Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. marec 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8C/18/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613201812
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6613201812.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v právnej veci žalobkyne O. G., D.

XX.XX.XXXX,H.N.N.XX,štátnejobčiankySR,zastúpenejAdvokátskakanceláriaADVOKÁTADRIANA
HRDINOVÁ, s.r.o. so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, Žilina, IČO 47 245 841, za ktorú koná JUDr.
Adriana Hrdinová, konateľka a advokátka proti žalovanej RAPID life životná poisťovňa, a.s., so sídlom
Garbiarska 2, Košice , IČO 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia v sume 1500 Eur takto

r o z h o d o l :

I. žalobu žalobkyne o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp.zn. 2C/3802/2012 zo dňa 19.01.2013
vydaného Arbitrážnym súdom Košice, Alžbetinej 41, Košice z a m i e t a .

II. Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa doručila súdu dňa 08.02.2013 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1500 Eur. Po výzve súdu opravila petit žaloby tak,
že žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, 040
01 Košice, pod sp.zn. 2C/3802/2012 dňa 19.01.2012, odložiť vykonateľnosť tohto rozhodcovského
rozsudku, nahradiť trovy konania a zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Žalobu odôvodnila tým,
že dňa 14.01.2013 jej bol doručený citovaný rozhodcovský rozsudok v ktorom žalovaná uplatnila svoj

tvrdený nárok vyplývajúci zo zmluvy podľa časti XVII. ods. 7a Všeobecných poistných podmienok (ďalej
„VPP“), na základe ktorej mu mala vzniknúť osobitná pohľadávka proti žalobkyni, ktorá zodpovedá
vyplatenej provízii sprostredkovateľovi poistenia. Rozhodcovským rozsudkom bolo žalobkyni uložené
zaplatiť žalovanej sumu 169,24 Eur, trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur v lehote 5 dní od
doručenia rozhodnutia alebo, aby v tej istej lehote podala odpor na rozhodcovskom súde. Rozhodcovský
rozsudok bol odôvodnený tým, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou dňa 22.05.2008 poistnú zmluvu č.
4434800043 z ktorej vyplývala pre žalobkyňu povinnosť platiť poistné v sume 14,57 Eur (439 Sk) od

22.05.2008.
Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, lebo bola
zahrnutá do VPP s ktorých obsahom sa síce žalobkyňa mala možnosť oboznámiť, avšak nemohla
ovplyvniť ich obsah, rozhodcovskú doložku na ktorú poukázal rozhodca považovala za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa t.j. žalobkyne, pretože bola formulovaná spôsobom, ktorý vyžadoval
od žalobkyne, aby spory s dodávateľom riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa sa

pri uzatváraní poistnej zmluvy nemala možnosť oboznámiť s rokovacím poriadkom a štatútom
rozhodcovského súdu, ktorý podľa tejto zmluvy mal riešiť spory zmluvných strán, čo je skutočnosť,
ktorá taktiež vylučuje individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky a spôsobuje značnú nerovnováhuv postavení zmluvných strán. Zmluva ponecháva výlučne na vôli dodávateľa - poisťovne, aby určil
rozhodcovský súd, dokonca si vyhradil vydať štatút a rokovací poriadok tohto rozhodcovského súdu.

Žalobkyňa v stanovisku a právnej analýze zo dňa 17.03.2016 zotrvala na žalobe, poukázala na príslušné
ustanovenia zák. č. 242/2002 Z.z. (Zákon o rozhodcovskom konaní, ďalej „ZoRK“) § 35, § 37 ods.
1, 2, § 16 až 36 a 39, § 40 ods. 1 ZoRK platnom do 31.12.2014 a s poukazom na ust. § 243d ods. 1,
2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok, ďalej „EP“),
ktorým bol novelizovaný EP a z ktorého vyplýva, že exekučné konanie na podklade rozhodcovského

rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu 4ead) vydaného pred 01.01.2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s ods. 1 alebo uvedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci

podmienky podľa osobitného predpisu 4ead) a ktoré neboli ukončené k 01.01.2015 sa použijú predpisy
účinné do 31.12.2014.
Žalobkyňa tvrdila, že citované zák. ustanovenie nie je vyjadrením zákonného zrušenia rozsudku
vydaného rozhodcovským súdom, ktorého zrušenie žiada žalobkyňa v tomto konaní, lebo EP určuje
lehotu pre oprávneného v ktorej môže podať návrh na začatie exekučného konania na podklade

vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný pred 01.01.2015 bez toho,
aby súd odmietol vydať poverenie na vykonanie exekúcie. Návrh na vydanie exekúcie na základe
rozhodcovského rozsudku vydaného pred 01.01.2015 môže oprávnený síce u súdneho exekútora
podať, avšak znáša právne dôsledky neudelenia poverenia na vykonanie exekúcie (nevymoženie
nároku) nakoľko uplynutím tejto lehoty ako dôvod neudelenia poverenia zákon určuje, že rozhodcovské

rozhodnutie prestalo účastníkov tohto konania zaväzovať. Táto formulácia vyplýva z obsahu a účelu
EP ako právnej normy upravujúcej procesný postup exekútora a exekučného súdu pri uskutočňovaní
procesných úkonov v exekučnom konaní. Ďalej poukázala na ustanovenie § 38 ods. 1 EP, že zákon
musel reflektovať na predmetné ustanovenie zákona v novej úprave, nakoľko doteraz EP neumožňoval
exekučnému súdu odmietnuť vydanie poverenia na exekúciu ak oprávnený preukázal existenciu

vykonateľného exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok, ktorým bol povinný zaviazaný niečo plniť
alebo vykonať vo vzťahu k oprávnenému. Žalobkyňa trvala na podanej žalobe, poukázala na ust.
§ 45 ods. 1 zák. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a tvrdila, že v tomto konaní sa nedomáha plnenia alebo rozhodnutia, ktorým by
bola preskúmaná zákonnosť postupu pri uzatváraní zmluvných dojednaní v spotrebiteľskej zmluve,

konkrétne rozhodcovskej zmluvy, takže paralela so žalobou o vypratanie bytu uvedená žalovanou v
tomto konaní nemá opodstatnenie a tak isto aj namietaný zánik vecnej legitimácie účastníkov konania
žalovanoujebezvýznamný.Zamietnuťžalobupodľajejnázoruniejemožnépreto,žezákonúdajnezrušil
záväznosť rozhodnutia, pretože v tomto prípade by súd odmietol poskytnúť žalobkyni súdnu ochranu
v rozpore s právnym poriadkom SR a v rozpore s právom spotrebiteľa na poskytnutie ochrany ak súd

dospejekzáveru,žeosobitnýzákonzrušilprávoplatnosťrozhodcovskéhorozsudku,ktorýžalobkyňaako
spotrebiteľka napadla pre jeho neplatnosť a právnym dôsledkom je neexistencia tohto rozhodnutiam,
v tom prípade je na mieste rozhodnúť o zastavení konania. Tvrdenie žalovanej o tom, že toto súdne
konanie stratilo svoj význam a zanikol akýkoľvek záujem na tomto konaní je jeho subjektívnym názorom.
Akvšaktakýtonázorzastávasúd(vprípadeniektorýchpredloženýchneprávoplatnýchrozsudkov)takýto

názor rozhodne nie je v súlade s ústavnými princípmi poskytnutia súdnej ochrany občanovi, ktorý sa
domáha ochrany svojich práv pred subjektmi, ktoré dlhodobo a bezprecedentne porušujú jeho práva
a v tom prípade je nutné sa zamyslieť, či právom garantovaná ochrana spotrebiteľa nie je len čistým
formalizmom. Preto žalobkyňa žiadala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok a postupoval v zmysle
zákona.

Žalobkyňa súčasne žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 1500 Eur, ktorú sumu považovala
za primeranú, lebo konanie žalovanej, ktorým bezprecedentne porušuje základné práva žalobkyne a
spôsobuje jej ako spotrebiteľovi ujmu nielen v sfére finančnej, ale aj spoločenskej, trvá od ukončenia
zmluvného vzťahu dňa 23.06.2009. žalovaná si neustále uplatňuje prostredníctvom rozhodcovského

