Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. marec 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18Cb/105/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718203913
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5718203913.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdMartinsudkyňouJUDr.HelenouMenichovouvsporežalobcu:EUROGAS-MARTIN,s.r.o.,

sídlo: Medňanského 16, Martin 036 08, IČO: 36 415 693, právne zastúpený:
GARAJ & Partners s.r.o., sídlo: Jozefská 3, Bratislava 811 06, IČO: 35 951 125, proti žalovanému: Peter
Trnovec, IČO: 44587732, miesto podnikania 03861 Vrútky, I. československej brigády 3240/11, právne
zastúpený: JUDr. Ladislavom Mejstríkom, advokátom so sídlom E.B. Lukáča 2, Martin 036 01, IČO: 50
412 272, o zaplatenie 3.533,75 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovaného zo dňa 12.2.2019 na prerušenie konania sa zamieta.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.533,75 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 261,10 Eur od 8.1.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 282,26 Eur od 15.2.2018
do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 240,- Eur od 15.2.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 240,- Eur
od 10.3.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 227,05 Eur od 15.3.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo
sumy 240,- Eur od 5.4.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 269,60 Eur od 15.4.2018 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 240,- Eur od 3.5.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 198,06 Eur od 15.5.2018
do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 240,- Eur od 30.5.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 222,22 Eur

od 15.6.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 240,- Eur od 26.6.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo
sumy 182,42 Eur od 15.7.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 240,- Eur od 21.7.2018 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 211,04 Eur od 15.8.2018 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky
vo výške 48,- Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, o výške náhrady trov
konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.533,75 Eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 261,10 Eur od 8.1.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo
sumy 282,26 Eur od 15.2.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 240,- Eur od 15.2.2018 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 240,- Eur od 10.3.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 227,05 Eur od 15.3.2018
do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 240,- Eur od 5.4.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 269,60 Eur
od 15.4.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 240,- Eur od 3.5.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy
198,06 Eur od 15.5.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 240,- Eur od 30.5.2018 do zaplatenia, 9 %
ročne zo sumy 222,22 Eur od 15.6.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 240,- Eur od 26.6.2018 do

zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 182,42 Eur od 15.7.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 240,- Eur od
21.7.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 211,04 Eur od 15.8.2018 do zaplatenia, náklady spojené
s uplatnením pohľadávky vo výške 48,- Eur. Súčasne žiadal nahradiť trovy konania.2. V žalobe uviedol, že žalovaný a žalobca uzavreli dňa 1.3.2014 Zmluvu o dodávke elektrickej energie
v nebytových priestoroch, na základe ktorej bol žalovaný povinný uhrádzať žalobcovi cenu za dodávku
elektrickej energie v predmete nájmu.

3. Žalobca na základe dohody dodával žalovanému kávu. Za dodávku kávy žalovaný do februára 2018
riadne plnil, od februára 2018 do júla 2018 pravidelne prijímal dodaný tovar od žalobcu, ale nevykonal
žiadne úhrady.

4. Žalobca ukončil zmluvné vzťahy k 1.8.2018.

5. Za dodávku el. energie neuhradenými faktúrami sú:
1. faktúra č. 10170143 splatná dňa 7.1.2018 vo výške 261,10 Eur;
2. faktúra č. 10180009 splatná dňa 14.2.2018 vo výške 282,26 Eur;
3. faktúra č. 10180024 splatná dňa 14.3.2018 vo výške 227,05 Eur;

4. faktúra č. 10180035 splatná dňa 14.4.2018 vo výške 269,60 Eur;
5. faktúra č. 10180046 splatná dňa 14.5.2018 vo výške 198,06 Eur;
6. faktúra č. 10180060 splatná dňa 14.6.2018 vo výške 222,22 Eur;
7. faktúra č. 10180071 splatná dňa 14.7.2018 vo výške 182,42 Eur;
8. faktúra č. 10180085 splatná dňa 14.8.2018 vo výške 211,04 Eur.

Celková dlžná suma z týchto faktúr je 1.853,75 Eur.

6. Za dodávku kávy neuhradenými faktúrami sú:
1. faktúra č. 10180013 splatná dňa 14.02.2018 vo výške 240,00 Eur;
2. faktúra č. 10180021 splatná dňa 9.3.2018 vo výške 240,- Eur;

3. faktúra č. 10180033 splatná dňa 4.4.2018 vo výške 240,- Eur;
4. faktúra č. 10180045 splatná dňa 2.5.2018 vo výške 240,- Eur;
5. faktúra č. 10180057 splatná dňa 29.5.2018 vo výške 240,- Eur;
6. faktúra č. 10180082 splatná dňa 25.6.2018 vo výške 240,- Eur);
7. faktúra č. 10180083 splatná dňa 20.7.2018 vo výške 240,- Eur.

Celková dlžná suma z týchto faktúr je 1.680,-Eur, spolu dlžná suma je 3.533,75 Eur.

7. Úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky si žalobca uplatňuje podľa § 369 ods.
1, § 369c Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) v spojení s ust. § 1, 2 NV SR č. 21/2003 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia OBZ, spolu s DPH.

8. Súd v veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 18Cb/105/2018-40 zo dňa 13.11.2018.

9. Proti PR podal žalovaný v zákonnej lehote odpor (č.l. 48). Uviedol, že v žalovanom období
prevádzkoval zariadenie Výhrevňa vo Vrútkach a Centrál bar v Martine - Priekope. Od žalobcu mal

prenajaté priestory na prevádzku Centrál baru, súčasťou nájmu bola aj dodávka el. energie. Potvrdil, že
žalobca bol aj dodávateľom kávy.

