Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. december 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5To/4/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610010095
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Homzová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7610010095.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov
JUDr. Kataríny Nemešovej a JUDr. Martina Michalanského, v trestnej veci obžalovaného Y. V. pre prečin
usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.decembra 2012,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 24.8.2010 sp.zn.
3 T 24/2010 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného Y. V.H..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný Y. V. uznaný vinným prečinom usmrtenia podľa
§ 149 ods. 4 Tr. zák. a prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. s použitím
§ 138 písm. h) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa19.januára2007o19.05hod.riadilosobnémotorovévozidlozn.Mazda626EČČeskejrepublikyXB
XXXXX v obci Bystrany po ceste č. II/536 v smere od Spišskej Novej Vsi na Krompachy, kde v km 3,100
neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a s vozidlom zn. Mazda 626 narazil pravou prednou
časťou do vozidla zn. Škoda Felícia EČ: U. XXX X. majiteľa G. W., ktoré bolo zaparkované mimo vozovku
a následne s vozidlom zn. Mazda 626 pokračoval v pôvodnom smere jazdy, kde v obci Bystrany v km
2,700 neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a pri rýchlosti vozidla 86 až 95,2 km/hod. vyšiel

na chodník pre chodcov po pravej strane v smere svojej jazdy, kde zrazil po chodníku idúceho chodca
L. W., ktorý utrpel zranenia traumaticko-hermohagický šok, otras mozgu I. stupňa, devastáciu ľavého
predkolenia a ľavého stehna, otvorenú dvojitú zlomeninu ihlice ľavého predkolenia, zlomeninu ľavej
lakťovej kosti s posunom úlomkov, zlomeninu dvoch kostičiek ľavého zápästia a poškodenie ihlicovitého
nervu ľavého predkolenia s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 6 až 10 týždňov so zanechaním
trvalých následkov, obmedzenia pohyblivosti členkového kĺbu vľavo stredného stupňa, obrny ihlicového

nervu vľavo a rozsiahlymi plošnými jazvami po poraneniach a operáciách, následne s vozidlom zn.
Mazda 626 narazil do oplotenia rodinného domu č. 23 majiteľa Y.Á. L., po čom bolo vozidlo odhodené
do protismernej časti vozovky, kde zastalo, pričom spolujazdec vo vozidle zn. Mazda 626 G. V. utrpel
zranenia šok po úraze a krvácaní pri polytraume, na následky ktorých po prevoze do NsP Krompachy
dňa 19.1.2007 v čase o 20,35 hod. podľahol, pričom mu ako vodičovi bola zistená hladina alkoholu v
krvi v čase skutku v rozmedzí 1,29 - 1,45 promile a vozidlo riadil bez vodičského oprávnenia a takto

konal v rozpore s ustanoveniami § 4 ods. 2 písm. c), § 4 ods. 3 písm. b), § 15 ods. 1, § 15 ods. 4
a § 68 ods. 1 zák.č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, v zmysle ktorých je
vodič povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, vodič nesmie
viesť vozidlo bezprostredne po požití alkoholického nápoja, alebo po užití inej návykovej látky, alebo v
čase, keď by ešte mohol byť pod ich vplyvom, vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim
schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré

možno predvídať, v obci vodič smie jazdiť rýchlosťou najviac 60 km/h a motorové vozidlo sme viesť len
držiteľ vodičského oprávnenia, ktorého rozsah oprávňuje na vedenie takého motorového vozidla.Bol mu za to uložený podľa § 149 ods. 4 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr.
zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových

vozidiel a podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. ho uložil
na 7 (sedem) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenému J. V., nar. X.X.XXXX
v Žehre, bytom Spišské Podhradie, ul. Š. Č.. XXX/X škodu vo výške 1.000,- € z titulu nákladov na kar,
pohreb, pomník.

Proti tomuto rozsudku , ihneď po jeho vyhlásení, do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie
obžalovaný čo do výroku o vine a treste. Takto podané odvolanie obžalovaný odôvodnil prostredníctvom
svojho obhajcu JUDr. Jána Lemeša.

