Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. august 2018

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 3C/153/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211204464
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Brinčík

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2018:3211204464.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobkyne: F. A.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXXX/XX, XXX XX B., zastúpenej advokátskou kanceláriou VRBA &
PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 918 225, proti
žalovaným: 1/ F. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, 2/ M. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K Z.
XXX/XX, B. nad B., 3/ P. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, 4/ F.. P. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom O. XXX/XX, X. B., žalovaní 1/ až 4/ zastúpení JUDr. Natáliou Šramelovou, advokátkou, so sídlom
Údernícka 11, 851 01 Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ spoločne a nerozdielne náhradu trov
konania v celom rozsahu, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania,
ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.10.2011 domáhala, aby súd určil, že
Notárska zápisnica sp. zn. N XX/XX, NZ XX/XX zo dňa 24.04.2001 o vydržaní nehnuteľností spísaná v
Notárskej kancelárii v Topoľčanoch, ul. 17. novembra XXXX/X pred notárkou JUDr. Vlastou Rybanskou
je neplatná. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov konania.

2. Podanú žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa je právnym nástupcom zomrelej V. P., rod. F. narodenej
XX.XX.XXXX, ktorá bola dcérou X. a T. F., čo vyplýva z rodného listu a rozhodnutia o dedičstve po
T. F.. Podľa jej vedomostí, ktoré získala až v súvislosti s konaním na Okresnom súde Bánovce nad
Bebravou sp. zn. XC/XXX/XXXX, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. V., obci V. ako parc. č. XXX/X
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 67 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
1679 m2, parc. č. XXX záhrady vo výmere 757 m2 a rod. dom súp. č. XXX na parc. č. XXX/X strýko

žalobkyne, dnes už nebohý T. F., rod. F., rod. č. XXXXXX/XXX, bytom V. XX, uviedol nepravdivé údaje
do notárskej zápisnice sp. zn. N XX/XX, NZ XX/XX o vydržaní nehnuteľnosti. Na základe tvrdených
skutočností bola spísaná notárska zápisnica sp. zn. N XX/XX, NZ XX/XX, ktorou osvedčila notárka JUDr.
Vlasta Rybánska vydržanie predmetných nehnuteľností v prospech T. F.. Vzhľadom k faktu, že T. F.,
naposledy bytom V. XX, narodený XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX, sa právnymi nástupcami
stali manželka F. F., rod. Q., dcéra M. B., rod. F. a dcéra P. B., rod. F. na základe osvedčenia o
dedičstve sp. zn X D XXX/XXXX, D not XXX/XXXX dňa 26.02.2010 spísaného notárom JUDr. Štefanom

Morvayom. Uviedla, že ako dedička po svojej matke V. P., ktorá bola sestrou T. F., sa cíti byť ukrátená na
svojich vlastníckych právach k uvedeným nehnuteľnostiam. V dôsledku konania T. F. neboli predmetné
nehnuteľnosti zaradené do dedičstva po rodičoch T. F. a jeho sestier M. F. a V. P., rod. F.. Podľa jej názoru
nie je pravdou, že sú splnené podmienky pre vydržanie. T. F. musel vedieť, že nehnuteľnosti, ktorévydržal, patria do bezpodielového spoluvlastníctva jeho rodičov, navyše v čase, kedy ako prehlasuje,
predmetné nehnuteľnosti užíval slobodne a dobrovoľne, t. j. od roku 1963, tieto boli v užívaní jeho otca,
ktorý zomrel až dňa XX.XX.XXXX a matky T., ktorá zomrela až v roku XXXX. Teda nie je pravdou, že

uvedené nehnuteľnosti užíval slobodne a dobrovoľne od roku 1963. V tom čase žili aj otec T. F. - X. F.,
ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, aj matka T. F., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, ktorí tieto nehnuteľnosti
užívali, teda spoluvlastníci nehnuteľností boli nie len známi, ale aj živí a reálne nehnuteľnosti užívali,
čo vyvracia tvrdenie T. F., že nehnuteľnosti užíval. Keďže podľa § 134 Občianskeho zákonníka -
nehnuteľnosťjemožnévydržať,akjumaloprávnenýdržiteľvdržbe10rokov,toznamená,žedržiteľmusí

mať vec vo svojej nepretržitej, sústavnej držbe po zákonom stanovenú dobu, musí byť aj dobromyseľný
- dobromyseľnosť sa zakladá na tom, že držiteľ musí byť presvedčený, že vec alebo právo mu patrí.
Musí sa opierať o objektívne okolnosti, za ktorých sa s vecou nakladá. Podľa aktuálnej právnej úpravy
sa pri vydržaní skúma, či držiteľ mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec naozaj patrí.
V tomto konkrétnom prípade už aj s ohľadom na stav, že T. F. mal súrodencov a žiadny právny úkon
rodičov o darovaní alebo inom prevode nehnuteľností na T. F. vykonaný nebol, týmto svojím úkonom

ukrátilsvojichsúrodencovopodielnanehnuteľnostiach,tedaovlastnícke/spoluvlastníckeprávo.Vtomto
ohľade považovala za nesporné, že T. F. mal pochybnosti, že mu predmetné nehnuteľnosti v celom
rozsahu patrili a zároveň mala za to, že predmetný nárok nie je nárokom premlčaným. V danom prípade
preukazuje aj fakt, že T. F. nebol dobromyseľným, nakoľko v čase ako prehlásil, že užíval nehnuteľnosti
od roku XXXX, nie je možné a právne dovolené charakterizovať toto jeho užívanie ako dobrovoľnú držbu.

K samotnému pojmu užívania, v zmysle ustanovení znaleckého posudku XXXXXXX znalca Ing. Igora
Šínskeho, predmetom ktorého bolo ocenenie rodinného domu súp. č. XXX, k.ú. V. sa uvádza na str. 4,
bod3.1.1.cit.:"doms.č.XXXjeneobývanýaneudržiavaný". Vtejtosúvislostijenespornédedukovať,že
dom užívaný nebol, nakoľko ak by slúžil na bývanie, nemohol byť neobývaný, neudržiavaný. Naliehavý
právny záujem odôvodnila tým, že je tu daný stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobkyňou a

žalovanými tým, že je ohrozené právne postavenie žalobkyne ako spoluvlastníka nehnuteľnosti a tento
stav nie je možné inými právnymi prostriedkami odstrániť, žalovaný 4/ je zapísaný na liste vlastníctva
ako vlastník a teda jediným podkladom, ktorým by došlo k vykonaniu zmeny zápisu vlastníctva v katastri
nehnuteľností, je súdne rozhodnutie.

3. Žalovaní 1/ až 3/ v písomnom vyjadrení zo dňa 23.01.2012 žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť a
uplatnili si právo na náhradu trov konania. Uviedli, že notárska zápisnica spísaná notárkou JUDr. Vlastou
Rybánskou bola spísaná za účelom osvedčenia vyhlásenia o vydržaní a jej obsah tvoria všetky zákonom
stanovené náležitosti pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Len tvrdenie žalobkyne, že
právny predchodca žalovaných 1/ až 3/ uviedol do zápisnice nepravdivé údaje bez toho, aby boli tieto

tvrdenia doložené akýmkoľvek relevantným dôkazom, nepostačuje, aby súd vyhlásil predmetnú notárku
zápisnicu za neplatnú. Aj keď k predmetným nehnuteľnostiam vo vlastníctve právneho predchodcu
žalovaných 1/ až 3/ boli v pozemkovej knihe v príslušných založených pozemkových vložkách evidované
zápisy so spoluvlastníckym režimom aj iných spoluvlastníkov, medzi pôvodnými spoluvlastníkmi však
došlo k reálnej deľbe s vlastníckymi účinkami, takže takto doposiaľ evidovaný právny stav nezodpovedal

skutočnému vlastníckemu právnemu stavu. Vzťah právneho predchodcu žalovaných 1/ až 3/ k
predmetným nehnuteľnostiam a síce, že bol v dobrej viere, že mu tieto vlastnícky patria, že tieto užíval,
staral sa o ne, zveľaďoval ich a tiež nakladal s nimi ako s vlastnými a tiež aj skutočnosť, že po celú
dobu nebola jeho držba nikým rušená, vyplýva aj z konkrétnych okolností, z ktorých možno usúdiť, že
táto dobrá viera bola po celú vydržaciu dobu dôvodná. Právny predchodca žalovaných 1/ až 3/ užíval

predmetné nehnuteľnosti dobromyseľne, nerušene a nepretržite od roku 1963, s týmito nakladal ako s
vlastnými a bral z nich úžitok, čo pravdivo uviedol ako účastník notárskeho úkonu do notárskej zápisnice
sp. zn. N XX/XX. Právna predchodkyňa žalobkyne predmetné nehnuteľnosti neužívala, nestará sa o ne,
neprispievala na ich zveľaďovanie, a to z dôvodu, že nezostala na rodinnom majetku, keďže po vydaji
približne okolo roku 1950 sa aj so svojím manželom odsťahovala. Ako bývalo v tej dobe zvykom, rodinný

majetok pripadol tomu z potomkov, ktorý na ňom zostal bývať a pracovať, pričom potomkovia, ktorí
nezostali na rodinnom majetku, boli vyplatení. K vyporiadaniu rodinného majetku došlo tak, že právna
predchodkyňa žalobkyne bola rodinou vyplatená, a to vo forme peňazí, hnuteľného majetku a tiež aj
domácich zvierat. Právneho predchodcu žalovaných 1/ až 3/ sama počas svojho života nikdy nerušila v
jeho oprávnenej dobromyseľnej držbe, pretože s majetkovým vysporiadaním súhlasila a toto celú dobu

rešpektovala. Skutočnosť, že otec právneho predchodcu žalovaných 1/ až 3/ zomrel v roku XXXX a
matka v roku XXXX nemôže byť prekážkou právneho vysporiadania rodinného majetku v čase, keď
ešte rodičia žili. Právny predchodca žalovaných 1/ až 3/ spolu s manželkou (žalovaná 1/) sa o rodičov
starali v starobe aj chorobe a doopatrovali ich až do ich smrti, čo bolo úplne prirodzené vzhľadom nato, že mu v rámci vyporiadania pripadol rodinný majetok a táto skutočnosť nemôže byť v rozpore s
nerušenou a dobromyseľnou držbou. Argument žalobkyne, že rodičia právneho predchodcu žalovaných
1/ až 3/ boli v roku 1963 známi a živí, je podľa ich názoru úplne absurdný, nakoľko vyporiadanie

rodinného majetku dohodou medzi rodičmi a ich deťmi sa uskutočňuje dohodou účastníkov, a teda
za ich života a nie po smrti. Žalobkyňa v žalobe poukazuje na znalecký posudok č. XXX/XXXX, ktorý
bol vypracovaný znalcom Ing. Igorom Šinským za účelom ocenenia predmetných nehnuteľností v čase
ich predaja, t. j. v roku 2002, konkrétne sa žalobkyňa odvoláva na údaj, že "dom je neobývaný a
neudržovaný". Zastávali názor, že z uvedeného v žiadnom prípade nemožno vyvodiť záver, že právny

predchodca žalovaných 1/ až 3/ predmetné nehnuteľnosti neužíval, resp. že jeho užívanie nemožno
charakterizovať ako dobromyseľnú držbu. V znaleckom posudku znalec posudzuje iba technický stav
stavieb za účelom stanovenia primeranej hodnoty, čo je samo o sebe z právneho hľadiska irelevantné
a nepodstatné pre posúdenie právneho významu dobromyseľnej držby, nerušeného a nepretržitého
užívania s vlastníckymi účinkami. Atribúty vlastníctva spočívajú v práve vlastníka vec držať, užívať
ju a disponovať s ňou, pričom toto právo dáva vlastníkovi moc, aby s vecou nakladal podľa svojej

vlastnej vôle. Vlastník má právo aj sa rozhodnúť, že vec nebude užívať. Posúdenie znalca samo o
sebe nie je spôsobilé byť základom pre rozhodnutie, že vlastník nie je vlastníkom. Tu treba dať do
pozornosti, že právny predchodca žalovaných 1/ až 3/ sa o predmetné nehnuteľnosti staral a užíval
ich, ako už bolo uvedené, tieto počas svojho života zveľaďoval, a to tým, že na pozemkoch sadil rôzne
poľnohospodárskeplodiny,kosil,zbieralúrodu,chovaldomácezvieratá(kravy,kozy,husi),čobolajzdroj

obživy celej jeho rodiny. Tiež rozšíril chov o včely, keď vybudoval na pozemku veľký včelín, kde choval
včely za účelom produkcie medu, propolisu a podobne. Dom na pozemku udržiaval a opravoval podľa
potreby a tak, ako každý starostlivý hospodár, opravil, čo bolo treba, vymenil alebo vybudoval nové podľa
miery opotrebenia. Treba tiež dať do pozornosti, že predmetné nehnuteľnosti sa nenachádzali priamo
v dedine, ale spolu tvorili samostatnú usadlosť pod horou mimo hlavnej infraštruktúry obce, a preto

život v tejto usadlosti spočíval v celodennej ťažkej práci na poliach, starostlivosti o usadlosť, domáce
zvieratá, hydinu a podobne, ktorú už človek v staršom veku nie je schopný zvládnuť. V roku 2002, keď
právny predchodca žalovaných 1/ až 3/ predával predmetné nehnuteľnosti v zmysle kúpnej zmluvy,
ktorej vklad bol povolený v roku 2002 a ktorej súčasťou bol aj posudok znalca Ing. Igora Šinského,
mal už 76 rokov a rozhodol sa presťahovať sa do dediny, nakoľko fyzicky už nebol schopný vykonávať

ťažkú prácu okolo nehnuteľností. Faktom je, že aj keď medzi spoluvlastníkmi došlo k reálnej deľbe
a medzi právnym predchodcom žalovaných 1/ až 3/, jeho súrodencami, t. j. sestrou M. a právnou
predchodkyňou žalobkyne a ich rodičmi došlo k vysporiadaniu, a to tak, že ich právny predchodca
nadobudol nehnuteľnosti formálnou dohodou o prevode, tento prevod sa právne nerealizoval v evidencii
nehnuteľností. Všetci účastníci dohody boli s vysporiadaním uzrozumení a súhlasili s ním, o čom svedčí

aj skutočnosť, že žiaden zo súrodencov právneho predchodcu žalovaných 1/ až 3/ za svojho života
doteraz ničoho nedomáhal. Predmetná notárska zápisnica nie je neplatná, keď vzhľadom na jej formu
a obsah boli dodržané všetky zákonom stanovené náležitosti a splnené podmienky pre nadobudnutie
vlastníctva vydržaním. Namietali, že vzhľadom na dobu uplatnenia nároku uplynula desaťročná doba
odo dňa zápisu v evidencii nehnuteľností katastra, kedy mohla oprávnená osoba uplatniť námietky na

súde.

4. Žalovaný 4/ v písomnom vyjadrení zo dňa 31.01.2012 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť
a uplatnil si právo na náhradu trov konania. Uviedol, že nadobudol predmetné nehnuteľnosti na
základe riadnej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 17.09.2002 medzi ním a T. F. ako predávajúcim, riadne

zaplatil dohodnutú kúpnu cenu, pričom na základe kúpnej zmluvy bol dňa 02.10.2002 povolený
vklad vlastníckeho práva v jeho prospech pod číslom vkladu V XXX/XX. Ďalej uviedol, že nadobudol
predmetné nehnuteľnosti dobromyseľne, v dobrej viere od ich skutočného vlastníka, nakoľko pri
uzatváraní kúpnej zmluvy vychádzal zo skutočností uvedených v evidencii katastra. Žalobkyňa sa
žalobou domáha určenia neplatnosti notárskej zápisnice, pričom svoj nárok odôvodňuje tým, že T. F.

- právny predchodca žalovaných 1/ až 3/, údajne uviedol do notárskej zápisnice nepravdivé údaje,
čím ukrátil svojich súrodencov (vrátane právnej predchodkyne žalobkyne) o spoluvlastnícky podiel
na predmetných nehnuteľnostiach. Notár pri vydávaní osvedčenia osvedčuje iba právnu skutočnosť.
Nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom.
Určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) O.s.p. sa možno domáhať, aby sa rozhodlo o určení, či sú

právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Osvedčenie vyhlásenia
o vydržaní vydané notárom vo forme notárskej zápisnice je verejnou listinou, nejde o právny úkon, a
preto podľa jeho názoru neprichádza do úvahy určovacia žaloba o jeho neplatnosť. Notárska zápisnica
sp. zn. N XX/XX, NZ XX/XX zo dňa 24.04.2001, ktorá je predmetnom tohto sporu, je verejnou listinou,spĺňa všetky zákonom stanovené obsahové aj formálne náležitosti pre jej platnosť a jej obsah je plne
v súlade s § 63 Notárskeho poriadku. Na základe uvedených skutočností niet pochybností o tom, že
predmetná notárska zápisnica je platná a ani nepravdivé a ničím nepodložené tvrdenia žalobkyne, že

T. F. uviedol do zápisnice nepravdivé údaje, nemajú žiadny vplyv na jej platnosť. Poukázal na to, že
žalobkyňa ničím nepreukázala svoje tvrdenie, že T. F. - právny predchodca žalovaných 1/ až 3/ uviedol
do notárskej zápisnice nepravdivé údaje. T. F. teda v roku 1963 nadobudol nehnuteľnosti od svojich
rodičov na základe formálnej dohody o prevode, pričom tento prevod sa právne nerealizoval v evidencii
nehnuteľností. Tento prevod sa uskutočnil za života obidvoch rodičov, ktorí aj po prevode zostali žiť na

predmetných nehnuteľnostiach. Argument žalobkyne, že T. F. nemohol užívať nehnuteľnosti slobodne
a dobrovoľne od roku 1963, pretože v tom čase ešte žili jeho rodičia, ktorí nehnuteľnosti tiež užívali, je
nesprávny a nezmyselný. Namietal, že vzhľadom na dobu uplatnenia nároku uplynula desaťročná doba
odo dňa zápisu v evidencii nehnuteľností katastra, kedy mohla oprávnená osoba uplatniť námietky na
súde.

5. Na pojednávaní konanom dňa 15.05.2012 žalobkyňa predložila súdu návrh na zmenu žaloby, v
ktorom uviedla, že žiada, aby súd určil, že nehnuteľnosti spoločne zapísané na liste vlastníctva č. XXX
Správy katastra Bánovce nad Bebravou, patria do bezpodielového spoluvlastníctva X. F., rod. F., nar.
XX.XX.XXXX a jeho manželke T. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, spoločne bytom V. XXX v podiele 1/1.
Zmenužalobyžalobkyňaodôvodnilatým,žežalobavychádzazoskutočnosti,žepodľaskutkovéhostavu

nedošlo k platnému vydržaniu nehnuteľnosti z dôvodu absencie esenciálnej zložky úkonu vydržania tak,
ako uvádza v žalobe. Konanie T. F. ako vydržateľa je konaním v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom k
uvedenému je na zvážení súdu, aby ako prejudiciálnu otázku riešil spornosť právneho úkonu vydržania,
ku ktorému žalobkyňa vzhliada ako k nulitnému právnemu úkonu. Z takéhoto úkonu nemôžu vzniknúť
žiadne práva a povinnosti. Keďže pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. V., obec

V. ako pozemky reg. "C" KN - parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 67 m2, parc.
č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1679 m2, parc. č. XXX záhrady vo výmere 757
m2 a rod. dom súp. č. XXX na parc. č. XXX/X., spoločne zapísané na liste vlastníctva č. XXX správy
katastra Bánovce nad Bebravou, boli rodiča T. F. ako manželia, uviedla, že oprávnenými vlastníkmi
nehnuteľností majú byť zapísaní: X. F. a jeho manželka T. F. rod. F. v podiele 1/1, ktorí ku dňu smrti

boli zapísaní ako vlastníci nehnuteľností. Tento fakt dosvedčili údajmi z PKV č. XX, XXX, XXX, dotknuté
však geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XX z 23.11.2000. Voči argumentácii žalovaných 1/ až 3/
ohľadne existencie dohody, kde uvádza, cit. "formálna dohoda o prevode", avšak ako sa uvádza ďalej
tento prevod sa nerealizoval v katastri nehnuteľností, má za to, že takáto dohoda neexistovala. Tým bola
naplnená skutková podstata obsiahnutá v citovanom judikáte, ktorý v tejto súvislosti predložili súdu zn.