10. V žalovanom období v jeho prevádzkach (Výhrevňa a Centrál bar), vykonávali správu osoby PhDr.
Q. K. a G. S., konatelia žalobcu. G. S. mala dispozičné právo k jeho účtom a k tržbám z jeho prevádzok.

Títo vždy prisľúbili, že uhradia za žalovaného akékoľvek záväzky v rámci prevádzky, teda aj faktúry za
kávu a za spotrebovanú energiu v prevádzke Centrál bar.

11. V zmysle písomných podkladov (Kniha tržieb) za dodaný tovar a služby súvisiace s prevádzkami
vykonávala p. S. ako konateľka žalobcu úhrady potrebné. Jej vlastným písomnom je potvrdené, že

z tržieb žalovaného boli vykonávané úhrady za tovar a služby, ktoré sú predmetom žaloby. Napriek
tomu žalobca vystavil faktúry, ktoré predstavujú zaplatenie tovaru a služieb už uhradených. Požadované
plnenie je teda duplicitné, v skutočnosti úhrady už boli vykonané konateľmi žalobcu z tržieb žalovaného.
Na to navrhol vykonať dokazovanie výsluchom štatutárnych zástupcov žalobcu, žalovaného a svedkami.

12. OS Martin uznesením č.k. 18Cb/105/2018-80 zo dňa 10.12.2018 zrušil platobný rozkaz OS Martin
zo dňa 13.11.2018 č.k. 18Cb/105/2018-40.13. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu (č.l. 86/rub a nasl.) uviedol, že skutkový základ uplatnenej
pohľadávky s príslušenstvom žalovaný v odpore uznal. Poprel tvrdenie žalovaného, že faktúry boli
uhradené pani G. S., túto skutočnosť mal za nepreukázanú. Žalobca neprijal od žalovaného žiadne

úhrady v zmysle faktúr. Odkázal na - odsúhlasenie záväzkov, vyhotoveného žalovaným, kde deklaruje,
že ku dňu 18.6.2018 eviduje voči žalobcovi neuhradené faktúry vo výške 2.193,24 Eur. Z tohto priamo
vyplýva, že v júni 2018 „správu“ súvisiacu s výkonom podnikateľskej činnosti žalovaného vykonával sám
žalovaný a že žalovaný faktúry eviduje vo svojom účtovníctve.

14. K odsúhlaseniu záväzkov žalovaného žalobcom nedošlo z dôvodu, že žalobca evidoval a eviduje
viac neuhradených záväzkov žalovaného ako je v odsúhlasení záväzkov.

15. Uviedol, že žalovaný nepredložil žiadny doklad preukazujúci úhradu žalovaných faktúr. Tvrdenia
žalovaného ohľadom úhrad vykonaných v hotovosti žalobcovi v zmysle vystavených faktúr nie sú
pravdivé. Svedkov, ktorých žalovaný navrhol v odpore proti PR, nie je zrejmé, akú skutočnosť by mali

preukázať, preto nie je relevantné ho vykonať.

16. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.

17. Žalovaný podaním zo dňa 12.2.2019 (č.l. 139) návrhol prerušenie konania podľa § 164 Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“), že prebieha iné relevantné konanie o otázke, ktorá môže mať pre
rozhodnutie civilného súdu výzvam. Že žalobcom opísaný skutkový stav v konajúcej veci sú predmetom
trestného konania, kde práve dôvody, pre ktoré je nárok vymáhaný, sú posudzované ako dôvodné
podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu. Preto je začaté trestné stíhanie na OR PZ Martin,
ČVS: ORP-840/3-VYS-MT-2018, že predmetom žaloby sú faktúry, ktoré prestavujú zaplatenie tovaru a

služieb už uhradených konateľmi žalobcu z tržieb žalovaného, čo uviedol žalovaný v odpore proti PR aj
v rámci tr. oznámenia, kde vyšetrovateľ uznesením začal trestné stíhanie.

18. Pokiaľ sa tieto skutočnosti potvrdia, bude zrejmé, že žalovaný sa stal obeťou podvodu a nemá
povinnosť plniť žalobcovi uplatnenú čiastku. Z rovnakého dôvodu žiada o prerušenie veci vedenej na

OS Martin pod sp.zn.5C/58/2018.

19. Žalovaný má za to, že výsledok tohto konania má vplyv na posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu a
preto žiadal podľa § 164 CSP konanie prerušiť do právoplatného skončenia tr. konania vo veci podvodu.

20. Žalobca v písomnom vyjadrení k návrhu na prerušenie konania (č.l. 153) nesúhlasil s prerušením
tohto konania, lebo otázka, ktorá je predmetom trestného konania, nesúvisí s civilným konaním a
nemá naň žiaden vplyv. Je odlišný skutkový základ trestného a civilného konania. Predmetom civilného
konania je pohľadávka žalobcu proti žalovanému neuhradením splatných faktúr za dodávku el. energie
a za dodaný tovar, ktorého skutkový základ žalovaný v odpore uznal, jeho pravdivosť nepoprel. Sporným

je úhrada vystavených faktúr.

21. Podľa uznesenia o začatí tr. stíhania, predmetom tr. konania by mali byť dve bezúročné pôžičky,
ktoré mal poskytnúť žalovaný mimo svojej podnikateľskej činnosti osobe, menom PhDr. Q. K.. Z tohto
uznesenia je zrejmé, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným zo zmluvy a za dodané tovary,

ani vystavené faktúry, nie sú skutkovým základom pre vedenie tr. konania. Skutkový základ tr. konania,
vyplývajúci z uznesenia o začatí tr. stíhania, a skutkový základ vyplývajúci zo žaloby alebo odporu, nie
je identický, podobný,ani prelínajúci sa. Skutkový základ vyplývajúci z uznesenia o začatí tr. stíhania
nesúvisí so skutkovým základom vyplývajúcim z tohto civilného konania.

