Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 25Co/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118379128
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: prof. JUDr. Milan Ďurica, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118379128.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Milana

Ďuricu, PhD., členiek senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci
žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto,
IČO: 47 967 692, proti žalovanej: P. A., nar. XX.XXXX, V., trvale bytom XX,, X, o zaplatenie 1 379,79
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 10Csp/31/2019
- 130 zo dňa 10. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 10Csp/31/2019 - 130 zo dňa 10. júla 2019 potvrdzuje.

II. Žalovanej priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen rozsudkom, č.k. 10Csp/31/2019 - 130 zo dňa 10. júla 2019 (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie“)zamietolžalobuozaplatenie(pôvodne)1.379,79Eurapriznalžalovanejprávonanáhradu
trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že medzi sporovými
stranami bola uzatvorená úverová zmluva 8.decembra 2010, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, pretože
ju uzatvoril dodávateľ voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňujú. Aj keď ide o zmluvu uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka, ktorá je
tzv. „absolútnym obchodom“, na právny vzťah je potrebné v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov aplikovať § 52 a nasl.
OZ. Vzhľadom na to, že v odpore proti vydanému platobnému rozkazu žalovaná vzniesla námietku
premlčania, súd prvej inštancie sa zaoberal opodstatnenosťou tejto námietky. Súd prvej inštancie sa
nestotožnil so stanoviskom žalobcu, že premlčacia doba prestala plynúť bez ohľadu na platnosť alebo
neplatnosť rozhodcovskej doložky. Argumentoval tým, že podľa § 112 OZ premlčacia doba neplynie od
momentu uplatnenia práva na súde alebo u iného príslušného orgánu, a to po celú dobu konania. Z tohto
ustanovenia vyplýva, že premlčacia doba neplynie vtedy, keď sa uplatní na súde alebo u príslušného

orgánu. Takýmto orgánom by mohol byť aj rozhodcovský súd, ale len v prípade, ak by bol vo veci
oprávnený konať. Podporne s použitím analógie odkázal súd prvej inštancie na ust. § 403 ods. 1
Obchodnéhozákonníka,podľaktoréhopremlčaciadobaprestávatiežplynúť,akveriteľzačnenazáklade
platnej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovské konanie. V posudzovanom prípade, ako to jednoznačne
vyplýva z právoplatného uznesenia Okresného súdu Zvolen zo dňa 17. júna 2015, č. k. 6Er/169/2015
- 36, ktoré po potvrdení v odvolacom konaní nadobudlo právoplatnosť 13. decembra 2016, právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na neplatnom právnom úkone - rozhodcovskej doložke, v dôsledku

čoho spor nemohol prejednať rozhodcovský súd a následne ani vydať rozhodcovský rozsudok. Z
týchto dôvodov nemohlo dôjsť k spočívaniu, resp. k pretrhnutiu premlčacej doby. Je nesporné, že k
mimoriadnemu zosplatneniu predmetného úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu vo vzťahu kžalovanej došlo 5. marca 2012 a žaloba bola podaná na Okresnom súde v Banskej Bystrici až dňa 7.
novembra 2018 v dôsledku čoho premlčacia doba uplynula pred podaním žaloby na súd.

2. Súd prvej inštancie navyše uviedol, že pokiaľ by sa aj pripustil názor žalobcu o spočívaní premlčacej
doby počas konania na rozhodcovskom súde, resp. počas exekučného konania, je nesporné, že lehota
na zaplatenie poskytnutého úveru po výzve žalobcu uplynula 18. marca 2012, čiže žalobu bolo možné
podať prvýkrát 19. marca 2012. Vzhľadom na to, že na rozhodcovskom súde bola žaloba podaná 28.
marca 2014, žalobca si vyčerpal z premlčacej doby 739 dní. Súd prvej inštancie formuloval záver, podľa

ktorého sa žalobca dozvedel o tom, že nie je možné viesť exekučné konanie už z rozhodnutia okresného
súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
t.j. 14. decembra 2016. Je právne irelevantné, kedy bolo exekučné konanie zastavené, pretože táto
skutočnosť neovplyvňovala nijakým spôsobom možnosť žalobcu uplatniť si právo na súde. Vzhľadom
na to, že predmetná žaloba bola na Okresnom súde Banská Bystrica podaná až 7. novembra 2018,
za obdobie od 14. decembra 2016 do 7. novembra 2018 uplynulo z premlčacej doby ďalších 693 dní.

V čase podania žaloby na súde už trojročná premlčacia doba (1095 dní) uplynula, pretože v tom čase
spolu dosiahla 1432 dní.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie v zákonom stanovenej lehote, v
ktorom navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo

aby žalobe vyhovel v celom rozsahu. Žalobca v odvolaní opakovane poukazuje na to, že pohľadávka
bola uplatnená včas, pretože podal žalobu na Okresný súd Banská Bystrica 7. novembra 2018,
teda pred zastavením exekučného konania. Odo dňa nadobudnutia vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku, t.j. od 1. septembra 2014 do podania návrhu na vykonanie exekúcie 25. marca 2015 uplynulo
205 dní, a preto žalobca vyčerpal zo zákonnej trojročnej premlčacej doby len 944 dní. V odvolaní

odkazuje na rozhodnutia rôznych okresných súdov, z ktorých vyplýva, že premlčacia doba neplynula
počas rozhodcovského konania a začala plynúť až potom, keď sa oprávnený dozvedel o zastavení
exekučného konania. Súčasne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR a odlišné stanovisko
sudcu Ústavného súdu SR ohľadne interpretácie právnych noriem na ochranu spotrebiteľa.

4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Odvolací súd prejednal odvolanie v rozsahu stanovenom v § 379, § 380 CSP a napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne potvrdil podľa § 380 CSP.

6. Odvolací súd z predloženého spisu v odvolacom konaní zistil, že žalobca si uplatnil na Okresnom
súde Banská Bystrica 7. novembra 2018 zaplatenie 1 379,79 Eur s príslušenstvom. Na základe výzvy
súdu v upomínacom konaní na úpravu petitu žaloby, po súhlase žalobcu vydal súd platobný rozkaz, č.k.
23Up/1042/2018 - 0, dňa 28. januára 2019 na istinu 859,09 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,05%
ročne z uvedenej sumy od 15. júla 2015 až do zaplatenia vrátane trov konania vo výške 171,08 Eur.

Proti vydanému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor v zákonom stanovenej lehote, kde vzniesla
námietku premlčania, pretože žalobca mohol uplatniť svoje právo na súde po prvýkrát 6. marca 2012,
t.j. deň po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.

7. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej podaním z 15. apríla 2019 žiadal pokračovať v súdnom

konaní. K uplatňovanej pohľadávke uvádza, že táto mu bola priznaná rozhodcovským rozsudkom, sp.
zn. IA-C/0314/4696 z 30. mája 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 28. augusta 2014 a vykonateľným
sastal1.septembra2014.Vzhľadomnato,žeuznesenímOkresnéhosúduZvolen,sp.zn.6Er/169/2015,
bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, uplatnil
si svoju pohľadávku na Okresnom súde Banská Bystrica formou upomínacieho konania. Žalobca

opakovane poukazuje na to, že pohľadávku uplatnil na rozhodcovskom súde vo všeobecnej trojročnej
premlčacej dobe a od podania žaloby na rozhodcovský súd, kedy prestala premlčacia doba plynúť
do podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, táto v celej dĺžke neuplynula. Účinky zastavenia
exekučného konania je potrebné na účely ďalšieho vymáhania pohľadávky v zásade prirovnať k stavu
zrušenia rozhodcovského rozsudku, keď fakticky dochádza k prelomeniu materiálnej vykonateľnosti

rozhodcovského rozsudku. Veriteľovi nie je možné odoprieť právo na súdnu ochranu po zastavení
exekučného konania len z toho dôvodu, že nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, ktoré na
rozdiel od zastavenia exekučného konania výslovne v zákone dáva veriteľovi možnosť pokračovania
v konaní po jeho zrušení. Žalobca je toho právneho názoru, že premlčacia doba, ktorá spočívala odpodania žaloby na rozhodcovskom súde, začala plynúť najskôr po právoplatnosti uznesenia o zastavení
exekučného konania, kedy si veriteľ mohol opätovne uplatniť svoje právo voči dlžníkovi na súde.

8. V tomto konaní nebolo sporné to, že v exekučnom konaní bola rozhodnutím exekučného
súdu zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože
rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať. Následne bola exekúcia zastavená (správne malo byť
zastavené exekučné konanie).

9. Medzi sporovými stranami nebola sporná dĺžka premlčacej doby, ani začiatok jej plynutia vo vzťahu
k predčasnej splatnosti úveru. Pre rozhodnutie sporu je potrebné vyriešiť otázku plynutia premlčacej
doby. Spornou otázkou bol to, či premlčacia doba spočíva počas konania na rozhodcovskom súde, ak
sa ex post (po vydaní rozhodcovského rozhodnutia) zistí, v exekučnom konaní že rozhodcovský súd
nebol oprávnený rozhodovať. Ide o otázku ktorá sa týka práva na súdnu ochranu, ktoré je medzi iným
zaručené Ústavou SR.

10. Pri posudzovaní tejto otázky odvolací súd, vzhľadom na ústavnoprávne presahy tejto otázky,
vychádzal medzi najmä z rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp.zn. III. ÚS/572/2017 z 20.
septembra 2017, v ktorom sa medzi iným konštatuje, že pokiaľ účastník rozhodcovského konania využije
možnosť preskúmania rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom podaním žaloby, toto konanie v

zásade môže skončiť buď zamietnutím jeho žaloby alebo zrušením rozhodcovského rozsudku. Ak je
rozhodcovský rozsudok zrušený z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy podľa § 43 ods. 1 Zákona
o rozhodcovskom konaní, po zrušení rozhodcovského rozsudku pokračuje všeobecný súd v konaní o
pôvodne podanej žalobe na rozhodcovskom súde. Ide teda o jednotné konanie začaté podaním žaloby
na rozhodcovskom súde, ktoré bude ukončené až rozhodnutím všeobecného súdu v súdenej veci.

Uvedené vylučuje plynutie premlčacej lehoty počas vedeného rozhodcovského konania a následného
vedenia občianskeho súdneho konania. Od podania žaloby na rozhodcovskom súde začne premlčacia
doba spočívať a spočíva do právoplatného skončenia veci na všeobecnom súde. Ďalej Ústavný súd SR
v tomto rozhodnutí konštatuje, že v prípade, ak rozhodcovská doložka bola vyhlásená za neprijateľnú
podmienku, a preto je neplatným zmluvným dojednaním, právo veriteľa podať žalobu na príslušnom

súde, bude premlčané, lebo neexistuje mechanizmus (procesný postup) pre ďalší postup vo veci, a to už
formou postúpenia veci inému príslušnému orgánu na ďalšie konanie alebo formou klauzuly obdobnej
§ 19 Zákona o rozhodcovskom konaní; zachovanie účinkov podanej žaloby a spočívanie plynutia
premlčacej doby tak nie je pre tento prípad nikde zakotvený, preto neostáva Ústavnému súdu SR nič
iné len konštatovať, že účinky spočívania nenastávajú.

11. Odvolaciemu súdu je známa aj judikatúra Najvyššieho súdu ČR k tejto problematike, ako aj odlišné
stanovisko vyslovené členom senátu Ústavného senátu SR v citovanom rozhodnutí, poprípade názor
časti právnej teórie [ porovnaj Maslák, M: (Ne) spočívanie premlčacej lehoty a rozhodcovský súd, ktorý
nemal právomoc rozhodovať, Bulletin slovenskej advokácie č. 4/2018]. Napriek uvedeným výhradám,

odvolací súd v záujme ústavne konformného výkladu a vychádzajúc z čl. 2 CSP, rešpektuje právny
názor vyslovený v rozhodnutí Ústavného súdu SR, i keď v tomto smere nemožno hovoriť o ustálenej
rozhodovacej praxi. Zároveň však odvolaciemu súdu nie je známe iné rozhodnutie Ústavného súdu SR,
ktoré by vyslovilo odlišný právny názor.

12. Pokiaľ ide začiatok plynutia premlčacej doby, za predpokladu, že by premlčacia doba spočívala
počas rozhodcovského konania, sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom, ktorý vyslovil v
napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach
uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý
raz. Žalobca ako veriteľ vymáhanej pohľadávky zistil z rozhodnutia exekučného súdu, ktorým bol

zamietnutý návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, že rozhodcovské
rozhodnutie nie je spôsobilý exekučný titul a vec nebola právoplatne rozhodnutá (nie je tu prekážka
res iudicata). Žalobca objektívne týmto momentom mohol podať žalobu o zaplatenie. Nebránila tomu
ani prekážka litispendencie a ani prekážka res iudicata. Toto zamietavé rozhodnutie je v tomto prípade
vo vzťahu k riešenej otázke meritórnym rozhodnutím, a preto nasledujúci deň po právoplatnosti tohto

rozhodnutia si veriteľ mohol uplatniť žalobou svoju pohľadávku na všeobecnom súde. Súd prvej
inštancie správne konštatoval, že aj pokiaľ by premlčacia doba neplynula v dôsledku uplatnenia práva
na rozhodcovskom súde, žalobca nepodal žalobu v stanovenej trojročnej premlčacej dobe. V tomto
smere nie je možné akceptovať právny názor, podľa ktorého beh premlčacej doby pokračuje až poprávoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekučného konania, pretože rozhodnutie o zastavení konania
je len rozhodnutím procesným.

13. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

14.Odvolacísúdpriznalúspešnejžalovanejajprávonanáhradutrovodvolaciehokonaniavočižalobcovi
v rozsahu 100%.

15. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).