Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. december 2018

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 5C/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6318201250
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hýseková

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2018:6318201250.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci žalobcu N. H., nar. XX. XX.

XXXX, trvale bytom H., N. XXX/X zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Banská Bystrica,
Janka Kráľa 7 proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra SR,
Bratislava - Staré Mesto, Štúrova 2, IČO 00 166 481 o zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy
takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 500,73 Eur od 13.
01. 2018 do 23. 04. 2018 a zo sumy 21 750,-Eur od 13. 01. 2018 do 23. 04. 2018 z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 053,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1 053,97 Eur od 24. 04. 2018 do zaplatenia, to všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému pôvodne zaplatenia sumy 1 500,73 Eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 500,73 Eur od 13. 01. 2018
do zaplatenia, nemajetkovej ujmy 21 750,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 21 750,-Eur od 13. 01. 2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že
proti žalobcovi bolo pod ČVS: ORP-143/2-VYS-BR-2016 vedené trestné konanie pre prečin zneužívanie
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a pre prečin porušovanie
ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. Vyšetrovateľ OR PZ
Brezno uznesením ČVS: ORP-143/2-VYS-BR-2016 zo dňa 04. 05. 2016 vzniesol žalobcovi obvinenie.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry Brezno
č.k. 1Pv 155/16/6603-6 zo dňa 09. 06. 2016 zamietnutá. Následne prokurátor Okresnej prokuratúry
Brezno uznesením č.k. 1Pv 155/16/6603-19 zo dňa 11. 01. 2017 trestné stíhanie zastavil, pretože bolo
nepochybné, že skutok nespáchal žalobca. Listom zo dňa 03. 01. 2018 požiadal žalobca Generálnu
prokuratúru SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla uznesením
o vznesení obvinenia. Generálna prokuratúra SR vo svojej odpovedi zo dňa 12. 04. 2018 uviedla,
že uplatnené nároky nebudú uspokojené. V súvislosti s obhajobou uhradil žalobca trovy právneho

zastúpenia vo výške 1 500,73 Eur, ktorú sumu si uplatňuje ako skutočnú škodu podľa § 17 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z. Podľa jeho názoru iba konštatovanie porušenia práva nie je dostatočné, a
preto si uplatňuje aj nemajetkovú ujmu. Pred vznesením obvinenia viedol riadny život a trestné stíhanie
mu spôsobilo značnú ujmu, ktorá sa prejavila v súkromnom živote, pri výkone verejnej moci aj vspoločenskom uplatnení. Spôsobilo mu to silnú psychickú ujmu, ako aj jeho rodine a najbližším. V malej
obci ako je Heľpa sa rýchlo rozšírila skutočnosť o trestnom stíhaní, narušila sa nevyhnutná dôvera
občanov, ktorú si budoval niekoľko rokov a je nepochybné, že to povedie k strate množstva voličských

hlasov občanov, ktoré by inak mal vo voľbách do orgánov územnej samosprávy. V trestnom konaní
bolo vypočutých takmer 20 svedkov z radov podriadených osôb (kolegov na obecnom úrade a osôb,
ktoré vykonávali v obci aktivačné práce). Trestným stíhaním došlo k zdiskreditovaniu osoby žalobcu
ako starostu, poškodeniu dobrého mena, straty dlho budovaného rešpektu podriadených, k narušeniu
kolegiálnych a susedských vzťahov. Následky pretrvávajú dodnes, a to nielen dlhodobými psychickými

následkami, ale aj stratou dôvery a predsudkami okolia. Žalobcovi bolo zároveň trestným stíhaním
upretých viacero ústavou garantovaných základných práv a slobôd, a to najmä nedotknuteľnosť osoby
a jej súkromia, právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
Za túto ujmu požadoval peňažnú náhradu vo výške 21 750,-Eur, čo zodpovedá hornej hranici náhrady
nemajetkovej ujmy uvedenej v § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., čo považuje za primeranú sumu
s ohľadom na nezákonnosť trestného stíhania, jeho dĺžku, rozsiahlosť negatívnych zásahov do práv a

slobôd a dlhodobých následkov, či poškodenia dobrého mena klienta ako starostu obce Heľpa. V zmysle
konštantnej judikatúry sa neposudzuje správnosť rozhodnutia orgánu z hľadiska či pri rozhodovaní
porušil právnu povinnosť a škodu zavinil, ale rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného
orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. Judikatúra dospela k záveru, že ide o špecifický
prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri

ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu
spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Zároveň sa žalobca domáhal aj úroku z omeškania, a to odo
dňa nasledujúceho po dni kedy bol žalovaný vyzvaný k úhrade nároku predbežným prerokovaním,
teda od 13. 01. 2018 (v liste žalovaný uvádza, že žiadosť prevzal dňa 12. 01. 2018). Ako dôkazy
označil uznesenie vyšetrovateľa OR PZ Brezno ČVS: ORP-132/2-VYS-BR-2016 zo dňa 04. 05. 2016,

uznesenie OP Brezno č.k. 1Pv 155/16/6603-6 zo dňa 09. 06. 2016, uznesenie OP Brezno č.k. 1Pv
155/16/6603-19 zo dňa 11. 01. 2017, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo
dňa 03. 01. 2018, odpoveď GP SR zo dňa 12. 04. 2018, výpisy z účtu preukazujúce zaplatenie trov
právneho zastúpenia, vyčíslenie trov konania.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zodpovednosť štátu je limitovaná pre prípady, ak
škoda bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Konštrukcia,
že ak rozhodnutím prokurátora došlo k zastaveniu trestného stíhania, pretože je nepochybné, že skutok
nespáchal obvinený, tak vzhľadom na toto zastavenie je uznesenie o vznesení obvinenia nezákonným
rozhodnutím, nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. Štát zodpovedá za nezákonné

rozhodnutie a nie za výsledok trestného konania. Namietol právny základ nároku žalobcu, a to
absenciu nezákonného rozhodnutia. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 163/2013-50,
podľa ktorého "skutočnosť, že vydaním uznesenia o vznesení obvinenia dochádza k posunu v rámci
procesných štádií trestného konania do štádia, v ktorom sa trestné konanie vedie už pre vyšší stupeň
pravdepodobnosti, že prešetrovaný skutok spáchala konkrétna osoba v tomto uznesení označená, t.j.

