Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/45/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117214753
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117214753.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcov: 1. rade X. S., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom J. XXX, toho času S. X, V., 2. rade U. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, toho času
S. X, V., proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151
653, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10,

Košice, IČO: 36 863 017, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
10Csp/67/2017-110 zo dňa 25.10.2018 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu

trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne samostatným
uznesením.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 497 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka; § 23a
ods. 1 z. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa; § 39; § 52 ods. 1 - 3; § 53 ods. 1, 2, 4; § 524 ods. 1,
2; § 525 ods. 1, 2; § 526 ods. 1, 2 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka; § 92 ods. 8 z. č. 483/2001

Z.z. o bankách a výrok o trovách konania § 255 ods. 1; § 257 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

3. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že spotrebiteľský úver č.
XXXXXXXXXX zo dňa 22.06.2006 je bezúročný a bez poplatkov, určenia neprijateľnosti zmluvných
podmienokavydaniebezdôvodnéhoobohatenia.Vpriebehukonaniažalobcoviaopakovaneupresňovali
svoje nároky. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, navrhol ju zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že žalovaný uzatvoril so žalobcami dňa
22.06.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcom
úver vo výške 1.000 000 Sk (33.193,9 eur). Išlo o úver PLUS na bývanie, ktorý sa žalobcovia zaviazali
splácať v 330 mesačných splátkach po 6.558 Sk (217,7 eura) vždy k 20. dňu v mesiaci. Úroková
sadzba bola dohodnutá vo výške 6,40 % ročne fixne na 5 rokov, t.j. odo dňa uzatvorenia úverovej

zmluvy do 21.06.2011. Splatnosť prvej splátky nastala 20.07.2006 a konečná splatnosť mala nastať
dňa 20.12.2033. Zmluvné strany si dohodli poplatok za poskytnutie úveru vo výške 7.000 Sk (232,4
eura) z prostriedkov úveru a poplatok za správu úveru vo výške 50 Sk (1,66 eura) mesačne. Z výpisu
z úverového účtu č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.02.2007 vyplýva, že dňa 22.06.2006 došlo k čerpaniu
úveru vo výške 7.000 Sk a dňa 23.06.2006 k čerpaniu úveru vo výške 993.000 Sk.

5. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 26.01.2015 adresovaného žalobkyni v 2. rade
vyplýva, že žalovaný postúpil pohľadávku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXX na základe zmluvyo postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/D. uzatvorenej dňa 13.01.2015 spoločnosti CEE COLLECT
Slovakia s.r.o. s tým, že pohľadávku banky je možné od doručenia tohto oznámenia uhradiť výlučne
plnením postupníkovi. Zároveň ju poučila, že po postúpení pohľadávky žalovaný nezodpovedá za

konanie postupníka. Forma a spôsob vymáhania postúpenej pohľadávky je v kompetencii postupníka.
Žalobcom bolo predmetné oznámenie doručené, lebo do súdneho spisu bolo predložené z ich strany
ako príloha vyjadrenia žalobcov (č. l. 82). V konečnom dôsledku nebola táto skutočnosť zo strany
žalobcov spochybnená ani na nariadenom pojednávaní, preto ju súd považoval za nespornú. Listom
zo dňa 28.01.2015 bolo žalobcom zo strany spoločnosti CEE COLLECT Slovakia s.r.o. oznámené, že

ich táto spoločnosť vyzýva k úhrade dlžnej sumy 33.817,48 eura v lehote 30 kalendárnych dní. Ďalej
im bolo oznámené, že pokiaľ z ich strany nedôjde k úhrade pohľadávky, pristúpi uvedená spoločnosť k
realizácii zabezpečovacích prostriedkov viažucich sa k tejto pohľadávke. Zároveň žalobcom oznámila,
že v zmysle § 151 písm. l zákona č. 40/1964 Z.z. a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
č. XXXXXXXXX zo dňa 22.06.2006, uzatvorenou medzi záložným veriteľom SLSP, a.s. a žalobcami
ako záložcami začne realizovať záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom záložného práva

podľa záložnej zmluvy. Uvedený listinný dôkaz predložili samotní žalobcovi, pričom doručenie tohto
oznámenia potvrdil žalobca v 1. rade aj na pojednávaní.