Vpísomnýchdôvodochodvolaniaobžalovanýuvádza,žeokresnýsúdmalzapreukázané,žepoškodený
G. W. po oznámení svedkami , že má poškodené auto vyšiel von a videl zo vzdialenosti 3 m, že on riadil
auto. Súd nezisťoval koľko času uplynulo od doby, kedy malo dôjsť k nehode, pri ktorej bolo poškodené
auto G. W. po dobu, kedy P. O. a T. W. oznámili, že jeho auto je poškodené. Svedkovia vošli do sály, kde
prebiehala zábava, následne išiel G. W. von, kde zo vzdialenosti 3 metrov videl, že on riadi motorové

vozidlo. Podotýka, že v januári je po 19.00 hod. tma a teda svedok nemohol vidieť, kto auto šoféruje.
Poškodený nehovoril pravdu, jeho výpoveď bola účelová s cieľom ho poškodiť. Podobne pri konfrontácii
s T. W. a ním zo dňa 21.12.2009 vyplýva, že tento vypil 8 poldeci vodky a asi 4 piva. Išlo o stav silnej
opitosti a svedok v takom stave nemohol riadne vnímať, čo sa deje a vyjadrovať sa o tom skoro po 3
rokoch po udalosti. Ani zo znaleckých posudkov jednoznačne nevyplýva, že poškodený nebohý G. V.

sedel na mieste spolujazdca, vedľa vodiča a nie na mieste vodiča, ako to tvrdí on. On motorové vozidlo
MAZDA v inkriminovanom čase neriadil. Auto riadil nebohý G. V.. Mrzí ho, že umožnil riadiť motorové
vozidlo G. V., ale tento ho veľmi prosil, že chce šoférovať, preto mu to umožnil. Okresný súd dôkazy v
jeho prospech vyhodnotil ako účelové. Svedok C. V. jednoznačne vypovedal, že po nehode na mieste
vodiča sedel nebohý. Obdobne aj svedok G. L. uviedol, že videl, že auto smerom von z Rómskej kolónii

riadil nebohý G. V.. Súd nevykonal ani výsluch svedka P. Ž., ktorý bol účastný pri vyťahovaní z auta pre
jeho pobyt v Anglicku, pričom bolo možné jeho výsluch zabezpečiť.

Súd aj pri ukladaní trestu vychádzal z toho , že prevažujú priťažujúce okolnosti. Navrhol, aby Krajský súd
v Košiciach zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi a vrátil vec súdu prvého

stupňa , aby ju ten v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alebo zrušil napadnutý rozsudok
a rozhodol sám novým rozsudkom , ktorým ho spod obžaloby oslobodí.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd v Košiciach postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku
okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať

mohla a urobila tak v lehote ustanovenej v zákone.

Na základe opatrenia predsedníčky senátu konanie pred odvolacím súdom sa vykonalo ako konanie
proti ušlému. Obžalovaný nepochybne vedel o trestnom stíhaní a odvolacom konaní od 15.3.2011, o
jednotlivých termínoch verejného zasadnutia na ktoré bol predvolávaný z adresy, ktorú sám uviedol, ako

adresu na ktorej bude preberať zásielky od súdu a napriek tomu nemal v úmysle zúčastniť sa verejného
zasadnutia, resp. snažil sa vyhnúť trestnému stíhaniu pobytom v cudzine.Dôkazom sú pri jednotlivých termínoch verejného zasadnutia ospravedlnenia sa obžalovaného Y. V. zo
zdravotných dôvodov s neúplnými lekárskymi správami, z ktorých je zistiteľné, že obžalovaný Y. V. nemal
taký zdravotný stav, ktorý by neumožňoval mu účasť na úkone bez ohrozenia života, alebo závažného

zhoršenia zdravotného stavu. Dňa 18.5.2011 v odpovedi na základe žiadosti krajského súdu ošetrujúci
lekár dr. Evans uviedol, že Y. V. sa zúčastnil operácie a navštívil dr. Evansa dňa 3.3.2011, avšak
na kontrolné vyšetrenie dňa 15.3.2011 sa nedostavil, preto ošetrujúci lekár nevedel zaujať stanovisko,
či obžalovaný Y. V. bol schopný zúčastniť sa nariadeného verejného zasadnutia. Z lekárskej správy
na č.l. 613 spisu vyplynulo, že bol práceschopný, objednaný na vyšetrenie u fyzioterapeuta. Dňa

10.4.2012 ku termínu verejného zasadnutia na deň 13.4.2012 obžalovaný zaslal konajúcemu súdu
lekárske potvrdenie, z ktorého vyplýva, že na deň 9.5.2012 bol objednaný na ortopedické vyšetrenie.