konania nejaké nároky, ktoré si necháva judikovať rozhodcovským súdom Arbitrážnym súdom Košice
so sídlom Alžbetinej 41, ktorý okrem toho, že bez odôvodnenia prizná žalovanej akýkoľvek ním
uplatnený nárok, vždy mu prizná aj trovy konania v rozsahu, ktorý niekoľkonásobne prevyšuje
uplatnenú pohľadávku v konaní. Žalovaná šikanuje žalobkyňu nedôvodnými poštovými zásielkami,pre ktoré musí cestovať zo zahraničia, kde pracuje, do miesta bydliska. Tieto zásielky vždy rozrušia
jej blízkych, vznikajú im nemalé náklady na cestovné, telekomunikačné poplatky, dokonca viackrát
musela požiadať zamestnávateľa o dovolenku len preto, aby mohla riešiť šikanózne požiadavky

žalovanej. Nezanedbateľný je aj fakt, že žalobkyňa je zo správania žalovanej v neustálom strese.
Poukázala na ďalšie návrhy na začatie konania, ktoré sú uvedené na Arbitrážnom súde v Košiciach pod
sp.zn. 3C/568/2009, 3C/569/2009 a tvrdila, že žalovaná svojím konaním dlhodobo poškodzuje práva
žalobkyne a spôsobuje jej finančnú ujmu ako aj spoločenskú a sociálnu.

Žalovaná doručila súdu dňa 30.11.2015 písomné vyjadrenie k žalobe a podporne poukázala na
rozsudky viacerých súdov v SR, ktoré rozhodovali v konaní o tom istom predmete a medzi tými
istými účastníkmi konania na strane žalovanej ako v tomto prípade, zamietnutím žaloby. Tvrdila,
že zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorým bolo s účinnosťou od
01.01.2015 zavedené ust. § 243d EP, ktoré sa dotýka aj účinkov rozhodcovského rozsudku, ktorý
je predmetom tohto konania. Poukázala na ust. § 35 ZoRK, že doručený rozhodcovský rozsudok má

pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, na § 159
ods. 1 a 2 O.s.p., že doručený rozsudok ktorý už nemožno napadnúť odvolaním je právoplatný, že
výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, § 161 ods. 1 O.s.p.,
že rozsudok je vykonateľný len čo uplynie lehota na plnenie, § 41 ods. 1 EP, že exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie ak zaväzuje k povinnosti. Záväznosť rozhodnutia je právny pojem, ktorý zákon

spája s jeho právoplatnosťou. Právoplatnosť je vlastnosť rozhodnutia, ktorá znamená jeho záväznosť
a zásadnú nezmeniteľnosť (riadnymi opravnými prostriedkami). Z uvedeného plynie, že rozhodcovský
rozsudok, ktorý je predmetom konania tým, že prestal byť záväzný, prestal byť právoplatný a nemá vo
vzťahu k účastníkom konania žiadne právne účinky, nezakladá právo a ani nezaväzuje k povinnosti.
Iba právoplatný rozhodcovský rozsudok môže byť zároveň predmetom konania podľa § 40 a nasl.

ZoRK. Zmyslom a účelom súdnej kontroly nad rozhodcovskými rozsudkami podľa citovaných zákonných
ustanovení ZoRK je prieskum takého rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo rozhodcu, ktorý má pre
dotknutého účastníka nejaký právny význam. Každé rozhodnutie má právny význam vtedy, ak deklaruje
stav (deklaratórne rozhodnutie) alebo oprávňuje k právu alebo zaväzuje k povinnosti (konštitutívne
rozhodnutie). V okolnostiach prípadu ide o konštitutívne rozhodnutie, ktoré niečo právne konštituuje

iba vtedy, ak ku niečomu zaväzuje. Zmyslom žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je brániť
sa proti účinku rozhodcovského rozsudku, čoho nevyhnutým predpokladom je jeho záväznosť. Ak
mala v čase podania žaloby žalobkyňa problém s rozhodcovským rozsudkom, ten, že sa obávala jeho
vynucovania zo strany žalovanej, v súčasnosti, v dôsledku zmeny právnej úpravy, už tento problém
mať nemôže. Súd je miestom riešenia takých, vo svojej podstate krajných konfliktov, ktoré nie je možné

vyriešiť inou cestou, teda mimosúdne. Podstatu konfliktu, ktorý priviedol žalobkyňu pred súd, vyriešil
zákon. Súdne konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku preto stratilo opodstatnenie. Na ďalšom
vedení tohto konania nemôže mať žalobkyňa žiaden právny záujem, pretože v okolnostiach prípadu
odpadol dôvod viesť súdny spor, pretože účinky rozhodcovského rozsudku voči ktorým sa žalobkyňa
bráni žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku boli vo vzťahu k žalobkyni odstránené zákonom.

Zákon dal žalobkyni to, o čo sa snažila v tomto konaní: dosiahnuť, aby ju rozhodcovský rozsudok
nezaväzoval v povinnosti voči žalovanej. Vzhľadom na okolnosť, že rozhodcovský rozsudok žalobkyňu
nezaväzuje a teda nie je právoplatný, nie je v skutočnosti čo zrušiť. Ďalšie vedenie súdneho konania
je nehospodárne, už len akademické (pretože účastníkom konania rozsudok už nemá čo priniesť)
a bez praktického významu. Vedenie tohto súdneho konania stratilo po zmene právnej úpravy svoj

zmysel, pretože rozhodcovský rozsudok prestal byť exekučným titulom. Za týchto okolností stráca súdna
ochrana, t.j. zásah súdnej moci v prospech ktoréhokoľvek účastníka konania, práve pre plošný zásah
zákonodarcu do oblasti účinkov spotrebiteľských rozhodcovských rozsudkov, svoj účel (§ 101 ods. 1
O.s.p.). Z tohto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal aj na najnovšie rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ vo veci SD EÚ C-342/2013 z 03.04.2014).

Súd na pojednávaní dňa 23.03.2016 rozhodol o vylúčení nároku na primerané finančné zadosťučinenie
na osobitné konanie z dôvodu, že v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemôže súd
rozhodovať aj o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia (§ 112 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb.
(Občiansky súdny poriadok, ďalej „O.s.p.“).

Žalobkyňa neúčasť na pojednávaní ospravedlnila, vzala žalobu sčasti výroku o odklad vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice späť a žiadala,
aby súd konanie zastavil. Trvala na tom, aby súd rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku, priznaljej náhradu trov konania a priznal aj primerané finančné zadosťučinenie. Pojednávania sa nezúčastnila
ani žalovaná, neúčasť ospravedlnila.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný

účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov
konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prečítaním žaloby, rozhodcovského rozsudku sp.zn. 2C/3802/2012,

rozhodcovského spisu Arbitrážneho súdu Košice, fotokópií doručeniek, poistnej zmluvy - návrhu,
príručky, obchodných služieb, zrušenia poistnej zmluvy na č.l. 13 spisu zo dňa 17.08.2009, výpisu z
obchodného registra Arbitrážneho súdu Košice s.r.o., písomného doplnenia žaloby žalobkyňou, žalôb
na začatie konania na zaplatenie dlžného poistného vedených pod sp.zn. 3C/568/2009 a 3C/569/2009
na Arbitrážnom súde Košice, výzvy žalobkyni týkajúce sa zaplatenia dlžného poistného a oznámenia
o zániku poistnej zmluvy, rozhodcovského rozsudoku sp.zn. 3C/568/2009 Arbitrážneho súdu Košice,

vyjadrení žalovanej k žalobe, podstatného obsahu listinných dôkazov v súdnom spise a po vyhodnotení
všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie
§ 132 O.s.p. mal súd preukázané:

Prečítaním pripojeného spisu Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetinej 41, Košice sp.zn. 2C/3802/2012
mal súd preukázané, že ním rozhodcovský súd rozhodol dňa 19.01.2012 tak, že uložil žalobkyni
zaplatiť sumu 169,24 Eur, trovy rozhodcovského konania v sume 276 Eur, všetko v lehote 5 dní
od doručenia rozhodcovského rozsudku alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý
rozhodcovský rozsudok vydal. Táto pohľadávka vznikla z poistnej zmluvy uzatvorenej dňa 22.05.2008

medzi žalobkyňou a žalovanou pod č. 4434800043. Rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 14.01.2013
a dňa 08.02.2013 doručila tunajšiemu súdu žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1500 Eur.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

vykonateľnýchrozhodnutírozhodcovskýchsúdovarozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválených.

Podľa § 40 ods. 1 ZoRK v znení účinnom do 22.05.2008 účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený.

Podľa § 40 ods. 2 ZoRK ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde,
napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh
účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 ZoRK žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravurozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 372w O.s.p. spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie
rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu,10b) o ktorých sa
začalo konať na súde a ktoré sa do 1. januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy
príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.
Tým osobitným predpisom je § 25 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o

priestupkoch týkajúci sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa (10b).

Ide o prechodné procesné ustanovenie, ktoré upravuje iba zásadu perpetuatio fori a táto stanovuje len
to, že už začaté konania pred súdom dokončia súdy príslušné podľa doterajších predpisov, ale toto
procesné ustanovenie nestanovuje, ako majú súdy konanie dokončiť a navyše nie každý rozhodcovský
rozsudok spĺňa zákonné predpoklady v § 243d ods. 1 EP a teda, že nebol podaný návrh na vykonanie

exekúcie resp. že predmetom pred rozhodcovským konaním bol spotrebiteľský spor.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v danom prípade podala žalobkyňa žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK. Zmyslom zrušenia
rozhodcovského rozsudku bolo, aby tento rozsudok sa nemohol stať exekučným titulom v zmysle ust.

§ 41 ods. 2 písm. d) EP. Rozhodcovský rozsudok prevzala dňa 14.01.2013 a žalobu súdu doručila dňa
08.02.2013, čiže v zákonnej lehote.

Vykonanou lustráciou exekúcií na Okresnom súde Lučenec a tiež z písomných vyjadrení účastníkov
konania mal súd preukázané, že žalovaná doteraz nepodala návrh na vykonanie exekúcie proti

žalobkyni na základe rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenie žiada žalobkyňa v tomto konaní.
Žalobkyňa sa vo svojich písomných vyjadreniach doručených v priebehu konania nezmienila o tom, že
by bol proti nej podaný návrh na exekúciu na základe predmetného rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení

niektorýchzákonovspotrebiteľskýmsporomjespormedzidodávateľom4)aspotrebiteľom5)vyplývajúci
zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho
rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.

Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti
druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú

rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva

nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,

e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s

návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 73 ods. 1 a 2 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je
spotrebiteľský spor začatý pred 01.01.2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom
konaní začatom pred 01.01.2015, zostávajú zachované.
Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť

pred 01.01.2015, sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

Podľa § 243d ods. 1 EP exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto

zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie
na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania
zaväzovať.

V čase podania žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 08.02.2013 bola žalobkyňa v

súlade s vtedy platným zákonom ZoRK oprávnená podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. V priebehu konania nadobudol účinnosť
zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní od 01.01.2015, ktorý upravuje
spotrebiteľské rozhodcovské konanie v spotrebiteľských veciach. Rozhodcovské konanie v danej veci je
spotrebiteľským sporom, keďže titulom vydania rozhodcovského rozsudku bola poistná zmluva uzavretá

medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou a žalovanou ako dodávateľkou.

V súlade s ust. § 73 ods. 1, 2 zák. č. 335/2014 Z.z. sa ustanovenia tohto zákona použijú aj
na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 01.01.2015. Za
spotrebiteľský spor je potrebné v súlade s citovaným zákonným ustanovením považovať aj spor o

zrušenie rozhodcovského rozsudku z rozhodcovského konania začatého pred 01.01.2015 a preto v
súčasnosti pri rozhodovaní už súd aplikuje ustanovenia zákona č. 335/2014 Z.z.

V súlade s ust. § 45 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z. sa môže účastník spotrebiteľského sporu domáhať
zrušenia rozhodcovského rozsudku za podmienok ustanovených v citovanom zákonnom ustanovení.

Predpokladom úspešnosti v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku je existencia rozhodcovského
rozsudku, ktorý je právoplatný a vykonateľný a je záväzný pre účastníkov.

Pod právoplatnosťou rozhodnutia rozumieme takú vlastnosť rozhodnutia, ktorá spôsobuje jeho
záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť. Záväznosť právoplatného rozsudku vyplývajúca z materiálnej

stránkyprávoplatnostirozsudkujeautoritatívnymprejavomvôlesúdu(vtomtoprípaderozhodcovského),
ktorým bol vyriešený spor alebo upravené iné práva a povinnosti a ktorým sa musia riadiť tí, ktorým
je adresovaný. Iba právoplatný rozhodcovský rozsudok môže byť zároveň predmetom konania podľa
§ 40 a nasl. ZoRK (tak ako to bolo v čase podania žaloby). Zmyslom a účelom súdnej kontroly nad
rozhodcovskými rozsudkami podľa citovaného zákonného ustanovenia je prieskum takého rozhodnutia

rozhodcovského súdu alebo rozhodcu, ktorý má pre dotknutého účastníka nejaký právny význam.
Zmyslomžalobyozrušenírozhodcovskéhorozsudkujebrániťsaprotiúčinkurozhodcovskéhorozsudku,
čoho nevyhnutným predpokladom je jeho záväznosť.

Tak ako súd konštatuje vyššie v rozsudku, s účinnosťou od 01.01.2015 bolo zákonodarcom zavedené

ustanovenie § 243d EP, ktoré sa dotýka aj účinkov rozhodcovského rozsudku, ktorý je predmetom tohto
konania. Citovaným zákonným ustanovením zákonodarca určil možnosť začať exekúciu na podklade
rozhodcovskéhorozhodnutiavydanéhovrozhodcovskomkonanípred01.01.2015lendotrochmesiacov
od účinnosti tohto zákona. Po uplynutí tejto lehoty nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie;rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať, čo pre účastníkov
konania znamená, že z rozhodcovského rozsudku sp. zn. 2C/3802/2012 zo dňa 19.01.2012 neplynú
žiadne práva ani povinnosti a nie je vykonateľný, preto nie je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského

rozsudku.
Súd poukazuje aj na ďalšiu podstatnú okolnosť, v dôsledku ktorej má za to, že práve takýto postup
súdu zakladá ochranu spotrebiteľa v jeho všeobecnej podstate, ktorá zahŕňa nielen právne postavenie
spotrebiteľa doteraz, ale upravuje výhodnejším spôsobom aj jeho právne postavenie v budúcnosti.
V zmysle § 43 ZoRK ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej

zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo
veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší
rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v
platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a
rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení
podľa § 8.

Žalobkyňa žiada zrušiť rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky. V
zmysle citovaného zákonného ustanovenia by po právoplatnom zrušení rozhodcovského rozsudku
pokračovalo nové súdne konanie, rovnakých účastníkov v opačnom procesnom postavení (žalobkyňa
ako spotrebiteľka v procesnom postavení žalovanej a žalovaná ako dodávateľka v procesnom
postavení žalobkyne) o pôvodnom nároku, ktorý prejednal a rozhodol rozhodcovský súd napadnutým

rozhodcovským rozsudkom, s neistým výsledkom pre spotrebiteľa. Rozsudkom, ktorým súd rozhodol
v tomto konaní nemôže dodávateľ spotrebiteľa nijako postihnúť, nemôže z rozhodcovského rozsudku
vymáhať zaplateniežiadnejsumy,aniuplatňovaťakýkoľveknárok.Pojehoprávoplatnostinebudemedzi
účastníkmidanéhoprávnehovzťahuprebiehaťžiadnekonanie,žalobkyniodpadolstavneistotyzdôvodu
nezáväznosti napadnutého rozhodcovského rozsudku.

Aplikáciou ust. § 243d ods. 1 EP stratil rozhodcovský rozsudok právoplatnosť a vykonateľnosť, stratilo
súdne konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku význam, lebo zanikol predmet konania. Z týchto
dôvodov súd žalobu žalobkyne zamietol, čím rozhodol o predmete sporu a čím stratil význam návrh
žalobkyne o späťvzatí žaloby sčasti výroku o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd
videl v zmene právnej úpravy v dôsledku ktorej žalobou napadnutý rozhodcovský rozsudok, o zrušení

ktorého súd koná, prestal účastníkov rozhodcovského konania, t.j. žalobkyňu a žalovanú zaväzovať.
Súdne konanie stratilo význam, čím je splnené citované zákonné ustanovenie a preto súd úspešnej
žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr.Herza
14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne
v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.