22. Tiež, že ide o odlišné osoby, vystupujúce v tr. a civilnom konaní. Podľa uznesenia o začatí tr. stíhania
osobou, ktorá podala tr. oznámenie, je Peter Trnovec - žalovaný, ktorý mal poskytnúť pôžičky osobe V..
Q. K.. Teda Peter Trnovec nemal poskytnúť pôžičku spol. EURO GAS - MARTIN, s.r.o., ktorá vystupuje v
tomto spore ako žalobca, z uznesenia o začatí tr. stíhania ani nevyplýva, že spol. EURO GAS - MARTIN,
s.r.o. nejakým spôsobom v tr. konaní vystupuje. Poukázal na hospodárnosť konania v zmysle čl. 17 CSP

ako rozhodujúce kritérium v súvislosti s návrhom žalovaného na prerušenie konania.

23. Poukazom na časové súvislosti vydania uznesenia o začatí tr. stíhania 21.12.2018 a nariadené
termíny pojednávania, 30.1.2019, odročený na žiadosť žalovaného na 27.2.2019 a podanie návrhuna prerušenie konania cca 1,5 pracovného týždňa pred pojednávaním 27.2.2019, podľa žalobcu toto
konanie žalovaného vzbudzuje dojem, že sa snaží účelovo zmariť pojednávania a civilné konanie
zámerne bezdôvodne predlžovať.

24. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 22.2.2019 (č.l. 169 poprel, že by z odporu proti PR vyplynulo
uznanie nároku žalobcu. Nesporné je len to, že žalovaný podnikal v rámci jednej prevádzky v prenajatom
priestore, ktorý patril spol. žalobcu. Vždy v mene tejto spoločnosti vystupovali jej konatelia osobne, p.
K., príp. p. S.. Žalovaný ako oznamovateľ popísal skutočnosti, vyhodnotenie, či vykazujú znaky tr. činu,

je na orgánoch činných v tr. konaní.

25. PhDr. K. a G. S.S. disponovali s každodennými tržbami z prevádzok žalovaného s tým, že z týchto
budú vykonávať aj úhrady na kávu a energie. Dôkazom sú knihy tržieb, ktoré v tom období viedla p.
S., ktoré vlastnoručne písala a potvrdzovala žalovanému úhrady tam podchytených záväzkov. Uvedené
činnosti vykonávala na pokyny Dr. K..

26. Podozrenie žalovaného z protiprávneho konania PhDr. K., príp. p. S., sa preveruje prostredníctvom
OČTK. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že ako konateľka právnickej osoby potvrdila napr.
úhrady za kávu z tržby žalovaného. Napriek tomu žalobca vystavil faktúry a opakovane žiada ich úhradu.
Obdobne je to aj s energiami, príp. ďalšími záväzkami, ktorých splnenie písomne potvrdili konatelia

žalobcu a ktorých plnenie požaduje Dr. K. ako fyzická osoba aj v civilnom konaní, vedenom na OS Martin
pod sp.zn. 5C/58/2018.

27. Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, listinami doloženými
do spisu, výsluchom svedkyne, vypočul PZ strán sporu a zistil:

Žalobca, označený ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ, uzatvorili dňa 1.3.2014 Zmluvu o dodávke
el. energie. Predmetom podľa čl. II. je dodávka el. energie v predmete nájmu na ul. Medňanského 16,
036 08 Martin - Peter Trnovec, Výhrevňa PUB, prevádzka Centrál Bar, Medňanského 16, Martin. V čl.
III. bola dohodnutá cena za 1 kW 0.191 bez DPH. Podľa čl. IV. je zmluva uzatvorená od 1.3.2014
na dobu neurčitú.

28. Žalovaný listom zo dňa 18.6.2018 zaslal žalobcovi Odsúhlasenie pohľadávok a záväzkov k
18.6.2018, ktoré vystavila účtovníčka žalovaného (výsluch účtovníčky na poj. dňa 14.3.2019), sú
uvedené záväzky vo vzťahu k žalobcovi z faktúr:
10180060, dátum splatnosti 14.6.2018 za elektrika, voda, plyn, teplo suma 222,22 Eur

10180057, dátum splatnosti 29.5.2018 za kávu, suma 240,- Eur;
10180046, dátum splatnosti 14.5.2018 za elektrika, voda, plyn, teplo, suma 198,06 Eur; 10180045,
dátum splatnosti 2.5.2018 za kávu 240,- Eur;
10180035, dátum splatnosti 14 4.2018 za elektrika, voda, plyn, teplo 259,50 Eur;
10180033, dátum splatnosti 4 4.2018 za kávu 240,- Eur;

10180021, dátum splatnosti 9.3.2018 za kávu 240,- Eur;
10180009, dátum splatnosti 14.2.2018 za elektrika, voda, plyn, teplo 282,26 Eur;
10170143, dátum splatnosti 7.1.2018 za elektrika, voda, plyn, teplo 261.10 Eur.

