Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9Csp/28/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718201457
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8718201457.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: R Collectors

s.r.o., so sídlom: Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpený: Advokátska
kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom: Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO:47 232 471 proti
žalovanému: L. Y., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom: Y. XX, XXX XX Q., občan SR, v konaní o zaplatenie
2000,- Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1388,61€ s 5,05 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 1688,61 € od 1.3.2018 do 18.9.2018, s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1588,61
€ od 19.9.2018 do 22.10.2018 s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1488,61 € od 23.10.2018

do 19.11.2018, s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1388,61 € od 20.11.2018 do zaplatenia,
a to v mesačných splátkach po 55,- € splatných vždy ku každému 25. dňu v mesiaci počnúc dňom
právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod hrozbou výhody straty splátok.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd konanie do sumy 300,- € z a s t a v u j e.

IV. Trovy konania súd stranám n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 14.3.2018 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu
istiny v sume 2000,- €, úrokov z istiny vo výške 1800,88 €, zmluvných úrokov vo výške 25,12 % ročne
z nesplatenej istiny, teda zo sumy 2000,- € od 1.3.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške
5,05 % ročne z nesplatenej istiny od 1.3.2018 do zaplatenia, bankových poplatkov vo výške 39,65 € a
k náhrade trov konania.

2.Poukázal na skutočnosť, že so žalovaným uzavrel dňa 19.8.2014 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 2000,- €. Z dôvodu neuhrádzania dohodnutých splátok
žalobca pristúpil dňom 15.6.2015 k zosplatneniu úveru. Uviedol, že po zosplatnení úveru žalovaný dlžnú
sumu neuhradil ani len sčasti.

3. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa snažil so žalobcom dohodnúť na splátke 55,- EUR, pretože
viac mu to finančne nevychádza, avšak s týmto nesúhlasili. Súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby. Je

pravdou, že tie tri splátky po 100,- EUR minulý rok uhradil, potom prestal splácať, čakal ako dopadne
súdne pojednávanie. Je zamestnaný ako operátor výroby v spoločnosti PLASTIFLEX a.s., Kežmarok
s príjmom necelých 500,- EUR, je v skúšobnej dobe posledný mesiac. Keď budem mať vyšší plat je
schopný uhrádzať aj vyššie splátky, momentálne však nie. Je ženatý, má polročnú dcérku, manželka jena materskej dovolenke, poberá materský príspevok vo výške 320,- EUR. Okrem záväzku voči žalobcovi
nemajúďalšiepôžičky,bývajúvpodnájme,zaktorýplatiamesačne350,-EUR.Okrembežnýchvýdavkov
iné výdavky nemajú. Nechcel, aby pohľadávka bola vymáhaná exekučne, chce ju splácať v nižších

splátkach po 55,- EUR vzhľadom na jeho finančnú situáciu a skutočnosti, ktoré uviedol, že mu vyššia
splátka nevychádza.

4. Zo žaloby a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu úverovej zmluvy, všeobecných
obchodných podmienok, obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery, oznámenia o predčasnej

splatnosti úveru, z aktuálneho stavu úveru k 28.2.2018, sadzobníka poplatkov, zmluvy o postúpení
pohľadávok, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že právny predchodca
žalobcu - Poštová banka, a.s. a žalovaný uzavreli dňa 19.8.2014 Zmluvu o úvere - dobrá pôžička č.
1497192533, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2000,- eur. Úroková sadzba
bola dohodnutá vo výške 25,12 % p. a.. Poskytnutý úver mal žalovaný splácať v 96 mesačných splátkach
po 52,30 € s poistením. Splátky boli splatné vždy v 25. deň kalendárneho mesiaca a konečná splatnosť

úveru bola dohodnutá na deň 25.8.2022. Žalovaný uhradil podľa aktuálneho stavu úveru k 28.2.2018
sumu 311,39 eur, celkovo do termínu pojednávania 611,39 €, keďže v priebehu konania uhradil ešte
tri splátky po 100,- € v termínoch 19.9.2018,23.10.2018 a 20.11.2018. V sume 300,- žalobca žalobu aj
zobral späť a žiadal konanie zastaviť, s čím žalovaný súhlasil.

5. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

6. V zmysle § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd konanie do sumy 300,- €, v časti späťvzatia,

zastavil.

8. Listom zo dňa 15.6.2015 žalobca pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru. Žalobca si v konaní
uplatňuje po čiastočnom späťvzatí žaloby zaplatenie istiny v sume 1 700,00 Eur, dlžné úroky z istiny
vo výške 1 800,88 Eur, zmluvný úrok vo výške 25,12% ročne zo sumy 2 000,00 Eur od 1.3.2018 do

18.09.2018, zmluvný úrok vo výške 25,12% ročne zo sumy 1 900,00 Eur od 19.09.2018 do 22.10.2018,
zmluvný úrok vo výške 25,12% ročne zo sumy 1 800,00 Eur od 23.10.2018 do 19.11.2018, zmluvný úrok
vo výške 25,12% ročne zo sumy 1 700,00 Eur od 20.11.2018 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania
vo výške 5,05% ročne zo sumy 2 000,00 Eur od 01.03.2018 do 18.09.2018, zákonný úrok z omeškania
vo výške 5,05% ročne zo sumy 1 900,00 Eur od 19.09.2018 do 22.10.2018, zákonný úrok z omeškania

vo výške 5,05% ročne zo sumy 1 800,00 Eur od 23.10.2018 do 19.11.2018, zákonný úrok z omeškania
vo výške 5,05% ročne zo sumy 1 700,00 Eur od 20.11.2018 do zaplatenia, bankové poplatky vo výške
39,65 Eur a náhradu trov konania.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (Zákon č. 513/1991 Zb.) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,

že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom,

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške.

11. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

12. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, na ktorú sa
vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona
o ochrane spotrebiteľa.13. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhrádzal dohodnuté splátky riadne a včas, žalobca listom zo
dňa 15.6.2015 pristúpil k zosplatneniu úveru a poskytol žalovanému 10-dňovú lehotu na zaplatenie
dlžnej sumy. Dňom 29.12.2014 sa teda stal splatným neuhradený zostatok úveru. Žalovaný celkovo

uhradil podľa aktuálneho stavu úveru k 28.2.2018 sumu 311,39 eur, celkovo do termínu pojednávania
611,39 €, keďže v priebehu konania uhradil ešte tri splátky po 100,- € v termínoch 19.9.2018,23.10.2018
a 20.11.2018. Súd zmluvu posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov a priznal žalobcovi rozdiel medzi
tým, čo žalovanému poskytol právny predchodca žalobcu a tým čo žalovaný zaplatil (2000,- € - 611,39
€=1388,61€).

14.Zo zmluvy je zrejmé, že schválená výška pôžičky je 2000,- €, ročná úroková sadzba predstavuje
25,12 %, RPMN 28,22 %.V rozhodnom období podľa štatistiky Národnej banky Slovenska bola
priemerná úroková sadzba pre daný typ úveru 10,41 %, teda v zmluve uvedená úroková sadzba je
neprimerane vysoká.

15. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

17.Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Podľa § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19.Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

20.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21.Žalobca teda poskytol žalovanému peňažné prostriedky na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy,
preto má nárok len na vrátenie požičanej istiny ( bez úrokov a poplatkov ).

22. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky ( 21 Cdo
1484/2004), podľa ktorej nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že neprimerane vysoké úroky

dohodnuté pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce všeobecne uznávaným
pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského
poriadku, a že teda sú v rozpore s dobrými mravmi.

23.Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( 5Cdo 26/2011), ide o neplatnosť úrokov

v celom rozsahu a nie je možné ich modifikovať.

24.Aj podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove ( 3Co 151/2013) je pre tzv. civilnoprávnu úžeru právny
úkon absolútne neplatný v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi.

25.Judikatúra súdneho dvora - rozsudok zo 14.6.2012 vo veci C - 618/10 Banco Espanol de Crédito SA
proti Joaquín Calderón Camino hovorí, že článok 6 ods.1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle,
že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 o
prepracovaní všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov( Real Decreto Legislativo 1/2007 por el que se aprueba el texto refundido de la Ley General para
laDefensa de los Consumidores y Usuarios y otras leyes complementarias ) zo 16. novembra 2007,
ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je

súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú
zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky.

26. Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť
právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie.

27.Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné
historické tendencie, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem
základných. Dobré mravy fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Ide tu predovšetkým o aspekt
zmluvnej slobody spočívajúci v slobodnom určovaní obsahu zmluvy zmluvnými stranami. Uvedený

aspektzmluvnejslobody,takakozmluvnáslobodasama,másvojelimityustanovenéprávnyminormami,
ktorých prekročenie je sankcionované. Jedným z takýchto limitov, ktorý zákon stavia do cesty zmluvnej
slobode, je aj inštitút dobrých mravov. Je potom nesprávny záver, že obsah právneho úkonu nemôže
byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, lebo bol výsledkom konsenzu zmluvných strán.

28. Ak výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi, spočíva v konaní právneho úkonu,
je tento právny úkon tiež neplatný pre rozpor s dobrými mravmi a to i v prípade, že samotný obsah tohto
právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je.

29. Podľa § 4 ods.8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore

s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

30. Podľa § 7 ods.2 zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne
narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému
sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika

orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

31.Podľa § 8 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak
zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak
neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom

uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa.

32.Podľa § 8 ods.4 zákona o ochrane spotrebiteľa za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak
predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným
spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej

praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ
prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

33.Podľa názoru súdu postup žalobcu v prejednávanej veci je jednoznačne nekalou obchodnou
praktikou a ako taký je hrubo rozporný s dobrými mravmi.

34. Žalobca si naviac uplatňoval v konaní aj zaplatenie zmluvných úrokov z úveru po zosplatnení úveru.

35.Nepochybnesposkytnutímúverujespojenéajprávoveriteľapožadovaťúrokyzúveru,ktoréjedlžník
povinný v zmysle § 502, ods. 1, Obch. zákonníka platiť od doby poskytnutia peňažných prostriedkov.

Spornou je otázka dokedy žalobcovi trvá nárok na platenie úrokov. V tomto smere súd poukazuje na
rozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.4Obo/143/98,vktoromNSSRkonštatoval,žedohodnutéúroky
z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok a od splatnosti je dlžník v
omeškaníatedamusíplatiťúrokyzomeškania.Ztohtorozhodnutiapotomvychádzaajpraxodvolaciehosúdu, napr. rozhodnutia Krajského súdu v Prešove spisové značky 3Co/85/2013 a 1Co/30/2012. Z ust.
§ 497 ani z ust. § 502, ods. 1, Obch. zákonníka nevyplýva, že by úroky z úveru mali byť uhrádzané
aj po splatnosti dlhu. V danom prípade sa dlh žalovaného stal splatným dňom 15.6.2015, preto podľa

názoru súdu s poukazom na vyššie uvedenú rozhodovaciu prax súdov od uvedeného dátumu si žalobca
môže uplatňovať úroky z omeškania, avšak nárok na dohodnuté úroky má iba do dňa kedy sa stal dlh
splatným. S poukazom na uvedené dôvody súd preto nepriznal žalobcovi zmluvné úroky po zosplatnení
dlhu a žalobu v tejto časti zamietol, rovnako ju zamietol aj v časti uplatnených bankových poplatkov,
ktoré neboli žiadnym spôsobom preukázané a odôvodnené.

36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

37. Keďže žalovaný nesplácal poskytnutý úver v dohodnutých splátkach, dostal sa do omeškania s
plnením peňažného záväzku, preto súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia priznal žalobcovi
aj zákonný úrok z omeškania.

38.Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v

budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

39.Spoukazomnacitovanézákonnéustanovenieafinančnúsituáciužalovanéhomusúdpovolilsplácať

záväzok žalobcovi, ku ktorému ho týmto rozsudkom zaviazal v mesačných splátkach, ktoré súd považuje
za primerané k finančným možnostiam žalovaného, aj k výške jeho záväzku voči žalobcovi.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku tak, že vzhľadom na pomer úspechu vo veci stranám náhradu trov konania nepriznal.

41. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené

v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,
aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).