Spo R NS č. XX- C XXXX: cit. "nebyla li v ujednání mezi vlastníkem a tím, komu bylo umožneno užívat
cizí věc, určena ani doba ani účel užívaní, nevzniká skutečná smlouva, nýbrž nezávazná výprosa a
vlastník múže kdykoliv žádat vrácení pújčené věci. Věc přenechanou užívateli z duvodu výprosy nemúže
užívatel vydržet".

6. Uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 15.05.2012,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.06.2012, súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalobný petit znie:
"Určuje sa, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. V., obce V. ako pozemky reg. "C" KN- parc. č. XXX/
X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 67 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 1679 m2, parc. č. XXX záhrady vo výmere 757 m2 a rod. dom súp. č. XXX na parc. č. XXX/

X spoločne zapísané na liste vlastníctva č. XXX Správy katastra Bánovce nad Bebravou, patria do
bezpodielového spoluvlastníctva X. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželke T. F., rod. F., nar.
XX.XX.XXXX, spoločne bytom V. XXX v podiele 1/1."

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, zmeny žaloby, vyjadreniami žalovaných,

výsluchom strán sporu, svedkov, listinami, pripojenými spismi a rozhodol rozsudkom č. k. XC/XXX/XXXX
- XXX zo dňa 23. mája 2013 tak, že žalobu zamietol a zaviazal žalobkyňu k povinnosti zaplatiť žalovaným
1/ až 4/ náhradu trov konania. Okresný súd ako súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil podľa
§ 132 ods. 1, § 134 ods. 1, 3, § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992, § 116
ods. 1 zákon č. 141/1950 Sb. (účinného do 31.03.1964), § 135a Občianskeho zákonníka účinného od

01.04.1984 do 31.12.1991 a § 507a ods. 3 zákona č. 131/1982 Sb. (Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. apríla 1983). V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že oprávnená
držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v dobrej viere so
zreteľom ku všetkým skutočnostiam. Dobrá viera je vnútorný, psychický stav držiteľa, držiteľ musí byť vdobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Okresný súd prihliadal na všetky okolnosti, na ktoré
poukázala žalobkyňa, avšak po vykonanom dokazovaní nedospel k tomu, že T. F. nebol oprávneným
držiteľom. To, že bol oprávneným držiteľom potom, ako nehnuteľnosti v roku 1963 získal, kedy došlo

medzi ním a rodičmi k formálnej dohode, nespochybňuje skutočnosť, že obaja rodičia v tom čase žili
a ani skutočnosť, že dňa 24.11.1972 bol účastníkom dedičského konania po svojej matke spolu s
manželom jeho sestry V., ktorej predmetom bol okrem iného dedičstva aj domový majetok v obci V. na
nezistenej parcele z dôvodu, že po tomto dedičskom konaní, ale aj pred ním sa naďalej správal ako
vlastník nehnuteľnosti, ako celku. Z výpovede V. B. vyplýva, že platil z nich dane, a to až do predaja

žalovanému 4/. Z jeho konania a správania sa k nehnuteľnostiam je pravdepodobné, ako vypovedala
žalovaná 2/, že T. F. vyplatil sestru V. z nehnuteľností. Keby V. P., manžel sestry V. a otec žalobkyne nebol
presvedčený o vyplatení, určite by tieto sporné nehnuteľnosti boli predmetom dedenia po V. P. (to, že
predmetom dedičstva neboli vyplýva z rozhodnutia o dedičstve D XXX/XX). To, že T. F. bol oprávneným
držiteľom nespochybňuje ani skutočnosť, na ktorú poukazuje žalobkyňa, že T. F. mal súrodencov alebo
skutočnosť, že znalec, ktorý tieto nehnuteľnosti ohodnocoval za účelom ich prevodu na žalovaného

4/, v posudku uviedol, že dom je neobývaný, neudržovaný. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že
tento znalecký posudok bol vypracovaný až 11.09.2002, kedy mal T. F. už 76 rokov a ako bolo v konaní
preukázané, v obci V. nadobudol aj inú nehnuteľnosť na bývanie. Okresný súd poukázal aj na výpoveď
žalobkyne, keď uviedla, že T. F. ku koncu života bol už chorý a nevládal. Svedeckými výpoveďami bolo
podľa názoru okresného súdu preukázané, že T. F. tieto nehnuteľnosti užíval s tým, že mu tieto od roku

1963 patria na základe dohody medzi ním a rodičmi, s tým že sestra V. bola vyplatená. V konaní bolo
preukázané, že ani jedna zo sestier T. F., ani V. ani M., si žiadne nároky na tieto nehnuteľnosti nikdy
nenárokovali, ktorým konaním len preukazovali, že také rozhodnutie ich rodičov a brata T. F. bolo. V
ďalšom sa okresný súd zaoberal s otázkou, kedy sa skončila oprávnená držba a vydržacia doba, aký
zákonný predpis bol platný a účinný v čase začatia a skončenia vydržacej doby, pretože okamih vzniku

vlastníckeho práva treba posudzovať podľa týchto predpisov. Okresný súd po vykonanom dokazovaní
ustálil, že T. F. sa stal oprávneným držiteľom v roku 1963. Tu vychádzal z osvedčenia o vyhlásení o
vydržaní spísanom notárkou JUDr. Vlastou Rybánskou, ktorú skutočnosť potvrdila vo svojej výpovedi
svedkyňa I. K.. V tomto prípade nepretržitá vydržacia doba uplynula v roku 1973. Okresný súd v tejto
súvislosti poukázal na skutočnosť, že v roku 1963 platil Občiansky zákonník z roku 1950, t. j. zákon č.

141/1950 Zb. V Občianskom zákonníku z roku 1950 vydržanie bolo upravené v § 115-§ 118. Podľa §
116 ods. 1 zákon č. 141/1950 Zb. vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene
(§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Od
01.04.1964 však začal platiť zákon č. 40/1964 Zb., ktorý v pôvodnom znení vydržanie neupravoval. Preto
bolo potrebné vychádzať z toho, že po 01.04.1964 nebolo možné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

nadobudnúť vydržaním, a to ani vtedy, ak vydržacia doba začala plynúť pred 01.04.1964 (čo je v tomto
prípade). Zákonom č. 131/1982 Zb. s účinnosťou od 01.04.1983 bol novelizovaný Občiansky zákonník,
na základe ktorého bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním (§ 135a) počas nepretržitej
desaťročnej držby nehnuteľnej veci fyzickou osobou (občanom). Citovaný zákon zaviedol aj princíp
započítateľnosti doby držby pred jeho účinnosťou s tým, že vydržacia doba však neskončila skôr, než

za rok po jeho účinnosti, t. j. 31.03.1984 (§ 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Vlastnícke právo k
nehnuteľnej veci rodinnému domu (inej než k pozemku) teda T. F. vydržal 01.04.1984. Vyššie uvedený
právny režim však nedopadal na pozemky. Zákon č. 131/1982 Zb. totiž nezaložil pre občanov (fyzické
osoby) právo nadobudnúť vlastníctvo k pozemkom vydržaním. Vychádzal z toho, že pozemky sú vecou
v súkromnom vlastníctve. Predpokladal teda, že pozemky nepatria k veciam osobného vlastníctva

(len tie boli spôsobilé byť predmetom vydržania) v súlade s ustanovením § 135a ods. 1 zákona č.
131/1982 Zb. Výnimku stanovil len pre tie pozemky, ktoré by inak mohli byť predmetom práva osobného
užívania (§ 135a ods. 2 zákona č. 131/1982 Zb.). Išlo o pozemky v území, ktoré bolo podľa územného
plánu či rozhodnutia alebo územnej plánovacej dokumentácie (plány územných zón) určené k výstavbe
rodinných domov, chát alebo garáží alebo k zriaďovaniu záhradiek (§ 199 ods. 1 Občianskeho zákonníka

v znení platnom pred 1. januárom 1992). Len tieto pozemky boli spôsobilé k vydržaniu "vlastníckeho
práva". Vlastnícke právo k nim nevzniklo občanovi, ktorý držbu vykonával, ale štátu. Občanovi, ktorý
ho pre štát vydržal, vzniklo len právo, aby s ním štát uzavrel dohodu o osobnom užívaní (§ 135a ods.
2 zákona č. 131/1982 Zb). Novela Občianskeho zákonníka zákonom č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od
01.01.1992 obnovila tradičné dôsledky spojené s vydržaním (§ 134) a podľa prechodného ustanovenia

§ 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka možno do vydržacej doby podľa ust. § 134 započítať aj dobu
držbyuskutočnenejpred01.01.1992.Nováprávnaúprava(zákonč.509/1991Zb.)držbuuskutočňovanú
do 31. decembra 1991 nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby
(§ 868 a § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka). Účinky súhrnnej právnej skutočnosti (t. j. právnejskutočnosti, ktorá viedla k vydržaniu) mohli nastať najskôr 1. januárom 1992. Z uvedeného podľa názoru
okresného súdu vyplýva, že vlastnícke právo k pozemkom - parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 67 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1679 m2, parc. č. XXX

záhrady vo výmere 757 m2 T. F. nadobudol k 01.01.1992, a to z dôvodu, že k tomuto dátumu vydržacia
doba uplynula (10 ročná uplynula pred účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb.). Podmienky podľa ust. §
134 Občianskeho zákonníka na vydržanie tu boli v deň nadobudnutia účinnosti zákona č. 509/1991
Zb. Podľa názoru okresného súdu na základe týchto skutočností sa právny predchodca žalovaných
1/ až 3/ T. F. stal vlastníkom týchto nehnuteľností a bol ako vlastník oprávnený v roku 2002 tieto

previesť na odporcu 4/. Tvrdenie žalobkyne, že pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním neboli
splnené podmienky, žalobkyňa nepreukázala. Z tohto dôvodu okresný súd žalobu žalobkyne v celom
rozsahuzamietol.Podľanázoruokresnéhosúdužalobežalobkynenebolomožnévyhovieťanizďalšieho
dôvodu. Žalobkyňa sa žalobným návrhom domáha toho, aby súd určil, že nehnuteľnosti uvedené v
žalobe patria do bezpodielového spoluvlastníctva X. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželke T.
F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, spoločne bytom V. XXX v podiele 1/1. V konaní bolo preukázané, že

X. F. zomrel XX.XX.XXXX a T. F. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Smrťou jedného z manželov manželstvo
zaniká a zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. To znamená, že ak by aj žalobkyňa
preukázala, že podmienky na vznik vlastníckeho práva T. F. k nehnuteľnostiam neboli splnené (čo však
v konaní preukázané nebolo) okresný súd by nemohol teraz určiť, že sporné nehnuteľnosti patria do
bezpodielového spoluvlastníctva, keďže toto smrťou X. F. v roku 1965 zaniklo a aj druhý z manželov,

a to T. F. v roku XXXX zomrela.

8. Na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. XC/XXX/XXXX
- XXX zo dňa 23. mája 2013, Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. XCo/XXX/XXXX - XXX zo dňa
16. februára 2016, právoplatným dňa 14.03.2016, rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšiekonanie.Odvolacísúdvuzneseníuviedol,ženaprieksprávnymprávnymvýchodiskámokresného
súdu ohľadne otázky posudzovania existencie naliehavého právneho záujmu, podľa zistení odvolacieho
súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje výslovné vyjadrenie, k akému záveru okresný
súd dospel na základe riešenia tejto otázky vo vzťahu k podanému návrhu žalobkyne. Na základe
úradnej povinnosti skúmať otázku danosti naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.

bolo podľa názoru odvolacieho súdu povinnosťou okresného súdu v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. dať
v odôvodnení napadnutého rozsudku výslovnú jasnú, zrozumiteľnú a jednoznačnú odpoveď na túto
rozhodnú otázku, teda, či a z akých dôvodov mal okresný súd preukázanú existenciu naliehavého
právneho záujmu na podanej žalobe žalobkyne. Keďže v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje
takáto jednoznačná výslovná odpoveď okresného súdu na uvedenú otázku, odvolací súd mohol len

z postupu okresného súdu v konaní a z kontextu odôvodnenia napadnutého rozsudku dedukovať, k
akým záverom dospel okresný súd pri riešení tejto otázky. Na základe správnosti právneho názoru
okresného súdu, podľa ktorého určovací návrh je spravidla vždy prípustný vo vzťahu k nehnuteľnostiam
z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci návrhu môže byť jedným z predpokladov na vykonanie obnovy
vlastníckeho práva pôvodného vlastníka a na základe skutočnosti, že okresný súd v prejednávanom

prípade pristúpil aj k prejednaniu veci v jej merite, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd mal v
danom prípade zrejme preukázanú danosť naliehavého právneho záujmu na žalobkyňou uplatnenom
určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Odvolací súd sa stotožnil s právnymi úvahami okresného súdu v
odôvodnení napadnutého rozsudku ohľadne zákonných podmienok vydržania vlastníckeho práva, ktoré
sú východiskom pre určenie rozhodných otázok a ktoré je potrebné v súdnom konaní riešiť v súvislosti s

preukazovaním, či v konkrétnom prípade došlo k vydržaniu vlastníckeho práva alebo nie. Podľa názoru
odvolacieho súdu však v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje poukaz okresného súdu na
ďalšie rozhodné právne úvahy, ktoré sú v zmysle ustálenej súdnej praxe podstatné pre posúdenie
oprávnenej držby v zmysle § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podmienkou ktorej je existencia
dobromyseľnosti. V tejto súvislosti odvolací súd považoval za potrebné k právnym úvahám okresného

súdu dodať, že posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, nie
iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ
pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od
každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že
muvecpatrí.Odobromyseľnostimožnohovoriťlentam,kdedržiteľdržívecvomyle,žemuvecpatríaide

pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci
postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od
každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti
alebovneúplnejznalostivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovaztohovyplývajúcehonesprávnehoposúdenia právnych dôsledkov správnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne uznávanú zásadu,
podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje, nie je možné považovať za ospravedlniteľný právny
omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia právneho predpisu,

platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, napríklad
v prípade, keď znenie zákona nie je jasné a pripúšťa rôzny výklad. S poukazom na vyššie uvedené
právne úvahy a podstatný obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru,
že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nie zo všetkých rozhodných hľadísk zaoberal
otázkou, či T. F. držal predmetné nehnuteľnosti v ospravedlniteľnom (skutkovom alebo právnom) omyle

a po akú dobu mal tento ospravedlniteľný omyl trvať. V odôvodnení napadnutého rozsudku nie je
výslovne uvedené, či okresný súd dospel k záveru o dobromyseľnej držbe T. F. na základe existencie
skutkového alebo právneho omylu. Možno sa len domnievať, že okresný súd mal dospieť k záveru
o existencii právneho omylu, keďže na základe vykonaných dôkazov vyvodil, že medzi T. F. a jeho
rodičmi malo dôjsť v roku 1963 k uzavretiu "formálnej" dohody. Ak teda okresný súd dospel k záveru o
existencii právneho omylu na strane T. F., s poukazom na vyššie uvedené právne východiská ohľadne

posudzovania ospravedlniteľného právneho omylu podľa názoru odvolacieho súdu v odôvodnení
napadnutého rozsudku absentuje poukaz na akékoľvek okolnosti, ktoré by výnimočne vzhľadom na
zásadu, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje, ospravedlňovali existenciu takéhoto právneho
omylu na strane T. F.. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal aj na tú podstatnú skutočnosť, že v roku
1963 bol už viac ako 12 rokov účinný zákon č. 141/1950 Zb., upravujúci aj prevod vlastníckych práv k

nehnuteľnostiam. Z tohto hľadiska v odôvodnení napadnutého rozsudku absentujú okolnosti, ktoré by
odôvodňovali správnosť záveru okresného súdu o existencii prípadného ospravedlniteľného právneho
omylu T. F. v otázkach platného a účinného nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v roku
1963. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je podľa názoru odvolacieho súdu ďalej zrejmé ani to,
ako okresný súd na vec aplikoval ustanovenie § 135 O.s.p. v otázke trvania prípadnej dobromyseľnosti

T. F. o oprávnenej držbe (trvania prípadného právneho omylu menovaného) aj po tom, čo mu dňa
24.11.1972 bolo osobne vyhlásené rozhodnutie bývalého Štátneho notárstva v Topoľčanoch pod sp.
zn. D XXX/XX o schválení dohody dedičov, ktoré rozhodnutie v písomnom vyhotovení mu bolo aj
doručené do vlastných rúk dňa 22.12.1972. Na základe uvedeného vystáva rozhodná, okresným súdom
nezodpovedaná otázka, ako mohol okresný súd z hľadiska požiadavky obvyklej miery opatrnosti, ktorú

možno požadovať od každého, dospieť k záveru o dobromyseľnosti T. F. v zmysle § 129 ods. 1
Občianskeho zákonníka aj po oznámení a doručení vyššie uvedeného dedičského rozhodnutia, podľa
obsahu ktorého boli predmetné nehnuteľnosti predmetom dedičského konania a boli vyporiadané tak, že
ich po poručiteľke nadobudol spolu s právnou predchodkyňou žalobkyne. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku nie je v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. zrejmé, ako sa okresný súd jednotlivo a vo

vzájomnej súvislosti (§ 132 O.s.p.) vyporiadal aj s obsahom vyhodnotenia dedičstva zo dňa 31.10.1972
v dedičskom spise (č. l. 6), podľa ktorého vyhodnotenia domové hospodárstvo má hodnotu 1.000,- Kčs,
budovu toho času nikto neobýva, hospodárske budovy taktiež schátrali a neslúžia svojmu účelu. V tejto
súvislosti podľa názoru odvolacieho súdu nemohlo zostať bez akéhokoľvek povšimnutia okresného súdu
ani vyjadrenie starostu obce V., podľa ktorého "... Berto .... sa presťahovali do dediny V. aj s Bertovou

mamou". Odvolací súd poukázal na to, že ustálená súdna prax z hľadiska posudzovania existencie
naliehavého právneho záujmu akceptuje aj petity určovacích návrhov podľa § 80 písm. c) O.s.p., ktorými
sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva nebohej osoby (viď napr. aj R 32/2011, v ktorej veci
súdy pristúpili k vecnému prejednaniu návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ku dňu
smrti poručiteľov a určenia, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľoch). Ak teda mal okresný

súd za to, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáha určenia bezpodielového vlastníckeho práva k
momentu jeho bezprostredného zániku, nebolo podľa názoru odvolacieho súd v zásade možné návrh
zamietnuť z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na takomto určení v zmysle § 80
písm. c) O.s.p. Ak okresnému súdu z návrhu nebol zrejmý moment, ku ktorému sa žalobkyňa domáha
určenia vlastníckeho práva, mal vyzvať žalobkyňu postupom podľa § 43 ods. 1, 2 O.s.p. na doplnenie

žaloby. Následne by okresný súd v zmysle ustálenej súdnej praxe mohol posúdiť, či je daný naliehavý
právny záujem na navrhovanom určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. a až v prípade pozitívneho záveru
o danosti naliehavého právneho záveru by bolo možné pristúpiť k prejednaniu a rozhodnutiu veci v jej
merite, ako to fakticky urobil okresný súd v prejednávanom, inak by musel byť návrh zamietnutý bez
jeho vecného prejednania. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného

súdu je vo vyššie uvedených smeroch nepreskúmateľný, teda nie je v súlade s ustanovením § 157 ods.
2 O.s.p. Uviedol, že po vrátení veci bude úlohou súdu s poukazom na vyššie uvedené primárne správne
a zákonne sa vyporiadať s danosťou naliehavého právneho záujmu na podanom návrhu v zmysle § 80
písm. c) O.s.p. Až v prípade, ak bude preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na podanomnávrhu žalobkyne, bude môcť okresný súd následne pristúpiť k prejednaniu a rozhodnutiu vecnej stránky
sporu a riadne sa vyporiadať aj s otázkou existencie alebo neexistencie ospravedlniteľného omylu T.
F. počas celej vydržacej doby, ako nevyhnutnej podmienky pre záver o dobromyseľnej držby sporných

nehnuteľností.

9. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
"C.s.p."), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (O.s.p.).

10. Po vrátení veci odvolacím súdom v intenciách zrušujúceho rozhodnutia, tunajší súd uznesením č.
k. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 03. januára 2017 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 10 dní od doručenia
tohto uznesenia doplnila podanú žalobu zo dňa 19.10.2011 tak, aby zo žalobného návrhu (petitu) bolo
zrejmé k akému momentu (dátumu) sa žalobkyňa domáha určenia, že "nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v k. ú. V., obce V. ako pozemky reg. "C" KN- parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere

67 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1679 m2, parc. č. XXX záhrady vo
výmere 757 m2 a rod. dom súp. č. XXX na parc. č. XXX/X spoločne zapísané na liste vlastníctva č. XXX
Správy katastra Bánovce nad Bebravou, patria do bezpodielového spoluvlastníctva X. F., rod. F., nar.
XX.XX.XXXX a jeho manželke T. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, spoločne bytom V. XXX v podiele 1/1".

11. Dňa 08.06.2017 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie žalobkyne označené ako "Návrh na zmenu
žalobného petitu" zo dňa 07.06.2017, ktorým navrhla pripustiť zmenu žaloby tak, ako uviedla v tomto
podaní. Poukázala na skutočnosť, že sa svojím žalobným návrhom domáha zosúladenia evidovaného
a právneho stavu týkajúceho sa vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, ktoré patrili do vlastníctva
právnych predchodcov žalobkyne v čase ich smrti, a to matky žalobkyne (V. P., rod. F.) a starých

rodičov žalobkyne (X. F. rod. F. a T. F., rod. F.), a napriek tomu, že mali byť predmetom dedičských
konaní po právnych predchodcoch žalobkyne, predmetom dedičských konaní neboli, a ktoré právny
predchodca žalovaných, T. F. (manžel žalovanej 1/, otec žalovaných 2/ a 3/, predávajúci z Kúpnej zmluvy
uzatvorenej dňa 17.02.2002 so žalovaným 4/ ako kupujúcim) využijúc vyššie uvedené neoprávnene na
základe uvedenia neúplných a nepravdivých skutočností vydržal na základe Notárskej zápisnice sp.

zn. N XX/XX, Nz XX/XX. Vzhľadom na to, že v katastri nehnuteľností je zapísané vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Bánovce nad
Bebravou, pre okres Bánovce nad Bebravou, obec V., katastrálne územie V., v prospech žalovaného
4/ v dôsledku neoprávneného vydržania právneho predchodcu žalovaných 1/ až 3/ (a následného
predaja žalovanému 4/), čo rozporuje žalobkyňa v tomto konaní, a teda existuje rozpor medzi údajmi

zapísanými v katastri nehnuteľností a otázkou vlastníckych práv k týmto nehnuteľnostiam, je daný
naliehavý právny záujem na určení, či predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnych
predchodcoch žalobkyne. Bez takéhoto určenia sa žalobkyňa inak účinne nemôže domôcť ochrany
svojich dedičských nárokov a jej právne postavenie vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam by bolo
neisté a ohrozené. Ako vyplýva z výpovedí žalovaných a z výpovede T. F. pred spísaním zápisnice, T. F.

mal užívať nehnuteľnosti, ktoré sa stali predmetom vydržania, dobromyseľne, nerušene a nepretržite od
roku 1963, kedy došlo medzi ním a jeho rodičmi k "formálnej" dohode o prevode nehnuteľnosti na neho.
Podľavtedyplatnýchprávnychpredpisovsavšaknaprávneúkonytýkajúcesanehnuteľnostívyžadovala
písomná forma, pričom prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným v pozemkovej knihe sa
zapisoval do tejto knihy. Nedodržanie písomnej formy prevodu vlastníctva z dôvodu neznalosti jasne

formulovaných ustanovení zákona predstavuje, ako vyplýva zo súdnych rozhodnutí, neospravedlniteľný
právny omyl na strane držiteľa, následkom čoho nie je možné nehnuteľnosť vydržať. Ústnu dohodu
medzi vlastníkom a držiteľom nie je možné považovať za domnelý právny titul. Dobrá viera držiteľa
sa musí vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo
práva, ktoré je predmetom držby, teda na existenciu písomnej zmluvy o prevode nehnuteľností. Pokiaľ

sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť vzhľadom
na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že je presvedčený, že
takáto zmluva na nadobudnutie vlastníctva postačuje. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takúto zmluvu
opiera, nemôže viesť následne k vydržaniu. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť daná od momentu,
kedy vznikol stav oprávnenej držby a musí trvať nepretržite po celú dobu oprávnenej držby, ak

počas držby držiteľ dobrú vieru stratí, dôjde k prerušeniu vydržacej doby a držiteľ nemôže viac vec
nadobudnúť do vlastníctva vydržaním. Dobrá viera držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či
držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu
od každého subjektu práva vyžadovať, mal alebo mohol mať pochybnosť o existencii svojho práva.Vzhľadom na skutočnosť, že po smrti starej matky žalobkyne, T. F., rod. F. prebehlo dedičské konanie
sp. zn. D XXX/XX (rozhodnutie právoplatné dňa 17.01.1973), v ktorom došlo k prededeniu rodinného
domu č. XXX vo vlastníctve poručiteľky na matku žalobkyne V. P., rod. F. a T. F., rod. F. rovným

dielom, je zrejmé, že minimálne vo vzťahu k vlastníctvu rodinného domu nespĺňal od roku 1972 T. F.,
nielen podmienku existencie právneho titulu, ale aj ďalšiu podmienku oprávnenosti držby, a to dobrú
vieru držiteľa. Vzhľadom na skutočnosť, že právny predchodca žalovaných si nechal Geometrickým
plánom č. XXXXXXXX-XX/XX (ďalej len "pôvodný geometrický plán") vytvoriť nové parcely č. XXX, XXX/
X a XXX/X, ktoré vznikli z viacerých dielov pôvodných väčších parciel PK č. XXXX, XXXX a XXXX

(zapísaných v X. XX, XXX a XXX), z ktorých niektoré nepatrili v minulosti právnym predchodcom T. F.
(právneho predchodcu žalovaných) a žalobkyne, bolo zo strany žalobkyne potrebné pre domáhanie sa
jej práv vytvorenie nového Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXXXXXXX, autorizačne overeného
Ing. Igorom Šašinkom, dňa 02.05.2017, úradne overeného dňa 06.06.2017, pod č. XXX/XXXX (ďalej len
"nový geometrický plán"), ktorým boli vytvorené parcely podľa jednotlivých dielov odčlenených z parciel
č. XXXX, XXXX a XXXX.

12. K návrhu na zmenu žaloby sa podaním zo dňa 06.07.2017 vyjadrili žalovaní 1/ až 3/, ktorí
uviedli, že s návrhom žalobkyne na zmenu žalobného petitu nesúhlasia v celom rozsahu. Tvrdenie
žalobkyne, že zmenou žalobného návrhu sa žalobkyňa domáha určenia vlastníctva z dôvodu, že
právny predchodca žalovaných 1/ až 3/ neoprávnene a na základe uvedenia neúplných a nepravdivých

skutočností vydržal nehnuteľnosti na základe notárskej zápisnice sp. zn. Nz XX/XX, považovali za
nepravdivé a nepreukázané. Zastávali názor, že žalobkyňa neuviedla, o aké dôkazy svoje tvrdenie
opiera ani na základe čoho vyvodzuje, že ona je podielovou spoluvlastníčkou, pričom nedoložila ani
neoznačila žiadne dôkazy, ani neuviedla skutočnosti, na základe ktorých popiera oprávnenú držbu
právneho predchodcu žalovaných 1/ až 3/. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení nepreukázala, čo a ktoré

podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním právnym predchodcom žalovaných l/ až 3/
neboli splnené. Nestotožnili sa s interpretáciou vtedy platných právnych predpisov a judikatúry súdov, na
ktoré sa žalobkyňa odvoláva vo vzťahu k predmetu sporu. Podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950
Zb. (§ 115 a 116), vlastnícke právo k nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene
a nepretržite po dobu 10 rokov. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky

okolnostiboldobromyseľnývtom,žemuvecpatríatopocelúvydržaciudobu.Názoržalobkyne,žeústnu
dohodu medzi vlastníkom a držiteľom nie je možné považovať za domnelý právny titul, považovali za
nesprávny.Tvrdili,žeoprávnenádržbasanemusínevyhnutneopieraťoexistujúciprávnydôvodvoforme
písomnej zmluvy, či iného dokumentu, stačí aj domnelý dôvod, ak na jeho základe bol držiteľ so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu právny titul vlastníka svedčí. V tomto sa plne stotožnili

s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý s prihliadnutím na všetky námietky a okolnosti, na ktoré
žalobkyňa poukazovala a po vykonanom rozsiahlom dokazovaní dospel k záveru, že právny predchodca
žalovaných l/ až 3/ bol oprávneným držiteľom sporných nehnuteľností a svedčí mu titul vlastníka. Pri
podrobnom dokazovaní bolo preukázané, že právny predchodca bol oprávneným držiteľom, ktorý splnil
všetky zákonom stanovené predpoklady, a to užíval nehnuteľnosti po celú vydržaciu dobu, nepretržite,

nemal žiadne pochybnosti a bol dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosti patria. Poukázali na to, že
dobromyseľnosť právneho predchodcu ako držiteľa bola preukázaná aj z objektívneho hľadiska, teda či
držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu
požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Ako
vyplýva z právnych predpisov, aj z ustálenej judikatúry, vydržanie je originárny spôsob nadobudnutia

vlastníctva, keď v prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona.
Uviedli, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že právny predchodca žalovaných 1/ až 3/ bol
oprávneným držiteľom sporných nehnuteľností a to tým, že splnil všetky zákonom stanovené podmienky,
t. j. oprávnená držba po celú vydržaciu dobu, nepretržitosť držby počas zákonom stanovenej doby,
spôsobilý predmet vydržania, a tiež aj predpoklady vydržania, že držiteľ je so zreteľom na všetky

okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Súd prvej inštancie správne posúdil a vyhodnotil
dobromyseľnosť právneho predchodcu žalovaných 1/ až 3/, a to aj z objektívneho hľadiska (t. j. či
držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu
na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo
nenadobudol), keď v odôvodnení rozsudku súd uviedol, že "to, že bol oprávneným držiteľom sporných

nehnuteľností nespochybňuje ani skutočnosť, že sa zúčastnil dedičského konania po svojej matke
spolu s manželom právnej predchodkyne žalobkyne, pretože potom aj predtým sa správal ako vlastník
sporných nehnuteľností". Dali do pozornosti súdu aj tú skutočnosť, že ani po tomto dedičskom konaní
po matke právneho predchodcu žalovaných 1/ až 3/ (a starej matke žalobkyne), si právna predchodkyňažalobkyne ani jej manžel, ktorý sa zúčastnil dedičského konania, nezačali robiť žiadne nároky na sporné
nehnuteľnosti,t.j.nedomáhalisaichužívania,nezačaliplatiťdane,nechodilisipreúrodu,nedomáhalisa
žiadneho podielu z úrody, resp. tržbe ani žiadneho iného spôsobu vyporiadania. Žalobkyňa nepredložila

žiadny relevantný dôkaz, ktorý by spochybňoval dobromyseľnosť právneho predchodcu žalovaných 1/
až 3/ v tom, že mu sporné nehnuteľnosti patria. K námietke odvolacieho súdu, že v odôvodnení rozsudku
nie je uvedené, či súd prvej inštancie dospel k záveru o dobromyseľnej držbe T. F. na základe existencie
skutkového alebo právneho omylu, pričom v prípade právneho omylu absentuje poukaz na akékoľvek
okolnosti, ktoré by ospravedlňovali existenciu takéhoto právneho omylu, treba poukázať na to, že v

tomto prípade išlo o vyporiadanie rodinného majetku dohodou medzi rodičmi a deťmi, t.j. majetku, ktorý
patril dlhé roky rodine a že všetci rodinní príslušníci s týmto vysporiadaním súhlasili a rešpektovali ho.
Teda nešlo o kúpu či predaj nehnuteľností tretej (cudzej) osobe a treba poukázať aj na to, že právny
predchodca žalovaných 1/ a 3/ ani jeho rodina nekupovali a nepredávali nehnuteľnosti bežne, čiže neboli
zbehlí v prevodoch nehnuteľností. Právny predchodca žalovaných 1/ až 3/ nebol priemerne vzdelaný,
aby mohol posúdiť, že právne úkony, ktoré v tom čase urobili, nebudú mať tie účinky alebo dôsledky,

ktoré zamýšľali. Svedkovia, ako aj blízki právneho predchodcu žalovaných 1/ až 3/ ho považovali za
čestného a poctivého človeka, ktorý vzorne doopatroval rodičov, ktorý nemal žiadne spory ani v rodine
ani s tretími osobami, dodržiaval všetky dohody aj ústne, pričom žiadna zo sestier nespochybňovala
jeho oprávnenú držbu a aj spoločensky bol vnímaný ako vlastník sporných nehnuteľností, ktorý si riadne
plnil všetky povinnosti spojené s vlastníctvom nehnuteľností. Tvrdili, že už len tá skutočnosť, že matka

žalobkyne, ktorá bola z rodinného majetku vyplatená, považovala právneho predchodcu žalovaných
1/ až 3/ za vlastníka sporných nehnuteľností, odôvodňuje oprávnenosť držby nehnuteľností, aj keď k
prevodu nedošlo na základe písomnej, či inak platnej zmluvy. Uviedli, že z okolností, ktoré súd zistil
pri dokazovaní, jednoznačne vyplýva, že právny predchodca žalovaných 1/ až 3/ bol v dobrej viere, že
mu sporné nehnuteľnosti patria a neboli žiadne pochybnosti o ich poctivom nadobudnutí, dokonca aj

zo strany matky žalobkyne bol považovaný za vlastníka sporných nehnuteľností. Z vyššie uvedených
dôvodov nesúhlasili, aby súd určil vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom tak, ako je uvedený v
návrhu žalobkyne na zmenu žalobného petitu. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhli, aby
súd nepripustil zmenu žalobného petitu na základe návrhu žalobkyne a aby žalobu žalobkyne v celom
rozsahu zamietol a aby žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/ až 4/ trovy súdneho konania

vrátane trov právneho zastúpenia.

13. K návrhu na zmenu žaloby sa podaním zo dňa 06.07.2017 vyjadril aj žalovaný 4/, ktorý uviedol, že s
návrhom žalobkyne na zmenu žalobného petitu nesúhlasí v celom rozsahu a v celom rozsahu popiera
nárok žalobkyne uplatnený podaním žalobkyne zo dňa 07.06.2017 a považuje ho za neoprávnený v

celom rozsahu. Poukázal na to, že žalobkyňa vo svojom podaní vôbec neuvádza, na základe akých
skutočností prišla k záveru, že právny predchodca žalovaných T. F., nesplnil podmienky vydržania,
najmä pokiaľ ide o dobrú vieru držiteľa, že mu predmetné nehnuteľnosti patria a existenciu právneho
titulu, o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa. Keďže samotná žalobkyňa nebola účastníčkou udalostí a
skutočností, od ktorých právny predchodca žalovaných T. F. odvodzoval svoje vlastníctvo predmetných

nehnuteľností a z ktorých vyplýva jeho dobrá viera, a teda sama osebe nemôže spochybňovať uvedené
udalosti a skutočnosti, avšak vo svojom podaní ani v doterajšom konaní žalobkyňa vôbec nedoložila
ani neoznačila žiadny dôkaz, ktorý by spochybňoval skutočnosti uvedené T. F., na základe ktorých
nadobudol predmetné nehnuteľnosti vydržaním (napr. dôkaz o vyjadreniach alebo konaní matky alebo
otca žalobkyne v minulosti, z ktorých by vyplývali dôvodné pochybnosti o oprávnenej a dobromyseľnej

držbe T. F., vyjadrenia iných účastníkov udalostí alebo iných svedkov a pod.), resp. dôkaz, prečo sa
žalobkyňa domnieva, že právny predchodca žalovaných T. F. nebol dobromyseľný. Zastával názor,
že je potrebné vychádzať zo skutkových zistení, ku ktorým dospel súd prvej inštancie po vykonaní
rozsiahleho a podrobného dokazovania. Mal za to, že z doterajšieho priebehu konania vyplýva, že
tvrdenia uvedené žalobkyňou sa ukázali ako nepravdivé a že v konaní bolo preukázané, že na strane

právneho predchodcu žalovaných T. F. došlo k splneniu všetkých zákonom stanovených podmienok
vydržania, t. j. oprávnená nepretržitá držba po dobu XX rokov, a teda že právny predchodca žalovaných
T. F. sa stal výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe vydržania. Mal za to, že ak
žalobkyňa tvrdí opak, bolo na nej, aby v konaní uniesla dôkazné bremeno, k čomu však v tomto prípade
nedošlo. Nesúhlasil s názorom žalobkyne, že ústnu dohodu medzi vlastníkom a držiteľom nie je možné

považovať za domnelý právny titul. Tvrdil, že oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o právny
titul vo forme písomnej zmluvy, či iného dokumentu, stačí aj domnelý dôvod, ak na jeho základe bol
držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu právny titul vlastníka svedčí. V tomto
sa plne stotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý s prihliadnutím na všetky námietky aokolnosti, na ktoré žalobkyňa poukazovala, a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že právny
predchodca žalovaných T. F. bol oprávneným držiteľom predmetných nehnuteľností. Ďalej poukázal aj
na to, že podľa ustanovenia § 112 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník, na ktoré sa žalobkyňa

odvoláva, zápis v pozemkovej knihe nemal intabulačný charakter, mal iba evidenčný charakter, nakoľko
z ustanovenia § 111 uvedeného zákona vyplýva, že vlastníctvo k veciam jednotlivo určeným sa prevádza
už samou zmluvou, a teda na platnosť prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nebol potrebný
zápisvpozemkovejknihe.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostínesúhlasilanisnávrhomžalobkyne
na zmenu žalobného petitu v zmysle podania žalobkyne. Zastával názor, že rozhodnutie súdu a zápis

