Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. február 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/60/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115202387
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2115202387.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom u v právnej veci žalobcu: WIENER STÄDTISCHE

VERSICHCERUNG AG, Vienna Insurance Group, so sídlom Shottenring 30, 1010 Viedeň, Rakúska
republika, zapísaná v obchodnom registri Obchodného súdu Viedeň, FN 333376i, právne zastúpeného:
KORABOVA & LOVICH, s.r.o., so sídlom Záborského 42, 831 03 Bratislava - Mestská časť Nové Mesto,
IČO: 50 131 931, proti žalovanému: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XXB, XXX XX V., právne
zastúpeného: JUDr. Timotejom Minarovičom, advokátom so sídlom A. Žarnova 1, 917 02 Trnava, o
určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu a o uloženie povinnosti vykonať evidenčný úkon
odhlásenia, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje určuje, že vlastníkom nákladného motorového vozidla výrobnej značky VW Amarok, VIN:
WV1ZZZ2HZDH015183 (pôvodne VIN: WV1ZZZ2HZCA061645) je obchodná spoločnosť WIENER
STÄDTISCHE VERSICHERUNG AG, Vienna Insurance Group, Schottenring 30, Viedeň, Rakúska
republika, zapísaná v Obchodnom registri Obchodného súdu Viedeň pod č. FN 333376i.

II. Žalobu vo zvyšnom rozsahu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému v časti o určenie
vlastníckeho práva k motorovému vozidlu.

IV. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi v časti o uloženie
povinnosti vykonať evidenčný úkon.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 11.02.2015 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že Určuje sa, že
vlastníkom nákladného motorového vozidla výrobnej značky VW C., Y.:W (pôvodné Y.:W a aby uložil
žalovanému povinnosť odhlásenia osobného morového vozidla výrobnej značky VW C. Y.:W (pôvodné

Y.:W na žalobcu v lehote 7 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne požadoval náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že v čase od 21 :00 hod. dila 24.06.2013 do 00:45 hod. dňa 25.06.2013 bolo
vozidlo, ktoré je predmetom konania, v tom čase s EČV: W-XXXXXA, VIN: W odcudzené vo Viedni,
Z na ul. D. Č. XX/XX a to neznámym páchateľom. Vlastníkom vozidla bol v tom čase p. H. J., nar.
XX.XX.XXXX,trvalebytomD.č.XX/XX,XXXXY.,Z.,Rakúskarepublika.Oznámenieokrádeživlámaním
alebo so zbraňou podal p. H. J. dňa XX.XX.XXXX na Krajskom policajnom riaditeľstve Viedeň, pod sp.

zn.: 01/222865/2013. Pre prípad krádeže bolo predmetné vozidlo havarijne poistené u Žalobcu a to
na základe poistnej zmluvy Č. V uzavretej medzi Žalobcom a p. H. J.. Po obdržaní hlásenia držiteľa o
vzniku poistnej udalosti, začal Žalobca šetrenie poistnej udalosti pod č. XXXXXXXXXX a po jej ukončení
určil výšku poistného plnenia na sumu 21.533,31 EUR ako všeobecnej hodnoty vozidla v čase jehoodcudzenia, ktorú uhradil Žalobca vlastníkovi motorového vozidla. Dňa 29.10.2013 Žalobca poukázal na
účet majiteľa vozidla p. H. J. sumu poistného plnenia vo výške 21.533,31 EUR. Na základe skutočnosti,
že predmetné motorové vozidlo bolo nájdené a zaistené na území Slovenskej republiky, uvedená krádež

bola zo strany Policajného Zboru SR šetrená ako zločin legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa ust.
§ 233 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona (ďalej len "TZ") a to
Okresným riaditel'stvom Policajného Zboru v Bratislave III (ďalej len "OR PZ BA III"), odbor kriminálnej
polície pod ČVS: ORP-488/2-VYSB3-20 14.
Uznesením zo dňa 24.11.2014 vyšetrovateľ OR PZ BA III, odbor kriminálnej polície Žalobcovi písomne

oznámil, že ukladá do úschovy odcudzené vozidlo zn. VW C., VIN:
WV I B XXXXX (pôvodné VIN: WV I B striebornej farby, toho času EČV: TT-XXXFH (ďalej len "MV VW
C."), ktoré bolo dňa 23.05.2014 v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v
znení neskorších predpisov zaistené pracovníkmi Kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Bratislave osobe: C., B., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/~XB, XXX XX V. dna
11.007.2014 podľa § 92 ods. l zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku prevzaté vyšetrovateľom. OR

PZ BA III. Po podrobnom kriminalistickom skúmaní na základe odborného stanoviska, vypracovaného
Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného Zboru Bratislava pod c. PPZ-KEU-BA-EXP-
2014/79717 zo dňa 23.06.2014 bolo zistené pôvodné VIN číslo MV VW C. v tvare wv X B I XXX.
Nakoľko si však vydanie vozidla uplatnil nárok aj Žalovaný, bolo na základe Uznesenia OR PZ BA
III, odbor kriminálnej polície, pod ČVS: ORP-488/2-VYS-B3-2014 zo dňa 24.11.2014 vozidlo uložené

do úschovy v Automobilových opravovniach Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na Sklabinskej
ulici č. 20 v Bratislave a účastníci konania boli upozornení, aby si uplatnili svoje vlastnícke práva v
občianskom súdnom konaní na príslušnom súde. Ďalej žalobca uviedol, že z Uznesenia OR PZ BA
111, odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-488/2- VYS-B3-20 14 a porovnaním údajov, nachádzajúcich
sa v osvedčení o evidencii vozidla nepochybne vyplýva, že nájdené vozidlo je identické s vozidlom,

ktoré bolo predmetom havarijného poistenia pod EČV: W-XXXXXA a ktorého titulom poskytol Žalobca
vlastníkovi vozidla náhradu škody - .poistné plnenie vo výške 21.533,31 EUR. Nakoľko nárok vlastníka
prešiel zákonným spôsobom na žalobcu, domáha sa tento určenia vlastníckeho práva k nájdenému
vozidlu a jeho následného vydania Žalobcovi.
Naliehavosť právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení jeho vlastníckeho práva k vozidlu v

zmysle ust. § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") odôvodnil
tým, že vyplýva z jeho povinnosti, určenej mu Uznesením OR PZ BA III, oddelenie kriminálnej polície, v
konaní vedenom pod ČVS: ORP-488/2- VYS-B3-20 14 zo dňa 24.11.2014, aby si uplatnil svoje právo k
nájdenému vozidlu, nakoľko vznikli pochybnosti o nárokoch osôb, ktoré si na vydanie vozidla uplatnili v
trestnom konaní nárok. Keďže v zmysle ust. § 97 ods. I TP sa nájdená vec môže vydať tomu, komu bola

odňatá, alebo u koho bola zaistená a v trestnom konaní si robí nároky na nájdené vozidlo aj Žalovaný,
je rozhodnutie tunajšieho súdu o určení vlastníckeho práva k nájdenému vozidlu jediným procesným
prostriedkom ochrany vlastníckeho práva Žalobcu s následnou možnosťou disponovať s predmetnom
svojho vlastníctva.
Ďalej žalobca dôvodil, že podľa § 119 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, môže evidenčný úkon odhlásenia vozidla do Rakúskej "republiky vykonať
jedine vlastník, resp. držiteľ vozidla, pričom ide o úkon osobného charakteru. Keďže je v súčasnosti
Žalovaný vedený v evidencii motorových vozidiel Slovenskej republiky ako vlastník nájdeného vozidla,
pokiaľ vyššie uvedený evidenčný úkon nevykoná osobne v zákonom predpísanej forme, príslušný orgán
Policajného zboru nájdené vozidlo neodhlási do Rakúskej republiky. Týmto sa Žalobcovi znemožní jeho

prihlásenie do evidencie motorových vozidiel v domovskom štáte, čím bude znemožnený aj výkon jeho
vlastníckeho práva s predmetom svojho vlastníctva disponovat'.

3. Žalobca k žalobe pripojil: výpis z obchodného registra (č.l.8-15 2), osvedčenie o evidencii motorového
vozidla (č.l.16-19), potvrdenie o podaní oznámenia (č.l.20-21), potvrdenie o odškodnení (č.l.22-23),

doklad o úhrade poistného plnenia (č.l.24-25), uznesenie OR PZ (č.l.26-27), faktúru na preklady čl. 28,
správu (č.l.29-42).

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 31.03.2015. Žalovaný uviedol, že
získal predmetné vozidlo do svojho vlastníctva kúpou a to na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril dňa

22. 8. 2013 s predávajúcim, spoločnosťou Air Trone Group, s. r. o., Klincová 37/B, 821 08 Bratislava,
IČO: 46 381 341. Pred uzatvorením kúpnej zmluvy sa žalovaný oboznámil s predmetom kúpy, a so
všetkými dokladmi, ktoré sa k vozidlu vzťahujú, t.z. osvedčenie o evidencii časť I. a III (tzv. malý
technický preukaz, veľký technický) typové schválenie ES (tzv. certifikát originality). Všetky tieto dokladypredložil predávajúci kupujúcemu - žalovanému v originálnych vyhotoveniach vyhotovených príslušnými
orgánmi. Predložením originálnych dokladov predávajúci žalovanému nespochybniteľným spôsobom
preukázal, že je riadnym a legitímnym vlastníkom vozidla a že teda ako jeho vlastník má právo s ním

disponovať a predať ho žalovanému. Žalovaný vzhľadom ku správaniu predávajúceho a predloženiu
originálnych dokladov o vozidle nemal a ani nemohol mať žiadnu vedomosť o tom, že predávajúci
nie je vlastníkom vozidla a že nie je ani oprávnený s ním nakladať. Vzhľadom k nespochybniteľnému
preukázaniu vlastníctva predávajúceho k vozidlu, odporca pristúpil ku kúpe vozidla. S predávajúcim
uzatvoril dňa 22. 8. 2013 podľa ustanovenia § 409 a nasl. Obchodného zákonníka kúpnu zmluvu.

Odporca na základe tejto kúpnej zmluvy kúpil od predávajúceho vozidlo a zaplatil kúpnu cenu vo výške
14.900,- EUR. Kupované vozidlo bolo predávajúcim odporcovi riadne odovzdané, spolu s originálmi
dokladov a kľúčmi od vozidla. Následne boli uskutočnené evidenčné úkony podľa zák. č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke a to zaevidovanie zmeny vlastníka vozidla. Kúpna zmluva bola uzatvorená podľa
§ 409 a nasl. Obchodného zákonníka a preto sa na právny režim kúpy musia aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník v § 446 poskytuje ochranu dobromyseľnému kupujúcemu

a pripúšťa, aby takýto kupujúci nadobudol vlastníctvo k tovaru aj v tom prípade, keď predávajúci nie
je vlastníkom. Ide o výnimku zo všeobecne platnej právnej zásady "nemo plus iuris ad alium transfere
potest quam ipse habet", t.j. "nikto nemôže na druhého previesť viac práva, ako má sám", resp.
zo zásady "nemo dat quod non habet", t.j. "nikto nedáva, čo nemá". Dobromyseľnosť (statočnosť)
kupujúceho musí byt' daná v okamihu, keď mal nadobudnúť vlastnícke právo. Táto dobromyseľnosť

bola u odporcu jednoznačne a nespochybniteľne daná k čase realizácie kúpy a odovzdania vozidla.
Z formulácie § 446 vyplýva, že dobromyseľnosť sa u kupujúceho predpokladá, opak treba dokázať.
Zodpovednosť predávajúceho voči doterajšiemu vlastníkovi, ktorého vec neoprávnene predal, zostáva,
samozrejme, nedotknutá. Odporca pokladá za potrebné uviesť, že aj iné významné právne poriadky
poskytujú obdobnú ochranu dobromyseľnému kupujúcemu [napr. rakúsky HGB a nemecký obchodný

zákonník v § 366; Uniform Commercial Code (USA) v § 2-403; anglický Sale of Goods Act 1979 v § 21
až 23]. O tej skutočnosti, že predávajúci nebol legálnym vlastníkom vozidla sa odporca dozvedel až v
mesiaci máj 2014, keď vozidlo bolo zaistené dňa 23. 5. 2014 Krajským riaditeľstvom PZ v Bratislave,
odbor kriminálnej polície, 'Špitálska 14, Bratislava., pretože vzniklo podozrenie, že vozidlo súvisí so
spáchanímtrestnéhočinu.UznesenímOkresnéhoriaditeľstvaPZvBratislaveIII.,zodňa24.11.2014,Č.

uznesenia: ČVS: ORP-488/2-VYSB3-2014, bolo vozidlo uložené do úschovy. Prevzatí vozidla orgánmi
polície boli spolu s vozidlom odovzdané 1ks klúč od vozidla, EOV časť 1 a časť 2. Vzhľadom na uvedené
sa žalovaný považoval za vlastníka vozidla. K povinnosti odhlásiť motorové vozidlo žalovaný uviedol,
že nakoľko sa považuje za vlastníka vozidla, tak navrhuje tento návrh zamietnuť.

5. Žalovaný pripojil k vyjadreniu kúpnu zmluvu č.l.58, oznámenie č.l. 59-60, potvrdenie o zaistení veci
č.l. 61-62.

6. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného namietal jeho dobromyseľnosť, pričom poukázal na to, že
už samotné použitie obchodného zákonníka vyvoláva pochybnosti o dobromyseľnosti, pričom žalovaný

je podnikateľom, ktorý podniká v oblasti autodopravy a autoservisu a je spoločníkom a konateľom
spoločnosti s rovnakým predmetom podnikania, a preto má žalobca za to, že žalovaný nekonal s
odbornou starostlivosťou a pri minimálnej obozretnosti mohol zistiť, že osoba od ktorej motorové vozidlo
kupuje nie je skutočným vlastníkom motorového vozidla. Pričom predávajúci predal vozidlo deň potom,
ako bolo prihlásené v evidencii. Súčasne poukázal, že vo vyšetrovacom spise sa nachádza kúpna

zmluva z 19.08.2013 na sumu 25.000,- eur uzavretú podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca
teda vyjadril ten záver, že predložená zmluva zastiera iný právny úkon, a to zmluvu zo dňa 19.08.2013.
V kópii predložil zmluvu zo dňa 19.08.2013. Výpis zo živnostenského registra žalovaného a výpis z
obchodného registra, kde je žalovaný spoločníkom a konateľom.

7. Žalobca následne zmenil petit žalobného návrhu, ktorého zmenu súd pripustil uznesením č.k.
18C/60/2015-79 zo dňa 30.07.2015 nasledovne:
„Súd určuje, že vlastníkom nákladného motorového vozidla výrobnej značky VW C., VIN: W (pôvodne
VIN: W je obchodná spoločnosť WIENER STÄDTISCHE VERSICHERUNG AG, Vienna Insurance
Group, Schottenring 30, Viedeň, Rakúska republika, zapísaná v Obchodnom registri Obchodného súdu

Viedeň pod č. FN XXXXXXi .
Žalovaný je povinný osobne vykonať evidenčný úkon odhlásenia nákladného motorového vozidla
výrobnej značky VW C., VIN: W (pôvodne VIN: W na Okresnom riaditeľstve PZ v Trnave, odd.
evidencie vozidiel, s uvedením údajov spoločnosti WIENER STÄDTISCHE VERSICHERUNG AG,Vienna Insurance Group, Schottenring 30, Viedeň, Rakúska republika, zapísaná v Obchodnom registri
Obchodného súdu Viedeň pod č. FN XXXXXXi, ako osoby, ktorú orgán Policajného zboru zaeviduje
ako držiteľa a vlastníka nákladného motorového vozidla výrobnej značky VW Amarok, VIN: W (pôvodne

VIN: W a to v lehote 7 dní od právoplatnosti rozsudku.

8. Žalobca v konaní ďalej predložil všeobecné obchodné podmienky č.l. 83-86, správu č.l. 88-94, žiadosť
o vykonanie zmeny č.l.109, výpis zo spisu organov činných v trestnom konaní č.l. 110.

9. Na pojednávaní dňa 30.11.2015 žalobca zotrval na svojich skutkových tvrdeniach. Žalovaný uviedol,
že mal pri kúpe motorového vozidla k dispozícii originál technického preukazu, časť prvú aj časť druhú
k motorovému vozidlu, originál certifikátu originality, čím predávajúci preukázal právnu nespochybni
teľnosť svojho vlastníctva v čase predaja. Uvedené doklady boli vystavené príslušným dopravným
inšpektorátom PZ SR. Už silnejší dôkaz o tom ako sú originály týchto dokladov pri kúpe predávajúci
nemohol predložiť a takisto kupujúci pri kúpe motorového vozidla, či už ho kupuje cez autobazár

alebo priamo od majiteľa, si vždy overuje vlastníctvo predávajúceho prostredníctvom týchto originálnych
dokladov. Kupujúci pred kúpou si vozidlo prezrel, urobil skúšobnú jazdu, zistil, že má rozbitú klimatizáciu,
ktorá bola absolútne nefunkčná a vozidlo malo prevalenú prednú časť krytu karosérie. Preto pri kúpe
dojednal zľavu na cenu 14.900 eur. Kupujúci pri kúpe motorového vozidla si porovnal číslo VIN
kódu na karosérii, či súhlasí s číslom v dokladoch. Následne došlo k absolútne bezproblémovému

prepisu motorového vozidla na žalovaného. Ďalej k dôvodom, že žalovaný podniká v nákupe a predaji
motorovýchvozidiel,akototvrdížalobca-napriektejskutočnosti,žežalovanýmávpredmetepodnikania
od roku 1997 zapísaný predmet činnosti nákup a predaj motorových vozidiel, náhradných dielov, olejov
a pneumatík, nikdy nepodnikal a nepodniká v segmente nákupu a predaja motorových vozidiel, a to
ani nových, ani ojazdených. Jediný nákup motorových vozidiel žalovaný robí pre vlastnú podnikateľskú

činnosť, autodopravu alebo kúpu vozidla pre osobnú potrebu a po opotrebovaní týchto vozidiel, tieto
ponúka na predaj alebo dá do likvidácie, čo je absolútne bežný postup. Žalovaný podniká v iných
predmetoch činnosti, teda nie nákup a predaj motorových vozidiel. Čo sa týka predloženia dôkazov,
nespochybňujeme kúpnu zmluvu z 22.8.2013, na základe ktorej sme kúpili predmetné motorové vozidlo.
Žalobca doložil do spisu údajnú kúpnu zmluvu z 19.8.2013, ktorá sa má tiež týkať predaja vozidla

za 25.000 eur. Žalovaný poprel autenticitu a pravosť tejto zmluvy, poprel, že by túto zmluvu zo dňa
19.8.2013 niekedy uzatvoril a jednoznačne tvrdí, že podpis na tejto zmluve nie je jeho podpisom. Za
týmto účelom bol ochotný absolvovať aj grafologické znalecké dokazovanie. Uviedol, že nevie, kto
zmluvu z 19.8.2013 vyrobil, pokladá ju za podvrh. Aj v pôvodnej žalobe aj v následnej úprave petitu po
našom vyjadrení sa žalobca domáha, aby súd určil, kto je vlastníkom vozidla a následne žiada, aby súd

uložil odporcovi povinnosť prepisu motorového vozidla. Ak by žalovaný pripustil, že tomuto návrhu sa
má vyhovieť, tak potom časť petitu o povinnosti žalovaného vykonať evidenčný úkon je nevykonateľný
a to z dôvodu, že podľa § 119 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke pri prepise motor.vozidla
vlastníka alebo držiteľ musí predložiť osvedčenie o evidencii časť 1 a časť 2. Tieto doklady a tiež ani
kľúče od vozidla žalovaný nemá k dispozícii, nakoľko boli zadržané. Žalovaný uviedol, že kúpnu cenu

vyplatil v hotovosti a nezdalo sa mu to čudné. Pôvodná cena bola 17.000,- eur, ale pre poškodenia sa
dohodla nižšia cena. Žalovaný uviedol, že vozidlo kúpil cez inzerát zistil, že je vozidlo na predaj. Bol sa
na vozidle previezť, myslí, že pôvodná cena bola okolo 17.000 eur, na vozidle nefungovala klimatizácia
a bola prevalená kapota. Dohodli sme sa na cene nižšej, a to na cene 14.900 eur. Uvedený pán odišiel
aj s vozidlom s tým, že sa dohodli, že vozidlo odhlási na žalovaného a keď privezie vozidlo na neho

prihlásené, tak príde s vozidlom a žalovaný mu vyplatí kúpnu cenu, čo sa aj stalo. Nepamätá si, kto
vypracovával kúpnu zmluvu, ale viem, že ju podpisovali u neho na firme, potom s vozidlom išiel po jeho
prevzatí prihlásiť na políciu. Kúpnu zmluvu podpísali súčasne. Osoba, ktorá vozidlo predávala, nebol
Rumun. Rozprával po slovensky. Žalovaný mal dojem, že kúpnu zmluvu priniesol človek, ktorý vozidlo
predával, bližšie sa obsahu zmluvy nevenoval, skontroloval som si len bod 3.1 zmluvy, či sedia všetky

údaje, čísla o vozidle. Kúpna cena sa mu nezdala nejak extra nízka, zdala sa mi výhodná s poukazom
na uvedené nedostatky na vozidle. Neporovnával v čase kúpy ceny vozidiel na trhu. Cena sa mu zdala
byť primeraná v čase kúpy vozidla. Keď pozeral inzeráty na internete, videl tam ceny vozidiel rovnakého
typu, boli tam aj nižšie aj vyššie ceny. Predmetné vozidlo nevybral hneď prvé, na základe inzerátov volal
viacerým predávajúcim, predmetné vozidlo sa mi zdalo z ponúkaných za najvhodnejšie, vozidlo som

hodlal používať na poľovné účel

10. Súd ďalej vykonal dokazovanie na návrh žalobcu, a to oboznámením časti vyšetrovacieho spisu OR
PZ Bratislava III., Odboru Kriminálnej polície, ČVS: ORP-488/2-VYS-B3-2014, a to č.l. 53, žiadosť ozapísanie mot. vozidla do evidencie, č.l. 54-55 žiadosť o vykonanie zmeny, č.l. 64-65 KZ zo dňa
19.08.2013, záznam DI, č.l. 82 podstatný obsah KZ zo dňa 22.08.2013, č.l. 91 obsah vyšetrovacieho
spisu, č.l. 92-93 evidenčná karta vozidla, č.l. 94 história vlastníkov, história držiteľov, históriu dokladu

o vozidle, opatrenie OR PZ Bratislava, č.l. 102 formulár úradu, č.l. 104-105 hlásenie, č.l. 105, č.l.
114-115 zápisnica.

11. Podľa článku 4 ods. 1 NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012
z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných

veciach (ďalej len „Nariadenie“) , ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území
členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

12. Súd skúmal ako prvé právomoc vo veci konať. Súd konštatuje, že právomoc slovenských súdov vo
veci konať je daná článkom 4 ods. 1 Nariadenia.

13. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení zákona.

14. Podľa. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním..

15. Podľa. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje..

16. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľným tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

17. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

18. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.23. Podľa

§ 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka, Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený
rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.

19. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu..

20. Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom,
keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie
dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím..

21. Podľa § 44 ods. Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

22. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať

kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu..

23. Podľa § 446 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď
predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo

nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za
účelom jeho predaja..24. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu
povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a
zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

25. Podľa § 137 písm. c) a d) zákona č. 160/2015 Z.z., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitnéhopredpisu,alebourčeníprávnejskutočnosti,
ak to vyplýva z osobitného predpisu.

26. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z.z., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej
obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie
dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

27. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.(ďalej len „CSP“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne

uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

28. Podľa § 16a ods. 2 písm. a) zákona č. 725/2004 Z.z.,(v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy)
prílohou k žiadosti podľa odseku 1 sú:
a) ak ide o nové vozidlo, ktoré nebolo prihlásené do evidencie vozidiel v členskom štáte,

1. doklad o nadobudnutí vozidla, napríklad faktúra, kúpna zmluva alebo darovacia zmluva,
2. osvedčenie o zhode vozidla COC,
3. vyhlásenie žiadateľa, že vozidlo nebolo prihlásené do evidencie vozidiel v inom štáte,
4. osvedčenie o evidencii, ak taký doklad bol v členskom štáte vydaný; ak má osvedčenie o evidencii
dve časti, musia byť predložené obidve časti,

5. potvrdenie o zaplatení príspevku do Recyklačného fondu za dovezené vozidlo; 8b)

29. Podľa § 16a ods. 2 písm. b) zákona č. 725/2004 Z.z.,(v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy)ak
ide o nové vozidlo, ktoré bolo prihlásené do evidencie vozidiel v členskom štáte, alebo ak ide o ojazdené
vozidlo

1. doklad o nadobudnutí vozidla, napríklad faktúra, kúpna zmluva alebo darovacia zmluva,
2. osvedčenie o evidencii; ak má osvedčenie o evidencii dve časti, musia byť predložené obidve časti,
3. doklad o vyradení vozidla z evidencie vozidiel v členskom štáte; predkladá sa len v prípade, ak sa
taký doklad v štáte vývozu vydáva,
4. odborný posudok o kontrole originality vozidla podľa § 85 s výsledkom hodnotenia spôsobilé na

premávku na pozemných komunikáciách, nie starší ako 15 dní odo dňa jeho vydania,
5. platný protokol o technickej kontrole vozidla podľa § 49 ods. 2 písm. a), s výsledkom hodnotenia
spôsobilénapremávkunapozemnýchkomunikáciáchaleboplatnýdokladovykonanítechnickejkontroly
vozidla vydaný v členskom štáte, napríklad osvedčenie o technickej kontrole; uvedené doklady sa
predkladajú, len ak vozidlo takej kontrole podlieha,

6. platný protokol o emisnej kontrole motorového vozidla podľa § 67 ods. 2 písm. a), s výsledkom
hodnotenia spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách alebo platný doklad o vykonaní
emisnej kontroly motorového vozidla vydaný v členskom štáte, napríklad osvedčenie o emisnej kontrole
len v prípade, ak záznam o emisnej kontrole nie je súčasťou dokladu o vykonaní technickej kontroly
podľa piateho bodu; uvedené doklady sa predkladajú len v prípade ojazdeného vozidla, ak vozidlo takej

kontrole podlieha,
7. potvrdenie o zaplatení príspevku do Recyklačného fondu za dovezené vozidlo. 8b)

30. Podľa § 2 písm. ai) zákona č. 725/2004 Z.z., (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy) na
účely tohto zákona sa rozumie osvedčením o zhode COC doklad vystavený výrobcom osvedčujúci, že

vyrobenýtypvozidlavčasevýrobyspĺňavšetkytechnicképožiadavkyustanovenépretypovéschválenie
ES,

31. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z.z.,(v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), kontrolou
originality sa rozumie kontrola originality a zhodnosti vozidla vykonávaná v stacionárnom pracovisku

kontroly originality alebo v mobilnom pracovisku kontroly originality meraním a nedeštruktívnym
skúmaním zameraná na zisťovanie stôp neoprávneného vonkajšieho zásahu do konštrukcie vozidla
alebo do dokladov vozidla v rozsahu kontrolných úkonov ustanovených týmto zákonom, všeobecne
záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona a podľa metodík vydanýchministerstvom. Kontrolou originality sa kontrolujú identifikátory vozidla, ktorými sú výrobcom pridelené
identifikačné číslo vozidla VIN a iné označenia vozidla a jeho komponentov určujúce identitu vozidla s
dokladmi vozidla, ich originalita a pravosť.

32. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Podľa § 41a ods. 2 OZ, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon,

ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho
úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

34.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

35. Súd konštatuje, že z obsahu predložených dôkazov plynie, že žalobca nadobudol vlastnícke
právo k predmetu sporu v dôsledku poistného plnenia predchádzajúcemu vlastníkovi následkom
krádeže motorového vozidla v Rakúsku, čo v zmysle všeobecných poistných podmienok, resp.
zmluvného vzťahu medzi ním a predchádzajúcim vlastníkom viedlo k nadobudnutiu vlastníckeho

práva k motorovému vozidlu žalobcom. Uvedené žalobca preukázal jednak všeobecnými obchodnými
podmienkami, ako aj dokladom o úhrade poistného plnenia, resp. uvedené plynie aj z dokladov
predložených vo vyšetrovacom spise (č.l.102 hlásenie SIRENE, kde je v riadku 168. uvedený ako
súčasný vlastník žalobca) . Súd konštatuje, že prechod vlastníctva na žalobcu z pôvodného vlastníka
nebol v konaní sporný a žalovaný ho nenamietal. Spornou bola skutočnosť, či žalovaný uzavrel

zmluvu zo dňa 22.08.2013, prípadne zmluvu zo dňa 19.08.2013, a či bol dobromyseľný pri nadobúdaní
vlastníckeho práva k vozidlu, alebo nie. Žalovaný v konaní poprel uzavretie zmluvy zo dňa 19.08.2013,
ako aj pravosť jeho údajného podpisu na tejto listine, pričom súčasne popisoval aj uzavretie zmluvy v
rozpore s časovými údajmi uvedenými v zmluve zo dňa 19.08.2013. Žalobca nenavrhol dokazovanie
v tejto časti, a preto súd má za to, že uvedený podpis nebol podpisom pravým žalovaného, nakoľko

uvedené v konaní nebolo preukázané. Súd preto posúdil zmluvu zo dňa 19.08.2013 ako nepravú,
nepodpísanú žalovaným a predloženú pre účely prihlásenia vozidla do evidencie, resp. typového
schválenia treťou stranou. Žalovaný sa v konaní ďalej bránil tým, že pri kúpe mu bolo predložené
uznanie o typovom schválení ES jednotlivo dovezeného vozidla - teda certifikát originality, ktorý však v
konaní nepredložil, nakoľko ním podľa názoru súdu nedisponuje. Súd konštatuje, že z obsahu listinných

dôkazov č.l. 26, resp. z pripojeného vyšetrovacieho spisu neplynie skutočnosť, že by vozidlo podstúpilo
kontrolu originality, ale bol vystavený len certifikát konformity (ostatne uvedené vo svojej výpovedi
žalovaný na polícii ani netvrdil viď č.l. 115 vyšetrovacieho spisu). Súd konštatuje, že podľa údajov
z vyšetrovacieho spisu šlo o nové vozidlo bez doterajšej evidencie v zahraničí, pričom podľa vtedy
platných právnych predpisov sa doklad o kontrole originality nevyžadoval, pri schválení jednotlivo

dovezeného nového vozidla, ktoré ešte nebolo zapísané v evidencii. Súd konštatuje, že v časti,
kde žalovaný tvrdil, že mu bol predložený certifikát originality neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko
existencia takéhoto dokladu zo súdneho spisu, ani pripojeného spisu nevyplýva, pričom je priamo v
rozpore so skutočnosťami uvedenými v trestnom konaní. V konaní o prihlásenie vozidla bol predložený
len COC certifikát výrobcu vozidla, ktorý na požiadanie vystaví každý importér za poplatok po zaslaní

údajov o vozidle. Uvedené skutočnosti sú všeobecne známe. Súd skúmal konanie žalovaného z
pohľadu zisťovania dobromyseľnosti žalovaného pri nadobúdaní motorového vozidla. Súd zvažoval,
či posúdiť uzavretú zmluvu podľa ustanovení OZ alebo Obchodného zákonníka. Súd konštatuje, že
žalovaný sa stretol podľa jeho výpovede s predajcom už v predchádzajúcom dni, pričom vozidlo
vyskúšal, dohodli sa na odhlásení vozidla a dohodli aj termín vyplatenia ceny a prevzatia vozidla.

Žalovaný vo výpovedi na polícii a pred súdom v zásade tvrdil rovnaké skutočnosti, a to že prišiel k
nemu do spoločnosti jemu neznámy pracovník predajcu, s ktorým sa previezol sa na vozidle, dohodli
sa na ďalšom postupe, že vozidlo na neho odhlási, a následne ho k nemu privezie a on mu vyplatí
cenu. Žalovaný vo výpovedi na polícii tvrdil, že vozidlo malo bratislavské evidenčné čísla (č.l.115
vyšetrovacieho spisu), pričom však je z obsahu histórie registrovaných vlastníkov č.l.95 vyšetrovacieho

spisu zrejmé, že vozidlu ak boli pridelené značky, tak tomu bola až 21.08.2013 o 12:22 (dovtedy sa
v evidencii nenachádzalo), pričom následne bolo už dňa 22.08.2013 o 12:49 vydané osvedčenie o
evidencii žalovanému, t.j. k prihláseniu vozidla predajcom a jeho odhláseniu na žalovaného by muselo
prísť v ten istý deň vrátane obhliadky, aby žalovaný stihol vozidlo prihlásiť nasledujúci deň, pričomžalovaný vo výpovedi tvrdil, že vozidlo skúšal vtedy, keď na firme nikto nebol tj. po pracovnej dobe
a po stránkových hodinách na oddelení evidencie. Súd uvedené zhrnul z dôvodu, že predajca reálne
vozidlo odhlásil 22.08.2013 a stihol ho doviezť žalovanému tak, aby tento stihol vozidlo prihlásiť, alebo

sa odhlásenie uskutočnilo už 21.08.2013, ale potom žalovaný vozidlo nemohol vidieť na EČV, resp.
vozidlo videl iné EČV (žalovaný vo výpovedi nevedel uviesť EČV vozidla), ktoré nekorešpondovali s
osvedčením o evidencii, a mal byť pri uvedenom obozretní. Z obsahu predloženého osvedčenia o
evidencii plynie, že vozidlo bolo prvýkrát evidované na území Slovenskej republiky 21.08.2013, súčasne
z argumentácie žalovaného jasne plynie, že vozidlo bolo poškodené, kupoval ho na inzerát (nie z

predajne ako nové), pričom nešlo o prvé vozidlo, ktoré v živote kupoval. Žalovaný uviedol, že nepodniká
v oblasti predaja automobilov, pričom však prevádzkuje autoservis. Súd vychádzajúc z uvedeného
a z tvrdení žalovaného o priebehu celého procesu má za to, že žalovaný nebol dobromyseľný pri
kúpe motorového vozidla, z toho pohľadu, že bez dôvodných pochybností možno jeho dobromyseľnosť
predpokladať. Súd na základe celého kontraktačného procesu medzi predajcom a žalovaným dospel
k záveru, že žalovaný uzavrel kúpnu zmluvu ústnou formou a podľa ustanovení OZ, nakoľko všetky

detaily obchodu boli dohodnuté už dňa 21.08.2013 (predmet kúpy, cena, odovzdanie) najneskôr a dňa
22.08.2013 došlo len k odhláseniu odovzdaniu vozidla a peňazí, a preto bola zmluva uzavretá podľa OZ
a z pohľadu súdu je zmluva podpísaná dňa 22.08.2013 len následný dokument, ktorý žalovaný uzavrel
z dôvodu svojej právnej ochrany pre prípad budúcich problémov, nakoľko ak žalovanému samotnému
musel byť priebeh uzavretia zmluvy ako neštandardný. Nakoľko nadobudol žalovaný vlastnícke právo

od nevlastníka, súd vyhodnotil v súlade so zásadou nemo plus iuris túto ústnu zmluvu ako neplatnú,
odporujúcu zákonu, a preto nemohol priznať žalovanému ochranu dobromyseľnosti jeho vlastníckeho
práva voči žalobcovi. Súd súčasne uvádza, že aj keby posúdil, že došlo k uzavretiu zmluvy podľa
obchodného zákonníka, tak by mal za to, že žalovaný nebol dobromyseľný, nakoľko z pohľadu súdu,
nie je štandardným krokom kúpa motorového vozidla od neznámej osoby, ktorej vyplatí kupujúci sumu

14.900,- eur (lebo vozidlo nebolo nové) v hotovosti, za čas kratší ako 24 hodín (ak by súd vzal v
úvahu, že žalovaný vo všetko uviedol pravdivo), pričom obhliadka vozidla je vykonaná s neznámou
osobou, pričom kúpna cena je taktiež vyplatená neznámej osobe, pričom žalovaný ako osoba kupujúca
nie prvý krát motorové vozidlo a prevádzkujúca autoservis, nepožaduje certifikát kontroly originality,
keď vidí použité motorové vozidlo (sám žalovaný argumentoval stavom vozidla vzhľadom k cene),

ktoré podľa jemu predloženého osvedčenia o evidencii bolo prihlásené v Slovenskej republike jeden
deň. Len samotné ubezpečenie predávajúceho, že je vlastníkom vozidla, nie je dostatočným dôvodom
na rozptýlenie pochybností o majiteľovi predmetu sporu, a týmto dokladom nie je vzhľadom na čas
prihlásenia a stav vozidla ani osvedčenie o evidencii. Uvedené konanie nemožno hodnotiť ako konanie
s odbornou starostlivosťou, zvlášť ak ide o osobu, ktorá síce pre potreby podnikania (svojho) a svojej

spoločnosti opakovane nakupovala motorové vozidlá, resp. prevádzkuje autoservis prostredníctvom
spoločnosti, ktorej je konateľom. Súd je toho názoru, že práve z dôvodu neštandardnosti a v záujme
svojej ochrany dodatočne uzavrel žalovaný s predajcom zmluvu podľa obchodného zákonníka, aby bol
chránený pre prípad budúcich problémov. Žalobca pri náležitej obozretnosti mohol zistiť, že osoba, od
ktorej vozidlo kúpil, nie je vlastníkom predmetného vozidla, pričom vzhľadom na prevádzku autoservisu

a predchádzajúce nákupy vozidiel postupovať inak. Súčasne súd má za to, že cena vozidla v čase
kúpy bola vyššia, čo preukazujú jednak doklady z vyšetrovacieho spisu (č.l.100), ako aj z obsahu
poistného plnenia žalobcu v sume 21.533,31 eur (č.l.25), ktorá je zásadne odlišná od kúpnej ceny. Súd
konštatuje, že neobstojí tvrdenie žalovaného o dohode a o tom, že ceny v čase keď vozidlo kupoval
boli vyššie aj nižšie (žalovaný zisťoval ceny v uvedenom období), pričom však svoje tvrdenia o rôznych

cenáchnepodoprelžiadnymdôkazom.Súdtedazkúpnejcenydôvodí,žežalovanýneboldobromyseľný,
pretože s predávajúcim dohodol kúpnu cenu vo výške 14.900 eur napriek tomu, že vozidlo malo v
uvedenom čase podstatne vyššiu hodnotu. Súd súčasne zmluve, ktorá bola súdu predložená vytýka
mimo iné aj jej nedostatočnú identifikáciu predmetu, mimo iné aj uvedenie kilometrov, čo je štandardná
súčasť zmluvy, resp. opísanie vád, ktoré v zmluve nie sú. Súd na základe časových okolností prípadu

(prevod vlastníckeho práva), ceny motorového vozidla, a nezachovania základnej opatrnosti žalovaného
dospel k záveru tak, ako bolo uvedené vyššie, že žalovaný nebol dobromyseľný, a písomná zmluva zo
dňa 22.08.2013 je len následný (zastretý) právny úkon v záujme ochrany žalovaného, ktorému však
predchádzala ústna kúpna zmluva, ktorú súd považuje za podstatnú a prvotne uzavretú, avšak neplatnú
podľa § 39 OZ, nakoľko porušuje zásadu nemo plus iuris, t.j. že nikto nemôže previesť viac práv ako má

sám. Súd uvádza, že ochrana vlastníctva je primárna a s tým spojené práva iných osôb, ich ochrana má
subsidiárnupovahu.Prelomeniezákladnýchzásadplatnýchešteajvčaseuplatňovaniarímskehopráva,
a to zásady: nikto nemôže na druhého previesť viac práva ako sám má a právo nevzniká z bezprávia,
vyžaduje v zmysle ust. § 446 Obchod. zák. dobromyseľnosť, ktorá nie je ničím spochybnená. Pripochybnosti nemožno tvrdiť dobromyseľnosť a pochybnosť v danej veci je reálne zistenou skutočnosťou
(obdobne viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Obdo 30/2009 zo dňa 09.12.2009).
Súd má súčasne za to, že existuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže vozidlo je

držané treťou osobou, ktorá ho vydá len vlastníkovi a výslovne odkázala žalobcu na podanie určovacej
žaloby (viď č.l. 27). Na základe uvedeného preto súd rozhodol tak, že žalobe vyhovel a vlastnícke právo
žalobcu k predmetnému motorového vozidla výrobnej značky VW Amarok, VIN: W (pôvodne VIN: W
určil.

36. Súd sa ďalej zaoberal aj druhým požadovaným výrokom v rámci žaloby, a to uložením povinnosti
žalovanému odhlásiť motorové vozidlo na žalobcu z evidencie vozidiel.

37. Podľa § 119 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., vlastník vozidla alebo držiteľ vozidla prihláseného
do evidencie je pri odhlásení vozidla do cudziny povinný na vykonanie evidenčného úkonu predložiť
osvedčenie o evidencii časť I, osvedčenie o evidencii časť II, ak bolo vydané, doklady podľa § 114 ods.

7 a § 116 ods. 6, preukázať svoju totožnosť, vyplniť príslušné tlačivo, ak je na tento účel zavedené,
uviesť potrebné údaje o osobe s pobytom alebo so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorú
orgán Policajného zboru zaeviduje ako nového držiteľa vozidla a nového vlastníka vozidla, a odovzdať
tabuľku s evidenčným číslom; osvedčenie o evidencii časť I alebo časť II alebo tabuľka s evidenčným
číslom sa neodovzdávajú, ak boli stratené alebo odcudzené.

38. Súd žalobu vo zvyšnom rozsahu zamietol, nakoľko má za to že nemožno takúto povinnosť uložiť
žalovanému, keďže tento nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla a po právoplatnosti
určujúceho výroku súdu ani ním nemôže byť. Súd má za to, že argumentácia žalovaného v tejto časti o
nevykonateľnosti takéhoto výroku je plne dôvodná, nakoľko žalovaný nedisponuje uvedeným vozidlom

ani dokladmi, a nie je jeho vlastník. Oprávnenie žalobcu odhlásiť vozidlo plynie priamo z citovaného
zákonného ustanovenia § 119 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., kde je uvedené, že vlastník alebo držiteľ,
tj. po právoplatnom rozhodnutí o určení vlastníckeho práva je žalobca oprávnený vozidlo s evidencie
odhlásiť, a preto nie je dôvod ukladať takúto povinnosť žalovanému, a preto súd žalobu v tejto časti
ako nedôvodnú zamietol.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Súd konštatuje, že predmetom konania boli dva odlišné a samostatné nároky, o ktorých súd rozhodol
aj samostatnými výrokmi a to tak, že v časti konania, čo do požadovaného výroku I. súd zaviazal
žalovaného na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 100%, nakoľko žalobca bol plne úspešný v
konaní. Čo do povinnosti uložiť žalovanému povinnosť odhlásiť vozidlo súd priznal náhradu trov konania

žalovanému voči žalobcovi v rozsahu 100%, nakoľko žalovaný bol v tejto časti plne úspešný v konaní.
O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia

prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.