Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/76/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010312
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816010312.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a

prísediacich Gabriela Čaudera a Márie Mendelovej na hlavnom pojednávaní dňa 26. januára 2017 v
trestnej veci obžalovaného V. V. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný V. V., nar. XX.X.XXXX O. Z., T. B., G. Z. B. (W.), adresa na doručovanie písomností B.,
B..T..Z. XX,

j e v i n n ý , ž e

obžalovaný v úmysle obohatiť sa na škodu cudzieho majetku - ako zástupca spoločnosti T., s.r.o.,
X.Z. XXX/XX, B., IČO: XX XXX XXX, uviedol do omylu poškodenú spoločnosť F. Q., F..M.., O. H.
X, O., R.: XX XXX XXX, tým, že po predchádzajúcom telefonickom kontakte a osobnom stretnutí so
zástupcom spoločnosti F. Q., a.s., na ktorom bola odsúhlasená cenová ponuka a zmluvné podmienky
kúpy tepelnoizolačných panelov, dňa 29.4.2011 v Partizánskom podpísal s poškodenou spoločnosťou F.

Q., a.s., kúpnu zmluvu č. XXX/XX/BK, predmetom ktorej bola dodávka strešných a stenových panelov
Arctherm s kúpnou cenou 25.989,63 eur plus DPH, z ktorej časť vo výške 5.198 eur plus DPH sa zaviazal
uhradiť na základe preddavkovej faktúry do 10 dní od uzatvorenia zmluvy a zvyšnú časť do 14 dní po
dodaní predmetu kúpy, následne od svojho objednávateľa W. N. žiadal úhradu preddavkovej faktúry
vo výške 6.237,60 eur, ktorú objednávateľ uhradil priamo na účet poškodenej spoločnosti F. Q., a.s.,
dňa 18.5.2011, a po jej úhrade bol spoločnosti T., s.r.o., dňa 26.5.2011 dodaný tovar v zmysle kúpnej
zmluvy, ktorý bol fakturovaný faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 31.5.2011 s dátumom splatnosti 9.6.2011
so sumou k úhrade 24.949,96 eur, ktorú napriek tomu, že mu objednávateľ za dodaný materiál zaplatil,

spoločnosti F. Q., a.s., ani čiastočne neuhradil, pričom už v čase objednania a prevzatia materiálu vedel,
že za odobratý materiál nezaplatí, čím poškodenej spoločnosti F. Q., a.s., O. H. X, O., IČO: XX XXX
XXX, spôsobil škodu vo výške 24.949.96 eur,

t e d a :

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

t ý m s p á c h a l :prečinpodvodupodľa§221odsek1,odsek2Trestnéhozákonaspoukazomna§125odsek1Trestného

zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“),

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 221 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 42 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek
1 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38

odsek 2 Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zároveň z r u š u j e výrok o treste trestného rozkazu
OkresnéhosúduTrenčínsp.zn.8T/14/2013zodňa30.4.2013,právoplatný22.5.2013,akoivšetkyďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili svoj podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného
V. V. (ďalej len obžalovaný) o uznaní viny za skutok uvedený v obžalobe prokurátora sp. zn. 2Pv 765/12
a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku nevykoná a vykoná dokazovanie v
rozsahu výroku o treste.

Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny mal súd preukázané, že obžalovaný na
škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu, ktorou sa v zmysle § 125 odsek 1 Trestného zákona rozumie škoda dosahujúca
sumu desaťnásobku sumy 266 eur, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné

znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona s poukazom
na § 125 odsek 1 Trestného zákona.

Štát chráni súkromné vlastníctvo fyzických ako i právnických osôb, chráni ho pred neoprávnenými
zásahmi zo strany tretích osôb. Obžalovaný svojím konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane a

nedotknuteľnosti súkromného vlastníctva.

Súd vypočul obžalovaného, ktorý uviedol, že k spáchaniu trestnej činnosti sa priznáva, jej spáchanie
úprimne ľutuje, skutok spáchal v určitej tiesni, v snahe, že sa mu ešte podnikanie podarí zachrániť.
Písomne zasielal ospravedlnenie na firmu F. Q. a začal aj splácať dlžnú sumu, uhradil z dlžnej sumy 20

eur. Je invalidný dôchodca, pracuje však na hlavný pracovný pomer, v ktorom môže týždenne pracovať
len pár hodín. Pracuje v Českej republike a súdu predložil potvrdenie o výške zárobku, ktorý je v čistom
vo výške 6.231,- Kč, je zamestnaný v spoločnosti O., s.r.o., Praha, na Slovensku sa mu nepodarilo nájsť
žiadne zamestnanie a predložil potvrdenie o priemernom zárobku od mája 2016 do decembra 2016 (súd
sa s predloženými listinnými dôkazmi oboznámil). Platí súdom určené výživné na dcéru vo výške 70 eur,

ale prispieva jej aj ďalšou sumou 100 eur a 50 eur vreckové, rovnako jej prispieva napr. aj na tábor alebo
iné výdavky. K tomuto predložil súdu čestné vyhlásenie matky. Dcéra W. má vek 11 rokov, iné deti viac
nemá. Má i ďalšie exekúcie z podnikania, presnú výšku uviesť nevedel.