Už v konaní pred prvostupňovým súdom na obžalovaného Y. V. bol vydaný Európsky zatýkací rozkaz , a
to dňa 14.4.2009 pod sp.zn. 0Tp 215/2008 Okresného súdu Spišská Nová Ves. Zadržaný bol 12.8.2009
na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska č.l. 191 spisu. Bol vzatý do väzby z

dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por., pričom vo väzbe bol od 28.8.2009 do 28.8.2010. Prepustený
bol obžalovaný z väzby pre uplynutie lehoty podľa § 76 ods.6 písm. a) Tr. por. (č.l. 528 spisu).

Obžalovaný sa teda z vlastnej vôle zriekol práva zúčastniť sa na verejnom zasadnutí. Krajský súd
vyvinulmaximálneúsilienazabezpečenieosobnejúčastiobžalovanéhonaverejnomzasadnutí,dôrazne

ho upozornil, že pokiaľ jeho zdravotné problémy sú vážne, život ohrozujúce, pretrvávajú a účasť na
verejnom zasadnutí by mu privodila závažné zhoršenie zdravotného stavu, aby Krajskému súdu v
Košiciach zaslal vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje účasť na
verejnom zasadnutí bez ohrozenia života, alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu. Obžalovaný
tak neurobil, prostredníctvom obhajcu súdu tlmočil, že lekársku správu zašle až v mesiaci január 2013.

Na základe vyššie uvedeného zhrnutia , podrobne zadokumentovaného v trestnom spise, krajský súd
rozhodol o tom, že bude konať proti obžalovanému Y.Á. V. ako ušlému, pričom v konaní proti ušlému
bol riadne zastúpený obhajcom.

Treba hneď úvodom uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených prečinov
jenapadnutýrozsudokvýsledkomkonaniavktoromsapostupovalopodľaTrestnéhoporiadkuavktorom
nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci pokiaľ ide o
zistenie, že sa predmetný skutok stal spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku,
že ho spáchal obžalovaný a že z jeho konania nastal tam uvedený následok.

Na takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú správne.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný Y. V. vo svojom odvolaní zopakoval obhajobnú argumentáciu použitú
v predchádzajúcich štádiách trestného konania, Krajský súd v Košiciach v otázke skutkových zistení

odkazuje len na podrobne rozvedené dôvody rozsudku okresného súdu s ktorými sa v plnom rozsahu
stotožňuje.

Rovnako Krajský súd v Košiciach po preskúmaní obsahu vyšetrovacieho a súdneho spisu dospel k
záveru, že výrok o vine obžalovaného bol založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek

pochybností vylučujú akúkoľvek inú alternatívu toho skutkového deja, ktorý bol na základe týchto
dôkazov ustálený.

Dôkazy, ktoré vo veci boli vykonané a ktoré boli podrobne rozvedené v napadnutom rozsudku krajský
súd nepovažuje za potrebné znovu opakovať. Rovnako vyhodnotenie dôkazov okresný súd vykonal v

súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. tak jednotlivo, ako aj v súhrnne.

V odôvodnení napadnutého rozsudku sa okresný súd vysporiadal aj s tým, prečo nebolo potrebné
vykonávať dokazovanie aj výsluchom svedka P. Ž. a tiež s tým, prečo výpoveď svedka C. V. a svedka
G. L. hodnotil ako účelové v snahe pomôcť obžalovanému.

Krajský súd v Košiciach zistil, že okresný súd správne zistené konanie obžalovaného Y. V. právne
posúdil v súlade so zákonom tak po stránke objektívnej, aj po stránke subjektívnej, keď ho právne
kvalifikoval ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tr. zák. , pretože ako vodič osobného automobiluspôsobil v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takúto činnosť - riadiť motorové vozidlo, ktorý si
privodil vplyvom návykovej látky - alkoholu v krvi v rozmedzí 1,29 - 1,45 promile, spôsobil inému, a to
poškodenému G. V., z nedbanlivosti smrť. Obžalovaný sa dopustil aj prečinu ublíženia na zdraví podľa

§ 157 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. pretože inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin
spáchal závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. h) Tr. zák. - porušením dôležitej povinnosti
uloženej mu podľa zákona.

