Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/257/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617206684
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2617206684.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu
JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska,
Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, zastúpeného splnomocnenkyňou: Advokátska
kancelária RELEVANS s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti
žalovanému: S. Q., nar. X. U. XXXX, trvalo bytom K., č. XXX, o zaplatenie 282,88 eur s príslušenstvom,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica z 29. júna 2018 č. k. 6C/60/2017-36, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti veci samej v napadnutej časti
o zaplatenie 9,28 eur mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 7,88 eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku o zaplatenie 1,40 eur žalobu zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,92%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
97,28 eur a úhradu poštových sadzieb vo výške 1,45 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku; II. vo zvyšku žalobu zamietol; III. priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 31,22 %.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 3 písm. a/, § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 2, § 10 ods. 2 a 3

zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a
o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 101, § 103 a § 489 O.z. (zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v znení neskorších zmien a doplnení).
Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 20.11.2017 domáhal proti
žalovanému zaplatenia sumy 282,88 eur (mesačné úhrady spolu 265,88 eur + 17 eur zmluvná pokuta)
s príslušenstvom, a to z titulu, že žalovaný ako platiteľ úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a/

zákona č. 340/2012 Z.z. nezaplatil mesačné úhrady vo výške 265,88 eur. Súd prvej inštancie vo veci
vydal 20.12.2017 platobný rozkaz (pod č. k. 6C/60/2017-16, ktorým vyhovel žalobe), proti ktorému podal
žalovaný odpor s vecným odôvodnením, preto súd platobný rozkaz uznesením sp. zn. 6C/60/2017-27
z 25.5.2018 zrušil.
Vychádzal zo zisteného skutkového stavu veci, podľa ktorého žalovanému, ktorý je podľa § 6 ods. 1
zákonač.340/2012Z.z.povinnýplatiťúhradyzaslužbyverejnostivovýške4,64eur,žalobcapredpisoval

mesačne úhradu dlžnej sumy, žalobca žiada zaplatenie predpísaných úhrad za obdobie od 1.1.2010
do 31.5.2017 spolu vo výške 265,88 eur. Žalobca vyzval žalovaného výzvou z 18.5.2017 na zaplatenie
sumy 271,97 eur (nedoplatok vo výške 270,52 eur+poštovné vo výške 1,45 eur), zároveň ho upozornil,
aby túto sumu zaplatil v lehote do 30 dní od doručenia tejto výzvy. Žalobca žalobou žiadal priznať 282,88
eur (nedoplatky 265,88 eur a pokuta 17 eur). Žalovaný so žalobou nesúhlasil, nakoľko trvale býva na
adrese Sekule 609, ale dlhodobo žije mimo tohto miesta, kúpil rodinný dom v Brodskom pred 2 rokmi

a celý ho prerobil, avšak s manželkou sa rozviedli a dohodli sa, že si dom nechá žalovaný, po tom, čosa vysporiada s manželkou, sa prihlási k trvalému pobytu do Brodského. Žalovaný vzniesol námietku
premlčania a žiadal, aby súd priznal iba plnenie tri roky spätne.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný je zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 340/2012 Z.z. povinný platiť

úhradu za každý aj začatý kalendárny mesiac 4,64 eur, ktorá skutočnosť zakladá záväzok, predmetom
ktorého je právo žalobcu žiadať mesačne platenie tejto sumy a povinnosť žalovaného túto sumu uhradiť.
Mal za preukázané, že žalovaný neuhradil žalobcovi do dňa podania žaloby predpisy úhrad vo výške
80,28eurzaobdobieod11/2014do5/2017.Žalobcavkonanížiadaltiežzaplateniepokuty17eur.Podľa
§ 10 ods. 3 zák. č. 340/2012 Z.z. ak platiteľ podľa § 3 písm. a/ nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote

do30dníoddoručeniavýzvypodľaodseku2,platiteľjepovinnýzaplatiťvyberateľoviúhradyajpokutu17
eur. Spolu tak pohľadávka žalobcu predstavuje sumu vo výške 97,28 eur (nezaplatené úhrady vo výške
80,28 eur + pokuta vo výške 17 eur). Žalovaný v konaní existenciu žalobcovej pohľadávky nenamietal
a ani v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že by vzniknutý dlh žalobcovi uhradil v inej výške, než
ako tvrdí žalobca. Súd tak, prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou sporových strán tvrdiť
určité skutočnosti a tieto v konaní preukázať, nemal preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi dlžnú

sumu 97,28 eur, a preto súd uložil žalovanému povinnosť túto sumu žalobcovi zaplatiť.
Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 340/2012 Z.z. úhrada sa
platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa
príslušného kalendárneho mesiaca. Súd tak mal preukázané, že úhrada za mesiac 10/2014 sa stala
splatnou dňa 1.11.2014. Keďže premlčacia doba podľa § 101 O.z. je tri roky, právo žalobcu vymáhať

od žalovaného úhradu za mesiac 10/2014 a všetky predchádzajúce úhrady spolu vo výške 185,60 eur
je premlčané, nakoľko žaloba bola podaná na súde až dňa 20.11.2017 a žalovaný v konaní namietol
premlčanie práva. I keď žalobcovo právo na zaplatenie dlhu žalovaným premlčaním nezaniklo, súd
mu toto právo kvôli vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného nemohol v súdnom konaní
priznať. Na základe uvedených skutočností súd žalobu v tejto časti zamietol.