29. Žalobca vo fa č. 10170143 (č.l. 7) zo dňa 31.12.2017 vyúčtoval žalobcovi za el. energiu za 12/2017

sumu 261,10 Eur, splatnosť 7.1.2018; vo fa č. 10180009 (č.l. 7/rub) zo dňa 31.1.2018 za el. energiu za
01/2018 sumu 282,26 Eur, splatnosť 14.2.2018; vo fa č. 10180024 (č.l. 8) zo dňa 28.2.2018 za el. energiu
za 02/2018 sumu 227,05 Eur, splatnosť 14.3.2018; vo fa č. 10180035 (č.l. 8/rub) zo dňa 31.3.2018 za el.
energiu za 03/2018 sumu 269,60 Eur, splatnosť 14.4.2018; vo fa č. 10180046 (č.l. 9) zo dňa 30.4.2018
za el. energiu za 04/2018 sumu 198,06 Eur, splatnosť 14.5.2018; vo fa č. 10180060 (č.l. 9/rub) zo dňa

31.5.2018 za el. energiu za 05/2018 sumu 222,22 Eur, splatnosť 14.6.2018; vo fa č. 10180071 (č.l. 10)
zo dňa 30.6.2018 za el. energiu za 06/2018 sumu 182,42 Eur, splatnosť 14.7.2018; vo fa č. 10180085
(č.l. 10/rub) zo dňa 31.7.2018 za el. energiu za 07/2018 sumu 211,04 Eur, splatnosť 14.8.2018; vo
fa č. 10180013 (č.l. 11/rub) zo dňa 31.1.2018 za kávu sumu 240,- Eur, splatnosť 14.2.2018; vo fa č.
10180201 (č.l. 12) zo dňa 23.2.2018 za kávu sumu 240,- Eur, splatnosť 9.3.2018; vo fa č. 10180033

(č.l. 12/rub) zo dňa 21.3.2018 za kávu sumu 240,- Eur, splatnosť 4.4.2018; vo fa č. 10180045 (č.l. 13)
zo dňa 18.4.2018 za kávu sumu 240,- Eur, splatnosť 2.5.2018; vo fa č. 10180057 (č.l. 13/rub) zo dňa
15.5.2018 za kávu sumu 240,- Eur, splatnosť 29.5.2018; vo fa č. 10180082 (č.l. 14) zo dňa 11.6.2018za kávu sumu 240,- Eur, splatnosť 25.6.2018; vo fa č. 10180083 (č.l. 14/rub) zo dňa 6.7.2018 za kávu
sumu 240,- Eur, splatnosť 20.7.2018.

30. List zo dňa 10.9.2018 (č.l. 15), podľa doručenky žalovaný prezval dňa 18.9.2018, žalobca vyzval
žalovaného na úhradu dlhu 3.533,75 Eur do 7 dní od doručenia výzvy.

31. K záznamom p. S. (č.l. 58 a nasl.), PZ žalovaného na pojednávaní dňa 27.2.2019 uviedol, že p.
S. zaevidovala na úhradu kávy sumu 3.065,- Eur do júla 2018, kedy sa ukončila správa p. S.. Úhrada

energií sa mala realizovať z tržieb žalovaného, ktoré spravovali konatelia žalobcu. Žalovaný trval na
tom, že bola odpísaná dňa 23.2.2018 na úhradu kávy suma 240,- Eur na č.l. 64. P. S. nepoprela úhradu
240,- Eur, ale nevedela, ktorá konkrétna fa bola zaplatená, že to mohla byť fa pred r. 2018.

32. P.S.vypovedalanatomtopojednávaní,žepomáhalažalovanémuakosúkromnáosoba,sesternica.
Išlo o pomoc a nie o správu financií žalovaného. Žalovaný jej povedal, ktoré záväzky ide uhradiť, neboli

to len záväzky k žalobcovi, ale aj k tretím subjektom. Keď povedal, že ide hradiť záväzky žalobcu, tak
peniaze, ktoré mala od žalovaného, zostali v jej rukách a ona ich vložila v jeho mene na účet žalobcu.
Ak povedal, že ide uhrádzať záväzky voči tretím subjektom, peniaze mu dala, aby si ich uhradil sám.

33. Žalovaný nevedel, ktorá faktúra mala byť uhradená sumou v zmysle č.l. 64 dňa 23.2.2018 na kávu

vo výške 240,- Eur - že sám to nevie, lebo správu vykonávala p. S.. Tiež na záznamoch v zmysle č.l.
65 v dňoch 6 a 7.3.2018, 2x faktúra 240,- Eur. P. S. nepoprela, že uhrádzala faktúry 2x 240,- Eur,
ale poukázala na to, že sú to úhrady na fa za rok 2017 a tieto nie sú uplatnené v tomto spore, čo vie
preukázať saldokontom, ktoré doloží. Žalovaný sa nevedel vyjadriť, ktoré faktúry boli v zmysle týchto
záznamov uhradené.

34. PZ žalobcu poukázala na Odsúhlasenie pohľadávok a záväzkov k 18.6.2018, že žalované faktúry
žalovaný evidoval v účtovníctve ako neuhradené k tomuto dátumu, okrem dvoch faktúr, že úhrady na
záznamoch (č.l. 64-65) sú za kávu na fa za r. 2017 a nie r. 2018. PZ žalovaného ani žalovaný sa
opakovane nevedeli vyjadriť, ktoré faktúry boli týmito úhradami zaplatené. Rovnaká spornosť bola aj k

záznamu na č.l. 68 s dátumom 27.6.2018, suma 240,- Eur.

35. P. S. na tomto pojednávaní vypovedala, že fa, ktoré sú predmetom sporu, nezaplatila, lebo
žalovaný nemal zdroje na to, aby ich zaplatila. Prednostne dávala peniaze žalovanému na nájom, aby
nedostal výpoveď z nájmu. Od marca 2018 upozorňovala žalovaného, že žalobca nemá uhradených

niekoľko pohľadávok voči žalovanému.

