Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. január 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/163/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117224803
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7117224803.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloleté deti

Szabóové - Juliannu, nar. 24.11.2009 a Evu, nar. 23.2.2016, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce sociálnych vecí a rodiny Košice, na návrh matky S.. M.. Z. N., M.., J.. XX.XX.XXXX, G. Q. X/A,
H., zastúpenej JUDr. Andreou Kakulošovou, advokátkou so sídlom Werferova 1, Košice, za účasti otca
S.. M.. V. N., M.., J.. XX.X.XXXX, G. Z., E. XXX/XX, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom takto

r o z h o d o l :

I. Z v e r u j e maloleté deti N., Z., J.. XX.XX.XXXX M. D., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti
matky.

II. Zo strany otca u r č u j e pre Z. výživné vo výške 200,- eur, od 01.01.2018 a pre maloletú D. vo
výške 100,- eur, od 01.01.2017, ktoré je otec povinný posielať matke maloletých detí vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred.

III. Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho určením od 1.1.2018 do 31.12.2018 vo výške 493 € pre maloletú
Z. a vo výške 1 350 € pre maloletú D. súd povoľuje otcovi splácať pre každé dieťa vo výške 20,- eur

mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia.

IV. U p r a v u j e styk otca s deťmi tak, že schvaľuje dohodu na základe ktorej sa otec bude s maloletou
Z. stretávať každý rok v mesiaci júl po dobu 2 týždňov, pričom konkrétny termín takto dohodnutého
styku bude určený vždy na základe predchádzajúcej vzájomnej dohody oboch rodičov, s prihliadnutím
na zdravotný stav a osobitné potreby maloletej Z., ako aj s ohľadom na pracovné povinnosti otca. Obaja
rodičia sa dohodli, že v júli 2019 matka zabezpečí odovzdanie maloletej v mieste bydliska otca (t.j.
privezie maloletú otcovi), a taktiež maloletú preberie v mieste otcovho bydliska. Rodičia sa ďalej dohodli,

že každoročne sa budú striedať v zabezpečení prevozu maloletej Z. do a z miesta bydliska otca.
Otec je oprávnený sa stretávať s maloletou Z. každý rok v mesiaci august po dobu 1 týždňa, pričom
konkrétny termín takto dohodnutého styku bude kopírovať termín prázdnin stanovený Domovom
sociálnych služieb, Červený kríž v Košiciach, ktoré zariadenie maloletá Z. navštevuje v rámci povinnej
školskej dochádzky. Obaja rodičia sa dohodli, že v auguste 2019 sa otec preberie maloletú v mieste
bydliska matky, a taktiež maloletú odovzdá matke v mieste jej bydliska. Rodičia sa ďalej dohodli, že
každoročne sa budú striedať v zabezpečení prevozu maloletej Z. do a z miesta bydliska otca.

V priebehu jarných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletou Z. po dobu 6 dní, pričom
konkrétny termín takto dohodnutého styku bude kopírovať termín prázdnin stanovených Domovom
sociálnych služieb atď., ako v predchádzajúcom odstavci. V roku 2019 takto dohodnutým stykom matka
zabezpečíodovzdaniemaloletejvmiestebydliskaotca,čoznamená,žemaloletúprivezieotcoviataktiež
maloletú prevezme v mieste otcovho bydliska. Rodičia sa ďalej dohodli, že každoročne sa budú striedať
v zabezpečení prevozu Z. do a z miesta bydliska otca. V priebehu jesenných prázdnin je otec oprávnený
stretávať s maloletou Z. po dobu 6 dní, pričom konkrétny termín takto dohodnutého styku bude kopírovať

termín prázdnin stanovených Domovom sociálnych služieb Červený kríž v Košiciach, ktoré zariadenie
maloletáZ.navštevujevrámcipovinnejškolskejdochádzky.Otecsimaloletúprevezmevmiestebydliskamatky a po skončení styku maloletú odovzdá matke v mieste jej bydliska. Rodičia sa ďalej dohodli, že
každoročne budú striedať v zabezpečení transferu maloletej Z. do a z miesta bydliska otca.
V priebehu vianočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletou Z. každý nepárny kalendárny

rok od 23.12 do 29.12 a každý párny kalendárny rok od 30.12 do 06.01. Otec si maloletú prevezme
v mieste bydliska matky a po skončení styku maloletú odovzdá matke v mieste jej bydliska. Rodičia
sa ďalej dohodli, že každoročne sa budú striedať v zabezpečení prevozu maloletej Z. do a z miesta
bydliska otca.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou D. každý rok v mesiaci júl po dobu 2 týždňov, počnúc rokom

2019, pričom termín takto dohodnutého styku bude zhodný s termínom určeným v zmysle bodu 4.1 tejto
dohody, čo znamená úprava styku otca s Z.. Obaja rodičia sa dohodli, že v júli 2019 matka zabezpečí
odovzdanie maloletej v mieste bydliska otca a maloletú preberie v mieste otcovho bydliska.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou D. každý rok v mesiaci august po dobu 1 týždňa, pričom
konkrétny termín takto dohodnutého styku bude zhodný s termínom určeným pre Z.Ú., to isté znamená
odovzdanie a preberanie D. ako u Z..

V priebehu jarných prázdnin je otec oprávnený stretávať s maloletou D. po dobu 6 dní a to počnúc rokom
2019, pričom konkrétny termín takto dohodnutého styku bude kopírovať termín určený v zmysle po dobu
4.3 tejto dohody, čo znamená stretávanie sa s Z..
V priebehu jesenných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletou Evou po dobu 6 dní, rovnako
tak ako s Z., takisto aj prevoz dieťaťa sa bude realizovať tak ako u Z..

V priebehu vianočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletou D. každý nepárny kalendárny
rok od 23.12 do 29.12, rovnako tak ako u Z..

V. Obaja rodičia majú právo maloleté deti z a s t u p o v a ť.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Matka požiadala súd, aby zveril maloleté deti Z. a D. do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca
určil pre deti výživné. Navrhla, aby na potreby maloletej Z. otec prispieval sumou 200 € a na potreby
D. sumou 150 € od januára 2018.

2) Otec s návrhom na úpravu práv a povinností súhlasil, rodičia pred pojednávaním uzavreli čiastočnú
dohodu.

3) Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí navrhol schváliť rodičovskú

dohodu.

4) Maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktorí v súčasnosti nevedú spoločnú domácnosť. Ako
dôvod ukončenia spolužitia matka uviedla, že otec po čase stratil o rodinu záujem a nevenoval jej
dostatočnú pozornosť. Preto sa spolu s deťmi v novembri 2017 odsťahovala zo spoločnej domácnosti.

O deti sa od tej doby stará výlučne sama a otec na ne nijakým spôsobom neprispieva, ani sa o ne
nezaujíma. Neskôr sa otec začal voči matke správať agresívne a slovne sa jej vyhrážal, pričom malo
dôjsť dňa 8.8.2017 aj k fyzickému napadnutiu. Otec je podľa matky zamestnaný, pričom má viacerých
zamestnávateľov a má celkový čistý príjem vo výške 1.400 eur mesačne. Matka je na rodičovskej
dovolenke s príjmom celkovo 400 eur mesačne. Priemerné mesačné výdavky na maloletú Z. sú 351,40

eura a na maloletú D. 202,30 eura. Maloletá Z. je pritom dieťa so zdravotným postihnutím a vyžaduje
si osobitný prístup a zvýšené náklady.

5) Keď sa otec sa podľa matky pod vplyvom svojej sestry a matky začal dožadovať práva vychovávať
deti, matka mala obavy z možného násilného odňatia detí z jej starostlivosti. Na základe uvedeného

dospela k záveru, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloleté
do jej starostlivosti a otca zaviazal na plnenie výživného vo výške 200 eur na Z. a 150 eur na D..

6) Súd uznesením č. 21P/163/2017-22 zo dňa 29.11.2017 jej návrhu vyhovel a nariadil neodkladné
opatrenie. Deti zveril do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca určil pre každé dieťa výživné vo výške

50 € mesačne.7) Z výpovede matky maloletých detí súd zistil, že ich staršia dcéra, 9 ročná Z. je ťažko zdravotne
postihnutá. Matka ju každý deň vozí do Domova sociálnych služieb Červeného kríža na Komenského

ulici v Košiciach. Ak je tam každý deň, tak poplatok na mesiac je 85,- eur. Tri krát týždenne s ňou chodí
na rehabilitácie, za jednu rehabilitáciu sa platí 20,- eur, týždenne je to 60,- eur, na mesiac je to 240,-
eur. 90,- eur vynakladá na jej stravovanie, 40,- eur na oblečenie a na obuv, 26,- eur na lieky a zdravotné
pomôcky, 40,- eur vynaloží na cestovné, keďže ju všade vozí autom. 50,- eur dáva na drogériu a na
telefón 20,- eur. Platia aj za internet. Sporí mesačne po 25,- eur. Mesačné výdavky na Z. má výške

460,- eur.

8) Maloletá D. bude mať o mesiac tri roky, zatiaľ do materskej škôlky nechodí. Na stravu a bývanie pre
ňu vynakladá 63,- eur na ošatenie, obuv 36,- eur na lieky a rôzne doplnky 14,- eur, na drogériu 36,- eur,
na cestovné 16,- eur, a na sporenie tiež dáva 25,- eur, čo je spolu 190,- eur.

9) Matka detí poberá rodičovský príspevok vo výške 214,- eur, rodinné prídavky zatiaľ poberá manžel.
Posiela jej ich každý mesiac, v sume 50,- eur. Od septembra 2018 je zamestnaná na čiastočný úväzok
v Súkromnej strednej umeleckej v Košiciach na Petzvalovej ulici č. 2, kde je jej priemerný čistý zárobok
670,- eur.

10) Kým ešte rodičia žili spolu, otec o deti záujem nejavil, ale odkedy sa osamostatnili, za deťmi chodí.
Z. dokonca berie so sebou aj k svojej matke, ktorá býva v Z. na západnom Slovensku. Z. musí počas
cesty aj prebaľovať, čo otec asi v automobile nezvláda, ale napriek tomu mu nikdy problémy nerobila a
mal dcéru u seba toľko, koľko chcel a rovnako tak mohol mať prístup aj k D.. Tú ešte vzhľadom k jej veku

neberie. D. má ešte detský režim. Je na matku veľmi naviazaná, takže dlhšiu dobu s otcom nestrávila.

11) Z výpovede otca maloletých detí súd zistil, že čo sa týka úpravy práv a povinností k maloletým
deťom na tom sa s manželkou dohodli. Nedohodli sa len o výške výživného. Uviedol, že žili spoločne
v Bratislave, kde mali byt, ktorý predali potom, čo vstúpili do rozvodového konania a videli, že spolu

naďalej žiť nebudú. Matka najprv súhlasila s tým, že zostane bývať v Bratislave. Mala kúpiť byt pre seba
a pre deti. Z peňazí za predaj bytu dostala okolo 152 000,- eur a on 101 000,- eur. Neskôr dohodu
porušila a odsťahovala sa do Košíc.

12) Pre Z. platil ešte v januári a vo februári 2018 za rehabilitácie, v januári 115,- eur a vo februári 128,-

eur. Za november a december do ústavu, ktorý ich naša dcéra navštevuje zaplatil 125,15 eur. Matke
poslal na kočiar 183,- eur a ďalšiu hotovosť vo výške 580,- eur. V Bratislave si kúpil byt, na ktorý si
ešte musel zobrať pôžičku 4500,- eur z banky a 8000,- eur od sestry. Túto spláca vo výške 93,- eur
mesačne. Sestre bude musieť splácať 10 000,- eur, lebo mu požičala aj 2000,- eur na auto. Zabezpečuje
si stravu v hodnote 250,- eur mesačne, na oblečenie vynakladá 40,- eur, na hygienické potreby 20,- eur,

na bývanie 95,- eur, nájom 20,- eur, na telefón a internet vynaloží 40,- eur. Deťom platí poistku Allianz
farbička, pre Z. vo výške 23,40 eur a pre D. vo výške 24,20 eur. Na automobil, na benzín a na opravy
vynaloží približne 100,- eur mesačne. Deti navštevuje približne každé tri týždne, cestuje do Košíc, buď
vlakom alebo osobným motorovým vozidlom, čo ho stojí mesačne približne 240,- eur.

13) Otec maloletých detí pracujem ako obrazový strihač v RTVS a jeho čistý priemerný mesačný zárobok
je 1018,07 eur. Okrem toho chodí pracovať aj do Strednej umeleckej školy v Bratislave, kde zarobí okolo
250,- eur mesačne. Vo vydavateľstve Verlag Dashöfer robí videá, za čo dostáva približne 180,- eur netto.
Bol ochotný platiť na každé dieťa výživné vo výške 100,- eur mesačne. Ďalšie vyživovacie povinnosti
nemá. Nemá životnú partnerku, hradí všetky

14) Podľa ust. § 36 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to

vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24,
§ 25 a 26 sa použijú primerane.15) Podľa ust. § 24, ods. 1,3,4,5 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo
rodičovmaloletéhodieťaťa,súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťuna
časporozvode,najmäurčí,komumaloletédieťazverídoosobnejstarostlivosti,ktohobudezastupovaťa

spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

16) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

17) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany

obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov
dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na

pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na
súde.

19) Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

20) Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

21) Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

22) Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

23) Podľa ust. § 77 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

24) Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné

len na návrh.

25) Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa
rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to,u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a
po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Prihliadol aj na
tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové

potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné
prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá
ho bude zastupovať a spravovať majetok.

26) Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je

praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé

sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého
z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a
zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie
rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.

Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,

ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane

povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov
nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto
životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z
nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na

plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových
potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.

27) Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,

hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených

mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade
jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných
vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

28) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie
vyživovacejpovinnostibymalobyťspravidladobrovoľné.Jejúpravasúdnymrozhodnutímbývaspravidla
následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výškyvýživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti,
jeho možnosti a majetkové pomery.

29) Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru,
že výživné vo výške 250,- Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané. Pri určovaní výšky výživného
vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca,
na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je

primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti.
Maloleté dieťa je školopovinné a vzhľadom na túto skutočnosť má matka náklady spojené s jeho
výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Ďalej zohľadnil, že obaja rodičia sú zamestnaní,
pričom príjem matky v priemere činí 374 Eur netto a príjem otca asi 1.400 Eur netto.

30) Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení

rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam
odporcu. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého
dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je
potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú

mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb
dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného
ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie

vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho
spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v
súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby
spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je
uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal.

deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a)
Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu
dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby
dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd
zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného

stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových
pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním
nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže
byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa
dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej

miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu
pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v
minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou
formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej
povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej

približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

31) Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre
určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávnených detí na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa

podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné v určenej
výške mesačne je primerané a schválil dohodu rodičov o styku otca s deťmi, nakoľko je v ich záujme.

32) Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.33) Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho určením od 1.1.2018 do 31.12.2018 vo výške 493 € pre maloletú
Z. a vo výške 1 350 € pre maloletú D. súd vypočítal tak, že od násobku určeného výživného za celé
obdobie odrátal sumu peňazí, ktorú otec poslal matke pre potreby Z., resp. uhradil jej pobyt v škole a

na rehabilitáciách a sumu 650 €, ktorú poslal vo forme predbežne určeného výživného. Rovnakú sumu
odpočítal od sumy 2000 €, čo bolo násobkom určeného výživného za 12 mesiacov.

34) S prihliadnutím k príjmom otca mu súd dlžné výživné povolil uhrádzať v splátkach. /§ 217 ods. 2
CSP./

35) O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje
inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.