V časti o trovách prvoinštančného konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 2 a § 262
ods. 2 CSP, vecne dôvodil, že žalovanému priznal náhradu trov konania len v pomernej výške podľa
miery jeho úspechu a neúspechu, keď žalobca žiadal zaplatiť 282,88 eur, žalovaný bol úspešný v sume
185,60 eur spolu s prísl. úrokom z omeškania, čo predstavuje 65,61 % zo sumy 282,88 eur, neúspešný
tak bol vo výške 34,39 %, pomer jeho úspechu a neúspechu tak predstavuje 31,22 % (65,61%-34,39%),

čo je miera jeho úspechu v tomto spore.

2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti veci samej iba v časti o zaplatenie 9,28 eur a v časti trov
konania podal včas odvolanie žalobca, s návrhom na jeho zrušenie v napadnutej časti a vrátenie veci
na nové prejednanie súdu prvej inštancie, prípadne na jeho zmenu vyhovením žalobe aj v takejto časti a

zaviazanímžalovanéhoknáhradetrovkonaniavrozsahu100%.Dôvodil,žesúdnazákladevykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP)
a vec nesprávne právne posúdil (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Súd žalobcovi
nepriznal časť uplatneného nároku, nakoľko žalovaný vykonal úhrady na pohľadávku uplatňovanú v
tomto konaní resp. nie je zrejmé, ako dospel k výške sumy, ktorú priznal žalobcovi. Súd v rozhodnutí

podrobne vyčíslil úhrady žalovaného za jednotlivé obdobia, ktoré tvoria žalovanú pohľadávku, no toto
vyčíslenie nebolo správne. Žalobca si uplatňuje po čiastočnom späťvzatí pohľadávku voči žalovanému
za obdobie 01.11.2014 - 30.5.2017. Žalobca spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu doručil
konajúcemu súdu prehľad platieb a úhrad žalovaného, ktoré už boli zohľadnené vo výške žalovanej
sumy. K výslednej sume 97,28 eur, ktorú priznal žalobcovi dospel súd nasledovným výpočtom tak, že

od výšky žalovanej istiny, ktorá zostala po čiastočnom späťvzatí vo výške 143,84 Eur odrátal sumu
úhrad, ktoré žalovaný v danom období vykonal. Žalovaný v nepremlčanom období od 11/2014 - 5/2017
vykonal 12 úhrad po 4,64 eur t. j. spolu 55,68 eur s ohľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany
žalovaného. Tento výpočet však neodráža reálny stav, teda sumu, ktorú konajúci súd žalobcovi priznal,
nakoľko ako vyplýva z výpočtu súdu priznal žalobcovi sumu 97,28 eur vrátane pokuty vo výške 17 eur,

pričom bez pokuty ide o sumu vo výške 80,28 eur. Pri výpočte sumy úhrad za žalované obdobie došlo
tedazostranysúdukchybevovýpočte,čímkonajúcisúdukrátilžalobcuo9,28eur,nakoľkoakodrátame
od sumy 143,84 eur (pohľadávky za nepremlčané obdobie sumu úhrad vykonaných žalovaným vo výške
55,68 eur, ostane neuhradená suma vo výške 88,16 eur. Konajúci súd teda mal žalobcovi priznať sumu
vo výške vo výške 105,16 eur, poštovné vo výške 1,45 eur, a ako to urobil konajúci súd, V kontexte

uvedeného bola nesprávne vyčíslená aj výška trov konania, ktorú konajúci súd priznal žalobcovi, čím sa
tedanesprávnevysporiadalsoskutkovýmiokolnosťamiprípaduavykonanýmidôkazmi,avecnesprávne
právne posúdil.3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

4. Odvolací súd výzvou z 26.9.2019 pod č. k. 10Co/257/2018-61 vyzval žalobcu, aby oznámil, či prišlo

v predmetnej veci k čiastočnému späťvzatiu žaloby (ktoré bolo spomenuté v odvolaní), nakoľko takéto
podanie sa v spise nenachádza, čo vyplýva aj z napadnutého rozsudku.
Žalobca v jeho podaní z 30.9.2019 oznámil odvolaciemu súdu, že pri koncipovaní odvolania nastala
chyba v písaní, v predmetnej veci nebolo čiastočné späťvzatie žaloby realizované.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné

vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie

v zamietajúcej časti veci samej v napadnutej časti o zaplatenie 9,28 eur s príslušenstvom je dôvodné
zmeniť.

6.Predmetomodvolaciehokonaniajepreskúmaniesprávnostipostupuarozsudkusúduprvejinštanciev
jeho zamietajúcej časti veci samej v napadnutej časti o zaplatenie 9,28 eur a v závislej časti trov konania.

7. Žalovaný namietal v odvolaní, že pri výpočte sumy úhrad za žalované obdobie došlo zo strany súdu
k chybe vo výpočte, čím konajúci súd ukrátil žalobcu o 9,28 eur.
Odvolací súd vykonal prepočet a zistil, že žalobca žalobou uplatnil nárok na zaplatenie istiny 265,88 eur
+ pokuty 17 eur = 282,88 eur + 1,45 eur poštové sadzby = celkovo uplatnil sumu 284,33 eur. Súd prvej
inštancie napadnutým rozsudkom žalobcovi priznal 80,28 eur + 17 eur = 97,28 eur + poštové sadzby

1,45 eur, z čoho vyplýva, že zamietol žalobu v časti o 185,60 eur.
Žalobca v žalobe uviedol, že uplatňuje nárok za kontrolované obdobie od 1.1.2010 do 31.5.2017 v
sume 265,88 eur, avšak podľa listinného dôkazu - prehľadu platieb (č.l. 4 spisu), ktorý bol prílohou
žaloby a ktorý žalovaný nezospornil bol nedoplatok žalovaného za obdobie od 1.1.2010 do 31.5.2017
v sume 269,12 eur (žalovaný mal zaplatiť 89 eur x 4,64 eur = 412,96 eur, avšak zaplatil iba 143,84

eur, nedoplatok tak predstavuje 269,12 eur) a za obdobie 11/2014-5/2017 (na ktoré sa nevzťahuje
premlčanie ) v sume 88,16 eur (žalovaný mal zaplatiť 31 eur x 4,64 eur = 143,84 eur, avšak zaplatil
iba 55,68 eur, nedoplatok tak predstavuje 88,16 eur). Na základe uvedeného výpočtu mala byť správne
priznaná suma 88,16 eur + pokuta 17 eur = 105,16 eur + poštové sadzby 1,45 eur = 106,61 eur, bola
však priznaná suma 80,28 eur + 17 eur = 97,28 eur + poštové sadzby 1,45 eur = 98,73 eur, rozdiel

predstavuje sumu -7,88 eur a nie -9,28 ako tvrdil odvolateľ. Súd prvej inštancie nad sumy 97,28 eur +
poštové sadzby 1,45 eur žalobu zamietol, teda zamietol žalobu v časti o 185,60 eur, z ktorej zamietnutej
časti odvolateľka spochybnila iba zamietnutie sumy 9,28 eur.
Z vyššie uvedeného však vyplýva, že namietaná nesprávnosť vo výpočte súdu prvej inštancie bola
dôvodná iba ohľadom sumy 7,88 eur, preto odvolací súd podľa § 388 CSP v zamietajúcej časti veci

samej v napadnutej časti o zaplatenie 9,28 eur rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi 7,88 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku o zaplatenie
1,40 eur žalobu zamietol.

8. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Nakoľko odvolací súd čiastočne zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné znovu rozhodnúť
aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a tiež o nároku na náhradu trov odvolacieho
konania. V novom rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania je premietnutý úspech strany v celom

konaní.Odvolacísúdvzhľadomktomu,žetunebolidanéžiadnedôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,ktoré
by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP), rozhodol tak, že žalovaný
má proti žalobcovi nárok na náhradu trov tohto konania (ako celku, teda prvoinštančného i odvolacieho
konania) v rozsahu 24,92% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
Hoci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne aplikoval ustanovenie §
255 CSP, vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu strán v konaní, v dôsledku čiastočnej zmeny
napadnutéhorozhodnutiasúduprvejinštancie,došloajkzmenepomeruúspechuaneúspechustrántak,
žeúspechžalobcupredstavoval37,54%(žaloboubolouplatnené265,88eur+17eur+1,45eur=284,33
eur a v konečnom dôsledku mal žalobca úspech 80,28 eur + 17 eur + 1,45 eur + 7,88 eur = 106,61 eur) a

úspech žalovaného predstavoval 62,46%. Pomer úspechu a neúspechu 24,92% (62,46%-37,54%) tak
predstavoval vznik nároku žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu 24,92 % proti žalobcovi.

9. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)