Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. január 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 2T/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716010164
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Rošak

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5716010164.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu v Martine JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa

14.01.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Tr. por. súd
obžalovaného
J.. H.. L. H., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., K. X,
S. H.

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Martin, sp. zn. 3Pv 182/15/5506 zo dňa 03.02.2016,
na tunajší súd doručenú 05.02.2016, ktorou sa mal dopustiť prečinu zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

pri objasňovaní dopravnej nehody účastníkov L.. Z. F. a maloletého K..Y.. zo dňa 10.06.2014, č.p.: ORP-
P-88/DI-MT-2014, i napriek tomu, že mal k dispozícii kamerový záznam zaznamenávajúci jej priebeh,

ktorý prevzal dňa 19.06.2014, neprihliadal naň, nezaložil ho do priestupkového spisu a vec odložil
dňa 31.08.2014 v rozpore so zákonom podľa § 60 ods. 3 písm. a/ zákona o priestupkoch, pričom v
odôvodení uviedol, že „maloletý pri behu narazil svojou časťou tela do pravej prednej časti motorového
vozidla zn. Ford“, čo nezodpovedalo skutočnosti zachytenej v zázname, tiež v zápisnici o obhliadke
dopravnej nehody uviedol rýchlostný limit 40 km/h, namiesto 20 km/h, snažil sa ovplyvniť výpoveď matky
maloletého zraneného chlapca Z. Y., pričom jej dal podpísať zápisnicu v synovom mene a dával jej
za vinu, že je matka a má dávať na deti pozor, čím porušil § 3 ods. 1, ods. 4, ods. 5 a § 32 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, a § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej

službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície, pričom tak konal v úmysle zakryť pochybenie vodiča L.. Z.
F., ktorý je príslušníkom PZ,

l e b o

skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn. 3 Pv 182/15/5506 podal dňa 05.02.2016
tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému X.. H.. L. H., stíhanému pre prečin zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Tr. zákona (správne malo byť uvedené aj podľa znenia právnejvety podľa § 326 ods. 1, písm. a) Tr. zákona), ktorého sa mal dopustiť skutkom uvedeným v podanej
obžalobe.

Súd na nariadených hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného,
výsluchom svedkov, znalcov, prečítaním zápisníc o výpovedí svedkov z prípravného konania,
oboznámením sa i fotodokumentáciou ako i kamerovým záznamom, prečítaním listín nachádzajúcich
sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle
§ 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou
objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.

Obžalovaný X.. H.. L. H. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po možnosti podať vyhlásenie

podľa § 257 Tr. por. vyhlásil, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že na mieste dopravnej nehody boli ako prví jeho dvaja
kolegovia a to X.. Ľ. Y. a v tom čase R. H. J.. Vtedy boli zaradení na ODI Martin. Boli prví na mieste,
pretože v mieste dopravnej nehody mali v tom čase dopravnú akciu. Keď prišiel na miesto nehody, tak
videl, že jeho kolegovia začali realizovať túto dopravnú nehodu. Na mieste matka maloletého chlapca

pani Y. vravela jeho kolegom aj jemu, že vodič F. je nevinný. Za dopravnú nehodu môže chlapec,
ktorý vybehol a vysvetľovala to tak, že on je hravý. Na základe toho išiel H.. J. sa presvedčiť do
blízkej firmy STEFE, či je na kamerovom zázname vidieť priebeh dopravnej nehody, ako aj slová
matky maloletého chlapca. Po dokončení zadokumentovania dopravnej nehody sa dopravná nehoda
išla zadokumentovať na ODI Martin. Dňa 10.6.2014 bol aj so svojim kolegom X.. R. C. si vyžiadať

kamerový záznam na USB kľúč z tej firmy STEFE. Na základe žiadosti mu ho vydali. Po nahratí na
jeho USB kľúč si tento záznam spolu s kolegami aj jeho nadriadenými pozreli. Presne s kým si to už
nepamätal. Dospeli k záveru, že dopravnú nehodu nezavinil vodič Z. F., ale dopravnú nehodu zavinil
maloletý chlapec. Čo sa mu kladie ďalej za vinu, že nezaložil kamerový záznam do priestupkového
spisu, ho nezaložil preto do priestupkového spisu, pretože to nepokladal za potrebné z dôvodu, kde

je evidentne vidno ako chlapec vybehol na cestu a vytvoril náhlu prekážku vodičovi. Tento kamerový
záznam založil do spisu, až keď sa postupoval na Inšpekciu Ministerstva vnútra. Po ukončení jeho
priestupkového spisu bol jeho spis kontrolovaný aj nadriadenými, ktorí mu nevyčítali jeho postup ani
nezaloženie kamerového záznamu do priestupkového spisu. Kamerový záznam založil do spisu až
vtedy, keď sa celý priestupkový spis odstupoval na Inšpekciu Ministerstva vnútra do Banskej Bystrice.

A tým ani nechcel zakryť nejaké pochybenie vodiča, ale chcel aby sa tým zaoberali na inšpekcii. To
je všetko ohľadom kamerového záznamu z jeho strany. Na tom kamerovom zázname je vidno, že
chlapec bol zachytený pravou prednou časťou vozidla. Pri náraze vozidlo vôbec nebolo poškodené. Čo
sa týka ďalšieho jeho obvinenia ohľadom zlého uvedeného rýchlostného limitu je si vedomý, že v obytnej
zóne je najvyššia povolená rýchlosť 20km/h, nakoľko išlo o jeho nepozornosť, pretože pri nahadzovaní

dopravnej nehody do systému sú kolónky, kde sa zadávajú údaje o vodičovi, dopravnej nehody, údaje
o rýchlosti, každá táto kolónka sa rozklikne, pri rozkliknutí sa ukážu možnosti, to sa mu aj ukázalo,
jednotlivé rýchlosti, ktoré sú odstupňované po 10km/h. On označil 20km/h len zabudol zakliknúť túto
rýchlosť a tým ako sa chcel posunúť o úroveň nižšie na iné políčko a tým pádom sa rýchlosť posunula
o dve políčka a tým pádom tam zostala rýchlosť 40km/h a pokračoval v ďalších políčkach, kde zadával

ďalšie údaje o dopravnej nehode. Na záver záznamu o dopravnej nehode je možnosť vykonať kontrolu
na opravu, na túto uvedenú možnosť klikol, kde mu neukázalo chybu zlého zadania rýchlosti. Chyba
sa ukáže červeným podčiarknutím alebo písmom. Bola to jeho nepozornosť a nie úmysel zakryť nejakú
osobu. Čo sa týka ďalšej viny ohľadom matky maloletého chlapca Z. Y. žiadny nátlak nevyvíjal na matku
maloletého chlapca. Spravil len chybu v priestupkovom konaní to, že dal podpísať výpoveď chlapca jeho

matke. Chcel len dobre, nechcel volať na výpoveď maloletého chlapca kvôli zraneniam a kvôli nejakej
psychickej traume. Áno bol to neštandardný postup ohľadom priestupkového konania a takúto vec už
by nikdy nezopakoval. Ešte raz uvádzal, že žiadny nátlak pri vypočúvaní matky nevykonal.Na otázky prokurátorky obžalovaný uviedol, že on nepokladal za potrebné založiť do priestupkového
spisu kamerový záznam z dopravnej nehody, pretože aj matka sa už na mieste činu vyjadrovala, že
tú nehodu zavinil chlapec. Priestupkový spis sa dostal na prokuratúru asi na základe podnetu otca

maloletého chlapca. Myslí, že tam sa to prešetrovalo, mal to na starosti asi prokurátor H.. P., on
prokuratúre nič neposkytoval, nikto od neho nič nechcel. Jemu len potom prišiel protest a on písal, že
vyhovuje tomuto protestu. Spis sa potom odstupoval na inšpekciu a on len zo svojej slobodnej vôle
tam založil ten kamerový záznam, nikto mu tam ten kamerový záznam nekázal založiť. Opakoval, on
si nepamätal, že by spis on osobne predkladal na Okresnú prokuratúru Martin, mohla ho predkladať

sekretárka po vyžiadaní. On spis až potom predkladal Inšpekcii Ministerstva vnútra. Ten spis bol po
jeho vybavení kontrolovaný nadriadenými a bol založený sekretárkou do archívu. Ako sa dostal na
prokuratúru to on nevedel, on sa zaujímal o to až keď prišiel podnet, boli tam aj operatívci z inšpekcie,
ale jeho osobne nikto nekontaktoval a ani sa ho nič nepýtal. On si už len pamätal, že vyhovel tomu
protestu prokurátora a potom sa začal proces jeho obvinenia, pretože vodič Z. F. súhlasil so zmierom. Po
príchode na miesto dopravnej nehody zisťoval postoj vozidla, vyhotovil fotodokumentáciu a štandardné

postupy pri dopravnej nehode. Teda najskôr vizuálne pozrel miesto, zistil osobu vodiča, chlapca, matky
prítomnej, zapísal to na poznámky. Keďže tam boli kolegovia, pomáhali, jeden to fotil, on aj sprejom
vystriekal stopy a polohu vozidla, brzdné stopy, urobil sa náčrtok a z miesta nehody sa odíde. Závisí
to od konkrétnej dopravnej nehody, lebo každá nehoda je iná. Neboli tam iní svedkovia, ktorí by to
videli, len potom prišli iní ľudia pomôcť. On bol na oddelení vo vysielačke počul, že sa stala nehoda

na ulici Východnej, z ODI sa vybral na služobnom vozidle na miesto dopravnej nehody, kde sa už na
mieste nehody nachádzala RZP, ošetrovali maloletého chlapca, ležal pri krajnici pri ceste a komunikoval,
na mieste sa nachádzali aj jeho dvaja kolegovia, ktorých spomínal, na mieste dopravnej nehody sa
nachádzal aj riaditeľ ODI H.. Ďalej sa tam nachádzal vodič Z. F., poznal ho len tak, že vedel, že sa
jedná o policajta a že pracuje na polícií, ale nič viac. Preto pri vykonaní dychovej skúšky bol prítomný

aj riaditeľ ODI, pretože účastníkom nehody je policajt. Je to štandardný postup pri takýchto nehodách.
On len počul, že ten chlapec sa spod auta dostal tak, že to auto nadvihli. Kto to povedal už nevedel.
On tie osoby, ktoré nadvihovali to auto v priestupkovom konaní nevypočúval, pretože to nepokladal
za potrebné, pretože podľa jeho názoru priebeh dopravnej nehody nevideli. Na miesto nehody potom
neskôr prišiel otec toho maloletého chlapca. Pamätal si len, že chcel zbiť vodiča F., ale bol zastavený

príslušníkmi Policajného zboru. Opakoval, že celý čas na tom mieste po dopravnej nehode matka
chlapca tvrdila, že vodič je nevinný, čo môžu potvrdiť aj kolegovia, ktorí boli prví na mieste dopravnej
nehody. Otec maloletého chlapca sa pri dopravnej nehode nenachádzal, prišiel až po dopravnej nehode.
Náčrt dopravnej nehody zakreslil on. Bolo to na mieste dopravnej nehody. On náčrt miesta dopravnej
nehody nechcel dať podpísať chlapcovi, lebo ten tam bol zranený, prečo ho nedal podpísať vodičovi si

už nepamätal a zdalo sa mu, že pri dokončovaní náčrtu sa už účastníci na mieste nenachádzali. On
chcel hlavne vypočuť zákonnú zástupkyňu chlapca, jeho matku, ktorá bola prítomná aj pri dopravnej
nehode. Priznal, že to bola jeho chyba, že ju osobne nevypočul, ale vypočul ju ako dieťa. Niečo z toho
záznamu mal prichystané vopred, ale to len pre jeho vlastnú potrebu, ale záznam bol spisovaný podľa
toho, čo matka uviedla. On matke prečítal záznam, povedal, že ho môže doplniť alebo opraviť, ona myslí

chcela len, aby doplnil, že vozidlá, ktoré zavážajú deti do tej školy chodila kontrolovať Mestská polícia,
lebo že tam chodia po chodníku. Na otázku prokurátorky, či ten spísaný záznam bol jedným z podkladov
na konečné rozhodnutie obžalovaný uvádzal, že áno, pridržiava sa toho, čo už povedal, matka súhlasila
so spísaním takéhoto záznamu a opakoval, že pri tomto zázname a jeho spisovaní na matku nevyvíjal
žiadny nátlak. Matka podpisovala všetko na tom zázname. On pri výpovedi matke spomenul, že by bolo

potrebné dávať viac pozor na deti, ale jej to iba povedal, ale nevyčítal. Na kamerovom zázname je jasne
vidno, že matka nedávala pozor na svoje dieťa, iba sa pozrela, keď od nej odchádzal, ale potom už
mu nevenovala pozornosť. Nevedel sa vyjadriť k dôvodom obsahu výpovede matky, s ním určite žiadne
nezhody nemala. Opakoval, že on na matku žiadny nátlak nevyvíjal a opakoval, že inšpekcia to začala
riešiť po tom ako F. súhlasil so zmierom. Jeho tvrdenie stále je také, že vodič nepochybil.

Na otázky obhajcu obžalovaný vypovedal, že z obsahu priestupkového spisu je možné zistiť to, kto
vykonával kontrolu, pretože na prvej strane je napísané, kto vypracoval spis, kto súhlasí, kto odpísal spis
- sekretárka, lehota uloženia a vyhotovené, či s jedným výtlačkom alebo s viacerými. Tento konkrétny
spis zrejme kontroloval zástupca ODI H. H.. Y. O.. Po takejto kontrole mu nebol zo strany nadriadených
vyčítaný jeho postup a ani po vznesení obvinenia inšpekciou po konzultácii so zástupcom ODI Martin

mu nebola zastavená služobná činnosť. Ďalej pokračuje v práci na ODI Martin. Nie je v priateľskom
vzťahu s Z. F., iba sa pozdravia ako kolegovia, keď sa stretnú ako každý normálny kolega. Kolega ma
nikdy nevyhľadal v súvislosti s riešením a postupom v tejto veci.Svedok H.. Z. F. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po zložení prísahy vypovedal, že
jeho vzťah s obžalovaným H. nie je žiadny, len obidvaja pracujú u polície. Svedok ďalej vypovedal, že
niekedy v júni v roku 2014 mal dopravnú nehodu, pri ktorej maloletý K. Y. utrpel zranenia. Po tom, ako

mal dopravnú nehodu sa na miesto nehody dostavili policajti z ODI OR PZ Martin a to riaditeľ ODI, L.
H. a ešte dvaja príslušníci PZ a ešte tam prišla dopravná hliadka. On si pamätal, že tá pani hovorila, že
on za to nemôže, že ten chlapec sa jej vytrhol, že ju neposlúchol, čo ho prekvapilo. On tiež kontaktoval
svojho nadriadeného pána E. a oznámil mu čo sa stalo, aby mal o tom vedomosť.
Na otázky obhajcu svedok vypovedal, že s obžalovaným predtým ani teraz nemá priateľský, kamarátsky

vzťah, len keď sa ako kolegovia policajti pozdravia. On nikdy v živote nenavštívil ani o nič nežiadal
obžalovaného H. v súvislosti s touto dopravnou nehodou. Obžalovaný ho nikdy nevyhľadal v súvislosti
s touto dopravnou nehodou s tým, že mu chce pomôcť a mu pomôže. Keď sa začala riešiť táto vec a
nabralo to vážnosti, tak sa stretli na okrese v zamestnaní v uniformách a povedali si, že radšej sa nebudú
ani zdraviť, aby to bolo tak ako to má byť. V súvislosti s dopravnou nehodou bolo voči nemu vedené
trestné stíhanie a vec bola skončená uzavretím zmieru. On súhlasil so zmierom, pretože druhá strana

ako prvá navrhla zmier a on súhlasil, pretože pre neho to bola lepšia cesta ako sa ťahať po súdoch. On
v rámci toho konania mal výhrady k znaleckému posudku znalca L.. On ani iné osoby nežiadal, aby mu
v súvislosti s riešením tejto dopravnej nehody pomohli.
Na otázky prokurátorky svedok vypovedal, že v tejto veci spisoval klasickú zápisnicu, ktorú podpisoval a
kde bola zaznamená jeho výpoveď tej dopravnej nehody. On si už presne nepamätal ten záznam. On ale

určite vypovedal a podpisoval nejakú zápisnicu. On si už presne nepamätal aké úkony robil H., pamätal
si len, že mu hovoril, že nemohol ísť rýchlo, lebo mal zaradenú dvojku, že nemohol tomu zabrániť a vie,
že sa ešte bavil potom aj s nejakým druhým policajtom, takým vyšším, meno si už nepamätal, teda on
komunikoval skôr s tými inými policajtmi, pretože oni k nemu dobiehali, dal im doklady a podrobil sa
dychovej skúške. Myslí, že H. dokumentoval miesto, ale on ho presne nesledoval. Keď prišiel pán Y., tak

on sa radšej schoval do auta, bol pod vplyvom emócií, skoro ho začal naháňať, ale on ho chápe. Preto
ten vyšší policajt bol pri ňom, aby tam k niečomu nedošlo. Potom tam bolo postupne okolo 30 ľudí, lebo
sa tam zbehli ľudia z tých panelákov, zamestnanci z Martica, bola tam halda ľudí, takže on nevie, kto,
čo presne robil. Na tom mieste zostal aj keď policajti a všetci odišli, zostal tam s jeho dvomi susedmi.
Myslí, že na mieste nehody podpisoval dychovú skúšku, kolega H. tam mal celý fascikel, rozprávali sa a

asi aj niečo podpisoval. Myslí, že mu ukazoval aj náčrtok dopravnej nehody. Ak náčrt miesta dopravnej
nehody nie je ním podpísaný, tak k tomu sa vyjadriť nevie. Ale jemu sa zdá, že niečo podpisoval. Naozaj
sa k tomu vyjadriť teraz nevie.
Na otázky samosudcu svedok vypovedal, že na mieste nehody boli dopravní policajti, myslí, že tam boli
dve policajné autá, bol tam policajt H., riaditeľ Dopravného inšpektorátu pán H., myslí, že tam bol ešte

jeden policajt taký mladší, tiež z Dopravného inšpektorátu, myslí, že sa volá J.. Myslí, že tam niekde
obďaleč sa otáčali aj jeho kolegovia, policajti v civile, ale neprišli až k miestu nehody, lebo zrejme to išlo
cezvysielačku,taktozachytili.NakolegovzDopravnéhoinšpektorátusiteraznespomenul.Onnakoniec
pristúpil k zmieru, aj keď mal výhrady k tomu znaleckému posudku, aj keď sa s tým vnútorne nedokázal
stotožniť, veľa krát sa o tom rozprával s jeho obhajcom, mal vtedy svoju manželku na materskej, mali

mesačne 250,- Eur na živobytie a celkové výdavky s tým zmierom mal okolo 700,- Eur. Ak by sa bol
bránil, dal si vypracovať iný znalecký posudok, zúčastňoval sa celého konania, tak by sa jeho výdavky
vyšplhali na 3 až 4 tisíc Eur, tak radšej zvolil takúto cestu a uzatvoril zmier.

Svedok K. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v júni 2014 sa stala dopravná nehoda, pri ktorej vodič

zrazil jeho maloletého syna K.. Pri tejto dopravnej nehode on nebol, ale dostavil sa po tom ako mu
zavolala jeho ex manželka, ktorá bola v tom čase so synom. Na miesto sa dostavil ešte pred záchrankou.
Po tejto dopravnej nehode bol syn v nemocnici, absolvoval operáciu. Potom keď sa dozvedel, čo bolo
obsahom spisu začal všetko konzultovať s inšpekciou. Snažil sa skontaktovať s vyšetrovateľom, ktorý
mal tú dopravnú nehodu riešiť, ale vždy mu povedali, že tam nie je, povedali mu aby prišiel na iný čas,

keď sa tam dostavil na ten čas, zas mu povedali, že odišiel. Takto to trvalo asi 2 mesiace než sa k nemu
dostal. Keď sa k nemu dostal, chcel nahliadnuť do spisu, lebo im nič nedali vedieť, nikto ich o ničom
neupovedomoval. Keď nahliadol do spisu, mal na policajta otázky, kde mu pán policajt odpovedal, ako
keby bol debil. Spýtal sa ho podľa čoho zistil, že policajt išiel 20 km/h, keď nedal vypracovať znalecký
posudok, on mu odpovedal, že to mu povedal vodič vozidla. Tiež mu povedal, že ak je vinníkom maloletá

osoba, tak sa to nemusí dávať vyhotoviť. On mu povedal, že si dá ten posudok vypracovať, lebo na to
má nárok, on mu povedal, že si ho ale bude musieť zaplatiť, povedal mu, že na to tie peniaze má. V
spise bola 5,5 m brzdná dráha, Preto policajtovi povedal, že má skoro 3 tonové auto, že nech sa ide s
ním previezť, že ho rozbehne na 20 km/h a stupí na brzdu, bude brzdná dráha 1,5 m. Žiadal ho, aby muvysvetlil, prečo je to auto v protismere, skoro na tráve, on mu povedal, že z logického hľadiska nedokázal
zabrániť dopravnej nehode a strhol volant. Následne mu uviedol, že to by nebola brzdná dráha rovno.
Dorazilo ho to, keď sa ho spýtal ako sa syn dostal pod to auto, keď mu tvrdil, že ho len lízol resp. zachytil

bokom, na čo mu policajt odpovedal, že ho nejak vtiahlo alebo vcuclo, tak sa ho spýtal, či je kokot, a či
ho zrazil vysávač, keď ho len vtiahlo alebo vcuclo. Policajt sa potil, triasli sa mu ruky. Je tak isto vodič,
stať sa to môže komukoľvek, ale keď niekto robí z neho blba. Tiež má odjazdených niekoľko kilometrov.
Zistil, že už bolo v danej veci rozhodnuté, ešte zistil, že s ním spravili výsluch, pritom malý nikdy na
polícii nebol a už vôbec by nesúhlasil s tým, aby išiel vypovedať. On chcel prefotiť zápisnice, ale policajt

mu povedal, že mu ich nemôže dať, pretože je tam meno toho, čo malého zrazil. Povedal mu, že je jeho
zákonný zástupca. Policajt mu povedal, že by musel zabieliť meno toho, čo malého zrazil, preto povedal,
že dvihne telefón a bude do 5 minút vedieť aj veľkosť boty dotyčného. Celé to vybavovanie prebiehalo
divne. Následne on podal podnet na OP Martin ako aj na inšpekciu MV SR, lebo sa mu vôbec nepáčilo
ako sa s ním ten policajt bavil, ani to, čo sa zo spisu dozvedel, myslí si, že toto by urobil každý vodič.
Na otázky obhajcu svedok vypovedal, že on nebol priamym svedkom dopravnej nehody. On nebol

priamym svedkom telefonátu medzi obžalovaným a jeho manželkou, keď ju volal na výsluch, ona mu len
povedala, že jej obžalovaný volal, že jej to príde dať podpísať, že on to už má nachystané. Pravidelne
po nehode ich policajti asi mesiac odstavovali, teda jeho aj manželku s tým, že ide o bežnú kontrolu.
Obžalovanýmunajskôrnechceldaťdoklady,kvôlitomu,žetamjetomenoosoby,ktorázrazilajehosyna,
ale potom mu ich dal a povedal, že musí zabieliť to meno. On ani nebol nahnevaný, že sa to stalo, lebo

sa to môže stať hocikomu, veď to neurobil úmyselne, ale bol nahnevaný kvôli tomu ako sa to vyšetruje.
Na otázky prokurátorky svedok vypovedal, že on to potom riešil cez Inšpekciu Ministerstva vnútra a
napísal aj na Generálnu prokuratúru. On videl pochybenie len v tom ako sa pán H. s ním rozpráva, veď
on nie je padnutý na hlavu. On nevidel žiadne dôkazy, dostal iba výpoveď tej osoby, ktorá chlapca zrazila
so zabieleným menom. Potom videl nejaké papiere, na ktorých bola zadokumentovaná tá nehoda.

Znalec G.. A.. J. F., J.. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní predniesol znalecký posudok č.
29/2016, pričom sa v celom rozsahu pridržiaval jeho záverov a na tieto závery sa odvolával.
Znalec vypovedal, že na otázku, aby sa vyjadril k technickej príčine dopravnej nehody uvádzal, že
technickú príčinu predmetnej dopravnej nehody je potrebné vyhodnotiť v otázke právnej a to aká bola

pre danú dopravnú situáciu rýchlosť pre daný úsek primeraná. Vodič by zastavil do miesta zrážky len
v prípade, ak by sa pohyboval rýchlosťou do 11 km/h, ak sa vodič mohol pohybovať rýchlosťou nad 11
km/h a táto rýchlosť bola pre danú situáciu primeraná, potom technickou príčinou dopravnej nehody bol
nesprávny pohyb maloletého chodca, ktorý vytvoril vodičovi prekážku náhlu. Ak rýchlosť pre daný úsek
okolnosti primeraná bola do 11 km/h, potom technickou príčinou dopravnej nehody okrem nesprávneho

pohybu chodca bola aj skutočnosť, že vodič sa pohyboval rýchlosťou nad 11 km/h, z ktorej by zastavil
do miesta zrážky.
Na otázku ako na kolíznu situáciu reagovala matka pohybujúca sa po ľavej strane a chlapec, ktorý bol
zrazený odpovedal, že tie reakcie chodcov možno dobre vyhodnotiť a s poukazom číslo 37 znaleckého
posudku je možné vyhodnotiť, že maloletý chodec prechádzal krokom (nie behom) cez vozovku a matka

sa pozerá smerom k prichádzajúcemu vozidlu. Tesne po tomto okamihu nastane beh chodca, pričom
matka odvráti svoj pohľad v smere rovnobežne s vozovkou, pričom druhé maloleté dieťa sa nachádza
od matky vzdialené cca 1 meter, čo je zrejmé potom na strane 38 znaleckého posudku, pričom matka
sa na smer pohybu vozidla pozrie už až tesne pred zrážkou, z tohto video záznamu sa môže ustáliť,
že pravdepodobne počas prechádzania maloletého chodca, matka slovne mohla upozorniť maloletého

chodca, na čo tento mohol reagovať rozbehnutím sa ku kontajnerom aj smerom späť, pravdepodobne
v snahe čo najskôr sa dostať späť k matke. Takýto pohyb a reakcia s ohľadom na prichádzajúce vozidlo
nebola správna zo strany jednotlivých chodcov, nakoľko matka mala možnosť vidieť prichádzajúce
vozidlo, pričom maloletý chodec sa pohyboval v oblasti zakrytého výhľadu za stojacím vozidlom Ford.
Na otázku, či mohla nastať situácia, že vodič vozidla, ktorý chlapca zrazil nevidel toho chlapca vôbec,

že prebieha na druhú stranu v smere ku kontajneru odpovedal, že v časovom úseku, kedy sa maloletý
chodec pohyboval v smere ku kontajneru, kým prešiel do oblasti zakrytého výhľadu za stojace vozidlo
Ford sa pohyboval chôdzou. Vodič mal k dispozícii, pohyb trval 2,7 sekundy, pričom vozidlo Ford Focus
sa v tomto okamihu nachádzalo už na ceste, kde došlo k dopravnej nehode, táto situácia je zobrazená
na strane číslo 35 znaleckého posudku, vozidlo vykonáva akceleráciu a vlastne výjazd z tej vedľajšej

cesty. Vodič mal k dispozícii 2,7 sekundy, pričom ak by sa počas tohto časového úseku pozeral práve
smerom kadiaľ prechádzal maloletý chodec, tak mal možnosť vidieť tohto chodca, samozrejme, že
nevedel vyhodnotiť, že kde sa v tom okamihu pozeral vodič, nakoľko sa jedná o časový úsek, ktorý je
tesne po vjazde na cestu, na ktorej došlo k dopravnej nehode, pričom vodič pri vjazde z vedľajšej nahlavnú cestu vykonáva rôzne vyhodnotenia, pričom sa nepozerá neustále na svoj budúci koridor pohybu.
Nevylučoval teda, že vodič sa práve nepozeral na to miesto, po ktorom prechádzal chodec. Ak by sa
vodič pohyboval rýchlosťou 20 km/h, čo bola maximálna dovolená rýchlosť v takomto prípade by došlo k

nárazu vozidla do chodca v takom postavení ako je to znázornené na obrázku 23, strana 31 znaleckého
posudku, čiže nárazová rýchlosť vozidla do chodca by bola 20 km/h.
Na otázky prokurátorky znalec vypovedal, že pred vypracovaním znaleckého posudku mu boli
poskytnuté podklady, ktoré uvádzal na strane číslo 5 jeho znaleckého posudku, teda presne tie, ktoré
sú tam popísané. Na otázku, či by ako znalec iba na základe podkladov pod číslom 1 až 5 a video

záznamu vedel hneď posúdiť zavinenie pri tej dopravnej nehode znalec uvádzal, že na základe týchto
podkladov a bez nejakých výpočtov by nevedel posúdiť túto nehodu, či už možnosti jej zabránenia alebo
príčinu tejto dopravnej nehody.Na otázku, do akej miery bol dôkaz ako záznam z priemyselnej kamery
podstatný pre jeho znalecké skúmanie uvádzal, že tento záznam poskytol vstupné a rozhodujúce údaje
pre všetky výpočty.

Svedkyňa Z. Y. po zákonnom poučení a zložení prísahy na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pred
letnými prázdninami roku 2014 asi mesiac pred letnými prázdninami išla pre staršieho aj mladšieho syna
do škôlky. Keď vychádzali zo škôlky po chodníku tak starší syn K. išiel zahodiť do koša papier. Toto
bolo na ulici pred tou škôlkou. Ona stála s mladším synom na chodníku, keď sa ku nej syn K. vracal a
prechádzal cez cestu, ktorá je v obytnej zóne, tak ho zrazilo auto. Prednou časťou do syna vrazil a išiel

ďalej. Ona začala kričať, vodič zabrzdil, mladšieho syna nechala na chodníku a išla k autu a dúfala, že
syna nájde ležať pred autom. Pozrela sa dolu pred auto a bol zakliesnený. Predné ručičky mal vystreté,
bol pri vedomí. Hovorila mu aby sa nebál. Potom vystúpil vodič, ona mu povedala, že mu zrazil dieťa. On
nastúpil naspäť do auta a chcel cúvať. Povedala mu, že to nesmie robiť. Potom k nim prišli nejakí chlapi
v montérkach, všetci zdvihli auto a ona syna vytiahla von. Syn strašne plakal, sadli si na chodník, bol

tam dav ľudí, ona dala jednému robotníkovi do ruky jej mobil a poprosila ho, aby volal sanitku a potom
volala jej ex manželovi. Bolo tam veľa ľudí, priniesli jej tam aj nejaký koberec, aby si malý mohol ľahnúť.
Po chvíli prišla sanitka a pýtali sa jej klasické veci, či nie je alergický. Syna naložili do sanitky, ona išla s
ním. Ex manžel medzi tým prišiel. Zo sanitky na chvíľu vyskočila von, policajti, ktorí tam boli jej povedali,
že jej budú volať a spíšu to. Potom išla so synom do nemocnice. Potom jej volal policajt H. a povedal jej,

že bude s ňou robiť tú výpoveď, keď jej zavolal, povedal jej, že to nebude dlho trvať, že on to napíše a
príde za ňou do práce a ona to len podpíše. S tým nesúhlasila, opýtala sa ho ešte raz na jeho priezvisko
aby vedela, kto jej to povedal. Potom si telefonovali asi ešte 2-3x, aby si dohodli termín, kedy môže prísť
vypovedať. Keď prišla on to mal už napísané, čo sa čudovala, lebo on ani nevedel, čo sa tam stalo, mal
tam napísané, že bola na prechádzke s deťmi a sľubuje, že už bude dávať na deti pozor. Povedal jej, že

môže byť za to stíhaná, lebo je zodpovedná za svojho syna a môže mať z toho problém. Keď si prečítala
ten papier mu povedala, že nesúhlasí s tým, čo je tam napísané, a aby to napísali spolu. Potom jej ešte
povedal, že malého na výsluch nebudú volať, lebo on je ešte maličký a nič by mu nepovedal, že ona je
tam namiesto neho a takto sa to robí normálne. Ona mu začala rozprávať ako sa celá situácia stala, bola
s ním ťažká reč, nechcel to napísať tak, ako ona chcela a na rovinu jej povedal, že to aj tak nikto čítať

nebude. Potom to nejak dopísali a dal jej to podpísať. Nechcel tam písať tie vety, ktoré mu ona povedala,
prekrúcal ich a stále ju strašil tým, že ona si mala na dieťa dávať pozor. Potom im neprišlo ani žiadne
vyrozumenie, ako sa to ukončilo, až kým sa jej ex manžel nešiel informovať, ako sa ďalej postupuje. Na
otázku obhajcu či sa na mieste dopravnej nehody s niekým rozprávala, o tom, kto z jej pohľadu zavinil
nehodu svedkyňa odpovedala, že ona si na to nespomína, bola vystresovaná, bola stále pri synovi, bolo

tam strašne veľa ľudí, také niečo nebolo čas riešiť. Na otázku obhajcu kedy s obvineným H. prišla do
kontaktu svedkyňa odpovedala, že prvý krát keď jej volal, ona bola doma, on jej volal, že má napísať
výpoveď. Policajt H. jej povedal, že on na mieste nehody nebol, ale videl kamerový záznam, že to bolo
hrozné. Na otázku obhajcu keď s ňou spisoval zápisnicu, nechcel tam písať čo ona hovorila a nakoniec
keď sa zápisnica dopísala, či bolo tam to čo chcela povedať svedkyňa uviedla, že čo spolu vytvorili,

lebo ju stále strašil že je zodpovedná za život dieťaťa a povedal, že to nikto čítať nebude. Podpísala to,
bola rada, že to má za sebou. Na otázku obhajcu či súhlasila s tým, čo tam bolo napísané svedkyňa
odpovedala, že áno, nakoniec to podpísala. Nesťažovali sa na uvedeného policajta nadriadenému, že
nechce písať, čo uvádzala. Na otázku obhajcu keď uvádzala, že syna poslala zahodiť papier do koša,
ako reagovali na situáciu, že prichádzalo vozidlo a syn sa nachádzal na druhej strany ulice svedkyňa

odpovedala, že predtým, ako išiel zahodiť papier do koša sa uistila, že nejde žiadne auto. Ona ho čakala
na chodníku vo vzdialenosti cca 3 m, absolútne žiadne auto nešlo a nevšimla si, že prichádza. Ona
to auto registrovala už keď bolo pri nej, on sa tam objavil zrazu. Mladšieho držala za ruku a staršieho
videla, možno niečo prehovorila k tomu mladšiemu. Stála na chodníku.Na ďalšie otázky obhajcu svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že čo sa týka policajtov na mieste
nehody, tí sa jej nepýtali na priebeh nehody, syn bol v sanitke, ona iba keď nastupovala do tej sanitky,
jeden z policajtov jej povedal, že ju budú kontaktovať, myslí si, že to nebol obžalovaný, bol to iný policajt.

Syn mal zranenie, bolo to vážne, mal narazenú obličku, bol v nemocnici, museli mu operovať aj ruku,
preto sa to celé točilo okolo syna a jeho zranení, nevie, či to už bolo 2, 3 dni po udalosti, jej volal
sám obžalovaný pán H., ktorý chcel s ňou spísať zápisnicu ohľadom tejto udalosti, ona mu vravela, že
teraz nemôže kvôli synovi, on jej doslova povedal, že on to napíše a donesie jej to podpísať, s čím ona
nesúhlasila, povedala mu, že to nie je štandardný postup, ona sa ho ešte raz opýtala, ako sa volá, že či

jej môže takúto vec povedať do telefónu. Následne sa dohodli na termíne výsluchu. Keď prišla, tak mal
už napísanú zápisnicu, obžalovaný to napísal tak ako sa to nestalo, že bola na prechádzke s deťmi, že
už bude dávať pozor na deti, že za to môže byť stíhaná. Nakoniec celú tú zápisnicu dotvorili tak ako sa
to odohralo, ale bola s obžalovaným ťažká reč, nechcel to napísať tak ako to ona chcela. Obžalovaný
ešte kládol dôraz na to, že môže zavolať na výpoveď jej syna, ale vzhľadom na jeho vek bude vypočutá
za neho ako keby ona. Na záver chcela ešte uviesť, že táto cesta je zlá, že sa tam deti hrajú, behajú

hore-dole a autá tam majú prístup, obžalovaný jej na to odpovedal, že to aj tak nikto nebude čítať. Ona
sa sťažovala exmanželovi, ktorý sa potom do toho „obul“. Jej neprišlo žiadne vyrozumenie o tom, ako
sa táto vec vyriešila. Nemá vedomosti o tom, že by jej exmanžel mal nejaké známosti na polícii alebo na
inšpekcii ministerstva vnútra. Čo sa týka podielu na tej dopravnej nehode, ona si to bude vyčítať, každý
rodič by si takéto niečo vyčítal, každý rodič sa pýta, čo urobil zle, keď sa takéto niečo udeje. Obžalovaný

sa jej nezmienil o kamerovom zázname. Po prečítaní jej výpovede z prípravného konania, kde uviedla,
že policajt H. jej povedal, že on na mieste nehody nebol, ale videl kamerový záznam, že to bolo hrozné
(č.l. 80 spisu), svedkyňa uviedla, že si nespomína na tú skutočnosť.
Na otázky samosudcu svedkyňa vypovedala, že keď spolu s obžalovaným dotvorili tú zápisnicu, ona ju
podpísala, nezostávalo jej nič iné. Ona tú zápisnicu podpísala dobrovoľne, chcela už ísť za synom, ktorý

bol v nemocnici. Keby to bolo na nej, ona by takéto trestné oznámenie nepodala, ona bola rada, že dieťa
je živé, že sa uzdravilo, tie trestné oznámenia podal jej exmanžel, ona sa po celú dobu starala o syna,
to bolo prvoradé, nemala ani „v päte“ trestné oznámenie, to podal jej bývalý manžel. Ešte chcela teda
povedať, čo ju trápilo, po tom, čo exmanžel podal tieto trestné oznámenia, zastavovali ju policajti len
tak pre nič za nič, chceli robiť prehliadku auta, vyjadrovali sa veľmi škaredo, chceli jej robiť prehliadku

kufra auta, čo považovala za takú šikanu. Keď sa spýtala ich, čo spravila, tak povedali, že je to bežná
kontrola. Ona by chcela na túto udalosť zabudnúť, a nie sa k nej opätovne vracať. Tá dopravná nehoda
zanechala na synovi viditeľné jazvy, mal narazenú obličku a celé leto mal železný klin v ruke.

Svedok H.. H. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s kolegom Ľ. Y. vykonávali hliadkovú službu.

Prechádzali služobným autom po ul. Jilemnického, kedy od operačného dôstojníka zachytili, že na ulici
Východnej bol zrazený chodec - dieťa. Oni od miesta nehody boli zhruba 300 m, a preto oznámili
operačnému, že sa idú pozrieť na miesto tej dopravnej nehody. Keď prišli na miesto dopravnej nehody,
videli na ceste odstavené vozidlo, tam na chodníku bol menší zhluk ľudí, on prišiel k tomu zhluku ľudí a
pýtal sa, čo sa stalo, či nie je nikto zranený, bolo mu povedané týmito ľuďmi, že vodič vozidla zrazil dieťa.

Išlo o maloletého chlapca, on sa pýtal, že či je pri ňom aj nejaký zákonný zástupca, mama alebo otec,
kedy sa mu ohlásila matka toho chlapca, ktorá mu uviedla, že išla s ním. Potom jedna staršia pani mu
uvádzala, že vodič zrazil tohto chlapca, keďže to dieťa bolo pri vedomí a bola privolaná sanitka, čo sa
dozvedel, pýtal sa na nejaké podrobnosti, ako došlo k tej dopravnej nehode. To, že chlapec prebehol z
jednej strany na druhú, mu uviedla najprv staršia pani, nakoniec mu to potvrdila aj mama toho zraneného

chlapca, ktorá mu uviedla, že ho poslala zahodiť nejaké smeti do smetného koša, že ona videla, že ide
auto, aj na neho kričala, ale chlapec na to nereagoval, nepočúval ju. Medzitým prišla tam aj pracovníčka
firmy STEFE, ktorá mu uviedla, že tú dopravnú nehodu je vidieť aj na videozázname, on sa jej spýtal, či je
možnétentovideozáznamzískať,pracovníčkamudalakontaktnapána,ktorýmuoznámil,ženazáklade
požiadavky polície poskytne ten kamerový záznam. Následne išiel opäť na miesto dopravnej nehody,

kde už bol obžalovaný a začal vyťažovať dotyčných k tej dopravnej nehode a on mu oznámil, čo zistil, že
má možnosť získať ten kamerový záznam. V tom čase bol zaradený na úseku dopravných nehôd. Čo si
ešte spomínal, vodič toho motorového vozidla bol tiež príslušník polície, v takýchto prípadoch sa čaká
na nadriadeného a za jeho prítomnosti sa dotyčný policajt podrobí dychovej skúške, toto realizoval jeho
kolega p. Y.. Iné úkony pri tej dopravnej nehode nerealizovali. Po tej dopravnej nehode, on nevyťažoval

vodiča toho motorového vozidla Leon, iba matku toho maloletého chlapca. On to takto vnímal, že matka,
čo sa týka tej dopravnej nehody, sa cíti previnilo, lebo ona poslala toho chlapca zahodiť tie smeti do
kontajnera a následne kričala na neho, napriek tomu on na to nereagoval, že ide auto a došlo k tej
dopravnej nehode. K miere zavinenia vodiča toho dopravného vozidla sa matka poškodeného chlapcanevyjadrovala. Na otázky prokurátora svedok vypovedal, že on dotyčného vodiča ako kolegu nepoznal,
až keď mu to oznámil kolega p. Y., že ide taktiež o príslušníka policajného zboru. Nemal vedomosť o
tom, že by obžalovaný v tom čase mal vedomosť o tom, že vodič motorového vozidla, je príslušníkom

policajného zboru, že by poznal jeho totožnosť. Z jeho skúseností ako pracovníka na úseku dopravných
nehôd po vzhliadnutí toho videa, ako sa stala tá predmetná dopravná nehoda, mal za to, že ten chodec
sa dostatočne nepresvedčil, či môže bezpečne prejsť cez tú vozovku a naviac z pohľadu toho vodiča si
všimol, že ten chlapec vybehol spoza zaparkovaného vozidla. Zo skúseností vie, že daný úsek, kde sa
stala dopravná nehoda, je obytnou zónou, kde je znížená rýchlosť. On teda nedokumentoval tú dopravnú

nehodu, nezaisťoval stopy.

Svedok Ľ. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že čo sa týka tej dopravnej nehody, v tom čase bol
volaný do hliadky s H. J., vykonávali hliadkovú pohotovosť Martin - Žilina, okolo 16 hod. sa vracali na
oddelenie, vtedy zachytili hlásenie o dopravnej nehode, keďže boli obidvaja nehodovkári, rozhodli sa,
že sa tam zastavia a prípadne pomôžu kolegovi s dokumentovaním tej dopravnej nehody, na miesto

prišli ako prví možnože súbežne so sanitkou, ktorá začala robiť úkony s chlapcom, ktorý mal ťažké
zranenia, vtedy sa dozvedeli, čo sa týka vodiča, že ide o policajta, následne volali operačnému, že ide
o príslušníka policajného zboru a na miesto dopravnej nehody prišiel aj ich riaditeľ p. H., potom robili
úkony, vykonali dychovú skúšku s vodičom toho vozidla, taktiež na mieste nehody sa nachádzala aj
matka toho zraneného chlapca, ktorá tvrdila, že to je jej vina, že ona ho tam len poslala zahodiť tie

smeti, čo aj on videl na kamerovom zázname, kedy je vidieť, že chlapec po tom, čo zahodí do koša
odpad, uteká rovno cez cestu rovno pod kolesá vozidla, spomínal si, že čo sa týka toho kamerového
záznamu, oni si všimli, že buď na budove STEFE alebo MARTICO je kamera a odtiaľ sa pýtali na ten
kamerový záznam, či tam nebude vidieť tú dopravnú nehodu. Čo sa týka toho vodiča dopravnej nehody,
ten bol v šoku z toho, že niečo také sa stalo, že len nasadol, rozbehol sa a prešiel pár metrov. Čo sa týka

vodiča toho motorového vozidla vie, že pracuje na polícii na kriminálke, ale nestretávajú sa. Určite sa
obžalovaný pozná s vodičom toho motorového vozidla, že ide o príslušníka policajného zboru. On videl
časť toho kamerového záznamu, na tom je vidieť ako mamička s dvoma synmi kráčala po chodníku po
jeho ľavej strane smerom na ul. Jilemnického, následne je vidieť ako ukazuje prstom zrejme na smetný
kôš, následne je vidieť ako sa venuje tomu druhému synovi a pokračujú ďalej, chlapec zahodil tú vec

a následne je vidieť ako vybieha spoza zaparkovaného auta s vozíkom, ktorý bol väčších rozmerov a
podľa neho vodič toho motorového vozidla nemal šancu to vidieť a nemal čo v danej chvíli už urobiť.
Ten záznam myslí si, bol len poskytnutý na formáte CD, nevie, či im hneď bol ten kamerový záznam
poskytnutý v ten deň, ale vie, že na úrade ten kamerový záznam pozerali v priebehu toho týždňa. V tej
dobe netuší, či tam bolo osadená dopravná značka „Obytná zóna“, alebo nie, ale v súčasnosti sa tam

takáto značka nachádza.

Znalec A.. K. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v súčasnosti je zaradený a pracuje ako policajt
na úrade hraničnej a cudzineckej polície. V čase vypracovania znaleckého posudku (ďalej len „ZP“)
č. 7/2015 pracoval ako vyšetrovateľ tohto úradu. On bol ako policajt Inšpekciou Ministerstva vnútra

požiadaný o vypracovanie toho znaleckého posudku č. 7/2015. On svoj znalecký posudok č. 7/2015
doplní o nasledovné skutočnosti: Prvý rozpor medzi jeho ZP a ZP p. F. sa týka rýchlosti vodiča v čase
dopravnej nehody, jemu vyšla rýchlosť 27 km/h, p. F. vyšla rýchlosť 25 km/h. Túto rýchlosť on zistil na
základe analýzy jednotlivých snímok videozáznamu. Následne použil tú istú metódu, ktorú použil p. F. a
opätovne mu vyšla priemerná rýchlosť vodiča 27 km/h. Ten podstatný rozdiel, ktorý si on všimol v jeho

posudku a posudku p. F. je ten, že on vychádzal, že tú istú dráhu vodič motorového vozidla prešiel za 2,4
sekundy a p. znalec F. vychádzal z hodnoty 2,7 sekundy, čo technicky niečo tu nesedí, teda mohlo dôjsť
k časovej deformácii záznamu a následná 11 % odchýlka mohla spôsobiť rozdiely v tých rýchlostiach. V
danej veci včera k tomuto vypracoval aj obrazovú prílohu, ktorú súdu predložil. Čo sa týka tej rýchlosti,
pán F. poukazuje na to, že použil nesprávny koeficient brzdenia, že pri tom výpočte nezohľadnil, že vodič

použil zimné pneumatiky. Chcel poukázať na to, že pri vypracovaní ZP sa oboznámil aj so záverečnou
prácou čakateľa znalca, ktorý nameral koeficient brzdenia 2 vozidiel so zimnými a letnými pneumatikami,
pričom nameral také hodnoty brzdných spomalení, ktoré zodpovedajú ním stanovenými hodnotami
spomalenia, ktoré on použil v tom ZP. Keďže vyšla rozličná rýchlosť jemu ako aj p. znalcovi F., toto sa
odrazilo aj v možnej technickej príčine dopravnej nehody. Technickú príčinu dopravnej nehody on určil v

2 prípadoch pre vyriešenie technickej príčiny dopravnej nehody, kde je potrebné vyriešiť otázku právnu,
čo jemu ako znalcovi neprináleží riešiť, to je povinnosťou súdu a jedná sa o otázku, či vodič vozidla
Ford mal alebo nemal povinnosť predvídať takýto pohyb chodca po vozovke. Prvý variant dopravnej
nehody, ak by vodič nemal povinnosť predvídať takýto pohyb chodca po vozovke, z toho dôvodu malprispôsobiť svoju rýchlosť maxim. povolených 20 km/h a v prípade, že by išiel 20 km/h rýchlosťou, tak
by sa s chodcom nebezpečne minul vo vzdialenosti 0 - 0,3 metra, čo sa nejedná o zrážku, ale minimálne
o kontakt. V tom prípade väčšia miera príčiny z technického hľadiska je jednoznačne na strane chodca,

ktorý vytvoril náhlu prekážku a keby sa mal vyjadriť aj k samotnej miere, tak tá miera na strane vodiča
je nepatrná, až blízka nule. Druhý variant - ak by vodič mal povinnosť predvídať takýto pohyb chodca
po vozovke, tak by mal ísť rýchlosťou 16,5 km/h, pri tejto rýchlosti by intenzívnym brzdením zastavil
pred miestom zrážky. A v tomto prípade bol vodič obmedzeným touto povinnosťou predvídať, a vtedy
podľa definície náhlej prekážky, chodec by nevytvoril vodičovi náhlu prekážku. Pre tento prípad, ak sa

má vyjadriť k miere príčiny dopravnej nehody z technického hľadiska, tak väčšia časť miery pripadá na
vodiča. Pri vypracovaní ZP vychádzal aj z kamerového záznamu, s ktorým mal možnosť sa oboznámiť.
On neskúmal, aké boli pneumatiky na vozidle Ford, či tam boli zimné alebo letné pneumatiky, z vlastnej
praxe vie, že rozdiel, čo sa týka brzdných účinkov medzi zimnými a letnými pneumatikami za sucha,
nie je až taký veľký, preto on počítal s takým brzdným účinkom, ktorý by sa sťahoval tak na letné, ako
aj zimné pneumatiky. Čo sa týka zmeny koridoru chodca v mieste zrážky z videozáznamu je vidieť, že

chodecbezprostredneprednárazomakokebyuskočildopravejstranyakokebychcelzmierniťnáraz,do
vozidla. Celý pohyb chodca ako je vidieť z videozáznamu, je od vstupu do vozovky až po mieste zrážky,
vozidlo má zakrivenú dráhu, pričom z videozáznamu je vidieť, že ten chodec vnímal to prichádzajúce
auto zrejme na podnet matky a úmyslom maloletého chodca bolo znova vrátiť sa k mame. Chodec
sa od smetného koša rozbehol do vozovky. Čo sa týka zakrivenia dráhy pohybu chodca, vychádzajú

z pohybu chodca len do zrážky, teda od vybehnutia od kontajnerov do miesta zrážky, on vychádzal z
pohybu chodca šikmo von z koridoru, pán znalec F. vychádzal z pohybu súbežne s pohybom vozidla.
Podľa neho ten pohyb chodca šikmo von z koridoru je pravdepodobnejší, a to vzhľadom na postavenie
tela chlapca tesne pred zrážkou, aj natočenie hlavy - kde sa díval. On vychádzal z toho, že ten chlapec
chcel uskočiť a zmierniť ten náraz a pán F. vychádzal z toho, že chcel oddialiť ten maloletý chlapec

ten náraz. Podľa jeho názoru si do poslednej chvíle myslel, že stihne prebehnúť na druhú stranu, ide o
obrázok č. 1 a č. 7 jeho ZP. Čo sa týka zaparkovaného vozidla s vozíkom pri kontajneroch, podľa jeho
názoru ten vozík len čiastočne obmedzil výhľad vodiča vozidla Ford na chodca. K tomu vytvoril obrázky,
obr. č. 23, na ktorom je vidieť, čo vníma vodič Ford v čase 1 sekunda pred zrážkou a obrázok č. 26, čo
videl vodič Fordu v čase 0,65 sekúnd pred zrážkou. V čase niečo viac ako jednu sekundu pred zrážkou,

chlapcovi bolo vidieť len hlavu a ramená. Čo sa týka vozidla s tým vozíkom, to vozidlo bolo bezpečne
identifikovateľné, išlo o Volkswagen Passat Combi, ktoré je aj vyobrazené v jeho programe PC Crash, čo
satýkavozíkarozmerytohovozíkanemalpresnezmerané,alevychádzalzjehotvaru,takakobolovidieť
na videozázname, podľa toho tvaru vymodeloval obdobný tvar. Keď dával varianty ohľadom technických
príčin vzniku dopravnej nehody a hovoril, že je potrebné vyriešiť právnu otázku, t. j. či vodič mal alebo

nemalpovinnosťpredvídaťtakétovbehnutiechodcadovozovky,akovtomtoprípade,takakotoprebehlo
v tomto prípade. Z videozáznamu je vidieť ako matka kričí, ukazuje chlapcovi zrejme na prichádzajúce
vozidlo, chlapec sa pozerá tým smerom na prichádzajúce vozidlo, zrýchli, beží ku smetnému košu a
následne sa vracia, v rozsahu 20 až 30 metrov od miesta zrážky. V čase krátko pred zrážkou matka bola
otočená chrbtom smerom k prichádzajúcemu vodičovi Ford, pričom pri nej pobehovalo mladšie dieťa

za predpokladu, že vodič vozidla Ford si nevšimol pohyb poškodeného smerom ku košu je prirodzené,
že svoj pohľad upriamil vľavo na matku s voľne pobehujúcim dieťaťom, a teda nemusel vnímať, čo sa
deje na pravej strane vozidla.
Na otázky prokurátora znalec vypovedal, že pri vypracovávaní znaleckého posudku vychádzal hlavne
z kamerového záznamu, ktorý pekne dokumentuje priebeh nehody, z výpovedí účastníkov nehody, tiež

dosť dôležitý tam bol z google street view kamery, ktorý zachytil označenú brzdnú stopu krátko po
nehode. Vychádzal tiež z popisu miesta nehody, ako bol popísaný v protokole o nehode a aj z náčrtu.
Medzi náčrtkom a kamerovým snímkom plus google street view snímkom boli určité rozpory, už si
nepamätal aké, preto sa viac priklonil k tomu, čo bolo zaznamenané na kamere a na google street
view snímku. Kamerový záznam bol významným prostriedkom pre posúdenie príčin dopravnej nehody

z technického hľadiska, bez neho by sa k takým presným údajom nedopracoval. On bol na mieste
dopravnejnehody,urobilajfotografie,užsinepamätal,čizaznamenalajfotografieznačiek,alevychádzal
aj z protokolu o zázname nehody a tam to bolo uvedené, že sa jedná o obytnú zónu.
Laik, alebo dlhoročný pracovník polície, ktorý pracuje na úseku dopravných nehôd, by si po zhliadnutí
kamerového záznamu mohol utvoriť názor, avšak nie tak presný, ako sa dá zistiť na základe znaleckého

dokazovania. Laik, ktorý by prišiel na miesto nehody a len s tými informáciami, ktoré zistil na mieste
nehody, nevedel by určiť technické príčiny nehody.Na otázky obžalovaného znalec vypovedal, že v znaleckom posudku preto posudzoval správanie sa
vodiča a chodca, lebo tí boli priamymi účastníkmi dopravnej nehody. Správanie a chovanie matky je
zrejmé z kamerového záznamu. Posudzovať jej správanie je podľa môjho názoru otázka právna.

Znalec G.. A.. J. F., J.. na ďalšie otázky obhajcu vypovedal, že čo sa týka rozdielu medzi rýchlosťou
vozidla zn. Ford počas nehody, vypočítaného v jeho ZP a v ZP p. A.. L., tak sa teraz snažili zistiť, v čom
spočíva vlastne ten rozdiel. Za tú krátku dobu, ktorú mali k dispozícii na chodbe, sa im to ešte nepodarilo
zistiť, ale mali by v podstate prísť k rovnakým výsledkom. Čo sa im podarilo zistiť je, že ten rozdiel

nespočíva v tom, že by za rovnakú dráhu, ktorú vozidlo prekonalo, uplynul iný čas v jeho výpočtoch a
vo výpočtoch A.. L.. Nedostali sa k záveru, v čom spočíva ten následný rozdiel. V tomto štádiu sa nevie
vyjadriť k rozdielom nimi vypočítanej rýchlosti vozidla. K tomuto potrebujú určite k dispozícii dlhší čas.
Čo sa týka samotného priebehu rýchlosti vozidla, ktorý je zobrazený na str. 22 ním podaného ZP, tak
tento priebeh vznikol takým spôsobom, že v každom tom znázornenom bode, bola analyzovaná poloha
vozidla. Priebeh je spracovaný od okamihu pred začiatkom reakcie vodiča, až po úplné zastavenie.

Tento priebeh je následne vlastne porovnávaný v tej obrazovej prílohe p. A.. L., čiže vlastne rozdiel na
konci grafov, ktorý je tam znázornený, určite nie je správny. Určite ten koniec grafu on má stanovený
správne, lebo to môže aj dokumentovať tými obrazovými snímkami, tým, že to môže ukázať na obrázku.
Z analýzy videozáznamu vyplýva, že počas nehodového deja vozidlo intenzívne brzdilo, nakoľko sa
neodvalujú pneumatiky, avšak tesne pred zastavením je na krátky čas viditeľné, že sa začne odvalovať

zadná pneumatika, to znamená, že tesne pred zastavením bolo vozidlo menej brzdené, ako časový
úsek predtým. Tento efekt je viditeľný na grafe na str. 22 ním podaného ZP, kedy v úseku okolo 2,5
sekundy je viditeľná zmena charakteru priebehu rýchlosti. Z tohto vyplýva, že určite ukončením grafu
v priebehu rýchlosti v jeho ZP muselo byť práve také aj počas nehodového deja a nemohlo byť také,
ako je znázornené na obrazovej prílohe prvej strany k výpovedi A.. L.. Súčasne ale musí povedať,

že to, že koniec grafu je správny v jeho ZP, ešte automaticky nemusí znamenať, že to nemusí byť
práve on, kto sa pomýlil, lebo teraz to nevie za taký krátky čas rozlúsknuť. Ďalej by sa chcel vyjadriť k
problematike, kde kolega L. spomínal spomalenie vozidla na zimných pneumatikách. Rozdiel v použití
spomalenia v ním podanom ZP a kolegu A.. L. spočíta v tom, že spomalenie vyhodnotil z videozáznamu
a toto bolo vstupnou hodnotou, a to v úrovni cca 4,9 meter/sekunda na druhú /skratka m/s/s/. Kolega

spracoval priebeh nehodového deja so spomalením 7,85 m/s/s, čo je obvyklá hodnota pre vozidlá
na suchej vozovke, či už so zimnými alebo letnými pneumatikami, avšak k takémuto spomaľovaniu
počas nehodového deja nedošlo, čo znamená v reáli, alebo podľa toho videla je zrejmé, že hodnota
spomalenia vozidla Ford bola 4,9 m/s/s. Uvedená nízka hodnota môže vyplývať napr. z toho, že na
vozidle mohli byť také pneumatiky, ktoré mali veľmi nevhodné vlastnosti, pri podmienkach, ktoré boli

počas nehodového deja, môže sa jednať napr. o stvrdnutú zmes zimných pneumatík a podobne. Nevie,
to však jednoznačne ustáliť, čo konkrétne to spôsobovalo, vie však vyhodnotiť, že k tomu efektu došlo.
Hodnota spomalenie je jeden zo základných a vstupných údajov pre výpočet podmienok, kedy by bolo
možné zabrániť vzniku dopravnej nehody. Veľmi dôležitá problematika je problematika koridoru pohybu
chodca, v ktorej sa ich ZP rozchádzajú. Kolega L. na str. 47 znázorňuje koridor pohybu chodca takým

spôsobom, že chodec smeruje na trávnatú oblasť, resp. smeruje blízko k chodkyni /štvorček na str. 47/.
Z videozáznamu priebehu nehodového deja vyplýva, že chodec nesmeruje počas celého svojho pohybu
ku chodkyni, alebo k trávnatej oblasti vedľa chodkyne, ale svoju trajektóriu počas behu mení a tesne
pred zrážkou už smeruje do oblasti výrazne pred chodkyňu, pričom tesne pred zrážkou tiež nastaví ruku
oproti vozidlu, z čoho vyplýva, že očakával náraz a zahájil vlastne úkon pre minimalizáciu následkov a

oddialeniu zrážky, kedy začal bežať rovnobežnejšie s koridorom pohybu vozidla. Podľa jeho názoru je
správne pri zabránení dopravnej nehode už uvažovať s tým, že chodec takto mení svoj koridor pohybu
v snahe odvrátiť zrážku a nestotožňuje sa s tým, aby sa ten smer koridoru pohybu chodca pri zabránení
posudzoval vo vzťahu k jeho pôvodnému behu a jeho smeru, nakoľko tesne pred zrážkou tento mení. V
čase zrážky je tiež viditeľné, že dochádza k nárazu do zadnej časti chodca zozadu, pričom nedochádza

k nárazu zboku. Ak by mala byť taká trajektória, ako je znázornená v kolegovom posudku, potom by
malo dochádzať k nárazu skôr zboku, nie zozadu. Táto skutočnosť ovplyvňuje problematiku zabránenia
dopravnej nehody a práve v jej dôsledku mali inak naformulované technické príčiny v jeho posudku
a posudku kolegu L., avšak chcel súčasne povedať, že tak ako kolega dnes naformuloval technickú
príčinu vzniku dopravnej nehody, tak s tou sa vie celkom dobre stotožniť a je veľmi podobná ako v ním

podanom ZP. Z toho videozáznamu aj laik vie zistiť niektoré skutočnosti, t. j. že to vozidlo zn. Ford sa
pohybuje nižšou rýchlosťou, že tam nie je výrazne prekročená rýchlosť a že dochádza k vybehnutiu
chodca z oblasti zakrytého výhľadu. Toto sú vyhodnotiteľné skutočnosti, samozrejme že sa nedá po
vzhliadnutí videozáznamu presne určiť technická príčina a aj on by tomu policajtovi povedal - tuto tonevie povedať, pretože to musí proste spočítať, bez toho sa to nedá. Aj keď sa s kolegom nevedia
zhodnúť na tej počiatočnej rýchlosti vozidla Ford, či to bolo 25 alebo 27 km/h, čo sa týka technických
príčin vzniku dopravnej nehody, tie majú zhodné a nie je potrebné riešiť, či mal alebo nemal vodič vozidla

Ford predvídať predmetné správanie chodca, maloletého chlapca, tú otázku právnu majú tak on ako aj
A.. L. vyriešenú. Čo sa týka rýchlosti do 11 km/h, je to beh a takúto rýchlosť dokáže vyvinúť aj osoba. On
trvá na záveroch tohto jeho ZP s tým však, že vzhľadom na krátky čas nevie rozlúsknuť, či tá rýchlosť
bola 25 alebo 27 km/h. Rozpor medzi znalcami, týkajúci sa rozdielneho koridoru pohybu chodca nemá
vplyv na zodpovedanie tej technickej príčiny, vo vzťahu k dnešnej výpovedi znalca A.. L..

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. súd so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal skoršie výpovede
svedkov z prípravného konania, a to A.. E. E., H. O., H. F. C. H.. J. P..

Svedok A.. E. E. v prípravnom konaní vypovedal, že pracuje vo firme STEFFE Martin ako technický
riaditeľ. Niekedy v minulom roku v mesiaci jún prišiel do práce s tým, že sa dozvedel, že deň pred tým sa

stala na ceste, ktorá vedie pred ich firmou na ul. Východná v Martine dopravná nehoda pri ktorej malo byť
zrazené dieťa. Následne mu povedal generálny riaditeľ firmy A.. Z., že mu volali z polície, či je ochotný
poskytnúť záznam z kamerového systému. Tu by upresnil, že majú na budove kameru, ktorá sníma časť
cesty, kde sa tá dopravná nehoda stala. Ich kamerový systém je nastavený tak, že 10 dní sa sníma
a následne sa záznamy premazávajú. Generálny riaditeľ mu vtedy uviedol, aby vyhotovil kópiu toho

záznamu, resp. toho úseku, kde je zaznamenaná tá nehoda. On teda v rámci svojich možností stiahol
časť, ktorá zachytávala to, ako ide matka s deťmi po chodníku a kde jedno z detí zachytí auto, teda zrazí.
Po vyhotovení tejto kópie prišiel policajt s oficiálnou žiadosťou o tento kamerový záznam. Zároveň si
priniesol so sebou USB kľúč na ktorý mu tento záznam nahrali. Na sekretariáte od neho prebrali žiadosť
a on mu následne ten záznam osobne nahral. Po nahliadnutí do žiadosti toho policajta môže uviesť,

že záznam mu vydali dňa 19.06.2014, nakoľko tento dátum odovzdania do žiadosti napísal. Na otázku
obhajcu aby uviedol, či bolo označené, že verejné priestranstvo je monitorované svedok odpovedal, že
áno je to označené, aj v tom čase to určite bolo označené.

Svedok H. O. v prípravnom konaní vypovedal, že pracuje vo firme STEFFE Martin, ako dispečer

energetických zariadení. Niekedy v júni 2014 bol v dispečingu a počul z ulice veľký krik. Vybehol aj s
kolegom pánom Y. Š. von na ulicu a videli ženu, ktorá kričí a dieťa pod autom. Oni ako vyšli z budovy
tak od dverí budovy na vzdialenosť 30 metrov videli, že dieťa leží pod autom. Pribehli k autu, pozrel
sa koľko chlapov je pri mieste nehody a začal kričať, aby všetci naraz nadvihli auto. Podvihli auto a
matka im uviedla, že už ho má. Ona ho teda vytiahla von spod toho auta. Zhŕklo sa tam veľa ľudí asi

20 ľudí naraz, matka dieťa dala nabok, ľudia tam volali záchranku a políciu. On išiel do firmy zobrať
vankúš, ktorý mu dali pod hlavu. Ako vyšiel von v tom čase už prišla polícia, prišla aj záchranka, v akom
poradí to bolo už nevedel, bol tam strašný zhon. Vie o tom, že jeden z ich zamestnancov a to pán F.
povedalpolicajtom,žemajúnabudovekameruamôžupreúčelyvyšetreniadopravnejnehodyposkytnúť
záznam. Túto skutočnosť o tom, že kolega upozornil na ten záznam sa dozvedeli až na druhý deň. Koľkí

boli tí policajti na mieste, to neregistroval. K tomu, ako si zabezpečovali a či vôbec si zabezpečili svedkov
sa vyjadriť nevedel, on následne tú situáciu sledoval už len z okna firmy. Vie, že sa rozprávali na mieste
aj s vodičom, matka zrazeného chlapca išla s ním do RZP. Vie ešte uviesť, že tá žena, matka chlapca
volala mužovi, ktorý na miesto nehody prišiel.

Svedok H. F. v prípravnom konaní vypovedal, že pracuje vo firme STEFFE Martin ako manažér investície
údržby.NiekedyvminulomrokusastalanauliciVýchodnávMartinepredichfirmoudopravnánehodapri
ktorej vodič zrazil malého chlapca. On osobne tú nehodu nevidel, len na kamerovom zázname, nakoľko
majú na firme kameru, ktorá sníma cestu. On len počul z ulice strašný krik. Z okna videl, že ich kolegovia
pomáhajú dvíhať auto a vytiahnuť toho chlapca spod auta. Jeho napadlo, že majú ich bezpečnostnú

kameru a že by to tam mohlo byť nahraté, lebo je kamera natočená priamo na cestu. On rýchlo s
kolegyňami ten záznam pohľadal a vyšiel von s tým, že oslovil jedného policajta, ktorý držal v ruke notes
a vyzeral, že dokumentuje tú nehodu. Jemu povedal, že majú kamerový záznam z tej nehody, či si ho
chce pozrieť. Ten policajt išiel s ním a pozrel si hneď ten záznam. Z toho záznamu bolo hneď zrejmé, že
auto nabralo spredu toho chlapca. Policajt sa ich spýtal, či sa dá ten záznam získať. Povedali mu, že je

treba mať súhlas od generálneho riaditeľa, dali mu telefonický kontakt. Zrejme potom ten policajt si to s
generálnym riaditeľom vybavil, lebo následne počul, že ten záznam bol polícii poskytnutý.Svedok H.. J. P. v prípravnom konaní vypovedal, že je prokurátorom na okresnej prokuratúre v Martine
s čiastočnou špecializáciou na vybavovanie agendy na netrestnom úseku, pričom na základe podania
K. Y. zo dňa 3.11.2014 doručeného na Okresnú prokuratúru v Martine dňa 4.11.2014, ktorým žiadal

preskúmanie zákonnosti opatrenia ODI OR PZ Martin o odložení veci podľa § 60 ods. 3 písm. a) zákona
o priestupkoch preskúmal na vec vzťahujúci sa spisový materiál, na základe vykonaného prieskumu bol
zo strany OP v Martine podaný protest prokurátora proti predmetnému opatreniu ODI OR PZ Martin pod
sp. zn. ORP-P-88/DI-MT-2014 zo dňa 21.8.2014, nakoľko toto opatrenie je v rozpore s ustanovením §
3 ods. 1, ods. 4, ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku. Na základe predmetného protestu

prokurátoraODIORPZMartindanémuprotestuvyhovelapredmetnéopatrenieoodloženívecizrušil.Čo
sa týka v konkrétnostiach bolo zistené, že správny orgán sa vo vzťahu k ustáleniu k rýchlosti motorového
vozidla v čase pred dopravnou nehodou uspokojil s vyjadrením vodiča, že toto vozidlo viedol v obytnej
zóne 20 km/h, resp. že bola táto rýchlosť dodržaná, bez toho aby táto skutočnosť bola verifikovaná.
Ďalej nebolo zistené, že by sa správny orgán snažil zabezpečiť vysvetlenia od osôb, ktoré by mohli
vidieť priebeh dopravnej nehody a nezaoberal sa skutočnosťou, či miesto udalosti je monitorované

nejakým kamerovým záznamom a vo vzťahu k otázke zavinenia vodiča nebolo preverované, či to
dieťa videl vo svojej jazdnej dráhe pred tým, ako prišlo k dopravnej nehode a či prispôsobil rýchlosť
tak, aby mohol bezpečne zastaviť. Po nahliadnutí do dozorového spisu uviedol, že predmetný spisový
materiálzODIORPZMartinboldoručenýdňa7.11.2014.PredmetnýspisovýmateriálneobsahovalDVD
kamerový záznam, ktorý by zaznamenával dopravnú nehodu vodiča Z. F. pri ktorej prišlo k zraneniam

maloletého K. Y., ako ani žiadosť, ktorá by sa toho týkala, resp. že by správny orgán žiadal predloženie
záznamu. Pod predmetným rozhodnutím o vyhovení protestu prokurátora je podpísaný riaditeľ ODI OR
PZ Martin J.. E.. Z. H.. Na otázku obhajcu, či vyplýva z nejakého právneho predpisu vykonať znalecké
dokazovaniesvedokodpovedal,žejepravda,žežiadneustanoveniezákonaopriestupkochasprávneho
poriadku nezakotvuje ustanovenie z ktorého by vyplývala explicitná povinnosť znaleckého dokazovania

a zabezpečovania kamerového záznamu.

Ďalej súd na hlavnom pojednávaní prečítal listiny pripojené do súdneho spisu, a to predovšetkým
žiadosti ministerstva vnútra, žiadosť o zálohovanie kamerového systému, priestupkový spis, obsah
priestupkového spisu, záznam o odložení veci priestupku, záznam K. Y. podpísaný p. Y., záznam svedka

Z. F., záznam o dopravnej nehode, náčrt miesta dopravnej, záznam o priestupkovom spise, oznámenie
o vybavená podnetu OP MT, znalecký posudok č. 8/2015 vypracovaný v inej trestnej veci, návrh na
zmier vo veci obv. Z. F., prehľad o odmenách a trestoch na obžalovaného, správa o povesti mesta H.,
lustráciuvregistripriestupkovaodpiszregistratrestovnaobžalovaného.Súdzároveňprečítalpodstatný
obsah priestupkového spisu ODI OR PZ Martin č. ORP-P-88/DI- MT- 2014 a podstatný obsah spisu

Ministerstva vnútra SR sp. zn. ČVS: SKIS-39/OISS-SV2015 .

Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom prokurátora a obžalovaného súd prečítal znalecký posudok č.
29/2016 G.. A.. J. F. J. ( č. l. 303-363 spisu ).

Podľa § 270 ods. 2 Tr. por. súd sa oboznámil s fotodokumentáciou z č. l. 30-32, 126-129 ako i s
kamerovým záznamom z dopravnej nehody zo dňa 10.06.2014.

Na č. l. 10 spisu sa nachádza listinný doklad - žiadosť o zálohovanie kamerového systému zo dňa
19.06.2014, ktorú vypracoval obžalovaný a adresoval spoločnosti Stefe Martin, pričom dole na tejto

žiadosti je rukou dopísané - odovzdané dňa 19.06.2014 A.. E. E. s podpisom tejto osoby.

Z priestupkového spisu na č.l. 17 spisu vyplýva, že ako páchateľ vystupuje K. Y. , nar. XXXX a
ako poškodený Z. F., pričom vec bola podľa § 60 ods. 3, písm. a) zákona o priestupkoch odložená.
Priestupkový spis vypracoval obžalovaný s ktorým súhlasil jeho nadriadený.

Zo záznamu o odložení veci na č.l. 19 spisu vyplýva, že vec dopravnej nehody motorového vozidla zn.
Ford Focus ev. č. H. XXX M. a maloletého K. Y. bola v zmysle § 60 ods. 3, písm. a) zákona o priestupkoch
odložená s tým, že dopravnú nehodu zavinil chodec K. Y. a to tým, že pred vstupom na vozovku sa
nepresvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, čím porušil ustanovenie § 53 ods. 4 zákona č.

8/2009 Z.z..

Zo záznamu o podaní vysvetlenia na č.l. 20-21 spisu vyplýva, že vysvetlenie namiesto syna K. Y.
podávala a aj podpísala jeho matka Z. Y..Zoznámeniaovybavenípodnetunač.l.43-44spisuvyplýva,žeprokurátoroznámilp.K.Y.vnadväznosti
na jeho podnet, že podal protest prokurátora proti opatreniu ODI OR PZ Martin sp. zn. ORP-P-88/DI-

MT- 2014 zo dňa 31.08.2014 o odložení veci podľa § 60 ods. 3, písm. a) zákona o priestupkoch.

Na č.l. 256 spisu sa nachádza prehľad o odmenách a trestoch obžalovaného, ktorý za kvalitné plnenie
služobných úloh bol v rokoch 2010 - 2015 10- krát odmenený peňažným darom, v mieste trvalého
bydliska požíva dobrú povesť (finančné záväzky voči mestu má vyrovnané a mesto H. nemá na

obžalovaného zadokumentovaný priestupok alebo inú protiprávnu činnosť - č.l. 257 spisu).

Podľa výpisu z registra priestupkov (č.l. 461 spisu) obžalovaný nemá záznam v registri priestupkov a
rovnako obžalovaný nemá záznam v odpise z registra trestov (č.l. 463 spisu).

Prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, písm. a) Tr. zákona sa dopustí ten

verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený
prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.

Podľa § 128 ods. 1 Tr. zákona verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie prezident
Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu,

člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca
funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere, starosta,
predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo
zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá
vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti

verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej
stráže,strážeprírodyaleboosoba,ktorámáoprávneniečlenastrážeprírody,aksapodieľanaplneníúloh
spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto
úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení
tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou.

Verejným činiteľom je aj sudca alebo úradník medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou
republikou alebo funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní iného
štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak
na území Slovenskej republiky vykonáva úkony trestného konania takého štátu alebo orgánu; pre jeho
ochranu sa podľa ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby úkony trestného konania vykonával v súlade

s medzinárodnou zmluvou alebo so súhlasom orgánov Slovenskej republiky.

Podľa § 124 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku
alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej
súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na

účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Škodou sa
rozumie v zmysle odseku 1 aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje
pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť.

Neoprávnený prospech znamená každé neoprávnené materiálne alebo nemateriálne zvýhodnenie,

na ktoré by páchateľ alebo iná osoba nemala právo (napr. nestíhanie páchateľa trestného činu,
uprednostnenie pri prideľovaní bytu, pri prijatí na vysokú školu).

Vykonávať právomoc spôsobom odporujúcim zákonu znamená porušovať alebo obchádzať zákony
alebo porušovať právne predpisy vydané na jeho podklade.

Na naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa
§ 326 ods.1, písm. a) Tr. zákona nepostačuje zistenie, že špeciálny subjekt - verejný činiteľ, vykonával
svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, ale zároveň sa vyžaduje, aby tak verejný činiteľ konal
v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Uvedený

motív ako zložka subjektívnej stránky konania páchateľa, ktorý iniciuje konanie, musí byť preukázaná
(R 39/2001 - I) .Samosudca po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel k záveru, že obžalovaný sa síce
dopustil konania, ktoré sa mu kládlo za vinu v podanej obžalobe prokurátora, avšak obžalovaný svojim
vyššie uvedeným konaním nenaplnil všetky znaky prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa

podľa § 326 ods. 1, písm. a) Tr. zákona a to z nasledovných dôvodov.

V prvom rade si treba uvedomiť, že príslušník polície je bezpochyby verejným činiteľom v zmysle
ustanovenia § 128 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko ako osoba v služobnom pomere sa podieľa na
plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za

plnenie týchto úloh zverená. Vyššie označený prečin je úmyselným trestným činom a na vyvodenie
trestnej zodpovednosti sa vyžaduje naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty tohto prečinu, t.j. aj
subjektívnej stránky, a teda úmyselného konania obžalovaného.

Na naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 326 ods. 1, písm. a) Tr. zákona je potrebné preukázať špeciálnemu páchateľovi - verejnému

činiteľovi napríklad v tomto prípade úmysel spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému
neoprávnený prospech. Ak sa nepreukáže vykonaným dokazovaním záver o tomto úmysle páchateľa,
nie je možné konštatovať naplnenie subjektívnej stránky tohto prečinu.

Pri úmyselnom trestnom čine, ktorým je aj prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326

ods. 1, písm. a) Tr. zákona, je zavinenie dané, ak páchateľ:

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,

bol s tým uzrozumený.

Zavinením sa rozumie psychický vzťah páchateľa ku skutočnostiam tvoriacim trestný čin, pričom tvorí
obligatórnu zložku subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu. Zavinenie je podstatnou
náležitosťou trestnej zodpovednosti, čím je vyjadrená zásada, že bez zavinenia niet trestného činu.

Zavinenie je vybudované na dvoch zložkách:

a) vedomostnej (intelektuálnej, tiež nazývanej zložka poznania),
b) vôľovej.

Podľa stupňa naplnenia vôľovej zložky sa úmysel rozlišuje na priamy (dolus directus) a nepriamy (dolus
eventualis). Vedomostná zložka je v obidvoch prípadoch rovnaká. Vedomostná i vôľová zložka zavinenia
sa musia vzťahovať na skutočnosti požadované skutkovou podstatou trestného činu (skutočnosti
zodpovedajúce znakom uvedeným v zákone). Musia tak zahrňovať nielen porušenie a ohrozenie
záujmov chránených Trestným zákonom (objekt trestného činu), ale aj spôsob, akým bol trestný čin

spáchaný, i ostatné náležitosti predpokladané príslušným ustanovením osobitnej časti (objektívna
stránka trestného činu). Pokiaľ sa zavinenie na niektorú z týchto skutočností nevzťahuje, potom chýba
subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu a je vylúčená trestná zodpovednosť.

Z priebehu skutkového deja, ustáleného na základe výpovedí samotného obžalovaného, svedkov,

znalcov, kamerového záznamu ako i listinných dôkazov súd má dôvodné pochybnosti, či z predmetného
konania obžalovaného je možné preukázať jeho úmysel spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe
alebo inému neoprávnený prospech.

V tejto trestnej veci súd poukazuje na výpoveď samotného obžalovaného ako i svedka Z. F., ktorí zhodne

uviedli, že nemajú medzi sebou priateľský vzťah, poznajú sa len ako kolegovia z práce a svedok Z. F.
nežiadal obžalovaného, aby mu s jeho vecou - dopravnou nehodou - pomohol, ani ho za tým účelom
nevyhľadal. Svedok Z. F. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ani obžalovaný
ho nikdy nevyhľadal v súvislosti s touto dopravnou nehodou s tým, že mu chce pomôcť a že mu pomôže.

Obžalovaný zároveň pri svojom výsluchu podľa názoru súdu hodnoverne vysvetlil okolnosti, ktoré sa mu
kladúzavinuvpodanejobžalobeprokurátoraatvrdeniaobžalovanéhosúnaviacnepriamopodporované
ďalšími vykonanými dôkazmi.Čo sa týka zlého uvedeného rýchlostného limitu, kde bol namiesto správneho limitu 20 km/h uvedený
nesprávny limit 40 km/h obžalovaný uviedol, že išlo o jeho nepozornosť a nie úmysel zakryť nejakú
osobu, pretože pri nahadzovaní dopravnej nehody do systému sú kolónky, kde sa zadávajú údaje

okrem iných aj o rýchlosti, každá táto kolónka sa rozklikne, pri rozkliknutí sa ukážu možnosti. To sa mu
aj ukázalo, jednotlivé rýchlosti, ktoré sú odstupňované po 10 km/h. On označil 20 km/h, len zabudol
zakliknúť túto rýchlosť a tým ako sa chcel posunúť o úroveň nižšie na iné políčko a tým pádom sa
rýchlosť posunula o dve políčka a tým pádom tam zostala rýchlosť 40 km/h a on pokračoval v ďalších
políčkach, kde zadával ďalšie údaje o dopravnej nehode. Na záver záznamu o dopravnej nehode je

možnosť vykonať kontrolu na opravu, na túto uvedenú možnosť klikol, kde mu neukázalo chybu zlého
zadania rýchlosti.

Čosatýkaďalšejokolnostikladenejobžalovanémuzavinuvpodanejobžalobe-ohľadomovplyvňovania
výpovede matky maloletého chlapca Z. Y. obžalovaný sa vyjadril, že žiadny nátlak nevyvíjal na matku
maloletého chlapca. Spravil len chybu v priestupkovom konaní, a to že dal podpísať výpoveď chlapca

jeho matke. Chcel len dobre, nechcel volať na výpoveď maloletého chlapca kvôli zraneniam a kvôli
nejakej psychickej traume, pričom uvedený dôvod uvádzaný obžalovaným sa súdu javí byť logický a
presvedčivý.
V tejto súvislosti samotná svedkyňa Z. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že nakoniec celú tú
zápisnicu dotvorili tak ako sa to odohralo, ale bola s obžalovaným ťažká reč, nechcel to napísať tak ako

to ona chcela, ona tú zápisnicu však podpísala dobrovoľne a na otázku obhajcu či súhlasila s tým, čo
tam bolo napísané svedkyňa odpovedala, že áno.

Čosatýkaďalšejokolnostikladenejobžalovanémuzavinuvpodanejobžalobenezaloženiakamerového
záznamu do priestupkového spisu, k tomu obžalovaný uviedol, že predmetný kamerový záznam

nezaložil preto do priestupkového spisu, pretože to nepokladal za potrebné, pretože aj matka sa už
na mieste činu vyjadrovala, že tú nehodu zavinil chlapec. Predmetné tvrdenia obžalovaného o tom, že
svedkyňa Z. Y. sa už krátko po nehode vyjadrovala tak, že dopravnú nehodu zavinil jej syn vo svojej
výpovedi potvrdil svedok Ľ. Y. a nepriamo i svedok H.. H. J.. Ďalej obžalovaný uviedol, že po prezretí
záznamu aj s kolegami (svedok Ľ. Y. potvrdil, že videl predmetný kamerový záznam z dopravnej nehody)

dospeli k záveru, že dopravnú nehodu nezavinil vodič Z. F., ale dopravnú nehodu zavinil maloletý
chlapec, nakoľko je evidentne vidno ako chlapec vybehol na cestu a vytvoril náhlu prekážku vodičovi.
Ďalej obžalovaný uviedol, že tento kamerový záznam založil do spisu až keď sa spis postupoval na
Inšpekciu Ministerstva vnútra. On len zo svojej slobodnej vôle tam založil ten kamerový záznam, nikto
mu tam ten kamerový záznam nekázal založiť. Po ukončení jeho priestupkového spisu bol jeho spis

kontrolovaný aj nadriadenými, ktorí mu nevyčítali jeho postup ani nezaloženie kamerového záznamu do
priestupkového spisu. Ku kamerovému záznamu svedkyňa Z. Y. v prípravnom konaní uviedla, že policajt
H. jej povedal, že videl kamerový záznam, že to bolo hrozné. Keďže obžalovaný svedkyni oznámil, že
z dopravnej nehody existuje kamerový záznam a z vlastnej vôle tento kamerový záznam obžalovaný
vložil do priestupkového spisu, keď sa odstupoval spis na inšpekciu, tieto skutočnosti podľa názoru súdu

vzbudzujú dôvodné pochybnosti o tom, že by obžalovaný chcel utajiť predmetný kamerový záznam.
Súdu sa javí najpravdepodobnejšia skôr tá okolnosť, že obžalovaný bol presvedčený o tom, že dopravnú
nehodu zavinil samotný maloletý chodec a na potvrdenie svojho právneho názoru do priestupkového
spisu vložil predmetný kamerový záznam, keď sa spis odosielal na inšpekciu.

Súdu nedá nepoukázať na skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonania predmetného kamerového záznamu
nahlavnompojednávaní,ktorýsúdpovažujezazákonnývzhľadomnavýpoveďsvedkaA..E.ooznačení
monitorovania verejného priestranstva a o ktorých sa zmienil i znalec G.. A.. J. F., J.. na hlavnom
pojednávaní, t.j. že z toho videozáznamu aj laik vie zistiť niektoré skutočnosti, najmä že to vozidlo
zn. Ford sa pohybuje nižšou rýchlosťou, že tam nie je výrazne prekročená rýchlosť a že dochádza k

vybehnutiu chodca z oblasti zakrytého výhľadu.

Tieto skutočnosti - kamerový záznam z priebehu dopravnej nehody, vyjadrenie matky, že dopravnú
nehodu zavinil jej syn, oznámenie svedkyni o kamerovom zázname z dopravnej nehody obžalovaným,
z vlastnej vôle obžalovaného vloženie kamerového záznamu do priestupkového spisu podľa názoru

súdu nasvedčujú tomu, že obžalovaný ako správny orgán riešiaci dopravnú nehodu z 10.06.2014
dospel k právnemu názoru, že dopravnú nehodu zavinil samotný maloletý chodec, ktorý náhle vybehol
spoza zaparkovaného auta s vozíkom a tak vodičovi vytvoril náhlu prekážku, a preto postupoval v
priestupkovej veci ohľadom dopravnej nehody tak, že rozhodol o odložení veci a samotný kamerovýzáznam nepovažujúc ho za potrebný nezaložil do tohto spisu. Tieto hore uvedené dôkazy ktoré mal k
dispozícií obžalovaný nesvedčia pre svojvoľné a arbitrárne rozhodnutie obžalovaného o odložení veci,
z ktorého by sa dal vyvodiť úmysel obžalovaného zadovážiť inému prospech, ale nasvedčujú skôr tomu,

že obžalovaný si utvoril právny názor o tom kto zavinil predmetnú dopravnú nehodu, čo zároveň dôvodne
spochybňuje, že by obžalovaný svojím konaním úmyselne chcel spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť
sebe alebo inému neoprávnený prospech.

Okresný súd zároveň upriamuje pozornosť na závery znaleckého posudku znalca G.. A.. J. F., J.., ktoré

sa súdu javia byť logické a presvedčivé (rovnaké závery ohľadom technickej príčiny prezentoval na
hlavnom pojednávaní i znalec A.. K. L., aj keď s menšou odchýlkou), ktorý na požiadanie obhajoby
v danej veci sa vyjadril k technickej príčine dopravnej nehody svedka Z. F. a maloletého chodca K.
Y.. Znalec G.. A.. J. F., J.. sa vyjadril, že technickú príčinu predmetnej dopravnej nehody je potrebné
vyhodnotiť v otázke právnej a to aká bola pre danú dopravnú situáciu rýchlosť pre daný úsek primeraná.
Vodič by zastavil do miesta zrážky len v prípade, ak by sa pohyboval rýchlosťou do 11 km/h, ak sa

vodič mohol pohybovať rýchlosťou nad 11 km/h a táto rýchlosť bola pre danú situáciu primeraná,
potom technickou príčinou dopravnej nehody bol nesprávny pohyb maloletého chodca, ktorý vytvoril
vodičovi prekážku náhlu. Ak rýchlosť pre daný úsek okolnosti primeraná bola do 11 km/h, potom
technickou príčinou dopravnej nehody okrem nesprávneho pohybu chodca bola aj skutočnosť, že vodič
sa pohyboval rýchlosťou nad 11 km/h, z ktorej by zastavil do miesta zrážky. Súdu z vykonaného

dokazovania je známe, že trestné konanie voči Z. F. bolo ukončené schválením zmieru a zastavením
trestného stíhania, avšak vzhľadom na závery znaleckého posudku znalca G.. A.. J. F., J.., by orgán
činný v trestnom konaní mohol dospieť pri riešení právnej otázky i k záveru, že ak vodič Z. F. by sa
mohol pohybovať rýchlosťou nad 11 km/h a táto rýchlosť by bola pre danú situáciu primeraná, potom
technickou príčinou dopravnej nehody by bol nesprávny pohyb maloletého chodca, ktorý by vytvoril

vodičovi prekážku náhlu a vzhľadom na tieto skutočnosti by bol postup obžalovaného v priestupkovom
spise ODI OR PZ Marin sp. zn. ORP-P-88/DI-MT- 2014 zo dňa 31.08.2014 o odložení veci podľa § 60
ods. 3, písm. a) zákona o priestupkoch správny a zákonný.

V tejto súvislosti sa súdu žiada uviesť, že ani v každej trestnej veci nieto ešte v každej priestupkovej veci

ohľadom vyšetrovania dopravnej nehody a jej vinníka musí byť vypracovaný znalecky posudok, takúto
povinnosť neukladaná ani zákon o priestupkoch v platnom znení a ani správny poriadok v platnom znení
a pri objasňovaní priestupku ohľadom dopravnej nehody je vecou úvahy správneho orgánu aké dôkazy
vykoná pre spoľahlivé zistenie stavu veci, a preto obžalovaný v spomínanom priestupkovom spise nebol
povinný pribrať do konania znalca za účelom zistenia vinníka dopravnej nehody.

K námietke obhajoby, že trestné stíhanie začal nezákonný orgán súd v krátkosti poukazuje na stanovisko
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 29.09.2015 sp. zn. Tpj 62/2015, z ktorého nepochybne
vyplýva, že vyšetrovateľ policajného zboru, služobne zaradený do inšpekčnej služby, je policajtom
v zmysle § 10 ods. 8 písm. a) Tr. poriadku, t.j. je oprávneným orgánom vykonať trestné stíhanie v

predmetnej trestnej veci obžalovaného.

Z vyššie uvedených dôvodov súd má za to, že aj po vykonaní všetkých dostupných dôkazov sa
nepodarilo odstrániť pochybnosti o úmyselnom zavinení, t.j. či obžalovaný úmyselne chcel spôsobiť
inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, a preto je potrebné aplikovať

zásadu „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Použitie zásady „in dubio
pro reo“, ktorá vyplýva z príslušného ustanovenia Trestného poriadku, prichádza do úvahy vtedy,
ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti trvajú aj po vykonaní a
zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového
stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé

rozhodnutie.

S ohľadom na uvedené okresný súd pri použití zásady „in dubio pro reo“ nezistiac naplnenie subjektívnej
stránky stíhaného trestného činu konštatuje, že konanie obžalovaného prezentované v obžalobe nie
je trestným činom.

Ďalej okresný súd poznamenáva, že základným predpokladom na to, aby prokurátor mohol podať
obžalobu a aby predtým policajt mohol začať trestné stíhanie a niekoho obviniť zo spáchania trestnéhočinu, je zistenie, že konkrétna osoba sa dopustila protiprávneho činu, ktorého znaky sú uvedené v
Trestnom zákone.

Protiprávnosť činu sa posudzuje v súvislosti s okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť (krajná
núdza, nutná obrana, oprávnené použitie zbrane, dovolené riziko, výkon práva a povinnosti, súhlas
poškodeného, plnenie úlohy agenta).

Pojmom znaky uvedené v tomto zákone sa rozumejú znaky objektívnej a subjektívnej povahy, ktoré

tvoria tzv. skutkovú podstatu trestného činu (súhrn znakov, ktoré charakterizujú ľudské konanie i jeho
následok ako trestný čin), pričom všetky sú rovnako nevyhnutné a rovnocenné.

Z hľadiska obsahu každá skutková podstata trestného činu vyjadruje všetky podstatné znaky a črty
nevyhnutné na posúdenie, či konkrétny spáchaný skutok možno pokladať za trestný čin. Ide o súhrn
znakov možných ľudských aktivít, ktorých splnením vzniká trestná zodpovednosť. Znaky trestných

činov uvedené v Trestnom zákone vyjadrujú možnosť vzniku takto kvalifikovaných skutkov (predvídanie
možnosti ich vzniku), ako aj nevyhnutnosť podradiť ich pod príslušné skutkové podstaty trestných činov a
použiťprávnenásledkyuvedenévTrestnomzákone.Súhrnpodstatnýchznakovjednotlivýchskutkových
podstát trestných činov odráža konkrétny skutok určitej kvantity a kvality. Trestná zodpovednosť vzniká
na základe existencie spáchaného skutku, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu.

Okrem obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorými sú objekt (záujem, hodnota,
či spoločenský vzťah chránený trestným právom), objektívna stránka (konanie vrátane opomenutia,
následok a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom), subjekt (páchateľ) a subjektívna stránka
(zavinenie, niekedy aj pohnútka - motív), sa na vyvodenie trestnej zodpovednosti pri prečine vyžaduje aj

naplnenietzv.materiálnehokorektívu,ktorýjevyjadrenývustanovení§10ods.2Tr.zák.-nejdeoprečin,
ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru
zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Materiálny korektív predstavuje výnimku
z formálneho chápania kategórie trestných činov. Jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená na to,
aby určité protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikovaný ako konkrétny prečin, je v zmysle § 10

ods. 2 Tr. zák. aj pozitívny záver o tom, že závažnosť konania, ktoré inak z formálneho hľadiska napĺňa
znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu, je vyššia ako nepatrná. Stupeň závažnosti činu má zásadný
význam pre rozhodnutie o základnej otázke trestného konania (otázke viny a trestu).

Na posúdenie závažnosti určitého protispoločenského konania majú vplyv a závažnosť prečinu určujú

nasledovné skutočnosti:

a) spôsob vykonania činu a jeho následky,
b) okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (pôjde najmä o poľahčujúce a priťažujúce okolnosti - pozri §
36 a § 37),

c) miera zavinenia a pohnútka páchateľa.

Kritériá, pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinov, sa týkajú konania a následku (t.j. objektívnej
stránky) a miery zavinenia, príp. pohnútky (t.j. subjektívnej stránky), sú také rôzne a premenlivé, že
pomocou nich možno v konkrétnom prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu,

resp. činu vykazujúceho znaky prečinu. Uvedené kritériá pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich
súhrne, bez toho, aby niektoré boli preceňované na úkor iných. Závažnosť určitého protispoločenského
konania býva spravidla deliacou čiarou medzi trestným činom a priestupkom.

Trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, písm a) Tr. zákona je prečinom

(sadzba na 2 roky až na 5 rokov). V zásade sa predpokladá, že čin, ktorý vykazuje znaky uvedené v
osobitnej časti Trestného zákona, je aj protiprávny. Pokiaľ však ide o prečiny, je na vyvodenie trestnej
zodpovednosti tiež nevyhnutné, aby závažnosť tohto protiprávneho činu bola vyššia ako nepatrná. Ak
nie je naplnený aj tento materiálny korektív, nepôjde o prečin, a preto vyvodenie trestnej zodpovednosti
voči páchateľovi nie je možné.

V predmetnej veci dospel okresný súd k záveru, že čin obžalovaného, posúdený obžalobou ako prečin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Tr. zákona (správne podľa § 326 ods.
1, písm. a) Tr. zákona), nie je protiprávnym činom z dôvodu absencie subjektívnej stránky skutkovejpodstaty tohto prečinu ako jedného z viacerých formálnych znakov tejto skutkovej podstaty, pričom treba
dodať, že ak by sa aj podarilo prokurátorovi preukázať subjektívnu stránku stíhaného prečinu, v ďalšom
bybolonevyhnutnézhľadiskatestuzákonnostidôsledneuvažovaťnadtým,čibolnaplnenýajmateriálny

korektív tohto prečinu s ohľadom na všetky okolnosti prípadu.

Pri takýchto úvahách by bolo nevyhnutné v súhrne vyhodnotiť spôsob vykonania činu zahrňujúci druh a
povahu konania, ako aj použité prostriedky a následok, a to nielen primárny v podobe porušenia alebo
ohrozenia chráneného záujmu, ale aj ohrozenia a porušenia ďalších vedľajších objektov, ďalej mieru

zavinenia, ktorá môže znamenať najmä vyššiu závažnosť úmyslu oproti nedbanlivosti a tiež priameho
úmyslu oproti nepriamemu úmyslu - § 15 a § 16 Tr. zák., taktiež okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný,
a ich hodnotenie v súhrne bez precenenia alebo podcenenia niektorej z nich v predmetnej veci.

Vyhodnotením všetkých skutočností, ktoré majú vplyv na závažnosť tohto prečinu, podľa názoru
okresného súdu posúdiť vyššie uvedené konanie obžalovaného ako trestný čin a z hľadiska štátu

riešiť jeho konanie prostriedkami trestného práva nie je na mieste a ani nezodpovedá princípu ultima
ratio a najmä na okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný. Preto okresný súd dospel k záveru, že v
prípade žalovaného trestného činu absentuje i materiálny korektív v takom rozsahu, aby bolo možné
stíhaný trestný čin riešiť prostriedkami trestného práva. Okresný súd v tejto súvislosti poukazuje
na tú skutočnosť, že v danej veci bol proti rozhodnutiu obžalovaného o odložení veci podaný

protest prokurátora, ktorému bolo následne vyhovené a teda v danej veci sa náprava uskutočnila
prostredníctvom prostriedkov správneho práva. Súdu sa žiada uviesť i to, že celý priestupkový spis
bol preskúmaný nadriadeným obžalovaného, ktorý nemal výhrady a súhlasil s konečným rozhodnutím
obžalovaného o odložení veci v priestupkovom spise. Z vykonaného dokazovania pred súdom taktiež
vyplynulonajmäzozáverovznalcaG..A..J.F.,J..,že pririešenítechnickejpríčinypredmetnejdopravnej

nehody je potrebné vyhodnotiť otázku právnu, t.j. otázku primeranej rýchlosti vodiča Z. F. pre daný úsek,
pričom jednou z možností ak sa vodič mohol pohybovať primeranou rýchlosťou nad 11 km/h, potom
technickou príčinou dopravnej nehody bol nesprávny pohyb maloletého chodca, ktorý vytvoril vodičovi
prekážku náhlu a vzhľadom na tieto skutočnosti by bol postup obžalovaného v priestupkovom spise ODI
OR PZ Marin sp. zn. ORP-P-88/DI-MT- 2014 zo dňa 31.08.2014 o odložení veci podľa § 60 ods. 3, písm.

a) zákona o priestupkoch správny a zákonný.

Okresný súd vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že uvedené konanie obžalovaného nemôže byť
právne posúdené ako trestný čin, a to ani ako trestný čin marenia úlohy verejným činiteľom podľa
§ 327 Tr. zákona pre nenaplnenie okrem iného i objektívnej stránky tohto trestného činu - zmarenie

alebo podstatné sťaženie splnenia dôležitej úlohy a toto konanie obžalovaného spočívajúce v právnom
posúdení vinníka dopravnej nehody nemôže byť posúdené ani ako priestupok v zmysle Zákona o
priestupkoch v platnom znení a ani ako disciplinárne previnenie v zmysle § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998
Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a
justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v platnom znení. Preto bolo povinnosťou súdu

postupovať podľa § 285 písm. b/ Tr. por. a oslobodiť obžalovaného spod obžaloby prokurátora, nakoľko
skutok nie je trestným činom a nie je ho možné prejednať ani ako priestupok a ani ako disciplinárne
previnenie v inom konaní .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v

Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená

podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol
urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok
napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený,
ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť

okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo

jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či
smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva
za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení

rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho
výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor. Odvolanie má odkladný účinok.