Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/371/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717208483
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6717208483.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu: Q. banka V., a. s., E.: XX
XXX XXX, so sídlom A. XX, XXX XX C., proti žalovanej O. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ. D. XXXX/
XX, XXX XX Zvolen, právne zastúpenej ZASTAVME ÚŽERU - Občianske združenie na právnu ochranu
občana finančného spotrebiteľa, so sídlom Pod Hájom 1367/169-44, 018 41, Dubnica nad Váhom, IČO:
51 255 022, v konaní o zaplatenie sumy 1.370,49 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 18Csp/106/2017-301 zo dňa 11. 09. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Späťvzatie žaloby v časti nároku, ktorý si žalobca uplatňoval nad sumu 540,54 € pripúšťa, rozsudok

okresného súdu v tomto rozsahu, t. j. v rozsahu nad sumu 540,54 € zrušuje a konanie v tomto rozsahu
zastavuje.

II. Rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým zamietol žalobu čo do sumy 540,54 € a vo výroku
o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške

ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdzamietolžalobuzodňa06.06.2017,ktorousažalobcadomáhal,
aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 1.370,49 €, úrok 28 % ročne zo sumy 1.370,49 € od 10. 05.
2017 až do zaplatenia titulom plnenia zo zmluvy uzavretej dňa 06. 11. 2013, na základe ktorej žalobca
zriadil pre žalovanú účet a viedol ho. Skutkovo žalobca žalobu odôvodňoval tým, že v zmysle bodu
3.8 Všeobecných obchodných podmienok banky (ďalej v texte „VOP“) bol klient, teda žalovaná povinná
mať na účte dostatok finančných prostriedkov na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru,
poplatkov podľa sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie

tejto povinnosti sa žalovaná na účte dostala do nepovoleného prečerpania, vo výške žalovanej istiny
tento dlh nevyrovnala, preto žalobca účet žalovanej zavrel, o čom ju informoval v poslednom výpise z
účtu.Nazákladeinternejúčtovnejtransakcie,ktorúžalobcavykonal09.05.2017,kedy debetnýzostatok
na účte klienta, teda žalovanej, previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet, domáhal sa pohľadávky
vo výške istiny vo výške 1.370,49 € a v súlade s bodom 3.2 VOP s úrokom vo výške 28 % ročne, a to
až do zaplatenia celej pohľadávky.

2.Okresnýsúdnazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,žežalobaniejedôvodná.Okresný
súd nemal pochybnosti o tom a žalobca to ani nepopieral, že spor, ktorý bol predmetom konania,
vznikol medzi ním ako dodávateľom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie bankových
produktov a služieb) a žalovanou ako spotrebiteľom jeho služieb, t.j. že ide o vzťah zo spotrebiteľskejzmluvy. Napriek úprave zmluvy o bežnom účte a o úvere, ako tzv. absolútneho obchodného vzťahu,
otázky pri dvojakej úprave normami občianskeho práva a práva obchodného, okresný súd posudzoval
podľa noriem občianskeho práva. Na základe zmluvy o bežnom účte zo dňa 06. 11. 2013 zriadil

žalobca pre žalovanú bežný účet a k účtu poskytoval bankové služby spojené s vedením účtu.
Následne žalobca v konaní predložil zmluvu o službe - povolené prečerpanie zo dňa 12. 12. 2014,
ktorá zmluva predložená žalobcom neobsahovala podpisy zmluvných strán. Hoci žalovaná nenamietala
písomnú formu dojednania zmluvy, žalobca neuviedol žiadne skutkové okolnosti, prečo na predloženej
kópii zmluvy chýbajú podpisy zmluvných strán. Keďže vzťah medzi stranami sporu vyhodnotil ako

spotrebiteľský, poukázal na to, že súd je povinný ex offo skúmať zmluvný vzťah aj z hľadiska
dodržiavania práv spotrebiteľa. Nárok uplatnený žalobcom vznikol jednak zo zmluvy o bežnom účte,
v zmysle ktorej žalobca účtoval poplatky, úroky a obraty na účte a jednak z úverovej zmluvy formou
povoleného prečerpania. Žalobca podal len tzv. formulárovú žalobu, v ktorej však vôbec neuviedol
konkrétne skutkové okolnosti súvisiace s uplatneným nárokom. Zo žaloby samotnej vyplynula len
skutočnosť, že medzi sporovými stranami bola uzavretá zmluva o bankových službách poskytovaných

v súvislosti so zriadením bežného účtu a že žalovaná sa mala dostať do nepovoleného debetu a
žalobca si vyčíslil nárok vo výške 1.370,49 € a nárok na úrok vo výške 28 % z uplatnenej sumy od
10. 05. 2017 s poukazom na dojednanie vo VOP. Až v priebehu konania na základe obrany žalovanej
žalobca doplnil skutkové tvrdenia, ktoré čiastočne ozrejmili zmluvný vzťah medzi sporovými stranami,
doplnil aj zmluvu o povolenom prečerpaní, avšak uvedená zmluva musí spĺňať podmienku písomnosti.

