Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/203/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414215531
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1414215531.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov

JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v spore žalobcu: Toli.sk s.r.o., Sokolská 85,
Strečno, zastúpeného advokátkou JUDr. Michaelou Macalákovou, J. Milca 11, Žilina, proti žalovanej: I.
Č.T., B. XX, B., o zaplatenie 975 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava IV č.k. 22C/282/2014-84, zo dňa 23.3.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi proti žalovanej p r i z n á v a plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 15 eur zastavil a uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 960 eur spolu s úrokom z omeškania 5,25 % ročne z 1.000 eur
od 10.6.2014 do 30.6.2014, úrokom z omeškania 5,15 % ročne z 995 eur od 1.7.2014 do 10.7.2014,
úrokom z omeškania 5,15 % ročne z 990 eur od 11.7.2014 do 11.8.2014, úrokom z omeškania 5,15 %
ročne z 985 eur od 12.8.2014 do 8.9.2014, úrokom z omeškania 5,15 % ročne z 980 eur od 9.9.2014
do 3.10.2014, úrokom z omeškania 5,05 % ročne z 975 eur od 4.10.2014 do 7.11.2014, úrokom z
omeškania 5,05 % ročne z 965 eur od 8.11.2014 do 11.12.2014, úrokom z omeškania 5,05 % ročne z
960 eur od 12.12.2014 do zaplatenia. Žalovanej ďalej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania

pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 58,50 eura a z trov právneho zastúpenia 263,84 eura.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 15.10.2014 (spolu s opravou z 11.3.2015)
domáhal od žalovanej zaplatenia 975 eur spolu s úrokom z omeškania z titulu neuhradenia zostatku
poskytnutého spotrebiteľského úveru. Žalovaná po začatí konania zaplatila žalobcovi 15 eur, v tejto časti
vzal žalobca žalobu späť a súd prvej inštancie v tejto časti žaloby konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p.
zastavil.

2. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaná sa XX.X.XXXX zaregistrovala
na stránke žalobcu N..H..sk, vytvorila si vlastné konto s prihlasovacími údajmi a na znak súhlasu so
zmluvnými podmienkami poslala na účet žalobcu registračný poplatok 1 cent. Žalobca a žalovaná
uzavreli 9.5.2014 zmluvu o pôžičke č. X. (ďalej len „zmluva o pôžičke“), na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanej 1.000 eur na dobu 31 dní, s RPMN 1738,35 %. Splatnosť úveru bola dohodnutá na
9.6.2014. Žalovaná sa zaviazala okrem poskytnutých peňažných prostriedkov uhradiť aj spracovateľský
poplatok 280,53 eura. Súčasťou zmluvy bolo aj vyhlásenie klienta o oboznámení sa so zmluvnými

podmienkami. Žalovaná do dňa podania žaloby uhradila päť splátok vždy po 5 eur, a to 30.6.2014,
10.7.2014, 11.8.2014, 8.9.2014 a 3.10.2014. Žalobca predžalobnou výzvou z 10.7.2014 vyzval žalovanú
na zaplatenie 1.336,94 eura. Žalovaná listom z 10.7.2014 oznámila žalobcovi, že ustanovenia o výške
odplaty uvedené v zmluve o pôžičke sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, preto uhradí žalobcovilen neuhradenú časť z toho, čo jej žalobca vyplatil. Žalovaná si od žalobcu opakovane požičiavala rôzne
sumy, ktoré vždy uhradila spolu so spracovateľským poplatkom a s poskytovaním pôžičiek žalobcom
bola spokojná.

3. Súd prvej inštancie v nadväznosti na uvedené sa v prvom rade zaoberal otázkou platnosti uzavretej
zmluvy o pôžičke (§ 37 Občianskeho zákonníka) a dospel k záveru, že žalovaná uzavrela so žalobcom
zmluvu na diaľku, pričom uvedený úkon urobila slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Nemal
pochybnosti o platnosti tejto zmluvy o pôžičke, keď zohľadnil, že žalovaná sa sama zaregistrovala na

www.onlinepenazenka.sk, zriadila si osobné konto a zaplatila registračný poplatok 0,01 eur. Pôžičkový
formulár si nastavovala sama podľa svojich požiadaviek, to znamená, že si sama určovala výšku
poskytnutej pôžičky, ako aj dobu splatnosti, pričom pri nastavovaní uvedených položiek sa jej zároveň
zobrazovala aj výška spracovateľského poplatku.

4. Žalobca si neuplatňoval zaplatenie spracovateľského poplatku a úrokov z poskytnutej pôžičky a

preto nebolo potrebné, aby sa zaoberal námietkou žalovanej o neplatnosti dohody o spracovateľskom
poplatku a RPMN. Rovnako sa nezaoberal tvrdeniami žalovanej, že zmluva obsahuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku, keďže predmetom konania nebolo uplatnenie zmluvnej pokuty zo strany žalobcu.
K námietke žalovanej týkajúcej sa nekalej obchodnej praktiky uviedol, že žalovaná uzavrela zmluvu
o pôžičke so žalobcom z vlastnej slobodnej a vážnej vôle, pri uzatváraní zmluvy si prostredníctvom

online formulára sama nastavovala výšku pôžičky, dobu jej splatnosti a zároveň sa jej zobrazila aj výška
spracovateľského poplatku. Žalovaná mala pri uzatváraní zmluvy vedomosť o výške spracovateľského
poplatku a v prípade, ak by s výškou poplatku nesúhlasila, zmluvu o pôžičke nemusela uzavrieť;
zdôraznil, že žalobca si v konaní spracovateľský poplatok ani neuplatňuje. S ohľadom na to považoval
nárok na primerané finančné zadosťučinenie, ktoré si žalovaná uplatnila, je bezpredmetný, nakoľko

žalobca pri uzatváraní zmluvy nepoužil nekalé obchodné podmienky. Z vykonaného dokazovania mal
tiež za preukázané, že žalovaná si od žalobcu opakovane požičiavala (konkrétne 14 - krát) rôzne sumy,
ktoré vždy uhradila spolu so spracovateľským poplatkom a že je osoba znalá práva a pri uzatváraní
zmluvy o pôžičke mala postupovať s náležitou opatrnosťou aj s ohľadom na § 415 Občianskeho
zákonníka. S poukazom na § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, § 2 písm. a), c), d), e) zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d) zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, § 97 ods. 1 O.s.p., § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Nakoľko sa

žalovanádostalasplnenímpeňažnéhodlhudoomeškania,uložiljejajpovinnosťzaplatiťžalobcoviúroky
z omeškania. K uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
0,25%(vobdobíod11.6.2014do9.9.2014-0,15%avobdobíod10.9.2014-0,05%)+5percentuálnych
bodov. Návrh žalovanej na určenie neplatnosti predmetnej zmluvy o pôžičke považoval za obranu proti
žalobe a platnosť zmluvy posúdil ako predbežnú otázku. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142

ods. 1 O.s.p tak, že žalovanej, ako neúspešnej strane sporu, uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania pozostávajúcu z náhrady súdneho poplatku za návrh 58,50 eura a z náhrady trov právneho
zastúpenia 263,84 eura.

5. Proti rozsudku podala žalovaná odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie. Zhrnutím podstatným skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2
C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietala nesprávne zistený skutkový stav, nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie a odňatie možnosti konať pred súdom. Na objasnenie uviedla,
že súd prvej inštancie jej vôbec neumožnil vyjadriť sa na pojednávaní, napriek tomu, že žiadala odročiť
pojednávanie z dôvodu choroby a rozhodol bez prihliadnutia na dôvody, ktoré uvádzala. Zdôraznila, že

je vo veľmi ťažkej finančnej situácii, čo súdu prvej inštancie oznámila a ten na ňu vôbec neprihliadol,
nezaoberal sa ňou. Skutočnosť, že žalobca si neuplatní všetky nároky zo zmluvy o pôžičke neznamená,
že tie nároky, ktoré si uplatnil, sú oprávnené a súd sa nemá zaoberať platnosťou zmluvy. Výklad žalobcu,
ktorým obhajuje svoj postup, by bol priamym popretím ex offo súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv,
čo je v rozpore s čl. 6 smernice Rady 93/13 EHS, ktorý má podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ povahu

kogentnej normy, na ktorú je potrebné prihliadať. Zmyslom uvedenej normy je, aby súdy v rámci ex offo
kontrolyposúdilicelúzmluvuajejobsahahodnotilipovahuzmluvnýchdojednaníaichprípadnúnekalosť
apod.Vopačnomprípadebytoznamenalo(čojepodstatavyjadreniažalobcu),žežalobcamôženaďalej
uzatvárať neplatné zmluvy, alebo zmluvy s neoprávnenou výškou odplaty, a len si ju nebude uplatňovaťv rámci súdneho konania. Takýto postup žalobcu je v rozpore so zákonom; z neplatnej zmluvy totiž
nie je možné odvodzovať žiadny nárok. Žalovaná v odvolaní podala vzájomnú žalobu obsahom ktorej
žiadala, aby súd určil, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je neplatná, prípadne

určil, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je neplatná v časti ustanovenia o
spracovateľskom poplatku 280,53 eura a v časti jej ustanovenia o RPMN 1738,35 %. Ďalej žiadala,
aby súd určil, že dojednanie o zmluvnej pokute z omeškania je neprijateľnou zmluvnou podmienkou;
taktiež žiadala, aby súd určil, že uzavretie zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobcom a žalovanou bolo
dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky a proti žalobcovi sa domáhala zaplatenia 200 eur ako

primeraného finančného zadosťučinenia a navrhla, aby súd žalobu zamietol.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol,
že žalovaná sa už na prvé nariadené pojednávanie konané vo veci 22.2.2015 ospravedlnila a žiadala
o odročenie pojednávania z dôvodu, že prednáša na univerzite a účasť na pojednávaní konanom
23.3.2016 ospravedlnila zo zdravotných dôvodov. Vyslovil, že ani v jednom z prípadov neboli splnené

podmienky ustanovené § 119 O.s.p. a žalovaná nepreukázala žiadny dôležitý dôvod, pre ktorý by malo
byť nariadené pojednávanie odročené. Zdôraznil, že žalovanú nemožno považovať za priemerného
spotrebiteľa, keďže má právnické vzdelanie. Aj z tohto dôvodu je zrejmé, že už v čase, kedy uzatvárala
so žalobcom vôbec prvú zmluvu a pôžičke disponovala informáciami, uvádzanými v odvolaní a v jej
predchádzajúcich vyjadreniach. Žalovaná bola jeho klientkou od 26.8.2013 a odvtedy opakovane využila

jeho služby. Dobre poznala systém a podmienky, za ktorých poskytoval pôžičky, do zmluvného vzťahu
vstupovaladobrovoľneanazákladeslobodnejvôle.Dôkazomotomjepredovšetkýmspôsobregistrácie,
zriadenia konta a spôsob podania žiadosti a poskytovania pôžičky žalovanej. Systém žalobcu pri
zmluve uzatvorenej na diaľku v elektronickej forme prostredníctvom osobného konta klienta kladie dôraz
na dobrovoľný prejav vôle klienta smerujúci k založeniu príslušného zmluvného vzťahu so všetkými

dôsledkami z neho vyplývajúcimi. Predmetná zmluva o pôžičke je podľa neho platná, tak ako správne
vyhodnotil aj súd prvej inštancie.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok
verejne vyhlásil 25.1.2018 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.).

8. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov

( § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.).

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
v preskúmavanej veci mal dostatok podkladov na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie
dôvodnosti žalobného návrhu na uloženie povinnosti žalovanej vrátiť žalobcovi nesplatenú časť pôžičky.

Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. platným do 30.6.2016 (ďalej
len „O.s.p.“), v dobe rozhodovania súdu prvej inštancie, dospel k správnym skutkovým záverom a na ich
základe vyvodil aj správne právne závery, na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.), ustanovenia § 2 písm. a), c), d) a e) zák. č.
266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov a § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré aj správne vyložil, a rozhodnutie o žalobe aj
náležite, v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa vysporiadal s rozhodujúcimi
skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi

sporových strán.

10. Na podporu rozhodnutia súdu prvej inštancie o žalobe a jeho odôvodnenia odvolací súd uvádza,
že žalovaná ničím nespochybnila v odvolaní skutkový stav zistený vo veci súdom prvej inštancie a jej
konštatovanie o nesprávnych skutkových zisteniach tohto súdu zostalo takto nepodložené. Odvolací

súd nedostatky v zisteniach skutkového stavu preskúmaním spisu nezistil a stotožnil sa so záverom
súdu prvej inštancie, že tvrdenia uvádzané v žalobe a v ostatných listinách predložených súdu, ktorými
žalobca preukázal uplatnený nárok, neboli ani sporné. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú podľa
obsahu spisu oporu vo vykonanom dokazovaní a výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštanciezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., ktoré stanovovalo súdu povinnosť
hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti
a starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

11. Žalovaná v odvolaní namietala skutkové i právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a žiadala,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. K tomuto
uviedla, že súd vo veci v rámci súdnej ochrany spotrebiteľov ex offo neposúdil celú zmluvu a že žalobca
si uplatňuje nárok z neplatnej zmluvy. V odvolaní ďalej zopakovala vzájomný návrh uplatnený v konaní

pred súdom prvej inštancie podaním z 29.2.2016 doručenom súdu 11.3.2016.

12. Súd prvej inštancie okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu zmluvy, a ktoré v podstate neboli medzi
účastníkmi konania sporné, zhodnotil tak, že žalovaná uzavrela zmluvu slobodne, prostredníctvom
online formulára si sama nastavila výšku pôžičky a dobu jej splatnosti, pričom sa jej zobrazila výška
spotrebiteľského poplatku a že žalobca nekonal spôsobom, ktorý je v ustanovení § 7 ods. 2 písm. b)

zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov definovaný ako nekalá praktika. V odvolaní žalovaná
nekonkretizovala, čo vo vzťahu k nej bolo nekalým konaním žalobcu. Ani v konaní vedenom súdom prvej
inštancie žalovaná nespochybnila tvrdenia žalobcu, že si od žalobcu požičala peniaze opakovane (14 -
krát) a bola s jeho službami spokojná. Odvolací súd nemal teda podklad na spochybnenie záveru súdu

prvej inštancie o tejto skutkovej otázke.

13. S ohľadom na to, že predmetom konania v danej veci bola výlučne nesplatená časť pôžičky, a že
dohodu o spotrebiteľskom poplatku a pokute a použitej ročnej priemernej miere nákladov bolo možné
oddeliť od ostatných, podstatných dojednaní zmluvy o pôžičke (§ 41 Občianskeho zákonníka), nemožno

namietať proti tomu, ak súd prvej inštancie nepovažoval uvedené dojednania v zmluve za významné
pre rozhodnutie o žalobe. Ani ochrana poskytovaná spotrebiteľom, ako slabšej strane v spotrebiteľských
vzťahoch, nemôže viesť k tomu, aby dodávateľovi, v danej veci veriteľovi, nebolo priznané plnenie
zodpovedajúce nesplatenému úveru, ak niet pochýb o tom, že pri uzatváraní zmluvy nepostupoval
nekaloazaposkytnutiepôžičkynežiadaďalšieplnenie,napr.priznaniedohodnutýchúrokov(samostatné

príslušenstvo pohľadávky), poplatok (samostatné iné plnenie) alebo pokutu (samostatný zaisťovací
prostriedok).

14. Odvolací súd sa stotožnil aj s hodnotením podania označeného žalovanou ako vzájomný návrh
súdom prvej inštancie ako obrany, pretože sa ním domáhala určení, ktoré bude vo veci posudzovať ako

prejudiciálne otázky, k čomu na vysvetlenie uviedol, že vzájomný návrh nie je prípustný v prípadoch, ak
predmet konania vymedzený vzájomným návrhom je k prejednávanému predmetu konania vo vzťahu
prejudiciality. Rozsudok o žalobe na plnenie vždy obsahuje kladné alebo záporné riešenie otázky
existencie práva alebo právneho vzťahu, ktoré by inak mohli byť vyriešené určovacou žalobou, a
vychádza teda z rovnakého skutkového základu ako žaloba určovacia. V danej veci súd prvej inštancie

začal konanie o žalobe na plnenie, t.j. na uloženie povinnosti žalovanej vrátiť mu požičané peniaze a
pre rozhodnutie o tejto žalobe si musel zodpovedať, či je predmetná zmluva o pôžičke platná, či bola
uzavretá za použitia nekalých obchodných praktik a či obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak by
o týchto otázkach rozhodol po rozhodnutí o návrhu žalobcu na plnenie, rozhodol by o týchto otázkach
dvakrát (hoci prvý krát by tak urobil ako o predbežnej otázke). Pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol, že

žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi pôžičku, potom týmto rozhodnutím prisvedčil, že zmluva o pôžičke
je platná, nebola uzavretá za použitia nekalej obchodnej praktiky a na určovaní neplatnosti ustanovení
zmluvy o spracovateľskom poplatku, ročnej priemernej miere nákladov a zmluvnej pokute nie je daný
právny záujem, ak s ohľadom na predmet konania, boli irelevantné. V tomto kontexte by bolo nelogické,
aby sa týmito aspektmi zaoberal súd znova na vzájomný návrh, hoci pri rozhodovaní o návrhu žalobcu

na plnenie boli tieto posúdené „len“ ako predbežné otázky a do výroku rozsudku sa ich hodnotenie
explicitne nepremietlo.

15. Uvedené platí aj pri zohľadnení možnosti súdu i bez návrhu výslovne uviesť neprijateľnú zmluvnú
podmienku spotrebiteľskej zmluvy vo výroku rozhodnutia, ktorá bola do Občianskeho súdneho poriadku

zavedená zák. č. 384/2008 Z.z., a to doplnením odseku 3 do ustanovenia § 153 a ďalším doplnením
o nový odsek 4 tohto zákonného ustanovenia zákonom č. 575/2009 Z.z., ktorý mal za cieľ dosiahnuť
účinné prostriedky na eliminovanie používania neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách,
doplniť neúplnú transpozíciu Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkachv spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku a zvýšiť kompetencie Komisie na posudzovanie
podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Vo vzťahu k novému ustanoveniu § 153 ods. 4 doplnenému
do Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 575/2009 Z.z., sa v dôvodovej správe k tomuto zákonu

výslovne uvádza, že navrhovaná právna úprava súvisí so záväznosťou výroku rozsudku, pričom
rozhodovanie ultra petit má oporu už v ustanovení § 153 ods. 3 O.s.p. a naliehavý právny záujem na
určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve vyplýva priamo zo zákona (§ 80
písm. c) O.s.p.). Dôvodová správa v súvislosti s ustanovením § 153 ods. 4 O.s.p. zdôrazňovala, že
rozsudok podľa tohto ustanovenia nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci (res iudicatae) pre spory

dodávateľa s inými spotrebiteľmi, ktorí neboli účastníkmi konania v konaní, v ktorom bol vyhlásený
tento rozsudok. Cieľom uvedenej právnej úpravy bolo, aby spotrebiteľ bol chránený pred záväzkom voči
nekalej podmienke uvedenej v spotrebiteľskej zmluve (aby ho táto podmienka nezaväzovala), a to aj v
prípade, ak kvôli neznalosti práva nespochybnil podmienku, o ktorú sa opiera žaloba voči nemu. Mala
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Základným
predpokladom pre postup v zmysle citovaných ustanovení bolo, že predmetom sporu je právny vzťah

vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Zákon ďalej vyžadoval, aby išlo o podmienku neplatnú z dôvodu jej
neprijateľnosti v zmysle hmotného práva, že sa vyskytla vo viacerých prípadoch, resp. že súd zamietol
návrh dodávateľa práve z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takejto
podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Ak sú tieto skutočnosti naplnené, súd mohol, resp. mal povinnosť

aplikovať vyššie citované ustanovenia O.s.p. Pretože však v danom prípade žalobca neopieral svoju
žalobu o takéto, žalovanou tvrdené nekalé obchodné podmienky, resp. neprijateľné zmluvné podmienky
a domáhal sa len vrátenia sumy nesporne žalovanej vyplatenej, nebol dôvod vyslovovať neprijateľnosť
podmienok a ich nekalý charakter, keďže neboli predmetom uplatneného nároku.

16. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie po vyriešení vyššieuvedených predbežných otázok
správne nerozhodol vo výroku napadnutého rozsudku o návrhu žalovanej na priznanie finančného
odškodnenia 200 eur podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z., ktorý po závere o platnosti danej zmluvy o
pôžičke stratil podklad. K tomuto odvolací súd poukazuje aj na ustanovenie § 98 O.s.p., platné v dobe
rozhodovania súdu prvej inštancie, podľa ktorého vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti

navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené
viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

17. K námietke žalovanej v odvolaní, že jej súd prvej inštancie odňal možnosť konať pred súdom,
keď dňa 23.3.2016 pojednával v jej neprítomnosti, napriek ospravedlneniu sa zdravotnými dôvodmi a

rozhodol bez prihliadnutia na dôvody, ktoré uvádzala, odvolací súd poukazuje na § 119 O.s.p., účinný
v čase konania predmetného pojednávania (23.3.2016). Podľa tohto ustanovenia sa pojednávanie
mohlo odročiť len z dôležitých dôvodov (odsek 1). Účastník, ktorý navrhoval odročenie pojednávania,
musel súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o
ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti

ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania musel obsahovať najmä dôvod, pre ktorý
sa navrhuje odročenie pojednávania, deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, a ak to bolo možné,
uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh
posúdil (odsek 2). Ak bol dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho
zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musel obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že

zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie
sa považovalo vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez
ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania (ods. 3).
Toto zákonné ustanovenie bolo zaradené do Občianskeho súdneho poriadku okrem iného, aj za účelom
zamedzenia obštrukcií strán sporu vyhýbaním sa účasti na pojednávaní najmä ospravedlňovaním

neúčasti zdravotnými dôvodmi. V preskúmavanej veci žiadosť žalobkyne o odročenie pojednávania
určeného na 23.3.2016, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené 23.3.2016, neobsahovala zákonom
požadované náležitosti. Zdravotný stav strany sporu bolo možné považovať za dôvod na odročenie
pojednávania len v prípade, ak nebola schopná sa bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia
zdravotného stavu zúčastniť pojednávania, pričom uvedené muselo vyplývať z vyjadrenia ošetrujúceho

lekára. Vzhľadom na absenciu takého vyjadrenia lekára súd prvej inštancie nekonal v rozpore so
zákonom, ak pojednávanie neodročil.18. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., účinného v čase konania súdom prvej inštancie, súd pokračuje v konaní,
aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada
z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne

pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Toto zákonné ustanovenie vymedzovalo postup súdu v
prípade, ak sa účastník nedostavil na pojednávanie. Sankciou za neúčasť neospravedlnenú podľa § 119
ods. 3 O.s.p. bolo, že súd vykonal pojednávanie bez prítomnosti strany a rozhodol len na základe obsahu
spisu a dovtedy vykonaných dôkazov. Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní tvrdila, že sa pojednávania
dňa23.3.2016nemohlazúčastniťzozdravotnýchdôvodovanepredložilasúduprvejinštanciepotvrdenie

lekára o tom, že nebola schopná bez ohrozenia života, alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa
zúčastniť pojednávania, súd prvej inštancie nemal povinnosť jej neúčasť považovať za ospravedlnenú.
Ak potom súd prvej inštancie prejednal vec na pojednávaní dňa 23.3.2016 bez prítomnosti žalobkyne
a vykonal na ňom dokazovanie predloženými listinami, jeho postup bol v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p.
Námietka žalovanej o odňatí práva konať pred súdom vykonaním tohto pojednávania bez jej prítomnosti
a následné rozhodnutie len na základe obsahu spisu je preto nedôvodná.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal v odvolacom konaní plný úspech.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).