Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4407205009
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4407205009.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo
Nitra, Námestie Jána Pavla II. číslo 7, Nitra, IČO: 35 593 008, zastúpený: Petruška & partners s.r.o.,
Kupecká 18, Nitra, IČO: 47 254 882, proti žalovanému: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik,
Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, právne zastúpený: HMG legal s.r.o., Červeňova
14, Bratislava, IČO: 35 885 459, o vydanie nehnuteľných vecí, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „súd prvej inštancie"), zo dňa 15. novembra 2018 č.k.
10C/82/2007-1038, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom III. a IV. výroku p o t v r d z u je.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie voči žalovanému v druhom rade,
Slovenskému pozemkovému fondu a nepriznal mu náhradu trov konania. Výrokom III. rozsudku
uložil žalovanému v prvom rade, Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, vydať a navrátiť žalobcovi
vlastníctvo k nehnuteľnostiam parcela číslo 1077/1, druh pozemku les o výmere 228 107 m2, parcela
číslo XXXX, druh pozemku pasienok o výmere 13 167 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku lúka o

výmere 1054 m2, vedených v Pozemkovoknižnej vložke číslo XXX pre katastrálne územie G., ktoré sú v
súčasnosti vedené ako parcela registra „E“ číslo 1077/1 lesné pozemky o výmere 228 107 m2, zapísaná
na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie G., okres X. B., obec G., vedených S. úradom
X. B., katastrálnym odborom, parcela registra „E“ č. XXXX trvalé trávne porasty o výmere 12 297 m2,
parcela registra „E“ č. XXXX druh pozemku lúka o výmere 1 054 m2, posledné dve parcely zapísané
na liste vlastníctva číslo X XXX pre katastrálne územie G., okres X. B., obec G., vedených S. úradom
X. B., katastrálnym odborom, do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Zároveň priznal žalobcovi nárok

na náhradu trov konania voči žalovanému v prvom rade.
X.X.Za preukázaný mal skutkový stav, na základe ktorého mal preukázanú tak vecnú aktívnu legitimáciu
žalobcu, ako aj vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného. Žalobca, resp. jeho právny predchodca, doručil
žalovanému dňa X2. 04. 2006 výzvu podľa § 5 ods. X zákona číslo X6X/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva
k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon X6X/2005 Z.z.“) so žiadosťou o vydanie
anavrátenievlastníctvaknehnuteľnýmveciam,nachádzajúcichsavkatastrálnomúzemíG.,zapísaných

v pozemkovoknižnej vložke č. XXX. Predmetné nehnuteľnosti boli pôvodne vedené v pozemkovoknižnej
vložke č. XXX pre katastrálne územie G., parcela číslo X077/X, druh pozemku les o výmere 228 3X9 m2,
parcela číslo XXXX, druh pozemku pasienok o výmere X3 X67 m2, parcela číslo XXXX, druh pozemku
lúka o výmere X 054 m2. Z výpisu pozemkovoknižnej vložky č. XXX, katastrálne územie G. zo dňa X4.05. 2007 vyplýva, že sú v nej vedené aj parcela č. X077/X Les v hone U., parcela č.XXXX J. v hone F. a
parcela č. I Z. v hone F.. V časti B/ citovaná pozemkovoknižná vložka č. XXX pre katastrálne územie G.
obsahuje zápisy pod poradovými číslami X. až X7. Pod poradovým číslom X. je za výlučného vlastníka

nehnuteľností evidovaných v tejto pozemkovoknižnej vložke označená S. (U.) generálna kapitula, z
právneho titulu kúpy a na základe skutočného užívania. Pod poradovým číslom 6. je zápis zo dňa 08. 02.
X925 číslo XXX, ktorého obsahom je zapísanie okolnosti, že na základe žiadosti Štátneho pozemkového
úradu č. XX3.525/24-II./4 nemovitosti sú Československým štátom zabrané, že ich Štátny pozemkový
úrad prevziať premýšľa - sa poznačuje. Pod poradovým číslom X2 je zápis č. 809 zo dňa 30.06.X948

a jeho obsahom je konštatovanie, že podľa návrhu a oznámenia Povereníctva pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy zo dňa 25.06.X948 č.j. B-X767/48-I./D a podľa ustanovení zákona č. X42/X947
Sb. v znení zákona č. 44/X948 Sb. a vládneho nariadenia č. X/X948 Sb. v znení vládneho nariadenia
č. 90/X948 Sb., ako aj v zmysle § 2 a nasledujúce zákona č. 329/X920 Sb. v znení zákona č. 220/
X922 Sb. poznamenáva sa, že nehnuteľnosti Povereníctvo pôdohospodárstva zamýšľa prevziať a že
tieto nehnuteľnosti sú predmetom revízie podľa zákona č. X42/X947 Sb. v znení zákona č. 44/X948 Sb.

X.X.Podľa identifikácie parciel zo dňa 22.05.2007 parcela číslo X077/X, les o výmere 2XXX2X m2,
vedená v pozemkovoknižnej vložke č. XXX, k.ú. G., je podľa stavu údajov registra C-KN vedená ako
parcela č. X077/X, lesné pozemky o výmere 2XXX00 m2 pri vlastníkovi, nájomcovi, držiteľovi alebo
oprávnenej osobe LESY SR š.p. L. L.. Parcela číslo XXXX pasienok o výmere X 3X67 m2, vedená v
pozemkovoknižnej vložke č. XXX, k.ú. G., je podľa stavu údajov registra C-KN vedená ako parcela č.

XXXX lesné pozemky o výmere X 3X67 m2 pri vlastníkovi, nájomcovi, držiteľovi alebo oprávnenej osobe
LESY SR š.p. L. L.. Parcela č. I lúka o výmere X054 m2, vedená v pozemkovoknižnej vložke č. XXX,
k.ú. G., je podľa stavu údajov registra C-KN vedená ako parcela č. I lesné pozemky o výmere X054
m2 pri vlastníkovi, nájomcovi, držiteľovi alebo oprávnenej osobe LESY SR š.p. L. L.. Správa katastra
X. B. potvrdila, že parcely číslo X077/X,les o výmere 228 3X9 m2, číslo XXXX, pasienok o výmere

X3X67 m2, číslo XXXX, lúka o výmere X054 m2, ktoré boli pôvodne vedené ako pozemkovoknižné
parcely v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v katastrálnom území G., sú totožné s pozemkovoknižnými
parcelami číslo X077/X les o výmere 228 X07 m2, XXXX, pasienok o výmere X3 X67 m2, XXXX, lúka
o výmere X054 m2. v katastrálnom území G. a v súčasnosti, evidovanými ako parcely registra E-KN na
liste vlastníctva číslo XXXX v katastrálnom území G..

X.X.X. Prídelovou listinou Okresného národného výboru v Nových Zámkoch Č.d. 2X34/55 zo dňa X5.
08. X955 po vykonanom prídelovom konaní bývalého vlastníka S. hlavná kapitula v celosti, bola vydaná
táto prídelová listina pre Československý štát, v operatívnej správe Štátneho majetku NP v J. Prídel sa
týkalnehnuteľnostivk.ú.G.vpozemnoknižnejvložkeč.XXX,keďmedzimnožstvomoznačenýchparciel
sa nachádza aj parcela č. X077/X les o výmere 39X022 m2. Prídelová listina okrem dátumu obsahuje

pečiatku ONV X. B. a podpis predsedu ONV. Ďalšou prídelovou listinou Okresného národného výboru v
NovýchZámkoch,bezuvedeniadátumu,povykonanomprídelovomkonaníbývaléhovlastníkaS.hlavná
kapitula v celosti, bola vydaná táto prídelová listina pre Československý štát v správe Štátneho majetku
NP v J.. Prídel sa týkal nehnuteľnosti v k.ú. G. v pozemkovoknižnej vložke č. XXX, keď medzi množstvom
označených parciel sa nachádzajú aj parcely č. XXXX pasienok o výmere 2 46X m2 a parcela č. I lúka

o výmere 293 m2. Prídelová listina neobsahuje dátum, pečiatku ONV X. B. a ani podpis predsedu ONV.
Uznesením Ľudového súdu v Nových Zámkoch Č.d. 2X34/55 zo dňa XX. X0. X955 bol povolený
v pozemkovej knihe katastrálneho územia obce G. aj tento zápis: parcela č. X077/X , parcela č. XXXX,
parcela č. I v celosti S. hlavnej kapituly vkladá sa vlastnícke právo právom prídelu pre Československý
štát - Štátny majetok Národný podnik v J., operatívna správa.

X.X.2. Z potvrdenia Okresného úradu X. B., pozemkový a lesný odbor mal preukázané, že užívateľom
predmetných parciel XXXX a I v katastrálnom území G., boli v roku 2005 a aj súčasnosti sú Lesy
Slovenskej republiky, štátny podnik L. L., odštepný závod J.
X.2.Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. X, ods. 2, § 3 ods. X,
ods. 2, ods. 3, § 4 ods. X, § 5 ods. X, ods. 2, ods. 3, § 6 zákona číslo X6X/2005 Z.z. o navrátení

vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k
niektorým nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon číslo X6X/2005 Z.z.“).
X.3. Súd prvej inštancie konanie voči pôvodnému žalovanému v druhom rade, Slovenskému
pozemkovému fondu (ďalej len „SPF“), zastavil v dôsledku späťvzatia žaloby voči nemu zo strany
žalobcu. Výrok napadnutého rozsudku o zastavení konania voči SPF nebol odvolaním napadnutý, preto

nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa preskúmaním tohto výrokom nezaoberal.
X.4.Konštatoval vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu a poukázal už v súčasnej dobe na ustálenú súdnu
prax, ktorá viacerými rozhodnutia súdnych autorít uznala právne nástupníctvo Rímskokatolíckej cirkvi
po S. arcidiecéze. Taktiež skonštatoval vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného a to poukazom na zákončíslo X6X/2005 Z.z.a rozhodnutia tak najvyššieho, ako aj ústavného súdu. Vzhľadom k tomu, že tak sám
žalovaný, ako aj Okresný úrad X. B., pozemkový a lesný odbor potvrdili, že žalovaný bol v roku 2005
držiteľom sporných nehnuteľností, ktoré aj užíval, je daná jeho pasívna vecná legitimácia.

X.5. Zaoberal sa tiež otázkou charakteru nehnuteľnosti vydania a navrátenia vlastníctva a dospel
k záveru, že navrátenie vlastníctva oprávnenej osobe je možné, pokiaľ nehnuteľné veci prešli do
vlastníctva štátu alebo obce niektorým zo spôsobov uvedených v § 3 ods. X písm. a/ až j/ zákona
číslo X6X/2005 Z.z. V súdenej veci sporné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu z vlastníctva
právneho predchodcu žalobcu (S. kapitula) spôsobom uvedeným v § 3 ods. X písm. c/ citovaného

zákona, teda odňatím bez náhrady postupom podľa zákona č. X42/X947 Sb. o revízií prvej pozemkovej
reformy alebo podľa zákona č. 46/X948 Sb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k
poľnohospodárskej a lesnej pôde). Tento záver preukazuje zápis v pozemkovoknižnej vložke č. XXX
k.ú. G. pod poradovým číslom X2 zo dňa 30. júna X948 Č.d. XXX, ktorého obsahom je konštatovanie,
že podľa návrhu a oznámenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 25. 06.
X948 č.j. B-X767/48-I./D a podľa ustanovení zákona č. X42/X947 Sb. v znení zákona č. 44/X948

Sb. a vládneho nariadenia č. X/X948 Sb. v znení vládneho nariadenia č. 90/X948 Sb., ako aj v
zmysle § 2 a nasledujúce zákona č. 329/X920 Sb. v znení zákona č. 220/X922 Sb. poznamenáva
sa, že nehnuteľnosti Povereníctvo pôdohospodárstva zamýšľa prevziať a že tieto nehnuteľnosti sú
predmetom revízie podľa zákona č. X42/X947 Sb. v znení zákona č. 44/X948 Sb. Uvedený zápis má
za následok, že sporné nehnuteľnosti boli podľa § 8 ods. X zákona č. X42/X947 Sb. o revízii prvej

pozemkovej reformy získané pre účely prídelcov a teda takto zabraný majetok bol podľa zákona o
revízii prvej pozemkovej reformy štátom prevzatý (podržaný pre účely všeobecne prospešné, alebo bol
určený pre prídely). Zo spisového materiálu Č.d. 2X34/X955, ktorého súčasťou je uznesenie Ľudového
súdu X. B. Č.d. 2X34/X955 zo dňa XX.X0.X955 o povolení vykonania zápisu zmeny vlastníctva v
pozemkovej knihe k.ú. G., pozemkovoknižnej vložke č. XXX zistil, že v prípade sporných nehnuteľností

bol vyznačený v celosti prechod vlastníckeho práva z S. kapituly na Československý štát a to na
podklade prídelových listín Okresného národného výboru v Nových Zámkoch. Okresný národný výbor
v Nových Zámkoch bol v tej dobe orgánom, ktorý podľa vtedajšieho právneho poriadku mal právomoc
a kompetencie vydávať prídelové listiny podľa zákona č. X42/X947 Sb. o revízii prvej pozemkovej
reformy. Na pozemkovoknižnú parcelu č. X077/X bola vydaná jedna prídelová listina, ktorá je z hľadiska

formálnych náležitostí, ktoré jediné je oprávnený súd skúmať, právne perfektná, pretože obsahuje
dátum, pečiatku ONV X. B. a podpis predsedu ONV. V prípade zostávajúcich pozemkovoknižných
parciel č. XXXX a I je situácia čiastočne iná v tom, že druhá prídelová listina bola vydaná aj v tomto
prípade ONV X. B., no pri posudzovaní formálnych náležitostí bolo zistené, že absentuje dátum,
podpis predsedu ONV, ako aj pečiatka ONV X. B.. Súd má za to, že v tomto prípade je prídelová

listina nepostačujúca a nespôsobilá vyvolávať zamýšľané účinky výlučne z formálnych dôvodov. Je
samozrejmé, že posudzovanie vecnej správnosti prídelových listín je v tomto spore súdom neprípustné.
Napriek týmto záverom pri pozemkovoknižných nehnuteľnostiach, parcelné číslo XXXX a XXXX, však
súd prvej inštancie dospel k záveru, že prešli do vlastníctva Československého štátu a to na podklade
už vyššie uvedeného zápisu č. X2 pozemkovoknižnej vložky č. XXX katastrálne územie G.. Znamená

to, že k prechodu vlastníctva na štát došlo zápisom v pozemkovej knihe, teda 30. 06. X948.
X.6. Súd prvej inštancie podrobil prieskumnej činnosti aj výzvu, ktorou sa právny predchodca
žalobcu, Rímskokatolícka cirkev, Bratislavsko-trnavská arcidiecéza, obrátila na žalovaného o vydanie
predmetných nehnuteľností. Úvahu žalovaného, že mu na základe tejto výzvy nevznikla povinnosť
vydania nehnuteľností z dôvodu neuvedenia reštitučného titulu podľa § 3 ods. X zákona číslo X6X/2005

Z.z., vyhodnotil ako nedôvodnú. Vo výzve na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam adresovanej
žalovanému, právnym predchodcom žalobcu, bolo uvedené, že podľa zákona č. X6X/2005 Z. z. vyzýva
žalovaného, ako povinnú osobu, na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam nachádzajúcim sa v
pozemkovoknižnej vložke č. XXX, k. ú. G.. Poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky (napr. nález sp. zn. I. ÚS250/20X0-42 z XX. XX. 20X0 aj I. ÚS X2/20X0-47 zo 07. 07. 20X0), v

ktorých rozhodnutiach konštatoval, že pre splnenie požiadavky určitosti výzvy postačuje konkretizovať
nehnuteľnosti označením pozemkovoknižnej vložky a katastrálneho územia. "Hodnotenie skutočnosti,
že vo výzve nebol konkretizovaný dôvod, o ktorý oprávnená osoba svoj nárok opiera, spomedzi
viacerých dôvodov uvedených v § 3 ods. X zákona č. X6X/2005 Z. z. ako nesplnenie požiadavky určitosti
výzvy sa javí ako formalistická a neprípustná aplikácia zákona, ktorá opomína jeho účel." Z uvedeného

je zrejmé, že vo výzve oprávnenej osoby postačilo uviesť, že sa domáha navrátenia vlastníctva k
nehnuteľnýmveciam,ktoréprešlidovlastníctvaštátupodľakonkrétnehodôvodu§3zákonač.X6X/2005
Z. z. a nebolo potrebné priamo k výzve doložiť dôkazy preukazujúce naplnenie tvrdeného reštitučného
titulu, čo bolo napokon dodržané aj v tejto veci.X.7. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj rozhodným obdobím, kedy vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam z pôvodného vlastníka (S. arcidiecéza) prešlo na československý štát. Dospel k
záveru, že sporné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu v rozhodnom období, teda medzi 08. 05.

X945 a 0X. 0X. X990 z dôvodu uvedeného v § 3 ods. X písmeno c/ zákona číslo X6X/2005 Z.z., teda
nehnuteľné veci prešli do vlastníctva štátu odňatím bez náhrady postupom podľa zákona č. X42/X947
Sb. o revízií prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/X948 Sb. o novej pozemkovej reforme
(trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde).
X.7.X.Je síce pravdou, že pozemkovoknižná vložka č. XXX má pod poradovým číslom 6 zápis z 08. 02.

X925, v ktorom sa konštatuje, že na základe žiadosti Štátneho pozemkového úradu č. XX3.525/24-II./4
nemovitosti sú Československým štátom zabrané, že ich Štátny pozemkový úrad prevziať premýšľa - sa
poznačuje. Skutočnosť, či k tomu reálne v tom období prišlo, jasné nie je. Okrem toho je potrebné dodať,
že Záborový zákon č. 2X5/X9X9 Sb. neumožňoval nadobudnutie vlastníctva štátu, pretože v zmysle § 5
tohto zákona, štát od účinnosti tohto zákona získava len právo zaberať a prideľovať zabratý pozemkový
majetok, avšak nebol povinný majetok prevziať. Zákon totiž neustanovoval, že vlastníctvo k pozemkom,

presahujúcim stanovenú výmeru sa prevedie na iný subjekt. Vlastnícke právo nebolo úplne zrušené
priamo zo zákona. Štát síce so zabratými pozemkami disponoval v súlade s § X0, ale bez toho, aby sa
uskutočniloosobitnéprevzatiepôdyvovšeobecnomzáujme,akonapr.vyvlastnenie.Aksavpozemkovej
knihe zapísalo, že príslušný majetok spadá po zábor, resp. sú zabrané, o čo ide aj v súdenej veci, týmto
záznamom sa ešte nestal vlastníkom štát, ani pozemkový úrad, ale išlo len o blokáciu dispozičného

práva a vlastníctvo pôvodného majiteľa nezaniklo.
X.7.2. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie vyvodil skutkový záver, že nehnuteľnosti prešli
na štát neskôr a to až v rozhodnom období podľa § 2 ods. 2 zákona č. X6X/2005 Z. z.. Vychádzal
pritom aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 4Cdo247/2009 z 28. 09. 20X0 a rozsudku Najvyššieho súdu
SR 2Cdo208/2009 zo dňa 30. XX. 20X0. Dodal, že orgány štátu pri aplikácii citovaného zákona sú

povinné postupovať v súlade so zákonnými záujmami subjektov, ktorých ujma má byť aspoň čiastočne
kompenzovaná, a teda aby súdy interpretovali tento predpis vo vzťahu k oprávneným osobám čo
najústretovejšie, v duchu snahy o zmiernenie niektorých majetkových krívd.
X.8. Na základe uvedených skutočností, súd prvej inštancie dospel k záveru, že vo vyhovujúcej časti
bola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu, ako oprávnenej osoby podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona,

pasívna legitimácia žalovaného, ako povinnej osoby podľa § 4 ods. X citovaného zákona, existencia
a včasné uplatnenie písomnej výzvy na navrátenie vlastníctva podľa § 5 ods. X citovaného zákona,
keďže písomná výzva musela byť doručená povinnej osobe najneskôr do 30. 04. 2006 a v súdenej
veci tak tomu bolo dňa X2. 04. 2006. V súlade s § 5 ods. 3 citovaného zákona bolo súdne konanie
začaté do X2 mesiacov od doručenia písomnej výzvy povinnej osobe (konanie bolo začaté dňa 05.

04. 2007). Zároveň bolo preukázané, že sporné nehnuteľnosti nemajú charakter stavby. Napokon bolo
preukázané, že sporné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu v rozhodnom období uvedenom v § 2
ods. 2 citovaného zákona a zároveň spôsobom uvedeným v § 3 ods. X písmeno c/ citovaného zákona.
X.9. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom na jednej strane a žalovaným
v X. rade na druhej strane súd rozhodol podľa § 262 ods. X Civilného sporového poriadku (zákon číslo

X60/20X5 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“), v spojení s ustanovením § 255 ods. X
CSP. Pretože žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v X. rade vo výške X00 %.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný, a to proti tretiemu a štvrtému výroku

rozsudku. Dôvodil ustanovením § 365 ods. X písm. b/ CSP, že súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, ustanovením § 365 ods. X písm.
h/ CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.X.Nesprávny procesný postup a v dôsledku toho porušenie práva žalovaného na spravodlivý

proces videl žalovaný v nedostatočnom odôvodnení aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keď vôbec
nezohľadňovalanevyhodnotildôkazypredloženéžalovaným,podľaktorýchbolopotvrdenieMinisterstva
kultúry SR zo dňa X6. 03. 2009 o právnej subjektivite, vydané v rozpore s Opatrením Ministerstva kultúry
Slovenskej republiky k evidencii právnických osôb, ktoré odvodzujú svoju právnu subjektivitu od cirkví
alebo náboženských spoločností č. MK-33/200X. Predmetné potvrdenie nie je rozhodnutím správneho

orgánu, t.j. nebolo vydané podľa ustanovení zákona číslo 7X/X967 Zb. o správnom konaní a preto nie je
možné na ne prihliadať. Navyše predmetné potvrdenie je v rozpore s potvrdením štatistického úradu SR
o pridelení ICO zo dňa X8. 04. 2005, v ktorom sa uvádza rozdielny dátum vzniku žalobcu. Taktiež súd
prvej inštancie nedostatočne vysvetlil, na základe čoho dospel k záveru, že Modus vivendi preukazujeaktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a právne nástupníctvo žalobcu po S. kapitule. Odôvodnenie rozsudku,
preto nespĺňa obligatórne náležitosti stanovené Civilným sporovým poriadkom a ustálenou judikatúrou,
je prejavom svojvôle a porušením práva žalovaného na spravodlivý proces, keďže súd prvej inštancie pri

posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu odkazuje výlučne na dôkazy označené a predložené
žalobcom; v rozsudku neuviedol dôkazy oplaku žalovaného a ich vyhodnotenie; rovnako neodôvodnil,
prečo neprihliadal na dôkazy označené a predložené žalovaným.
2.2. Vytýka súdu prvej inštancie aj nesprávne právne posúdenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.
Poukazuje na reštitučný zákon (zákon č. X6X/2005 Z.z.) a dodáva, že žalobca sa nedomáha navrátenia

vlastníckeho práva od vlastníka sporných nehnuteľností, t.j. od Slovenskej republiky, ale domáha sa
navrátenia vlastníctva od žalovaného, ktorý nie je vlastníkom nehnuteľností a ani je zmocnený ex lege
konať za vlastníka. Nie je preto ani len objektívne možné, aby povinnosť vydať a navrátiť vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam zaťažovala žalovaného, keďže nikto nemôže na druhého preniesť
viac práva, ako sám má.
2.3. Ďalším dôvodom na podanie odvolania bolo nesprávne právne posúdenie existencie rozhodného

obdobia súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie nesprávne právne interpretoval ustanovenia
záborového zákona, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v dôsledku poznámky záboru došlo k prechodu
vlastníckeho práva na štát mimo rozhodného obdobia. Žalovaný už v priebehu konania poukazoval na
poznámku o zabraní nehnuteľností štátom a poznámku zamýšľaného prevzatia v pozemkovoknižnej
vložke č. XXX, katastrálne územie G.. K prechodu vlastníckeho práva na československú republiku na

základe záboru došlo konštitutívne ex lege účinnosťou záborového zákona.
2.4. Odvolateľ v podanom odvolaní vytýka súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie doručenia
riadnej, určitej a kvalifikovanej výzvy. Dôvodí tým, že z ustanovenia reštitučného zákona (X6X/2005
Z.z.) vyplýva, že obstojí právny záver súdu, že na riadne a včasné uplatnenie reštitučného nároku
postačuje predloženie výzvy, v ktorej sú identifikované nehnuteľnosti označením katastrálneho územia,

pozemkovoknižnej vložky, keďže nevyhnutým predpokladom je i preukázanie dôvodu navrátenia
vlastníckeho práva v hmotnoprávnej lehote končiacej dňom 30. 04. 2007. Poukázal na uznesenie
Ústavného súdu SR II. ÚS 4X9/20X9, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/247/2009, rozsudok
Okresného súdu X. B. sp.zn. X3C/85/2007, ktoré rozhodnutia predpokladajú podanie kvalifikovanej
výzvy, z ktorej bude zrejmé aký nárok a z akých dôvodov sa uplatňuje a podstatnou náležitosťou

ktorej bude i preukázanie skutočností poľa § 3 zákona. V prejednávanej veci žalobca nielenže v čase
podania výzvy nepreukázal dôvod na navrátenie vlastníckeho práva podľa § 3 reštitučného zákona
(X6X/2005 Z.z.) predložením listinného dôkazu, ale nepripojil žiadny dôkaz preukazujúci dôvod na
navrátenie vlastníckeho práva ani k žalobe, čo osvedčuje, že v čase podania výzvy ani len netušil
z akého titulu žiadal od žalovaného navrátenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam,

čo je v priamom rozpore so zákonnými požiadavkami reštitučného zákona. Nepreukázanie dôvodu
navrátenia vlastníckeho práva v hmotnoprávnej lehote, nie je možné zhojiť dodatočným predkladaním
dokladov pred súdom. Súd prvej inštancie preto nesprávne právne posúdil náležitosti výzvy, pretože
z ustálenej súdnej praxe najvyšších súdnych autorít, ako i zo zákonného znenia reštitučného zákona
jednoznačne vyplýva, že žalobca nedodržal kumulatívne zákonné podmienky reštitučného zákona

doručením kvalifikovanej, zrozumiteľnej a určitej výzvy, jeho právo na navrátenie vlastníckeho práva pre
preklúziu zaniklo.
2.5.Navrhuje v napadnutej časti III. a IV. výroku rozsudku súdu prvej inštancie, rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alebo v napadnutej časti zmeniť tak, že odvolací súd
žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo X60/20X5 Z.z.,
účinný od 0X. 07. 20X6, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech

ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. X CSP) a zistení,
že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods.X CSP, § 380 ods.X CSP), skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným
vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. X, § 2X9 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po
právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil.5. V prejednávanej veci sa žalobca domáha navrátenia vlastníckeho práva a vydania nehnuteľných vecí,
pozemkov, na základe reštitučného zákona (X6X/2005 Z.z.) od žalovaného.
5.X. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu, zdôvodniac splnenie podmienok

uvedených v reštitučnom zákone pre vydanie nehnuteľností a navrátenie vlastníckeho práva žalobcovi.
5.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalovaný, ktorý podal odvolanie, namietajúc tak
porušenie jeho práva na spravodlivý proces, ako aj nesprávne právne posúdenie danej veci.

6.Podľa § 387 ods.X CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
6.X.Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného

odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj
právnej stránke. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie
všaknemôžebyťvrozporesozávermisúduprvéhostupňa,môžehoibadopĺňaťvtomzmysle,žezávery
odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd musí odpovedať na

podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie
dôvody.

7. Odvolateľ, žalovaný, v podanom odvolaní namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, v

dôsledku nedostatočného odôvodnenia a nevyporiadania sa s argumentáciou žalovaného. Odvolací
súd,predtýmakopreskúmalnapadnutýrozsudok,skúmal,čisúdprvejinštancienezaťažilkonanievadou
konania, namietanou žalovaným, spočívajúcou v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie.
7.X. Odvolací súd, zaoberajúc sa pred tým, ako podrobil prieskumnej činnosti napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie vo veci samej, zaoberal sa námietkou odvolateľa o nepreskúmateľnosti rozhodnutia,
spôsobujúcej vadu konania. V tejto súvislosti poukazuje na stálu rozhodovaciu prax Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, v danom prípade konkrétne na rozhodnutie sp.zn. 3Cdo XX8/20X6, v
ktorom dovolací súd uviedol, že: „nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou
najvyššieho súdu (R XXX/X998) považovaná za procesnú vadu („inú vadu konania“), nezakladajúcu

prípustnosť dovolania. Správnosť takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdili
viaceré rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré
zotrvali na právnych záveroch súladných s R XXX/X998 (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. I. ÚS
364/20X5, II. ÚS X84/20X5 a III. ÚS 288/20X5). Ústavný súd v náleze z 30. januára 20X3 sp. zn. III. ÚS
55X/20X2 konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho

súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa
§ 237 OSP, ale len tzv. inú vadu konania podľa § 24X ods. 2 písm. b/ OSP.“. Obdobne argumentoval
ústavný súd v uznesení zo X4. januára 20X5 sp. zn. III. ÚS X/20X5 a tiež v uznesení z 26. augusta 20X5
sp. zn. I. ÚS 364/20X5. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo
3. decembra 20X5, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť

rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 24X ods. 2 písm. b/ OSP. Výnimočne, keď písomné
vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,
môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. X písm. f/ OSP“. Toto
stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod R 2/20X6.

7.2.Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby
sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety
a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu
neobsahujevôbecžiadneodôvodnenie,alebokeďsavyskytli„vadynajzákladnejšejdôležitostipresúdny

systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej,
že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).“
7.3. Uvedené stanovisko sa vzťahuje aj vady konania pred súdom prvej inštancie, na ktoré odvolací
súd musí prihliadať aj bez návrhu. Civilný sporový poriadok, upravuje odvolací dôvod, odňatie možnostikonať pred súdom v ustanovení § 365 ods.X písm. b/ CSP, a po jeho zistení umožňuje odvolaciemu
súdu podľa § 389 ods. X písm. b/ CSP napadnuté rozhodnutie zrušiť.
7.3.X.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v danej veci však nezistil žalovanou

namietanú vadu konania, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahovalo náležitosti § 220 ods.
2 CSP, obsahovalo dôvody a úvahy, na základe ktorých v danej veci rozhodol. Súd prvej inštancie sa
v napadnutom rozsudku podrobne zaoberal splnením podmienok pre navrátenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, vecnou aktívnou a pasívnou legitimáciou strán sporu, ako aj náležitosťami a určitosťou
výzvy na navrátenie vlastníckeho práva.

7.4.Námietku žalovaného, týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia a následného odňatia
možnosti strane sporu konať pred súdom, vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú.

8. Následne odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalovaným, preskúmal v danej veci tak
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a
skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a

na ich závere vec aj správne právne posúdil. Vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. X CSP potvrdil. Zároveň odvolací
súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj podrobne, rozsiahle a v dostatočnej miere a správne
tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil
a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.

9. Odvolací súd, stotožniac sa tak s výrokom napadnutého rozsudku, ako aj s jeho odôvodnením, na
zdôraznenie správnosti iba dodáva, že prijatie zákona č. X6X/2005 Z.z. (obdobne ako v prípade zákona
č. 282/X993 Z.z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským
spoločnostiam), bolo motivované snahou dosiahnuť naplnenie princípu všeobecnej spravodlivosti a

morálky spoločnosti pri vrátení odňatého majetku a poznaním, že tento majetok bude mať všeobecno-
prospešný význam, predovšetkým v charitatívnej a sociálnej oblasti, ako aj v zdravotníctve, školstve
a inde. Vrátením majetku sa sledoval aj dlhodobejší cieľ spočívajúci vo vytváraní ekonomických
podmienok pre proces postupného ekonomického osamostatnenia cirkví a náboženských spoločností.
Predmetomreštitúciiboloajnavráteniemajetkucirkvámanáboženskýmspoločnostiamvzmysleprávnej

úpravy obsiahnutej v zákonoch č. 298/X990 Zb. o úprave niektorých majetkových vzťahov rehoľných
rádov a kongregácií a arcibiskupstva olomouckého v znení neskorších predpisov, č. 2XX/X990 Zb.
Zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady o usporiadaní majetkových vzťahov medzi
gréckokatolíckou a pravoslávnou cirkvou, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 282/X993Z.
z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam v

znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 282/X993 Z. z.) v znení zákona č.97/2002 Z. z. a
zákona č. X6X/2005 Z. z. Zákon č. X6X/2005 Z.z. bol prijatý ako posledný zákon upravujúci reštitúciu
cirkevného majetku. Z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva, že existujúci právny stav, najmä
zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. X80/X995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k

pozemkom v znení neskorších predpisov preukazovali, že vlastníckemu právu k pôde fyzických osôb
a náprave krívd spáchaných na tomto majetku fyzickým osobám v rozhodnom období poskytoval štát
vyššiu ochranu ako náprave krívd spáchaných na majetku cirkvi a náboženských spoločností podľa
zákona č. 282/X993 Z. z. v platnom znení, čím boli porušené ústavné práva týchto subjektov a ústavná
rovnosť ochrany vlastníctva. Cieľom zákona č. X6X/2005 Z. z. je umožniť oprávneným osobám, ktoré

nestihli uplatniť svoj nárok v stanovenej lehote podľa zákona č. 282/X993 Z. z., aby tento mohli uplatniť
v novej lehote a aby sa poskytla rovnaká ochrana vlastníctva fyzickým osobám a vlastníctva cirkvám a
náboženským spoločnostiam. Hoci hlavným dôvodom prijatia zákona č. X6X/2005 Z. z. bolo poskytnutie
ďalšej lehoty na uplatnenie nárokov oprávnených osôb, jeho cieľom nebolo zúžiť rozsah spôsobilého
predmetu vydania. Účelom zákona bola opakovane náprava krívd spáchaných v minulosti samotnou

štátnou mocou, preto orgány štátu sú pri aplikácii a interpretácii tohto predpisu povinné postupovať
v súlade so zákonnými záujmami subjektov, ktorých ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. K
splneniu jeho účelu a cieľa je preto nutné, aby súdy interpretovali tento predpis vo vzťahu k oprávneným
osobám čo najústretovejšie v duchu snahy o zmiernenie niektorých majetkových krívd, v dôsledku
ktorých k prechodu majetku došlo (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 247/2009z 28.

septembra 20X0, nález Ústavného súdu SR III. ÚS 342/20X7-54).
9.X.Zasituácie,žesúdprvejinštancievzmysletýchtoprávnychnoriempostupoval,nadanúvecsprávne
aplikoval, je jeho rozhodnutie vecne správne a odvolací súd sa s týmto rozhodnutím v plnom rozsahu
stotožnil,nemalpretoinúmožnosť,akohopodľa§387ods.XCSPpotvrdiť.Vďalšíchdôvodochodvolacísúd poukazuje na úplné a rozsiahle odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa taktiež v plnom
rozsahu stotožnil.

X0. Ustanovenie § 387 ods. 3 CSP ukladá odvolaciemu súdu vysporiadať sa s podstatnými námietkami
uvedenými v podanom odvolaní.
X0.X. Odvolateľ v prvom rade v podanom odvolaní namieta porušenie jeho základného práva na
spravodlivý proces dôvodiac nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku v časti vecnej
aktívnej legitimácie žalobcu.

X0.X.X. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorý sa zaoberal otázkou vecnej aktívnej legitimácie žalobcu. Taktiež v tejto súvislosti
poukazuje na už ustálenú súdnu prax, kedy vyššie súdne autority svojimi rozhodnutiami ustálili právne
nástupníctvo Rímskokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike po rímskokatolíckej cirkvi sídliacej mimo
územia Slovenska (napr. 3 Cdo 200/20X0, ktoré rozhodnutie bolo uverejnené aj v zbierke rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR pod č. 38/20X3).

X0.X.2. Ďalej, poukazujúc na túto súdnu prax, odvolací súd iba dodáva, že podľa § 2 ods. 2 zákona
č. X6X/2005 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa odseku X môže
uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území
Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec
prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája X945, židovským náboženským obciam od 2.

novembra X938 do X. januára X990 spôsobom uvedeným v § 3. Toto ustanovenie v otázke právnej
subjektivityjednotlivýchcirkvíanáboženskýchspoločnostíodkazujenazákonč.308/X99XZb.oslobode
náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, ktorý priznáva právnu subjektivitu
všetkým cirkvám a náboženským spoločnostiam registrovaných štátom (§ 4 ods. 3).
X0.X.3.RímskokatolíckacirkevbolanaúzemíSlovenskaštátomuznanácirkevajvobdobí,ktoréjepodľa

zákonač.X6X/2005Z.z.rozhodnéprezmiernenienásledkovniektorýchmajetkovýchkrívdspôsobených
cirkvám a náboženským spoločnostiam a bola vlastníkom aj tých nehnuteľností, ktoré boli v čase odňatia
štátom vedené v pozemkových knihách na Ostrihomskú arcidiecézu alebo iný zahraničný právny subjekt
rímskokatolíckej cirkvi. S. arcidiecéza nemala k týmto majetkom v období odňatia štátom už žiadne
práva ani de facto ani de iure. Svätá stolica im právo spravovať tieto majetky odňala 29. mája X922 a

právne toto územie aj odčlenila od S. arcidiecézy a pripojila k Trnavskej apoštolskej administratúre dňa
2. septembra X937.
X0.X.4.Vzťahy medzi Československou republikou a Svätou stolicou boli upravené medzinárodnou
zmluvou Modus vivendi, uzavretou X7. decembra X927, ktorá nadobudla platnosť 2. februára X928.
Touto zmluvou bol stanovený spôsob a zásady nového ohraničenia československých diecéz. Podľa

článku I tejto zmluvy Československá republika uznala, že len Svätá stolica má právo ohraničiť
svoje diecézy a súčasne sa Svätá stolica zaviazala, že žiadna časť Československej republiky
nebude podriadená ordinárovi, ktorého sídlo je za hranicami Československej republiky a že žiadna
československá diecéza nebude presahovať štátne hranice. V článku II tejto zmluvy sa strany dohodli,
že nútená správa nehnuteľných a hnuteľných cirkevných majetkov v Československu je dočasná, až do

uzatvorenia dohody určenej v článku I a zveruje sa komisii pod predsedníctvom episkopátu príslušného
územia.
X0.X.5.V súlade so zmluvou Modus vivendi Svätá stolica Apoštolskou konštitúciou „Ad ecclesiastici
regiminis incrementum“ z 2. septembra X937 určila obvody diecéz na území Československej republiky
tak, aby sa kryli so štátnymi hranicami. Touto Apoštolskou konštitúciou bolo rozhodnuté aj o rozčlenení

S. arcidiecézy tak, že územie S. arcidiecézy ležiace na území Československej republiky sa od nej
odčlenilo a táto časť prešla na samostatnú cirkevnú jednotku - Trnavskú apoštolskú administratívu.
Svätá stolica tým územne zladila hranice diecéz so štátnymi hranicami a rozhodla o tom, že hnuteľný
a nehnuteľný majetok na území Československej republiky patriaci pôvodne S. arcidiecéze pripadá
Trnavskej apoštolskej administratíve, ktorá mala sídlo v Trnave

X0.X.6.Aj ďalšie Apoštolské konštitúcie „Praescriptionum sacrosancti“ a „Qui divino“ potvrdili krytie
hraníc slovenských diecéz s československými štátnymi hranicami a sú v plnom súlade aj so Základnou
zmluvou medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou z 24. novembra 2000 (článok 3 ods. 2 a článok
X9), Ústavou Slovenskej republiky (článok 20 a článok 24), ako aj so zákonom č. 308/X99X Zb. (§ 6
ods. X písm. g/).

X0.X.7.Vzhľadom na uvedené skutočnosti, právne normy a historické relevantné dokumenty je
nepochybné, že v období rozhodnom pre zmiernenie niektorých majetkových krívd spôsobených
cirkvám a náboženským spoločnostiam, bola Rímskokatolícka cirkev so sídlom na Slovensku na
základe právneho nástupníctva podľa územného princípu vlastníkom všetkých nehnuteľností, pôvodnezapísaných v pozemkových knihách na zahraničné cirkevné právne subjekty, teda aj na S. arcidiecéze.
K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky a v iných rozhodnutiach, napr. vo veci
sp. zn. 3Cdo 200/20X0, 3 Cdo XX9/2002, sp. zn. 2 Cdo 208/2009, pričom vo veci sp. zn. 2 Cdo

208/2009 v dôsledku ústavnej sťažnosti žalovaného rozhodoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky,
ktorý uznesením z 25. mája 20XX sp. zn. IV. ÚS 2X6/20XX sťažnosť, v ktorej žalovaný namietal
porušenie jeho základných práv, spočívajúce okrem iného v nesprávnosti riešenia otázky právneho
nástupníctva žalobkyne po pôvodnom vlastníkovi nehnuteľnosti (S. arcidiecéza), dovolacím a odvolacím
súdom, odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Rovnako rozhodol Ústavný súd Slovenskej

republiky uznesením z 2X. mája 2009 sp. zn. III. ÚS X42/2009 o ústavnej sťažnosti žalovaného vo veci
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9 Co 232/2007 (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2 Cdo 208/2009,
3Cdo 200/20X0). Z uvedených rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že otázka právneho nástupníctva po
S. arcidiecéze bola vyššími súdnymi autoritami vyriešená.
X0.X.8. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, odvolací súd námietku odvolateľa
vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú. Odvolací súd iba poznamenáva, že z jeho rozhodovacej

praxe mu je známe, že žalovaný bol vo viacerých veciach stranou sporu a preto s otázkou právneho
nástupníctva bol už oboznámený z rozhodnutí súdov.
X0.2. S poukazom na tieto dôvody, odvolací súd taktiež námietku odvolateľa, že potvrdenie Ministerstva
kultúry SR zo dňa X6. 03. 2009 o právnej subjektivite žalobcu nie je právne relevantné, ako
nedôvodnú zamietol. Dodáva iba, že potvrdenie o právnej subjektivite nie je potrebné vydávať v podobe

rozhodnutia podľa správneho poriadku. Za právne relevantnú skutočnosť odvolací súd nepovažoval
ani tvrdenie žalovaného o rozdielnom dátume vzniku žalobcu, uvedenom v predmetnom potvrdení a v
potvrdeníštatistickéhoúradu.Námietkuodvolateľavyhodnotilakoúčelovú,nakoľkopotvrdenieoprávnej
subjektivite žalobcu bolo podkladom pre vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu v nespočetnom množstve
súdnych sporov a odvolaciemu súdu nie je známe žiadne rozhodnutie, ktorým by táto právna subjektivita

žalobcu bola spochybnená.
X0.3. Žalovaný v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
dôvodiac, že žalovaný nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností a preto nie je možné naplniť
výrokovúčasťnapadnutéhorozsudku,keďženiktonemôženadruhéhopreniesťviacpráva,akosámmá.
X0.3.X. Podľa § 4 ods. X zákona číslo X6X/2005 Z.z. povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku

dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo
nehnuteľnú vec drží. Z tohto citovaného ustanovenia teda jednoznačne vyplýva, že povinnou osobou,
ktorá má vydať nehnuteľnosti, je osoba, ktorá spravuje tieto nehnuteľné veci, resp. nehnuteľnú vec
drží, užíva, berie z nej úžitky. V danej veci vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané,
že žalovaný na predmetných nehnuteľnostiach hospodáril, užíval ich a bral z nich úžitky. Je preto

nepochybne povinnou osobou, ktorá spĺňa všetky zákonom predpokladané podmienky, na vydanie
predmetných nehnuteľností. Odvolací súd preto námietku žalovaného o nedostatku jeho vecnej pasívnej
legitimácie, ako nedôvodnú zamietol. Poukazuje na odôvodnenie už súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsudku, ktorý sa podrobne zaoberal aj vecnou pasívnou legitimáciou žalovaného.
X0.4. Odvolateľ v podanom odvolaní namieta nedoručenie riadnej, určitej a kvalifikovanej výživy žalobcu

žalovanému, a to predovšetkým z dôvodu neuvedenia konkrétneho dôvodu podľa § 3 zákona číslo
X6X/2005 Z.z.
X0.4.X. Odvolací súd k tejto námietke odvolateľa iba opätovne poukazuje na odôvodnenie rozsudku
súdomprvejinštancie.Zároveňpoukazujenaužustálenúsúdnuprax,kedyrozhodnutiavyššíchsúdnych
autorít (najvyššieho súdu, ústavného súdu) vo viacerých rozhodnutiach konštatovali, že v ustanovení §

5 ods. X zákona č. X6X/2005 Z.z. nie je bližšie vymedzený obsah pojmu „výzva“ a jej náležitosti, potom
pre stanovenie minimálnych kritérií pre jej určitosť a platnosť, musí sa spravovať takým výkladovým
pravidlom, ktorý sleduje naplnenie účelu zákona. Preto názoru odvolateľa, že žalobca vo svojej výzve
nekonkretizoval dôvod, o ktorý svoj nárok opiera, spomedzi viacerých dôvodov uvedených v § 3
ods. X zákona číslo X6X/2005, ako nesplnenie požiadavky určitosti výzvy, javí sa ako formalistická a

neprípustná aplikácia zákona, ktorá opomína jeho účel (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. I. ÚS X2/20X0-47 zo dňa 07. júla 20X0). Taktiež ďalšie rozhodnutia napr. I. ÚS 206/20X0, I. ÚS
X2/20X0, I. ÚS 250/20X0, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo XX/20X0,
tento názor akceptujú a stotožňujú sa s ním. Z uvedeného dôvodu preto námietku odvolateľa opätovne
vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú, nakoľko sa s týmto právnym názorom musel oboznámiť už

v iných rozhodnutiach.
X0.5. K námietke odvolateľa, týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia existencie rozhodného
obdobia,odvolacísúdopätovnepoukazujenarozsudoksúduprvejinštancie,ktorýsapodrobnezaoberal
rozhodným obdobím, prijal záver, že k prechodu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na štátdošlo zápisom v pozemkovej knihe, teda 30. 06. X948, čo spadá do rozhodného obdobia podľa § 2
ods. 2 zákona číslo X6X/2005 Z.z. Názor žalovaného, že k prechodu vlastníctva na štát došlo už na
základe záborového zákona, nie je správny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie,

že záborový zákon číslo 2X5/X9X9 Sb. neumožňoval nadobudnutie vlastníctva štátu, pretože podľa § 5
tohto zákona, štát získal len právo zaberať a prideľovať zabratý pozemkový majetok. Ak by bolo prevzaté
vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam na základe záborového zákona, nemohol byť v prejednávanej
veci daný postup podľa zákona číslo X42/X947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy, na základe
ktorého zákona boli vydané prídely v prospech žalovaného. Z tohto dôvodu preto námietku žalovaného

vyhodnotil ako nedôvodnú a účelovú.

XX. S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny, podľa § 387 ods. X CSP, potvrdil.

X2.Onáhradetrovkonaniarozhodolodvolacísúdvsúladesustanovením§396vspojenísustanovením

§ 255 CSP tak, že úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalovanému. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 CSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou

organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).