Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. január 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4C/231/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415207770
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6415207770.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobkyne v 1. rade: Q. B., K.. XX.X.XXXX, O. Ž. K. Z., U.. P. XXX/X, žalobcu v 2. rade: E. B., K..
XX.X.XXXX, O. Ž. K. Z., U.. P. XXX/X, žalobcu v 3. rade: O. B., K.. XX.X.XXXX, O. Ž. K. Z., U.. P. XXX/
X, žalobkyne v 4. rade: G. B., K.. XX.X.XXXX, O. Ž. K. Z., U.. P.A. XXX/X, žalobcovia v 2. - 4. rade,
zastúpení žalobkyňou v 1. rade proti žalovanému v 1. rade: H.. O. O., K.. XX.X.XXXX, I. V. J., K. XXX/
XX, žalovanému v 2. rade: LICITOR group a.s., so sídlom Žilina, Sládkovičova 6, IČO: 36 421 561,
žalovanému v 3. rade: X.. H.. E. Š., K.. XX.X.XXXX, I. V. J., B. XXX/XX, žalovanému v 4. rade: H.. Q. V.,
K.. XX.X.XXXX, I. V. K. O., W.R. X, žalovaní v 1.rade a v 4. rade zastúpení advokátom Mgr. Henrichom

Schindlerom, so sídlom v Banskej Bystrici, Ul. Janka Kráľa 7, o žalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcov v 1.) až v 4.) rade z a m i e t a.

Súd žalovaným v 1.) až v 4.) rade p r i z n á v a voči žalobcom v 1.) až v 4.) rade náhradu trov konania
v pomere 100% trov konania, ktoré sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá bola vykonaná
dňa 2.4.2015 a týkala sa nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. Ž. K. Z. a to byt č. XX na 1.

poschodí vo vchode č.X obytný dom č. súp. XXX s príslušenstvom. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia
v 1. a v 2. rade uzavreli dňa 28.11.2001 s SAS Slovensko Zmluvu o poskytnutí peňažných prostriedkov,
na základe ktorej im veriteľ požičal sumu 1.000.000,- Sk ( 33.193,92 €). Dňa 17.4.2002 došlo postúpeniu
pohľadávky na X. X., u ktorého pokračovali v splácaní. Keďže správca konkurznej podstaty pôvodného
veriteľa namietal platnosť postúpenia pohľadávky, mali so splácaní čakať do rozhodnutia o danej
skutočnosti. Medzitým X. X. uplatnil svoje záložné právo v prospech nehnuteľností, ktorými bola zmluva
zabezpečená, a to jednak LV č. XXXX k.ú. Ž. K. Z. ako aj nehnuteľnosti k.ú. V., ktorých spoluvlastníkmi

boli žalobcovia v 3. a v 4. rade. X. X.R. byt ( LV č. XXXX k.ú. Ž. K. Z.) nadobudol v roku 2006 a v
roku 2008 ho predal H.. Q.R. V., ktorý si mal následne od žalovaného v 1. rade požičať sumu 60.000
€ v roku 2010 a žalovaný v 1. rade, z dôvodu nevrátenia peňazí, podal návrh na vykonanie dražby,
ktorej neplatnosti sa domáhajú. Podľa názoru žalobcov všetky prevody boli robené účelovo, nakoľko o
všetkom informovali žalovaného v 1. rade ( o tom, že ohľadne bytu prebiehajú viaceré súdne konania).
Žalobcovia sa domnievajú, že sú stále vlastníkmi bytu. Uviedli, že v konaní sp.zn.XCbi/X/XXXX, ktoré
sa vedie pred Krajským súdom Košice bolo povedané, že zmluvy sú neplatné. Dražba je podľa nich

neplatná, pretože nemožno nadobudnúť vlastníctvo od nevlastníka.