6. Prvoinštančný súd tak skonštatoval, že žalovaný poskytol na základe zmluvy o splátkovom úvere zo
dňa 22.06.2006 žalobcom úver na bývanie vo výške 33.193,9 eura (1.000 000 Sk). Nebolo sporným, že

tento úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti (č.l. 83). Posudzovaný právny vzťah strán
je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný bol od uzavretia
zmluvy v postavení dodávateľa a žalobcovia v postavení spotrebiteľov. Na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 13.01.2015 bola pohľadávka zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXX postúpená
zo Slovenskej sporiteľne a.s. na spoločnosť CEE COLLECT Slovakia s.r.o., pričom túto skutočnosť

postupca (Slovenská sporiteľňa a.s.) oznámil žalobkyni v 2. rade listom zo dňa 26.01.2015 (č.l. 82).
Doručeniepredmetnéhooznámeniažalobcovianerozporovali(naviacboloajprílohounimipredloženého
vyjadrenia, čiže ním preukázateľne disponovali). Napokon uvedená skutočnosť vyplýva aj z výzvy na
úhradu dlhu a oznámenia o začatí realizácie záložného práva zo strany postupníka CEE COLLECT
Slovakia s.r.o. zo dňa 28.01.2015, z obsahu ktorej vyplýva, že neuhradená pohľadávka z titulu zmluvy

o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX je vo výške 33.817,48 eura a žalobcovia sú povinní ju uhradiť na
účet postupníka. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný prestal byť veriteľom predmetnej pohľadávky (stratil
postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami s ňou spojenými), pričom novým veriteľom
sa stala spoločnosť CEE COLLECT Slovakia s.r.o., ktorá (ako je zrejmé z realizovaného dokazovania)
túto pohľadávku od žalobcov následne vymáhala.

7. K námietke žalobcov o nemožnosti postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu
uviedol, že v zmysle zákonného ustanovenia § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj
bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Citované ustanovenie upravuje postúpenie
pohľadávky na základe zmluvy, ktorou dochádza k zmene v osobe veriteľa. Do právneho vzťahu medzi

veriteľom a dlžníkom nastupuje namiesto pôvodného veriteľa nový veriteľ bez toho, že by inak sa
tento vzťah zmenil. Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia, vrátane jej
príslušenstva. Zmluvu uzaviera pôvodný veriteľ (postupca) a iný subjekt postupník, ktorý nastupuje na
miesto pôvodného veriteľa. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, pretože zmena v osobe
veriteľa sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu. Čas, miesto, predmet plnenia i

ďalšie podmienky zostávajú nezmenené. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je zabrániť
tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto účelom
sa mu zachovávajú všetky námietky proti postúpenej pohľadávke a rovnako aj možnosť namietať voči
tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v
právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami

s ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu
a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené.

8. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou žalobcov, že predmetná pohľadávka nebola v zmysle
§ 525 ods. 1 OZ spôsobilým predmetom postúpenia, keďže postúpením by sa jej obsah zmenou veriteľa

zmenil. Pohľadávkami, ktorých obsah by sa postúpením zmenil, treba rozumieť len také pohľadávky,
ktoré sú svojím obsahom viazané na osobu veriteľa, a postúpenie by mohlo znamenať sťaženie
postavenia dlžníka, t.j. zhoršenie postavenia dlžníka. V prípade, že postúpením pohľadávky nedôjde
zmenou veriteľa aj k zmene obsahu pohľadávky, možno postúpiť akúkoľvek peňažnú pohľadávku,pokiaľ je určitá a existuje. V danom prípade, bolo postúpenie pohľadávky zo strany postupcu žalobcom
riadne oznámené, preto v súlade s § 526 ods. 2 OZ nie sú žalobcovia ako dlžníci oprávnení sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Predmetným postúpením sa obsah pohľadávky nezmenil

(ako namietali žalobcovia), nedošlo k zhoršeniu právneho postavenia žalobcov ako dlžníkov, pretože
sa im zachovali všetky námietky proti postúpenej pohľadávke a rovnako aj možnosť namietať voči
tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Za daného stavu došlo podľa názoru súdu k zániku
hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcami a žalovaným. Nakoľko v danom prípade žalovaný nie je
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, súd žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol.

