Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/116/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717204945
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717204945.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD.,

predsedníčky senátu a sudkýň JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne R.
J., Y.. XX.X.XXXX, E. N. XX, XXX XX N., právne zastúpená Beňo & Partners, Advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému KOMUNÁLNA
poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne
zastúpený Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 31 819
796, o náhradu škody na zdraví s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad
č.k. 12C/22/2017-210 zo dňa 3.9.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 12C/22/2017-215 z 13.9.2018 a opravným
uznesením č.k. 12C/22/2017-256 z 19.9.2019.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu s tým,
žeovýškenáhradyrozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostirozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia
26.638,- eur s prísl. zamietol. Náhradu trov konania stranám a štátu nepriznal.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania,
najmä obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, záver znaleckých posudkov
vypracovaných v konaní, a to znalcom N.. B.C.Q. E., I.. a znalkyňou N.. R. A., a uviedol, že žalobkyňa
sa narodila 27.1.2000 a v čase podania žaloby bola maloletou. Do dovŕšenia jej plnoletosti jej zákonným
zástupcom boli rodičia a v spore matka. Dňa 10.6.2015 vyhotovil N.. N. V., primár oddelenia úrazovej
chirurgie, lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia v súvislosti s poškodením

zdravia žalobkyne zo dňa 5.1.2014. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo vyčíslené počtom 1580
bodov pri stanovení položiek 351a, 304, 432 a 255 v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. Listom zo
dňa 23.6.2015 žalobkyňa prostredníctvom spoločnosti L. si uplatnila u žalovaného nárok na sťaženie
spoločenského uplatnenia v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorá sa stala dňa 5.1.2014 z titulu
sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 27.152,80 eura za 1580 bodov po 17,16 eura a náklady za
vyhotovenielekárskehoposudkuvhodnote40,-eur.Prílohoupodaniabollekárskyposudokvypracovaný
N.. V. a lekárska dokumentácia. Žalovaný listom zo dňa 7.8.2015 zástupcu žalobkyne požiadal o

predloženielekárskehoposudkuvsúladesozákonomzaúčelommožnéhodošetreniaškodovejudalosti.
Listom zo dňa 24.8.2015 žalovaný oznámil zástupcovi žalobkyne ukončenie šetrenia poistnej udalosti
dňom 21.8.2015 priznaním poistného plnenia vo výške 515,- eur. Listom zo dňa 7.12.2016 žalovaný
zástupcovi žalobkyne oznámil, že v súvislosti s pochybnosťami o správnosti bodového hodnoteniabolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia požiadal o vydanie znaleckého posudku. Podľa
predložených lekárskych správ z obdobia od 5.1.2014 do 24.3.2015 bola žalobkyňa liečená vo viacerých
zdravotníckych zariadeniach v súvislosti so zraneniami spojenými s dopravnou nehodou. Dňa 20.9.2016

N.. K. J. zástupcovi žalobkyne spoločnosti L. oznámil, že na základe lekárskych nálezov a prepúšťacích
správ a opakovaných hospitalizácií po opätovnom vyšetrení na detskej ambulancii dňa 9.6.2016,
pacientka udáva ľahké obmedzenie hybnosti zápästia, obmedzenie hybnosti chrbtice a zjazvenia na
pravom predlaktí. V ďalšom sa odvolal na údaje obsiahnuté v lekárskych prepúšťacích správach z
opakovaných hospitalizácií. V rámci sporu bolo nariadené znalecké dokazovanie, ktorého vypracovaním

bol poverený znalec N.. B. E., I.., z ktorého záveru znaleckého posudku č. XX/XXXX vyplýva, že bolo
možné po prvýkrát hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia u poškodenej vo vzťahu k somatickým
následkom rok od úrazu. Znalec sa vyjadril, že zdravotný stav žalobkyne je možné považovať za trvalý
a ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky 351a - ľahké obmedzenie pohyblivosti
pravého zápästia s počtom bodov 60, podľa položky 304a - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice
ľavého stupňa s počtom bodov 190 a podľa položky 432 - plošné jazvy na pravom predlaktí po operácií

