Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Klaudia Kosková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/42/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417210212
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6417210212.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ
s. r. o. , so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: A. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, U. R., o zaplatenie 18,30 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 20Csp/166/2017 - 91, zo dňa 27. septembra
2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol a vo výroku, ktorým súd
vzájomnej žalobe žalovaného vyhovel a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol: „I. Súd žalobu žalobcu zamieta. II. Žalobca je povinný
zaplatiť žalovanému sumu 204,20 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. III. Vo zvyšku súd
vzájomnú žalobu žalovaného zamieta. IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.“

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou dňa 25.10.2017 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 18,30 eur, poplatku 329,12 eur, poplatku za upomienky 72,- eur, úroku

32 % ročne zo súm špecifikovaných v žalobe a žiadal nahradiť trovy konania. Svoj nárok žalobca
vyvodzoval zo zmluvy o úvere uzavretej účastníkmi dňa 06.02.2012, ktorú súd vyhodnotil ako zmluvu
spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd predmetnú zmluvu podrobil prieskumu z hľadiska dodržania
obsahových náležitosti predpísaných cit. zákonom o spotrebiteľských úveroch v § 9, pričom konštatoval
nedostatky zmluvy. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje úrokovú sadzbu úveru (§ 9 ods.
2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch), pretože odkaz na všeobecné obchodné podmienky,

že tretina poplatku predstavuje úrok a zvyšné dve tretiny sú nákladmi na vypracovanie a uzavretie
zmluvy, je zavádzajúce a nejednoznačné uvedenie tejto náležitosti. Ročná úroková sadzba má byť
uvedená jasným, zrozumiteľným, jednoznačným a nezameniteľným spôsobom, čo v tomto prípade nie
je. Iba matematickým výpočtom, ktorý nemá realizovať spotrebiteľ, možno dospieť k výsledku že suma
161,- eur predstavuje úrok z úveru a suma 323,- eur poplatok súvisiaci s uzavretím zmluvy, čo je
neakceptovateľné, keď poplatok sa pohybuje na úrovni takmer 2/3 úverovej istiny, a žalovaný ním
podľa názoru súdu zjavne prekrýva skutočnú úrokovú mieru úveru. Zmluva neobsahuje ani termíny

jednotlivých splátok úveru (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch), keďže ani v zmluve
ani v inom dokumente nie je uvedené, kedy mal žalovaný vlastne mesačné splátky splácať a kedy
zaplatí poslednú splátku, pričom vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy a počet 12 mesačných splátok
to rozhodne nemohlo byť 13.06.2014, ako tvrdí žalobca. V zmluve chýba tiež doba trvania zmluvy akonečná splatnosť úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch), pretože aj keď v
zmluve je uvedené, že splátok bude celkovo 12, pôjde o mesačné splátky vo výške 82 eur „počnúc
dňom 17.03.2012“ z čoho možno len vyvodiť, že by sa malo jednať o dátum splatnosti prvej splátky,

avšak kedy boli splatné ďalšie splátky a ako dospel veriteľ ku konečnej splatnosti úveru „13.06.2014“
nemožno zistiť aj preto, že žalovaný podal tri žiadosti o úpravu splátkového kalendára a splátkový
kalendár veriteľ upravoval. Zmluva neobsahuje ani priemernú hodnotu RPMN (§ 9 ods. 2 písm.
y) zákona o spotrebiteľských úveroch). Potom predmetný úver poskytnutý žalobcom žalovanému vo
výške 500 eur je bezúročný a bezpoplatkový podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských

úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Žalobcovi tak vznikol nárok len na vrátenie istiny
poskytnutého úveru, ktorú mu však žalovaný už uhradil, čo bol relevantný dôvod k tomu, aby súd žalobu
žalobcu voči žalovanému zamietol a na základe vzájomnej žaloby žalovaného (§ 147 CSP), a súdu
predložených dokladov o platbách žalovaného súd mal preukázané, že žalobcovi vznikla povinnosť
vrátiť žalovanému ním zaplatené bezdôvodné obohatenie vo výške 204,20 eur v zmysle ust. § 451 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka. V tomto rozsahu súd vzájomnej žalobe žalovaného vyhovel. Vzájomnú

žalobu žalovaného v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zamietol ako nadbytočnú,
nakoľko potreba tohto určovacieho výroku (§ 137 písm. c) CSP) bola konzumovaná tým, že súd uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému bezdôvodné obohatenie majúce základ v predbežnej otázke
posúdenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Žalobca bol ohľadne svojej žaloby
neúspešný, potom nárok na náhradu trov by mal žalovaný. Žalovaný bol úspešný len čiastočne ohľadne
svojej vzájomnej žaloby (v časti o zaplatenie žalovanej sumy) pričom žalovanému žiadne trovy v konaní
nevznikli. Preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca voči výrokom I., II. a IV. Navrhol,
aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok okresného súdu zmenil tak,. že žalobe žalobcu vyhovie v
celom rozsahu a vzájomnú žalobu žalovaného zamietne. Zároveň, aby priznal žalobcovi plnú náhradu
trov konania.

5. Žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere dňa 06.02.2012, na základe ktorej poskytol
žalovanému úver 500 eur. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkom sumu 984 eur, v dvanástich
mesačných splátkach po 82 eur, počnúc 17.03.2012. Tieto údaje sú uvedené na prvej strane zmluvy.
Žalovaný neplatil splátky riadne a včas, preto žalobca uplatnil svoje nároky na súde. Žalobca popiera
tvrdenie súdu, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba zákonná obsahová náležitosť - výška,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podotýka, že z príslušného ustanovenia
zákona nevyplýva povinnosť, aby zmluva obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých
splátok. Podrobné informácie o splátkach dodá veriteľ na žiadosť spotrebiteľa kedykoľvek počas trvania
zmluvy vo forme amortizačnej tabuľky. Nie je možné hovoriť ani o absencii termínu konečnej splatnosti
úveru a doby trvania zmluvy. V ŠEISÚ (Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere -

žaloba ich pripája k odvolaniu), ktoré sú prílohou a neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere a s ktorými
sa žalovaný pri uzatváraní zmluvy oboznámil, a ktoré následne prevzal ako prílohu k zmluve, je určito
a zrozumiteľne uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti úveru (v bode 2 - 13.06.2014), aj údaj o
dobe trvania zmluvy (12 mesiacov) a je tu uvedená aj priemerná hodnota RPMN (v bode 3. 46,18 %).
RPMN je uvedená na prednej strane zmluvy. Zmluvu o úvere preto nemožno považovať za bezúročnú

a bezpoplatkovú. Žalovaný celkovo tri krát požiadal o posun splátkového kalendára a zo strany veriteľa
(žalobcu) mu bolo vyhovené. Žalobca má tiež zato, že v danom prípade nenastala ani jedna z foriem
bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalovaný plnil na základe platne uzatvorenej zmluvy
o úvere, ktorá nebola vyhlásená za neplatnú, rovnako dôvod na plnenie z tejto zmluvy nikdy neodpadol
(nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, k zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech nebol získaný z

nepoctivých zdrojov.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne
posúdil. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu
z listín doložených v súdom spise, z podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán, súd

starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie je odôvodnené v súlade
s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia a rozsudok okresného súdu potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení
rozhodnutia okresný súd, preto odvolací súd svoje rozhodnutie bližšie neodôvodňoval v súlade s ods.
2 ust. § 387 CSP.

10. Žalobca v odvolaní neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným dôvodom
amohlimaťvplyvnavýsledokrozhodnutia.Snímnamietanýmiskutočnosťamisavysporiadalužokresný
súd. Odvolací súd dodáva.

11. V konaní uplatnil žalobca nárok voči žalovanému zo zmluvy o úvere zo dňa 06.02.2012, ktorú

správne okresný súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka, hoci bola uzatvorená podľa ust. 497 Obchodného zákonníka, vzhľadom na
povahu účastníkov (dlžník - spotrebiteľ, veriteľ - dodávateľ) a tiež ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Skutkové a právne závery okresného súdu uvedené v odôvodnení rozsudku
týkajúce sa právnej relevantnosti zmluvy s výsledkom, že predmetnú zmluvu treba považovať za

bezúročnú a bez poplatkov (čiastočne neplatnú v časti úrokov a poplatkov) sú podľa názoru odvolacieho
súdu správne. Postačujúcim argumentom pre takýto záver súdu, je bez ďalšieho zistenie, že zmluva o
úvere vôbec neobsahuje hoci len jednu z obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona č. 129/2010 Z. z.. V danom prípade to boli viaceré obligatórne náležitosti (úroková sadzba,
priemerná RPMN, doba a termín konečnej splatnosti úveru, výška a termíny splátok úveru) na ktoré

okresný súd osobitne poukázal v rozhodnutí, ako na chýbajúce v zmluve.

12. Úroková sadzba - percentuálna miera bežného ročného úročenia istiny úveru v zmluve o úvere zo
dňa 6.02.2012 vôbec nie je uvedená. Ide o obsahovú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá
nepochybne musí byť uvedená priamo v zmluve o úvere a musí byť uvedená jednoznačne, zrozumiteľne

t.j. číselne percentom s uvedením obdobia úročenia (sadzba ročná, mesačná ......). Správne okresný
súd zdôraznil to, že akceptuje len percentuálne vyjadrenie úrokovej sadzby. A pokiaľ by sa žalobca s
dlžníkom aj boli dohodli, že tretina z poplatku t.j. z navýšenia 484 eur, ktoré mal dlžník povinnosť zaplatiť
veriteľovi okrem istiny poskytnutého úveru 500 eur, predstavuje dohodnutý úrok (výpočtom okresný súd
dospel k sume 161 eur) a 2/3 predstavujú náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou

administratívou s tým spojenou, tak takúto dohodu nemožno považovať za náležité splnenie zákonnej
podmienky uviesť priamo v zmluve o úvere úrokovú sadzbu úveru. Taktiež neobstojí obrana žalobcu,
že úroková sadzba (miera úročenia) je uvedená v tzv. Štandardných informáciách o spotrebiteľskom
úvere. Ide o základné (kľúčové) informácie o spotrebiteľskom úvere pri ponuke spotrebiteľského úveru,
ktoré slúžia spotrebiteľom pre porovnanie ponúk rôznych finančných inštitúcií (poskytovateľov úverov)

a tým mu umožniť vybrať si najvhodnejší úver. Neuvedenie úrokovej sadzby v zmluve o úvere je
sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.

13. Akýkoľvek nárok žalobcu zo zmluvy o úvere nemožno priznať keďže žalovaný zaplatil žalobcovi viac
(704,29 eur) než žalobca žalovanému poskytol (istina úveru 500), potom neprichádza do úvahy vrátenie

nezaplatenej istiny úveru, na ktoré by inak mal žalobca nárok. Čiastka uhradená žalovaným naviac
predstavuje bezdôvodné obohatenie žalobcu na úkor žalovaného, ide o majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu (skutkovú podstatu) podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré
je žalobca povinný vydať žalovanému (§ 456 Občianskeho zákonníka) a v tomto prípade na základe
vzájomnej žaloby žalovaného (§ 147 CSP).

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto
žalovanému patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko všakžalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné aby o výške
náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP) a preto odvolací súd

rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp.
zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017).

15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.