Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. júl 2019

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 13Csp/173/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519201935
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Nemcová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2019:7519201935.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ľubicou Nemcovou v právnej veci žalobcu: Intrum

Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48 , Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna
48, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanému: Z. R., H..XX.XX.XXXX, C. R.B. H. C. XX, XXX XX R. H.
C., v konaní o zaplatenie 493,36 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd pripúšťa, aby z konania vystúpil žalobca: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy
1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, a na jeho miesto vstúpila spoločnosť: Intrum Slovakia s.r.o., so
sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 364,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne od 31.05.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalobca má proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej
inštancie v rozsahu 48%. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 22.03.2019 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 493,36 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 31.05.2016 do zaplatenia a trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavreli dňa 15.06.2015 zmluvu o pôžičke evid. č.
21000855, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 600 Eur na kúpu spotrebného
tovaru , pričom kúpna cena tovaru bola 670 Eur a žalovaný zaplatil akontáciu vo výške 70 Eur. Podľa
zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 26 mesačných splátkach v sume

30,87 Eur a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 802,62 Eur (bez akontácie). Do podania žaloby
uhradil žalovaný z uvedenej zmluvy sumu 235,92 Eur (bez akontácie). Vzhľadom na to, že žalovaný
porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v
súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 26.03.2016 listom- predžalobná upomienka
vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Nakoľko k úhrade dlžných splátok
nedošlo, žalobca dňa 19.05.2016 úver zosplatnil. Do podania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil.
Celkový dlh tak predstavuje sumu 493,36 Eur. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania a trovy

konania.3. Žalobca podaním zo dňa 29.06.2019 navrhol, aby súd pripustil zmenu účastníka konania na strane
žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155,
na Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154.

4. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 18.06.2019
so spoločnosťou Slovakia s.r.o., postúpil žalobca pohľadávku voči žalovanému vymáhanú v súdnom
konaní na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., ako postupníka.

5. Podľa § 80 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak po začatí
konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o
ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného
vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

6. Podľa § 80 ods. 2 CSP súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania

došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

7. Podľa § 80 ods. 3 CSP ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

8. Podľa § 524 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku
aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

9. Na základe vyššie uvedeného súd má za to, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s

ktorouprávnepredpisyspájajúprevodprávapovinností,atoZmluvouopostúpenípohľadávokuzavretej
dňa 18.06.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa -
pôvodného Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320
155 vstúpil do trvajúceho záväzku nový veriteľ - spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48,
Bratislava, IČO: 35 831 154, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

10. Žalovaný, u ktorého je doručenie vykázané riadne a včas sa vo veci nevyjadril.

11.Podľa§297písm.b)zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejvrozhodnutíako„CSP“)
pojednávanie v spotrebiteľských veciach nie je potrebné nariaďovať ak ide iba o otázku jednoduchého

právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1000 eur. Súd tak v tejto veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 22.07.2019.

Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:

12. Žalobca so žalovaným uzavreli dňa 15.06.2015 zmluvu o pôžičke evid. č. 21000855, na základe
ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 600 Eur na kúpu spotrebného tovaru , pričom kúpna
cena tovaru bola 670 Eur a žalovaný zaplatil akontáciu vo výške 70 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal
žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 26 mesačných splátkach v sume 30,87 Eur a to až do celkovej

sumy pôžičky vo výške 802,62 Eur (bez akontácie). Do podania žaloby uhradil žalovaný z uvedenej
zmluvy sumu 235,92 Eur (bez akontácie). Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať
poskytnutúpôžičkuresp.jednotlivépovinnésplátkyriadneavčast.j.vsúladesozmluvouapodmienkami
kzmluve,žalobcadňa26.03.2016listom-predžalobnáupomienkavyzvalžalovanéhokokamžitejúhrade
všetkých splátok jednorázovo. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.05.2016 úver

zosplatnil.Dopodaniažalobyžalovanýdlžnésplátkyneuhradil.Celkovýdlhtakpredstavujesumu493,36
Eur. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania a trovy konania.

13. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.06.2015 vyplýva, že kúpna cena tovaru bola 670 Eur, pôžička bola
v sume 600 Eur, splátka bola určená na 30 eur, splátka s poistením bola 30,87 Eur, celková suma

pôžičky bola 802,62 Eur s tým, že počet splátok bol určený na 26 mesiacov, ročná úroková sadzba bola
27,66 %, RPMN vo výške 27,57 %, priemerná hodnota RPMN 37,67%, celkové náklady spotrebiteľa
180 Eur, termín konečnej splatnosti 08/2017. Žalobca predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného dňa
26.03.2016 na okamžitú úhradu nedoplatku na splátkach a to vo výške 92,61 eur.14. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

15. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky, upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

19. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

23. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

24. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom
styku ( poctivosť, zneužívanie výkonu práv, rešpektovanie rovnosti účastníka občiansko-právnych

vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp.zn. 3Cdo 173/2003 ( Zo súdnej praxe č. 62/2004) Najvyšší súd SR
už uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravov v zmysle § 3 ods.1 OZ treba považovať úkon,
ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov
vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy
komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu ( nie len osoby vykonávajúce

určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej, s prihliadnutím na všetky okolnosti a nezávisle od
vedomia a vôle ( zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenie § 3 ods.1 OZ
nemá vlastnú priamu platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo
upravujú právne vzťahy a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, tolerancie a morálneho
charakteru konajúcich.

25. Ústavný súd SR v Náleze z 28.2.1995, sp.zn. PL ÚS 10/95 (Zbierka zákonov SR, čiastka 20 č.
51/1995), ktorým rozhodol o nesúlade ustanovenia § 13 vyhl.MS SR č. 45/1964 Zb. s ustanovením §
658 ods.1 OZ, okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky ( § 658 ods.1 OZ) predmetom zmluvnejvoľnosti medzi účastníkmi neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o
úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto
od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustáli, či výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v

súlade s dobrými mravmi.

26. Ústavným súdom SR vyslovený názor korešponduje s témou ( používanou predovšetkým právnou
vedou a teóriou), že zásada zmluvnej voľnosti v súkromnom práve nie je absolútna a nachádza svoje
obmedzenie z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov, napr. pri aplikácii korektívov rozporu s

dobrými mravmi. Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti prostredníctvom uvedených korektívov ako
aj zákonnom zákaze nepochybne prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej
spravodlivosti v súkromnom práve.

27. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č.250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 ods. 8 tohto právneho prepisu predávajúci nesmie konať v

rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie
najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie
alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže
privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä
omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Aplikáciu

ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka v otázke výšky odplaty nevylučuje ani ustanovenie § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru

zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých finančných prostriedkov a lehotu splatnosti. Uvedené
ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného trhu,
ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou
zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných

inštitúcii poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac sa zásadou dobrých mravov
upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých
hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho
uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu

neobmedzeného okruhu okolnosti. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahuje
je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať.
Rozhodnutieotom,čisúsplnenépodmienkyprepoužitieustanovenia§3ods.1Občianskehozákonníka
alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci
ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými

mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu
v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa
pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník
s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov a ktorý svoje voľné
peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť ,že

dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej
situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii
poskytoval veriteľovi neprimerané a až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým
mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo

pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu
mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti
priemeru bánk. Takýto názor vyslovil Krajský súd v Košiciach rozhodnutím sp.zn.: 2Co/1/2019.

28. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho

pohnútky a účel, ktorý sledoval. Predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou
obvyklou z praxe peňažných ústavou.29. Pokiaľ ide o úrok z úverovej istiny, súd v danom prípade zistil, že priemerná úroková sadzba z
úverov ( pre spotrebiteľské úvery od 1-5 rokov) v období 06/2015 bola 9,74% ročne, no v zmluve o
pôžičke je uvedená sadzba 27,57 % ročne, čo viac ako dvojnásobne prevyšuje priemernú úrokovú

sadzbu uplatňovanú bankami pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Tieto ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa
nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho postavenie
a podľa názoru súdu sa priečia dobrým mravom.

30. Žalobcom požadované vysoké úroky sú podľa názoru súd v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je zmluva v tejto časti neplatná v zmysle § 39 a § 41 Občianskeho
zákonníka.

31. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo
výške 600 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný zaplatil sumu 235,92 Eur ( bez akontácie), súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy 364,08 Eur (600 - 235,92). Čo sa týka nárokov nad túto čiastku, súd
tieto nároky zamietol, keďže vyplývali z neplatne uzavretej zmluvy.

32. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

34. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka platnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Nakoľko bol žalovaný v omeškaní s plnením, súd ho zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 5 % ročne od 31.05.2016 do zaplatenia.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení
a to tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešnejší, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške
48%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

39. Súdom priznaný nárok na úhradu trov konania v prospech žalobcu vo výške 48% vychádzal zo
zásady úspechu, a to tak, že čiastočný úspech sa odráža od výšky istiny, ktorej sa návrhom na začatie
konania domáhal žalobca a od súdom priznanej výšky istiny, ktorú súd uznal ako opodstatnenú a
preukázanú v súlade s právnou úpravou, ktorá súvisí s prejednaným nárokom žalobcu. V uvedenej

právnej veci žalobca žiadal priznať istinu 493,36 eur, z ktorej mu súd priznal len sumu 364,08 eur,
čo predstavuje 74% a konanie v časti o zaplatenie 129,28 eur zamietol, čo predstavuje 26 %. Z
percentuálneho podielu úspechu žalobcu sa odráta jeho neúspech, a teda súd priznal trovy konania vo
výške 48% zo žalobcom vyčíslenej sumy trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 3 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.