Podpis na zmluve však chýba, preto súd nemohol vychádzať z predložených obchodných podmienok,
hoci majú tvoriť súčasť zmluvy, v ktorej absentujú podpisy strán sporu a to ani v časti ustanovení o
povolenom prečerpaní, keďže v prípade, ak zmluva nespĺňa podmienku písomnosti, potom úver na jej
základe poskytnutý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd doplnil, že zmluva o úvere
neobsahuje ustanovenie § 10 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení

účinnom do 31. 12. 2014, na základe čoho musí byť spotrebiteľovi zrejmé, že je povinný kedykoľvek
zaplatiťtakýtoúvernažiadosťveriteľavplnejvýške.Žalovanáuviedla,žebolamylneinformovanáotom,
žepokiaľbudemaťpeniazenaúčte,kdejejbudechodiťvýplata,nebudesúveromžiadnyproblém.Sama
uviedla, že iné úvery v banke riadne spláca, k problémom s prejednávaným úverom došlo v dôsledku
postupu banky, ktorý neočakávala a bol pre ňu prekvapivý.

3. V tejto súvislosti okresný súd dodal, že pokiaľ sa aj oboznámil s VOP je nepochybné, že úprava
povoleného prečerpania, či nepovoleného prečerpania, prekročenia povoleného prečerpania je vo VOP
upravená značne zložitým spôsobom a neprehľadným, a to najmä pre prípad, že dôjde k prekročeniu
povoleného prečerpania, či k nepovolenému prečerpaniu. V tejto súvislosti pre klienta banky sú určené

viaceré sankcie, a to či už opakované zmluvné pokuty, a to napriek tomu, že dojednanie o zmluvnej
pokute musí byť písomné, a musí byť individuálne dojednané priamo v zmluve s druhým účastníkom
zmluvy ako spotrebiteľom (viď aj nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I ÚS 3512/11 zo dňa 11. 11.
2013). Po posúdení uvedených zmluvných podmienok o zmluvných pokutách dospel k záveru, že
žalobca týmto spôsobom chcel ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a okrem neplatnosti dôvodu

nedodržania písomnej formy možno hodnotiť dojednanie o zmluvnej pokute aj ako neprijateľné zmluvné
podmienky, a teda neplatné (§ 53 ods. 4, 5 OZ). Pri prekročení, alebo nepovolenom prečerpaní je
vo VOP ustanovená okamžitá splatnosť, či už prekročenia, alebo nepovoleného prekročenia. Takto
určená splatnosť zmluvnej povinnosti je podľa okresného súdu dojednaná neurčitým spôsobom, pretože
spotrebiteľ sa o prekročení eventuálne nepovolenom prečerpaní dozvie výlučne z výpisu z účtu, t. j. až

po vzniku prekročenia, eventuálne nepovoleného prečerpania. Naviac, banka účtuje na ťarchu účtu aj
rôzne poplatky, úroky a sankcie, preto spotrebiteľ môže len ťažko vedieť stav na účte v tom - ktorom
okamihu. Takýmto spôsobom sa dostáva do omeškania bez toho, aby mu bolo reálne umožnené dlh
splniť včas. Od takto určenej splatnosti má klient následne povinnosť splatiť dojednané úroky a úrok
z omeškania, pričom nie je zrejmé, o aký úrok sa jedná, či úrok dojednaný pri povolenom prečerpaní,

alebo ako pri nepovolenom prečerpaní, pretože podľa zmluvy je prekročenie nepovoleným prečerpaním.
Či už prekročenie, alebo nepovolené prečerpanie, sa zároveň považuje za úver poskytovaný bankou,
zároveň sa považuje za porušenie zmluvných povinností, s ktorými sú spojené vyššie uvedené sankcie,
nastupuje aj zákonná sankcia vo forme úroku z omeškania. Z uvedeného preto následne podľa
okresného súdu vyplýva, že pokiaľ sa klient dostane do omeškania formou prekročenia povoleného

prečerpania, dochádza k neprehľadným a opakovaným sankciám zo strany banky. Naproti tomu banka
má povinnosť informovať klienta jasným, zrozumiteľným a určitým spôsobom o vzniku omeškania, a
to písomnými upomienkami, kde zároveň má určiť výšku dlhu, lehotu na zaplatenie dlžnej čiastky a
upozornenie na sankciu spojenú s nedodržaním lehoty. Žalobca však okrem výzvy z 21. 04. 2017,kedy zároveň mal oznámiť žalovanej zníženie limitu na nulu a vyzvať ju na zaplatenie celého dlhu
bez uvedenia vyčíslenia tohto dlhu, inú výzvu - upozornenie na omeškanie žalovanej nepredložil. Vo
výzve naviac ani nešpecifikoval čiastku, ktorú má žalovaná v tam určenej lehote zaplatiť a rovnako

nepreukázal, že výzvu žalovanej doručil, t. j. že sa táto výzva dostala do jej dispozičnej sféry. Žalovaná
síce uvádzala nejakú výzvu, podľa ktorej mala všetko zaplatiť, uviedla, že sama musela kontaktovať
osobne žalobcu a informovať sa na dôvody vzniku situácie a spôsob úhrady dlhu. Žalovaná kontaktovala
žalobcu na pobočkách, prípadne aj cez ústredie, žalobca však uvedené spochybnil. Súd na základe
vyššie uvedeného konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by oprávnene účtoval sankcie, a úrok z

omeškania po prekročení. Rovnako na žiadosť žalovanej zrozumiteľne a určito nešpecifikoval poplatky
účtované v priebehu úverového vzťahu.

4. Vzhľadom na tú skutočnosť, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere pre nedodržanie písomnej
formy je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, poplatky v súvislosti so zmluvou o úvere
nemožno taktiež priznať. Je však zrejmé, že žalobca účtoval poplatky aj podľa zmluvy o účte, tieto však

nešpecifikoval, čím neumožnil súdu preskúmať oprávnenosť účtovania poplatkov. Doplnil, že žalobca
sám zvolil pasívnu obranu, keď sa rozhodol len pre písomnú formu vedenia sporu, sám neúčasťou
na pojednávaní napriek upozorneniu súdu neuviedol skutočnosti na objasnenie určovania poplatkov.
Žalobca teda uplatnil svoj nárok súhrnnou sumou, z ktorej nie je zrejmé, aká časť má tvoriť účtované
úroky, úroky z omeškania a poplatky, ktoré súd hodnotil ako nezákonné, preto nebolo možné vyčísliť

prípadný nárok žalobcu. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno v konaní, nebolo možné jeho
žalobe vyhovieť.

5. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej v texte „CSP“).

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. S argumentmi súdu prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa nestotožňuje a považuje napadnutý rozsudok za nesprávny
a odôvodnil odvolanie tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietal, že ak súd považoval jeho
žalobu za neúplnú, mal ho vyzvať na doplnenie/opravu v zmysle § 129 ods. 1 CSP. Súd ale žalobcu na
doplnenie žaloby nevyzval, napriek tomu vo veci meritórne rozhodol, ktorý postup je procesne vadný a
žalobcovi bola odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho práv. Ak

totiž žaloba podľa okresného súdu neobsahovala dostatočné skutkové odôvodnenie, ide o vadu žaloby
a je povinnosťou súdu pokúsiť sa postupom podľa § 129 ods. 1 CSP o jej opravu, alebo doplnenie.
Len v prípade, ak strana sporu v stanovenej lehote nedostatky žaloby odstráni, žaloba sa považuje
za perfektnú a súd môže meritórne žalobu prejednať. Ak ale k odstráneniu vád nedôjde a žaloba má
naďalej také nedostatky, ktoré súdu bránia vec meritórne prejednať a rozhodnúť, je povinnosťou súdu

takéto podanie odmietnuť. Má za to, že v danom prípade možno konštatovať, že žaloba má také vady čo
do nedostatočného uvedenia základných skutkových okolností veci, pre ktoré súd nemohol meritórne
žalobu prejednať a rozhodnúť, ale zakladalo to povinnosť súdu postupovať v zmysle § 129 ods. 1, 2
CSP, teda vyzvať žalobcu kvalifikovaným spôsobom na odstránenie vád žaloby.

7.Opätovnežalobcavodvolanípoukázalnato,žejehonárokvyplývazozmluvyobežnomúčteuzavretej
v zmysle § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, ako aj zo všeobecných obchodných podmienok,
z ktorých vyplýva nárok žalobcu na zaplatenie nepovoleného debetného zostatku pozostávajúceho
z peňažných prostriedkov čerpaných žalovaným platobnou kartou, pri zúčtovaní úrokov, poplatkov,
opravnom zúčtovaní a pri uplatnení zrážkovej dane nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte, a

tomu zodpovedajúci nárok žalobcu uplatniť si úročenie nepovoleného debetného zostatku vrátane jeho
účtovania na ťarchu účtu, ako aj zo zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania uzatvorenej v zmysle
§ 10 zák. č. 129/2010 Z. z.. Z jeho listu zo dňa 21. 04. 2017 je teda zrejmé, že žalobca odstupuje od
celej zmluvy o bežnom účte, preto mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Rešpektujúc
názor súdu, že poplatky v súvislosti so zmluvou o povolenom prečerpaní nemožno žalobcovi priznať pre

nedodržanie písomnej formy, vzal žalobca späť žalobu v časti účtovných poplatkov a úrokov. Kreditné
operáciepredstavovalisumu30.784,76€,debetnéoperáciepoodpočítaníúrokovapoplatkov31.325,40
€, rozdiel činí 540,54 €, ktorý si žalobca uplatňuje z titulu bezdôvodného obohatenia a vo zvyšku istiny
berie žalobca žalobu späť.8. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že už na pojednávaní dňa 10. 07. 2008
poukazovala na skutočnosť, že bola vyzvaná na vyporiadanie zostatku úveru listom zo dňa 03. 04. 2007,

avšak žalobca nijako nepreukázal, že skutočne sa táto výzva dostala do jej dispozičnej sféry. Takisto na
pojednávaní poukázala na skutočnosť, že žalobca nepreukázal zákonné ukončenie vzájomného vzťahu.
Žalobca totiž doložil len výzvu na úhradu, avšak neuviedol, či došlo k výpovedi, alebo k odstúpeniu
od zmluvy. Civilný sporový poriadok však ustanovuje aj zásadu, podľa ktorej musia byť relevantné
dôkazy a tvrdenia uplatnené a predložené súdu včas. Žalobcovi však bola riadne doručená zápisnica z

pojednávania zo dňa 10. 07. 2018, na základe čoho mal možnosť namietaný úkon vyvrátiť a predložiť
dôkaz o nesprávnom tvrdení žalovanej, preto je nedôvodné, aby naopak práve žalobca bol ten, kto
v odvolaní viní súd prvej inštancie za porušenie zákona ohľadom skutočnosti, že ho súd nevyzval na
doplnenie žaloby. Žalobca mal možnosť vo svojom vyjadrení zo dňa 21. 08. 2018 vyvrátiť tvrdenia
z pojednávania zo dňa 10. 07. 2018. Ak aj žalobca tvrdí, že v konaní bol aktívny a súdu predložil
niekoľko špecifikácií uplatneného nároku, uvedené nie je pravdou, nakoľko už na pojednávaní dňa 10.

07. 2018 bol žalobca vyzvaný na bližšiu špecifikáciu debetných položiek na jej účte za úkony banky,
ako boli účtované úroky, sankcie a poplatky tak, aby bolo zrejmé, za aké úkony aké poplatky boli
účtované,nakoľkopredloženátabuľkazodňa02.05.2018jeneprehľadnáaniejezrejmé,akékonkrétne
poplatky a v akej výške si ich banka účtovala. Avšak ani po tomto úkone žalobca nepredložil súdu
požadované podklady, a preto považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. Žalobca

mal totiž možnosť doplniť požadované podklady v dostatočnej lehote, nakoľko následné pojednávanie
sa konalo až dňa 11. 09. 2018, na ktoré sa nedostavil a z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil.

9. Žalovaná ďalej v písomnom vyjadrení poukazuje na to, že ak žalobca v odvolaní uvádza, že si
svoj nárok uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia, žalovaná mala po celý čas konania snahu

svoj dlh zo zmluvy uhradiť. Ak si po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatňuje žalobca svoj nárok z titulu
bezdôvodného obohatenia vo výške 540,54 € v zmysle § 294 CSP, zákonodarca zmenu žaloby v
spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu.

10. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby po rozhodnutí súdu prvej inštancie, keď ešte jeho
rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, odvolací súd aplikujúc ust. § 370 ods. 1, 2 CSP rozhodol o
pripustení späťvzatia žaloby, a to v časti, v ktorej nárok žalobcu presahuje sumu 540,54 € v zmysle
podania žalobcu, ktoré bolo súčasťou odvolania. Odvolací súd prihliadal na to, že žalovaná nevyslovila
nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby v rozsahu nároku žalobcu nad sumu 540,54 €, na základe

čoho možno mať za to, že u nej neexistujú vážne dôvody, pre ktoré by so späťvzatím žaloby nesúhlasila.

11. Podľa § 370 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí,

odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

12. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené v súlade s § 370 CSP späťvzatie žaloby vo vzťahu
k nároku, ktorý si žalobca uplatňoval nad sumu 540,54 € pripustil, rozsudok okresného súdu v tomto
rozsahu, t. j. v rozsahu nad sumu 540,54 € zrušil a konanie v tomto rozsahu zastavil.

13. Následne odvolací súd na základe odvolania žalobcu ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal
odvolanie žalobcu v rozsahu jeho nároku vo výške 540,54 €, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
v zmysle § 379 CSP a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP (á
contrario) rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola žaloba v rozsahu sumy 540,54 € zamietnutá

a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania ( výrok II. ) podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil v celom
rozsahu ako vecne správny.

14. Po čiastočnom späťvzatí žaloby, pripustení tohto späťvzatia a čiastočnom zastavení konania o
nároku žalobcu, ktorý si uplatňoval nad sumu 540,54 €, je predmetom odvolacieho konania nárok

žalobcu na zaplatenie sumy 540,54 €, v ktorom rozsahu okresný súd žalobu zamietol. V odvolaní
k právnemu posúdeniu veci žalobca výslovne konštatoval, že posúdenie súdu ohľadom zmluvy o
povolenom prečerpaní ako zmluvy spotrebiteľskej, nenamieta, avšak má za to, že pokiaľ súd nemal
preukázaný nárok z titulu zmluvy o povolenom prečerpaní, nárok žalobcu (po odpočítaní nepriznanýchpoplatkov a úrokov) voči žalovanej mal posúdiť ako bezdôvodné obohatenie. V tejto súvislosti poukázal
na jeho list zo dňa 21. 04. 2017, z ktorého je zrejmé, že odstúpil od zmluvy o bežnom účte, a preto si
sumu 540,54 € uplatňuje z titulu bezdôvodného obohatenia a vo zvyšku zobral žalobu späť.

15. Podľa § 140 ods. 1, 2 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo a zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe.

16. Z obsahu spisu pre odvolací súd nepochybne vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na Okresný
súd Zvolen dňa 06. 06. 2007 domáhal zaplatenia sumy 1.370,49 € s príslušenstvom titulom plnenia zo
zmluvy ako dlh, a to na základe nepochybne zisteného skutkového stavu, keď sám žalobca v žalobe
poukazoval na to, že pre žalovanú zriadil a viedol účet a medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy
o bežnom účte dňa 06. 11. 2013. Keďže žalovaná porušila zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z bodu
3.8 VOP a dostala sa na predmetnom účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a

tento dlh nevyrovnala, žalobca zatvoril účet žalovanej, preto sa v súlade so zmluvou o bežnom účte,
najmä citovaným znením VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb domáhal zaplatenia istiny vo
výške 1.370,49 € (nepovolené prečerpanie účtu) úročenej úrokom vo výške 28 % ročne, a to až do
vyplatenia celej pohľadávky. K žalobe okrem iného pripojil najmä výpisy z účtu žalovanej. V podaní zo
dňa 06. 11. 2017 (č. l. 106 spisu) žalobca na výzvu súdu špecifikoval nárok ako istinu dlhu vo výške

1.370,49 €, ktorá suma mala predstavovať rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými
obratmi vykonanými na účte žalovanej vyplývajúcimi z predloženej platobnej histórie vo forme výpisov z
účtu žalovanej. Poukázal na to, že súčet kreditných a súčet debetných položiek za príslušné obdobie je v
úvode každého jednotlivého výpisu. Poukazoval na reálne čerpanie prostriedkov žalovanou, keď doplnil,
že splácanie povoleného prekročenia sa uskutočňuje automaticky priebežným znižovaním záporného

salda bežného účtu klienta, na ktorom bolo povolené prečerpanie zriadené, teda nie vo vopred určených
mesačnýchsplátkach.Žalovanejbolopočastrvaniazmluvnéhovzťahuposkytnutépovolenéprečerpanie
vo výške 1.500,- €, tento povolený limit žalovaná opakovane prekračovala, čím porušila zmluvu, a
tým sa dostala do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania, na základe ktorého žalobca znížil
žalovanej limit povoleného prečerpania na 0,- €. Aj v uvedenom podaní poukázal na zmluvu o spolupráci

pri poskytovaní bankových produktov a služieb ako aj všeobecné obchodné podmienky sadzobných
poplatkov a úrokových sadzieb v platnom znení. V ďalšom podaní zo dňa 02. 05. 2018 (č. l. 135
spisu) žalobca zdôraznil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte uzavretá
dňa 12. 12. 2014 spĺňa všetky náležitosti zmluvy o povolenom prečerpaní v zmysle § 10 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z. a svoj nárok opätovne uplatňoval titulom plnenia zo zmluvy, pretože zrušením

povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy vo vyššie uvedenej lehote sa žalovaná dostala
do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Pokiaľ ide o poplatky, tieto účtoval na
základe článku VI. ods. 2 zmluvy o účte podľa sadzobníka poplatkov banky v platnom znení a úroky v
zmysle zmluvy o povolenom prečerpaní článok 1. a VOP účinných ku dňu uzatvorenia účtu, článok 8.8
ako aj článok 3, nakoľko sadzba úroku 28 % ročne, je podľa žalobcu platná pre nepovolené prečerpanie

a vyplýva z VOP článku 3.12 v spojení s výveskou úrokových sadzieb časť „úrok pri nepovolenom
prečerpaní účtu“ a v spojení s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z.. Na záver v tomto podaní žalobca
konštatoval, že keďže znížil limit povoleného prečerpania na 0,- € dňa 2. mája 2017, dlh bola povinná
žalovaná vyrovnať do 7 dní s poukazom na VOP účinné ku dňu zníženia limitu povoleného prečerpania
článok 8.9, preto premlčacia doba začala plynúť dňa 10. mája 2007 a žalobca podal žalobu v mesiaci jún

2017, teda konštatoval, že nárok premlčaný nie je. K uvedenému podaniu pripojil i zmluvu o povolenom
prečerpaní na účtu zo dňa 12. 12. 2014, ktorá nie je podpísaná žalovanou (č. l. 138 spisu).

17.Ažvpodanížalobcuzodňa21.08.2018(č.l.261spisu)žalobcakonštatuje,žeukončilzmluvnývzťah
so žalovanou odstúpením od zmluvy o účte písomne dňa 21. 04. 2017, napriek tomu v uvedenom podaní

poukazoval na okolnosti súvisiace s tým, že zmluva o účte spĺňa náležitosti v zmysle § 10 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z.. Opätovne poukazuje na znenie samotnej zmluvy o účte ako aj znenie všeobecných
obchodných podmienok, z ktorých si nárok uplatňoval. Žalobca tak v konaní pred okresným súdom tvrdil
a domáhal sa svojho nároku titulom plnenia zo zmluvy o účte ako aj zmluvy o povolenom prečerpaní
na účte, keď aj zo samotného podania žalobcu zo dňa 21. 04. 2017 vyplýva, že napriek tomu, že došlo

k zrušeniu účtu žalovanej, jej povinnosť uhradiť uvedený „záväzok v zmysle vyššie uvedených zmlúv
nezaniká, nakoľko dlh sa denne úročí a rastie“.18. Na základe vyššie uvedeného je teda zrejmé, že žalobca si uplatňoval svoj nárok v rozsahu 540,54
€ titulom plnenia zo zmluvy o účte a o povolenom prečerpaní, nakoľko sám v podaní, ktorým vyzýval
žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy, poukazuje na jej záväzok z týchto zmlúv vyplývajúci vrátane úrokov

a poplatkov súvisiacich s istinou.

19. O zmenu v skutkovom stave nejde vtedy, ak dôjde síce ku zmene právneho dôvodu, ale bez zmeny
v skutkovom stave. Je totiž vecou súdu, aby tvrdený skutkový stav podradil pod hmotnoprávnu normu,
ktorá tomuto skutkovému stavu zodpovedá. Odvolací súd konštatuje, že žalobca odpočiatku uplatňoval

svoj nárok ako záväzok zo zmluvy, ktorá okrem iného spĺňa zákonné predpoklady a náležitosti, uvádzal
skutkové tvrdenia vo vzťahu k uvedenému záväzku, predkladal listinné dôkazy týkajúce sa zmluvného
záväzku - dlhu, ktorý vznikol porušením povinností žalovanej vyplývajúcich zo zmluvy a VOP. Jeho
iné skutkové tvrdenia o odstúpení od zmluvy a nároku vyplývajúcemu z bezdôvodného obohatenia
vyslovené v odvolaní sú podstatnými a novými skutočnosťami rozhodnými pre uplatnený nárok, napriek
tomu žalobca nenavrhol ako dominis litis zmenu žaloby, o ktorej rozhoduje okresný súd na návrh. Nejde

teda len o zmenu právneho dôvodu, ale aj podstatné a nové skutočnosti rozhodné pre uplatnený nárok
vychádzajúce z iných skutkových tvrdení žalobcu. Žalobca zmätočne po tom, ako okresný súd jeho
nárok na základe ním tvrdených skutkových okolností a skutočností, po tom ako predložil k nemu listinné
dôkazy viažúce sa na záväzok zo zmluvy ako dlh, zmenil podstatné skutkové okolnosti a skutočnosti,
že jeho nárok nevyplýva zo zmlúv, ale z bezdôvodného obohatenia, ktoré však vzniklo po tom, ako od

pôvodne platných zmlúv odstúpil, teda zmluva mala byť zrušená a preto je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalobca preto zmenil podstatné skutočnosti rozhodné pre
uplatnenie nároku, a nie len právny dôvod. Preto ak okresný súd prejednal a rozhodol o nároku žalobcu
skutkovo podložený v žalobe ale aj v následných podaniach žalobcu, ako o nároku zo zmluvy, ako o
dlhu po tom ako mala žalovaná porušiť svoje povinnosti zo zmlúv, ktoré žalobca považoval za bezvadné,

rozhodol vecne správne. Naviac v § 294 CSP je upravené, že zmena žaloby sa v spotrebiteľských
sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ. Okresný súd o nej nerozhodol, ak takýto návrh zo
strany žalobcu ani nebol podaný a z ustanovenia § 142 ods. 1 CSP vyplýva, že o prípustnosti zmeny
žalobyrozhodnesúd spravidlanapojednávaní,naktorombolazmenanavrhnutá,alebonapojednávaní,
ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

Žalobca takéto podanie okresnému súdu nepodal, a pojednávania sa nezúčastnil.

20. Žalobca v odvolaní konštatuje, že rešpektuje názor súdu, že poplatky v súvislosti so zmluvou o
povolenom prečerpaní mu nemožno priznať pre nedodržanie písomnej formy. Uvedené teda nie je
sporné a vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru poskytnutého titulom plnenia zo zmluvy o

úvere pre nedodržanie písomnej formy žalobcovi poplatky v súvislosti so zmluvou o úvere ani nemožno
priznať, nakoľko žalobca nešpecifikoval, v akom rozsahu si uplatňuje istinu a v akom rozsahu istine
zodpovedajúce úroky, príp. úroky z omeškania či iné sankcie. Žalobca uplatnil svoj nárok súhrnnou
sumou, z ktorej nebolo zrejmé, aká časť má tvoriť účtované úroky, úroky z omeškania a poplatky a ktorá
časť predstavuje istinu. K uvedenej špecifikácii došlo až v odvolaní, keď ale rozporuplne tvrdil, že istina

predstavuje sumu 540 eur, pričom pred okresným súdom takto istinu neuplatňoval, len uviedol sumu
1370,49 eur, ktorá suma mala predstavovať rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými
obratmi vykonanými na účte žalovanej vyplývajúcimi z predloženej platobnej histórie vo forme výpisov
z účtu žalovanej, a to napriek tomu, že žalobca bol riadne poučený o následkoch sudcovskej ako aj
zákonnej koncentrácie konania. V zmysle § 154 CSP možno prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

21. Odvolací súd tak považuje za potrebné zdôrazniť, že skutkové ako aj právne tvrdenia uvedené v
odvolaní žalobcu týkajúce sa toho, že rešpektuje, že poplatky v súvislosti so zmluvou o povolenom
prečerpaní mu nemožno priznať pre nedodržanie písomnej formy, v dôsledku čoho vzal čiastočne žalobu

späť a súčasne, že si uplatňuje sumu 540,54 € titulom bezdôvodného obohatenia, sú nové, t. j. žalobca
ich v spore prvýkrát predniesol až v podanom odvolaní, a to napriek tomu, že žalobca bol povinný
pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1
CSP). Žalobca v priebehu konania (do vyhlásenia napadnutého rozsudku) nevzniesol žiadne tvrdenia,
ktorými by špecifikoval akého nároku, v akej výške vo vzťahu k istine a zvlášť vo vzťahu k úrokom

a poplatkom si uplatňuje. Z predložených príloh a tabuliek uvedené nebolo možné vyvodiť, nakoľko
žalobca svoj nárok uplatňoval len ako rozdiel medzi kreditnými operáciami, ktoré predstavovali sumu
30.784,76 € a debetnými operáciami neskôr, ktoré debetné operácie znížil po odpočítaní úrokov a
poplatkov, a to až v odvolaní. Je nesprávna argumentácia žalobcu, ak tvrdí, že v prípade nezrozumiteľneja neúplnej žaloby mal byť vyzvaný na odstránenie vád a ak k odstráneniu nedošlo, jeho žaloba mala byť
odmietnutá, nakoľko prioritne odvolací súd zdôrazňuje, že okresný súd žalobcu vyzval na špecifikáciu
jeho nároku a v neposlednom rade v konaní bolo možné pokračovať, okresný súd tak i postupoval,

avšak žalobu zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal, že nárok ním požadovanej výške skutočne vo
vzťahu k žalovanej vznikol a na základe akých skutkových a právnych skutočností a z nich vyplývajúcich
skutkových a právnych záverov. Nakoľko žalobca skutkové tvrdenia týkajúce sa špecifikácie výšky
svojho nároku, teda že sa domáha sumy 540,54 € ako istiny bez úrokov a bez poplatkov, uplatnil až
po vyhlásení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, teda ako novotu v odvolacom konaní, túto

bolo nutné posúdiť v zmysle § 366 CSP, aby sa dôvodnosťou tejto novoty mohol zaoberať odvolací súd
(odvolací súd musel posúdiť ich prípustnosť). Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, nemožno v
odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Z uvedeného vyplýva, že možnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku, ktorý nebol uplatnení
v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzená, pretože odvolacia argumentácia založená na

nových skutkových tvrdeniach je prípustná len v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok.
Predmetné ustanovenie § 366 CSP platí aj v spotrebiteľských sporoch. Prostriedok procesného útoku,
a teda konkrétnu špecifikáciu nároku istiny, ktorej sa v súčasnej dobe žalobca domáha bez úrokov
a bez poplatkov, kedy by špecifikovala svoj nárok, aby bolo možné odčleniť úroky a poplatky od
istiny, ktorej sa domáha, mal možnosť žalobca v odvolacom konaní prvýkrát uplatniť len za splnenia

podmienok uvedených v § 366 písm. a) až d) CSP. Uvedené podmienky však v danom prípade
splnené neboli, ak žalobca bol od počiatku vyzývaný na doplnenie skutkových okolností a vysvetlenie
k písomným podaniam, čo však neučinil, pričom je nevyhnutné poukázať i na tú skutočnosť, že
opísanierozhodujúcichskutočnostínemožnonahradiťodkazomnaoznačenédôkazy.Akajtedažalobca
odkazoval v písomných podaniach na výpisy z účtov, príp. ním predložené tabuľky, nie je možné nimi

nahrádzať opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré z uvedených tabuliek či výpisov z účtu nevyplývali
a ani z jednej z tabuliek či výpisu z účtu nezodpovedá suma, ktorú si žalobca v konaní uplatňuje či
už pôvodnou žalobou alebo po pripustení čiastočného späťvzatia žaloby. Za žalobný návrh nemožno
považovať iba žalobu ale jej skutkové odôvodnenie, čo spolu so žalobným návrhom vymedzuje predmet
žaloby.

22. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že okresný súd posúdil úver poskytnutý žalobcom žalovanej za
bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý názor súdu rešpektoval
i žalobca svojím vyjadrením v odvolaní, napriek tomu v priebehu konania pred súdom prvej inštancie
svoj nárok nerozčlenil na sumu, ktorá zodpovedá istine a sumu, ktorá zodpovedá poplatkom, sankciám

a úrokom tak, aby mohol súdu prvej inštancie jeho žalobe v časti vyhovieť, naopak tvrdil súčasne v
odvolaní, že si uplatňuje nárok titulom bezdôvodného obohatenia. K odstráneniu tejto vady došlo až v
odvolacom konaní, na ktoré skutkové tvrdenie však odvolací súd vzhľadom na ust. § 366 CSP nemôže
prihliadať. Žalobcovi bola doručená zápisnica o pojednávaní zo dňa 10. 07. 2018 (č. l. 258 spisu), v rámci
ktorejbolžalobcavýslovnevyzvaný,abybližšiešpecifikovaldebetnépoložkyúčtovanénaúčtežalovanej

za úkony banky, ako sú účtovanie úrokov, sankcie a poplatkov tak, aby bolo zrejmé, za aké úkony, aké
poplatky boli účtované, nakoľko predložená tabuľka bola neprehľadná, nebolo zrejmé, aké konkrétne
poplatky v akej výške banka účtovala a či to bolo v súlade so sadzobníkom poplatkov predložených
žalobcom. Zároveň nebolo vyčíslené obdobie trvania úverového vzťahu, t. j. od povoleného prečerpania
až do zrušenia účtu a teda nebolo zrejmé, akým spôsobom a či došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu

s poukazom na zmluvné dojednanie, ktoré sám žalobca doložil, keďže zmluvný vzťah bolo možné
ukončiť len výpoveďou, príp. odstúpením od zmluvy. Žalobcovi tak bola doručená uvedená zápisnica s
tým, aby sa následne dostavil na ďalšie pojednávanie tak, aby sa k obrane žalovanej v zmysle vyššie
uvedenej výzvy vyjadril. Mätúco tak vyznieva nasledujúce podanie žalobcu zo dňa 21. 08. 2018, ak
tvrdil, že žalovaná prekročila poskytnutý limit povoleného prečerpania 1.500,- € v mesiaci december roku

2016, kedy konečný zostatok k poslednému dňu v mesiaci predstavoval sumu 1.531,43 €, v mesiaci
január 2.017,- €, konečný zostatok k poslednému dňu v mesiaci predstavoval 1.531,71 € a vzhľadom
na uvedené bol žalovanej znížený limit povoleného prečerpania na sumu 1.100,- € dňa 01. 02. 2017,
ktorý však žalovaná až do zrušenia účtu v máji 2017 nedodržala. Spolu s týmto podaním žalobcapredložil i výzvu žalovanej zo dňa 21. 04. 2017, kde konštatoval, že došlo k zrušeniu účtu žalovanej
a tento účet je v nepovolenom prečerpaní v aktuálnej výške 292,50 €. Napriek tomu, že v uvedenom
podaníkonštatovalodstúpenieodzmluvyoúčte,následnekonštatoval,žebankaznížilalimitpovoleného

prečerpania žalovanej na 0,- € a vyzvala ju na splatenie povoleného prečerpania, nepovoleného
prečerpania, zmluvných pokút a poplatkov súvisiacich s vedením a zrušením účtu v zmysle zmluvy,
pričom nešpecifikovala, aká suma predstavuje povolené prečerpanie, nepovolené prečerpanie, zmluvné
pokuty, príp. poplatky súvisiace s vedením a zrušením účtu. Tieto okolnosti nevyplývali ani z tabuliek
predložených žalobcom, a to napriek tomu, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť

odkazom na označené dôkazy.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd konštatuje, že okresný súd pokiaľ zamietol žalobu
žalobcu aj ohľadom sumy 540,54 € z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa vzniku
tohto nároku a ani jeho výšky, na základe čoho nebolo jeho žalobe možné vyhovieť, rozhodol vecne
správne a odvolací súd v tomto rozsahu rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

24. Okresný súd vecne správne rozhodol aj o priznaní náhrady trov konania žalovanej, ktorá bola v
konaní v celom rozsahu úspešná, teda v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 CSP a ku
zmene ktorej skutočnosti a právnym záverom nedošlo ani v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby,
nakoľko k zastaveniu konania v rozsahu nad sumu 540,54 € došlo zavinením samotného žalobcu, ktorý

uznal názor súdu, že poplatky v súvislosti so zmluvou o povolenou prečerpaní nemožno priznať pre
nedodržaniepísomnejformy.Uvedenúskutočnosťkonštatujeodvolacísúdnapriektomu,žekonkrétnymi
dôvodmi nebolo rozhodnutie o náhrade trov konania žalobcom napadnuté, avšak ide o výrok závislý.

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s

§ 255 ods. 1 CSP a § 262 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanej. Žalovaná bola úspešná v celom rozsahu, preto jej súd
priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti
tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerov hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).