35. Žalovaný k odsúhlaseniu pohľadávok a záväzkov k 18.6.2018 zo dňa 18.6.2018 vypovedal, že to vidí
prvýkrát a nie je to ním podpísané, za tým účelom navrhol výsluch ekonómky, . Predložil Knihu záväzkov
za 1-10/2018 (č.l. 197), že sú tu uvedené tie záväzky, ktoré nie sú uhradené. Podľa tejto knihy sú

uvedené záväzky z fa č. 1018009, 10180083, 10170143, 10180021, 10180033, 10180035, 10180045,
1018046, 10180057, 10180060, 10180082, 10180071- všetky od žalobcu, prijaté v období od 31.1.2018
do 30.6.2018 za lektriku a kávu, spolu predstavujú záväzok žalovaného voči žalobcovi 2,855,66 Eur. Nie
sú evidované faktúry č. 10180024, 10180085 a 10180013. K tomu žalovaný vypovedal, že potom sú
zaplatené, doklady má účtovníčka. PZ žalobcu uviedla, že nie sú zaplatené.

36. Žalovaný trval na tom, že u žalovaného bola k dispozícii hotovosť, preto p. K. a p. S. mali dosť fin.
prostriedkov, tiež mali prístup k účtu žalovaného, aby záväzky, ktoré voči ním mal, riadne splnili. Sám
nemal obmedzený prístup k svojmu účtu.

37. Na pojednávaní dňa 14.3.2019 svedkyňa, p. P., vypovedala, že pomáhala pri spracovaní účtovníctva
žalovanému. Zistila, že záväzok k žalobcovi narastá, preto urobila odsúhlasenie, ktoré podpísala.
Nepamätala si, či sa od žalobcu vrátilo. Išlo o faktúry z roku 2017 a 2018. Predtým takýto stav
nebol, záväzky sa vždy vyrovnávali. Úhradu záväzkov žalovaného účtovala vždy na základe dokladu,
ktorý dostala - vklad na účet žalobcu alebo do poklade, to bolo málokedy, ale o tom bol vždy doklad.

Keď doklad dostala, tak sa to zúčtovalo, ak nedostala doklad, ostal záväzok „visieť“. Doklady nosil
väčšinou p. Trnovec, párkrát p. K.. P. S. jej doklady nenosila. K odsúhlaseniu pohľadávok a záväzkov
k 18.6.2018 na č.l. 46/rub po nahliadnutí vypovedala, že to robila sama, podpísala p. Trnovca, za čo
sa ospravedlnila, súčasne uviedla, že na tejto listine ešte dopísala rukou: „Prosím vás, odsúhlaste môjzáväzok“ a podpísala sa sama ako P., pričom bola poskytnutá predmetná listina s uvedeným textom od
PZ žalobcu ,v spise ako č.l. 212.

38. Podľa Odsúhlasenia pohľadávok a záväzkov k 18.6.2018, doručeného súdu dňa 12.3.2019 od
žalobcu, je oproti listine doručenej so žalobou (č.l. 6/rub) text: Pani S., odsúhlaste to a dajte mi vedieť,
podpis Dubovcová. Podpis a text odsúhlasila svedkyňa na pojednávaní dňa 14.3.2018, tiež, že sama
túto listinu vyhotovila. K odsúhlaseniu svedkyňa vypovedala, že toto evidovala k dátumu 18.6.2018 u
žalovaného. K faktúram, ktoré nie sú obsahom odsúhlasenia, ale sú predmetom žaloby, vypovedala,

že dostávala doklady o úhradách, napr. v jednej sume a to sa týkalo aj 4-5 faktúr. Túto úhradu potom
priradila vo svojej evidencii ku faktúram, ktoré si myslela, že sú zaplatené, ako to sedelo podľa sumy.
Snažila sa to priraďovať podľa najstaršej nezaplatenej faktúry, ale nemusela to priradiť správne. Preto
napísala toto odsúhlasenie pohľadávok žalobcovi, aby si odkonzultovali a porovnali, či majú správne
priradené úhrady. K zaúčtovaniu tržieb žalovaný predkladal pásku registračnej pokladne za každý
mesiac, neboli denné. O finančnú kondíciu žalovaného sa nikdy nezaujímala. Sama bola prekvapená

z nezaplatených faktúr, lebo predtým bolo všetko „v ažurite“. Za rok 2017 mal výsledok mínus17.000,-
Eur. Úhrady za kávu priraďovala na základe výpisu z banky, lebo to išlo z bankového účtu. V období pred
týmito faktúrami, ktoré uviedla, ako nezaplatené, bolo všetko v poriadku. Sama doklady, ako jej ich nosili
- ukázala na p. K. a na žalovaného, spolu s priateľkou p. Trnovca zaúčtovala a tým sa to pre ňu skončilo.
Svedkyňaneskúmala,prečomalvýsledok-17.000,-Eur. KlistineKnihazáväzkovza1-10/2018(č.l.197)

po nahliadnutí vypovedala, že toto má teraz v evidencii a poukázala na rukou dopísaný text „2.855,66“
faktúry, ktoré sú zaúčtované. Kniha záväzkov znamená, že tie faktúry, ktoré sú tam uvedené, musí p.
Trnovec zaplatiť. Na otázku, či nniektorý doklad o úhrade by nebol zúčtovaný na faktúru, vypovedala,
že si toto nepamätá, snažila sa vždy zúčtovať všetko, čo jej bolo doručené. Nemôže účtovať, čo nemá.

39. Hotovostný vklad na účet s koncovým číslom 0227 - žalovaný vypovedal, že ide o jeho účet, vykonala
p. S. 8.1.2018, suma 850,- Eur. P. Kľučková vypovedala peniaze prevzala od zamestnancov žalovaného
a vložila na jeho účet - preberala od zamestnancov žalovaného hotovosť. Ráno jej žalovaný povedal,
na čo má tieto peniaze použiť, čo jej povedal, to s týmito peniazmi urobila. Vklad 5.2.2018, suma 1.425,-
Eur, 18.4.2018 vklad 1.550,- Eur, 30.4.2018 vklad 1.000,- Eur, 15.5.2018 vklad od K. Q. 675,- Eur. od S.

G. 31.5.2018 vklad 680,- Eur, 14.6.2018 vklad 1.010,- Eur, 27.6.2018 vklad 935,- Eur. K týmto vkladom
p. S. vypovedala, že podľa výpisu z účtu žalovaného by bolo zrejmé, čo sa z týchto vložených peňazí
priamo na účet žalovaného hradilo. Ku vkladu od p. K. dňa 15.5.2018,, vypovedal, že v ten deň p. S.
nemohla ísť do banky, tak na jej pokyn išiel vložiť fin. prostriedky na účet žalovaného on.

40. Vklady na účet č. 11446542 a 352322417 - p. S. vypovedala, že účet č. 114446542 je účet železníc
a na tento účet vkladala v mene žalovaného na úhradu fa za nájom. Vklad 21.3.2018 na účet žalobcu
522302103 - uhradená suma 761,57 Eur na fa 10180002, 101701219, 10170139, vypovedala, že tieto
nie sú predmetom sporu a sú zaevidované v saldokonte. Podľa dokladu, na ktorý odkázala p. S., bola
vykonaná úhrada zaznamenaná 21.2.2018 na predmetné faktúry, ako vyplývajú z výpisu z účtu žalobcu.

41. Podľa saldokonta žalobcu, z 21.3.2018, tento korešponduje s dátumom vkladu, ktorý doložil
žalovaný, zúčtovaná suma v súlade s vkladom. Podľa dokladu zo dňa 22.2.2018, vklad na účet žalobcu
s koncovým číslom 352230213, suma 240,- Eur, VS fa 10170127 a účtovný doklad predložený žalobcom
s dátumom 22.2.2018, zúčtovaná úhrada fa vystavenej žalovanému ako vyplýva z výpisu z účtu na účte

žalobcu ako príjem na bankový účet.

42. Žalovaný na pojednávaní dňa 14.3.2018 nepopieral tvrdenie žalobcu o spôsobe úhrady faktúr, ktoré
vystavil žalobca žalovanému, ako to opísala p. S.. Chcel len preukázať svoje tvrdenie, že p. S. chodila
na prevádzku žalovaného, zobrala od jeho zamestnancov peniaze a uhrádzala záväzky žalovaného, na

čo mala povolenie.

43. Podľa Uznesenia OR PZ SR, Odbor kriminálnej polície, III. Oddelenie vyšetrovania, ČVS:
ORP-840/3-VYS-MT-2018 zo dňa 21.12.2018 bolo začaté tr. stíhanie za prečin podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 3, písm. a/ Trestného zákona, pretože podľa oznámenia Petra Trnovca v mesiaci február

2015,nazákladeústnejdohody,bolaosobevystupujúcejpodmenomPhDr.Q.K.,poskytnutábezúročná
pôžička v sume 42.700,- Eur, tiež v mesiaci december 2015 v sume 13.800,- Eur, ktoré pôžičky
boli viazané na kúpu časti majetku - označený majetok, aj napriek poskytnutej finančnej hotovosti
oznamovateľom Petrom Trnovcom do podania podnetu na začatie tr. stíhania pôžičky splatené neboli,z čoho oznamovateľ Peter Trnovec nadobudol podozrenie, že v čase poskytnutia bezúročných pôžičiek
s úmyslom ich získania bol osobou PhDr. Q. K. uvedený do omylu, kde takto získané fin. prostriedky z
pôžičiek boli použité na iný účel a jemu takto vznikla škoda najmenej 48.500,- Eur.

44. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), účastníci môžu uzavrieť takú zmluvu,
ktorá nie upravená ako typ zmluvy, ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov,
zmluva nie je uzavretá.

45. Podľa § 409 ods. 1 OBZ, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec
(tovar) určený jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci
a kupujúci sa zväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

46. Podľa § 365 ods. 1 OBZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do
doby poskytnutia riadneho plnenia, alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

47. Podľa § 369 ods. 2 OBZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda SR nariadením.

48. Podľa § 369c ods. 1 OBZ, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a

a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
ustanoví vláda SR nariadením.

49. Podľa § 1 ods. 1 NV SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OBZ, sadzba

úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky, platnej k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného záväzku, zvýšenej o 5 percentuálnych bodov; takto určená sadzba
úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

50. Podľa § 2 NV SR č. 21/2013 Z.z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Zákona je 40,- Eur jednorázovo, bez ohľadu na dĺžku omeškania.

51. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

52. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

53. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo

ak súd dal na také konanie podnet.

54. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzatvorená zmluva, ktorú zmluvné strany označili ako Zmluvu o dodávke elektrickej energie, dňa
1.3.2014 na dobu neurčitú. Túto zmluvu súd vyhodnotil ako zmluvu uzatvorenú podľa § 269 ods. 2 OBZ.