a vybratí materiálu s počtom bodov 30. Stotožnil sa so závermi lekárskeho posudku N.. K. J., ako aj so
závermi lekárskeho posudku N.. N. V.. Zo záveru znaleckého posudku vypracovaného N.. R. A. zo dňa
9.4.2018 vo vzťahu k psychickým následkom vyplýva, že zdravotný stav žalobkyne možno považovať
za ustálený, za účelom hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v marci roku 2015. Poškodená
v čase posudku sa nachádzala vo fáze zhojenia za prežitú autohaváriu a traumatické okolnosti, ktoré s

ňou súviseli. Znalkyňa uviedla, že psychické následky, ktoré mala poškodená asociované s autohaváriou
a so stresujúcimi okolnosťami, ktoré nasledovali po autohavárií v období od januára 2014 do júna
2015 nemajú trvalý vplyv na jej súčasný zdravotný stav. Bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia sa týkalo ohodnotenia podľa položky 254 - vážne duševné poruchy pri iných ťažkých
poraneniach okrem poranenia hlavy s počtom bodov 130. Porucha adaptácie so zmiešanou poruchou

správania sa a emócií s potrahovaným priebehom u poškodenej ustúpila cca po 15 mesiacoch od jej
vzniku, nemala trvalý rast a z hľadiska odškodnenia ju bolo možné odškodniť len na dolnej hranici
uvedenej položky. Poškodená maloletá žalobkyňa nespĺňa diagnostické kritériá pre postraumatickú
stresovú poruchu.

Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 11 ods. 6-9, § 15 zákona č. 381/2001 Z.z., § 26, § 27,
§ 444, § 106 Občianskeho zákonníka, § 2, § 4, § 5, § 10 zákona č. 437/2004 Z.z., a uviedol, že s
poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia považoval za preukázané, že sú
splnené podmienky pre zamietnutie žaloby. Zdôraznil, že žaloba bola podaná dňa 7.4.2017 a zapísaná
pod sp.zn. 13Csp/34/2017. Zmena spočívajúca v zápise veci do správneho registra sp.zn. 12C/22/2017

dňom 19.4.2017, nemá vplyv na plynutie hmotnoprávnych lehôt. Súd poukázal na to, že predmetom
uplatneného nároku bol nárok na náhradu škody z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
dopravných prostriedkov podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Ide o osobitný prípad zodpovednosti
založený na princípe objektívnej zodpovednosti, teda bez zreteľa na zavinenie.

V danom prípade nebola sporná skutočnosť, že škoda na zdraví bola žalobkyni spôsobená prevádzkou
dopravného prostriedku dňa X.X.XXXX, ktorého vodičom bol Z. Č.. Pri posudzovaní otázky, kedy sa
poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, je rozhodujúci okamih, kedy zistí skutkové
okolnosti rozhodujúce pre úsudok o zodpovednom subjekte. Nejedná sa preto o nespochybniteľnú
istotu o takomto zodpovedajúcom subjekte a ani o stav právneho záveru o zodpovednosti tejto osoby.

Žalobkyňa sa o osobe zodpovednej za škodu mohla dozvedieť už pri dopravnej nehode. Škodu si
uplatnila priamo voči poisťovni v súlade s ust. § 15 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení, a preto žalovaný je vecne pasívne legitimovaný v spore. Vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania žalovaným súd prvej inštancie sa zaoberal touto námietkou a dospel k záveru, že nárok
je premlčaný. Poukázal na to, že pri škode na zdraví vychádza súdna prax z názoru, že jednotlivé

zložky práva na náhradu škody, a to bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia sú samostatné
dielčie nároky, ktoré sa ako také i samostatne premlčujú. V prípade škody na zdraví zákon neurčuje
objektívnu premlčaciu dobu vôbec. Subjektívna premlčacia doba je 2-ročná a jej začiatok je daný dňom,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V prípade odškodnenia za sťaženie
spoločenskéhouplatneniasazazačiatokplynutiapremlčacejdobypovažujedeň,kedysúpreukázateľné

nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného a pre jeho spoločenské uplatnenie. Rozhodujúci
je teda okamih, kedy sa natoľko ustálil zdravotný stav poškodeného, že je možné ohodnotiť sťaženie
spoločenského uplatnenia. Pri tomto uplatnenom nároku je to spravidla 1 rok od poškodenia. V súlade
s ustálenou súdnou praxou súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že poškodený sa o škode vo formesťaženia spoločenského uplatnenia dozvedel v čase, keď sa po skončení liečby jeho zdravotný stav
ustálil natoľko, že bolo možné objektívne vykonať jeho hodnotenie. Súd prvej inštancie poukázal na
rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 3Cdo/146/2000 z 27.1.2011, sp.zn. 4Cdo/152/2010 z 28.2.2011

a sp.zn. 6Cdo/226/13. Ďalej poukázal na záver znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca N.. B.C.Q.
E., I.., z ktorého vyplýva, že rok 2015, teda rok od úrazu je možné považovať za dátum, kedy bolo
možné po prvýkrát hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia poškodenej vo vzťahu k somatickým
následkom. Podľa záveru znaleckého posudku vypracovaného N.. R. A. zo dňa 9.4.2018 vo vzťahu
k psychickým následkom, zo záveru vyplýva, že zdravotný stav bolo možné považovať za ustálený

za účelom hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v marci roku 2013. Dvojročná subjektívna
doba na uplatnenie práva na sťaženie spoločenského uplatnenia začala plynúť dňom 5.1.2015, v
časti nároku vyjadreného v položkách 351a, 304 a dňom 1.4.2015, v časti nároku vyjadreného pod
položkou254auplynuladňom5.1.2017,resp.1.4.2017.Žalobkyňapodalažalobunasúdedňa7.4.2017,
teda oneskorene. Súd prvej inštancie prihliadol na vznesenú námietku premlčania, ktorú považoval za
právne opodstatnenú a premlčané právo preto žalobkyni nemohol priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho

zákonníka).

O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 262 v
spojení s § 255 Civilného sporového poriadku s tým, že uviedol, že žalovanému by prislúchal nárok
na náhradu trov konania. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa a vzhľadom na výnimočný charakter

tohto sporu súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 257 Civilného sporového poriadku, náhradu trov
konania nepriznal. Zohľadnil majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery žalobkyne, ako aj okolnosti
prípadu. Poukázal na to, že žalobkyňa vzhľadom k jej veku nie je zárobkovo činná. Významnými
z hľadiska aplikácie je ust. § 257 Civilného sporového poriadku boli tiež okolnosti, ktoré viedli k
uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu konania. Žalobkyni preukázateľne vznikol nárok

aspoň na čiastočné plnenie, ktoré žalovaný v rámci šetrenia poistnej udalosti nedôvodne spochybnil.
Až zo záverov znaleckých posudkov boli ustálené skutočnosti rozhodné pre posúdenie námietky
premlčania. Nepriznanie trov konania žalovanému nemôže mať nepriaznivé následky na majetkové
pomery oprávnenej strany - poisťovne vzhľadom na dosiahnuté výsledky hospodárskej činnosti. Štátu
preukázateľné trovy konania v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania nevznikli.

Dopĺňacím rozsudkom č.k. 12C/22/2017-215 zo dňa 13.9.2018, súd prvej inštancie zastavil konanie
v časti žaloby o zaplatenie 20.077,20 eura s príslušenstvom z dôvodu späťvzatia žaloby v priebehu
konania so súhlasom žalovaného. Súd prvej inštancie citoval ust. § 144 v spojení s § 225 Civilného
sporového poriadku a konanie sčasti zastavil.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobkyne. Namietal
nesprávne právne posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania. Poukázal na to, že lekársky
posudokvypracovanýN..V.bolzodňa10.6.2015.Žalobkyňaažtýmtodňomsamohladozvedieťovýške
škody spôsobenej na jej zdraví. Uviedol, či a aké zmeny v zdravotnom stave nastali, je možné zistiť, ak

je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, teda v dobe, kedy je možné vykonať jeho
posúdenie. Poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. 6Cdo/146/2011 z 3.10.2011. Uviedol, že
z ust. § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. vyplýva, že lekársky posudok sa vydáva len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený a ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla
až po uplynutí 1 roka od poškodenia na zdraví. Podľa názoru právneho zástupcu žalobkyne, vyjadrenie

„spravidla“ znamená nie vždy, tzn. nie vždy možno považovať zdravotný stav 1 rok po poškodení zdravia
za ustálený. Ďalej poukázal na ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka týkajúci sa začiatku plynutia
subjektívnej premlčacej doby, ktorá sa odvíja výlučne od subjektívnej stránky poškodeného a teda
od jeho vedomosti o škode a subjekte, kto za škodu zodpovedá. Podľa názoru právneho zástupcu
žalobkyne, preukázanú vedomosť o škode na zdraví, čo do kvalifikácie, ako aj kvantifikácie žalobkyňa

získala jednoznačne z lekárskeho posudku vyhotoveného N.. V. dňa 10.6.2015. Z uvedeného posudku
nadobudla vedomosť o rozsahu poškodenia. V žiadnom prípade nemožno začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby a konkrétne vedomostnú zložku vo vzťahu k rozsahu poškodenia zdravia viazať len
na teoretickú možnosť dozvedieť sa o rozsahu škody. Poukázal na právnu vetu vyplývajúcu z R9/1986
týkajúcusadefiníciepojmu„dozviesaoškode“.Zároveňpoukázalnainérozhodnutievšeobecnéhosúdu

členského štátu Európskej únie. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a uložiť žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni 6.560,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % od podania žaloby do
zaplatenia. V prípade úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov konania.3. Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukázal na svoje
stanovisko s tým, že sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie. Uviedol, že žalobkyňa si uplatnila
právo 7.4.2017, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Poukázal na iné rozhodnutia

najvyššieho súdu, ako aj rozhodnutia všeobecného súdu iného členského štátu Európskej únie s tým,
že zdôraznil, že ustálený zdravotný stav je vtedy, keď sťaženie spoločenského uplatnenia je možné
hodnotiť prvýkrát. Poukázal na ust. § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. Podľa názoru právneho zástupcu
žalovaného, súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôvodnosť vznesenej námietky premlčania v súlade
s ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolanie žalobkyne považoval za nedôvodné. Navrhol

napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Právny zástupca žalobkyne sa v rámci odvolacej repliky k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného
k odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Opravným uznesením č.k. 12C/22/2017-256 zo dňa 19.9.2019 súd prvej inštancie opravil záhlavie

napadnutého rozhodnutia v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 12C/22/2017-215 z 13.9.2018 v súlade
s ust. § 224 Civilného sporového poriadku.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej

len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z §
379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia
rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj webovej stránke dňa 6.11.2019 (§ 378
ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho

nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
ako aj právnym posúdením dôvodnosti vznesenej námietky premlčania odvolací súd konštatuje, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v

celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

7. V spore bolo spornou otázkou posúdenie vznesenej námietky premlčania. Premlčanie možno
charakterizovať ako márne uplynutie zákonom určeného času, ktorého dôsledkom je, že právo, ktoré
nebolo v určenom čase vykonané, sa oslabuje (stáva sa z neho tzv. naturálne právo) a toto právo

v spojení s ďalšou právnou skutočnosťou (dovolaním sa premlčania) nie je možné v zásade priznať.
Následkom kvalifikovaného uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva vzniká
teda len tzv. naturálna obligácia.

Z obsahu spisu je nesporné, že žalovaný vzniesol námietku premlčania z dôvodu, ktorého následne

súd prvej inštancie za účelom ustálenia tejto spornej otázky nariadil znalecké dokazovanie. Zo záveru
znaleckého dokazovania N.. E., I.. vyplynulo, že zdravotný stav u žalobkyne bol ustálený rok po
dopravnej nehode, t.j. k 5.1.2015 (záver č.l. 116 spisu). Zo záveru zo znaleckého posudku N.. A.W.
(č.l. 148 spisu) vyplýva, že zdravotný stav žalobkyne vo vzťahu k psychickým poruchám bol ustálený
v marci 2015. Žaloba bola uplatnená 7.4.2017 a pri aplikácii ust. § 106 Občianskeho zákonníka a

vznesenej námietke premlčania nebolo možné premlčané právo priznať, na ktorú skutočnosť súd prvej
inštancie správne poukázal. Žalobkyňa v spore nepreukázala iné skutkové okolnosti, na základe ktorých
by bolo možné dospieť k záveru, že vedomosť o škode a kto za škodu zodpovedá nadobudla neskôr.
Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav ustálil a aké následky zanechal úraz alebo iné poškodenie na
zdraví poškodeného je závislé od odborného posúdenia ošetrujúceho lekára. Je teda na posudzujúcom

lekárovi, kedy určí moment ustálenia zdravotného stavu. Ide o odbornú otázku, na ktorú treba špeciálne
odborné znalosti zodpovedajúce kvalifikácii v určitom vednom odbore, a ktorá nemôže byť predmetom
posúdenia súdu.8. Z predloženého lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia žalobkyňou
zo dňa 10.6.2015 vypracovaného N.. N. V.Š., primárom oddelenia úrazovej chirurgie s JIS, Y. I.
A..C.. (č.l. 4 spisu) nevyplýva, aby bol stanovený dátum ustálenia zdravotného stavu. K zodpovedaniu

tejto otázky došlo až na základe znaleckých posudkov vypracovaných v spore, z ktorých súd prvej
inštancie správne pri posudzovaní dôvodnosti vznesenej námietky vychádzal. Tvrdenie právneho
zástupcu žalobkyne, že sa žalobkyňa dozvedela o škode na zdraví z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia až z tohto lekárskeho posudku preto odvolací súd nepovažoval za pravdivé a spôsobilé
zmenu posúdenia dôvodnosti vznesenej námietky premlčania. Dátum vyhotovenia lekárskeho posudku,

ktorý bol vyhotovený s časovým odstupom od ustálenia zdravotného stavu nie je z hľadiska začiatku
plynutia premlčacej doby podstatný. Možno ho vnímať len ako dôkazný prostriedok potvrdzujúci výšku
nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Poškodený sa dozvie o škode v čase, kedy
sa po skončení jeho liečby jeho zdravotný stav natoľko ustálil, že bolo zistiteľné, či a v akom rozsahu
k sťaženiu spoločenského uplatnenia došlo a kedy je možné na základe skutkových okolností, ktoré
mal k dispozícii, objektívne vykonať jeho hodnotenie. Súd prvej inštancie túto otázku náležite posúdil v

súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, na ktoré rozhodnutia poukázal. Ustálením
zdravotného stavu začína plynúť premlčacia doba pri nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia.

Na začiatok plynutia premlčacej doby nemá vplyv, kedy si poškodený zabezpečí dôkazy na to, aby
skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol aj preukázať - teda, kedy si dá vypracovať lekársky

posudok na bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. MCdo/37/2000 z 28.6.2001 publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod R 68/2003). Uplatnená námietka nesprávneho právneho
posúdenia okamihu začiatku plynutia premlčacej doby nebola dôvodná.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok spojený s dopĺňacím rozsudkom č.k.
12C/22/2017-215 z 13.9.2018 a opravným uznesením č.k. 12C/22/2017-256 z 19.9.2019 vrátane
súvisiaceho výroku o trovách konania ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1

v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovaného v odvolacom konaní vyplývajúcou z
ust. § 255 ods. 1 CSP, ktorému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v
plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 2 CSP).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.