Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Soňa Zmeková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Odmietajúce odvolanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/126/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417200569
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4417200569.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 04 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpeného
JUDr.JánomŠoltésom,advokátomsosídlomMýtna48,81105Bratislava,protižalovanej:Mgr.I.U.,nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX I., o zaplatenie sumy 82,17 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10C/10/2017-141 zo dňa 31.01.2019 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd odvolanie žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej o d m
i e t a .
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 82,17
eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 82,17 eura od 11.03.2015 do zaplatenia,
všetko v splátkach po 20 eur mesačne, zročných vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom
01.03.2019 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 282, § 285, § 232 ods. 3, 4 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalovaná pred súdom dňa 31.01.2019
nárok žalobcu uznala čo do základu i výšky, požadovala však plnenie v splátkach po 20 eur mesačne,
preto súd rozhodol rozsudkom pre uznanie bez toho, aby vyhodnocoval predložené dôkazy, pričom
dospel k záveru, že splátky vo výške 20 eur mesačne žalovaná bude schopná splácať. O nároku na
náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná uvádzajúc, že na pojednávaní
dňa 31.01.2019 pod psychickým nátlakom niečo podpísala, ale nepamätá si čo, preto svoje prehlásenie
považuje za neplatné.
3. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 10C/10/2017-149 zo dňa 24.04.2019 vyzval žalovanú na
doplnenie podaného odvolania o chýbajúce náležitosti, pričom súčasne žalovanú poučil o následkoch
nedoplnenia podaného odvolania.
4. Dňa 09.05.2019 bolo súdu prvej inštancie doručené doplnenie odvolania žalovanej, v ktorom uviedla,
že niekoľkokrát žiadala žalobcu o vyčíslenie dlhu, avšak odpoveď nedostala. Namietala, že dlh neuznala
ani v plnej výške a ani do základu, súhlasila so zaplatením istiny bez príslušenstva. Právny zástupca
sa na súd nedostavil, napriek tomu mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.Žalobu odovzdal bez podpisu. Poukázala na skutočnosť, že ako spotrebiteľ je od súdnych poplatkov
oslobodená vo všetkých konaniach vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, keď druhou stranou je
dodávateľ. Namietala tiež premlčanie dlhu.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že
so žalovanou uzatvoril dňa 28.11.2014 poistnú zmluvu č. 6816085075, avšak ona dohodnuté mesačné
splátky nezaplatila, v dôsledku čoho nastala splatnosť poistného dňa 10.12.2014. Súd prvej inštancie sa
dostatočne vysporiadal s právnou a skutkovou stránkou veci a na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam; on sa s jeho rozhodnutím, ktoré je vecne správne, stotožnil. Žalovaná
neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktorá by mali vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie.
6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že podané odvolanie
žalovanej proti výroku vo veci samej je potrebné podľa § 386 písm. c) CSP ako neprípustné odmietnuť
a odvolanie proti výroku o trovách konania, ktoré odvolací súd zhodnotil ako prípustné, nie je dôvodné,
a ako také ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Pritom vychádzal z nižšie citovaných zákonných
ustanovení:
7. Podľa § 282 CSP ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na
návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
8. Podľa § 355 ods. 1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
nevylučuje.
9. Podľa § 356 písm. a) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania
nároku alebo vzdania sa nároku, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené
podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
10. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.
11. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie
domáhal zaplatenia sumy 82,17 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania, odvodzujúc pohľadávku
vočižalovanejzpoistnejzmluvyč.XXXXXXXXXX uzatvorenejdňa28.11.2014.Zozápisnicespísanejna
súde prvej inštancie dňa 31.01.2019 vo veci konajúcim sudcom vyplýva, že žalovaná, ktorá sa dostavila
na predvolanie súdu, uviedla, že nárok žalobcu čo do základu i výšky uznáva a súčasne požiadala o
plnenie v splátkach po 20 eur mesačne. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie rozhodol
vo veci samej rozsudkom pre uznanie a umožnil žalovanej splácať uznaný dlh v sume 20 eur mesačne.
Proti tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie.
12. Z ustanovenia § 356 písm. a) CSP vyplýva, že odvolanie proti rozsudku pre uznanie nároku sa
pripúšťa len z jediného dôvodu a to, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. V danom prípade
žalovaná neuplatnila odvolací dôvod uvedený v ustanovení § 356 písm. a) CSP a ani z obsahu odvolania
nevyplýva, že namietala nesplnenie podmienok pre vydanie rozsudku pre uznanie. Je teda zrejmé, že
podala odvolanie proti rozsudku vo výroku vo veci samej, proti ktorému odvolanie je prípustné iba z
jedného dôvodu, pričom uvedený odvolací dôvod ňou nebol uplatnený.
13. Z obsahu výroku vo veci samej vyplýva, že jeho súčasťou je aj možnosť žalovanej splniť svoj dlh
v splátkach. V predmetnom spore výrok vo veci samej je potrebné posudzovať ako celok, preto sa
odvolací súd nestotožnil s poučením súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že proti výrokovej časti tohto
rozsudku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 82,17 eura s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 82,17 eura od 11.03.2015 do zaplatenia, nie je prípustné odvolanie, a
protizostávajúcejvýrokovejčastitohtorozsudkuaprotijehozročnostimožnopodaťodvolanie.Ajnapriek
inému poučeniu súdu prvej inštancie Civilný sporový poriadok výslovne možnosť podať odvolanie proti
rozsudku pre uznanie nároku vylučuje (okrem dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie),
preto odvolací súd podané odvolanie žalovanej proti výroku rozsudku vo veci samej podľa § 386 písm.
c) CSP odmietol ako neprípustné.14. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má zásadne právo na to, aby sa
mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa
súd chce odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,
inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.
15. Ustanovenie § 255 ods. 1 CSP vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania.
Strana sporu, ktorá v spore uspela, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade
uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok sporu (zásadu úspechu). Vo všeobecnosti teda platí, že o
náhrade trov konania rozhoduje súd na základe pomeru úspechu strany v spore. Ak bol úspech strany
v spore len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Žalobca sa v predmetnom spore
domáhal zaplatenia sumy 82,17 eura s príslušenstvom. Napadnutým rozsudkom bola žalovanej uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 82,17 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
82,17 eura od 11.03.2015 do zaplatenia, všetko v splátkach po 20 eur mesačne, zročných vždy do 20.
dňa toho ktorého mesiaca, počnúc dňom 01.03.2019 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok splatnosť celého plnenia. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle zásady zodpovednosti za
výsledok v spore, žalobca bol v spore úspešným v rozsahu 100 %, a preto v tomto rozsahu má aj nárok
na náhradu trov konania.
16. Súd prvej inštancie správne uložil v spore neúspešnej žalovanej povinnosť žalobcovi nahradiť
trovy konania v rozsahu 100 %. K námietke žalovanej, že právny zástupca sa na pojednávanie
nedostavil osobne, odvolací súd uvádza, že nárok na náhradu trov konania nie je podmienený
účasťou žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu na nariadenom pojednávaní. Trovy konania sú
všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva. Ide teda predovšetkým o odmenu a náhrady advokáta, súdny
poplatok, cestovné, stravné a náklady na ubytovanie, trovy dokazovania a paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky. Skutočnosť, že žalovaná ako spotrebiteľ je od súdnych poplatkov v
spotrebiteľských sporoch oslobodená podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov, nemožno stotožňovať s oslobodením od povinnosti v konaní úspešnej protistrane
uhradiť náhradu trov konania. Ostatné námietky žalovanej uvedené v podanom odvolaní odvolací súd
nepreskúmal z dôvodu, že nesúviseli s výrokom o trovách konania a vo veci samej bolo podané
odvolanie odmietnuté bez jeho vecného preskúmania.
17. Odvolací súd na základe uvedeného posúdil odvolanie žalovanej voči výroku o trovách konania ako
neopodstatnené a napadnutý rozsudok v tejto časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že ich náhradu priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanej v plnom rozsahu. Odvolanie žalovanej
smerujúce proti výroku o trovách konania bolo nedôvodným, preto v tejto časti odvolacieho konania
bola žalovaná neúspešná. Odmietnutie odvolania žalovanej proti výroku vo veci samej je taktiež po
procesnej stránke považované za jej neúspech v odvolacom konaní. Z uvedeného dôvodu teda vyplýva,
že žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná v celom rozsahu, v dôsledku čoho jej vznikla povinnosť
nahradiť uplatnené trovy odvolacieho konania úspešnému žalobcovi. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške
náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Toto rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.