Zmluva bola uzatvorená písomnou formou (č.l. 4-6), touto zmluvou bolo preukázané, že zmluvné strany
v čl. II. až V. dostatočne určili predmet svojich záväzkov. Podľa tejto zmluvy sa žalobca ako dodávateľ
zaviazal dodávať žalovanému el. energiu do jeho prevádzky na ul. Medňanského 16, 038 08 Martin za
cenu za 1 kW 0,191 bez DPH (ods. 27). Plnenie záväzku žalobcu ako dodávateľa z tejto zmluvy, rozsah
plnenia, sporný medzi stranami nebol.

55. Súd mal nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, že žalobca so žalovaným uzatvoril v ústnej forme kúpnu
zmluvu, na základe ktorej žalobca dodával žalovanému tovar - kávu, v rozsahu vyúčtovania vo fa (viď
odsek 6).

56. Medzi stranami bola aporná úhrada záväzkov žalovaného žalobcovi z týchto dvoch zmluvných
vzťahov (ods. 54, 55) žalobcovi v zmysle vyúčtovania vo fa (viď ods. 5 a 6).57.Súdzamietolnávrhžalovanéhonaprerušeniekonania(viďodsek17anasl.),lebonemalpreukázané
splnenie zákonných predpokladov v zmysle ust. § 164 CSP. Ako vyplýva z uznesenia OR PZ SR, Odbor

kriminálnej polície zo dňa 21.12.2018, ČVS: ORP-840/3-VYS-MT-2018 (viď odsek 43), skutkový základ
vzmysleuvedenéhouzneseniaaskutkovýzákladžalobyspolunesúvisia.Tr.stíhaniesazačalovzmysle
uvedeného uznesenia podľa oznámenia Petra Trnovca z dôvodu poskytnutia bezúročných pôžičiek v
sume 42.700,- Eur a 13.800,- Eur, ktoré mal poskytnúť subjekt Peter Trnovec, nar. 15.12.1978 ako
súkromná osoba, teda nie ako fyzická osoba podnikateľ, ako je označený v tomto spore s uvedením

miesta podnikania a IČO: 44587732 tretiemu subjektu, nie spol. EURO GAS - MARTIN, s.r.o., IČO: 36
415 693. Tiež na zákale oznámenia Petra Trnovca, začaté tr. stíhanie nesúvisí so zmluvnými nárokmi
žalobcuprotižalovanému,uplatnenévtomtokonaní.Súdsavtejtosúvislostistotožňujesargumentáciou
žalovaného, ktorú uviedol v súvislosti s návrhom žalovaného na prerušenie konania v podaní zo dňa
18.2.2019 (viď ods. 20 a nasl.), preto súd podľa § 162 ods. 3 CSP návrh žalovaného na prerušenie
konania zamietol, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania rozhodol spolu s rozhodnutím vo veci

samej (§ 162 ods. 3 CSP), lebo nebolo preukázané, že v trestnom konaní sa rieši otázka, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie súdu v konajúcej veci. .

58 Pre súd bola rozhodujúce preukázanie zmluvných vzťahov žalobcu a žalovaného (ods. 54,
55) a preukázanie, že dôvodné pohľadávky žalobcu proti žalovanému z týchto zmluvných vzťahov,

vyúčtované vo fa (ods. 5, 6) ku dňu rozhodovania nezanikli splnením, ako to tvrdil žalovaný. Lebo
zmluvnú povinnosť splniť záväzky z týchto dvoch zmlúv mal sám žalovaný, nie p. S.. Bolo preukázané
zhodnými vyjadreniami strán sporu, štatutárnou zástupkyňou žalobcu p. S. a žalovaným, ako aj listinami
vykonanými na pojednávaní dňa 14.3.2019 (viď ods. 39, 40, 41), že p. S. na základe pokynov
žalovaného plnila za žalovaného jeho záväzky vo vzťahu k žalobcovi, príp. vo vzťahu k tretím subjektom,

avšak len vtedy, ak mala na to finančné prostriedky od žalovaného, ktoré jej odovzdávali zamestnanci
žalovaného. Úhrady v žalovanom rozsahu p. S. nevykonala preto, lebo na to nemala fin. prostriedky od
žalovanéhoažalovanýnepreukázalopak.Súdvtejtosúvislostidopĺňa,ženebolozmluvnoupovinnosťou
p. S., aby za žalovaného plnila jeho záväzky z vlastných fin. prostriedkov. Bolo preukázané aj výpoveďou
svedkyne p. P. na pojednávaní 14.3.2019, že hospodársky výsledok žalovaného za rok 2017 bol

mínusový, a to -17.000,- Eur, čo dotvrdzuje tvrdenie žalobkyne o tom, že nemohla záväzky žalovaného
plniť, nakoľko žalovaný neposkytol na plnenie žalovaných pohľadávok žalobcu proti žalovanému fin.
prostriedky. Výpoveď svedkyne P. tiež preukázala tvrdenie žalobcu - štatutárnej zásupkyne p. S. o tom,
že na vykonané úhrady žalobcovi, príp. tretím subjektom, odovzdala žalovanému o vykonanej úhrade
doklad, čo dotvrdzuje aj dokazovanie na pojednávaní dňa 14.3.2019, viď ods. 39 - 41.

59. Pokiaľ žalovaný trval na tom, že ide o duplicitnú úhradu na žalované faktúry za kávu v zmysle
záznamov, ktoré viedla p. S.Á. (č.l. 58 a nasl.), súd uvádza, že žalovaný sám nevedel preukázať, že
práve tam uvedené záznamy o úhradách na kávu v rozsahu tvrdenom žalovaným sú práve na faktúry
za kávu v ods. 6. Žalovaný nevedel preukázať, na ktoré konkrétne faktúry tieto úhrady boli vykonané.