trestné konanie sa presúva do štádia zisťovania skutočností rozhodujúcich pre potvrdenie alebo pre
vyvrátenie vzhľadom na uvedené uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho
vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti
proti tomuto uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. odporujúce
zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku

konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila." Tiež poukázal aj na rozhodnutie NS
SR s.zn. 1Cdo 64/2008. Nezákonným rozhodnutím je iba právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené
alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Rozhodnutia NS SR, ale aj Ústavného súdu SR,
ktoré extenzívnym a teleologickým výkladom právnej normy založeným na analógii dospeli k záveru v
súvislosti s ustálením pojmu nezákonné rozhodnutie (ktoré má byt' právnym titulom na náhradu škody),

opomenuli vo svojich rozhodnutiach uviesť ustanovenia zákona, ktoré mali byt' rozhodnutím o vznesení
obvinenia porušené. V danom prípade k zrušeniu uznesenia o vznesení obvinenia ani k jeho zmene
pre nezákonnosť nedošlo, došlo len k situácii, keď osoby, ktoré pred začatím trestného
stíhania a vznesením obvinenia usvedčovali žalobcu, takmer všetci zhodne pôvodné výpovede zmenili
a počnúc žalobcom aj vypočutí svedkovia vypovedali, že dreviny na predmetných parcelách už

boli vyrúbané, jednalo sa o čistenie parciel a nahadzovanie už vypílených drevín na vlečku traktora a
ich následný odvoz do zberného dvora. Postup orgánov činných v trestnom konaní bol v súlade so
zákonom. Na vznesenie obvinenia boli splnené všetky podmienky. Pred začatím trestného stíhania
vypočuté osoby uviedli, že výrub drevín bol vykonávaný na základe príkazu X. J. a tomu to prikázalstarosta a zároveň všetci potvrdili, že všetko, čo robia na aktivačných prácach robia na príkaz starostu
obce. Tiež bol vypočutý aj X. J., ktorý pred začatím trestného stíhania využil svoje právo nevypovedať,
pretože by mohol spôsobiť hrozbu stíhania svojmu príbuznému a žalobca tiež nevypovedal, keď uviedol,

že by si mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania. Na základe zmenených výpovedí svedkov
po vznesení obvinenia (kedy sa už na výsluchy urobené podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku
nedalo prihliadať) prokurátor nemal inú možnosť ako trestné stíhanie zastaviť. Uznesenie o vznesení
obvinenia nie je možné považovať za nezákonné rozhodnutie a neexistuje právny titul
pre uplatnený nárok. Namietol aj výšku náhrady škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi v podobe trov

právneho zastúpenia uplatnenej škody. Uskutočnené porady nepovažoval za účelné a preukázané,
pretože nešlo o skutkovo zložitú vec. K vyúčtovaniu nebol doložený technický preukaz ani doklady o
nákupe PHM, preto túto sumu nepovažoval za preukázanú. Ohľadom uplatnenej nemajetkovej ujmy
uviedol, že žalobca nepreukázal, skutkovo nevymedzil ani neuviedol žiadne vecné argumenty pokiaľ ide
o dôvodnosť jej uplatňovania a nepreukázal ani jej výšku. Pre priznanie nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy musí byť jednoznačne preukázané, že v príčinnej súvislosti, buď v dôsledku nesprávneho

úradného postupu orgánu verejnej moci, resp. v príčinnej súvislosti s rozhodnutím orgánu verejnej
moci, ktoré bolo pre nezákonnosť zrušené, došlo k zásahu do osobnostných práv poškodeného a v
dôsledku čoho by v priamej príčinnej súvislosti vznikol poškodenému nárok na priznanie nemajetkovej
ujmy. Poukázal na záver NS SR vo veci sp.zn. 3Cdo 21/2007. Keďže trestné konanie v štádiu
prípravného konania je neverejné nie je zrejmé, ako mohlo dôjsť k narušeniu povesti, k zdiskreditovaniu

a strate dôvery žalobcu ako starostu obce, k narušeniu kolegiálnych aj susedských vzťahov, akým
spôsobom sa občania, podriadení a kolegovia, ktorí neboli v trestnom konaní vypočúvaní ako svedkovia,
či dokonca susedia o trestnom konaní vedenom voči žalobcovi, dozvedeli. Nie je jasné, ako žalobca
dospel k záveru, že vedené trestné stíhanie povedie k "strate voličských hlasov občanov, ktoré by
inak mal v nasledujúcich voľbách do orgánov územnej samosprávy". Akékoľvek domnienky, fiktívne,

nepodložené a nepreukázané tvrdenia žalobcu nemôžu byť podkladom pre uplatnenie nemajetkovej
ujmy Zo správy o povesti obce Heľpa zo dňa 29. 11. 2016 na žalobcu, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho
spisu (č.1. 335) vôbec nevyplýva, že by jeho vážnosť či dôvera bola narušená alebo došlo k narušeniu
rešpektu podriadených. Žalobca je stále starostom obce Heľpa. V samotnej žalobe je pritom výška
nemajetkovej ujmy vyčíslená nezrozumiteľne, iba s uvedením, že ide o sumu zodpovedajúcu hornej

hranici nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.. Nie je pritom vôbec zistiteľné,
ako k nej žalobca dospel, z čoho pozostáva a akým spôsobom došlo k následku, ktorý, ako
tvrdí, mu bol spôsobený. Namietol neexistenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nezákonným
rozhodnutím. Zodpovednosť za škodu nemôže byt' vyvodzovaná iba na základe vydania uznesenia
o vznesení obvinenia, ale musel by existovať vzťah príčinnej súvislosti medzi porušením povinností

