Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. jún 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6Cpr/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116213555
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5116213555.2

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľky: U. U., A.. XX.XX.XXXX, W. U. C. XXXX/XX, Ž., E.
X., právne zastúpená: STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, proti
odporcom: 1/ BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava a 2/ Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava,
o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Odporca v rade 2/ je povinný zdržať sa uplatňovania práv z Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej
medzi navrhovateľkou a Poštovou bankou, a.s. v rámci zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
7.5.2013, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči odporcovi v rade 1/ zamieta.

Ukladá zamestnávateľovi navrhovateľky: Ing. Libor Hromada- CAMPARI, IČO: 33 342 164, s miestom
podnikania Zaymusova 1324/4, 010 01 Žilina povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy
navrhovateľkypodľadohodyozrážkachzomzdyuzatvorenejmedzinavrhovateľkouaPoštovoubankou,
a.s. v rámci zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.5.2013, a to až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej.

Navrhovateľka je povinná do 30 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia podať na súde návrh na začatie
konania vo veci samej.

Odporca v rade 2/ je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 178,99 eur titulom náhrady
trov právneho zastúpenia, a to do troch dní po právoplatnosti tohto uznesenia.

Odporcovi v rade 1/ náhradu trov konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 19.5.2016 podaným na tunajšom súde dňa 19.5.2016 sa navrhovateľka domáha
nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcom povinnosť zdržať sa výkonu práva na
zrážky zo mzdy navrhovateľa vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.5.2013 uzatvorenej medzi navrhovateľkou a odporcom v rade 2/ a

súčasne uložil zamestnávateľovi navrhovateľky: Ing. Libor Hromada- CAMPARI, IČO: 33 342 164, s
miestom podnikania Zaymusova 1324/4, 010 01 Žilina zákaz vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľa
v prospech odporcu v rade 2/ na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.5.2013 uzatvorenej medzi navrhovateľkou a odporcom v rade 2/, a
to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti predmetnej dohody o
zrážkach zo mzdy.Návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že uzatvorila dňa 7.5.2013
s odporcom v rade 2/ zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej odporca v rade 2/ ako
veriteľ poskytol navrhovateľke ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 15.000,- eur. Súčasťou

uzatvorenej zmluvy bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Táto dohoda však nebola z navrhovateľkou
individuálne dojednaná, ale je napísaná na vopred pripravenom formulári. Pričom odporca v rade
2/ navrhovateľku na túto dohodu pred uzatvorením zmluvy o úvere vôbec neupozornil. Návrh na
nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka odôvodnila taktiež tým, že vyššie uvedený skutkový
a právny stav (rozhodujúce skutočnosti a podmienky nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná

ochrana) umožňujú siahnuť odporcovi na majetok navrhovateľky, bez možnosti zamedzenia výkonu
zrážok zo mzdy zamestnávateľovi v prospech odporcu v rade 2/. Vykonaniu zrážok zo mzdy nemôže
navrhovateľka a predbežné opatrenie je výlučným prostriedkom na zabránenie zrážok zo mzdy, ktoré
majú zabezpečiť nárok odporcu v rade 2/ v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi. Stav, ktorý
vznikol, má pre navrhovateľku nepriaznivé následky na jej životnú a finančnú situáciu. Dôvod, pre ktorý
navrhovateľka žiada nariadiť predbežné opatrenie je taktiež ten, že zamestnávateľ nemá právo skúmať

predloženú dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov ani zmluvu, na základe ktorej bol dojednaný
daný zabezpečovací inštitút, t.j. otázku ich platnosti resp. neplatnosti, ale je povinný začať na základe
predloženej dohody o zrážkach zo mzdy vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka (jeho zamestnanca). Teda
napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by navrhovateľke uložilo povinnosť
plniť,vykonávajúsajejzrážkyzomzdyanemámožnosťichpriamozastaviť.Podľanázorunavrhovateľky

by v prípade následného vyslovenia neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy súčasne
vykonávanie zrážok zo mzdy znamenalo nezákonný zásah do majetkovej sféry navrhovateľky.

V rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia sa
súd oboznámil s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými navrhovateľkou spolu s návrhom na

nariadenie predbežného opatrenia, pričom mal osvedčené nasledovné skutočnosti:

Z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.5.2013 mal súd osvedčené, že táto bola uzatvorená
medzi navrhovateľkou ako dlžníkom a odporcom v rade 2/ ako veriteľom. Spolu so zmluvou o úvere
uzatvorili navrhovateľka a odporca v rade 2/ aj dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (bod 3.8.

zmluvy).

Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy a iných príjmov zo dňa 14.4.2016 mal súd osvedčené,
že odporca v rade 1/ zaslal navrhovateľkinmu zamestnávateľovi: Ing. Libor Hromada- CAMPARI, IČO:
33 342 164, s miestom podnikania Zaymusova 1324/4, 010 01 Žilina, žiadosť o vykonávanie zrážok

zo mzdy, a to za účelom vymoženia pohľadávky uplatňovanej titulom uzatvorenej zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 7.5.2013.

Zpotvrdeniavystavenéhozamestnávateľomnavrhovateľky:Ing.LiborHromada-CAMPARI,IČO:33342
164, s miestom podnikania Zaymusova 1324/4, 010 01 Žilina , mal súd osvedčené, že navrhovateľke

boli zo strany jej zamestnávateľa na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy a dohody o zrážkach zo
mzdy vykonané zrážky zo mzdy ku dňu vystavenia potvrdenia doposiaľ spolu vo výške 67,33 eur, a to
v prospech odporcu v rade 2/.

Podľa ustanovenia § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“): Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je
potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písmeno f) OSP: Predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi

najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 2 OSP: Predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému
než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 2 OSP: Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1
obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletéhodieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá
nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do
zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ

domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má
byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do
ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky
na náhradu ujmy.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 4 OSP: Ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom
rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Predbežné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla, aj keď len dočasná úprava
právnych vzťahov medzi účastníkmi konania, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte

nevykonateľného, alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Predbežné opatrenie nie je konečným
rozhodnutím a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Predpokladom pre vydanie
predbežného opatrenia je, aby bolo navrhovateľom predbežného opatrenia tvrdené a osvedčené, že tu
existuje určité právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania, že toto právo je porušované alebo
ohrozené, že na jeho ochranu je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov medzi účastníkmi práve

nariadením predbežného opatrenia, pričom navrhovaným predbežným opatrením sa medzi účastníkmi
nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi
účastníkmi. Podmienkou pre vydanie predbežného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné
skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Ako vyplýva z

účelu predbežného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebnéprevydaniekonečnéhorozhodnutiavovecisamej.Dokazovaniepredrozhodnutímonávrhuna
predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa teórie
občianskeho procesného práva má povahu osvedčovania. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd na základe navrhovateľom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov

zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného
opatrenia. Pre nariadenie predbežného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t.j. mohol
považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady
na nariadenie predbežného opatrenia. Zároveň však treba poukázať na to, že aj pri osvedčovaní sa
v konaní súdu, ktoré predchádza rozhodnutiu o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, uplatňujú

procesné zásady vyjadrené v ustanoveniach § 6 a § 120 OSP. V konaní o nariadenie predbežného
opatrenia, ktoré možno začať len na návrh, je povinnosťou navrhovateľa v podanom návrhu označiť
a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o
opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného predbežného opatrenia.

V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáha nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil
odporcom povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľovi navrhovateľky
povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky podľa dohody o zrážkach zo mzdy a
iných príjmov, ktorá bola uzatvorená v rámci úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.5.2013 medzi
navrhovateľkou ako dlžníkom a odporcom v rade 2/ ako veriteľom.

Súd má za to, že dovtedy kým sa nerozhodne o tom či bola predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
uzavretá platne, je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov a zamedziť vykonávaniu zrážok na
základe dohody, ktorej platnosť je medzi účastníkmi konania sporná. Súdna prax dospela k záveru, že
predbežným opatrením môže súd uložiť platiteľovi mzdy povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa

dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi účastníkmi konania, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie
prípadného preplatku nedôvodne vykonaných zrážok (porovnaj R 47/1974). Nariadením predbežného
opatrenia, ktorým sa zakáže zamestnávateľovi navrhovateľky vykonávať zrážky zo mzdy na základe
predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je dočasné opatrenie proti postihu majetku
navrhovateľky, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t.j. že by sa

na základe neskôr určenej neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy poukazovali odporcovi v rade 2/ zo
mzdy navrhovateľky finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu, než zákon dovoľuje,
to sa však dozvieme až v samotnom konaní.Súd však považuje za dôvodný iba návrh navrhovateľky na uloženie povinnosti zdržať sa uplatňovania
právzDohodyozrážkachzomzdyvočiodporcovivrade2/,ktorýjeoprávnenýmsubjektomzpredmetnej
dohody o zrážkach zo mzdy.

Pokiaľ ide o návrh voči odporcovi v rade 1/ súd konštatuje, že odporca v rade 1/ nie je oprávneným
subjektom z predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Z predloženého potvrdenia o obsahu
komisionárskej zmluvy uzavretej dňa 21.7.2015 medzi odporcom v rade 2/ ako komitentom a odporcom
v rade 1/ ako komisionárom nemal súd osvedčené, že odporca v rade 2/ splnomocnil odporcu v rade 1/

na úkony spojené s vymožením pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.5.2013, a
teda nemal osvedčené, že odporca v rade 1/ môže uplatňovať práva z predmetnej dohody o zrážkach
zo mzdy ako vecne legitimovaný subjekt. Preto návrh navrhovateľky voči odporcovi v rade 1/ zamietol.

Podľa § 76 ods. 3 OSP bolo zároveň uložené navrhovateľke, aby v 30-dňovej lehote podala návrh na
začatie súdneho konania o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo zmluvy

o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.5.2013.

Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia podaný pred začatím konania vo veci samej, súd
rozhoduje o náhrade trov konania v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (nie až v naň
nadväzujúcom konaní vo veci samej), pričom platí zásada úspechu (§ 142 ods. 1 OSP).

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľka mala v konaní o nariadenie predbežného opatrenia plný úspech, preto má právo na

náhradu trov konania proti neúspešnému odporcovi v rade 2/. Navrhovateľka si uplatnila náhradu trov
konania vo výške 178,99 eur titulom trov právneho zastúpenia (tieto boli uplatnené za 2 úkony právnej
služby: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia, t.j. 66,- eur + 8,58 eur + 20 % DPH, spolu 89,495 eur a 2/
podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, t.j. 66,- eur + 8,58 eur + 20 % DPH, spolu 89,495
eur). Nakoľko si navrhovateľka uplatnila náhradu trov konania v súlade s príslušnými ustanoveniami

O.s.p. a vyhlášky č. 655/2004 súd jej náhradu trov konania priznal v plnej, t.j. ňou uplatňovanej, výške.

Voči odporcovi v rade 1/ bola navrhovateľka neúspešná, keďže súd návrh na nariadenie predbežného
opatrenia voči nemu zamietol. Odporcovi v rade 1/ preto prináleží právo na náhradu trov konania.
Nakoľko si však odporca v rade 1/ náhradu trov konania neuplatnil a ani mu preukázateľne žiadne trovy

nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali.
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2 OSP.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.