Potom v kontexte výpovede svedkyne p. P., ktorá spracovávala účtovné doklady žalovaného, súd dal
za pravdu žalobcovi, že tam zaznamenané úhrady sa týkali skorších faktúr, ktoré nie sú predmetom
tohto sporu, keď svedkyňa Dubovcová vypovedala, že zaúčtovala všetky doklady o úhradách, ktoré jej
predložil p. Trnovec, príp. p. K..

60. Existenciu záväzkov žalovaného preukazuje aj odsúhlasenie záväzkov zo dňa 18.6.2018 v tam
uvedenom rozsahu, v spojení s výpoveďou svedkyne P. - účtovníčky žalovaného, ktorá sama toto
odsúhlasenie pohľadávok a záväzkov k 18.6.2018 vypracovala práve preto, že v takomto rozsahu sama
evidovala záväzky žalovaného proti žalobcovi a tieto sú predmetom žaloby. Neboli ku dňu 18.6.2018
zaplatené a žalovaný ani ku dňu rozhodovania nepredložil žiadny dôkaz o tom, že tento záväzok zanikol

splnením, ako to sám tvrdil. Sám predložil dôkaz na pojednávaní dňa 27.2.2019, rozsah záväzkov za
obdobie 1-10/2018 (č.l. 197), ktorým bolo preukázané, že žalovaný nezaplatil k žalobcovi faktúry (ods. 5
a 6); faktúry za dodávku el. energie 10180024 na sumu 227,05 Eur, 10180085 na sumu 211,04 Eur a za
dodávku kávy 10180013, nie sú obsahom odsúhlasenia pohľadávok a záväzkov k 18.6.2018 a záväzkov
1-10/2018, avšak žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o tom, že aj tieto faktúry žalobcovi riadne zaplatil.

Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie celej žalovanej sumy v zmysle vyúčtovania vo faktúrach v
odseku 5 a 6 ako zmluvného nároku žalobcu zo zmluvy o dodávke el. energie, uzatvorenej podľa § 269
ods. 2 OBZ a kúpnej zmluvy § 409 a nasl. OBZ, nakoľko žalovaný k dňu rozhodovania nepreukázal, že
svoj záväzok vo vzťahu k žalobcovi zanikol splnením, ako to tvrdil žalovaný počas celého sporu. Súdzaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania, nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania v
zmysle ust. § 365 OBZ. Žabcovi vznikol nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania podľa § 369
ods. 2 v spojení s § 1 ods. 1 NV SR č. 21/2013 Z.z., uplatnený úrok z omeškania neodporoval uvedeným

zákonným ustanoveniam. Úrok z omeškania súd priznal prvým dňom nasledujúcim po dni splatnosti
jednotlivých faktúr, keď podľa ust. § 340 ods. 2 OBZ, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ
oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez
zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Doručenie faktúry s uvedením času plnenia
súd vyhodnotil podľa § 340 ods. 2 OBZ. Súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 OBZ v spojení s § 2 NVSR č. 21/2013 Z.z. spolu s DPH.

61. Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ by si p. S. neplnila svoje povinnosti v zmysle pokynov žalovaného
napriek skutočnosti, že by k plneniu jeho záväzkov mal žalovaný dostatok finančných prostriedkov
(v sporej však nepreukázaná skutočnosť), uvedené by bolo vecou zodpovednostného vzťahu medzi
žalovaným a p. S., čo však nie je predmetom tohto sporu. Pre tento spor, žalobcu voči žalovanému,

bolo rozhodné, či došlo k úhrade nárokov žalobcu voči žalovanému z opísaných zmluvných vzťahov,
lebo tieto vznikli medzi žalobcom a žalovaným. Lebo pokiaľ p. S. na základe pokynov žalovaného
mala vykonávať úhrady za žalovaného, uvedené je dôvodné vyhodnotiť v zmysle ust. § 22 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene.
Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Z uvedeného zákonného ustanovenia

vyplýva, že fyzické osoby, prípadne aj právnické osoby, môžu konať buď osobne vo vlastnom mene
alebo prostredníctvom zástupcu. Účelom inštitútu zastúpenia teda je, aby zástupca, v danom prípade p.
S., robil právne úkony za toho, kto je síce spôsobilý na právne úkony, avšak právne úkony z akéhokoľvek
dôvodu nechce alebo nemôže sám robiť. V prípade zastúpenia teda právne úkony, v danom prípade
vykonávanie úhrad za zastúpeného žalovaného, robil zástupca - p. S.. Zastúpenie umožňuje, aby za

účastníka konal niekto iný, avšak aby právne následky boli rovnaké, ako keby zastúpený účastník konal
sám. Pokiaľ teda p. S. vykonávala úhrady za žalovaného, v jeho mene, tak tieto úhrady mali za následok
zánik záväzku priamo žalovaného vo vzťahu k jeho zmluvným partnerom - veriteľom. Z uvedeného
dôvodu nebolo potrebné vykonávať rozsiahlejšie dokazovanie ohľadom tvrdenia žalovaného, že p. S.,
príp. p. K., mali dostatok fin. prostriedkov na to, aby uhradili za žalovaného jeho záväzky vo vzťahu k

žalobcovi, lebo predmetom tohto sporu nebol zodpovednostný vzťah žalovaného a p. S. zo zastúpenia
podľa § 22 a nasl. OZ.

62. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku

na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca
mal vo veci plný úspech, preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

60.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.