žalovaného a vzniknutou škodou, čo však splnené nebolo s poukazom na absenciu nezákonného
rozhodnutia. Samotné vydanie rozhodnutia o vznesení obvinenia v konaní, v ktorom nedošlo k porušeniu
žiadnej zo zásad trestného konania, neznamená automaticky vznik zodpovednosti za škodu. Doba,
od ktorej si žalobca uplatnil úrok z omeškania je v rozpore s § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.
Žalovaný by sa mohol dostať do omeškania, v prípade ak by bolo žalobe vyhovené, najskôr dňom

oznámenia príslušného orgánu, že neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uplynutím šesťmesačnej
lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Žiadal žalobu v
celom rozsahu zamietnuť. Ako dôkaz označil vyšetrovací spis OR PZ Brezno ČVS: ORP-143/2-VYS-
BR-2016.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že si uplatňuje náhradu škody, pretože uznesenie o vznesení
obvinenia neviedlo k podaniu obžaloby, ale trestné stíhanie bolo zastavené, čím sa uznesenie
o vznesení obvinenia považuje za nezákonné. Žalovaný neuviedol žiadne liberačné dôvody a ním
uvádzaná judikatúra je prekonaná napr. aj rozhodnutím 4M Cdo 15/2009, 4Cdo 183/2009. Náhrada
škodyjevyčíslenávsúladesozákonomavyhláškouč. 655/2004Z.z.Súdvtomtokonanínerozhoduje

o výške trov právneho zastúpenia, ale o výške spôsobenej škody, pričom túto môže preukázať iba
výpis z účtu preukazujúci koľko prostriedkov žalobca vynaložil na trovy obhajoby. Námietky ohľadom
skutkovej nenáročnosti a účelnosti úkonov považoval za irelevantné, pretože tarifná suma za jednotlivý
úkon závisí od závažnosti trestného činu. Uviedol, že dokladá doklad o tom, že právny zástupca je
platcom DPH, technický preukaz a potvrdenie o vykonaných poradách. Primeranosť nemajetkovej ujmy

riadne odôvodnil v žalobe. Trestné konanie spôsobilo závažný zásah do práv žalobcu, najmä do
práva na osobnú slobodu, na súkromie, nedotknuteľnosť osoby, ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena a spôsobil závažný zásah do jeho súkromného a rodinného života. Za týmto
účelom navrhol vykonať dôkazy - výsluchy svedkov S. H., N. H., H. K. a N.. O. K.. Zároveň zobral žalobuspäť v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 500,73 Eur od 13. 01. 2018 do 23. 04.
2018 a zo sumy 21 750,-Eur od 13. 01. 2018 do 23. 04. 2018.
4. Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení k žalobe. Nestotožnil sa s tým, že zodpovednosť štátu za škodu

pri výkone verejnej moci je objektívna. Z nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 163/2013,
rozhodnutia ESĽP vo veci Lavrechov proti Českej republike a § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva,
že štát zodpovedá za nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup a nie za výsledok konania.
Postup orgánov činných v trestnom konaní podľa § 206 Trestného poriadku je ich zákonnou licenciou a
súčasne povinnosťou ak sú podmienky na tento postup splnené. Zároveň zotrval aj na námietke

nepreukázania náhrady cestovných výdavkov, keď žalobca nepredložil celý technický preukaz a doklady
o kúpe pohonných hmôt. Tiež zotrval aj na námietkach ohľadom neúčelnosti porád. Skutočnú škodu
predstavuje náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré sú preukázateľné, odôvodnené a vyplýva z nich,
že boli účelne vynaložené.

5.Súdvovecinariadilpojednávanienadeň11.12.2018.Prirozhodovanísúdvychádzal zprednesu

právneho zástupcu žalobcu (ktorý netrval na výsluchu svedka N. H.), prednesu žalovaného, výsluchu
žalobcu, výsluchov svedkov, listinných dokladov nachádzajúcich sa v súdnom spise, najmä zo žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku, odpovede GP SR, výpisov z účtu, potvrdením o poradách, čiastočného
technického preukazu, vyúčtovania trov a z listín nachádzajúcich sa v pripojenom vyšetrovacom spise
ČVS: ORP-143/2-VYS-BR-2016.

6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že predtým nebol vypočúvaný na polícii ani na súde, bol z toho celý
nesvoj, aj keď z titulu funkcie musí byť pripravený aj na takéto okolnosti. Prerokovalo sa to na zasadnutí
obecného zastupiteľstva na podnet jedného z poslancov, zastavovali ho ľudia, aby vysvetlil, čo urobil.
Poslanca ani ľudí sa nepýtal odkiaľ sa o tom dozvedeli. Musel intenzívne pracovať na tom, aby zvrátil

negatívny obraz, ktorý sa o ňom vytvoril. Na obecnom úrade sa vzťahy po vznesení obvinenia nezmenili,
zamestnanci ho rešpektujú. Nespával riadne, ale nenavštívil žiadneho odborníka. V novembrových
voľbách bol opätovne zvolený za starostu, a to vyšším počtom hlasov ako pred 4 rokmi.

7. Svedkyňa S. H., manželka žalobcu, uviedla, že v ich rodinnom a súkromnom živote sa nič nezmenilo,

držali spolu, vzťah so susedmi majú dobrý. Vie, že to žalobcu trochu zobralo, v noci sa budieval, ale na
druhej strane začal pracovať ešte viac pre obec. Ich synov sa kamaráti pýtali, že čo to ich otec urobil.
Bolo poškodené jeho dobré meno, keď bol osočovaný a ohováraný. Ona sa ľudí nepýtala odkiaľ vedia
o trestnom stíhaní.

8. Svedkyňa O. K. uviedla, že pracuje na obecnom úrade ako referentka ekonomického oddelenia a má
na starosti aj výrub. Jej vzťah so žalobcom trestné stíhanie nijako nenarušilo, mala v tom od začiatku
jasno, že je to zbytočné. Podľa nej ho to skôr poškodilo v osobnostnej stránke, nebol úplne v pohode.
Nevníma ho ako človeka, ktorý by si neplnil svoje pracovné povinnosti. V priebehu trestného stíhania
nedošlo k žiadnej zmene ich vzájomného vzťahu čo sa týka ostatných, tak si myslí, že ani u nich nie.

Na obecnom úrade vládne normálna pracovná atmosféra, nevie o tom, že by bol niekto nespokojný a
sťažoval sa na starostu, že si neplní svoje pracovné povinnosti.

9. Svedkyňa H. K. pri svojom výsluchu uviedla, že pracuje na pol úväzku na úrade práce a
na pol úväzku na obci, kde má na starosť koordináciu nezamestnaných. Nevie o žiadnych konkrétnych

negatívnych reakciách, boli iba šumy v obci. Jej postoj, a podľa nej, ani postoj iných zamestnancov k
žalobcovi sa nezmenil, je to vedúci ako má byť.

10. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nezákonným rozhodnutím.

11. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.12. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným

orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa
odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný
prostriedokpodľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodné
osobitného zreteľa.

13. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

14. Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

15. Podľa § 18 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo

bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Súčasťou trov
konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu
za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

16. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), ak je žaloba vzatá späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci
samej.

17. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo

výške 5 % ročne zo sumy 1 500,73 Eur od 13. 01. 2018 do 23. 04. 2018 a zo sumy 21 750,-Eur od
13. 01. 2018 do 23. 04. 2018 vo výroku I. tohto rozsudku zastavil.

18. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že uznesením OR PZ v Brezne ČVS:
ORP-143/2-VYS-BR-2016 zo dňa 04. 05. 2016 bolo začaté trestné stíhanie a zároveň bolo žalobcovi

vznesené obvinenie pre prečin zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona a pre prečin porušovanie ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Tr. zák. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca sťažnosť, ktorá bola uznesením okresného prokurátora
č. 1Pv 155/16/6603-6 zo dňa 09. 06. 2016 zamietnutá ako nedôvodná. Dňa 23. 05. 2016 žalobca
splnomocnil advokáta Mgr. Henricha Schindlera na jeho zastupovanie v danom trestnom konaní. Dňa

05. 12. 2016 bol Okresnej prokuratúre Brezno doručený návrh žalobcu na zastavenie trestného stíhania.
Uznesením prokurátora č. 1Pv 155/16/6603-19 zo dňa 11. 01. 2017 bolo trestné stíhanie žalobcu
podľa § 215 ods. 1 písm. c) Tr. por. zastavené, pretože je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený.
Podľa odôvodnenia toho uznesenia dôkazy vykonané vyšetrovateľom pred začatím trestného stíhania,
postačovali na tvrdenie vyššej pravdepodobnosti, že uvedený skutok spáchala konkrétna osoba, a to

žalobca. Podkladom boli priame výpovede osôb podľa § 196 ods. 2 Tr. por., ktoré sa podľa ich tvrdení
mali osobne podieľať na výrube drevín na základe pokynu X. J. a tomu to mal prikázať žalobca. X. J.
v tom čase využil svoje právo a nevypovedal, pretože by mohol privodiť trestné stíhanie neskoršieho
obvineného. Následne po vznesení obvinenia však osoby, ktoré pri vysvetlení podľa § 196 ods. 2 Tr. por.
(ktoré nemožno v ďalšom trestnom konaní použiť ako procesne spôsobilé dôkazy) starostu usvedčovali,

tak všetci takmer zhodne svoje pôvodné vysvetlenia zmenili a počnúc obvineným aj oni vypovedali, že
dreviny už na predmetných parcelách boli vyrúbané, išlo o čistenie parciel, nahadzovanie už spílených
drevínnavlečkutraktoraaichnáslednýodvoznazbernýdvor.Obvinenýaanisvedkovianeuviedližiadnu
konkrétnu osobu (osoby), ktoré mali výrub vykonať ani osobu, ktorá na to mala dať pokyn. Ani jedenzo svedkov priamo resp. nepriamo z uvedeného konania neusvedčil ani žalobcu, preto jediným právne
a logicky zdôvodniteľným záverom je to, že skutok ako taký sa stal (k výrubu drevín došlo), bol naň
potrebný súhlas, tento nebol vydaný príslušným orgánom verejnej moci, ale nepodarilo sa získať žiadny

priamy alebo súhrn nepriamych dôkazov, že by tento výrub vykonal alebo dal naň pokyn žalobca.

19. Podaním zo dňa 03. 01. 2018 požiadal žalobca o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody podľa § 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. Odôvodnil to tým, že mu uznesením zo dňa
04. 05. 2016 bolo vznesené obvinenie a jeho sťažnosť voči uzneseniu bola zamietnutá. Uznesením

Okresnej prokuratúry Brezno č. 1Pv 155/16-6603-19 zo dňa 11. 01. 2017 bolo trestné
stíhanie zastavené, pretože je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený (žalobca). Na základe tejto
žiadosti si prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil náhradu skutočnej škody, ktorá mu
vznikla v dôsledku trestného stíhania vo výške 1 500,73 Eur a predstavovala trovy právneho
zastúpeniavtrestnomkonaní.Zároveňžiadalpriznaťajnemajetkovúujmuvovýške21750,-Eur,pretože
žalobca viedol pred vznesením obvinenia riadny život a vznikla mu ním značná ujma, ktorá sa prejavila

v súkromnom živote, dlhodobými psychickými problémami, prejavila sa aj pri výkone verejnej moci
a v spoločenskom uplatnení. Medzi ľuďmi v obci sa rozšírila skutočnosť, že je trestne stíhaný, narušila
sa dôvera občanov, ktorú si budoval niekoľko rokov a je nepochybné, že to povedie aj k strate množstva
hlasov občanov vo voľbách do orgánov územnej samosprávy.

20. Žalovaný vo svojej odpovedi zo dňa 12. 04. 2018 oznámil žalobcovi, že jeho nárok nebude
uspokojený, pretože trestné stíhanie bolo vedené legitímne, výsledky vyšetrovania dostatočne
odôvodňovali začatie trestného stíhania voči žalobcovi. Orgány činné v trestnom konaní postupovali
v súlade so zákonom. Uznesenie o vznesení obvinenia nie je možné považovať za nezákonné len z
dôvodu, že obvinený nebol právoplatne odsúdený resp. bolo voči nemu zastavené trestné stíhanie.

21. Z vyčíslenia trov obhajoby, ktoré boli doložené k žalobe vyplýva, že tieto mali predstavovať sumu
1 500,73 Eur a pozostávali z trov právneho zastúpenia - odmeny vo výške 847,75 Eur za 10
úkonov právnej služby v roku 2016 po 63,58 Eur, 5 úkonov právnej služby v roku 2016 po 42,39 Eur, 13
režijných paušálov po 7,63 Eur [prevzatie a príprava obhajoby dňa 23. 05. 2016, nahliadnutie do spisu

dňa 30. 05. 2016, sťažnosť, účasť na výsluchu svedkov v dňoch 08. 06. 2016, 04. 10. 2016, 23. 11.
2016 (uplatnené ako 5 úkonov), návrh na zastavenie trestného stíhania, preštudovanie spisu a porady
s klientom v dňoch 30. 05. 2016, 03. 10. 2016, 22. 11. 2016, 25. 11. 2016, 20. 12. 2016], z náhrady
cestovných výdavkov v celkovej výške 112,87 Eur (cestovné Banská Bystrica - Brezno a späť v dňoch
30. 05. 2016, 08. 06. 2016, 04. 10. 2016, 23. 11. 2016, 21. 12. 2016) a náhrady za stratu času v celkovej

výške 190,80 Eur - 15 polhodín po 12,72 Eur v roku 2016).

22. Podľa potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 15. 06. 2016 vyplatil žalobca obhajcovi sumu 1
000,-Eur a dňa 10. 02. 2017 sumu 500,73 Eur.

23. Podľa dokladu nazvaného potvrdenie o vykonaní porady mali byť v AK BB vykonané porady žalobcu
s jeho obhajcom dňa 23. 05. 2016 v čase 08.30 - 09.00 hod., dňa 30. 05. 2016 v čase 14.00 - 15.00
hod., dňa 03. 10. 2016 v čase 09.00 - 10.20 hod., dňa 22. 11. 2016 v čase 10.00 - 11.10 hod., dňa 25.
11. 2016 v čase 08.30 - 09.40 hod., dňa 20. 12. 2016 v čase 10.00 - 11.15 hod.

24. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je
existencia nezákonného rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, existencia škody ako
majetkovej ujmy, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím. Zodpovednosť štátu je podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov smerujúcich
proti nezákonnému rozhodnutiu (s výnimkou prípadov vhodných osobitného zreteľa). Vznik tejto

zodpovednosti predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo. Jedným z predpokladov tejto
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je preukázaná nezákonnosť
rozhodnutia, ktoré viedlo ku vzniku škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť
štátu, ktorý sa jej nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska,
či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania

vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. Pokiaľ sa podozrenie zo spáchania
trestného činu nepotvrdilo, je potrebné považovať uznesenie o vznesení obvinenia za rozhodnutie
nezákonné.25. K uplatneniu práva na náhradu škody došlo na základe tej skutočnosti, že trestné stíhanie voči
žalobcovi bolo zastavené z dôvodu, že bolo nepochybné, že trestný čin nespáchal. Je v tomto prípade
potrebné brať na zreteľ, že po takomto rozhodnutí už neprichádza do úvahy podanie opravného

prostriedku proti uzneseniu o vznesení obvinenia, pretože z hľadiska trestného konania by to bolo
bezpredmetné. Žalobca, voči ktorému bolo trestné stíhanie z tohto dôvodu zastavené potom nesie
materiálne dôsledky takéhoto rozhodnutia, ktoré sa ukázalo ako nesprávne a je potrebné na neho
hľadieť ako na nevinného. Systematickým a logickým výkladom je potom možné dôjsť k záveru, že
rovnaký význam resp. dôsledky, ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre

jeho nezákonnosť má aj zastavenie trestného stíhania resp. oslobodenie spod obžaloby. Takýto názor
zastáva aj súdna prax a judikatúra. Štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného
stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu (rozhodnutie NS SR
sp. zn. 3Cdo/194/2010). Zákon č. 514/2003 Z.z. síce výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v
prípade zastavenia trestného stíhania resp. oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, judikatúra však
v tomto prípade dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu najbližšej
úpravy, a teda z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

26. K záveru, že fyzická osoba bola trestne stíhaná nezákonne možno dospieť iba vtedy, ak bolo
trestné stíhanie voči osobe zastavené resp. táto osoba bola oslobodená spod obžaloby preto, že skutok

nespáchala alebo skutok, pre ktorý bola stíhaná nie je trestným činom. Účelu a zmyslu § 6 ods. 1 zákona
č.514/2003Z.z.zodpovedátakáinterpretácia,podľaktorejrovnakédôsledkyakozrušenienezákonného
uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia má tiež rozhodnutie o zastavení trestného
stíhania (oslobodení spod obžaloby) vydané z dôvodu, že sa nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného
činu obvineným. Ustálená súdna prax považuje nenaplnenie predpokladu o spáchaní trestného činu

obvineným za nevyhnutnú podmienku pre vznik nároku na náhradu škody spôsobenej
rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Táto podmienka je pritom splnená
vždy, ak trestné stíhanie obvineného bolo zastavené (obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby) z
dôvodu, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, sa nestal, nie je trestným činom resp. že skutok
nespáchal obvinený. Správnosti vyššie podaného výkladu nasvedčuje aj znenie § 8 ods. 6 zákona č.

514/2003Z.z.vypočítavajúceprípady,kedynevznikneprávonanáhraduškodyspôsobenejrozhodnutím
o treste, ochrannom opatrení alebo väzbe, ktoré je potrebné najmä z hľadiska systematického výkladu
analogicky aplikovať aj vo vzťahu k nárokom na náhradu škody spôsobenej začatím (vedením)
trestného stíhania, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obvineného. Očividným zmyslom
väčšiny ustanovení obsiahnutých v § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z. je vylúčiť vznik práva na náhradu

škody v prípadoch oslobodenia spod obžaloby alebo zastavenia trestného stíhania z takých dôvodov,
ktoré nedokladajú, že obvinený sa protiprávneho konania kvalifikovaného ako trestný čin nedopustil
(rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo/167/2016).

27. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. 3Cdo 181/2017 uviedol, že po vydaní a publikovaní

rozhodnutia sp.zn. 4MCdo 15/2009 (R 37/2014) je rozhodovacia prax najvyššieho súdu ustálená (nie je
rozdielna) v tom, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba
s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné
stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania
sa preto posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim

meradlom zákonnosti začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto
závery prijaté v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú aj po zmene právnej úpravy stále použiteľné.

28. Ústavný súd SR vo svojom náleze I. ÚS 540/2016 okrem iného konštatoval, že z hľadiska
teleologického výkladu nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) namietaného nezákonného

rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Za správny a ústavno-
konformný treba považovať výklad, v zmysle ktorého z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia má zastavenie trestného
stíhania a analogicky aj oslobodenie spod obžaloby (ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto,
že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným) rovnaké dôsledky ako zrušenie

uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Taktiež uviedol, že v
materiálnom právnom štáte musí štát niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ak nimi
zasiahol do základných práv občana. Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia resp. postupu orgánu
činného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodnépodozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ak sa trestné stíhanie konkrétnej
osoby skončilo vydaním oslobodzujúceho rozsudku bez ohľadu na dôvod, pre ktorý sa tak stalo alebo
bolo trestné stíhanie zastavené, pretože sa nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným,

uznesenie, ktorým bolo obvinenému vznesené obvinenie, je potrebné považovať za takýchto okolností
vždy za nezákonné a zasahujúce do základných práv jednotlivca.

29. Čo sa týka rozhodnutia NS SR sp.zn. 1Cdo 64/2008, na ktoré poukazoval žalovaný, tak v tomto
istom rozhodnutí najvyšší súd zároveň konštatuje, že z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu má ten,

kto bol oslobodený spod obžaloby (bolo voči nemu zastavené trestné stíhanie) právo na náhradu škody
spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia, takéto právo by nemal iba vtedy, ak by si vznesenie
obvinenia zavinil sám, bol spod obžaloby oslobodený len pre to, že nie je za trestný čin trestne
zodpovedný resp. že mu bola udelená milosť alebo že trestný čin bol amnestovaný. Žalovaným uvedený
nález ústavného súdu sa týkal posúdenia, či v príčinnej súvislosti s napádaným postupom najvyššieho
súdu došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu, práva vlastniť majetok a práva na

spravodlivé súdne konanie tým, že sa najvyšší súd nevysporiadal s otázkou plynutia premlčania a jeho
predmetom nebolo posúdenie, či je možné uznesenie o vznesení obvinenia považovať za
nezákonné rozhodnutie v prípade, ak došlo k oslobodeniu spod obžaloby alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, pretože obvinený trestný čin nespáchal.

30. Ak by súd interpretoval zákon č. 514/2003 Z.z. rovnakým spôsobom ako žalovaný, išlo by o prísne
formalistický výklad, ktorý by popieral zmysel a účel zákona a nerešpektoval by spravodlivú ochranu
práv a oprávnených záujmov zaručených Ústavou Slovenskej republiky.

31. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti nemal súd dôvod odkloniť sa od ustálenej

rozhodovacej praxe, pretože v tomto konkrétnom konaní došlo k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu
nedokázania, že žalobca spáchal trestný čin, pre ktorý bol stíhaný. Nemožno hovoriť, že by si žalobca
zavinil trestné stíhanie sám, pretože bolo začaté na základe vyjadrení osôb pracujúcich pre obec, ktoré
mali vykonávať čistiace práce.

32. Objektívna zodpovednosť štátu nie je v tomto prípade založená na subjektívnej vine orgánov v
trestnom konaní. Štát sa tejto zodpovednosti nemôže zbaviť ani v prípade, ak orgány činné v trestnom
konaní v ničom neporušili zákon alebo úradný postup. Žalobcovi škoda nepochybne vznikla a táto
je v príčinnej súvislosti s uznesením o vznesení obvinenia, keď na jeho základe bol žalobca trestne
stíhaný a využil možnosť danú zákonom dať sa kvalifikovane zastúpiť právnym zástupcom a za právne

zastupovanie zaplatil odmenu. Nárok na náhradu škody sa v tomto prípade sa posudzuje ako nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, keď rozhodujúcim kritériom opodstatnenosti
vedenia trestného konania je neskorší výsledok trestného konania. Obrana žalovaného, že nie je možné
brať do úvahy výsledok trestného konania je neopodstatnená, pretože ide o objektívnu zodpovednosť
štátu a rozhodujúci je výsledok trestného konania. Škoda, ktorá sa v tomto prípade uhrádza je v zmysle

zákona skutočná škoda, ktorá vznikla. Súčasťou tejto náhrady sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré
vznikli v trestnom konaní. V súvislosti s náhradou trov konania ide o zásadu, že sa priznáva len náhrada
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Z uvedeného pravidla vyplýva, že sa
uhrádzajú iba účelne, či dôvodne vynaložené náklady v konaní, a teda nie všetky náklady, ktoré účastník
v konaní vynaložil.

33. Pokiaľ žalovaný namietal, že nie sú splnené podmienky pre úspešné uplatnenie nároku na
náhradu škody, keď je potrebné, aby boli splnené všetky zákonné podmienky - existencia nezákonného
rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, tak s týmto sa súd aj vzhľadom na všetky
vyššieuvedenéskutočnostinestotožňuje.Uznesenieovzneseníobvineniaakoužsúduviedol,jevtomto
prípade možné považovať za nezákonné rozhodnutie. Žalobcovi vznikla aj škoda, ktorú špecifikoval ako

trovy obhajoby za jednotlivé úkony vykonané v trestom konaní a príčinná súvislosť spočívala v nutnosti
uhradiť tieto trovy obhajoby, ktoré vznikli v dôsledku trestného stíhania žalobcu.

34. Súd však zhodne so žalovaným nepovažoval nárok žalobcu na náhradu škody za dôvodný
v celom uplatnenom rozsahu. Po preskúmaní vyčíslenia trov obhajoby súd nepriznal odmenu za úkon

nahliadnutie do spisu dňa 30. 05. 2015 vo výške 63,58 Eur, režijný paušál 7,63 Eur, cestovné náhrady
26,79 Eur a náhradu za stratu času 12,72 Eur, všetko dňa 30. 05. 2016 + 20% DPH. Podľa stanoviska
Najvyššieho súdu SR S 2/2012 nahliadnutie do spisu resp. štúdium spisu je súčasťou úkonu prevzatie
a príprava zastúpenia vrátane prvej porady ako neoddeliteľnej súčasti prípravy obhajoby, ktorý úkonbol vykonaný dňa 23. 05. 2016. Súd podľa § 14 ods. 6 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. nepriznal
ani odmenu (42,39 Eur) a režijný paušál (7,63 Eur) + 20% DPH za úkon porada s klientom dňa
30. 05. 2016, pretože medzi prevzatím a prípravou právneho zastúpenia, ktoré v sebe zahŕňa aj prvú

poradu s klientom nebol, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vykonaný žiadny ďalší úkon. Pri
prevzatí obhajoby má obhajca vykonať zároveň prvú poradu s klientom, ktorá je už zahrnutá do odmeny
advokáta za prevzatie a prípravu zastúpenia. Uvedené je logické a potrebné na to, aby sa
advokát oboznámil s vecou a postojom svojho klienta. Ak takúto poradu obhajca žalobcu nevykonal,
nemôže ju nahrádzať neskoršou poradou resp. ak to takto urobí, nemožno takúto poradu považovať za

účelnú. Súd nepriznal odmenu (42,39 Eur) a režijný paušál (7,63 Eur) + 20% DPH za poradu dňa 25.
11. 2016. Podľa názoru súdu v tomto prípade nešlo o účelne vykonaný úkon. Porada bola vykonaná
aj dňa 22. 12. 2016 a pri výsluchoch, ktoré boli vykonané dňa 23. 11. 2016 neboli zistené
žiadne také skutočnosti, ktoré by túto poradu odôvodňovali. Súd nepriznal ani odmenu (42,39 Eur)
a režijný paušál (7,63 Eur) + 20% DPH za úkon - porada dňa 20. 12. 2016. Pred touto poradou bol
uplatnený úkon - návrh na zastavenie trestného stíhania dňa 29. 11. 2016 a následne bol uplatnený úkon

- preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa 21. 12. 2016. Podľa názoru súdu nebola táto porada účelne
vykonaná, pretože nedošlo k žiadnej podstatnej zmene okolností, ktoré by ju odôvodňovali. Po podaní
návrhu na zastavenie trestného stíhania za strany žalobcu neboli vykonané v trestnom konaní už žiadne
ďalšie úkony. Žalovaný dôvodnosť porád namietal, ale žalobca sa žiadnym spôsobom nevyjadril, čo
bolo predmetom týchto porád, aby bolo možné posúdiť ich dôvodnosť a účelnosť, pričom ide o sporové

konanie a dôkazné bremeno je na žalobcovi, aby túto skutočnosť preukázal. Právny zástupca
žalobcu iba uviedol, že pri ich vyčíslení sa postupovalo v zmysle vyhlášky a nenasledovali dve porady po
sebe, ale nič bližšie ohľadom ich dôvodnosti neuviedol. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že uplatnené
porady boli podľa doloženého dokladu v rozsahu od 1 hod. 10 min. do 1 hod. 20 min., pričom tri z
týchto piatich porád mali byť v rovnakom rozsahu (presne 1 hod. 10 min.). Porady spravidla trvajú rôzny

čas v závislosti od skutočností, ktoré sa na nich preberajú, a súd považuje za prinajmenšom zvláštne
a neobvyklé, aby tri z piatich porád trvali presne 1 hod. 10 min. Vo vyúčtovaní si žalobca uplatnil aj
náhradu cestovných výdavkov vo výške 112,87 Eur + 20% DPH, spolu 135,44 Eur. Súd mu náhradu
týchto cestovných výdavkov nepriznal. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe namietol, že táto suma
nie je preukázaná, pretože žalobca nepredložil technický preukaz motorového vozidla, ktoré malo byť

použité ani doklady o zakúpení PHM. V tomto prípade sa môže súd stotožniť s názorom žalobcu, že nie
je potrebné dokladať potvrdenia o zakúpení PHM, pretože je možné vychádzať aj z údajov uvedených
na stránke Štatistického úradu SR. Žalobca však nedoložil celý technický preukaz (prípadne cestovný
príkaz), aby bolo možné cestovné náklady a ich výšku preskúmať súdom. Vzhľadom na to, že je žalobca
právne zastúpený (tým istým právnym zástupcom, ktorým bol zastúpený aj v trestnom konaní), je si jeho

právny zástupca vedomý skutočnosti, že k takémuto vyúčtovaniu trov právneho zastúpenia je potrebné
doložiť aj technický preukaz. Napriek tomu nebol k žalobe doložený. Žalovaný túto skutočnosť namietol
vo vyjadrení k žalobe. Následne bola súdu doložená iba jedna strana technického preukazu. Vo svojom
vyjadrení zo dňa 12. 10. 2018, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 23.
11. 2018 spolu s predvolaním na pojednávanie, túto skutočnosť žalovaný opätovne namietol. Napriek

tomu do začatia pojednávania (11. 12. 2018) nebol do súdneho spisu zo strany žalobcu doložený
úplný technický preukaz. Súd v deň pojednávania strany poučil o sudcovskej koncentrácii konania.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že išlo asi iba o technický nedostatok pri prenose a
pre krátkosť času technický preukaz nezaslali. S týmto sa však súd nestotožnil. Právny zástupca si je
vedomý skutočnosti, že v prípade, ak si uplatňuje cestovné náhrady, musí tieto aj riadne preukázať. Od

doručenia vyjadrenia žalovaného do dňa pojednávania to boli viac ako dva týždne, čo je dostatočne dlhý
čas na zaslanie predmetného dokladu aj vzhľadom na to, že sa mal zaslať elektronickou formou (aj
keď podľa názoru súdu mal byť tento technický preukaz doložený už priamo so žalobou). Žalobca tak
v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno napriek tomu, že mal dostatok času technický preukaz súdu
doložiť, a preto mu súd cestovné výdavky nepriznal.

35. Súd tak žalobcovi priznal spolu sumu 1 053,97 Eur pozostávajúcu z odmeny za
deväť úkonov právnej služby po 63,58 Eur, za dva úkony právnej služby po 42,39 Eur, spolu 657,-Eur, 9
režijných paušálov po 7,63 Eur, spolu 68,67 Eur a náhrady za stratu času spolu 152,64 Eur + 20 % DPH,
pretože preukázal, že je platcom DPH. Túto sumu súd považuje za preukázateľne účelne vynaložené

náklady v trestnom konaní. Pre účely náhrady škody treba za účelne vynaložené náklady poškodeným
na zaplatenie odmeny advokátovi na obhajobu považovať náklady v rozsahu tarifnej odmeny (sp.zn.
6Cdo 402/2015). V súvislosti s náhradou trov konania ide totiž o zásadu, že sa priznáva iba náhradatých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, teda nie všetky náklady,
ktoré boli vynaložené.

36. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania, ktorý mu súd zo sumy 1 053,97 Eur vo výške 5 % ročne
odo dňa 24. 04. 2018, ako žiadal po čiastočnom späťvzatí žaloby, aj priznal podľa § 16 ods. 4
zákona č. 514/2003 Z. z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z.

37. V konaní bola zo strany žalobcu uplatnená aj nemajetková ujma vo výške 21 750,-Eur, pretože
trestné stíhanie mu spôsobilo značnú ujmu, ktorá sa prejavila v súkromnom živote (dlhodobé psychické
problémy), pri výkone verejnej moci aj v spoločenskom uplatnení, došlo k zdiskreditovaniu jeho osoby
ako starostu, poškodeniu dobrého mena, straty dlho budovaného rešpektu podriadených, k narušeniu
kolegiálnych a susedských vzťahov, nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia, práva na zachovanie ľudskej
dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena s ohľadom na nezákonnosť trestného

stíhania, jeho dĺžku, rozsiahlosť negatívnych zásahov do práv a slobôd a dlhodobých následkov, či
poškodenia dobrého mena. Zároveň to malo viesť k strate množstva voličských hlasov občanov, ktoré by
inak mal vo voľbách do orgánov územnej samosprávy. Podľa vykonaného dokazovania nie je spornou
skutočnosť, že žalobca bol do začiatku trestného stíhania osobou bezúhonnou, pretože z trestného
spisu vyplynulo, že žalobca nemal záznam v registri trestov a bolo vedené voči nemu iba

jedno priestupkové konanie, ktoré bolo zastavené (č.l. 332, 333 vyšetrovacieho spisu). Súd však nemal
preukázané, že by trestné stíhanie žalobcu malo závažný negatívny dopad na vzťahy v jeho okolí, rodine
apracovnomživote.Výpoveďoužalobcuaninímnavrhnutýchsvedkovtotonebolopreukázané.Samotný
žalobca uviedol, že z titulu svojej funkcie musí byť pripravený aj na takéto okolnosti. Dlhodobé psychické
problémy, ktoré by mal podľa žaloby mať, nepreukázal, nenavštevoval a ani v súčasnosti nenavštevuje

žiadneho odborníka, uviedol iba problémy so spánkom v čase trestného stíhania. Z výpovede manželky
žalobcu vyplynulo, že v dôsledku prebiehajúceho trestného stíhania neboli vážnym a trvalým spôsobom
naštrbené rodinné väzby so žalobcom, keď uviedla, že v ich rodinnom a súkromnom živote sa nič
nezmenilo, držali spolu, vzťah so susedmi majú dobrý. Žalobcu to podľa nej trochu zobralo, v noci
sa budieval, ale na druhej strane začal pracovať ešte viac pre obec. Svedkyne - zamestnankyne

obecného úradu tiež uviedli, že ich vzťah so žalobcom sa nijako nezmenil, podľa nich ani u ostatných
zamestnancov to nie je inak. O žiadnych konkrétnych negatívnych reakciách nevedeli a na obecnom
úrade vládne normálna pracovná atmosféra. Aj keď v trestnom konaní boli síce vypočúvaní viacerí
zamestnanci obecného úradu a osoby vykonávajúce verejnoprospešnú činnosť, v tomto prípade je
potrebné prihliadať aj na konkrétne okolnosti prípadu. Išlo aj o osoby, ktoré najprv

pri výsluchoch podľa § 196 ods. 2 Tr. por. uviedli, že k výrezu došlo na príkaz starostu a až následne
po začatí trestného stíhania tvrdili iné skutočnosti. Je nepochybné, že skutok ako taký (neoprávnený
výrub) sa stal a viac osôb uvádzalo, že pokyn mal dať starosta, preto bolo aj začaté trestné stíhanie
a vznesené obvinenie. Bolo potrebné vypočuť viacero svedkov aj z toho dôvodu, že boli prítomní pri
prácach resp. ich mali koordinovať alebo nariadiť, aby bolo možné zistiť všetky potrebné skutočnosti a

následne vo veci rozhodnúť, pričom súd nepovažoval dĺžku konania (cca sedem mesiacov) vzhľadom
na rozsah zisťovania za neprimeranú. Keďže prípravné konanie je v zásade neverejné, bolo aj v záujme
starostu zistiť kedy a akým spôsobom sa o tejto skutočnosti dozvedel napr. daný poslanec, ktorý
žiadal vec prerokovať na obecnom zastupiteľstve, keďže tento nebol vypočúvaný v trestnom konaní.
Je nepochybné, že človek, ktorý je trestne stíhaný to pociťuje ako ujmu a zásah do svojich práv,

ale je potrebné posúdiť aj intenzitu a dôvodnosť tohto zásahu. Nebolo preukázané, že v rodinnom a
pracovnom živote žalobcu došlo k negatívnym zmenám a podľa jeho vlastných slov bol v novembri
tohto roka opätovne zvolený za starostu ešte vyšším počtom hlasov ako pred štyrmi rokmi (získal
takmer ? všetkých odovzdaných hlasov), čím sa nepotvrdila ani strata dôvery občanov v jeho schopnosti
v postavení starostu. Podľa názoru súdu tak žalobca nepreukázal a súd ani nezistil takú ujmu v jeho

spoločenskom, pracovnom živote ani ujmu spočívajúcu v naštrbení vzťahov s najbližším rodinným
okolím, ktorá by odôvodňovala priznanie nemajetkovej ujmy.

38. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v prevyšujúcej časti ohľadom náhrady
škody a v časti nemajetkovej ujmy zamietol.

39. Zároveň súd zaviazal žalovaného na zaplatenie vyššie uvedenej sumy v lehote 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia, pretože túto lehotu súd považuje za dostatočnú na
zabezpečenie vykonania všetkých úkonov smerujúcich k vyplateniu uvedenej sumy žalobcovi.40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP").
Žalovaný bol v konaní v prevažnej miere úspešný, keď žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia náhrady

škody 1 500,73 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 500,73 Eur od 13. 01.
2018 do zaplatenia, nemajetkovej ujmy 21 750,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 21 750,-Eur od 13. 01. 2018 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1 500,73 Eur od 13. 01. 2018 do 23. 04. 2018 a zo sumy 21 750,-Eur od 13.
01. 2018 do 23. 04. 2018 zobral žalobu späť a bola mu priznaná náhrada škody 1 053,97 Eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 053,97 Eur od 24. 04. 2018 do zaplatenia. Žalovaný
si však náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že mu nejaké trovy konania vznikli, preto
mu túto náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
vyhotoveniach na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z.
(Exekučný poriadok).