2.Žalovaní v 1. a v 4. rade s podanou žalobou nesúhlasili, žiadali ju prostredníctvom svojho právneho
zástupcu zamietnuť. Ich právny zástupca poukázal na to, že v danej veci je podstatná skutočnosť, žežalobcovia neuzavreli záložnú zmluvu, ale zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, kedy sa sami
vzdali vlastníctva nehnuteľností. Dlh riadne nesplácali, o čom svedčia aj exekúcie, ktoré boli voči nim
vedené. Poukázal na to, že žalobcovia nemajú aktívnu legitimáciu na podanie uvedenej žaloby, nie súd

dotknutí danou skutočnosťou, pred držbou neboli vlastníkmi predmetných nehnuteľností a ani neboli
oprávnení uvedené nehnuteľnosti užívať. Tiež nepreukázali naliehaví právny záujem. Žalobcovi ničím
nepreukázali, že by žalovaný v 4. rade nebol vlastníkom nehnuteľností v čase konania dražby. Konania,
na ktoré v priebehu sporu poukazovali, sa netýkali vlastníctva nehnuteľností. Vykonaním dražby sa
nijakým spôsobom nezmenilo postavenia žalobcov k nehnuteľnostiam, nezmenil sa ich právny vzťah

a to ako pred dražbou rovnako aj po nej nie súd vlastníkmi nehnuteľností. Uvedené by nezmenilo ani
vyslovenie neplatnosti dražby.

3.Žalovaný v 2. rade uviedol, že podľa jeho názoru je dražby platná, bola realizovaná na základe zákona
o dobrovoľných dražbách. On ako dražobník, v čase konania dražby vychádzal len zo zapísaných
údajov v katastri nehnuteľností, ktoré svedčili jednoznačne o oprávnení navrhovateľa dražby navrhnúť

jej vykonanie. Postavenie dražobníka je dané len v dôsledku núteného nerozlučného spoločenstva v
zmysle § 21 ods.4 zákona č. 527/2002 Z.z.. Kvalifikované stanovisko ku skutočnostiam uvádzaným v
žalobe nevie zaujať. Tiež konštatoval, že žalobcovia len tvrdia skutočnosti, pričom nepredložili dôkazy
na ich preukázanie. Konanie o vypratanie predmetného bytu, ktoré je prerušené, nie je dôvodom na
nerealizovanie dražby. Nebol podľa jeho názoru preukázaný žiadny dôvod, prečo by dražba nemala byť

realizovaná. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nie je dôvod na určenie neplatnosti dražby.

4.Žalovaný v 3. rade v písomnom podaní uviedol, že spochybňuje aktívnu legitimáciu žalobcov v 3. a v
4. rade. Predložil súdu Potvrdenie, z ktorého vypláva, že v predmetnej nehnuteľnosti nemajú žalobcovia
trvalý pobyt. Spochybnil tvrdenia žalobcov uvádzané v žalobe. Žalobu žiadal zamietnuť.

5.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením s výpismi z LV č. XXXX k.ú. Ž.H. K. Z., s
Oznámením o dražbe, s Notárskou zápisnicou K. XX/XXXX K. XXXXX/XXXXX, s Potvrdením Mestského
úradu Žiar nad Hronom, so Zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva, so Zmluvou o pôžičke
ako aj Mandátnou a Záložnou zmluvou uzavretých medzi žalovanými v 1. a v 4. rade, s uznesením

Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. XC/XX/XXXX, s rozsudkom Krajského súdu Košice sp.zn.
XCbi/X/XXXX, ostatným spisovým materiálom.

6.Pôvodný zákonný sudca JUDr. Ivan Sporný už na tunajšom súde nepracuje. Spis bol v zmysle Pokynu
predsedu súdu Spr. A/561/2017 dňa 20.7.2017 pridelený so senátu sudkyne JUDr. Jarmily Kasanovej.

7.Podľa § 1 ods.1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v zmení účinnom ku dňu konania
dražby tento zákon upravuje dobrovoľné dražby (ďalej len "dražba"), kontrolu Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") nad dodržiavaním podmienok organizovania a priebehu
dražieb a vznik, trvanie a zánik niektorých právnych vzťahov s tým súvisiacich.

8.Podľa § 3 ods.1 toho istého zákona predmetom dražby môže byť vec, právo, iná majetková hodnota,
ktorá je prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, ak
bolo navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom.

9.Podľa § 7 ods.1 toho istého zákona navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá
vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť
vykonanie dražby podľa osobitného zákona.

10.Podľa § 7 ods.3 toho istého zákona ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, je navrhovateľ dražby

povinný predložiť dražobníkovi list vlastníctva nie starší ako tri mesiace.

11.Podľa§21ods.2tohoistéhozákonavprípade,aksaspochybňujeplatnosťzáložnejzmluvyaleboboli
porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach,
požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa

neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so
spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník
predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade jemožné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude
neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

12.Podľa § 21 ods.4 toho istého zákona účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku
2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku
2.

13.V spore bolo preukázané, že veriteľ Q. W.-W. W. uzavrel so žalovanými v 1. a v 2. rade ako

dlžníkmi Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva dňa 28.11.2001. V článku I. je konštatované, že dňa
28.11.2001 uzavreli aj Zmluvu o poskytnutí peňažných prostriedkov, na základe ktorej veriteľ poskytol
dlžníkom spoločne a nerozdielne sumu 1.000.000,-Sk. V článku II. je uvedené, že dlžníci sú vlastníkmi
bytu zapísaného na LV č. XXXX k.ú. Ž. K. Z. a to na základe Zmluvy prevode vlastníctva bytu č. XXX/
XX/XX-XXX zo dňa 20.10.1999. Na zabezpečenie pohľadávky veriteľa uvedenej v článku I. prevádzajú
dlžníci na veriteľa vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam.

14.Zmluva o poskytnutí peňažných prostriedkov uzavretá dňa28.11.2001 ako aj Zmluva o zabezpečení
záväzku prevodom práva uzavretá dňa 28.11.2001 boli rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
sp.zn.XCbi/X/XXXX zo dňa 22.6.2016 vyhlásené za neplatné. Vo veci bolo podané odvolanie,
rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné.

15.Veriteľ Q. W.-W. W. ako postupca uzavrel s X. X. ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok
dňa 17.4.2002, na základe ktorej postúpil pohľadávku týkajúcu sa žalobcov. Správca konkurznej
podstaty úpadcu ( pôvodného veriteľa) podal žalobu voči X. X., ktorou sa domáhal určenia, že Zmluva o
postúpení pohľadávok zo dňa17.4.2002 je právne neúčinná. Vo veci rozhodol Krajský súd Košice sp.zn.

XXCb/XXXX/XX dňa 7.10.2003, tak, že žalobu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
sp.zn. XObo /. zo dňa 23.11.2005 rozsudok potvrdil.

16.X. X., ako vlastník predmetného bytu, ktorá skutočnosť vyplýva z LV č. XXXX zo dňa 21.7.2006 predal
byt Q. V. Kúpnou zmluvou zo dňa 31.3.2008 B. XXX/XX, ktorá skutočnosť je preukázaná výpisom z LV

č. XXXX zo dňa 4.2.2015.

17.H..Q. V. ( žalovaný v 4. rade) ako záložca uzavrel s H.. O. O. ( žalovaným v 1. rade) ako záložným
veriteľom dňa 1.4.2010 Záložnú zmluvu ako aj mandátnu zmluvu. Z článku I. vyplýva, že záložný veriteľ
a záložca uzavreli dňa 1.4.2010 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej záložný veriteľ požičal záložcovi

ako dlžníkovi bezúročne sumu vo výške 60.000 € a záložca sa zaviazal pôžičku vrátiť do 1.4.2013. Na
zabezpečenie uvedenej pohľadávky zriadili záložné právo k bytu s príslušenstvom zapísaný na LV č.
XXXX k.ú. Ž. K. Z.. Z Rozhodnutia Správy katastra Žiar nad Hronom zo dňa 7.7.2010 súd zistil, že vklad
záložného práva bol povolený B. XXX/XXXX.

18.H..O. O. ako záložnému veriteľovi, vzniklo právo ako osobe vykonávajúcej záložné právo podať
návrh na vykonanie dražby. Vzhľadom na to, že predmetom dražby bola nehnuteľnosť, bol navrhovateľ
dražby povinný predložiť dražobníkovi list vlastníctva nie starší ako tri mesiace. Žalovaný v1. rade si
uvedenú povinnosť splnil, nakoľko žalovaný v 2. rade predložil súdu výpis z LV č. XXXX k.ú. Ž. K. Z.
zo dňa 27.1.2015, ktorý bol podkladom pre návrh na vykonanie dražby. Dražba s konala dňa 2.4.2015.

