Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. október 2019

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 6Csp/180/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617206827
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Horňáková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2019:2617206827.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Emíliou Horňákovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so

sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom
Bratislava, Karadžičova 8, P.O. BOX 205, proti žalovanému: E. S., O.. XX.XX.XXXX, V. V. U., N. XXXX/
XX, o zaplatenie 1.520,34 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.215,31 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne
od 21.10.2017 do zaplatenia zastavuje.

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o
výške tejto náhrady rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.11.2017 domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.520,34 € spolu s príslušenstvom, náhradu trov konania v
sume 91,- € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 192,50 €.

2. Uznesením sp. zn. XCsp/XXX/XXXX-XX K. Y. XX.X.XXXX súd pripustil, aby do konania namiesto

právneho predchodcu žalobcu vstúpil žalobca.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že dlžnú sumu stále spláca po 40,- € mesačne už niekoľko rokov
a suma stále narastá.

4. Žalobca listom doručeným súdu dňa 5.9.2019 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 455,31
€ (poplatky a sankčný úrok) a sumy istiny 760,- €, pričom žiadal ďalej priznať 235,- € s príslušenstvom

a náhradu trov konania.

5.Žalovanýsakvyjadreniužalobcuvyjadriltak,žesatelefonickyinformovalužalobcu,ktorýmuoznámil,
že výška dlžnej sumy je 521,- € s príslušenstvom. Túto sumu je ochotný splácať po 100,- € mesačne
už bez zvyšovania úrokov. Zároveň nesúhlasí, aby súd priznal žalobcovi náhradu trov konania, nakoľko
žalovaný pohľadávku splácal po 40,- € mesačne.

6. Vo veci bolo vykonané dokazovanie, keď boli oboznámené listiny predložené žalobcom, a to žiadosť o
vydanie Pôžičkovej karty Triangel (č.l. 8), obchodné podmienky (č.l. 10), výpis z pôžičkovej karty (č.l. 14),
oznámenie o postúpení pohľadávky (č.l. 30), a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený
nasledovný skutkový stav veci:7. Všeobecná úverová banka, a.s., ako to vyplýva aj z údajov obchodného registra verejne dostupného
na internetovej stránky www.orsr.sk mala aj má v predmete činnosti okrem iných

zapísané aj poskytovanie úverov. Žalovaný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba - občan, nie ako osoba
oprávnenánapodnikateľskúaleboinúobdobnúčinnosťaaninavýkonsvojhopovolania.Opakzozmluvy
nevyplýva. Medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s., a žalovaným bola dňa 27.5.2010 uzavretá zmluva
o vydaní pôžičkovej karty. Na základe zmluvy Všeobecná úverová banka, a.s., poskytla žalovanému
kreditnú kartu s úverovým rámcom 1.200,- € a splátkou 40,- €. Súd nemal preukázané, že sa žalovaný

oboznámil s obchodnými podmienkami banky. Z výpisu z pôžičkovej karty súd zistil, že žalovaný uhradil
z dlžnej sumy do 09/2017 spolu sumu vo výške 2.288,35 €. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
30.6.2017 postúpila Všeobecná úverová banka, a.s., svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.

8. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

9. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(v znení účinnom ku dňu postúpenia) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len

časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

10. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., postúpil svoju pohľadávku na žalobcu.
Pretosúdprednostneskúmalžalobcovuaktívnuvecnúlegitimáciuvpredmetnomspore.Abypohľadávka
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách mohla byť postúpená z banky na nebankový subjekt, musia byť

splnené dve podmienky, a to, aby bol klient banky s plnením svojho záväzku v omeškaní aspoň 90
dní, a aby banka na splnenie záväzku klienta písomne vyzvala. Pokiaľ niektorá z týchto podmienok
nie je splnená, pohľadávku banky nemožno postúpiť. Takéto postúpenie je potom v priamom rozpore
so zákonom, je neplatné, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení pohľadávok, ale aj voči
žalovanému. Vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého

fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ ide
o dvojstranné právne vzťahy, v ktorých strany stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme hovoriť buď o
vecnejlegitimáciiaktívnej(nastranežalobcu),aleboovecnejlegitimáciipasívnej(nastranežalovaného).
Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom
sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je

nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

11. Žalobca svoje nároky voči žalovanému odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel so Všeobecnou
úverovou bankou a.s., teda bankou, poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť
všeobecne známa. Tieto nároky mal žalobca získať postúpením. Postupca v súdnom konaní, v

ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej
legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola
pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením
pohľadávky banka dlžníka písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku, pričom musí preukázať, že dlžník
si výzvu aj prevzal, a zároveň, že dlžník napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku

aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie
postupníka.12. Zo znenia vyššie citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na
nebankový subjekt môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a
zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného

záväzku s tým, že je v omeškaní nepretržite 90 dní. V konaní nebolo vôbec preukázané splnenie týchto
podmienok, preto Všeobecná úverová banka, a.s., nemohla svoju pohľadávku voči žalovanému postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Podľa názoru súdu tak neboli splnené
podmienky v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre postúpenie pohľadávky zo strany banky
na žalobcu, a teda žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Z uvedeného dôvodu súd

žalobu zamietol.

13. O náhrade trov konania sporových strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Súd priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu napriek čiastočnému späťvzatiu žaloby,
keďže aj bez čiastočného späťvzatia by súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Nakoľko žalobca nie

je aktívne legitimovaný na podanie žaloby (nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia), bolo by
irelevantnéanezmyslené,abysúdďalejskúmalzavineniežalovanéhočastizastaveniakonania.Ovýške
náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanieexekúciepodľazák.č.233/1995Z.z.resp.návrhnavýkonrozhodnutiapodľa§370anasl.CMP.