údajov v zmysle žalobkyňou uplatňovaných nárokov by bol v rozpore so skutočným stavom vlastníckych
práv k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností je
žalovaný 4/, a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaných T. F. ako
predávajúcim a žalovaným 4/ ako kupujúcim, a na základe právoplatného rozhodnutia príslušnej správy
katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného
4/. Pokiaľ ide o otázku nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, poukázal

na to, že nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe riadnej a platnej kúpnej zmluvy. Kúpna
zmluva nebola vyhlásená za neplatnú ani jej platnosť nebola nikdy napadnutá alebo spochybnená. V
čase kúpy a prevodu vlastníckeho práva na žalovaného 4/ bol právny predchodca žalovaných T. F.
riadnym vlastníkom predmetných nehnuteľností, čo preukázal aj výpisom z príslušného listu vlastníctva.
Zastával názor, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že nadobudol predmetné nehnuteľnosti

v dobrej viere, že ich nadobúda od ich skutočného vlastníka. Na druhej strane žalobkyňa neuviedla
ani neoznačila žiadny dôkaz, ktorý by popieral alebo spochybňoval dobromyseľnosť žalovaného 4/.
Poukázal na skutočnosť, že jeho dobromyseľnosť odvodzuje jednak od skutočnosti, že pri uzatváraní
kúpnej zmluvy vychádzal z údajov uvedených v evidencii katastra nehnuteľností, podľa ktorých bol
výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností právny predchodca žalovaných T. F. a taktiež pri

uzatváraní zmluvy vychádzal aj zo svojich vlastných vedomostí, skúseností a pocitov. Uviedol, že od
roku 1984 navštevoval nehnuteľnosť v obci V., ktorá susedila s predmetnými nehnuteľnosťami, ktoré sú
predmetom tohto sporu. Od tohto času môže potvrdiť, že na predmetných nehnuteľnostiach hospodáril
iba T. F. so svojou rodinou ako ich výlučný vlastník. Na základe uvedeného za výlučného vlastníka
predmetných nehnuteľností vždy považoval právneho predchodcu žalovaných T. F., pričom nikdy nemal

ani najmenšie pochybnosti o jeho vlastníckom práve. Až do tohto súdneho sporu sa nikdy nestretol s
tým, že by niekto v okolí T. F. alebo niekto z obyvateľov obce V. spochybňoval vlastníctvo T. F., alebo
že by ktokoľvek tvrdil, že vlastníctvo predmetných nehnuteľností nie je vysporiadané. Taktiež nemal
žiadnu vedomosť o tom, že by si na nehnuteľnosti uplatňovala nárok akákoľvek tretia osoba, a to či
už súdne alebo akýmkoľvek iným úkonom. Odhliadnuc od všetkých vyššie uvedených skutočností,

a síce že v konaní bolo nad všetky pochybnosti preukázané, že právny predchodca žalovaných T.
F. bol oprávneným držiteľom predmetných nehnuteľností, že splnil podmienky vydržania a stal sa
výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, uviedol, že jeho vlastnícke právo by bolo chránené aj
v prípade, ak by nadobudol predmetné nehnuteľnosti od nevlastníka. V tejto súvislosti dal do pozornosti
nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS XXX/XXXX zo dňa 16.03.2016. Na základe vyššie uvedených

skutočností zastával názor, že aj v prípade, ak by súd neposkytol ochranu dobromyseľnému právnemu
predchodcovi žalovaných T. F., je povinný ju poskytnúť žalovanému 4/, ktorý bol pri uzatváraní kúpnej
zmluvy dobromyseľný v tom, že predmetné nehnuteľnosti patria ich prevodcovi a ktorý vychádzal z
údajov katastra nehnuteľností. Mal za to, že rozhodnutie súdu, ktorým by sa vyhovelo návrhu žalobkyne,
by bolo jednak protiprávne a jednak by ním bolo porušené jeho základné právo na ochranu vlastníctva

vyplývajúce z článku 20 Ústavy Slovenskej republiky. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol,
aby súd nepripustil zmenu žalobného petitu na základe návrhu žalobkyne a aby žalobu žalobkyne v
celom rozsahu zamietol a aby žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/ až 4/ trovy súdneho
konania vrátane trov právneho zastúpenia.

14. Na základe podania žalobkyne zo dňa 07.06.2017 tunajší súd uznesením č. k. XC/XXX/XXXX -
XXX zo dňa 19.02.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2018, pripustil zmenu žaloby tak, že
žalobný petit znie:
"I. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k rodinnému domu, s.č. XXX, nachádzajúci sa
na parcele č. XXX/X, o výmere 67 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, evidovanému na

liste vlastníctva č. XXX, vedený Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, pre okres Bánovce nad
Bebravou, obec V., katastrálne územie V. patrí do dedičstva po V. P., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. XXX, B..II. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 k pozemku parcely registra "C", parc. č. XXX, o
výmere 757 m2, druh pozemku záhrady, evidovanému na liste vlastníctva č. XXX, vedený Okresným
úradom Bánovce nad Bebravou, pre okres Bánovce nad Bebravou, obec V., katastrálne územie V. patrí

do dedičstva po X. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. XXX.
III. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 k pozemku parcely registra "C", parc. č. XXX,
o výmere 757 m2, druh pozemku záhrady, evidovanému na liste vlastníctva č. XXX, vedený Okresným
úradom Bánovce nad Bebravou, pre okres Bánovce nad Bebravou, obec V., katastrálne územie V. patrí
do dedičstva po T. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. XXX.

IV. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 k pozemku parcely registra "C", parc. č. XXX/X, o
výmere 55 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území
V., vytvorenému Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXXX/XXXX autorizačne overeným Ing. Igorom
Šašinkom, dňa 02.05.2017, úradne overeného dňa 06.06.2017, pod č. XXX/XXXX, patrí do dedičstva
po X. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. XXX.
V. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 k pozemku parcely registra "C", parc. č. XXX/X, o

výmere 55 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území
V., vytvorenému Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXXX/XXXX autorizačne overeným Ing. Igorom
Šašinkom, dňa 02.05.2017, úradne overeného dňa 06.06.2017, pod č. XXX/XXXX, patrí do dedičstva
po T. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. XXX.
VI. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 k pozemku parcely registra "C", parc. č. XXX/X, o

výmere 810 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území
V., vytvorenému Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXXX/XXXX autorizačne overeným Ing. Igorom
Šašinkom, dňa 02.05.2017, úradne overeného dňa 06.06.2017, pod č. XXX/XXXX, patrí do dedičstva
po X. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. XXX.
VII. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 k pozemku parcely registra "C", parc. č. XXX/X, o

výmere 810 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území
V., vytvorenému Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXXX/XXXX autorizačne overeným Ing. Igorom
Šašinkom, dňa 02.05.2017, úradne overeného dňa 06.06.2017, pod č. XXX/XXXX, patrí do dedičstva
po T. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. XXX.
VIII. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 k pozemku parcely registra C", parc. č. XXX/X, o

výmere 710 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území
V., vytvorenému Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXXX/XXXX autorizačne overeným Ing. Igorom
Šašinkom, dňa 02.05.2017, úradne overeného dňa 06.06.2017, pod č. XXX/XXXX, patrí do dedičstva
po X. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. XXX.
IX. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 k pozemku parcely registra "C", parc. č. XXX/X, o

výmere 710 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území
V., vytvorenému Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXXX/XXXX autorizačne overeným Ing. Igorom
Šašinkom, dňa 02.05.2017, úradne overeného dňa 06.06.2017, pod č. XXX/XXXX, patrí do dedičstva
po T. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. XXX.
X. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 k pozemku parcely registra "C", parc. č. XXX/X, o

výmere 24 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území
V., vytvorenému Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXXX/XXXX autorizačne overeným Ing. Igorom
Šašinkom, dňa 02.05.2017, úradne overeného dňa 06.06.2017, pod č. XXX/XXXX, patrí do dedičstva
po X. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. XXX.
XI. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 k pozemku parcely registra "C", parc. č. XXX/X, o

výmere 24 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území
V., vytvorenému Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXXX/XXXX autorizačne overeným Ing. Igorom
Šašinkom, dňa 02.05.2017, úradne overeného dňa 06.06.2017, pod č. XXX/XXXX, patrí do dedičstva
po T. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. XXX.
XII. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 k pozemku parcely registra "C", parc. č. XXX/X,

o výmere 12 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území
V., vytvorenému Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXXX/XXXX autorizačne overeným Ing. Igorom
Šašinkom, dňa 02.05.2017, úradne overeného dňa 06.06.2017, pod č. XXX/XXXX, patrí do dedičstva
po X. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. XXX.
XIII. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 k pozemku parcely registra "C", parc. č. XXX/X,

o výmere 12 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území
V., vytvorenému Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXXX/XXXX autorizačne overeným Ing. Igorom
Šašinkom, dňa 02.05.2017, úradne overeného dňa 06.06.2017, pod č. XXX/XXXX, patrí do dedičstva
po T. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. XXX.XIV. Žalovaní sú povinní žalobkyni uhradiť náhradu trov konania v plnej výške."

15. Podaním zo dňa 30.05.2018 sa žalovaní 1/ až 4/ vyjadrili k listinám predložených žalobkyňou

a jej tvrdeniam uvedeným na pojednávaní konanom dňa 21.05.2018. Uviedli, že pokiaľ ide o listiny,
ktoré na pojednávaní predložila žalobkyňa, a to zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 17.06.2009,
kúpnu zmluvu zo dňa 07.05.2010 a geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 08.09.2014,
pričom tvrdila, že "majetok sa naďalej rozpredáva tretím osobám, robia sa geometrické plány, na
základe ktorých ja nemám právo na svoje dedičstvo", uvedené listiny sa netýkajú nehnuteľností, ktoré sú

predmetom tohto konania, t. j. nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, ktorých vlastníkom
je žalovaný 4/. Žalovaný 4/, ktorý je v súčasnosti vlastníkom predmetných nehnuteľností, nie je zmluvnou
stranou vyššie uvedených listín doložených žalobkyňou ani nemá vedomosť o právnych úkonoch
vyplývajúcich z týchto listín. Žalovaný 4/ nevykonal ani nevykonáva žiadne úkony za účelom predaja
alebo scudzenia predmetných nehnuteľností tretej osobe. V tejto súvislosti poukázali aj na to, že na
výpise z listu vlastníctva č. XXX je uvedená poznámka pod č. P XX/XXXX, z ktorej vyplýva, že vo

vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam prebieha súdne konanie sp. zn. XC/XXX/XXXX. V súvislosti
s predmetnými nehnuteľnosťami má žalovaný 4/ vedomosť o geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/
XXXX, ktorý bol vyhotovený za účelom zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu
a prejazdu pešo osobným alebo nákladným automobilom v prospech vlastníka susediaceho pozemku,
ktorého vklad bol povolený pod č. V-XXXX/XXXX, čo vyplýva aj z výpisu z listu vlastníctva č. XXX.

Uviedli, že žalovaný 4/ T. F. pred uzatváraním kúpnej zmluvy osobne nepoznal. Žalovaný 4/ nie
je s T. F. ani so žalovanými 1/ až 3/ v žiadnom príbuzenskom ani blízkom vzťahu. Žalovaný 4/
častejšie navštevoval nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v susedstve predmetných nehnuteľností a vedel,
že predmetné nehnuteľnosti patria T. F., ktorý obhospodaroval pozemky aj dom. Keď sa žalovaný
4/ dopočul, že T. F. chce predmetné nehnuteľnosti predať, prejavil záujem, dohodli sa na kúpe, dali

vyhotoviť znalecký posudok a pripraviť kúpnu zmluvu, ktorú následne podpísali a žalovaný 4/ zaplatil
dohodnutú kúpnu cenu. K prevodu vlastníckeho práva došlo na základe rozhodnutia príslušnej správy
katastra. Zastávali názor, že uvedené vyplýva aj z vykonaného dokazovania, pričom mali za to, že ide
o štandardný a bežný postup pri kúpe nehnuteľností. Prílohou znaleckého posudku č. XXX/XXXX, ktorý
sa vyhotovoval v súvislosti s kúpnou zmluvou medzi T. F. a žalovaným 4/, bol výpis z listu vlastníctva č.

XX, kde je ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností uvedený T. F., pričom ako titul nadobudnutia
predmetných nehnuteľností je na výpise z listu vlastníctva č. XX uvedené Osvedčenie N XX/XX zo
dňa 25.04.2001 (t. j. notárska zápisnica N XX/XX, NZ XX/XX - osvedčenie o vydržaní), pričom zápis v
katastri nehnuteľností bol vykonaný pod číslom Z XXX/XX - X/XX. Poukázali na to, že podľa originálu
listu vlastníctva č. XX, založeného v súdnom spise pod číslom listu XXX, bol výlučným vlastníkom

predmetných nehnuteľností T. F., pričom na liste vlastníctva je taktiež uvedený titul nadobudnutia -
Osvedčenie N XX/XX zo dňa 25.04.2001. V čase uzavretia kúpnej zmluvy boli predmetné nehnuteľnosti
evidované na liste vlastníctva č. XX, pričom žalovaný 4/ mal k dispozícii výpis z listu vlastníctva č.
XX a zároveň bol list vlastníctva č. XX uvedený aj v kúpnej zmluve. Vklad vlastníckeho práva na
základe kúpnej zmluvy bol povolený dňa 02.10.2002, kedy boli predmetné nehnuteľnosti zapísané na

list vlastníctva č. XXX. Výpis z listu vlastníctva č. XXX bol žalovanému 4/ zaslaný až spolu s potvrdením
povolenia vkladu. Nad uvedenými skutočnosťami sa žalovaný 4/ nikdy nezamýšľal, nakoľko mal za to,
že ide o bežný úradný postup príslušnej správy katastra. Tvrdenie žalobkyne, že niekto mal záujem
na tom, aby sa uvedené dostalo na iný list vlastníctva, považoval iba za špekuláciu žalobkyne, ktorú
žalobkyňa ďalej nekonkretizovala ani nezdôvodnila. Zastával názor, že by bolo vyslovene nelogické

a nepravdepodobné, aby žalovaný 4/ vedome kupoval nehnuteľnosti postihnuté akoukoľvek právnou
vadou.

16. V podaní zo dňa 06.07.2018 žalobkyňa uviedla, že podľa vtedy platných právnych predpisov
(§ 40 - § 41 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník) sa na právne úkony týkajúce sa

nehnuteľností vyžadovala písomná forma, pričom prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným v
pozemkovejknihesazapisovaldotejtoknihy.Nedodržaniepísomnejformyprevoduvlastníctvazdôvodu
neznalosti jasne formulovaných ustanovení zákona predstavuje, ako vyplýva zo súdnych rozhodnutí,
neospravedlniteľný právny omyl na strane držiteľa, následkom čoho nie je možné nehnuteľnosť vydržať.
Ústnudohodumedzivlastníkomadržiteľomniejemožnépovažovaťzadomnelýprávnytitul.Dobráviera

držiteľa sa musí vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci
alebo práva, ktoré je predmetom držby, teda na existenciu písomnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti.
Pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť
vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že je presvedčený,že takáto zmluva na nadobudnutie vlastníctva postačuje. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takúto zmluvu
opiera, nemôže viesť následne k vydržaniu. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť daná od momentu, kedy
vznikol stav oprávnenej držby a musí trvať nepretržite po celú dobu oprávnenej držby, ak počas držby

držiteľ dobrú vieru stratí, dôjde k prerušeniu vydržacej doby a držiteľ nemôže viac vec nadobudnúť do
vlastníctva vydržaním. Dobrá viera držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní
náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu
práva vyžadovať, mal alebo mohol mať pochybnosť o existencii svojho práva. Zastávala názor, že T.
F. nespĺňal podmienky pre vydržanie nehnuteľností tak z dôvodu neexistencie právneho titulu, o ktorý

sa opiera dobrá viera, ako aj pre absenciu samotnej dobrej viery držiteľa. T. F. neuzatvoril so svojimi
rodičmi žiadnu písomnú zmluvu o prevode nehnuteľností tak, ako to vyžadoval zákon, čo vyplýva aj z
dedičského konania po jeho matke T. F., kedy majetok, ktorý mal byť predmetom takejto dohody, a ktorý
je aj predmetom tohto sporu, bol prededený. V prípade, ak by takáto písomná dohoda existovala, nebol
by dôvod na prededenie majetku po T. F., napriek tomu k prededeniu majetku došlo, pričom dedičstvo
nadobudli T. F. a V. P. (matka žalobkyne). Ak by aj existovala ústna dohoda medzi rodičmi T. F. a T. F.,

a tento by mal za to, že zakladá jeho vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, bol by sa na ňu
pri dedičskom konaní odvolával. Naopak existenciu údajnej ústnej dohody (ktorej existenciu nemožno
hodnoverne preukázať) so svojimi rodičmi uviedol T. F. až v roku 2001 pri spisovaní notárskej zápisnice
o vydržaní. Svoje vlastnícke právo na základe vydržania a existenciu údajnej dohody si T. F. uplatnil až v
čase krátko pred spísaním kúpnej zmluvy so žalovaným 4/, na základe čoho má žalobkyňa pochybnosť

o tvrdení žalovaných, že sa žalovaný 4/ osobne nepoznal s T. F., obzvlášť keď žalovaný 4/ navštevoval
domy v susedstve a od roku 1984 mal byť svedkom obhospodarovania pozemkov T. F., ako uviedla
právna zástupkyňa žalovaných. Zastávala názor, že notárska zápisnica, na základe ktorej bolo T. F.
zapísané do katastra nehnuteľností vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, bola v rozpore so
zákonom, keďže osvedčila vydržanie, ktoré zjavne nespĺňalo zákonom požadované náležitosti a bez

ďalšiehooverovaniaskutočnostísazakladalalennavyhláseníT.F.oexistenciiúdajnejdohody.Zdôvodu
rozporusozákonomjenotárskazápisnicaovydržaníabsolútneneplatnýmprávnymúkonom,nazáklade
ktorého nemohol T. F. nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.
Napriek tvrdeniam žalovaných mala žalobkyňa za to, že judikatúra a rozhodovacia prax vo veci
nadobúdania vlastníctva od nevlastníka je tak v Slovenskej republike, ako aj v Českej republike

nejednotná a z doterajšej praxe možno vyvodiť najmä dôraz na posudzovanie každého jednotlivého
prípadu vzhľadom na konkrétne okolnosti. Dobrá viera musí byť hodnotená prísne, pričom poskytnutie
ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovania
veci musí javiť ako spravodlivé. Vzhľadom na konkrétne okolnosti by uprednostnenie ochrany
žalovaného 4/ ako dobromyseľného nadobúdateľa pred ochranou vlastníckeho práva žalobkyne, ktoré

by jej prináležalo z titulu dedenia, nebolo spravodlivé. Žiadala, aby súd vo veci rozhodol v zmysle jej
žalobného návrhu.

17. Súd vec opätovne prejednal na pojednávaniach, na ktorých boli vždy prítomní právni zástupcovia
strán sporu, pričom doplnil dokazovanie oboznámením žaloby, podaní strán a listinných dôkazov, a to:

notárska zápisnica sp. zn. N XX/XX, Nz XX/XX zo dňa 25.04.2001 č.l. 5-7, č.l. 142-143, dodatok č. 1
k notárskej zápisnici zo dňa 30.04.2001 č.l. 8, č.l. 144, rodný list žalobkyne č.l. 9, kópia občianskeho
preukazu žalobkyne č.l. 10, osvedčenie o dedičstve sp. zn. XD/XXX/XXXX. č.l. 11-19, č.l. 99-106,
znalecký posudok č. XXX/XXXX č.l. 20-28, výpis z LV č. XXX kat. úz. V..l. 30, vyjadrenie žalovaných 1/,
2/ a 3/ k žalobe zo dňa 23.01.2012 č.l. 59-63, vyjadrenie žalovaného 4/ zo dňa 31.01.2012 č.l. 67-70,

podanie žalobkyne označené ako "Návrh na úpravu petitu" zo dňa 09.05.2012 č.l. 92-93, rozhodnutie
Štátneho notárstva v Topoľčanoch sp. zn. D XXX/XX č.l. 94, č.l. 141, zápisnica zo dňa 24.11.1972 č.l.
95-97, žiadosť o prejednanie novoobjaveného dedičstva zo dňa 27.10.2008 č.l. 98, č.l. 114, rozhodnutie
Štátneho notárstva v Trenčíne sp. zn. D XXX/XX č.l. 107, list T. F. č.l. 108, č.l. 115-116, osvedčenie
o dedičstve sp. zn. XD/XXX/XXXX č.l. 109-111, výpis z LV č. XXXX kat. úz. V. č.l. 112, výpis z LV

č. XXXX kat. úz V. č.l. 113, žaloba zo dňa 12.04.2012 č.l. 117-119, čestné vyhlásenie M. F. zo dňa
11.05.2012 č.l. 120-121, podanie zo dňa 21.05.2012 č.l. 134, odpoveď správy katastra Bánovce nad
Bebravou zo dňa 28.05.2012 č.l. 135, kópia originálu listu vlastníctva č. XXX, č. XX kat. úz. V. č.l.
136-140, rozhodnutie Štátneho notárstva v Topoľčanoch sp. zn. XD/XXX/XX, identifikácia parciel č.l.
146-148, výpis z pozemkovej knihy k XD/XXX/XX č.l. 149-151, PKV č. XX č.l. 152-157, PKV č. XXX č.l.

158-159, PKV č. XXX č.l. 160-162, geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XX č.l. 163-165, kúpna zmluva
zo dňa 17.09.2002 č.l. 166-167, Rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. XC/XXX/XXXX
- XXX zo dňa 23.05.2013, odvolanie žalobkyne zo dňa 11.06.2013, vyjadrenie žalovaného 4/ k odvolaniu
žalobkyne zo dňa 12.07.2013, vyjadrenie žalovaných 1/ - 3/ k odvolaniu žalobkyne zo dňa 12.07.2013,podanie žalobkyne zo dňa 23.09.2014 č.l. 244-245, podanie žalobkyne zo dňa 19.02.2015 č.l. 246 s
prílohami, a to: Osvedčenie o dedičstve sp. zn. XD/XX/XXXX zo dňa 10.09.2014 č.l. 247-273, opravná
doložka Osvedčenia o dedičstve sp. zn. XD/XX/XXXX zo dňa 19.02.2015 č.l. 274-277, Kúpna zmluva

zo dňa 17.09.2002 č.l. 278-279, Kúpna zmluva zo dňa 17.09.2002 č.l. 280-281, Odovzdávacia listina zo
dňa 18.08.1926 č.l. 282-285, plnomocenstvo č.l. 286, Sobášny list X. F. a T. F. zo dňa 25.03.2014 č.l.
287, Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. XCo/XXX/XXXX - 290 zo dňa 16.02.2016, právoplatné
11.03.2016, návrh na zmenu žalobného petitu zo dňa 07.06.2017 č.l. 352-358, Geometrický plán č.
XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 17.10.2000 č.l. 359-361, Geometrický plán č. XXXXXXXX-XXXX/XXXX zo

dňa 02.05.2017 č.l. 362-364, kópie PK vložiek č. XX, XXX a XXX z k. ú. V., Odovzdávacia listina zo
dňa 18.08.1926 č.l. 375-377, č.l. 381-383, vyjadrenie žalovaného 4/ zo dňa 06.07.2017 č.l. 413-418,
vyjadrenie žalovaných 1/ - 3/ zo dňa 06.07.2017 č.l. 419-425, kúpna zmluva zo dňa 07.05.2010 č.l.
484-486, zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 17.06.2009 č.l. 487-488, geometrický plán zo dňa
08.09.2014, vyjadrenie žalovaných 1/ - 4/ zo dňa 30.05.2018 č.l. 503-507, odpoveď Okresného úradu
Bánovce nad Bebravou katastrálneho odboru zo dňa 31.05.2018 č.l. 512, list vlastníctva č. XX kat. úz. V.

č.l. 513, kópia listu vlastníctva č. XXX č.l. 514-516, kúpna zmluva zo dňa 17.09.2002 č.l. 517, vyjadrenie
žalobkyne zo dňa 06.07.2018 č.l. 529-531, aktuálny výpis LV č. XXX kat. úz. V., Oznámenie o vybavení
sťažnosti Notárskej komory SR zo dňa 15.05.2012, oboznámením ďalšieho obsahu spisu a pripojených
spisov, a to spisu notárky JUDr. Vlasty Rybánskej sp. zn. N XX/XX, Nz XX/XX, spisu Štátneho notárstva
v Topoľčanoch sp. zn. D XXX/XX, spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. XD/XXX/XXXX

a spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. XC/XXX/XXXX.

18. Súd vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav, pričom vychádzal predovšetkým z
listinných dôkazov a tiež z výpovedí strán a vykonaných výsluchov svedkov.

19. Žalobkyňa vo výpovedi pri výsluchu uviedla, že dňa 16.02.2010 bola predvolaná k JUDr. Vatrskovej
na prerokovanie dedičstva po T. F.. Tam sa dozvedela, že existuje nejaké dedičstvo, na ktoré mala nárok,
preto podala žalobu. Táto žaloba bola zamietnutá, nakoľko nebola dobre podaná. Preto podala túto
žalobu. Podstata je taká, že ju zatajili v dedičstve po starých rodičoch. Jej matka sa nikdy nevzdala
dedičstva po svojich rodičoch, teda mala dediť jej podiel. Žalovaní majetok starých rodičov popredávali.

Pôvodné parcely evidované v X. XX, XXX a XXX rozdelili geometrickým plánom na tieto novovytvorené
parcely. Tieto veci nerobil strýko, ale všetko to robila za neho jeho manželka - žalovaná 1/, nakoľko
strýko T. bol alkoholik a ku koncu života bol už chorý a nevládal. Žalované ju zatajili v dedičskom
konaní, uviedli len jej matku, ju nie, pričom sa dlhé roky stretávali, vedeli o nej a zatajili ju. Nevie nič o
prevode nehnuteľnosti, ktorý sa mal uskutočniť podľa osvedčenia o vydržaní. Ani jej mama jej nič také

nespomínala. V dome sa ona narodila, často chodila ku starým rodičom, ktorí boli spravodliví a chceli
všetko podeliť pre svoje tri deti rovnako. Mali tri deti - M., T. a jej mamu. Z rozprávania jej starého otca
vie, že dali strýkovi T. peniaze na kúpu rodinného domu, ktorý si kúpil v roku 1969 v dedine. Doteraz
tam žalovaná 1/ býva. O akýchkoľvek veciach, týkajúcich sa majetku nemohla F. vedieť, pretože v tomto
období tam nebola. Od jej narodenia, teda r. 1947 bývali na V. u starých rodičov. Žalobkyňa stadiaľ odišla

v r. 1966, pretože sa vydala. Chodila na školu do Bánoviec nad Bebravou. Matka žalobkyne je uvedená
v dedičstve ako dedička v polovici. Právnou cestou si svoje nároky neuplatnila, určite by sa ich však
domáhala. O nehnuteľnosti sa starala, chodila tam a pomáhala starým rodičom aj s jej matkou. Starý
otec skupoval polia okolo a pracovali na nich. Pomáhala im do r. 1966, kedy sa vydala a mala vlastnú
rodinu. Matka tam chodila do r. 1989, keď zomrela. Po smrti X. F. sa starali o babku, zobrali si ju k sebe.

Súdu predložila listinu, ktorá bola adresovaná JUDr. Márii Vatrskovej, ktorú mal písať strýko T., avšak
tento podpis nie je jeho. Písala to F. F. alebo je dcéra. V dedičských konaniach nebola, takže nevie či
T. F. niekedy poprel svoj podpis na predložených listinách.

20. Žalovaná 1/ pri výsluchu uviedla, že sa v r. 1963 vydala do V.. Nie je pravda, že tam od tejto doby

žalobkyňa chodila, za 40 rokov ju tam nevidela. Jej mamka s otcom tam chodili na návštevy. Svokor v
r. 1965 zomrel. Robila tam na roliach spolu s mužom, ktorý tam robil celý život, preto nešiel ani robiť do
továrne. Po vydaji tam bývala asi do r. 1973. Svokra zomrela u nej dole. Nijaké peniaze od svokrovcom
nedostali, boli chudobní. Po r. 1973 ostal dom neobývaný, jej muž tam chodil každý deň, mal tam včely.
Mama žalobkyne tam už vôbec nechodila. Nebohá svokra jej niečo vyprávala, že matku žalobkyne

vyplatili,aležalovaná1/pritomnebola.Takženevie,čijetopravda.Odohodemedzirodičmiajejmužom
nemá vedomosť, tak ďaleko sa nerozprávali. Odsťahovala sa do svojho domu, niekedy v r. 1972-73.
Nevie prečo sa vydržanie realizovalo až v r. 2001, do toho sa nestarala. Zmluva s F.. O. sa podpisovala
na matrike v Q..21. Žalovaná 2/ pri výsluchu uviedla, že sa narodila v r. 1965, rodičia bývali u starých rodičov. Do školy
chodila odtiaľ. Dedka si nepamätá, na babku si pamätá - bola stará a chorá, bývala v jednej izbe. Rodičia

robili na roliach celý deň. Pokiaľ ide o dohodu medzi otcom a jeho rodičmi, o tejto nič nevie. Otec jej však
často spomínal a tiež počula, keď u nich raz bola teta V., teda matka žalobkyne aj so synom F. hovorili
o tom, že mama mala byť vyplatená. Svedčí o tom aj to, že teta V. ich chodila pozerať, nemali medzi
sebou žiadny problém, keby nebola spokojná, tak by sa ozvala. Tiež vie, že po dedičskom konaní po
starej mame T. F., na ktorom sa zúčastnil otec a za tetu V. jej manžel, mal otec vyplatiť nejaké peniaze

manželovi tety V.. Ešte sa ho aj pýtal, či je spokojný a mali to spolu zapiť. Predtým spomínali, že teta V.
dostala nejaký hnuteľný majetok, ešte keď starká žila. Otec hovoril, že sa nemajú čoho báť, lebo je to
vysporiadané. Keď bol chorľavý, tak si povedali, že by sa to malo dať do poriadku aj právne. Geometrický
plán sa urobil len preto, aby sa to všetko ohradilo. Uviedla, že otca nenabádala k právnemu úkonu
o vydržaní, o tomto úkone sa bol poradiť u notárky. Matka žalobkyne mala dostať ako výplatu nejaký
nábytok, nejaký hovädzí dobytok. V dedičskom konaní po T. F. nebola teda teta V., ale bol jej manžel,

nevie, či mala teta V. nejaké zdravotné problémy. Je pravdou, že žalobkyni volala 1krát asi pred 2 rokmi,
pretože ubližovala tete M., tak jej povedala, aby na ňu neútočila a dala jej pokoj.

22. Žalovaná 3/ pri výsluchu uviedla, že sa narodila už v novom dome rodičov. Na starorodičovský dom
chodila s otcom odmalička. Každý deň tam chodila s ním, keď bola mama v robote. Žalobkyňa tam

nechodila, otec to všetko obrábal. Tiež si nepamätá, že by tam bola p. V.. Uviedla, že otec spomínal,
že tetu V. mal vyplatiť, vie to len z rozprávania, ale nevie, či k tomu došlo. Bola malá, nepamätá si to.
Z rozprávania medzi otcom a manželom tety V. vyrozumela, že si hovorili "My sme už vysporiadaní".
Teraz s odstupom času si myslí, že sa to týkalo tohto majetku. Teta M. sa dedičstva vzdala. Nepamätá
si že by teta V. prišla za otcom a pýtala si niečo za dedičstvo.

23. Žalovaný 4/ pri výsluchu uviedol, že so žalovanými 1/ - 3/ nie je v žiadnom blízkom vzťahu, len od nich
kúpil túto nehnuteľnosť. Vždy mal vedomosť o tom, že táto nehnuteľnosť bola T. - obrábal ju, spravoval,
platil všetky poplatky a dane, preto nemal pochybnosť pri jej kúpe o jeho vlastníctve. Nikdy sa nestretol
s tým, že by jeho vlastníctvo v dedine spochybňovali, nikto v dedine ho neupozornil, že by to nemalo

byť vysporiadané. T. F. mu nespomínal dohodu medzi ním a jeho rodičmi ohľadne nadobudnutia tejto
nehnuteľnosti, o predchádzajúcich záležitostiach sa nebavili. Keď došlo k predaju, tak sa o tom bavili
a dohodli sa. O vydržaní vedel, nemal pochybnosti, keďže to bolo spísané pred notárkou. V súvislosti
s nehnuteľnosťou sa so žalobkyňou nestretol. Nikto ho z jej strany nekontaktoval, stretol sa s ňou až
neskôr v predchádzajúcom konaní o určenie vlastníctva k tejto nehnuteľnosti. Avšak žalobkyňa nebola

v tomto konaní prítomná. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy vyzeral T. F., že je v poriadku a svojprávny,
ináč by nepristúpil k uzavretiu takéhoto právneho úkonu. Nemal dôvod považovať ho za nečestného.
Uviedol, že môže potvrdiť, že sa T. F. o nehnuteľnosť staral od. r. 1984, keď začal navštevovať susednú
nehnuteľnosť. Predtým nevie, pretože to nemá skadiaľ vedieť.

24. Svedok M. F. vo výpovedi uviedol, že jeho babka P. X. a X. F. svokor žalovanej 1/ boli brat so sestrou.
Jeho dedo X. sa oženil a prišiel hore a doniesol do celého majetku 25.000,00 Sk. Jednu tretinu dali jeho
babke P. X., jednu tretinu zaťovi V. X. a jednu tretinu dali X. F.. Na nehnuteľnostiach označených ako
na jame sa v súčasnosti nachádza starší dom, ktorý obývali dve rodiny - X. a F.. Okrem domu sú tam
hospodárske budovy a pozemky, je tam aj včelín. Čo vie, tak starý X. F. už bol dosť starý, tak pásaval

kravy a potom už ani to nie, bol len v izbe, jeho syn B. sa staral o celú svoju čiastku jamy. Uviedol, že
mal traktor a pomáhal im zvážať obilie. Vie, že V. P. bola z jamy vyplatená. Dostala, myslí si, že dve
kravy a nejaké peniaze. Keď zomrel X. F. a T. F., tak jeho babka spomínala, že B. V. ešte dal nejaké
peniaze, nevie ale koľko. Nevedela presne, či to povedala babka, ale u nich sa to tak hovorilo. Na otázku
svedkovi, aby uviedol, či užívala tieto nehnuteľnosti na jame aj matka žalobkyne V. P. svedok odpovedal,

že niekedy tam prišla autobusom na návštevu a poobede išla preč. Chodila na návštevy, nehnuteľnosti
neužívala, nestarala sa o ne. Vlastníkom nehnuteľností na jame v časti, ktorú mali F. bol B. F., vie, že
mal raz nezdravú kravu, mal ju poistenú a poisťovňa to vyplácala na jeho meno. Pozýval tam aj ľudí,
aby kosili. Myslí si, že tieto nehnuteľnosti T. F. začal užívať od roku 1959. Pani V. F. bola vyplatená
z nehnuteľností, bola vyplatená z celej jamy, takto sa to chápalo. Osobne nemala žiadne požiadavky

na jamu. Pani V. P. bol raz pozrieť na B., ukázala im vtedy spálňu a povedala, že to má z výplaty z
jamy. Nepamätá si, že by V. P. hovorila kto a koľko ju vyplatil, povedala len, že to má z jamy. T. F.
obhospodároval hospodárstvo, konkrétne oral, sial, žal, kosil, mlátil a choval kravy a sliepky, sem tam
mali prasa, ale to bolo veľmi dávno, keď on bol maličký. Boli tam veľmi slabé úrody z 1 ha vyšlo 50m pšenice. Najviac sa žilo z mlieka, každý deň kravy dojili, vozili mlieko do dediny. T. F. bol súkromne
hospodáriaci roľník. V. sa odsťahovala veľmi dávno, on si ju nepamätá, niekedy v 60-tych rokoch, on si ju
nepamätá ani ako tam robila, keď bola slobodná. V. P. sa odsťahovala do B. E., teraz je to B.. Vyplatenie

V. P. sa udialo vtedy, keď sa vydala a odišla preč. Nebol pri rozhodnutí X. a T. F., uviedol, že to vie z
počutia. Na otázku či mu pani P. uviedla, že spálňu si kúpila z výplaty, svedok odpovedal, že ona mu
povedala, toto má z jamy z výplaty, nevie, či si to kúpila alebo to dostala. Ona sa s tým pochválila. V 60-
tych rokoch na hospodárstve pracovali X. a T. F., tak, že X. bol už starý, pásaval kravy, jeho žena tiež
pomáhala, hlavnú ťarchu však mal na sebe B.. X. a T. F. s ním nehovorili o hospodárstve ako o svojom

vlastníctve, všetko išlo cez B.. Všetko čo sa tam urobilo sa minulo, jedine sa odovzdávalo mlieko. Nedalo
sa z toho vyžiť, on potom musel odísť preč, keď mal deti.

25. Svedok E. F. vo výpovedi uviedol, že pozná dom a pozemky na jame, v dome na jame bývali
F. a vedľa býval pán F.. Teraz tam už nebýva nikto. Bývali tam X.. Nehnuteľnosti na jame užíval T.
a F.. Vlastníkom nehnuteľnosti ktorú užívala rodina F., bol B., on tam hospodáril. Sestra T. F. V. P.

bývala na nehnuteľnostiach, bývala tam za slobodna. V. odišla z jamy potom ako sa vydala, na B.. T.
F. obhospodaroval pozemky tak, že s manželkou tam sadili, mlátili obilie, chodieval im tam aj pomáhať.
Keď tam bol, tak V. P. nevidel. Oni mali na B. dosť roboty. T. F. vystupoval ako vlastník nehnuteľnosti,
po otcovej smrti. Na hospodárstvo chodieval v 50-tych rokoch tak do 70-tych rokov, nebolo to často. V.
P. tam bývala za slobodna, potom ju tam už nevidel. X. a T. F. pracovali na nehnuteľnostiach, robili kým

vládali. Na otázku, či má vedomosť o tom, že rodičia T. a V. vysporiadali dom a pozemky na jame tak,
že to darovali synovi, svedok odpovedal, že nakoniec tam býval T. spolu s manželkou a deťmi. Nevie, či
bola V. z nehnuteľnosti vyplatená, T. nespomínal, že na jame má podiel ešte aj V..

26. Svedkyňa I. K. pri svojej výpovedi uviedla, že pozná dvor a dom na jame v V., chodievali tam na

návštevu s manželom a s jej nebohou matkou, ktorá sa vždy tešila na stretnutia s babkou T. F. - T.
mamou. Chodila tam na návštevu v čase, keď ešte žili T. a X. F., X. F. poznala menej, on potom zomrel.
Poznala matku žalobkyne pani V. P., poznala aj jej manžela a aj ich syna F.. So V. sa na jame nestretli,
stretli sa na B., cestou zo V.. Bol to asi rok 1969-1970, jej syn ešte nechodil do školy, narodil sa v r.
1964. Keď sa tam zastavili, pani V. ponúkla jej mamičke, že tam na B. môže prísť aj so synom svedkyne,

ktorý mal rád stroje, na nejaký čas. Manžel pani V. robil v tom čase na družstve a sľúbil, že tam môže
byť s ním, takže mama svedkyne spolu so synom svedkyne bola určitý čas na B., myslí, že dva týždne,
svedkyňa ich tam odviezla a potom ich brali domov. Uviedla, že vlastníkom hospodárstva na jame bol
B. F.. Myslí si to preto, že chceli, nakoľko jej otec pochádza zo V., kúpiť starý domček, alebo niečo, kde
by si postavili chatku. Tak pri jednej príležitosti sa pani V. pýtali, či niečo na jame nemá, a či by im to

nepredala. Ona vtedy povedala, že rada by im dačo poskytla, ale bohužiaľ ona tam nič nemá, pretože
bola z jamy vyplatená. To, že je z jamy vyplatená, povedala vtedy, keď tam bola jej matka s jej synom,
keď prišli pre nich, tak tam aj prespali, uložila ich do spálne. Obdivovali, aké to tam má pekné na B. a
ona povedala, že to má výplatu z jamy, že si za to kúpila tú spálňu, s tým sa pochválila. Od koho dostala
výplatu z jamy nepovedala, či ju vyplatil B., alebo ešte jej rodičia. O tom sa nebavili. Nevie, že rodičia

darovali nehnuteľnosti na jame T. F., o tom sa nebavili, počula vždy len to, že celá jama patrí T. F.. Zrejme
to mali vysporiadané. T. F. vystupoval ako vlastník nehnuteľností na jame. T. F. hospodáril na týchto
nehnuteľnostiach, vždy keď tam boli, bol na senách, kosil celé okolie, mal tam včely o tie sa staral. O
hospodárstvo sa T. F. staral asi od 63. roku. Uviedla, že počas toho, keď tam boli na návšteve, aj krstnú
mali v dedine, aj u tej boli asi dva týždne, nikdy tam žalobkyňu nevidela, vždy tam videla len T. s rodinou,

nikdy nepočula, že by tam niekto z ich rodiny robil, pomáhali im ľudia z dediny pri senách a čo tam mali.
Nevidela tam V. a jej manžela, s nimi sa tam nikdy nestretla, stretli sa len dole v V., na chalupe, ktorú si
T. kúpil. Uviedla, že nemá vedomosť o tom, že si V. P. robila neskôr, keď sa vydala a mala deti, nároky
na podiel na jame, pani V. sa od toho dištancovala, že ona s jamou už nemá vôbec nič. Na B., keď videla
spálňu jej matky, boli v 69. a 70. roku a spálňa bola dve manželské postele, dve skrine, nočné stolíky,

zastlané to bolo pekne perinami, prekryté. Spálňa sa nachádzala v prvej miestnosti ako bol dom, dve
okná boli do ulice, bola tam veranda, do vnútra sa išlo zo strany dvora, po pravej strane bola kuchyňa,
po ľavej mali tú spálňu. O tom, že bola matka žalobkyne vyplatená vie tak, že jej to povedala. A nemala
žiadny dôvod, aby pýtala od nej nejaký doklad, kde to má napísané. Poznala T. F., bol to čestný človek,
žil na dedine, občas si vypil, ale alkoholikom by ho nenazvala.

27. Svedok V. B. pri svojom výsluchu uviedol, že v V. žije od narodenia, je ročník XX. V 74. roku prišiel
z vojny, bol poslancom, teraz je 18 rokov starostom, predtým bol štyri roky podstarostom. Pozná dom a
pozemky na jame, chodil tam ako chlapec, poznám to. Ide o dom B. F., bola tam pani F., pamätá si eštena M. keď bola malá, a boli tam aj B. rodičia. A teraz to má F.. O., ten tam chodí. Daňovníkom bol B. F.
a teraz F.. O., nikoho iného ako daňovníka obecný úrad neeviduje. Ako vlastníka domu a pozemku pred
F.. O. poznal B. F.. On tam hospodáril, oral, kosil, mlátil. Živil sa hospodárstvom. Na otázku, či poznal

V. P., sestru T. F., svedok odpovedal, že pred rokom dostal telefonát, kde sa mi predstavila nejaká pani
A. F., nevie presne. Začal rozhovor príjemne, no potom tá pani na neho zaútočila. Nemal vedomie, že
by mal B. sestru V., poznal len sestru F., rehoľnú sestru T.. Uviedol, že pani V. P. nestretol, nevie kto to
je. Bol presvedčený, že pozemky a dom na jame sú B., B. sa o to staral. Čo si pamätá, tak to tam mal
len B.. On tam žil, mal tam včely, hospodárstvo a potom sa presťahovali do dediny V. aj s B. mamou.

Obec dala k vydržaniu súhlas, on dal súhlas, a keby to prišlo ešte raz, tak súhlas dá tak isto, tak isto
sa k tomu postaví. Pri jednaní s B. F. bol presvedčený, že je to len B.. Dane platil len B. a od určitého
roku pán O.. Nikoho iného obec nevedie. Neeviduje, nie je si toho vedomý, či žalobkyňa pani A., alebo
jej matka pani V., niekedy dávala daňové priznanie. Nevie, z akého čísla mu volala F. A. a kedy to bolo,
bolo to na večer, má svedkyňu sestru M., bol vtedy u nej na návšteve, tam ten telefón dostal. Neeviduje
dedičské konania všetkých obyvateľov V., do 1989 obec patrila pod Obecný úrad G. E. - V.. Obec V. bola

ako samostatná obec až po revolúcii. Dedičské konanie eviduje, len vtedy keď príde, v poslednej dobe
chodí málo dedičských konaní. T. F. bral ako užívateľa, vtedy podľa dostupných zákonov sa spravil list
vlastníctva a ešte raz povedal, keby to bolo znova, znova by tak postupoval. Vnútorne je presvedčený,
že to B. patrilo. Obec môže vyrubovať dane aj iným osobám, ak zaplatí užívateľ, tak to neskúma. Majú
kopu nevysporiadaných pozemkov, prídu a zaplatia s tým, že to užívali. Daň môže zaplatiť vlastník, alebo

užívateľ. Žalobkyňa predložila daňové priznanie obecnému úradu, ale neriešili to z dôvodu, že pozemky
pani A. užíva družstvo a oni platia daň a potom štátne lesy, ak nejaké má a vtedy platia daň štátne lesy. K
vydržaniu pozemkov, ktoré vydržal T. F. v roku 2001 uviedol, že bol tam pozemok okolo chalupy, bola to
jedna parcela, čísla parciel nevie. K potvrdeniu k vydržaniu pre T. F. uviedol, že tam bol isto geometrický
plán, bez geometrického plánu by sa to nedalo osvedčiť. Keďže bol od 74. roku poslancom, tak odvtedy

vie, že T. F. platil dane za pozemok, isto aj predtým, nikto iný ako on. T. F. pozná ako čestného človeka,
čo povedal to dodržal, má s ním len dobré skúsenosti.

28. Z predloženého rodného listu žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa je dcérou V. F. a V. P..

29. V Rozhodnutí Štátneho notárstva v Topoľčanoch č. k. D XXX/XX-XX zo dňa 24.11.1972, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 17.01.1973, v dedičskej veci po neb. T. F., rod. F., zomr. XX.XX.XXXX
bola v čl. I určená všeobecná cena dedičstva a čistá hodnota dedičstva po uvedenej poručiteľke, v čl. II
bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva podľa dohody o jeho vyporiadaní schválenej titulom zákonného
dedenia k nehnuteľnostiam v kat. úz. V., a to k domovému majetku v ?-ici patriacemu poručiteľke na

nezistenej parcele dedičom deťom: V. P., r. F., nar. XX.XX.XXXX a T. F., nar. XX.XX.XXXX každému v
polovici voči M. F. bezodplatne a k vymedzenej poľnohospodárskej pôde v užívaní súkromnom dedičovi
T. F. v celosti voči uvedeným spoludedičom bezodplatne.

30. Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD/XXX/XXXX, D not XXX/XXXX (z pripojeného spisu tunajšieho

súdu sp. zn. XC/XXX/XXXX) vydaného notárom JUDr. Máriou Vatrskovou ako súdnym komisárom
dňa 16.02.2010, právoplatného dňa 03.03.2010, v dedičskej veci po poručiteľke T. F. rod. F. zomr.
XX.XX.XXXX, ktoré bolo vydané z dôvodu, že v základnom dedičskom konaní sp. zn. D XXX/XX bol
vynechaný nehnuteľný majetok poručiteľky vyplýva, že ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine
prichádzali do úvahy dcéra, nevesta a vnuci poručiteľky: M. F. rod. F., nar. XX.XX.XXXX, F. F. rod. Q.

nar. XX.XX.XXXX, M. B. rod. F., nar. XX.XX.XXXX, P. B. rod. F., nar. XX.XX.XXXX a žalobkyňa - F. A.
rod. P. nar. XX.XX.XXXX. V čl. II tohto osvedčenia je uvedený súpis aktív a pasív dedičstva, v čl. III tohto
osvedčenia všeobecná cena dedičstva, ktorá je zároveň čistou cenou dedičstva a čl. IV tohto osvedčenia
dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva.

31. Z rozhodnutia - Osvedčenia o dedičstva sp. zn. XD/XXX/XXXX, D not XXX/XXXX vydaného notárom
JUDr. Štefanom Morvayom ako súdnym komisárom dňa 15.04.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 15.04.2009, v dedičskej veci po neb. X. F. rod. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, vyplýva,
že ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine po poručiteľovi prichádzali do úvahy syn T. F., rod.
F. nar. XX.XX.XXXX a dcéra M. F. rod. F. nar. XX.XX.XXXX každý z nich rovným dielom. V čl. II

tohto osvedčenia je uvedený súpis aktív a pasív dedičstva, v čl. III tohto osvedčenia všeobecná cena
majetku poručiteľa, výška dlhov poručiteľa a čistá hodnota dedičstva a v čl. IV uzavreli uvedení dedičia
o vyporiadaní dedičstva dohodu, podľa ktorej podiel poručiteľa na vymedzených nehnuteľnostiach v kat.
úz. V. nadobúda T. F. voči ustupujúcej spoludedičke bezodplatne.32. Z oznámenia o vybavení sťažnosti Notárskej komory Slovenskej republiky zo dňa 15.05.2012
vyplýva, že JUDr. Morvay ako poverený súdny komisár sa spoľahol na prednes F. F., ktorá ho uviedla

do omylu pri zisťovaní okruhu dedičov poručiteľa a nakoľko nedôsledne preveril právne nástupníctvo po
neb. dcére poručiteľa, sťažnosť bola v tejto časti vyhodnotená ako opodstatnená s tým, že JUDr. Morvay
bol upozornený na toto pochybenie pri nedôslednom zisťovaní okruhu dedičov v tejto dedičskej veci.

33. Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. XD/XX/XXXX, D not XX/XXXX vydaného notárom JUDr.

Ing. Andrejom Slezákom ako súdnym komisárom dňa 10.09.2014, právoplatného dňa 10.09.2014, v
dedičskejveciponeb.X.F.rod.F.,nar.XX.XX.XXXX,zomr.XX.XX.XXXX,vyplýva,ženazákladenávrhu
žalobkyne podaný Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou dňa 05.02.2014 bol predmetom konania
novoobjavený majetok po poručiteľovi, pričom do okruhu dedičov ako dedičia v prvej dedičskej skupine
patrili: 1) právom neb. dcéry V. P., rod. F., zomr. XX.XX.XXXX: 1a) žalobkyňa - F. A., 2) právom neb.
syna T. F., zomr. XX.XX.XXXX: 2a) F. F., rod. Q., 2b) M. B., rod. F., 2c) P. B., rod. F., 3) M. F., rod. F..

V uvedenom rozhodnutí je uvedené, že syn dcéry poručiteľa V. P. - F. P. zomrel dňa XX.XX.XXXX a
konanie po ňom sa viedlo na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. XD/XX/XXXX, D not
XXX/XXXX a nadobudlo právoplatnosť dňa 14.07.2008 ako slobodný bezdetný bez zanechania závetu
a po ňom bola jedinou dedičkou sestra F. A. - žalobkyňa. V čl. II tohto osvedčenia je uvedený súpis
novoobjavených aktív a pasív, v čl. III tohto osvedčenia je určená všeobecná cena majetku poručiteľa,

výška dlhov dedičstva a čistá hodnota dedičstva, v čl. IV dedičia na vyporiadanie dedičstva uzatvorili
dohodu.ChybyvpísaníainázrejmánesprávnosťvtomtoosvedčeníboliodstránenéOpravnoudoložkou
zo dňa 19.02.2015.

34. Z Rozhodnutia Štátneho notárstva v Trenčíne sp. zn. D XXX/XX zo dňa 04.05.1989, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 04.05.1989 v dedičskej veci po poručiteľke V. P., rod. F., zomr. XX.XX.XXXX, vyplýva,
žeakodedičiavI. skupineprichádzalidoúvahy:manželV.P.r.č.XXXXXX/XXX,dcéraF.A.r.č.XXXXXX/
XXX a syn F. P. r.č. XXXXXX/XXX. V čl. I tohto rozhodnutia bola určená všeobecná cena dedičstva,
pasíva a čistá hodnota dedičstva po poručiteľke, v čl. II štátne notárstvo schválilo dohodu dedičov, podľa
ktorej 3/6 domu č. XXX (na parc.č.XX) v k.ú. B. nadobúda F. A. v 1/6-ine a F. P. v 2/6-inách.

35. Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. XD/XXX/XXXX, L. XXX/XXXX vydaného dňa 26.02.2010 notárom
JUDr. Štefanom Morvayom ako súdnym komisárom v dedičskej veci po poručiteľovi T. F. rod. F., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, vyplýva, že ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine prichádzali
do úvahy manželka: F. F. rod. Q. nar. XX.XX.XXXX a dcéry: M. B. rod. F., nar. XX.XX.XXXX, P. B. rod.

F., nar. XX.XX.XXXX, každá z nich rovným dielom. Prítomné účastníčky dedičského konania v čl. II
tohto osvedčenia uzavreli dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov poručiteľa a
pozostalej manželky, ktoré zaniklo smrťou poručiteľa, v čl. III tohto osvedčenia bol zostavený súpis aktív
a pasív dedičstva, v čl. V tohto osvedčenia dedičky uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, podľa ktorej
podiel poručiteľa na vymedzených nehnuteľnostiach nadobúda F. F., nar. XX.XX.XXXX voči ustupujúcim

spoludedičkám bezodplatne.

36. Notárskou zápisnicou spísanou dňa 25.04.2001 notárkou JUDr. Vlastou Rybanskou, uvedená
notárkaosvedčilavyhlásenieT.F.,žejevlastníkomnehnuteľnostívk.ú.V.,ozn.podľaGPč.XXXXXXXX-
XX/XX zo dňa 23.11.2000 ako parc. č. XXX/X - zastavané plochy dom s. č. XXX o výmere 67 m2, parc.

č. XXX/X - zastavané plochy o výmere 1679 m2 a parc. č. XXX - záhrada o výmere 757 m2, ktoré
nadobudoldovlastníctvavcelostititulomvydržania(ďalejlen"predmetnánotárskazápisnica").Zobsahu
predmetnej notárskej zápisnice vyplýva, že tam uvedené PKN zapísané na PKV č. XXX parc. č. XXXX,
v PKV č. XXX parc. č. XXXX, v PKV č. XX, XXX parc. č. XXXX, z ktorých boli podľa vyššie uvedeného
GP vytvorené parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX, ktoré sú predmetom osvedčenia, pôvodne užívali jeho

právni predchodcovia menovite zapísaní v PKV spolu s jeho rodičmi neb. X. F. a manž. T. F. r. F.. Po
vzájomnej dohode medzi podielovými spoluvlastníkmi zapísanými vo vyššie uvedených PKV rodičia
účastníka pôvodné PKV, z ktorých časti sú totožné s novovytvorenými parcelami č. XXX/X, XXX/X a XXX
začali užívať v roku XXXX. Títo postavili spoločne aj dom č. XXX. Spolu s nimi uvedené nehnuteľnosti
užíval aj T. F.. T. F. do zápisnice uviedol, že uvedené nehnuteľnosti užíva v prírode dobromyseľne,

nerušeneanepretržiteodroku1963zákonomustanovenúdobu,stýmitonakladáakosvlastnýmiaberie
z nich úžitok. V tomto roku došlo medzi jeho rodičmi a ním k formálnej dohode o prevode nehnuteľností
na T. F. avšak tento prevod sa právne nezrealizoval. Rovnako ani T. F. svoje vlastníctvo po svojich
rodičoch k týmto nehnuteľnostiam doposiaľ v KN právne nezrealizoval. So zreteľom na všetky okolnostiprípadu ako nadobúdateľ je v dobrej viere presvedčený, že mu uvedené nehnuteľnosti patria, nakoľko
ako ich držiteľ s uvedenými pozemkami nakladá ako s vlastnými a právo k týmto vykonáva pre seba. Ako
domnelý vlastník spĺňa podmienky dlhodobého užívateľa a držiteľa predmetných nehnuteľností, avšak

dôkaz o vlastníctve nemôže predložiť preto, lebo tento nebol právne realizovaný v katastri nehnuteľností.
Nepretržitá držba viac ako 10 rokov nebola nikým prerušená a k tejto ani nikto nepriznal počas tejto
doby svoje vlastníctvo. Z predmetnej notárskej zápisnice ďalej vyplýva, že na základe vyššie uvedených
skutočností, ako aj skutočností, že účastník spĺňa podmienky pokojnej držby nehnuteľnosti viac 10 rokov
sú splnené náležitosti podľa ust. § 134, § 872 ods. 6 Obč. zák., v dôsledku čoho účastník T. F., nadobudol

k týmto nehnuteľnostiam vlastnícke právo vydržaním v roku 1973. Dodatkom č. 1 zo dňa 30.04.2001 bola
predmetná notárska zápisnica doplnená v časti III o vecné bremeno - právo prechodu peši a prejazdu
autom cez pozemky parc. č. XXX a XXX vo vyznačenom rozsahu v prospech vlastníka pozemku parc.
č. XXX/X, XXX/X a XXX.

37. Z Čestného vyhlásenia M. F. za dňa 11.05.2012 vyplýva, že na základe jej vedomostí o okolnostiach

majetkového vyporiadania medzi jej rodičmi X. F. a T. F. a súrodencami T. F. a V. F. sú skutočnosti,
ktoré pri spásaní notárskej zápisnice uviedol jej brat T. F. pravdivé. V tej dobe bolo zaužívané, že
rodinný majetok pripadol tomu z potomkov, ktorý na ňom zostal bývať, pracovať, starať sa o rodičov a
doopatrovať ich v starobe, pričom potomkovia, ktorí nezostali na rodinnom majetku, boli rôznou formou
vyplatení. Ich rodičia v roku 1963 previedli predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva jej brata T. F.. Sestra

V., ktorá nezostala na rodinnom majetku, pretože sa po vydaji so svojim manželom odsťahovala do
inej dediny, bola rodičmi vyplatená vo forme peňazí, hnuteľného majetku a tiež aj domácich zvierat.
Na predmetných nehnuteľnostiach zostali s bratom žiť aj rodičia, o ktorých sa brat staral a ktorých
doopatroval v starobe. Po smrti rodičov predmetné nehnuteľnosti užíval a staral sa o ne sám ako ich
výlučný vlastník. Sestra V. sa po svojom odchode o predmetné nehnuteľnosti ďalej nestarala, neužívala

ich, neprispievala na ich zveľaďovanie, a to z dôvodu, že si bola vedomá majetkového vysporiadania,
v rámci ktorého boli nehnuteľnosti prevedené do vlastníctva ich brata a s týmto prevodom súhlasila.
Sestra V. počas života nikdy nespochybňovala vlastnícke právo ich brata. Ona osobne si žiadne nároky
k nehnuteľnostiam neuplatňovala, nakoľko tiež vždy rešpektovala a rešpektuje rozhodnutie rodičov.

38. Dňa 17.09.2002 T. F. ako predávajúci a žalovaný 4/ ako kupujúci uzatvorili zmluvu označenú ako
"Kúpna zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľností" (ďalej len "predmetná kúpna zmluva"), predmetom
ktorej bol predaj, resp. kúpa nehnuteľností v k.ú. V. vymedzených v čl. II bod 1 v celosti teda v podiele 1/1,
a to pozemok parc. č. XXX/X - zastavané plochy vo výmere 67 m2, pozemok parc. č. XXX/X - zastavané
plochy vo výmere 1679 m2, pozemok parc. č. XXX - záhrady vo výmere 757 m2, rodinný dom súp. č.

XXX na parc. č. XXX/X, vedľajšia stavba - senník na parc. č. XXX/X, trvalé porasty na parc. č. XXX/X a
XXX. Z čl. II bod 3 predmetnej kúpnej zmluvy vyplýva, že predávajúci osvedčil svoje výlučné vlastníctvo
predmetu zmluvy listom vlastníctva č. XX k.ú. V., vyhotoveným Katastrálnym úradom v Trenčíne, Správa
katastra Bánovce nad Bebravou. Kúpna cena bola upravená v čl. 3 predmetnej kúpnej zmluvy, pričom
podľa bodu 3 tohto článku dohodnutú kúpnu cenu uhradí kupujúci predávajúcemu v hotovosti v deň

podpísania predmetnej kúpnej zmluvy. Podľa čl. IV bod 5 predmetná kúpna zmluva nadobúda platnosť
dňom podpisu oboma zmluvnými stranami. Účinnosť nadobúda dňom povolenia vkladu do katastra
nehnuteľností, ktorým prechádza vlastnícke právo z predávajúceho na kupujúceho.

39. Súčasťou pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XC/XXX/XXXX je overená kópia spisu Správy

katastra Bánovce nad Bebravou sp. zn. V XXX/XX, z ktorého vyplýva, že návrh na vklad vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam bol podaný príslušnej správe katastra dňa 18.09.2002 a jeho
prílohou bola Kúpna zmluva zo dňa 17.09.2002 (predmetná kúpna zmluva), List vlastníctva č. XX k.ú.
V. a Znalecký posudok č. XXX/XXXX. Znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa 11.09.2002 vypracoval
znalec Ing. Igor Šinský, ktorého znaleckou úlohou bolo zistenie ceny rodinného domu s.č. XXX

zapísaného na LV XX v kat. úz. V. na účely prevodu nehnuteľnosti. Znalec uviedol v znaleckom posudku
charakteristiku jednotlivých nehnuteľností zapísaných na LV č. XX k.ú. V. a stanovil cenu nehnuteľností,
teda rodinného domu s.č. XXX, vedľajších stavieb a pozemkov ku dňu 11.09.2002 vo výške 110.515,07
Sk. Prílohou znaleckého posudku bola kópia LV č. 10 vyhotovená ku dňu 11.09.2002, z ktorej vyplýva, že
vlastníkom predmetných nehnuteľností je T. F. v podiele 1/1, pričom ako titul nadobudnutia bolo uvedené

Osvedčenie N XX/XX zo dňa 25.04.2001 dľa Z XXX/XX-X/XX a tiež kópia z katastrálnej mapy kat. úz.
V.. Správa katastra Bánovce nad Bebravou povolila vklad dňa 02.10.2002 pod číslom vkladu V XXX/XX.40. Z originálu listu vlastníctva č. XX kat. úz. V. vyplýva, že ako vlastník nehnuteľností, ktoré boli
predmetom predmetnej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi T. F. a žalovaným 4/, bol zapísaný T. F., nar.
XX.XX.XXXX v podiele 1/1. V poznámke tohto listu vlastníctva sú zapísané listiny D XXX/XX - X/XX, GP

XXXXXXXX-XX/XX dľa Z XXX/XX - X/XX, Osvedčenie N XX/XX z 25.04.2001 dľa Z XXX/XX -X/XX a
Kúpna zmluva zo dňa 17.09.2002 V XXX/XX - XX/XX.

41. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, kat. úz. V., vyplýva, že žalovaný 4/ je zapísaný ako vlastník
nehnuteľností označených ako parcely registra "C" parc. č. XXX/X - zastavané plochy vo výmere 67 m2,

parc. č. XXX/X - zastavané plochy vo výmere 1679 m2, parc. č. XXX - záhrady vo výmere 757 m2 a
rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXX/X, a to v podiele 1/1.

42. Na žiadosť súdu o oznámenie, z akého dôvodu došlo k zmene listu vlastníctva č. XX na list
vlastníctva č. XXX pre kat. úz. V., Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor podaním zo
dňa 31.05.2018 uviedol, že na origináli listu vlastníctva č. XX bola v r. XXXX zapísaná listina dedičstvo

D XXX/XX do poznámky, kde sú zahrnuté všetky nehnuteľnosti zdedené F. T.. V roku 2001 p. T. F. si dal
osvedčiť u notára N XX/XX nehnuteľnosti v súbore C. XXX/X, XXX/X a XXX, ktoré boli zapísané na LV
č. XX dľa listiny Z XXX/XX. V r. 2002 uvedené nehnuteľnosti predal na základe kúpnej zmluvy V XXX/XX
a následne bol založený na nového majiteľa nový list vlastníctva č. XXX, ktorý platí dodnes. Avšak list
vlastníctva č. XX zostal zo zapísanými nehnuteľnosťami v poznámke (D XXX/XX). Až po zápise ROEP-u

v r. 2004 dľa listiny Z X/XX došlo k zápisu zdedených nehnuteľnosti na listy vlastníctva a následne bol list
vlastníctva zrušený. K zmene listu vlastníctva došlo zápisom kúpnej zmluvy V XXX/XX a nikto nedával
podnet na zmenu, ale je to dané spôsobom zápisu listín a nehnuteľností do informačného systému
katastra nehnuteľnosti.

43. Z Odovzdávajúcej listiny zo dňa 18. augusta 1926 vyplýva odovzdanie nehnuteľností otca K. F. a
matky T. F. deťom, a to synovi X. F. a jeho manželke T. F. a P. X., rod. F., obyvateľom v V., okrem
iného aj nehnuteľností zapísaných v pozn.kn.hárku č. XXX č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX. Predmetom
odovzdania bolo aj stavanie, ktoré vystavané na parcele "Jama", ktoré ale nebolo v pozemkovej knihe
zvlášť označené.

44. Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XX vyhotoveným Ing. Petrom Hankom dňa 17.10.2000,
úradne overeným pod č. XXX/XXXX, boli z pôvodných parciel zapísaných v PKV č. XXX ako parc. č.
XXXX, v PKV č. XXX ako parc. č. XXXX a v PKV č. XX, XXX ako parc. č. XXXX vytvorené parcely parc.
č. XXX/X - zastavané plochy vo výmere 67 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy vo výmere 1679 m2,

parc. č. XXX - záhrady vo výmere 757 m2.

45. Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXXX/XXXX vyhotoveným Ing. Igorom Šašinkom dňa
02.05.2017, úradne overeným dňa 06.06.2017 pod č. XXX/XXXX, boli z parciel parc. č. XXX/X -
zastavané plochy vo výmere 67 m2 a parc. č. XXX/X - zastavané plochy vo výmere 1679 m2 vytvorené

parcely parc. č. XXX/X - zastavané plochy vo výmere 55 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy vo
výmere 810 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy vo výmere 135 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy
vo výmere 710 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy vo výmere 24 m2, parc. č. XXX/X - zastavané
plochy vo výmere 12 m2. Týmto geometrickým plánom nebola dotknutá parcela parc. č. XXX - záhrady
vo výmere 757 m2.

46. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. v znení účinnom do dňa 30.06.2016 návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo, najmä o určení, či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.

47. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

48. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.49. Podľa § 115 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka účinného do 31.03.1964 (ďalej len
"zákon č. 141/1950 Zb." alebo "Stredný občiansky zákonník") vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke
právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

50. Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží
oprávnene(§145)anepretržitetriroky;akideonehnuteľnúvec,jepotrebnávydržaciadobadesaťročná.

51. Podľa § 25 zákona č. 141/1950 Zb. súčasťou pozemku je všetko, čo na ňom vzíde. Stavby nie sú

súčasťou pozemku.

52. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. písomná forma je potrebná pri právnych úkonoch o
právach k nehnuteľnostiam, okrem ak ide o nájom rodinného domčeka alebo inej podobnej stavby alebo
len časti budovy. To isté platí pri majetkových právnych úkonoch medzi manželmi, pokiaľ nejde len o
obvyklé darovania primerané ich zárobkovým a majetkovým pomerom. Písomná forma je ďalej potrebná

pri právnych úkonoch, pre ktoré zákon osobitne predpisuje písomnú formu.

53. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. právny úkon, pre ktorý zákon alebo dohoda strán vyžadujú
písomnú formu, pôsobí od podpisu strán; podpisy nemusia byť na tej istej listine. Podpis toho, kto nevie
alebo nemôže písať, nahradí potvrdenie dvoch svedkov o jeho súhlase na listine samej.

54. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch
poľnohospodárskej a lesnej pôdy na prevod nehnuteľnosti a na prenájom poľnohospodárskej alebo
lesnej pôdy je potrebné privolenie okresného národného výboru. Ako prevod nehnuteľnosti sa posudzuje
i jej rozdelenie. Ak je prevod alebo prenájom v rozpore so všeobecným záujmom, okresný národný výbor

privolenie odoprie.

55. Podľa § 2 zákona č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej
a lesnej pôdy privolenie podľa § 1 nie je potrebné: 1. ak sa prevádza nehnuteľnosť do štátneho
socialistického vlastníctva, 2. ak najíma poľnohospodársku alebo lesnú pôdu orgán štátnej správy alebo

socialistická právnická osoba alebo 3. ak sa prevádza alebo ak sa prenajíma národný majetok.

56. Podľa § 135a ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.1984 do 31.12.1991
vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite
v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je

ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2). Ak ide
o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému
by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo
k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku
v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa §

200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania
viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k
samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania. Takto však nemôže nadobudnúť vec
z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania
podľa osobitných predpisov. Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom

vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.
Do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec
nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

57. Podľa § 507a ods. 3 zákona č. 131/1982 Sb. (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.

apríla 1983) do času uvedeného v ustanovení § 135a sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho
právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo
zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí
skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

58. Podľa § 123 v súčasnosti platného a účinného zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v
znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Občiansky zákonník") vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.59. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

60. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

61. Podľa § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

62. Podľa § 129 ods. Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

63. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

64. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

65. Podľa prechodného ustanovenia § 854 Občianskeho zákonníka (k úpravám účinným od 01.04.1964,

kedy nadobudol účinnosť Občiansky zákonník) pokiaľ nie je ďalej uvedené inak, spravujú sa
ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov.

66. Podľa prechodného ustanovenia § 865 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (k úpravám účinným od
01.04.1983, kedy nadobudla účinnosť novela Občianskeho zákonníka - zákon č. 131/1982 Zb.) pokiaľ
nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1.
apríla 1964 do 1. apríla 1983. Do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb.
sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a

ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1.
aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

67. Podľa prechodného ustanovenia § 868 Občianskeho zákonníka (k úpravám účinným od 01.01.1992,
kedy nadobudla účinnosť novela Občianskeho zákonníka - zákon č. 509/1991 Zb.) pokiaľ ďalej nie je

uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom
1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však
posudzujú podľa doterajších predpisov.

68. Podľa prechodného ustanovenia § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka (k úpravám účinným od

01.01.1992) ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe
doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní
pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok
nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

69. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že
podanú žalobu je potrebné zamietnuť z nasledovných dôvodov.

70. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je podľa § 137 písm. c) C.s.p. (rovnako podľa
§ 80 písm. c/ O.s.p.) existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Pri skúmaní

existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj
ochranyprávažalobcu,čisaňoumôžedosiahnuťodstráneniespornostipráva.Naliehavýprávnyzáujem
je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez
tohto určenia stalo jeho právne postavenie neisté. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právnehozáujmu, musí súd posúdiť, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany práv
žalobcu a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom žalobnom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať
iné konanie. Určovací žalobný návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej

otázkyneznamenáúplnévyriešenieobsahuspornostidanéhoprávnehovzťahualebopráva.Súdnaprax
akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi.
V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci.

71. Žalobkyňa v danom prípade podľa názoru súdu osvedčila existenciu naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení. Vzhľadom na to, že v katastri nehnuteľností je zapísané vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Bánovce nad
Bebravou, pre okres Bánovce nad Bebravou, obec V., katastrálne územie V., v prospech žalovaného
4/, čo rozporuje žalobkyňa v tomto konaní, a teda existuje rozpor medzi údajmi zapísanými v katastri
nehnuteľností a otázkou vlastníckych práv k týmto nehnuteľnostiam, je daný naliehavý právny záujem
na určení, či predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva právnych predchodcov žalobkyne. Podľa

názoru súdu sa žalobkyňa inak účinne nemôže domôcť ochrany svojich dedičských nárokov a jej právne
postavenie vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam je neisté a ohrozené, pričom podaná žaloba v
znení žalobného petitu tak, ako bol súdom pripustený uznesením zo dňa 19.02.2018, právoplatným dňa
23.02.2018, sa javí ako vhodný nástroj na odstránenie uvedenej právnej neistoty.

72. Určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po
poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne
legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten,
kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
14. marca 2011, sp. zn. X C. XXX/XXXX). Podľa názoru súdu žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná

na podanie predmetnej žaloby, nakoľko táto je dcérou sestry T. F., V. P. rod. F., ktorá zomrela dňa
28.02.1989 a vnučkou X. F. nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a T. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, teda je právnou nástupkyňou poručiteľov, vo vzťahu ku ktorým sa domáha, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva. Na druhej strane žalovaní sú pasívne vecne legitimovaní, keď u
žalovaných 1/ až 3/ ide o ďalších do úvahy prichádzajúcich dedičov ako právnych nástupcov po T. F.,

ktorý bol synom nebohých X. F. a T. F. a žalovanému 4/ v súčasnosti svedčí zápis v katastri nehnuteľností
ako výlučnému vlastníkovi sporných nehnuteľností.

73. Na podklade podanej žaloby a dôkaznej procesnej aktivity strán sporu bolo sa v posudzovanom
prípade v prvom rade vyporiadať s otázkou, či u T. F. boli splnené zákonné predpoklady k nadobudnutiu

vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním a či došlo alebo nedošlo k porušeniu
vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobkyne, resp. k porušeniu dedičských nárokov žalobkyne.
Súd v tejto súvislosti konštatuje, že vlastnícke právo sa nepremlčuje (§ 100 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).

74. Inštitút vydržania ako jeden z právom uznaných titulov nadobudnutia vlastníckeho práva (k veciam
hnuteľným i nehnuteľným - hoci za odlišných podmienok) je súčasťou právneho poriadku platného na
území Slovenska už od čias platnosti uhorského obyčajového práva, platného pre úpravu občiansko-
právnychvzťahovzvecnýchpráv,vrátanevlastníckehopráva,kontinuálneipoprijatízákonač.141/1950
Zb. Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1951 (v právnickej literatúre i praxi nazývaného ako tzv.

Stredný občiansky zákonník). Vydržanie naopak v čase nadobudnutia svojej účinnosti nepoznal súčasný
Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 01.04.1964 a späť do nášho platného právneho poriadku
bol tento právny inštitút vrátený novelou Občianskeho zákonníka, ktorá bola uskutočnená zákonom
č. 131/1982 Zb. (s možnosťou započítania doby oprávnenej držby i pred účinnosťou tejto novely, ako
vyplýva z citovaného prechodného ustanovenia § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a odvtedy zostal

jeho súčasťou, naposledy v znení upravenom dôležitou novelizáciou zákonom č. 509/1991 Zb., účinným
od 01.01.1992.

75. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom
určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho

orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené súčasne
(kumulatívne) tieto zákonné predpoklady: a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú
vydržaciu dobu, b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu
vydržania počas zákonom ustanovenej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržaniaje skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo
patrí. Rozlišujúcim znakom medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je teda dobromyseľnosť, resp.
nedobromyseľnosť držiteľa, pričom otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať so zreteľom na

všetky okolnosti. Súdna prax je jednotná v tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv
držiteľa. Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na
všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre
seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol rozpoznať, že mu vec

alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú
aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia
sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento
pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. V dobrej viere je teda
držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí, aj keď v skutočnosti
tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať

k právnym skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej držby je teda
ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval
s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať. O
ospravedlniteľný omyl naopak nejde vtedy, ak mýliaca sa osoba z nedbalosti nevyužila možnosť overiť
si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie právneho úkonu. Podľa názoru súdu omyl vychádzajúci z

nevedomosti jednoznačne formulovaného ustanovenia platného a účinného právneho predpisu (právny
omyl), ospravedlniteľný nie je (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX zo dňa 29.03.2011).
Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov
a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom
na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu "ignorantia iurisnon excusat" (neznalosť

zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z
neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia zákona platného a účinného v dobe, kedy sa držiteľ
ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď
znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX
zo dňa 27.10.2010). V konaniach, v ktorých sa posudzuje splnenie podmienok vydržania, majú spravidla

osobitný význam skutkové zistenia súdu v otázke dobromyseľnosti držiteľa. Dobrá viera držiteľa, ktorá
je podložená jeho vôľou nakladať s vecou ako so svojou, vyjadruje totiž vnútorný (psychický) stav
držiteľa, ktorý sám osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Vnútorné presvedčenie nadobúdateľa,
že nekoná bezprávne a že si neprisvojuje cudziu vec sa ale navonok prejavuje jeho konkrétnym
správaním, a to už je spôsobilým predmetom dokazovania. So zreteľom na konkrétne skutkové okolnosti

treba v týchto prípadoch vyriešiť otázku, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú bolo možné
vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať
dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, t.j.
ten, kto s vecou nakladá ak so svojou a je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec
patrí. Samotná detencia k vydržaniu nepostačuje.

