Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. máj 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 7Csp/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419201437
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6419201437.1

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v spore žalobkyne: M. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. V. XXXX/
X, XXX XX Ž. G. I., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Súd žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa dňa 23. 04. 2019 doručila Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný
súd“) žalobu o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, žalobu o určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, žalobu o určenie neplatnosti zmluvy pre
množstvo neprijateľných podmienok, žalobu o ochranu práv spotrebiteľa spolu s návrhom na nariadenie

neodkladného opatrenia. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby
okresný súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyni. Vo svojom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa uviedla, že dňa 10. 02. 2017 uzavrela so
žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „úverová zmluva“), na základe
ktorej bol žalobkyni od žalovaného poskytnutý úver vo výške 1 250 €, ktorý sa žalobkyňa zaviazala
splatiť v 48 pravidelných mesačných splátkach vo výške 38,49 €. Súčasne s uzavretím úverovej zmluvy

uzavrel žalovaný so žalobkyňou aj Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) k úverovej zmluve č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „dohoda o zrážkach zo mzdy“). Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu
Žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 03. 12. 2018, žiadal vykonávanie zrážok zo mzdy
žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX.
2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že so žalovaným uzavrela úverový právny úkon, ktorý
sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov, pričom išlo o formulárovú, typovú,

predtlačenú, spotrebiteľskú zmluvu, ktorú žalobkyňa považuje za problematickú, nakoľko obsahuje
neprijateľnépodmienkyaustanovenia.Taktiežžalobkyňauviedla,žesúčasťoupredmetnejzmluvy,ktorej
znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú považuje za
neplatný právny úkon aj pre rozpor § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň zdôrazňuje, že text
článku 2 bod V. je formulovaný takým spôsobom, že jeho obsah je neoddeliteľnou a nezmeniteľnou
súčasťou textu, nie je v nej označený platiteľ mzdy, pričom určenie presnej výšky zabezpečenej

pohľadávky je síce dané výškou poskytnutého úveru v Eur a výškou príslušenstva v podobe úrokov,
avšaknáslednejedojednanéajnaostatnépríslušenstvovyplývajúcezoZmluvyoúvere,pričomsvedčío
tom aj fakt, že vo výzve na vykonávanie zrážok zo mzdy adresovanej zamestnávateľovi je síce uvedená
aktuálna výška pohľadávky žalovaného, ale túto si žalobca určil jednostranne. Následne však žalovaný
uvádza, že tento dlh môže byť navýšený z dôvodu prípadného navýšenia úveru (pričom v zmluve o
úvere nie je žiadne dojednanie o možnosti prípadného navýšenia úveru) alebo z dôvodu vzniknutých

sankcií za omeškanie. Žalovaný tiež vo výzve uvádza zamestnávateľovi žalobkyne, že zrážky zo mzdy
je možné ukončiť až vo chvíli, keď mu žalovaný zašle písomné oznámenie.3.Žalobkyňaopodstatnenosťnariadenianeodkladnéhoopatreniaodôvodnilaskutočnosťou,žežalovaný
už vyzval jej zamestnávateľa, aby vykonával zrážky zo mzdy a ten ich v súčasnej dobe aj vykonáva,
pričom obava, že žalovaný naplní zásah do majetku žalobkyni bez súdneho prieskumu sa naplnila a tak

dochádza k vážnemu zásahu do vlastníckych práv žalobkyne na základe neplatnej dohody o zrážkach
zo mzdy.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

11. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

12. V zmysle platnej právnej úpravy § 325 ods. 1 CSP nepredpokladá len úpravu pomerov strán, ako
ich definuje § 60 CSP (žalobca, žalovaný), nakoľko koncepcia neodkladných opatrení nie je priamo

viazaná na konanie vo veci samej a umožňuje trvanie účinkov neodkladného opatrenia aj po skončení
konania,rovnakoakojehonariadeniepredzačatímkonaniabeznáslednejžalobyalebopoprávoplatnom
skončení konania. Z daného hľadiska je preto nevyhnutné vnímať konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia ako pomerne autonómne. Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe
má vždy povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Nejde

o bezprostredné plnenie povinnosti voči navrhovateľovi, s ktorým tretia osoba nie je v relevantnom
právnom vzťahu (ktorému má byť poskytnutá procesná ochrana). Z tohto dôvodu je potrebné, aby
pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania súd dôsledne identifikoval
chránený nárok a obsah dotknutého hmotnoprávneho vzťahu. Pokiaľ sa navrhovateľ v danej súvislosti
domáha nariadenia neodkladného opatrenia voči tretej osobe, ktorá nie je účastníkom tohto vzťahu, súd

navrhovateľovi vždy uloží povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1 CSP.
Ak súd nariadi neodkladné opatrenie, ktoré ukladá povinnosť alebo obmedzenie tretej osobe, je túto
osobou nevyhnutné považovať za stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s
čím sú spojené príslušné procesné práva strany sporu.

13. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

16. Súd na základe vykonaného dokazovania, a to oboznámením sa so spisovým materiálom - žalobou
a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručenými súdu dňa 23. 04. 2019, ako aj s listinnými
dôkazmi, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu, zistil nasledovné: dňa 10. 02. 2017 uzavrela žalobkyňa
so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni od

žalovaného poskytnutý úver vo výške 1 250,00 €, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 48 pravidelných
mesačných splátkach vo výške 38,49 €. Súčasne s uzavretím úverovej zmluvy uzavrel žalovaný so
žalobkyňou aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že dohoda o zrážkach zo mzdy
bolauzatvorenáakosúčasťúverovejzmluvy,ktorúžalobkyňanemalamožnosťovplyvniť,atedasajedná
o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Naliehavosť úpravy pomerov medzi sporovými stranami žalobkyňa
odôvodnila skutočnosťou, že výkonom zrážok zo mzdy dochádza k vážnemu zásahu do práv žalobkyne.

Žalobkyňa do dnešného dňa uhradila žalovanému iba 20 splátok celkom vo výške 769,80 Eur (20 splátok
vo výške 38,49 Eur), pričom splatená suma nepokrýva ani istinu vymáhanej pohľadávky.

17. Súd po preštudovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, úverovej zmluvy a dohody
o zrážkach zo mzdy má za to, že dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho

inštitútu a inštitútu na postupné uspokojenie pohľadávky v zmysle § 551 a nasl. Občianskeho zákonníka
nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko uzatvorenie dohody o zrážkach zo
mzdy nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
a ani neobmedzuje a nevylučuje práva spotrebiteľa aj napriek tomu, že žalobkyňa nemala možnosť
ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy. V dohode o zrážkach zo mzdy bola žalobkyňa upozornená,

že pred jej podpísaním si ju má pozorne prečítať. Zároveň v bode I. dohody o zrážkach zo mzdy je
uvedené, že uzavretie takejto dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere alebo
poskytnutia úveru a tiež v bode II. je zreteľne uvedené, že dlžník (žalobkyňa) má možnosť odmietnuť
uzavretie tejto dohody tým, že ju nepodpíše. V bode III. bola žalobkyňa podrobne poučená o dôsledkoch
dojednania dohody o zrážkach zo mzdy, z čoho vyplýva, že si bola vedomá toho, aké dôsledky bude mať

pre ňu uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy a tiež, že takéto uzavretie danej dohody bolo jej slobodným
rozhodnutím, či ju uzavrie alebo nie.

18. Okresný súd v danej veci poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn.
6Co/222/2017, zo dňa 12. 09. 2017, v ktorom je vyslovený názor, že v danom prípade zo žiadneho

právneho predpisu nevyplýva rozpor inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom Európskej únie a
tiež, že ochrana spotrebiteľa nemôže nadobudnúť taký charakter, aby spotrebiteľa úplne zbavovala jeho
zodpovednosti za právne úkony, ktoré urobil s plnou vedomosťou o ich právnych následkoch a preto
žalobkyňa musí niesť dôsledky svojho konania.

19. Súd mal na základe vyššie uvedených skutočností za to, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia voči žalovanému nie je dôvodný, a preto bol nútený návrh zamietnuť.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo
veci. Keďže súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nepriznal jej nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.