Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. september 2013

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 8Er/1127/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209217142
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Hantáková
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2013:2209217142.5

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,
so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpený: Advocate s.r.o., AK so sídlom Pribinova
č. 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: M. N., D.. XX.XX.XXXX, N. Č.. XX, XXX XX S. N., vedenej u
súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava,
pod spis. značkou EX 11830/2009, o vymoženie 796,65 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje.

Súd oprávnenému ukladá povinnosť zaplatiť náhradu trov exekučného konania vo výške 39,83 EUR k
rukám súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený, formou zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom, podal dňa 07.11.2009 návrh

na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe
exekučného titulu - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.,
spisová značka SR 04578/09 zo dňa 20.08.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 21.09.2009 a
vykonateľnosť dňom 24.09.2009. Na základe návrhu oprávneného, súdny exekútor podaním doručeným
súdu dňa 23.11.2009 požiadal tunajší súd o vydanie poverenia na vymoženie predmetnej pohľadávky
v prospech oprávneného.

Tunajší súd uznesením č.k. 8Er/1127/2009-17 zo dňa 08.03.2010 v časti zamietol žiadosť súdneho
exekútora na udelenie poverenia. Predmetné uznesenie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 09.12.2010
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoE/211/2010-33 zo dňa 30.09.2010. Tunajší
súd vydal súdnemu exekútorovi dňa 03.11.2010 poverenie č.k. 8Er/1127/2009-36 na vymoženie
pohľadávky v prospech oprávneného vo zvyšnej časti. Následne uznesením č.k. 8Er/1127/2009-41 zo

dňa 24.03.2011 tunajší súd exekúciu v časti zamietnutej žiadosti zastavil.

Súdny exekútor, svojím listom zo dňa 31.01.2012 postúpil tunajšiemu súdu návrh oprávneného na
zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku spolu s vyčíslením
trov exekučného konania. Oprávnený vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že navrhuje
zastaviť exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu, že exekučný

titul bol po začatí exekúcie zrušený.

Tunajší súd dňa 21.08.2012 vyzval právneho zástupcu oprávneného, aby súdu predložil dôkaz o tom, že
exekučný titul bol po začatí exekúcie zrušený, resp. aby súdu oznámil akým spôsobom došlo k zrušeniu
exekučného titulu. Oprávnený listom zo dňa 23.04.2013 oznámil tunajšiemu súdu, že exekučný titul bol
zrušený rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25C/51/2010-68 zo dňa 22.11.2010 vydaným na

základe žaloby povinného o zrušenie rozhodcovského rozsudku.Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd po vydaní
poverenia postupoval podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ustanovenia § 45 ods. 2
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK).

Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva
z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. b) a c) ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo

na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 3 ZoRK proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný
prostriedok.

Vzmyslecitovanéhozákonnéhoustanoveniasúdzúradnejpovinnostipreskúmaval(tátopovinnosťsúdu

trvá v každom štádiu exekučného konania), či je exekučný titul v súlade so zákonom. Exekučný titul je
potrebné preskúmať z materiálnej aj formálnej stránky. Ustanovenie § 45 ZoRK umožňuje exekučnému
súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení,
a to sčasti aj bez návrhu. Z ustanovenia § 45 ZoRK možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná
exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto

ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré by trpelo vadou uvedenou v
ustanovení § 40 písm. a) alebo b) ZoRK a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto
zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju vlastnosť exekučného titulu, tieto jeho nedostatky však
predstavujúhmotnoprávnuprekážkuvykonaniaexekúcienajehozáklade.Zvyššieuvedenéhoplynie,že

súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom
vykonania exekúcie.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v platnom znení
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. r/ a ods. 5 OZ v platnom znení spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1, ods. 2 OZ v platnom znení zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôževopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zo súdneho spisu je nesporné, že oprávnený s povinným uzavrel dňa 23.07.2008 zmluvu o úvere a
daný právny vzťah podlieha právnemu režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a tiež
aj ustanovení § 52 a nasl. OZ. Oprávnený je právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov ako podnikanie a úver poskytol povinnému ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi.
Na základe uvedeného má súd jednoznačne za preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny

vzťah medzi účastníkmi je teda nutné aplikovať príslušné ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách.
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa však v zmysle ustanovenia § 54 ods. 1 prvá
veta OZ nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách.
Taktiež nesmú obsahovať podľa ust. § 53 ods. 1 prvá veta OZ ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie
§ 53 ods. 4 OZ obsahuje len príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v

spotrebiteľských zmluvách. V tomto výpočte je s účinnosťou od 01.01.2008 už výslovne uvedená aj
neprijateľná podmienka (predtým neprijateľná podmienka - v zmysle eurokonformného výkladu), ktorou
je požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Súd preskúmaním všeobecných podmienok oprávneného zistil, že vo všeobecných podmienkach, ktoré
tvoria súčasť zmluvy, v článku 17. je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka. V
zmysle predmetného ustanovenia všeobecných podmienok „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841