76. Z tvrdení žalovaných v priebehu sporu a napokon aj zo skutočností uvedených samotným T. F.
do predmetnej notárskej zápisnice vyplýva, že T. F. mal vstúpiť do držby a užívať nehnuteľnosti, ktoré
sa stali predmetom vydržania, dobromyseľne nepretržite od roku 1963 do jeho smrti, a to na základe
"formálnej" dohody o prevode nehnuteľnosti medzi ním a jeho rodičmi, teda X. F. a T. F.. V spore

nebolopreukázané,žebytakátodohodabolauzatvorenápísomne.Včaseuzatvoreniauvedenejdohody
medzi T. F. a jeho rodičmi nepochybne platil jednak zákon č. 141/1950 Zb. a rovnako tiež zákon č.
65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy, ktorými sa
subjekty vstupujúce do právnych vzťahov boli povinné riadiť. V danom prípade je potrebné prisvedčiť
argumentom žalobkyne, že podľa vtedy platných právnych predpisov sa na právne úkony týkajúce sa

prevodu nehnuteľností vyžadovala písomná forma. Ak teda T. F. bol toho názoru, že je oprávneným
držiteľom predmetných nehnuteľností, pričom svoje právo zakladal na ústnej dohode s jeho rodičmi, bol
v právnom omyle o forme uzavretých zmlúv. Konanie v právnom omyle ale môže viesť k oprávnenej
držbe len výnimočne, len pri právnom omyle ospravedlniteľnom. Omyl vo forme právneho úkonu v
tak vážnej veci, ako je prevod vlastníctva k nehnuteľnosti, však vzhľadom na objektívne posúdenie

všetkých okolností, nemôže vyvolať dobrú vieru držiteľa, že mu vec patrí, a to ani v prípade, ak je
subjektívne presvedčený, že ústna zmluva na prevod nehnuteľností postačuje. Uvedený záver súdu
korešponduje s aktuálne ustálenou rozhodovacej praxou Najvyššieho súdu SR (pozri napr. rozhodnutia
sp. zn. X C. XXX/XXXX, X C. XXX/XXXX, X C. XX/XXXX, X C. XXX/XXXX) ako súdnej autority vzmysle čl. 2 ods. 2 C.s.p., ktorá (prax) vychádza z myšlienky/úsudku, že so zreteľom na všetky okolnosti
nemôže byť dobromyseľný o tom, že je vlastníkom ten, kto do držby vstúpil na základe zmluvy o
prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme. Hoci sa uvedené rozhodnutia týkali

zmlúv o prevode nehnuteľností uzavretých po roku 1964, požiadavka písomnej formy pri právnych
úkonoch o právach k nehnuteľnostiam explicitne vyplývala aj z citovaného ustanovenia § 40 ods. 1
Stredného občianskeho zákonníka, teda zákona č. 141/1950 Zb. Zároveň sa podľa ustanovenia §
1 ods. 1 zákona č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a
lesnej pôdy na prevod nehnuteľnosti vyžadovalo privolenie okresného národného výboru. S ohľadom

na to aj v okolnostiach posudzovanej veci platí postulát (ktorý je základom označených rozhodnutí),
že neznalosť inak jasného ustanovenia zákona neospravedlňuje dotknutú osobu, nakoľko pri bežnej/
obvyklej opatrnosti (bez ohľadu na to, že T. F. bol roľník, ide totiž o objektívny parameter) sa predpokladá,
že sa každý oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. Vzhľadom
na uvedenú skutočnosť, i vzhľadom na objektívne posudzovanie dobrej viery nemožno vyvodiť právny
záver o tom, že za danej situácie bol T. F. v dobrej viere, že mu predmetné nehnuteľnosti patria ako

vlastníkovi. V konaní nestačí preukázať len faktické ovládanie, resp. užívanie veci. Omyl vychádzajúci z
nevedomostiT.F.,žeuzatvorenieústnejzmluvypostačujeknadobudnutiuvlastníckehopráva,jeomylom
neospravedlniteľným, nakoľko pri náležitej opatrnosti mohol T. F. predísť neplatnosti tohto právneho
úkonu. Rozhodujúcou je skutočnosť, že T. F. nekonal v rámci vymedzenom ospravedlniteľným právnym
omylom a so zreteľom na skutkové okolnosti, za ktorých vstúpil do užívania predmetných nehnuteľností,

nemohol byť objektívne v dobrej viere, že proces nadobudnutia vlastníctva nehnuteľností bol úspešne
zavŕšený. Omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a
zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný.

77. Pri posúdení otázky existencie dobrej viery T. F. o tom, že je v celosti vlastníkom predmetných

nehnuteľností počas celej vydržacej doby, súd na základe vykonaného dokazovania musel prihliadnuť
aj na skutočnosť, že bolo v konaní preukázané, že po smrti T. F., rod. F. (matky žalobkyne a T. F.)
prebehlo dedičské konanie, v rámci ktorého bolo T. F. dňa 24.11.1972 osobne vyhlásené rozhodnutie
bývalého Štátneho notárstva v Topoľčanoch pod sp. zn. D XXX/XX o schválení dohody dedičov, ktoré
rozhodnutie v písomnom vyhotovení mu bolo aj doručené do vlastných rúk dňa 22.12.1972 (ako vyplýva

z pripojeného spisu Štátneho notárstva v Topoľčanoch sp. zn. XXX/XX). Z uvedeného rozhodnutia
vyplýva, že predmetom dedičstva bol aj príslušný podiel na domovom majetku na neidentifikovanej
parcele, a tento nadobudli V. P. a T. F., každý v polovici. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že
z hľadiska požiadavky obvyklej miery opatrnosti, ktorú možno požadovať od každého, museli u T. F.
existovať vzhľadom na predmetné dedičské konanie odôvodnené pochybnosti o tom, že mu predmetné

nehnuteľnosti patria v celosti na základe ústnej dohody z jeho rodičmi.

78. Na základe vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že T. F. - právny predchodca
žalovaných 1/ až 3/ nesplnil všetky zákonné podmienky potrebné k vydržaniu predmetných
nehnuteľností, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by T. F. konal v ospravedlniteľnom omyle

ohľadom právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda pri uchopení sa držby
predmetných nehnuteľností a ani, že by bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí počas celej vydržacej
doby.

79. Súd preto konštatuje, že vlastnícke právo pôvodných vlastníkov parciel parc. č. XXXX, parc. č.

XXXX a parc. č. XXXX zapísaných v X. č. XX, XXX a XXX k.ú. V. nebolo dotknuté tvrdeným vydržaním.
Posúdiac obsah uvedených PKV v spojení s Odovzdávacou listinou zo dňa 18.08.1926 a vyhotovenými
geometrickými plánmi súd dospel k záveru, že právnym predchodcom žalobkyne X. F. a T. F. svedčilo
v čase ich smrti vlastnícke právo k tým nehnuteľnostiach a v takých podieloch, ako boli vymedzené v
žalobnom návrhu po pripustení jeho zmeny. Zároveň je však potrebné konštatovať, že od predmetného

osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva došlo k ďalšej právnej zmene dotýkajúcej sa predmetných
nehnuteľností, ktoré následným právnym úkonom nadobudol žalovaný 4/, voči ktorému je žaloba tiež
podaná a ktorému aktuálne svedčí zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.

80. Súd k tomu ďalej uvádza, že ak má mať určovacia žaloba okrem iného aj preventívny charakter

(má predchádzať ďalším sporom), nemožno vidieť rozumný dôvod na to, aby sa otázka dobrej viery
nadobúdateľa, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, neskúmala v konaní o určenie,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, a aby všeobecné súdy v podstate umelo predlžovali
stav právnej neistoty a nútili strany do podávania ďalších (zbytočných) žalôb, v ktorých by sa táto otázkanásledne riešila (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS XXX/XXXX zo dňa 3. mája
2017).

81. Aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho
právaknehnuteľnostiamodnevlastníkaibanazákladedobrejvierynadobúdateľa,svýnimkouvydržania
nemožno bezvýnimočne tvrdiť - ako to konštatovali všeobecné súdy - že samotná absencia vlastníckeho
práva prevodcu (dominum auctoris) povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho
práva. V tomto smere musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre ústavného súdu v riešení

otázky "nemo plus iuris" (I. ÚS 50/2010) o nové interpretačné závery či vývoj sociálnej reality najmä
v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý - jej druhou stranou
prezentovaný skutkový stav. Navyše, ak bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a
najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci [kataster nehnuteľností, súd a pod.].
Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov
princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva,

pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom
prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho
právneho štátu (porovnaj aj R 14/2009). Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva
sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Ústavný
súd z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke

právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom
na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp
ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v
demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo
plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než

koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv (čo platí aj pre
tento prípad), treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné
súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného
prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je
schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva

prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní (Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. I. ÚS 549/2015 - 33 zo dňa 16. marca 2016).

82. S poukazom na vyššie uvedené právne závery ústavného súdu, bolo sa potrebné v posudzovanej
veci ďalej zaoberať otázkou, či je vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu potrebné poskytnúť súdnu

ochranu žalovanému 4/, ktorému v súčasnosti svedčí zápis vlastníckeho práva.

83. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaný 4/ ako kupujúci nadobudol predmetné
nehnuteľnosti od právneho predchodcu žalovaných 1/ až 3/ - T. F. ako predávajúceho na základe
uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 17.09.2002. Predmetom zmluvy boli sporné nehnuteľnosti v k.ú. V.

označené ako parcely registra "C" parc. č. XXX/X - zastavané plochy vo výmere 67 m2, parc. č. XXX/X
- zastavané plochy vo výmere 1679 m2, parc. č. XXX - záhrady vo výmere 757 m2, rodinný dom súp.
č. XXX na parc. č. XXX/X, vedľajšia stavba - senník na parc. č. XXX/X, trvalé porasty na parc. č. XXX/
X a XXX. Na základe takto uzatvorenej kúpnej zmluvy bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností. Správa katastra Bánovce nad Bebravou (teraz Okresný úrad Bánovce nad

Bebravou, katastrálny odbor) povolila vklad dňa 02.10.2002 pod číslom vkladu V XXX/XX. Zo záveru
súdu ohľadom nesplnenia podmienok vydržania predmetných nehnuteľností T. F. zároveň však vyplýva,
že T. F. ako predávajúci v predmetnej kúpnej zmluve v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy nebol
vlastníkom prevádzaných nehnuteľností.

84. Súd preto v ďalšom s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu dôsledne skúmal,
či žalovaný 4/ konal pri uzavieraní predmetnej kúpnej zmluvy ako nadobúdateľ vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam v dobre viere, teda, či bol dobromyseľný v otázke, že predmetné
nehnuteľnosti nadobúda od ich skutočného vlastníka.

85. Na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania súd konštatuje, že žalovaný 4/ pri uzavieraní
predmetnej kúpnej zmluvy zachoval potrebnú mieru starostlivosti, ktorú je od neho možné požadovať v
súvislosti s prevodom nehnuteľností medzi fyzickými osobami. Je nepochybné, že v čase uzatvárania
predmetnej kúpnej zmluvy zápis v katastri nehnuteľností, a to na LV č. XX k.ú. V., svedčil akovýlučnému vlastníkovi T. F., teda predávajúcemu. Ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva T. F.
bola zapísaná predmetná notárska zápisnica osvedčujúca vydržanie vlastníckeho práva. Súd v tejto
súvislosti uvádza, že notárska zápisnica bola spísaná konajúcou notárkou ako úradnou osobou, ktorej

štát zveril príslušnú právomoc, jedná sa o titul nadobudnutia, ktorý je častým a právom uznaným
právnym dôvodom nadobudnutia vlastníckeho práva v Slovenskej republike. Nebolo preukázané, že by
v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy existovali nejaké pochybnosti o pravosti, resp. pravdivosti
údajov uvádzaných v predmetnej notárskej zápisnici. K záveru o nesplnení podmienok vydržania dospel
tunajší súd až v tomto spore na podklade vykonaného dokazovania. Podľa názoru súdu skúmanie

a posudzovanie uvedených otázok žalovaným 4/, tak ako to uviedla žalobkyňa, bolo by za hranicou
obvyklej miery opatrnosti a starostlivosti kupujúceho pri nadobúdaní nehnuteľnosti. Navyše platí, že
údaje katastra, a to okrem iného aj údaje o právach k nehnuteľnostiam, sú hodnoverné a záväzné,
ak sa nepreukáže opak (§ 70 zákona č. 162/1995 Z. z.). Súd konštatuje, že predmetná kúpna zmluva
obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti vyžadované zákonom pre tento typ zmluvy, zároveň
bola uzatvorená v požadovanej písomnej forme. V zmluve boli jednoznačne vymedzené zmluvné strany,

predmet kúpy, ako aj kúpna cena. Kúpna cena bola navyše dojednaná na podklade vypracovaného
znaleckého posudku. Nebolo sporné, že by táto kúpna cena nebola vyplatená, zároveň sa nejednalo s
poukazomnavypracovanýposudokocenušpekulatívnu,zktorejbysadalvyvodiťsnahapredávajúceho
o rýchly prevod nehnuteľností na inú osobu, prípadne aj za nižšiu cenu ako trhovú. Zároveň nebolo
ničím preukázané tvrdenie žalobkyne, že by boli vyhotovené dve znenia predmetnej kúpnej zmluvy.

Predložené kópie predmetnej kúpnej zmluvy založené do spisu sú obsahovo zhodné s tou, ktorá bola
predložená príslušnej správe katastra založenej do spisu V XXX/XX na rozhodnutie o návrhu na vklad,
pričom vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného 4/ bol príslušným orgánom povolený. Zároveň
z oznámenia príslušného katastrálneho odboru je zrejmé, že k zmene uvedeného listu vlastníctva na list
vlastníctva č. XXX k. ú. V. došlo zápisom kúpnej zmluvy V XXX/XX, nikto nedával podnet na zmenu, ale

táto bola daná spôsobom zápisu listín a nehnuteľností do informačného systému katastra nehnuteľností.

86. Súd ďalej prihliadol na skutočnosť, že žalovaný 4/ nebýva a ani v čase kúpy nebýval v obci
V. a nie je, resp. nebol v žiadnom príbuzenskom pomere s predávajúcim a ani s inými účastníkmi
tohto sporu. Vzhľadom na uvedené nemožno preto objektívne od neho požadovať takú mieru znalosti

pomerov obce, ako u jej stálych obyvateľov, ktorí tam žijú niekoľko rokov a vo viacerých generáciách.
Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie, že by sa žalovaný 4/ s T. F. osobne poznali a ani nenavrhla
na preukázanie tejto skutočnosti vykonanie žiadneho dôkazu. Z výpovede žalovaného 4/ vyplynulo,
že navštevoval susednú nehnuteľnosť, pričom sám roky registroval T. F. ako jediného vlastníka
predmetných nehnuteľností. T. F. bol navyše vnímaný ako jediný vlastník predmetných nehnuteľností aj

ostatnými obyvateľmi obce V., vrátane starostu obce a najbližších susedov danej lokality, ktorí poznali
nielen T. F., ale aj jeho rodičov, čo súd zistil na podklade vykonaných výsluchov svedkov. Zároveň bolo
v spore preukázané, že matka žalobkyne po tom, ako sa vydala a odsťahovala sa z obce V., predmetné
nehnuteľnosti neužívala, neobhospodarovala a ani si na ne nerobila nároky. Vzhľadom na vykonané
dokazovanie, nemožno konštatovať, že by u žalovaného 4/ mali v čase uzatvárania predmetnej kúpnej

zmluvy existovať odôvodnené pochybnosti o vlastníckom práve predávajúceho.

87. Ďalšou rozhodujúcou skutočnosťou pri posudzovaní dobromyseľnosti žalovaného 4/ je podľa názoru
súdu tá skutočnosť, že s poukazom na časový odstup od uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy je zrejmé,
žežalovaný4/kúpilpredmetnénehnuteľnostiprevlastnúpotrebu,tietopokúpenepreviedolnainúosobu

a teda nešlo v danom prípade o špekulatívnu kúpu na účely dosiahnutia zisku. K tvrdeniam žalobkyne,
že žalovaní rozpredávajú majetok jej právnych predchodcov, súd uvádza, že predložené listiny k tomuto
tvrdeniu sa týkali iných nehnuteľností a tieto nemali právny význam k predmetným nehnuteľnostiam
a vo vzťahu k dobromyseľnosti žalovaného 4/. Súd považuje v tejto súvislosti za potrebné uviesť, že
od uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy do podania žaloby žalobkyňou uplynulo osem rokov, počas

ktorého obdobia žalovaný 4/ nerušene užíval predmetné nehnuteľnosti. V posudzovanom prípade sa
teda nejedná o také námietky voči prevodu vlastníckeho práva, ktoré by boli vznesené v krátkom čase
po jeho uskutočnení.

88. Pre úplnosť súd uvádza, že na posúdenie dobromyseľnosti žalovaného 4/ podľa názoru súdu nemalo

vplyv pochybenie konajúceho notára v dedičskom konaní po nebohom X. F., v ktorom nebola žalobkyňa
nesprávne zahrnutá do okruhu zákonných dedičov po poručiteľovi.89. Po zohľadnení vykonaného dokazovania a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k
záveru, že žalovaný 4/ bol dobromyseľný pri uzavieraní predmetnej kúpnej zmluvy s T. F. v tom, že T. F. je
vlastníkom predmetných nehnuteľností a v tom, že kúpené nehnuteľnosti na podklade uzavretej zmluvy

nadobudol do svojho výlučného vlastníctva. Ako nadobúdateľovi konajúcemu v dobrej viere je mu preto
s ohľadom na okolnosti tohto prípadu potrebné poskytnúť právnu ochranu a do jeho vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam v súlade so zásadou právnej istoty nie je dôvodné zasiahnuť, a to ani
rozhodnutím súdu. Súd preto žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu.

90. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

91.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

92. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

93. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.
Žalovaní 1/ až 4/ boli v tomto spore úspešní v celom rozsahu, keď súd žalobu v celom rozsahu zamietol,

preto im vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni, ktorá v spore úspešná nebola. Súd
preto zaviazal žalobkyňu v stanovenej lehote zaplatiť žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ spoločne a nerozdielne
náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady týchto trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
rozhodne samostatným uznesením súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie.