Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. marec 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12Pc/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119200579
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2119200579.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci navrhovateľky: H. N., nar. XX.

XX. XXXX, trvale bytom M., Ž. XXXX/XX, t. č. bytom M., Q. XX, o rozvod manželstva s R. N., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom M., Ž. XXXX/XX, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov uzatvorené dňa XX. XX. XXXX v M., zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu L., zväzok X, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX, r o z v á d z a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 25. 01. 2019, podaným na tunajšom súde dňa 25. 01. 2019,
domáhala, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

2. Druhý manžel, ktorý návrh nepodal (ďalej len „manžel“) s rozvodom manželstva vyslovil nesúhlas.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, manžela, sobášnym listom, rodnými listami
detí účastníkov, potvrdením o trvalom pobyte, vyjadrením manžela k návrhu na rozvod, rozhodnutím
Okresného úradu Trnava a ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX, u navrhovateľky ide v poradí o prvé manželstvo, u
manžela o druhé manželstvo. Obaja účastníci sú štátni občania Slovenskej republiky, národnosť majú
slovenskú. Posledné spoločné bydlisko mali v M. na ulici Ž. XXXX/XX. Z manželstva pochádza jedno
dieťa, dcéra E. N., nar. XX. XX. XXXX. Pred uzavretím manželstva sa účastníkom narodil syn T. N.,
nar. XX. XX. XXXX.

5. Z rozhodnutia Okresného úradu Trnava, sp. č. I.-M.-I.-XXXX/XXXXXX, Pr. Č. XXXX/XXXX Y. zo dňa

22. 11. 2018, vyplýva, že manžel bol uznaným vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa §
50 ods. 1 Zákona o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta 20 Eur. Konanie o priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu bolo voči manželovi zastavené.

6. Navrhovateľka uviedla, že s manželom sa zoznámili v bývalom zamestnaní, v tom čase bol manžel
ešte ženatý, mali spolu vzťah a keď otehotnela, manžel sa odsťahoval od bývalej manželky a žili ako
druh a družka. Nebolo to medzi nimi vždy ideálne, manžel je podľa nej veľmi autoritatívny a panovačný

a vždy muselo byť všetko podľa neho. Situácia bola pre ňu ďalej neúnosná, manžel riešil problémy
agresivitou, nechcel sa rozprávať o tom, čo sa deje. Prestala sa cítiť bezpečne vo vlastnom dome.
Deti museli tiež poslúchať na slovo. Keď boli deti väčšie, nič sa nezmenilo, manžel sa prejavoval stále
rovnako. Dôvodom rozpadu manželstva je podľa navrhovateľky rozdielnosť pováh, odlišné názory aj navýchovu detí. V manželovi nemala žiadnu citovú oporu, finančne ich však zabezpečil. K manželovi v
podstate nič necíti, nemá ho rada a nevie si predstaviť s ním žiť. Úplne vylučuje a nie je ochotná sa
podrobiť poradenstvu za účelom obnovenia manželského spolužitia, odborné riešenie ich problémov

považuje už za zbytočné. Obnovenie manželského spolužitia nie je možné. Naposledy sa s manželom
intímne stýkali v júni 2018, v spoločnej domácnosti nebývajú od septembra 2018, kedy sa odsťahovala
spolu s dcérou. Spoločne nehospodária. Napriek tomu, že sa manžel vyjadril, že ju má rád a miluje ju
a chce urobiť všetko pre zachovanie ich manželstva, nemá záujem zotrvať v manželstve. V dome sa
obchádzali, takmer sa nevideli, dal jej pocítiť, že mu na nej nezáleží. Ak sa nehádali, tak len preto, že

ustúpili, aby bol v rodine kľud kvôli deťom. Manžel je agresívny, o čom svedčí incident, keď jej polial
veci kyselinou, ako aj faka pred 2 - 3 rokmi. Manžel je vulgárny aj na deti, čo sa jej nepáči. S manželom
nechce ďalej žiť a zotrvať v manželstve, je manipulatívny a navrhovateľka to psychicky nezvláda, s
manželom žiť nedokáže a je jej odporný.

7. Manžel hodnotil manželstvo ako šťastné a spokojné. Uviedol, že nejaké vážny výčitky neprišli nikdy

na debatu, pre okolie boli príkladom dobrej a šťastnej rodiny. Manželstvo bolo harmonické, nebola v
ňom žiadna chyba, nepamätá si, že by sa v manželstve vážne hádali, vždy to boli iba maličkosti, skôr
sa nerozprávali. Uvedomil si, že nezhody neboli o ich vzťahu, ale bolo to skôr kvôli správaniu dcéry v
domácnosti. Celé to chápe tak, že manželka podala návrh na rozvod a pre svoje ego a tvrdohlavosť na
tomto návrhu aj trvá. Podľa manžela kríza v manželstve nie je. Od začiatku ich vzťahu cíti k manželke

trvalúlásku,milujeju,celýživotrobilvšetkolenpreňuapredeti.Niejesivedomýtoho,žebysamanželke
dostatočne citovo nevenoval, nie je agresívny, skôr ustúpi a je ticho. Priznal, že za dobu 30 rokov raz -
dvakrát k tomu, že dal manželke facku, ale nebolo to podľa neho nič vážne, úmyselne nechcel manželke
nič spraviť a ani nespravil. Obnovenie manželského spolužitia je podľa neho možné, manželku má rád
a verí jej. V manželstve chce zotrvať aj napriek tomu, že manželka v ňom zotrvať nechce. S manželkou

majú rovnaké povahy, sú tvrdohlaví a nevie, v čom by mali mať odlišné názory. Keď sa nerozprávali, nie
je pravda, že by sa nechcel udobriť, vždy, keď manželka prišla a spýtala sa, či chce s nimi zostať a či ich
ľúbi, tvrdil, že áno, podľa toho sa aj správal a aj sa udobrili. Zopakoval, že manželku miluje, má ju rád
a chce zostať v manželstve aj napriek tomu, že manželka je tvrdohlavá, nechce, aby to považovala za
porážku, ak prizná, je možné mu dať šancu na zlepšenie a zachovanie ich vzťahu. Práve naopak by si

manželku veľmi vážil, ak by mu dala dôveru. Dôvod na rozvod manželstva nevidí a všetky dôvody, ktoré
manželka k rozvodu uvádza, sú len útoky na neho, ktoré sa snaží vyvrátiť a obhájiť. Teda v manželstve
zotrvať chce, manželstvo považuje za slušné a šťastné a chce urobiť všetko pre zachovanie manželstva.

8. Podľa § 18 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„Zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.

9. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

10. Zákon o rodine zakotvuje základné osobné práva a povinnosti manželov, ktoré vznikajú uzavretím
manželstva. Tieto mravné a etické postuláty, ktoré vo svojej podstate charakterizujú vzťah manželov

a ich spolužitie, zakotvil zákonodarca ako povinnosti. Ich porušenie môže spôsobiť vážne narušenie
a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi bez perspektívy ďalšieho obnovenia manželského spolužitia
a na ich porušenie súd obligatórne prihliada pri posudzovaní mieru rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Postavenie obidvoch manželov je rovnoprávne a pri uzavieraní manželstva, za jeho trvania, ako aj pri
rozvode majú manželia rovnaké práva a povinnosti občianskoprávnej povahy medzi sebou a vo vzťahu

ku svojim deťom.

11. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí. Povinnosť žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva, pokojného
a harmonického spolužitia. V rodinnom prostredí by mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia,

tolerancie, dôvery a lásky. Povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie je najširšie koncipovanou
povinnosťou, ktorá vychádza z účelu manželstva.12. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len vtedy, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia. Rozvod manželstva by mala byť krajná a posledná možnosť riešenia

rozvratu vzťahov medzi manželmi, ku ktorej by mal súd pristúpiť len vtedy, ak sú na to splnené
podmienky.

13. Všeobecnou hmotnoprávnou podmienkou na rozvod manželstva je existencia vážneho narušenia
a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi, spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva, a

kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a
trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej
účel manželstva. Zákon predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne
stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že
medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva a rodiny založenej
manželstvom.

14. Podľa názoru súdu je manželstvo účastníkov nefunkčné a neplní svoj spoločenský účel. Len ťažko
možno hovoriť o funkčnom vzťahu, v ktorom jeden z manželov za žiadnych okolností nechce s druhým
zotrvať vo zväzku. Súd pripúšťa rozdielnosť pohľadov a subjektívnych pocitov oboch účastníkov na
intenzitu rozvratu, ale z vonkajších prejavov je zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené.

Navrhovateľka má plné právo domáhať sa na súde rozvodu manželstva, aj keď na samotný rozvod nárok
nemá, a súd tak rozhodne až po zvážení splnených podmienok. Je výlučne vecou navrhovateľky, aké
motívy a pohnútky ju vedú k rozhodnutiu nezotrvať s manželom v manželskom zväzku a k rozvodu. Ak
súd dospeje k záveru, že sú tu také vážne a zásadné dôvody a príčiny vedúce k rozvratu, prihliadne
na ne bez hlbšieho skúmania subjektívnych pocitov účastníka, ktorý s rozvodom nesúhlasí, ako tomu

je napríklad u manžela, ktorý nesúhlas s rozvodom odôvodňuje pretrvávajúcou citovou náklonnosťou
a vierou v návrat navrhovateľky, ktorá by s ním v budúcnosti mala obnoviť manželské spolužitie.
Navrhovateľka v konaní vyslovila svoj slobodný názor a uviedla dôvody, ktoré ju k rozvodu viedli, ako
aj dôvody, prečo nechce ďalej žiť s manželom.

15. Z dôvodu hospodárnosti konania nevykonal súd ďalšie dokazovanie navrhované manželom, a to
výsluch E. N.I. a T. N., keď podľa názoru súdu by vykonanie tohto dôkazu bolo nadbytočné, keď podľa
názoru súdu by vykonanie tohto dôkazu bolo nadbytočné, nakoľko výsluchom detí účastníkov by súd
nezistil žiadne relevantné skutočnosti týkajúce sa (ne)dôvodnosti rozvodu účastníkov.

16. Súd mal teda za preukázané, že manželstvo účastníkov dlhšiu dobu neplní svoje funkcie a
od septembra 2018 ani nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko navrhovateľka sa od manžela aj s
dcérou odsťahovala. Navrhovateľka na pojednávaní opakovane uviedla, že už nemá záujem zachovať
manželstvo a vylúčila možnosť jeho obnovy. Uviedla, že k manželovi cíti odpor a nedokáže s ním žiť.
Súd dospel k záveru, že rozvrat v manželstve je trvalý a hlboký, vzťahy medzi manželmi sú vážne

narušené,niejemožnéočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitiasperspektívoudobudúcnosti,preto
súd návrhu vyhovel a manželstvo vo výroku I. tohto rozsudku rozviedol.

17. Podľa § 251 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo

bránením práva.

18. Podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

20. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

21. O trovách konania rozhodol súd vo výroku II. tohto rozsudku v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade
vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravenýchv ustanovení § 53 a nasl. CMP. Navyše súd uvádza, že v mimosporových konaniach sa neuplatňuje ani
zásada úspechu, ani zásada zavinenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Trnava, avšak podané odvolanie zo strany
navrhovateľky by nebolo právne účinné, nakoľko navrhovateľka sa práva
podať odvolanie výslovne vzdala do zápisnice na súde po vyhlásení
rozhodnutia.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis,
spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako

spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje
predošlé priezvisko.