Obžalovaný sa tohto prečinu dopustil tým, že pri porušení dôležitých povinností narazil autom do po

chodníku idúceho chodca L. W., čím mu spôsobil zranenia, ktoré ho obmedzovali v obvyklom spôsobe
života po dobu viac ako 42 dní.

Za porušenie dôležitej povinnosti sa považuje porušenie ustanovení § 4 ods. 2 písm. c), § 4 ods. 3 písm.
b), § 15 ods. 1 , ods. 4 a § 68 ods. 1 zák.č. 315/1996 Zb.z. o premávke na pozemných komunikáciách
v zmysle ktorých bol obžalovaný povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej

premávke, nesmel viesť vozidlo bezprostredne po požití alkoholického nápoja, alebo po užití inej
návykovej látky, alebo v čase, keď by ešte mohol byť pod ich vplyvom, bol povinný rýchlosť jazdy
prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam
a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, v obci smel jazdiť rýchlosťou najviac 60 km/hod. a motorové
vozidlo mohol viesť len ako držiteľ vodičského oprávnenia, ktorého rozsah oprávňuje na vedenie takého

motorového vozidla.

Obžalovaný konal vo vedomej nedbanlivosti podľa§ 16 písm. a) Tr. zák. pri napĺňaní uvedených
prečinov, keďže vedel, že porušením týchto závažných povinností a v stave vylučujúcom spôsobilosť
riadiť motorové vozidlo môže ohroziť, alebo porušiť záujem chránený Trestným zákonom na ochrane

života a zdravia ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal , že takéto porušenie, alebo ohrozenie
nespôsobí.

OsobaobžalovanéhoY.V.jevnapadnutomrozsudkuhodnotenáplnevsúladesvýsledkamivykonaného
dokazovania. Tresty, ktoré okresný súd obžalovanému Y. V. uložil zodpovedajú zásadám ukladania

trestov podľa § 34 Tr. zák.

Okresný súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, zistil priťažujúce okolnosti podľa §
37 písm. h) Tr. zák. - spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m) Tr. zák. že bol za trestný
čin v minulosti odsúdený. Keďže prevažoval pomer priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4 Tr. zák.,

obžalovanému uložil tresty v rozpätí ustanovenej sadzby zvýšenej v dolnej hranici o jednu tretinu.
Obžalovanémupretookresnýsúduložiltrestodňatiaslobodyzanajprísnejšízozbiehajúcichsatrestných
činov podľa § 149 ods. 4 Tr. zák. vo výmere 6 rokov nepodmienečne a keďže sa obžalovaný trestnej
činnosti dopustil v súvislosti s riadením motorového vozidla, uložil tomuto aj trest zákazu činnosti viesť
všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 7 rokov.

Pri rozhodovaní o trestoch a ich výmery okresný súd správne prihliadol na závažnosť spáchanej trestnej
činnosti obžalovaným pri viacnásobnom porušení základných dopravných predpisov - riadenie auta bez
vodičského oprávnenia, pod vplyvom alkoholu, pričom spôsobil neodstrániteľný následok - smrť G. V.,
ako aj závažný následok vo forme zranení poškodeného L. W. a tiež materiálnu škodu poškodeným

Y. L. a G. W..

Obžalovaného Y. V. okresný súd zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., keďže obžalovaný bol už vo výkone trestu odňatia slobody
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestnej činnosti za iný úmyselný trestný čin.

Ani vo výroku o náhrade škody, ktorým okresný súd uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť
poškodenému J. V. škodu vo výške 1.000,- € odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, lebo tak urobil na
základe predložených dokladov poškodeným.

Krajský súd poznamenáva, že odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu
nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok.To boli dôvody, pre ktoré o odvolaní obžalovaného Y. V. krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa § 362 ods. 1 Tr. por. odsúdený v konaní proti ušlému má právo podať návrh na opätovné
prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1 Tr. por.,
do uplynutia 6 mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní, alebo odsúdení, najneskôr však
v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone.