Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. august 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/168/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116221364
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1116221364.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov
JUDr. Anny Kašajovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: M. O., B. A. X, B.,
proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám.
13, Bratislava, v konaní o zaplatenie 15 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava I č.k. 23C/107/2016-78 zo dňa 6. septembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie, ktorým sa žalobca domáhal proti
žalovanému odškodnenia v sume 15 000 eur, za ujmu, ktorá mu bola spôsobená v dôsledku toho, že

nezákonne vykonával trest v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 1T 55/2008 zo dňa
26.9.2011 spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4TO/169/2011 zo dňa 07.06.2012.
Svoj nárok odvodzoval od rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/64/2012 zo dňa 27.11.2012,
ktorým boli uvedené rozhodnutia zrušené, vec bola vrátená na prejednanie odvolaciemu súdu a žalobca
bol následne rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To 5/2013 spod obžaloby oslobodený.
Žalobca tvrdil, že súdy ho uvedenými nezákonnými rozhodnutiami poškodili verejne, v osobnom a

rodinnom živote, ako aj v pracovnom a spoločenskom živote. Neprávom vykonávaný trest a celá táto
udalosť ho verejne poškodzovala, poškodila nielen jeho osobu, ale aj jeho rodinu a to dlhotrvajúcim
konaním súdov a následne aj neprávom vykonávaným trestom. Jeho poškodzovanie trvalo od roku 2005
až pokým o jeho nevine nerozhodol Najvyšší súd.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava II
pod sp. zn. 51C/456/2015 zistil, že žalobca sa domáhal voči žalovanému (Slovenskej republike v
zastúpení Ministerstva spravodlivosti) zaplatenia odškodnený sumou vo výške 35 000 eur za ujmy,
ktoré mu boli spôsobené v dôsledku neprávom vykonávaného trestu v zmysle rozsudku Okresného
súdu Bratislava III sp. zn. 1T/55/2008 zo dňa 26.09.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 4To/169/2011 zo dňa 07.06.2012. Konštatoval, že žalobca svoj nárok odvodzoval

od rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/64/2012 zo dňa 27.11.2012, ktorým boli uvedené
rozhodnutia zrušené. Žalobca uviedol, že rozhodnutia súdov ho poškodzovali verejne, ako aj v osobnom
a rodinnom živote a taktiež v pracovnom a spoločenskom živote. Vzhľadom na dĺžku trestného konania
9 rokov, bolo potrebné toto chápať ako vážny zásah do jeho osobnej slobody ako nevinného človeka,
ktorý má z uvedených dôvodov značne sťažený svoj život, s následkom zníženia aj jeho odmien a
finančných príjmov. Žalobca bol niekoľko rokov nútený znášať procesy a jednotlivé konania, pričom bol

neprávom ohrozovaný rôznymi následkami, ktorého poškodzovali jeho aj jeho rodinu. Až Najvyšší súd
SR spravodlivo rozhodol, že trestná vec nie je trestným činom, čím bola potvrdená jeho nevina, tedatrestný čin spáchaný nebol, a preto nebol dôvod na jeho potrestanie. Neprávom vykonávaný trest a
celá táto udalosť poškodila nielen jeho osobu, ale aj jeho rodinu a to dlhotrvajúcim konaním súdov a
následne aj neprávom vykonávaným trestom. Za ujmy, ktoré mu týmto boli spôsobené počas 9 rokov ako

nevinnej osobe žiadal, aby bol odškodnený sumou vo výške 35 000 eur. O predmetnom návrhu rozhodol
rozsudkom zo dňa 08.02.2017 č.k. 51C/456/2015-74, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.05.2017, a
ktorým návrh zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol, že posúdil uplatnený nárok podľa príslušných
ustanovený zákona č. 514/2003 Z.z. ako žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy
spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci ako aj podľa ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka o
ochrane osobnosti.

3. Konštatoval, že o tie isté strany ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho
vzťahu. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným
petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na

rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti strán sporu a
totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne. Za tú istú vec treba v novom konaní považovať
ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci
z totožného skutkového stavu. O prekážku rozsúdenej veci nejde, ak chýba čo i len jeden z uvedených
znakov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. októbra 2011, sp. zn. 5 Cdo 280/2010).

4. Poukázal na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 51C 456/2015
ako aj v predmetnej veci vystupujú rovnaké strany, ktoré vystupujú na rovnakých sporových stranách,
a to M. O., C. R.. Č.. XX, XXX XX B., št. príslušnosť: SR ako žalobca a Slovenská republika zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. č. 13, 813 11 Bratislava ako žalovaná. V

oboch konaniach je predmetom konania nárok žalobcu na odškodnenie - náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, odôvodnený rovnakými skutkovými okolnosťami od ktorých žalobca svoje nároky odvodzuje
(zrušenie právoplatného odsudzujúceho rozsudku a následné oslobodenie spod obžaloby v trestnom
konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 1T 55/2008).

5. V nadväznosti na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že v posudzovanej veci existuje
prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), a preto konanie pre existenciu neodstrániteľnej
prekážky konania, podľa § 161 ods. 1 a ods. 2 CSP v spojení s 230 CSP zastavil.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP s odôvodnením, že žalobca

procesnezavinilzastaveniekonania,avšakžalovanému,ktorémuvznikolnároknanáhradutrovkonania,
žiadne trovy nevznikli.

7. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní namietal, že v konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 51C 456/2015 sa síce procesné právoplatne

rozhodlo, ale nie vo veci samej, pretože tá nebola prejednaná v jeho prítomnosti, k tejto sa nevyjadril,
a rozsudok v predmetnej veci je preto nezákonný. Uviedol, že vzhľadom k okolnostiam a to odňatie
práv vyjadriť sa k veci samej, vyjadriť sa v jeho prítomnosti, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a
navrhovať a predložiť dôkazy, ide o skutočnosti ktoré neumožňovali súdu ukončiť konanie sp. zn.
51C/456/2015 rozsudkom zo dňa 8.2.2017 č.k. 51C 456/2015-74 z dôvodov porušenia zákona. Tvrdil,

že mu predmetnom konaní nebolo umožnené podať opravný prostriedok proti tomuto nezákonnému
rozhodnutiu, preto podal iný návrh v tejto veci v znení na sumu odškodného 15 000 eur. Podľa jeho
názoru sa v tomto konaní vedie vec úplne iného návrhu s iným obsahom a inými vecami a novou sumou
odškodného oproti konaniu sp. zn. 51C 456/2015. Na základe uvedeného žiada rozhodnutie zrušiť a vo
veci konať alebo potvrdiť odškodné 15 000 eur.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že podľa jeho názoru odvolanie žalobcu je potrebné
postupom podľa § 386 písm. d) CSP odmietnuť, nakoľko toto odvolanie nespĺňa náležitosti podľa
§ 363 CSP, keďže v ňom nie sú uvedené odvolacie dôvody vymedzené v ustanovení § 365 CSP,
pre ktoré žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne. Zároveň sa stotožnil s výrokom

a odôvodnením žalobcom napadnutého uznesenia o zastavení konania a navrhol odvolanie žalobcu,
v prípade jeho vecného prejednania odvolacím súdom, ako nedôvodné zamietnuť. Konštatoval, že
súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav odôvodňujúci zastavenie konania z dôvodu existencie
prekážky už rozhodnutej veci podľa § 230 CSP, vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Bratislava IIč.k. 51C 456/2015-74 príslušného obsahu spisu a predovšetkým zo žaloby. Uviedol, že z napadnutého
uznesenia a z rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 51C 456/2015-74 je zrejmé, že predmetnom
uvedeného konania medzi totožnými stranami na strane žalobcu a žalovanej ako v danom konaní

bola, náhrada škody - nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená v trestnom konaní, v
ktorom bol žalobca rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.09.2011 sp. zn. 1T 55/2008, v
spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.06.2012 sp. zn. 4To 169/2011, odsúdený,
pričom právoplatný odsudzujúci rozsudok bol neskôr uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 06.11.2013 sp. zn. 2Tdo 64/2012, zrušený, v dôsledku čoho žalobca namietal nezákonnosť

jeho odsúdenia, ako aj celého trestného stíhania vedeného proti nemu. Svoje tvrdenia, že v tomto
konaní sa prejednáva iný nárok založený na iných skutkových okolnostiach ako tomu bolo v konaní
sp. zn. 51C 456/2015 vedenom na Okresnom súde Bratislava II, žalobca v podanom odvolaní žiadnym
spôsobom nepreukázal a závery súdu prvej inštancie o totožnosti veci žiadnym relevantným spôsobom
nespochybnil a nevyvrátil. Poukázal na to, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II vo veci sp.
zn. 51C 456/2015 skončilo vydaním rozsudku (teda rozhodnutím súdu vo veci samej), ktorým súd žalobu

v celom rozsahu zamietol a nie je pravdivé tvrdenie žalobcu v odvolaní, že konanie bolo zastavené len
z procesných dôvodov, bez prejednania veci súdom. Navrhol aby odvolací súd napadnuté uznesenia
ako vecne správne potvrdil.

9. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil.

10. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

11. Podľa §161 ods.2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

12. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

13. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne
správne a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§
387 ods. 2 CSP). V rozhodnutí súd prvej inštancie aplikoval správne na vec vzťahujúce sa právne normy,
ktoré taktiež správne vyložil.

14. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá
vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo
právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je
významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten,

kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a
naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom
vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku).
Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných
účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka

veciprávoplatnerozhodnutej,niejevýznamné,akosúdpoprávnejstránkeposúdilskutkovýdej,ktorýbol
predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý
skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne,
resp. inak (uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 13.10.2009, sp. zn. 5 Cdo 120/2009).

15. V danom prípade odvolací súd z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 51C
456/2015 zistil, že žalobca si odškodnenie - náhradu nemajetkovej ujmy za porušenie jeho práv a
slobôd nezákonným začatím a vedením trestného stíhania a jeho nezákonným odsúdením v konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. IT 55/2008, ktoré skončilo právoplatným
oslobodením žalobcu spod obžaloby vo veci, uplatnil už žalobou podanou na Okresnom súde

Bratislava II dňa 15.12.2015, na základe ktorej sa na tomto súde viedlo konanie pod sp. zn. 51C
456/2015. V posudzovanej veci ako aj v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II sp. zn.
51 C 456/2015 vystupujú totožné strany sporu a v oboch konaniach je predmetom konania nárok
žalobcu na odškodnenie - náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, odôvodnený rovnakými skutkovýmiokolnosťami, od ktorých žalobca svoje nároky odvodzuje (zrušenie právoplatného odsudzujúceho
rozsudku a následné oslobodenie spod obžaloby v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava III pod sp. zn. 1T 55/2008).

16. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že Okresný súd Bratislava II už o totožnom nároku
medzitýmiistýmistranamisporuprávoplatnerozhodolrozsudkomč.k.51C456/2015-74zodňa8.2.2017
právoplatným dňa 19.5.2017. Okresný súd Bratislava II posúdil uplatnený nárok podľa príslušných
ustanovený zákona č. 514/2003 Z.z. ako žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy

spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci ako aj podľa ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka o
ochrane osobnosti. Rovnako v preskúmavanej veci si žalobca uplatnil za účasti rovnakých strán sporu
totožný nárok, založený na rovnakých skutkových tvrdeniach a rovnakom právnom dôvode. Uvedené
tak založilo prekážku res iudicata, a teda pokiaľ v totožnej veci podal žalobca žalobu, v takomto
konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Vychádzajúc z odvolania žalobcu proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že žalobca
v odvolaní žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil dôvody, pre ktoré bolo konanie súdom prvej
inštancie zastavené.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie ako vecne správne potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a žalovanému úspešnému v odvolacom konaní nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. Odvolací

súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nehospodárne.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).