Z uvedeného LV súd zistil, že ako vlastník nehnuteľností ( bytu s prisluš.) bol v čase konania dražby
evidovaný žalovaný v 4. rade a žalovanému v 1. rade svedčalo záložné právo.

19.Z Notárskej zápisnice K. XX/XXXX, K. XXXXX/XXXX spísanej dňa 2.4.2015 notárkou JUDr. Andreou
Barancovou PhD. súd zistil, že Osvedčila vykonanie dobrovoľnej dražby, dražobníkom bol žalovaný v 2.

rade, vydražiteľom bol žalovaný v 3. rade, dobrovoľná dražba zo dňa 2.4.2015. Na základe uvedených
skutočností bol žalovaný v 3. rade zapísaný na LV č. XXXX k.ú. Ž. K. Z. ako vlastník predmetného bytu,
ktorá skutočnosť je preukázaná výpisom z LV č. XXXX zo dňa 12.6.2015.

20.Starny sporu v priebehu sporu prezentovali rôzne tvrdenia, poukazovali na rôzne skutočnosti, pričom

mnohé boli irelevantné pre posúdenie žalobného návrhu. Súd poukazuje na to, že musí prioritne skúmať,
či je daná aktívna legitimácia žalobcov v 1.-4. rade na podanie žaloby na určenie neplatnosti dražby,
ktorá sa konala dňa 2.4.2015.21.Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní
rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov,
komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho z hmotného práva (pasívna

vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd

vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Nedostatok vecnej legitimácie
znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom žalobca tvrdí
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o ktorý súd koná.

22.Žalobcovia v 1.-4. rade nie sú osobami, ktoré by boli dražbou dotknutí na svojich právach. Žalobcovia

spochybňovali platnosť Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktorú uzavreli dňa 28.1.2001
s pôvodným veriteľom, a vyslovenie neplatnosti ktorej sa domáhali v inom súdnom konaní. Zmluva o
zabezpečení prevodu práva je úplne iný právny inštitút ako záložná zmluva. Žalobcovia záložnú zmluvu
ani neuzatvárali. Dražba bola vykonaná na návrh žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa, ktorému
túto možnosť poskytuje priamo právna úprava ( § 7 ods.1 zákona č. 527/2002 Z.z.) s poukazom na

uzavretie Záložnej zmluvy medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 4. rade. Uvedenou záložnou
zmluvou neboli žalobcovia dotknutí na svojich právach. Žalobcovia by neboli dotknutí na svojich právach
ani vtedy, pokiaľ by boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách ( zákon č. 527/2002
Z.z.), čo však preukázané nebolo, pretože by opätovne neboli osobami dotknutými sa svojich právach.
Vlastníkom predmetu dražby, v čase konania dražby, bol žalovaný v 4. rade a nie žalobcovia. Žalobcom

v čase konania dražby nesvedčalo k premetu dražby vlastnícke a ani iné právo. Súd konštatuje, že
žalobcovia nemohli byť dotknutí na svojich právach, to či už spochybňovaným platnosti záložnej zmluvy
aleboprípadnýmporučenímustanoveniazákonač.527/2002Z.z..Vykonaniedražby nijakýmspôsobom
nezmenilo právne postavenie žalobcov k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby, nezmenil sa ich
právny stav a tak ako pred dražbou a ani po nej nie sú jej vlastníkmi a túto skutočnosť by nezmenilo

ani vyslovenie neplatnosti dražby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobcovia nemajú
aktívnu legitimáciu v danom spore, pretože aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého by im vyplývalo nimi uplatňované právo (nárok), respektíve by im vyplývalo
procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Keďže žalobcovia neboli aktívne legitimovaný
na podanie žaloby na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zo dňa 2.4.2015, súd musel ich žalobu

zamietnuť. Vzhľadom na to, že nebola splnená základná podmienka - aktívna legitimácia, ktorá bola
sama osebe dôvodnom na zamietnutie žaloby, súd s poukazom na hospodárnosť konania sa nezaberal
inými výhradami strán sporu.

23.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24.Žalobvaní v 1.-4. rade boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, preto im súd priznal náhradu trov
konania v pomere 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník ( § 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice
súdu.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. ( exekučný poriadok). Exekúciu

vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním
poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak .