Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Galdunová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/316/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516211160
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7516211160.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a
sudcov JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska, IČO: 35 724 803, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanému: V. R., nar. XX.X.XXXX, bytom S. L. XXX, S. L., zast. JUDr.
Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Škultétyho č. 3, o zaplatenie 41.864,03 € s

prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 10. júla 2018 sp. zn.
13Csp/31/2016

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice-okolie rozsudkom zo dňa 10. júla 2018 č. k. 13Csp/31/2016-93 žalobu zamietol
a žalovanému priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej

inštancie v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa pôvodný žalobca (Československá obchodná banka a.s.) domáhal
od žalovaného zaplatenia sumy 41.864,03 € s príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 13.12.2006
uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poskytnutí úveru, na základe ktorej mu poskytol hypotekárny úver vo
výške 53.110,27 € na kúpu nehnuteľnosti + iný účel. Na zabezpečenie pohľadávky bola dňa 13.12.2006

uzavretá aj Zmluva o zradení záložného práva k nehnuteľnosti. Nakoľko žalovaný opakovane porušoval
zmluvné a obchodné podmienky, žalobca dňa 22.7.2013 vyhlásil úver za predčasne splatný a dňa
9.12.2013 pristúpil k výkonu záložného práva formou predaja prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Na
Okresnom súde Košice- okolie prebieha konanie pod sp. zn. 14C/267/2015 o zdržanie sa výkonu
záložného práva, kde došlo aj k vydaniu predbežného opatrenia, preto nebolo možné dražbu doposiaľ
vykonať. Dlžná suma ku dňu zosplatnenia úveru predstavovala sumu 52.096,92 eur. Táto suma

pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 50.662,86 eur, so zmluvných úrokov z úveru v celkovej sume
1366,61 eur, zo zákonných úrokov z omeškania v celkovej sume 38,16 eur a z poplatkov vo výške 29,29
eur. Žalobca si tiež uplatňuje náklady z dražby od ktorej bol povinný upustiť vo výške 579,05 eur a
trovy konania. Po zosplatnení úveru vykonal žalovaný úhrady v celkovej výške 8.798,83 eur, ktoré boli
započítané na istinu. Dlžná suma uplatnená v žalobe preto pozostávala z istiny vo výške 41.864,03 € a
zmluvných úrokov z úveru vo výške 1366,61€, úrokov z omeškania v sume 38,16 € a poplatkov vo výške

29,29 €, ako aj zmluvných úrokov 7,13% ročne zo súm určených v petite, zákonného úroku z omeškania
vo výške 8,5% ročne zo súm určených v petite.

3. Súd vec právne posúdil podľa § 497, § 502 ods. 1, § 503, § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, spolu
s § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a čl.3
ods.1, čl. 5, č. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 spolu s ust. § 3 ods. 1, § 39 a §

40 a § 451 ods. 1, 2 a § 457 Občianskeho zákonníka. Za nesporné považoval, že strany uzavreli dňa
13.12.2006 Úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie hypotekárneho úveru žalovanému vovýške53.110,27€.Tátozmluvamápodľasúduspotrebiteľskýcharakter,apretojenutnétútoposudzovať
v súlade s ustanovením §52 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že spotrebiteľská zmluva nesmie
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú
neplatné. Okrem toho v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

4. Poukázal na to, že v zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno

určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“), vypracované odbornými alebo
záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim
zmluvu známe, alebo k návrhu priložené. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku však podobné
ustanovenie ako v § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka neobsahuje. Časť zmluvy, uzavretá podľa
Občianskeho zákonníka (okrem poistnej zmluvy) nemôže byť určená „púhym“ odkazom na VOP. Tento
záver platí rovnako aj o zmluve spotrebiteľskej, ktorá je svojou povahou zmluvou občianskoprávnou. V

prípadochzmlúvuzavretýchpodľaObčianskehozákonníka(vrátanespotrebiteľskejzmluvy)jevylúčené,
aby sa všeobecné obchodné podmienky bez ďalšieho stali súčasťou zmluvy. Súd mal za to, že v prípade,
pokiaľ sa zmluvné strany dohodnú na tom, že pre daný zmluvný vzťah sa budú aplikovať dojednania
obsiahnuté vo VOP, tieto sa nemôžu bez ich podpísania zmluvnými stranami stať súčasťou zmluvy. Pre
dodržanie podmienky písomnej formy zmluvy je tak nutné, aby takéto VOP boli účastníkmi zmluvného

vzťahu podpísané.

5. Dôvodil, že žalobca doložil obchodné podmienky, ktoré sú podľa neho súčasťou úverovej zmluvy, ako
je to aj odkázané v úverovej zmluve, avšak Všeobecné obchodné podmienky žalobcu neboli osobitne
podpísané žalovaným, resp. boli len na jednej a to prednej strane, teda sa nestali súčasťou zmluvy ako

sa žalobca domnieva a sú neplatné. Na základe vyššie uvedeného tak vznikol žalobcovi podľa súdu
prvej inštancie len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

6. Po citácii § 100 ods. 1 a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd uzavrel, že nakoľko ide o neplatný
právnyúkon,kbezdôvodnémuobohateniudošloužpripodpisesamotnejZmluvyoúveret.j.13.12.2006.

Dvojročná objektívna premlčacia doba tak začala plynúť dňa 14.12.2006 a uplynula najneskôr dňa
14.12.2008. Keďže žalobu žalobca podal na súde až dňa 19.07.2016, uplatnil si nárok až po uplynutí
objektívnej dvojročnej premlčacej doby. Súd preto tento nárok žalobcu v celom rozsahu zamietol.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 spolu s § 262 ods. 1 CSP majúc za to, že plný úspech

v konaní mal žalovaný.

8. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby
odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu.

9. V prvom rade namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa kvalitatívne nároky,

ktoré naň kladie právna úprava a judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu
Slovenskej republiky a vyšších slovenských súdov, na čo sú priamo naviazané práva strán sporu na
spravodlivý proces. Po citácii § 220 ods.2 CSP žalobca vyjadril názor, že argumenty uvádzané súdom
sú nedostatočné, pretože sa nevyrovnal s tvrdeniami žalobcu a to najmä s argumentmi k možnosti
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a k povahe vznesenej námietky premlčania. Súd prvej inštancie

v predmetnej veci vôbec neprihliadol na podanie žalobcu - vyjadrenie žalobcu k stanovisku žalovaného k
veci a právnu argumentáciu prednesenú na pojednávaní. S právnou argumentáciou žalobcu sa okresný
súd ani len nesnažil vysporiadať, dokonca v odôvodnení zamlčal jej existenciu. V odôvodnení sa
nenachádza zmienka o posúdení povahy vznesenej námietky premlčania a absentuje argumentácia k
stanoveniu začiatku behu premlčacej doby, pričom je len možné predpokladať, že súd po nadobudnutí

názoru, že obchodné podmienky Československej obchodnej banky, a.s. sa nestali súčasťou úverovej
zmluvy a z tejto domnelej skutočnosti vyvodzuje súd neplatnosť úverovej zmluvy ako celku. Odvolaním
napadnuté rozhodnutie je podľa žalobcu nepreskúmateľné, preto sa žalobca snažil vyjadriť aj k ďalším
odvolacím dôvodom, čo však bolo značne sťažené práve v dôsledku nepreskúmateľnosti odôvodnenianapadnutého rozhodnutia. Namietal, že súd prvej inštancie si ani neustálil, či obchodné podmienky
boli podpísané, pričom zdôraznil, že v konaní bolo preukázané, že obchodné podmienky boli k zmluve
pripojené a dokonca aj podpísané žalovaným.

10. Podľa žalobcu súd aplikuje nesprávne právne normy a ich obsah nesprávne vykladá a to konkrétne
tam, kde dospel k záveru, že je potrebné aplikovať komplexne právnu úpravu Občianskeho zákonníka. V
tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6M Cdo/4/2012,
v zmysle ktorého použitie ustanovenia Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy pri posudzovaní

otázok premlčania v takýchto prípadoch (obdobne uznesenie NS SR 7M Cdo/9/2014). Zároveň je
žalobca toho názoru, že preukázal výnimočnú intenzitu okolnosti, za ktorých bola vznesená námietka
premlčania (uznanie základu nároku na pojednávaní, vyjadrenia o vôli splatiť pohľadávku, mimosúdne
rokovanie žalovaný neviedol v dobrej viere, zavádzanie žalobcu a súdu) a okolnosti, za ktorých údajne
k premlčaniu došlo. Žalobca má za to, že v konaní preukázal, že žalovaným vznesenú námietku
premlčania je potrebné vyhodnotiť ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ako zneužitie

subjektívneho práva, ako šikanózne, ktorému nie je možné priznať právnu ochranu. Napokon namietal,
že okresný súd žalobu zamietol v celom rozsahu, o čo sa žalovaný ani skutočne nesnažil, keď ku koncu
argumentoval nemožnosťou vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, teda namietal premlčanie podľa
neho už premlčaných (splatných splátok).

11. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Poukázal na spotrebiteľský charakter predmetného
zmluvného vzťahu a citoval ust. § 52 ods.2 Obč.zák. v znení účinnom od 1.mája 2014, v zmysle
ktorého na všetky vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky 3M Cdo/12/2014, 8M Cdo/13/2014, 4M Cdo/17/2014 a rozhodnutia Ústavného súdu napr.
II.ÚS/729/2015, III.ÚS/194/2016 (ako aj na ďalšie rozhodnutia NS SR 8Cdo/119/2017, 3Cdo/87/2017). S
poukazom na uvedené ustanovenia osvedčoval správnosť aplikácie občianskoprávnej premlčacej doby
aj v prípade absolútnych obchodov, majúcich zároveň spotrebiteľský charakter.

12. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.

13. V priebehu odvolacieho konania podaním doručeným Okresnému súdu Košice-okolie dňa 17.9.2019
(t.j. po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie) pôvodný žalobca (Československá obchodná banka,
a.s.) navrhol vstup spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o. do konania na jeho miesto s odôvodnením,

že dňa 30.7.2019 došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá nadobudla účinnosť (nový
veriteľuhradildňa7.8.2019žalobcovidohodnutúodplatu).SpoločnosťEOSKSISlovenskos.r.o.doručila
súdu súhlas so vstupom do konania, preto Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 9.10.2019 sp.zn.
6Co 316/2018 vyhovel návrhu žalobcu Československá obchodná banka a.s., aby do konania na jeho
miesto vstúpil ako žalobca EOS KSI Slovensko s.r.o., ktorý je v konaní právne zastúpený : Tomáš Kušnír

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380

CSP a z hľadísk uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nesprávnym procesným postupom súd znemožnil
žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čím je
naplnený dôvod pre zrušenie rozsudku v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

16. V danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na vydanie meritórneho rozsudku v celom
rozsahu v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby a zároveň rozsudok je nepreskúmateľný pre

nedostatok dôvodov, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.17. Žalobca môže vziať žalobu späť (§ 144 CSP). Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví
(§ 145 ods. 1 CSP). Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí (§ 146 ods. 1 prvej vety CSP).

18. Vyššie citované zákonné ustanovenia rešpektujú žalobcu ako dominus litis (pán sporu). Žalobca
disponuje konaním nielen tým, že podá žalobu, ale aj tým, že podanú žalobu môže vziať účinne späť. Ak
vezme žalobca svoju žalobu späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje svoju vôľu, aby sa
nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo. Späťvzatie žaloby, ktorého účinky nastali tým, že sa dostalo

do dispozície súdu, nie je možné ďalším úkonom vziať späť a navrátiť tak konanie do pôvodného stavu.
Ak teda súdu prvej inštancie dôjde účinný prejav o späťvzatí žaloby, je súd týmto procesným úkonom
viazaný a okrem prípadov uvedených v § 146 ods. 1 prvej vety CSP, je povinnosťou súdu konanie
zastaviť.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 27.12.2016 žalobca doručil Okresnému súdu Košice-okolie podanie

zo dňa 16.12.2016, ktorým zobral žalobný návrh čiastočne späť, a to v časti, v ktorej došlo po podaní
žaloby zo strany žalovaného k úhrade (5 x 303,18 €, ktoré žalobca započítal na istinu), ako aj v časti
poplatkov a zákonných úrokov z omeškania zo zmluvných úrokov po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru. Zotrval na podanej žalobe v časti zaplatenia sumy 40.384,14 € spolu so zmluvným úrokom vo
výške 1.366,61 €, zákonným úrokom z omeškania vo výške 38,15 € a zmluvným úrokom 7,13% ročne

zo súm určených v petite, zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo súm určených v
petite. Zároveň si uplatnil náhradu nákladov z dražby od ktorej bol povinný upustiť vo výške 579,05 €
s príslušenstvom.

20. Podaním doručeným Okresnému súdu Košice-okolie 12.3.2018 zo dňa 6.3.2018 žalobca doručil

súdu vyjadrenie k stanovisku žalovaného k veci, ktoré okrem iného obsahovalo aj čiastočné späťvzatie
žaloby na základe ďalších úhrad realizovaných žalovaným po podaní žaloby vo výške 4.497,55 €,
ktoré žalobca započítal na istinu úveru. V dôsledku čiastočných úhrad žalobca v tejto časti žiadal
konanie zastaviť a zotrval na žalobe v časti istiny vo výške 35.850,59 €, spolu so zmluvným úrokom vo
výške 1.366,61 €, zákonným úrokom z omeškania vo výške 38,15 € a náhradou nákladov dražby vo

výške 579,05 € s príslušenstvom. V tomto vyjadrení sa žalobca zároveň vyjadril k námietke premlčania
vznesenej zo strany žalovaného na pojednávaní, ako aj k jeho stanovisku o nemožnosti vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru s poukazom na to, že predčasná splatnosť je dojednaná iba v obchodných
podmienkach a nie je dojednaná v zmluve. Žalobca spochybnil tvrdenie žalovaného, že obchodné
podmienky ním neboli podpísané a v prílohe k vyjadreniu priložil fotokópiu originálu zmluvy o úvere

a obchodné podmienky, ktoré boli podpísané žalovaným (č.l. 81-85 spisu). S poukazom na uvedené
žalobca vyjadril názor o účelovosti argumentácie žalovaného, ktorý sa nezakladá vo faktickom a
právnom stave veci a námietku premlčania navrhol vyhodnotiť ako nedôvodnú. Zároveň uviedol svoje
argumenty, na základe ktorých má za to, že žalovaným vznesenú námietku premlčania je potrebné
vyhodnotiť ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ako zneužitie subjektívneho práva, ako konanie

šikanózne, ktorému nie je možné priznať právnu ochranu.

21. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedený obsah spisu v 1. rade poukazuje na to, že v konaní
žalobca doručil svoj prejav o čiastočnom späťvzatí žaloby, ktorým procesným úkonom je súd viazaný a
okrem prípadov uvedených v § 146 od.s 1 prvej vety CSP je povinný konanie v tejto časti zastaviť. V

danom prípade súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žaloby v celom rozsahu bez toho, aby zastavil
konanie v časti, v ktorej došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby (resp. z odôvodnenia rozhodnutia nie
je zrejmé, aký postoj k späťvzatiu zaujal žalovaný, teda, či k postupu súdu, keď nezastavil konanie na
základe späťvzatia, došlo prípadne v dôsledku odôvodnených námietok žalovaného).

22. V takomto prípade teda došlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým, súd znemožnil strane
- žalobcovi vykonávať jemu patriace procesné práva v takom rozsahu, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

23. Ako dôvodné odvolací súd vyhodnotil aj námietky žalobcu, a to najmä, že sa súd prvej inštancie

vôbec nevysporiadal s jeho argumentáciou obsiahnutou v písomnom vyjadrení zo dňa 6.3.2018. Súd
prvej inštancie nevysvetlil v odôvodnení rozhodnutia svoje úvahy, na základe ktorých dospel k záveru
o neplatnosti celej zmluvy.24. Súd prvej inštancie síce vychádzal zo správnej úvahy, že všeobecné obchodné podmienky sa
stanú súčasťou zmluvy iba v prípade, ak ich spotrebiteľ podpísal, avšak nemožno súhlasiť s jeho
záverom, že sa v dôsledku toho stala celá zmluva neplatnou. Ani samotný žalovaný svoje námietky

týkajúce sa podpísania alebo nepodpísania obchodných podmienok nesmeroval k záveru o neplatnosti
celej zmluvy, ale namietal iba možnosť alebo nemožnosť vyhlásenia predčasného splatenia úveru. Aj
odvolací súd vychádza z úvahy, že prípadné nepodpísanie obchodných podmienok by malo za následok
iba nemožnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti (za predpokladu, že možnosť vyhlásenia predčasnej
splatnosti nebola dojednaná v zmluve, ale práve iba v takýchto nepodpísaných podmienkach).

25. V tejto súvislosti je však nevyhnutné zdôrazniť, že v danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že
žalobca predložil do spisu obchodné podmienky, ktoré boli podpísané žalovaným - aj keď nie každá
strana a nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd prvej inštancie dospel k svojmu záveru o tom,
že v danom prípade obchodné podmienky žalovaným ako spotrebiteľom podpísané neboli, resp. súd
dôsledne nevysvetlil, ako sa vysporiadal s touto skutočnosťou.

26. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru o tom, že rozsudok súdu
prvej inštancie nespĺňa zákonom požadované náležitosti, odôvodnenie rozsudku, z ktorých dôvodov
odvolací súd dospel k záveru, že bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/, CSP.

27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil
podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, v ktorom opätovne rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania.

28. Súd po zrušení veci bude v prvom rade povinný zabezpečiť vyjadrenie žalovanej strany k
čiastočnému späťvzatiu a následne o tomto späťvzatí rozhodnúť. Úlohou súdu bude opätovne skúmať,
či došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi stranami sporu vyhodnotiť, či
došlo k platnému dojednaniu o možnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti celého úveru na základe
predložených dôkazov, vrátane obchodných podmienok predložených zo strany žalobcu. V nadväznosti

na uvedené sa potom vysporiada s námietkou premlčania vzneseniu zo strany žalobcu s tým, že sa
bude zaoberať úvahou o tom, kedy začala plynúť premlčacia lehota a kedy skončila, na základe čoho
vyhodnotí dôvodnosť tejto námietky. V danom prípade teda bude potrebné v prvom rade posúdiť, či
došlo k podpísaniu obchodných podmienok, posúdiť obsah zmluvy a obchodných podmienok vo vzťahu
k možnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, v nadväznosti na to posúdiť dôvodnosť vznesenej

námietky premlčania a ustáliť začiatok jej plynutia vychádzajúc zo záverov, či došlo alebo nedošlo k
zročnosti celého dlhu.

29. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 1,3 CSP.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.