatenia, 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 289,87 Eur od 17.1.2018 do
zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd nárok žalobkyne na úroky z omeškania zo sumy 289,87 Eur za obdobie od 11.12.2017 do
16.1.2018 zamieta.
III. Priznáva žalobkyni ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov, ktoré je povinný žalobkyni
nahradiť žalovaný.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 14.2.2017 po pripustení
jej zmeny uznesením zo dňa 15.1.2018, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému vydania

bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v zaplatení sumy 1.278,67 eur spolu s 5% ročným úrokom
z omeškania, zo sumy 998,80 eur od 10.2.2017 do zaplatenia a s 5% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 289,87 eur od 11.12.2017 až do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 29.4.2014 došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8300068873 medzi žalobkyňou a žalovaným a následnému poskytnutiu finančných prostriedkov v
celkovej výške 1.500,00 eur s tým, že žalobkyňa zaplatila v zmluve dohodnutú odplatu v celkovej výške

2.488,80 eur s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 63,16 eur a ročnou úrokovou sadzbou úrokov z
omeškania vo výške 5,25%, pričom RPMN predstavovalo 69,17 eur, s uzavretím zmluvy so splatnosťou
24 mesiacov a výškou mesačnej splátky 103,70 eur, pričom splatnosť prvej splátky bola dňa 1.6.2014
a splatnosť poslednej dňa 1.5.2016, pričom žalobkyňa uhradila úver v celkovej požadovanej výškev stanovenom dátume splatnosti. Ide o spotrebiteľský úver, ktorý ale obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky s poukazom na § 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods.
1 až 6, § 54 ods. 1 až 3 a § 39, § 41 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) s tým, že ustanovenie o

odplate vo výške 69,17%, úroku vo výške 63,16 % je v rozpore s dobrými mravmi.

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v
zmysle ust. § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 369 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 9
ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 11 ods. 1 tohto zákona, § 451 ods. 1, 2 OZ, § 456 OZ.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že termíny splatnosti i ukončenie zmluvy sú zrejmé z textu
zmluvy, splátkového kalendára i oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, podľa ktorého je termín
splatnosti splátky vždy k 1. dňu kalendárneho mesiaca, pričom je uvedený termín prvej i poslednej
splátky úveru s konkrétnym dátumom. Preto v zmluve bolo jasne uvedené, že úver sa bude splácať v
mesačných splátkach, čím je výklad žalobkyne v časti termínov splatnosti formalistický.

6. Pokiaľ ide o tvrdenú výšku úrokov, v tejto časti súd prvej inštancie považoval za dôvodnú námietku
žalobkyne o tom, že v údajoch zmluvy v časti schváleného revolvingového úveru je uvádzaná RPMN
za úver 69,17% a ročná úroková sadzba úveru 70%, pričom v zmluve nie je správne uvedená výška
ročnejpercentuálnejmierynákladov,čojeuvedenévýraznevneprospechspotrebiteľa.Pretosúdzmluvu

považoval za bezúročnú a bez poplatkov so zreteľom aj na rozhodnutie Súdneho dvora C-42/15, ako
aj čl. 23 Smernice 2008/48.

7. Po citácii textov zmluvy v bode 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie
konštatoval, že v žiadnom z uvádzaných textov nie je uvedené, aby splátka obsahovala aj iné náklady

alebo iné odplaty za dohodnuté služby, ktoré sa nemajú započítať do výpočtu RPMN, ako to uviedol
v jednom zo svojich vyjadrení žalovaný. Súd vychádzal z toho, že splátka úveru 103,70 eur obsahuje
iba splátku istiny úveru a splátku úroku tak, ako je to uvedené v rozpise splátkového kalendára a
preto súdu nebolo jasné, akým spôsobom žalovaný pri výpočte dospel k RPMN 69,17%, pretože tento
údaj nezodpovedá parametrov úverovej zmluvy uvádzanej samotným žalovaným, preto je nesprávne

uvedená RPMN a to výrazne v neprospech spotrebiteľa, čím je potrebné považovať uzavretú úverovú
zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. účinného
v čase uzavretia zmluvy.