9. O trovách konania rozhodol tak, že v spore plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcom v 1.
a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia. Odvolanie
odôvodnili ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP, namietali postup sudcu, že v predmetnej

veci sa nevysporiadal s dôvodmi ich žaloby, podporujúci názory úžerníckych veriteľov. Ich právne
postavenie je ohrozené postupom žalovaného / veriteľa, ktorý zneužíva zmluvný vzťah obsahujúci
neprijateľné zmluvné podmienky a jeho konanie má nekalé obchodné praktiky. Tvrdili, že je povinnosťou
súdu v spotrebiteľských veciach sa ex offo zaoberať neprijateľnosťou jednotlivých zmluvných podmienok
v spotrebiteľskej zmluve. Súd z úradnej povinnosti nepreveril zmluvu uzavretú stranami sporu. Tvrdili,

že im bol poskytnutý úver vo výške 993.000 Sk, nie 1.000 000 Sk. Suma 7.000 Sk bol poplatok v
prospech žalovaného. Tiež poukázali na to, že žalovaný sa nezmieňuje o výške istiny nimi splatenej.
Pritom žalobcovia uhradili do dražby asi 512.000 Sk, t.j. 16.995 eur, pritom postupník od nich žiada ešte
ďalších 33.817,48 eur. Žalobcovia uhradili priamo a cez postupníka v prospech žalovaného cca 16.995
eur + 33.817,48 eur, čo je suma 50.812 eur. Keďže reálna výška úveru bola 32.961,56 eur, neoprávnené

obohatenie žalovaného je vo výške 17.850,44 eur. Opätovne zdôraznili, že v napadnutom rozsudku sa
uvádza postúpenie postupníkovi, ale vôbec sa súd nezaoberá neprijateľnými zmluvnými podmienkami
medzi žalobcami a veriteľom. K trovám konania uviedli, že s poukazom na § 257 CSP žiadajú nepripustiť
ich povinnosť platiť akékoľvek súdne trovy. Žiadali akceptovať skutočnosť, aby žalovaný bol povinný
vrátiť takú sumu, akú preukázateľne získal. Žalovaný však nedokázal súdu uviesť ani finančnú sumu,

ktorú žalobcovia plnili v prospech veriteľa. Tvrdili, že zmluva o úvere je typovou predtlačou, nie je
dohodnutá individuálne, písaná drobným písmom, čo považujú za neprijateľné zmluvné podmienky.
Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je bod 2 zmluvy v časti II. a tiež to, že všeobecné obchodné
podmienky neboli žalobcami podpísané. Rovnako zmluvnými stranami nebol podpísaný splátkový
kalendár.Finančnépožiadavkyžalovanéhopodľaoznámeniaozosplatnenípovažujútiežzaneprijateľnú

zmluvnú podmienku. Rovnako aj poistenie a Dohodu o zrážkach zo mzdy považujú za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Podľa žalobcov po zosplatnení úveru nie je povinnosťou platiť obvyklé úroky zo
zmluvy so spotrebiteľom. Predčasnou splatnosťou zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zaniká tak povinnosť spotrebiteľa splácať veriteľovi poskytnutý
spotrebiteľský úver v dohodnutých splátkach a platiť mu ďalšie dohodnuté úroky. Nárok vzniká iba

na riadne úroky. V ďalšom poukázali na to, že poplatky v prospech veriteľa, ako aj zmluvná pokuta
sú neprijateľnými podmienkami. Poukázali na konkrétne rozhodnutia tak Krajského súdu v Prešove,
ako aj Okresných súdov Komárno, Rimavská Sobota, Dunajská Streda a Trnava. Podľa odvolateľov
finančné nároky žalovaného sú preukázateľne bez právneho titulu a sú bezdôvodným obohacovaním
sa žalovaného v neprospech žalobcov. Zmluva pre neprijateľné podmienky je absolútne neplatná. Z

neplatných právnych úkonov nemôžu vzniknúť platné právne účinky. Konanie žalovaného považujú za
neoprávnené. Žiadali preto, aby súd z úradnej povinnosti podrobil predmetnú zmluvu súdnej kontrole,
určil a vyhlásil zmluvné podmienky za neprijateľné, tieto špecifikoval v bode 5, 2.1. až 2.14. taktiež
trval na tom, aby bolo žalovanému uložené v písomnej podobe uviesť dátum a reálne poskytnutú istinu,
celkovú sumu žalobcom vykonaných plnení v prospech žalovaného a aktuálny zostatok pohľadávky

istiny, úrokov a poplatkov. Taktiež žiadali predloženie originálu splnomocnenia veriteľa k podpisu
predmetnej zmluvy. Vytýkali súdu jeho benevolentný prístup pri prejednaní veci. Namietali rozsudok aj
v časti jeho odôvodnenia. Navrhli zámenu sudcu.

11. K odvolaniu žalobcov sa žalovaný napriek na jeho žiadosť poskytnutej mu dodatočnej lehote na

vyjadrenie nevyjadril.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok, ako aj konaniemu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné.

13. Strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti. V námietke zaujatosti
musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má
byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy
na preukázanie svojho trvdenia, ktorých povaha to pripúšťa okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny

pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada (§ 52 ods. 1, 2 prvá a
druhá veta CSP).

14. Keďže žalobcovia vo svojom odvolaní namietali rozhodovanie a konanie sudkyne X. Q. W. v
predmetnej veci a žiadali iného sudcu, odvolací súd k uvedenému uvádza. Dôvodom na vylúčenie
sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti (§

39 ods. 3 CSP). Keďže zákon výslovne vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a
rozhodovania sporu boli okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanom spore,
vrátane rozhodnutí, tieto okolnosti nemôžu byť samy o sebe dôvodom zaujatosti sudcu. Odvolací súd
preto uvádza, že neboli preukázané zákonné dôvody na vylúčenie sudkyne X. Q. W. z prejednávania
a rozhodovania predmetnej veci.

15.ZvyššieuvedenýchdôvodovpretoodvolacísúdnanámietkuzaujatostisudkyneX.Q.W.neprihliadal
ani o nej nerozhodoval.

16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom konania vo veci posudzovanie práv a povinností,

ako aj neprijateľných zmluvných podmienok v súvislosti so spotrebiteľským úverom č. XXXXXXXXXX
zo dňa 22.06.2006, ako aj vydanie bezdôvodného obohatenia v súvislosti s uvedenou zmluvou. Je
nepochybnou skutočnosťou, že uvedenú zmluvu uzatvárali žalobcovia v 1. a 2. rade ako spotrebitelia
a žalovaný ako dodávateľ a veriteľ.

17. Z obsahu spisu rovnako vyplýva, že žalovaný pohľadávku vyplývajúcu z uvedenej zmluvy na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/D., uzatvorenej dňa 13.01.2015 postúpil na spoločnosť
CEE COLLECT Slovakia s.r.o. so sídlom Gorkého 3, Bratislava, čo oznámil žalovaný žalobkyni v 2. rade
dňa 26.01.2015. Uvedené bolo dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol, a to
preto, že vyhodnotil, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný v predmetnom spore.

18. Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S
postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (§ 524 ods. 1,
2 OZ).

19. K uvedenému odvolací súd uvádza, že hmotnoprávna úprava, ktorá umožňuje postúpenie
pohľadávky, nič nemení na charaktere postúpenej pohľadávky, a teda ani na procesnej právnej úprave.
Zmena subjektov podľa citovaného ustanovenia OZ okrem zmeny na strane oprávnenej osoby, nemá
za následok zmenu obsahu samotného záväzkového vzťahu. Platí zásada, že postavenie povinného
dlžníka nemôže byť postúpením pohľadávky zhoršené.

20. Odvolací súd má za to, že subjekt, na ktorý bola pohľadávka z právneho úkonu postúpená,
nevstupuje do postavenia pôvodného účastníka právneho úkonu, t.j. veriteľ postúpenej pohľadávky v
celom rozsahu, ale len v rozsahu práv a povinností viažucich sa výlučne na postúpenú pohľadávku.
Znamená to, že postúpením pohľadávky vzniknutej na základe právneho úkonu nie sú dotknutí jeho

účastníci, pokiaľ ide o posudzovanie samotnej existencie, platnosti tohto právneho úkonu a jeho súčasti.
Uvedený výklad je potrebné pripustiť pri spotrebiteľských zmluvách, kde úlohou súdov je ochrana
spotrebiteľa v širšom poňatí.

21. V predmetnom konaní je jednoznačným, že žalobcovia sa domáhajú svojej ochrany v súvislosti

so spotrebiteľským úverom č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.06.2016, ktorý považujú za bezúročný a
bez poplatkov, podľa ktorých uvedená zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a žiadajú v
súvislosti s uvedenou zmluvou vydanie bezdôvodného obohatenia. Predmetom konania nie je nič, čo
by nebolo možné uplatniť proti pôvodnému veriteľovi. Prieči sa totiž koncepcii ochrany spotrebiteľapostup, ktorý by znemožnil spotrebiteľovi domáhať sa určenia neplatnosti úkonu, určenia neprijateľných
zmluvných podmienok priamo voči dodávateľovi, ktorý je tým subjektom, s ktorým sa spotrebiteľ
rozhodol vstúpiť do zmluvného vzťahu a ktorý (v prípade tzv. formulárových zmlúv, typických pre oblasť

spotrebiteľských vzťahov) formuloval obsah právneho úklonu, ktorého platnosť má byť posudzovaná.
Aj keď došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej z úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.06.2006,
neznamená to, že uvedená skutočnosť bráni spotrebiteľovi domáhať sa svojich práv priamo voči
dodávateľovi, teda subjektu, s ktorým sa rozhodol vstúpiť do zmluvného vzťahu a ktorý aj po postúpení
pohľadávky zostáva účastníkom úverovej zmluvy. Dá sa predpokladať, že v predmetnom prípade bol to

práve žalovaný, ktorý inicioval vyhotovenie textu zmluvy úverovej, do ktorej podľa tvrdenia žalobcov mali
byť pojaté aj neprijateľné zmluvné podmienky a na základe ktorej malo dôjsť na strane žalovaného k
bezdôvodnému obohateniu. Prípadné určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru
po zistení zákonných podmienok na to, ako aj určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok bude mať
priamy vplyv aj na právneho nástupcu dodávateľa, lebo určením neprijateľnosti zmluvnej podmienky je
viazaný aj právny nástupca dodávateľa. Nie je preto možné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie,

že žalovaný nie je pasívne legitimovaný v tomto spore. Aj predmetnou žalobou je možné vyvolať pre
spotrebiteľa želané účinky, teda aby nebol viazaný neplatným právnym úkonom prípadne neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Postúpením pohľadávky nie je možné spotrebiteľovi preto ubrať na jeho
spotrebiteľských právach, ktoré mu vyplývajú či už z implementovaných alebo iných spotrebiteľských
noriem. Z uvedených dôvodov odvolací súd má za to, že postúpenie pohľadávky v predmetnom prípade

je len postúpením práva na peňažné plnenie vrátane zabezpečenia a ostatné práva voči pôvodnému
dodávateľovi bez ďalšieho nezanikli.

22. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý právny
predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

23. Odvolací súd má preto za to, že odvolanie žalobcov je dôvodné. Je však treba uviesť, že žalobcovia

opakovane vo svojich podaniach uplatňovali rôzne nároky, ktoré rôzne v podaniach aj vyjadrovali.
Je však možné uzavrieť, že sa domáhajú svojich práv ako spotrebitelia. Čo sa týka ich nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia je treba dať za pravdu súdu prvej inštancie, že žalobcovia vo
svojom podaní zo dňa 17.10.2017, ktoré sa nachádza v spise na č. l. 38 až 43 uviedli, že „o vydanie
bezdôvodnéhoobohateniasmeprestalisúdžiadaťprávezdôvodunedostatkupreukázateľnýchdôkazov

z našej strany...“. Uvedené súd prvej inštancie pojal aj do odôvodnenia svojho rozsudku, kde toto
tiež konštatuje. Keďže však nebolo jednoznačne žalobcami vyjadrené, že svoj nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia berú späť a konanie v uvedenej časti navrhujú zastaviť, súd prvej inštancie
sa musí zaoberať aj týmto nárokom. V tejto súvislosti však odvolací súd uvádza, že výšku bezdôvodného
obohatenia musia žalobcovia konkretizovať, aby bolo zrejmé, v akej výške sa ho domáhajú. Odvolací

súd však uvádza, že prípadný vznik bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcov je nutné posudzovať
vo vzťahu k žalovanému do dňa postúpenia pohľadávky na tretí subjekt žalovaným.

24. S poukazom na ust. § 53 Občianskeho zákonníka je nutné vyvodiť právny záujem žalobcov ako
spotrebiteľov na určení neplatnosti zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú nerovnováhu v postavení

žalobcov vo vzťahu k žalovanému. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedenej
Smernicou 93/13/EHS z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby
nemohol vplývať na ich obsah. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou

Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom
nezávislým od samotných zmluvných strán. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že možnosť súdu
skúmať nekalú povahu podmienky je aj bez návrhu vhodným prostriedkom na dosiahnutie výsledku
stanoveného v článku 6 Smernice 93/13/EHS, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ
viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 Smernice, pretože

takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu užívania nekalých podmienok
v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany dodávateľov.25. Vzhľadom na vyššie uvedené preto neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, iba napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP, a to aj spolu s výrokom o trovách konania.

26. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vec prejednať, vyhodnotiť, či úver č. XXXXXXXXXX zo
dňa22.06.2006jemožnévyhlásiťzabezúročnýabezpoplatkový,náležitesazaoberaťtým,čivuvedenej
úverovej zmluve sú zakomponované aj neprijateľné zmluvné podmienky a či na strane žalovaného došlo
kbezdôvodnémuobohateniunaúkoržalobcov.Úlohousúduprvejinštanciebudesazaoberaťvuvedenej

súvislosti aj odvolacími námietkami žalobcov. Súd prvej inštancie bude musieť svoje nové rozhodnutie
odôvodniť v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP a rozhodnúť aj o všetkých trovách konania v zmysle § 396
ods. 3 CSP.

27. Odvolací súd dodáva, že v rámci kontradiktórnosti konania upraveného v CSP sa vyžaduje procesná
aktivita strán sporu. V tejto súvislosti dáva do pozornosti žalobcom, aby sa zjednotili a ustálili v

rozsahu nimi uplatňovaných nárokov tak, aby vo svojich podaniach uvádzali konkrétne nároky, ktoré
však v prípade ich zmeny musia byť pripustené súdom prvej inštancie. Opakované rôzne nároky bez
rozhodnutia súdu sa nemôžu stať predmetom konania. Žalobcovia predmet konania určili už v žalobe.
Prípadné zmeny môžu realizovať iba na základe rozhodnutia súdu o pripustení zmeny žaloby.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).