04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel:
Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa
dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý
vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo jej zrušenie na všeobecnom
súde,považujesatátoskutočnosťzarozväzovaciupodmienkutejtorozhodcovskejdoložky;ustanovenie
tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský

súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

Rozhodcovská doložka bola vopred pripravená na predtlačenom formulári, ktorá splývala s ostatnými
zmluvnými podmienkami, ktorá skutočnosť neumožnila povinnému individuálne dohodnúť žiadnu z

podmienok uvedených vo všeobecných podmienkach . Vzhľadom na túto doložku povinný nemal
zákonnú možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde domôcť sa práva
v konaní na súde v mieste jeho bydliska v občianskom súdnom konaní. Povinný ako spotrebiteľ
rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Povinný mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju, ako aj

zmluvné dojednania, akceptovať. Povinný teda nemal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu ohľadom
rozhodcovského konania, resp. rozhodcovskej doložky, a z toho vyplýva, že takáto zmluvná podmienka
nemohla byť individuálne dojednaná. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť
legitimitu pre exekučný titul, napriek jej formálnemu vymedzeniu nesledovala zachovanie rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a spôsobila hrubý nepomer v právach a povinnostiach oprávneného a

povinného.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nerovnováhu v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ však zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v

právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, je v zmysle príslušných zákonných ustanovení
neprijateľnou. Podľa názoru súdu sa takáto zmluvná podmienka prieči dobrým mravom, je absolútne
neplatnou. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez
návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je neprijateľnouzmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o
výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z

neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZoRK). Iba tak môže
súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 už cit. smernice, t.j. postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v
záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali (čl. 6 ods. l smernice č. 93/13/EHS). Súdny dvor
Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51, judikoval, že čl. 6 smernice treba považovať za
kogentné ustanovenie. Nekalá zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka a možnosti jej posúdenia v

exekučnom konaní už boli predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie, kde vo
veci C-40/08 ASTURCOM súd vyslovil, že smernica č. 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom zmysle,
že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o
právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej
v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych

procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe
vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou
doložkou viazaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky,
pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne
vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná
rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje

dobrým mravom. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul, je preto
právne neúčinný, nulitný, nespôsobilý vyvolať právne následky, nakoľko bol vydaný na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky. Keďže v danej exekučnej veci vydal súd poverenie na vykonanie exekúcie,
úlohou prvostupňového súdu bolo zastaviť exekúciu aj vo zvyšnej časti, a to s použitím § 45 ods. 2
zákona č. 244/2002 Z.z., § 45 ods. 1 písm. b) v spojení s § 40 ods. 1 písm. a). Rozhodcovský rozsudok

bol totiž vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, keďže absentuje platná
a účinná rozhodcovská zmluva - doložka. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu vo zvyšnej časti zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 /prvá veta/ Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena

exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

Podľa ustanovenia 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Nakoľko oprávnený ako dodávateľ podal neoprávnený návrh na vykonanie exekúcie na základe
nespôsobilého exekučného titulu, sám spôsobil, že sa domáhal nezákonných nárokov a nárokov v
rozpore s dobrými mravmi. Uvedené skutočnosti boli rozhodujúce pre rozhodovanie o trovách exekúcie,
preto súd zaviazal k náhrade trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného,

ktorého zavinením došlo k zastaveniu exekúcie.Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
(účinného od 01.01.2009) súdnemu exekútorovi patrí odmena za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii
na peňažné plnenie.

Podľa § 3 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (účinnej od
01.01.2009) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času pri výkone exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
(účinnej od 01.01.2009), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 EUR.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov

(účinnej od 01.01.2009) paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 EUR.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
(účinnej od 01.01.2009) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné

náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
(účinnej od 01.01.2009) náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných
v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste

do tohto miesta a späť.

Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
(účinnej od 01.01.2009) náhrada podľa odseku 1 je 0,66 EUR za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (účinnej od
01.01.2009) v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané
v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Tunajší súd preskúmal vyúčtovanie trov exekúcie, ktoré zaslal súdny exekútor a zistil, že súdny exekútor

si trovy exekúcie vyúčtoval správne a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami všeobecne záväzných
právnych predpisov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd priznal exekútorovi:

- paušálnu odmenu v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. vo výške 33,19
EUR + DPH 20% (6,64 EUR), t.j. spolu 39,83 EUR.

Súd tak priznal exekútorovi odmenu a náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 39,83 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§
204 ods. 1 O.s.p.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie
sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).