8. Pokiaľ ide o spornosť otázky výšky poskytnutého úveru, podľa zmluvy bola výška úveru 1.500,00 eur,

reálne bola na účet žalobkyne poukázaná suma 1.210,13 eur, keďže žalovaný si započítal sumu 289,87
eur na poplatok za dohodnutú službu podľa bodu 8 zmluvy.

9. V konaní ale nebolo sporné, že žalobkyňa zaplatila žalovanému celkovo sumu vo výške 2.488,80
eur a keďže plnenia prijaté žalovaným na túto sumu sú plneniami bez právneho dôvodu, žalovaný je

povinný vydať bezdôvodné obohatenie získané na úkor žalobkyne vo výške 1.278,67 eur (2.488,80 -
1.210,13 eur). Keďže žalovaný bezdôvodné obohatenie žalobkyni nevydal, pričom žalobkyňa výzvou zo
dňa 6.2.2017, ktorú aj žalovaný v uvedený deň prevzal, vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 988,80 eur do troch dní od doručenia výzvy, súd dospel k záveru, že od 10.2.2017
je žalovaný v omeškaní a preto priznal žalobkyni úroky z omeškania zo sumy 988,80 eur vo výške 5%

ročne od 10.2.2017 do jej zaplatenia.

10. Uviedol, že dňa 13.12.2017 rozšírila žalobkyňa žalobu o 289,87 eur, pričom rozšírenie žaloby
bolo žalovanému doručené na pojednávaní konanom dňa 15.1.2018. Nakoľko pred rozšírením žaloby
žalobkyňa žalovaného nevyzvala na vydanie bezdôvodného obohatenia, tento deň je potrebné

považovať podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka za výzvu veriteľa na úhradu dlhu dlžníkom.
Nasledujúci deň, t.j. 16. január 2018 je dňom plnenia a od 17.1.2018 je žalovaný v omeškaní. Súd preto
nárok žalobcu na úroky z omeškania zo sumy 289,87 eur za obdobie od 11.12.2017 do 16.11.2018
zamietol, a priznal úroky z omeškania zo sumy 289,87 eur vo výške 5% ročne od 17.1.2018 do jej
zaplatenia.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keďže
žalobkyňa mala neúspech len v nepatrnej časti.12. Nakoľko žalovaný v konaní namietal miestnu príslušnosť Okresného súdu Michalovce a v konaní
bol preukázaný spotrebiteľský charakter zmluvy, súd prvej inštancie mal za to, že podľa § 19 písm. b/
CSP popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má

adresu trvalého pobytu žalobca.

13. Proti výrokom rozsudku pod č. I. a III. podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný. Uplatnil
odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Navrhoval, aby odvolací súd zrušil
rozsudok v napadnutejčasti a vo veci sám rozhodol tak, že žalobu zamietne. Uplatnil si nárok na náhradu

trov konania.

14. Napádal postup súdu, ktorým dospel k záveru o nesprávnej RPMN, nakoľko súd nevykonal
dôkaz výpočtu, ako to upravuje zákon. Poukazoval na odlišnosť veci od citovaného prípadu SD EÚ a
poukazoval na záver Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoR 5/2016.

15. Žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že práve žalovaný nijakým spôsobom ju neinformoval a ani
nepredložil výpočet RPMN pred podpisom zmluvy. Navrhovala potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od
1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385
CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.5.2019 o 9,00 hod., v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 9.5.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3
a § 378 ods. 1 CSP.

18. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, ktorých dôvodnosť
vo veci nie je daná.

19. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/ CSP je daný aj nepreskúmateľnosťou napadnutého
rozsudku, keďže ide o inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

(viď Stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR 1/2016).

20. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď
je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu
alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti.

21. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).22. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj procesného postupu súdu v konaní,
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, v rozsahu námietok žalovaného vymedzených v podanom
odvolaní, sa stotožňuje so správnymi skutkovými závermi i právnym posúdením prejednávanej veci, ako

aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

24. Rozhodnutiu súdu nie je možné vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, lebo súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov sporových strán vyplynuli a vyšli za
konania najavo, čím neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
v jeho hodnotení dôkazov nie je logický rozpor a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo

byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 191 a nasl. CSP. Súd na zistený skutkový stav aplikoval
správne zákonné ustanovenia, ktoré aj správne vyložil a vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach
a povinnostiach sporových strán s tým, že rozsudok zodpovedá ust. § 220 ods. 2 CSP.

25.KnamietanejskutočnostionesprávnejhodnoteRPMNspôsobujúcejbezúročnosťabezpoplatkovosť

poskytnutého úveru odvolací súd uvádza, že RPMN vo výške 69,17% je vo výraznom neprospechu
spotrebiteľa tak, ako to správne súd prvej inštancie konkrétne odôvodnil v bode 25 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, s čím sa odvolací súd stotožňuje a keďže žalovaný v podanom odvolaní
jednoznačne a určito nezdokladoval súdu namietané skutočnosti, nespochybnil záver súdu prvej
inštancie o nesprávne uvedenej RPMN a preto je poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bez

poplatkov s odkazom na ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy.

26. K dohode o odplate odvolací súd doplňa, že dohoda o poskytnutí tejto služby za vyššie uvedenú
odplatu bola nepochybne súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere a vzhľadom na to, že išlo o
formulárovú, teda vopred žalovaným pripravenú zmluvu, žalobkyňa nemala možnosť obsah tejto dohody

žiadnym spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na začlenenie tejto dohody do textu samotnej úverovej zmluvy
mala možnosť zmluvu len ako celok prijať alebo ju odmietnuť. Podpisy na zmluve totiž nasledovali
až za článkom 8 ods. 1.1. obsahujúcim dohodu o poskytnutí služby. Túto dohodu si teda žalobkyňa
individuálne nedojednala, službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok úveru spoplatnenú vo výške
289,87 eur si nevymienila, ale bola jej nanútená žalovaným ako súčasť zmluvy o úvere a nepochybne

takáto dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky, keďže táto už
vopred poskytuje odplatu žalovanému ako dodávateľovi za službu, ktorú nevyužila a nie je ani isté, či ju v
budúcnosti aj využije. Žalovaný tak získal prospech skôr, ako poskytol službu - plnenie, a preto dohoda o
zaplatení poplatku vopred za neposkytnutú službu jednoznačne je dohodou v neprospech spotrebiteľa,
a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z hľadiska týchto kritérií potom nie je právne relevantné,

aký poplatok (v akej výške) bol za túto službu dojednaný. Podstatnou je tá skutočnosť, že touto dohodou
bola žalobkyňa ako spotrebiteľka zaviazaná platiť za niečo, čo jej nebolo dodané a nebolo ani isté, či
v budúcnosti túto službu využije, teda táto dohoda sa z hľadiska posudzovania, či nejde o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, posudzovala komplexne a nielen z hľadiska výšky dojednaného poplatku. Rovnako
aj spôsob, akým bola inkasovaná odplata za túto službu, a to jej odrátanie z poskytnutého úveru,

podľa názoru odvolacieho súdu možno považovať za nekalú obchodnú praktiku a to s odkazom aj na
ustálenú rozhodovaciu prax súdov v tomto smere. O túto sumu je totiž znížený poskytnutý úver bez
toho, aby spotrebiteľ získal protiplnenie, pričom je povinný zaplatiť v splátkach úveru aj cenu tejto ešte
neposkytnutej a možno v budúcnosti vôbec nevyužitej služby, čo je neprijateľné.

27. Keďže žalovaným uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci neboli preukázané, odvolací
súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnutý rozsudok vo výrokoch pod č. I. a III., keďže výrok o
nároku na náhradu trov konania je rovnako vecne správny.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, a preto jej súdpriznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s
tým, že o výške rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).