Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 19C/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719203680
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8719203680.2

Uznesenie

Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu: Y.. S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, XXX XX
V., adresa na doručovanie: N. Č.. XX, XXX XX M. proti žalovanému: Y.. T. I., rod. T., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom: T. Č..XXX/XX, XXX XX V., v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á umožniť žalobcovi vstup do nehnuteľností, a to do rodinného domu
súpisné číslo 313, postaveného na parcele č. XXX/X, o výmere 333 m2, zastavané plochy a nádvoria,

zapísané na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území Gánovce a do dvojgaráže súpisné číslo XXX,
zapísanej na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území V. a postavenej na parcele číslo XXX o
výmere 103 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom
území Gánovce a zároveň vydať žalobcovi prístupový kód elektronického zabezpečovacieho systému
a kľúče od vyššie uvedených nehnuteľností a to do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré medzi stranami sporu prebieha na Okresnom súde

Poprad pod sp. zn. 20C/46/2018.

II. V prevyšujúcej časti návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady

trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na Okresnom súde Poprad dňa 23.08.2019 návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhal voči žalovanej ako bezpodielovej spoluvlastníčke nehnuteľností:
rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele č. XXX/X, o výmere 333 m2, zastavané
plochy a nádvoria, zapísané na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území V.Á. a dvojgaráže súpisné
číslo XXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území V.C. a postavenej na parcele číslo

XXXovýmere103m2,zastavanáplochaanádvorie,zapísanejnalistevlastníctvač.XXXvkatastrálnom
území V.Á., aby jej súd uložil podľa § 325 ods. 2, písm. d/ CSP povinnosť strpieť/zniesť a umožniť
žalobcovi vstup do predmetných nehnuteľností, vydať/prezradiť žalobcovi prístupový kód elektronického
zabezpečovaciehosystémuakľúčeodceléhopredmetunávrhu,akoajpovinnosťzdržaťsaakéhokoľvek
konania obmedzujúceho vstup žalobcu do týchto nehnuteľností. Zároveň navrhol, aby mu súd priznal
voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom tohto súdu č.k. 13Pc/2/2018-28 bolo manželstvo žalobcu
a žalovanej rozvedené a od rozvodu mu žalovaná bezdôvodne bráni vo vstupe do predmetných
nehnuteľností tým spôsobom, že svojvoľne vymenila všetky zámky na dverách nehnuteľností a zmenila
prístupový kód elektronického zabezpečovacieho systému. Tým sa nemôže dostať k svojim osobným
veciam, ani k listinným dokumentom súvisiacim s jeho podnikateľskou činnosťou v spoločnostiach

TRIANGLE GROUP INTERNATIONAL, s.r.o., IČO: 31648835 a NZZ, s.r.o., IČO: 36863831, v ktorých
je konateľom a zároveň spoločníkom, a ani predmetné nehnuteľnosti užívať. Napriek opakovanýmsnahám o skontaktovanie sa so žalovanou, aby mu umožnila vstup do miesta jeho trvalého bydliska,
boli tieto neúspešné a vstup do nehnuteľností mu dosiaľ neumožnila. Poukázal na prebiehajúce
konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej „BSM“), ktoré je vedené

na tunajšom súde a ktoré dosiaľ nebolo právoplatne ukončené. Žalobca je toho názoru, že konanie
žalovanej je v rozpore so zákonom, keďže neexistuje žiadny zákonný dôvod, aby bol obmedzovaný
vo vstupe do nehnuteľnosti, ktorej je bezpodielovým spoluvlastníkom. Za takýchto okolností je konanie
žalovanej, ktorým mu znemožňuje výkon jeho spoluvlastníckeho práva neodôvodneným zásahom do
právagarantovanéhovustanoveniach§§136a143OZ,akoajČl.20ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky.

3. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil výpis z listu vlastníctva č. XXX, k.ú.
Gánovce.

4. Súd sa oboznámil aj s aktuálnym listom vlastníctva č. XXX, k.ú. Poprad s údajmi platnými k
18.09.2019, z ktorého vyplýva, že naďalej sú predmetné nehnuteľnosti v BSM strán a list vlastníctva

neobsahuje žiadne obmedzujúce poznámky. Súd tiež zistil, že rozsudok o rozvode manželstva strán vo
veci sp. zn. 13Pc/2/2018 nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2018. Z elektronického registra Okresného
súdubolotiežzistené,žemedzistranamisavediekonanieovyporiadanieBSMpodsp.zn.20C/46/2018,
ktoré nie je ukončené a v ktorom konaní nebolo nariadené žiadne neodkladné opatrenie, ukladajúce
žalobcovi povinnosť nevstupovať do spoločných nehnuteľností a o takomto návrhu sa ani na tunajšom

súde neviedlo konanie o nariadenie neodkladného patrenia. Súd tiež z vlastnej činnosti zistil, že voči
žalobcovi sa viedlo na tunajšom súde trestné konanie pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa
§ 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1, písm. c/ a e/ Trestného
zákona pod sp. zn. 4T/104/2018, ktoré bolo právoplatne skončené dňa 18.12.2018 vydaním trestného
rozkazu zo dňa 15.10.2018. V predmetnom trestnom konaní bol žalobca uznaný za vinného, že ako

manžel poškodenej (žalovanej v tomto konaní) sa dňa 19.04.2018 dopustil protiprávneho konania voči
nej, ktoré naplnilo skutkovú podstatu zločinu obmedzovania osobnej slobody, de facto bránil svojím
konaním žalovanej ako poškodenej približne 3 minúty vyjsť z kancelárie. V rámci trestného konania
bol žalobcovi uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom a uloženým
probačným ohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe stanovenej v trvaní 18 mesiacov. Vo vzťahu

k žalovanej ako poškodenej mu neboli v rámci trestného konania uložené žiadne obmedzujúce opatrenia
a povinnosti podľa § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalobca
je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti TRIANGLE GROPU INTERNATIONAL, s.r.o. a NZZ,
s.r.o.

5. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný
súd.

Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku
uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd tútopovinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

Podľa § 144 Občianskeho zákonníka veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia
spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a
udržiavaním.

Podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a

povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich
súd.

6. Podstatným znakom neodkladného opatrenia je jeho predbežný, dočasný charakter, to znamená,
že sa ním dočasne upravujú pomery strán do doby konečnej úpravy medzi stranami, resp. v určitých
prípadoch aj natrvalo, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu

pomerov medzi stranami. Neodkladné opatrenie je potrebné nariadiť všade tam, kde by jeho
nenariadením vznikol priestor pre právne úkony, ktoré by vytvorili nezvratný stav, resp. stav, ktorý by
podstatne sťažil možnosti uplatňovania práv žalobcu. To sa týka najmä tých prípadov, kde je treba
obmedziť možnosť prevodu nehnuteľností alebo hodnotných hnuteľných vecí. V návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia však musí žalobca osvedčiť svoj nárok alebo porušenie práva, teda musí

preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu a tiež osvedčiť potrebu dočasne upraviť pomery strán, t.j.
odôvodniť naliehavosť situácie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou
voľnej úvahy súdu a neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik, alebo
rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície. Z návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia musí vyplývať, ktorý v zákone uvedený účel má navrhované neodkladné

opatrenie plniť. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením
nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, ale nie
je možné neodkladné opatrenie nariadiť bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i
osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pred nariadením neodkladného

opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne odôvodnený,
či žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu a napokon skúma aj skutkové okolnosti vzťahujúce
sa na rozsah navrhovaného opatrenia.

7. V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je

dôvodný. Žalobca osvedčil svoju aktívnu vecnú legitimáciu, keďže je bezpodielovým spoluvlastníkom
predmetných nehnuteľností, o ktorých sa síce vedie na tunajšom súde konanie o vyporiadanie
BSM, avšak doposiaľ nie je ukončené. Žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami, keďže žalovaná od rozvodu manželstva neumožňuje žalobcovi vstup do spoločných
nehnuteľností, a to bez toho, aby mala svoje konanie podložené konkrétnym právnym titulom a v

spoločných nehnuteľnostiach sa nachádzajú osobné veci žalobcu (a zrejme aj ďalšie veci patriace do
BSM), ako aj listinné dokumenty týkajúce sa podnikateľskej činnosti žalobcu ako jediného konateľa
a spoločníka dvoch obchodných spoločností. V čase, keď žalobca a žalovaná boli v rozvodovom
konaní, došlo síce k protiprávnemu konaniu žalovaného, ktoré vyústilo až do právoplatného odsúdenia
žalobcu na základe trestného rozkazu, avšak v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca je stále

v skúšobnej dobe podmienečného odkladu trestu odňatia slobody, neboli mu zo strany súdu uložené
žiadne obmedzenia a povinnosti v rámci skúšobnej doby, ktoré by ho obmedzovali vo vstupe do
spoločných nehnuteľností, či nepribližovania sa k žalovanej v zmysle § 51 ods. 3 Trestného zákona,
ktoré sú v tomto ustanovení vymedzené demonštratívne, ani sa na tomto súde neviedlo a ani nevedie
konanie, v ktorom by sa súd zaoberal obmedzením alebo vylúčením užívacieho práva žalobcu k

spoločným nehnuteľnostiam v zmysle § 146 ods. 2 OZ. Žalobca je stále spoluvlastníkom predmetných
nehnuteľností, ktoré má právo užívať v rovnakom rozsahu ako žalovaná a tiež sa tam nachádzajú listinné
dokumenty týkajúce sa podnikateľskej činnosti žalovaného. Vlastnícke právo patrí medzi súkromné
práva, pre ktoré je charakteristická najmä zásada rovnosti strán. Z toho vyplýva aj povinnosť oboch
spoluvlastníkov nehnuteľností nezasahovať si vzájomne bez právneho dôvodu do práv a oprávnených

záujmov. Právo žalovanej užívať spoločné nehnuteľnosti nie je jej výlučným právom, keďže žalobca je
naďalejspoluvlastníkompredmetnýchnehnuteľností.Súdsamôželendomnievať,žežalovanápristúpila
k zamedzeniu vstupu žalobcu do spoločných nehnuteľností z dôvodu konfliktov a nedorozumení medzi
nimi. Avšak aj keď došlo k protiprávnemu konaniu žalobcu (v čase rozvodového konania), toho časuje tento stále v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody a uvedená
skutočnosť predstavuje pre žalobcu vážnu výstrahu pred premenou na výkon trestu odňatia slobody, tak
aj pre žalovanú určitú formu ochrany. Súd len opakuje, že žalobca nemá obmedzené užívacie právo

vo vzťahu k spoločným nehnuteľnostiam.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd vyhovel návrhu
žalobcu a I. výrokom tohto uznesenia nariadil neodkladné opatrenie v znení tak, ako je uvedené vo
výroku tohto uznesenia, pretože žalobca dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

osvedčil. Pokiaľ súd II. výrokom tohto uznesenia v prevyšujúcej časti návrh žalobcu zamietol, stalo sa tak
len vo vzťahu k slovesným spojeniam „strpieť/zniesť“, „prezradiť“, ktoré súd považoval za nadbytočné,
keďže ide o synonymá slovies „umožniť“, „vydať“, ako aj vo vzťahu k povinnosti žalovanej „zdržať sa
akéhokoľvek konania obmedzujúceho vstup žalobcu“ do predmetných nehnuteľností. V tejto časti súd
návrh žalobcu považoval za nedôvodný, keďže nemožno žalovanej uložiť absolútnu povinnosť zdržania
sa obmedzenia vstupu žalobcu, pokiaľ by sa takéhoto obmedzenia dožadovala zákonným spôsobom.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Pretože bol žalobca v konaní de facto plne úspešný, keďže čiastočné zamietavý výrok sa týkal len
nepatrnej časti jeho návrhu, súd mu v zmysle cit. právnej úpravy priznal voči žalovanej nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po

nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnéodvolaniedo15dníododňadoručeniauznesenianatunajšomsúde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Toto uznesenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 CSP).