Súd oboznámil i so správami charakterizujúcimi osobu obvineného - správami Úradu práce sociálnych

vecí a rodiny Prievidza, správami z miesta bydliska, správami z ústrednej evidencie priestupkov č.l.165, 184, 191-195, z ktorých vyplýva, že obžalovaný nie je poberateľom sociálnych dávok, roku 2015
nebol ani poberateľom žiadneho dôchodku, v mieste bydliska nie sú o ňom známe bližšie poznatky,
bol v roku 2012 postihnutý v priestupkovom konaní za priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1

Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnkov. Oboznámil sa s odpisom
registra trestov č.l. 196 a pripojenými trestnými rozkazmi a rozsudkami č.l. 196-201, pripojeným spisom
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/171/2012, z ktorých vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát
súdne trestaný - trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/14/13 zo dňa 30.4.2013, ktorý
nadobudol právoplatnosť 22.5.2013, pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, 2 Trestného zákona a

bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v
trvaní 1 rok, bolo rozhodnuté, že sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest
vykoná, dňa 17.6.2015 bol nariadený výkon tohto trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. 23Pp/8/16 bol z výkonu tohto
trestu podmienečne prepustený s probačným dohľadom nad jeho správaním so skúšobnou dobou 1 rok,
probačným dohľadom v trvaní 1 roka, a rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/171/12 zo dňa

19.11.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.11.2013, pre prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa
§ 20, § 221 odsek 1, 3 písmeno a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní
3 rokov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní 4 roky a 6 mesiacov,
zákaz stretávať sa osobou J. Q. a povinnosť podrobiť sa sociálnemu výcviku.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd musel zohľadniť i ustanovenie § 42 Trestného zákona o súhrnnom treste. Podľa § 42 odsek 1
Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého
stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na
uloženie úhrnného trestu. Podľa odseku 2 tohto paragrafu spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší
výrok o treste uloženým páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest
nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest
straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku,
peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných
podujatiach,akboltakýtrestuloženýužskoršímrozsudkomaaktomunebrániustanovenie§34odsek7.

Pri určovaní druhu a výmery trestu, súd zohľadnil spôsob spáchania činu, jeho následok, doba ktorá
uplynula od spáchania trestného činu, u obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v
zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona - že sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal a jej spáchanie
úprimne oľutoval. Hoci obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o uznaní viny a súd jeho

vyhlásenie o uznaní viny prijal, pretože z dôvodov nižšie uvádzaných prichádzal ukladať obžalovanému
trest súhrnný, no pri odsúdení vo veci 8T/14/13 (pre zbiehajúcu sa trestnú činnosť) nebolo možné
konštatovať, že napomáhal orgánom činným v trestnom konaní alebo súdu, a teda takáto poľahčujúca
okolnosť ani nebola súdom obvinenému v tej veci priznaná, súd obžalovanému nepriznal poľahčujúcu
okolnosť v zmysel § 36 písmeno n) Trestného zákona - teda že napomáhal pri objasňovaní trestnej

činnosti,noskutočnosť,ženahlavnompojednávaníurobilvyhlásenieouznanívinyasúdtotovyhlásenie
prijal, teda svojím prejavom i na hlavnom pojednávaní prejavil svoj postoj k svojej trestnej činnosti,
uvedomenie si nesprávnosti svojho konania. Vzhliadol však i jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37
písmeno h) Trestného zákona - spáchanie viac trestných činov, pretože odsudzoval obžalovaného pre
trestný čin, ktorý spáchal skôr ako súd prvého stupňa vyhlásil odsudzujúci rozsudok pre iný jeho trestný

čin, prichádzalo do úvahy u neho ukladať i trest súhrnný podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona podľa
zásad ukladania trestu úhrnného podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona (odsúdenie trestného rozkazu
Okresné súdu Trenčín sp. zn. 8T/14/2013 zo dňa 30.4.2013, právoplatný 22.5.2013, potom použil súd
pri ukladaní trestu i ustanovenia § 38 odsek 2 Trestného zákona, zohľadniac i osobu obžalovaného,
jeho pomery, možnosť nápravy, zohľadniac i ostatné okolnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek

4 Trestného zákona, potom súd dospel k záveru, že ako primeraný a zákonný súd vzhliadol trest vo
výmere uvedenej vo výrokovej časti rozsudku - súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov
nepodmienečne. Pretože obžalovaný nebol pred spáchaním skutku vo výkone trestu, na výkon tohto
trestu ho v zmysle § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu sminimálnym stupňom stráženia. Súd mohol v prípade ukladania trestu odňatia slobody ukladať len trest
nepodmienečný, vzhľadom na vetu druhú odseku 2 § 42 Trestného zákona a skutočnosť, že vo veci sp.
zn. 8T/14/13 bolo vyslovené, že sa podmienečne odložený trest odňatia slobody vykoná. Súd ukladal

trest súhrnný, a preto súčasne v zmysle § 42 odsek 2 Trestného zákona zároveň zrušil výrok o treste
trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 8T/14/2013 zo dňa 30.4.2013, právoplatný 22.5.2013,
ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili svoj podklad. Súd dospel k záveru, že pri ukladaní trestu nemohol postupovať tak
ako to vo svojej záverečnej reči navrhol prokurátor, a to ukladať obžalovanému trest súhrnný i vo vzťahu

k odsúdeniu Okresného súdu Prievidza sp.zn. 3T/171/2012 zo dňa 19.11.2013, právoplatný 22.11.2013,
a potom zrušovať výrok o treste a na to nadväzujúce všetky ďalšie rozhodnutia v tejto veci, pretože
išlo o ukladaný trest samostatný, ktorému predchádzal a teda prvým odsudzujúcim rozsudkom bol u
obžalovaného trestný rozkaz sp. zn. 8T/14/13 a to i v prípade, že by sa dalo uvažovať, že mohlo ísť
o nezákonne uložený trest vo vzťahu k posudzovaniu zbiehania sa trestnej činnosti obžalovaného v
týchto dvoch veciach. V danej veci konajúcemu súdu sa takého zmocnenie zákonom na takúto reparáciu

nedáva a takéto by bolo možné prípadne pri predmetnej veci.

Súd takýto trest považoval za zákonný, primeraný a dôvodný, plniaci účel trestu tak z pohľadu
individuálnej ako i generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.