Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/94/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117224803
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7117224803.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a

členiek senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti
súdu o maloleté deti N. Z. nar. XX.XX.XXXX M. D. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice deti rodičov Mgr.
art. Z. N. ArtD. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v H. na Q. X/A zastúpenej advokátkou JUDr. Andreou
Kakulošovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Werferovej 1 a Mgr. art. V. N. ArtD. nar.
XX.X.XXXX bývajúceho v Z. na E. XXX/XX v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 8. januára 2019 č.k.

21P 163/2017-100 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o spôsobe zaplatenia dlhu tak, že otec je povinný dlžné výživné
493,- € pre maloletú Z. zaplatiť do 3. dní a 1.350,- € pre maloletú D. do 90 dní od právoplatnosti rozsudku
matke maloletých detí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 8. januára 2019 č.k. 21P/163/2017-100 zveril maloleté deti N. Z. nar.
XX.XX.XXXX a D. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Zo strany otca určil výživné pre mal.
Z. 200,- € od 1.1.2018 a pre maloletú D. 100,- € od 1.1.2017, ktoré je otec povinný prispievať matke
maloletých detí vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné 493,- € za obdobie od 1.1.2018 do

31.12.2018 pre maloletú Z. a 1.350,- € pre maloletú D. povolil otcovi splácať pre každé dieťa po 20,-
€ mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia. Týmto rozhodnutím zároveň upravil styk otca s
maloletými deťmi. Rozhodol, že obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti výroku rozsudku o spôsobe zaplatenia dlžného výživného podala v zákonnej lehote odvolanie
matky maloletých detí z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Konštatovala, že na základe

rozhodnutia súdu otec zaplatí dlžné výživné na mal. Z. za 2 roky a na mal. D. za vyše 5 rokov. Uvedený
spôsob splácania sa jej javí ako neefektívny, pričom je zároveň toho názoru, že otec je schopný splatiť
predmetné dlžné výživné aj omnoho skôr, a to vo vyšších splátkach. Za logické by sa podľa jej názoru
dalo považovať splácanie dlžného výživného napr. vo forme 4 mesačných splátok pre mal. Z. a 6
mesačných splátok pre mal. D., prípadne podobným vhodným spôsobom. Podotkla, že v priebehu
konania otec žiadnym spôsobom nepožiadal súd o to, aby mu bolo povolené splácať dlžné výživné.
Napriek tomu súd povolil otcovi splácanie dlžného výživného, čo v zásade nenamieta, avšak nesúhlasí

s výškou splátok, nakoľko sumu 20,- € považuje v danom prípade za príliš nízku. Z týchto dôvodov
navrhla, aby odvolací súd podľa § 389 ods. 1 CSP rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.3. Kolízny opatrovník maloletých detí s poukazom na obsah odvolania matky navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

4. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

5. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym

uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Podľa ods. 3 vety prvej tohto zákonného
ustanovenia, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom v § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že konajúci súd riadne zistil

skutočný stav (§ 25 a § 36 CMP), správne posúdil rozsah plnenia vyživovacej povinnosti otca voči mal.
deťom počas rozhodného obdobia, ale nesprávne rozhodol o spôsobe zaplatenia dlhu na výžinom. Na
základe toho, že súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutočný stav veci, nebolo potrebné, aby
odvolací súd zopakoval alebo doplnil dokazovanie, ale pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom
zisteným prvostupňovým súdom tvoriacim podklad pre rozhodnutie v danej veci (§ 383 CSP), preto

zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom
podľa § 388 CSP tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

7. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

8. Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa výroku o spôsobe
zaplatenia dlhu dospel k záveru, že vzhľadom ku charakteru predmetu konania, ktorým je výživné pre
maloleté dieťa a dĺžku konania (konanie začaté 24.11.2017) by nebolo spravodlivé, aby otec splácal dlh
na výživnom 2 resp. 5 rokov. Určenie výživného mohol otec očakávať minimálne od začatia konania, t.j.

24.11.2017 a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu. Odvolací súd prihliadol aj na tú skutočnosť,
žematkapriuspokojovanípotriebmaloletýchdetínebolazvýhodnenásplátkami,alemuselatietopotreby
uspokojovať postupne tak ako vznikali a z hľadiska záujmu maloletých detí sa javí byť účelné, aby
dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech
maloletých detí.

9. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o spôsobe zaplatenia dlhu
zmenil podľa § 388 CSP a zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné naraz, ale na zaplatenie dlhu pre mal.
D. vzhľadom na výšku dlhu určil lehotu na zaplatenie 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).