Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 30Cb/116/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117224856
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Repáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1117224856.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Repákovou v právnej veci

žalobcu: UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Krasovského 15, 851 01 Bratislava, IČO: 00 653 501, proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816
23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 13.206,72 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.05.2014, doručenou súdu dňa 30.05.2014, domáhal voči žalovanému
v I. a II. rade vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného v I. a II. rade zaviazal spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 362,32 € s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania žalobou zo

dňa 04.10.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.10.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd
uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.206,72 Eur s príslušenstvom a trovy konania.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že žalobca uzatvoril poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX Q. & Z. - C. havarijné
poistenie vozidla na základe návrhu poistníka XXXX, C..: XXXXXXXX, sídlo: M. XXXX/XX, XXX XX
XX.XX.XXXX, E. zo dňa 07.08.2014, predmetom ktorej je havarijné poistenie motorového vozidla z.
XXXXYPCXXXCELXXXXXX.,, O, XX.. Žalovanému bolo zo strany poisteného doručené oznámenie
škodovejudalostizhavarijnéhopoisteniazodňa23.07.2015spolusozáznamomodopravnejnehode,ku

ktorej došlo dňa 23.07.2015. Žalobca zaregistroval škodovú udalosť pod XX.XXX,XX č. XXXXXXXXXX.
V zmysle správy o priebehu dopravnej nehody Okresného dopravného inšpektorátu v A. E. (relácia
dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody): „K dopravnej nehode došlo tak, že vodič W.
viedol vozidlo Y. v meste A. E. smerom na obec I., kde na rovnom úseku cesty nedodržal bezpečnú
vzdialenosť za pred ním idúcim vozidlom C., ktoré viedol vodič M., s ktorým brzdil a zastavoval a narazil
prednou časťou Y. do zadnej časti vozidla C.. Pri DN k zraneniu osôb nedošlo, alkoholické nápoje u
vodičov zistené neboli." V zmysle relácie dopravnej nehody príčinou dopravnej nehody je nedodržanie

vzdialenosti medzi vozidlami - nedodržanie dostatočnej vzdialenosti od vozidla jazdiaceho vpredu. Z
vyššie uvedeného vyplýva, že vinníkom dopravnej nehody je vodič motorového vozidla zn. Z. Y. N.: C
poisteného u žalovaného. Dňa 24.07.2015 vykonal žalobca obhliadku poisteného motorového vozidla
C. A., J.XXXBH a vyhotovil fotodokumentáciu motorového vozidla. Žalobca na základe oznámenia o
škodovej udalosti, vykonanej obhliadky ako aj ďalších podkladov ukončil likvidáciu poistnej udalosti
XX.XXX,XX č. J.. Žalobca poukázal poistné plnenie spolu vo výške 13.206,72 EUR na bankový účet
opravcu motorového vozidla spoločnosti Q. A., XXXXXXX, sídlo: O. XXX, XXX XX O., T.: XXXXXXXX

na základe predloženej faktúry za opravu č. X zo dňa 05.10.2015. Žalovaný je poisťovateľ, u ktorého je
uzavreté povinné zmluvné poistenie motorového vozidla zn. Z. Y.,XXXXXXXXXX.C na základe poistnej
zmluvy č. XXXXXXXXXX.. V zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Ak poistený má proti inému
právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to dovýšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol." Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka prešlo na žalobcu
právo na náhradu škody. Žalobca si listom „ uplatnenie práva na náhradu škody" zo dňa 09.10.2015
uplatnil u žalovaného právo na náhradu škody, pričom žiadal o refundáciu poskytnutého plnenia vo

výške 13.206,72 EUR z povinného zmluvného poistenia vozidla Z. Y., G. C Následne bol žalovanému
zaslaný list „uplatnenie práva na náhradu škody -URGENCIA" zo dňa 03.07.2017, list „uplatnenie práva
na náhradu škody - predžalobná výzva" zo dňa 07.09.2017, list „uplatnenie práva na náhradu škody
- predžalobná výzva + doklady X.-X. časť" zo dňa 18.09.2017. Aj napriek opakovaným výzvam na
zaplatenie žalovaný do dnešného dňa dlžnú sumu neuhradil.

3. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 30Cb/116/2017-51 zo dňa 31.01.2018 súd vyzval
žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia, písomne vyjadril k žalobe doručenej
súdu dňa 05.10.2017, uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy na svoju obranu. Žalovaný sa k
predmetnému uzneseniu súdu vyjadril vyjadrením zo dňa 23.03.2018 v ktorom uviedol, že podľa
tvrdení žalobcu uvedených v žalobe došlo dňa 23. júla 2015 k škodovej udalosti, za ktorú zodpovedá
subjekt poistený u žalovaného (povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla). Žalobca poskytol na základe poistnej zmluvy (havarijné poistenie
vozidla) poistné plnenie vo výške 13.206,72 €, a prešlo na ňu právo na náhradu škody podľa §
813 Občianskeho zákonníka. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. „Náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať“. V rámci uplatnenia nároku na plnenie zo dňa 3.

júla 2017 žalobca nepredložil žalovanému kompletnú dokumentáciu, preto žalovaný dňa 7. júla 2017
požiadal žalobcu o zaslanie kompletnej dokumentácie k škodovej udalosti (tzv. refundačný balík), na
základe ktorej si žalobca uplatňuje od žalovaného plnenie. Nakoľko žalobca žalovanému nezaslal
kompletnú dokumentáciu, žalovaný listom zo dňa 30. októbra 2017 oznámil žalobcovi, že nie je možné
poskytnúť poistné plnenie, nakoľko žalobca nepreukázal uplatnený nárok a k prešetreniu potrebnému na

zistenie rozsahu povinnosti žalovaného poskytnúť poistné plnenie je potrebné doložiť fotodokumentáciu,
zápis z obhliadky, kalkuláciu opravy, likvidačnú správu, faktúru. Dňa 9. novembra 2017 žalobca zaslal
žalovanému dokumentáciu, na základe ktorej mohol žalovaný vykonať prešetrenie potrebné na zistenie
rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie, pričom dňa 14. decembra 2017 žalovaný ukončil
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie a zaslal žalobcovi

oznámenie, že neposkytne poistné plnenie z dôvodu premlčania práva žalobcu. Poukázal na ust. § 813
ods. 1, § 111, § 106 ods. 1, § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj na ust. § 15 ods. 2 zákona
č. 381/2001 Z.z. v zmysle ktorého „Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí
rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. Subjektívna premlčacia
lehota je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok, pozostávajúci z toho, kedy

sa poškodený dozvie o škode a kto za túto škodu zodpovedá. Objektívna premlčacia lehota je trojročná a
začínaplynúťodokamihuškodovejudalosti.Vzájomnývzťahtýchtolehôtjetaký,žeaksaskončíplynutie
jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie druhá premlčacia lehota. Zo
žaloby podanej dňa 5. októbra 2017 a z dokumentácie žalobcu zaslanej žalovanému dňa 9. novembra
2017 vyplýva, že žalobcovi bolo doručené oznámenie škodovej udalosti z havarijného poistenia spolu

so záznamom o dopravnej nehode zo dňa 23. júla 2015. Dňa 24. júla 2015 žalobca vykonal obhliadku
a vyhotovil fotodokumentáciu poškodeného (havarijne poisteného) motorového vozidla. Na základe
vykonanej obhliadky žalobca dňa 28. júla 2015 vypracoval kalkuláciu opravy poškodeného (havarijne
poisteného) motorového vozidla. Dňa 2. októbra 2015 žalobca vydal tzv. krycí list, v ktorom prisľúbil
poskytnúť poistné plnenie vo výške 13.002,72 € pre Q. A., J., subjekt vykonávajúci opravu poškodeného

(havarijne poisteného) motorového vozidla a poskytujúci náhradné vozidlo. Žalovaný vyjadruje názor,
že žalobca už na základe vykonanej obhliadky poškodeného (havarijne poisteného) motorového vozidla
(24. júla 2015) a vypracovania kalkulácie opravy poškodeného (havarijne poisteného) motorového
vozidla (28. júla 2015) nadobudol vedomosť o škode, najneskôr však v deň vydania tzv. krycieho
listu (2. októbra 2015). Vychádzajúc zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa 23. júla 2015 a z

oznámenia škodovej udalosti z havarijného poistenia zo dňa 23. júla 2015 mal žalobca taktiež vedomosť
o takých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si mohol urobiť dostatočný úsudok o tom, kto za
škodu zodpovedá. Keďže zmena v osobe veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty, je právne
irelevantné, že na žalobkyňu prešlo právo na náhradu škody proti škodcovi až poskytnutím poistného
plnenia dňa 9. októbra 2015, resp. 12. októbra 2015. Právo žalobcu na náhradu škody proti škodcovi,

resp. právo žalobkyne na poistné plnenie proti poisťovateľovi škodcu sa teda premlčalo uplynutím
dvoch rokov odo dňa kedy sa žalobca dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, t.j. dňa 28.
júla 2017, najneskôr však dňa 2. októbra 2017. Žaloba bola podaná (podľa podacej pečiatky) dňa 5.
októbra 2017 (štvrtok), teda až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej (hmotnoprávnej) lehoty,z uvedeného dôvodu žalovaný vznáša námietku premlčania v žalobe uplatneného nároku. Žalovaný s
poukazom na zásadu hospodárnosti konania požiadal súd, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú
námietku premlčania vzhľadom k tomu, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu

vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (porov. R XX/XXXX).
Z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vyplýva poistenému
škodcovi právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na
náhradu škody vzniknutej poškodením veci. Uhrádza sa skutočná škoda, pričom rozsah náhrady škody,
ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom nutnosti a účelnosti. Výška náhrady

škody nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s osobou poskytujúcou
servis alebo náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. Zároveň
platí, že sa nahrádza len tá škoda, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Z
dokumentácie žalobcu zaslanej žalovanému dňa 9. novembra 2017 vyplýva, že žalobca dňa 24. júla
2015 vykonala obhliadku poškodeného vozidla a vyhotovila zápis o poškodení (havarijne poisteného)
vozidla.Nazákladezápisuopoškodení(havarijnepoisteného)vozidlaboladňa28.júla2015vyhotovená

kalkulácia opravy č. XXX, podľa ktorej náklady na opravu (havarijne poisteného) poškodeného vozidla
predstavujú 4.846,44 € s DPH. Zo žalobcom predloženej dokumentácie nie je zrejmé, na základe
akých skutočností žalobca uznal a poskytol plnenie za náklady na opravu (havarijne poisteného)
poškodeného vozidla vo výške 13.002 € s DPH, keď samotný žalobca stanovil náklady na opravu
(havarijne poisteného) poškodeného vozidla vo výške 4.846,44 € s DPH. Z uvedeného dôvodu žalovaný

namieta oprávnenosť žalobcom uplatneného plnenia voči žalovanému prevyšujúceho 4.846,44 € s DPH.
Žalovaný zároveň poukazuje na skutočnosť, že nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na nájom
náhradného motorového vozidla nie je nijakým spôsobom preukázaná, aj s ohľadom na skutočnosť,
že kým k škodovej udalosti došlo (podľa oznámenia škodovej udalosti z havarijného poistenia) dňa
23. júla 2015, náhradné vozidlo bolo (podľa faktúry spoločnosti Q. A., XXXX) využívané až v období

od 4. septembra 2015 do 2. októbra 2015. S ohľadom na časovú náročnosť opravy (podľa kalkulácie
opravy 53,9 normohodín) žalovaný namieta taktiež nutnosť a účelnosť nájmu náhradného vozidla v
období od 4. septembra 2015 do 2. októbra 2015. Nemožno opomenúť že náhradné vozidlo poskytol
(podľa faktúry) subjekt vykonávajúci opravu poškodeného (havarijne poisteného) vozidla, a ktorý nemá v
predmete činnosti prenájom hnuteľných vecí (prenájom dopravných prostriedkov). Z uvedeného dôvodu

žalovaný namieta aj žalobcom uplatnené plnenie vo výške 204 €. Záverom žalovaný uviedol, že pokiaľ
žalobca poskytol plnenie vo výške 13.206,72 € (13.002,72 € + 204 €), plnil na základe zmluvného
vzťahu s poisteným subjektom, avšak pokiaľ sa žalobca domáha plnenia od škodcu, resp. poisťovateľa
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je povinný svoj nárok na plnenie
riadne preukázať v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a Občianskeho zákonníka, čo sa však

nestalo. Na základe uvedeného žalovaný navrhuje, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol,
a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania.
4. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 30Cb/116/2017-65 zo dňa 18.10.2018 súd vyzval
žalobcu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia, písomne vyjadril k vyjadreniu
žalovaného zo dňa 23.03.2018, uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy na svoju obranu. Žalobca

sa k predmetnému uzneseniu súdu vyjadril vyjadrením zo dňa 11.03.2019 v ktorom uviedol, že e-mail
žalovaného zo dňa 07.07.2017 13:53, od Y. M., zaslaný na adresu [email protected]“ nebol žalobcovi doručený,
nakoľko v samotnom texte emailu, na ktorý žalovaný odpovedal, je uvedené, že odpoveď na email je
potrebné zaslať na adresu [email protected]“. Žalobca zaslal 03.07.2017 Výzvu - Urgenciu žalovanému (mailom
+ doporučene) s dôkazom o vzniku škody - Oznámenie škodovej udalosti a správa o nehode (ostatné

dokumenty neboli zasielané, nakoľko žalobca má za to, že boli žalovanému zasielané v mesiace október
2015). Žalobca následne zaslal kompletnú dokumentáciu predmetnej škodovej udalosti žalovanému
dňa 18.09.2017 v 3 emailoch na adresu [email protected] a následne aj 09.11.2017 v 2
emailoch na adresu [email protected] . Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetná škodová udalosť sa stala dňa
23.07.2015, faktúra za opravu č. XXXXXXX je zo dňa 05.10.2015 a žaloba bola podaná na súd dňa

05.10.2017, žalobca má za to, že nárok nie je premlčaný. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súduSlovenskejrepublikysp.zn.XX.X/XXXX,zodňa29.11.2011,vktoromsauvádza:„Spoukazomna
uvedené v danom prípade nastala škodná udalosť dňa 09. 11. 2005 a trojročná objektívna doba uplynula
dňa 09. 11. 2008. Subjektívna doba začala plynúť dňom vystavenia faktúry poškodenému za opravu
motorového vozidla dňa 06. 12. 2005, ktorého dňa sa poškodený dozvedel výšku spôsobenej škody.

Dvojročná subjektívna doba preto uplynula dňa 06. 12. 2007. Keďže zmena v osobe veriteľa nemá vplyv
na plynutie premlčacej doby, dotknuté premlčacie doby, vzťahujúce sa na poškodeného, platia aj pre
poistiteľa. Bez právnej relevancie je, že na poistiteľa prešlo právo poistného z poškodeného subjektu až
dňa 13. 06. 2006, a to vyplatením poistného plnenia.“ Žalobca má za to, že jeho nárok premlčaný nie je.Čo sa týka predbežnej kalkulácie a tzv. krycieho listu, žalobca uvádza, že išlo len o predbežné „odhady“,
ktoré nie je možné považovať za začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, teda za okamih, kedy
sa poškodený dozvie o výške škody. Stanovenie nákladov vo výške 4.846,44 EUR len predbežné

a nezáväzné stanovenie nákladov. Ako sa ukázalo aj v tomto prípade, skutočná výška škody môže
byť iná, ako predbežne stanovené náklady. Podľa názoru žalobcu je bežnou praxou, že počas opravy
motorového vozidla sa zistí potreba opravy dielov, ktorých poškodenie nebolo možné prvým pohľadom
diagnostikovať. Žalobca ďalej uviedol, že v prípade, ak by mal súd za to, že nárok žalobcu je premlčaný,
žalobca uvádza, že námietka premlčania žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom k riešeniu

škodovej udalosti. Výšku škody žalobca určil na základe faktúry č. J.. Žalobca nemal žiadny dôvod výšku
tejto škody rozporovať a považuje ju za vyčíslenú správne. Žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, ktoré
by rozporovali výšku predmetnej faktúry.
5. Výzvou Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 30Cb/116/2017-68 zo dňa 07.05.2019 súd vyzval
žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy, písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo
dňa 11.03.2019, uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy na svoju obranu. Žalovaný sa k predmetnej

výzve súdu vyjadril vyjadrením zo dňa 31.05.2019 v ktorom uviedol, že žalobca vo vyjadrení zo dňa 11.
marca 2019 poprel, že mu bol doručený email žalovaného zo dňa 7. júla 2017. Žalovaný predložil súdu
emailovú komunikáciu zo 7. júla 2017 a iným dôkazným prostriedkom o doručení emailu nedisponuje. Aj
keby nebol žalobcovi doručený email žalovaného zo dňa 7. júla 2017, je zrejmé, že na riadne uplatnenie
nároku na poistné plnenie v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. nepostačujú bez ďalšieho

dokumenty "Oznámenie o škodovej udalosti z havarijného poistenia", resp. "Záznam o dopravnej
nehode", nakoľko tieto v podstate obsahujú len tvrdenia o vzniku škodovej udalosti a subjektoch
zúčastnených na škodovej udalosti, teda nedokumentujú škodu na vozidle a jej rozsah (výšku náhrady
škody). Žalobca ako poisťovňa na ktorú prešlo právo na náhradu škody (§ 813 Občianskeho zákonníka)
musí vedieť, čo je potrebné predložiť poisťovateľovi zodpovednosti za škodu za účelom preukázania

nároku na poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.). Odhliadnuc od uvedeného,
žalobca nepoprel, že jej bolo doručené "Písomné vysvetlenie k uplatnenému nároku" zo dňa 30.
októbra 2017 v ktorom žalovaný oznámil žalobcovi, že nie je možné poskytnúť poistné plnenie, nakoľko
žalobca nepreukázal uplatnený nárok a k prešetreniu potrebnému na zistenie rozsahu povinnosti

žalovaného poskytnúť poistné plnenie je potrebné doložiť fotodokumentáciu, zápis z obhliadky,
kalkuláciu opravy, likvidačnú správu, faktúru. Z uvedeného listu taktiež vyplýva, že žalovaný ani dňa
30. októbra 2017 nedisponoval relevantnou dokumentáciou potrebnou na zistenie rozsahu povinnosti
žalovaného poskytnúť poistné plnenie. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11. marca 2019 uviedol: „Žalobca
zaslal 03.07.2017 Výzvu- Urgenciu žalovanému (mailom + doporučene) s dôkazom o vzniku škody -

Oznámenie škodovej udalosti a správa o nehode (ostatné dokumenty neboli zasielané, nakoľko žalobca
má za to, že boli žalovanému zasielané v mesiaci október 2015).“ Žalovaný nedisponoval v roku 2015
relevantnou dokumentáciou, ktorú údajne žalobca zaslal žalovanému v mesiaci október 2015, a preto
uvedené tvrdenie žalobcu popiera. Žalobca zaslal žalovanému dokumentáciu, na základe ktorej mohol
žalovaný vykonať prešetrenie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie dňa

9. novembra 2017. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11. marca 2019 (v časti V.) uviedol: „predmetná škodová
udalosť sa stala dňa 23.07.2015, faktúra za opravu č. XXXXXXX je zo dňa 05.10.2015 a žaloba bola
podaná na súd dňa 05.10.2017, žalobca má za to, že nárok nie je premlčaný“, pričom žalobca poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2011, sp. zn. J.. X/XXXX.
Žalovaný zdôraznil, že žalobca opomína podstatnú skutočnosť, že už dňa 2. októbra 2015 žalobca vydal

tzv. krycí list, v ktorom prisľúbil poskytnúť poistné plnenie vo výške 13.002,72 € pre spoločnosť Q. A.,
XXXX, teda subjekt vykonávajúci opravu poškodeného (havarijne poisteného) motorového vozidla a
poskytujúci náhradné vozidlo. To znamená, že žalobca mal najneskôr dňa 2. októbra 2015 vedomosť o
reálnych nákladoch na opravu vozidla, ktoré jej poskytol práve subjekt A., XXXX, ktorý vykonal opravu
poškodeného motorového vozidla. V žiadnom prípade nešlo "len o predbežné „odhady“, ktoré nie je

možnépovažovaťzazačiatokplynutiasubjektívnejpremlčacejdoby,tedazaokamih,kedysapoškodený
dozvie o výške škody", ako tendenčne uviedol žalobca, nakoľko v tzv. krycom liste (prísľube poistného
plnenia) zo dňa 2. októbra 2017 je v časti "Výpočet výšky škody" uvedené "13573,92 EUR faktúra -
571,20 EUR odpočet za zapožičanie mot. vozidla = 13 002,72 EUR“, čo úplne zodpovedá vyúčtovaným
a konečným nákladom na opravu vozidla a nájomnému za náhradné vozidlo. Na základe uvedeného

možno považovať taktiež poukaz žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.
novembra 2011, sp. zn. XXXX X/XXXX za nenáležitý. Je nesporné, že žalobca najneskôr dňa 2. októbra
2015 nadobudol vedomosť o výške škody. Vychádzajúc zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa 23.
júla 2015 a z oznámenia škodovej udalosti z havarijného poistenia zo dňa 23. júla 2015 mal žalobcataktiež vedomosť o takých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si mohol urobiť dostatočný
úsudok o tom, kto za škodu zodpovedá. Žalovaný teda zotrváva na tvrdení, že právo žalobcu na náhradu
škody proti škodcovi, resp. právo žalobcu na poistné plnenie proti poisťovateľovi škodcu sa premlčalo

uplynutím dvoch rokov odo dňa kedy sa žalobca dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, t.j.
najneskôr dňa 2. októbra 2017. Žaloba bola podaná (podľa podacej pečiatky) dňa 5. októbra 2017, t.j.
po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej (hmotnoprávnej) lehoty. Žalovaný namieta premlčanie.
Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11. marca 2019 uviedol „nakoľko výška škody doteraz nebola rozporovaná,
žalobca nemal dôvod dávať si v tejto veci vypracovať znalecký posudok“. Uvedené tvrdenie žalobcu

nezodpovedá skutočnosti, nakoľko žalovaný už v prvotnom vyjadrení k žalobe výslovne uviedol, že „z
dokumentácie žalobkyne zaslanej žalovanej dňa 9. novembra 2017 vyplýva, že žalobkyňa dňa 24. júla
2015 vykonala obhliadku poškodeného vozidla a vyhotovila zápis o poškodení (havarijne poisteného)
vozidla.Nazákladezápisuopoškodení(havarijnepoisteného)vozidlaboladňa28.júla2015vyhotovená
kalkulácia opravy č. XXX, podľa ktorej náklady na opravu (havarijne poisteného) poškodeného vozidla
predstavujú 4.846,44 € s DPH. Zo žalobkyňou predloženej dokumentácie nie je zrejmé, na základe

akých skutočností žalobkyňa uznala a poskytla plnenie za náklady na opravu (havarijne poisteného)
poškodeného vozidla vo výške 13.002 € s DPH, keď samotná žalobkyňa stanovila náklady na opravu
(havarijne poisteného) poškodeného vozidla vo výške 4.846,44 € s DPH. Z uvedeného dôvodu žalovaná
namieta oprávnenosť žalobkyňou uplatneného plnenia voči žalovanej prevyšujúceho 4.846,44 € s DPH.
Žalovaná zároveň poukazuje na skutočnosť, že nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na nájom

náhradného motorového vozidla nie je nijakým spôsobom preukázaná, aj s ohľadom na skutočnosť,
že kým k škodovej udalosti došlo (podľa oznámenia škodovej udalosti z havarijného poistenia) dňa
23. júla 2015, náhradné vozidlo bolo (podľa faktúry spoločnosti Q. A.,XXXX) využívané až v období
od 4. septembra 2015 do 2. októbra 2015. S ohľadom na časovú náročnosť opravy (podľa kalkulácie
opravy 53,9 normohodín) žalovaná namieta taktiež nutnosť a účelnosť nájmu náhradného vozidla v

období od 4. septembra 2015 do 2. októbra 2015. Nemožno opomenúť že náhradné vozidlo poskytol
(podľa faktúry) subjekt vykonávajúci opravu poškodeného (havarijne poisteného) vozidla, a ktorý nemá v
predmete činnosti prenájom hnuteľných vecí (prenájom dopravných prostriedkov). Z uvedeného dôvodu
žalovaná namieta aj žalobkyňou uplatnené plnenie vo výške 204 €“. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný
namietol už v prvotnom vyjadrení k žalobe aj výšku žalobou uplatneného nároku, ktorá je sporná, pričom

konkretizovaldôvodypretútonámietku.Rozsahopravenýchpoškodenívozidla,účtovanýchvofaktúreč.
XXXXXXX, ktorú vystavila spoločnosť Q. A.,XX.v položkách náhradné diely (materiál) a s tým súvisiace
práce nekorešpondujú so zápisom o poškodení vozidla zo dňa 24. júna 2015 k škodovej udalosti č.
XXXXXXXXXX a preto nie sú riadne preukázané ako súvisiace so škodovou udalosťou. V samotnom
zápise o poškodení vozidla zo dňa 24. júna 2015 k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX je okrem iného

uvedené poučenie: „Poškodený je povinný v prípade zistenia ďalších poškodení kontaktovať poisťovňu.
Poškodenia tu neuvedené alebo nepreukázané nebudú zahrnuté do výpočtu výšky náhrady škody /
poistného plnenia.“ Fotodokumentácia, ktorú žalobca dňa 9. novembra 2017 zaslal žalovanému je zo
dňa 24. júna 2015, t.j. z prvotnej obhliadky poškodeného vozidla. Žalobca netvrdil ani nepreukázal,
že bola vykonaná aj iná, ďalšia obhliadka (tzv. doobhliadka). Pokiaľ aj bola uskutočnená iná, ďalšia

obhliadka poškodeného vozidla a vyhotovený iný, ďalší zápis o poškodení vozidla, tieto dokumenty
žalobca žalovanej nepredložil za účelom preukázania uplatneného nároku. Odhliadnuc od uvedeného,
žalovaný považuje návrh žalobcu na naradenie znaleckého dokazovania za účelom zistenia výšky škody
zaneúčelnýanehospodárny,sohľadomnavznesenúnámietkupremlčaniauplatnenéhopráva.Záverom
žalovaný opätovne uvádza, že pokiaľ žalobca poskytol plnenie vo výške 13.206,72 € (13.002,72 € +

204 €), plnil na základe zmluvného vzťahu s poisteným subjektom, avšak pokiaľ sa žalobca domáha
plnenia od škodcu, resp. poisťovateľa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, je povinný svoj nárok na plnenie riadne preukázať v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001
Z.z. a Občianskeho zákonníka, čo sa však nestalo. Z uvedeného dôvodu žiada žalovaný žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 22.10.2019, ktorého sa zúčastnili zástupca žalobcu a zástupca
žalovaného. Účastníci konania zhodne uviedli, že sa pridržiavajú svojich doterajších písomných a
ústnych vyjadrení. Medzi účastníkmi konania bola sporná otázka premlčania žalobcom uplatneného
nároku ako aj samotná výška uplatneného nároku.
7. Účastníci konania boli poučení o sudcovskej koncentrácii konania:

- v prípade žalobcu uznesením zo dňa 18.10.2018 č.k. 30Cb 116/2017-65,
- v prípade žalovaného uznesením zo dňa 31.01.2018 č.k. 30Cb 116/2017-51, ako aj výzvou zo dňa
07.05.2019,
- ako aj obaja samostatným prípisom zo dňa 10.07.2019.8. Medzi účastníkmi konania je nesporné:
- že bolo uzatvorené havarijné poistenie medzi poškodeným a žalobcom,
- že žalovaná mala uzatvorené PZP s vinníkom škodovej udalosti,

- že žalobca škodu vyplatil poškodenému v sume 13.206,72 € dňa 12.10.2015,
- že žaloba bola podaná dňa 05.10.2017.
9. Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne,
ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
V predmetnom zákonnom ustanovení je zavedený princíp formálnej pravdy, pod ktorou sa rozumie, že

súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí
dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu,
v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na
procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun
takmer bezvýhradne na strany sporu.
10. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a
zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu
uvedeného v čl. 10 CSP (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo

konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona. Sudcovskou
koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku
(medziktorésaradiaajnávrhynavykonaniedôkazovvzmysle§149CSP)včas.Prostriedkyprocesného
útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí

súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na
včas neuplatnené prostriedky. Zákonodarca tak ponechal súdu pomerne široký priestor na posúdenie
včasnosti uplatnených prostriedkov.
11. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť

o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
V zmysle citovaného ustanovenia je súd povinný zo zhodných tvrdení strán vychádzať, ak neexistuje
dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Zmysel tohto ustanovenia vychádza opäť z princípov
hospodárnosti a rýchlosti konania, ako aj z princípu formálnej pravdy. Súd sa nemá zameriavať na
dokazovanie zhodných skutočností tvrdených stranami sporu (ak samozrejme neexistuje dôvodná

pochybnosť o ich pravdivosti), aby tým nebolo zbytočne predlžované a predražované konanie. Súd je
taktiež podľa princípu formálnej pravdy viazaný tvrdeniami strán a nemá povinnosť zisťovať skutočný
stav veci - dokazuje sa len to, čo tvrdia strany. Ak teda existuje skutočnosť, na ktorej sa obe strany
sporu zhodnú, súd nemusí, a ani nemôže takúto skutočnosť dokazovať. Je nutné taktiež poukázať
na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak skutočnosť tvrdená jednou stranou sporu nie je

spochybnená druhou stranou sporu, považuje sa táto skutočnosť za nespornú (fikcia nespornosti). Na
vyvrátenie tejto fikcie postačuje generálne popretie týchto skutočností vlastným tvrdením o skutkových
okolnostiach. Následne je potrebné podporiť skutkové tvrdenia návrhmi na vykonanie dôkazov.
12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise: Poistnou zmluvou č.
XXXXXXXXXX zo dňa 07.08.2014, Záznamom o sprostredkovaní pre klientov - právnické osoby zo

dňa 07.08.2014, Žiadosťou o vinkuláciu poistného plnenia z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo
dňa 07.08.2014, Potvrdením vinkulácie poistného plnenia z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa
07.08.2014, Oznámením škodovej udalosti z havarijného poistenia zo dňa 23.7.2015, Záznamom
o dopravnej nehode zo dňa 23.07.2015, Fotokópiou občianskeho preukazu M. M., Osvedčením o
evidencii - časť II motorového vozidla P.: A Relácia dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej

nehody, Krycím listom zo dňa 9.10.2015, Prísľubom poistného plnenia zo dňa 02.10.2017, Oznámením
o výške poistného plnenia zo dňa 09.10.2015, Výpisom z účtu zo dňa 12.10.2015, Faktúrou č.
XXXXXXX, Súhlasom s preplatením poistného plnenia za poškodenie predmetu financovania zo dňa
09.10.2015,Žiadosťouosúhlassúhradoupoistnéhoplnenia-devinkuláciazodňa09.10.2015,Výsledok
vyhľadávania poisťovateľa v databáze A. F., Uplatnením práva na náhradu škody zo dňa 09.10.2015,

Uplatnením práva na náhradu škody - Urgencia zo dňa 03.07.2017, Uplatnením práva na náhradu škody
- predžalobná výzva zo dňa 07.09.2017, Uplatnením práva na náhradu škody - predžalobná výzva +
doklady 1. časť zo dňa 18.09.2017, Uplatnením práva na náhradu škody - predžalobná výzva + doklady
2.časťzodňa18.09.2017,Uplatnenímprávananáhraduškody-predžalobnávýzva+doklady3.časťzodňa 18.09.2017, Oznámením o riešení škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.12.2017, Zápisom
o poškodení vozidla k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX, Kalkuláciou opravy č. A
13. S poukazom na ust. § 186 ods. 2 CSP, ktorého zmyslom je hospodárnosť a rýchlosť konania, sa

súd nezameriaval na dokazovanie zhodných skutočností tvrdených stranami sporu, ktoré súd nemusí,
a ani nemôže dokazovať.
14. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.
15. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa ustanovenia § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka " Ak poistený má proti inému právo na náhradu

škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré
mu poistiteľ poskytol. "
V zmysle citovaného ustanovenia prechod práva poisteného na náhradu škody voči škodcovi na
poistiteľa nastáva priamo zo zákona (legálna cesia), ak sú splnené podmienky tohto prechodu.
Predovšetkým musí ísť o spôsobenie škody na poistenom majetku, ktorá je poistnou udalosťou podľa
poistnej zmluvy. Ďalej musí ísť o škodu, za ktorú je zodpovedná tretia osoba, voči ktorej má poistený

právo na náhradu škody. Plnenie poistiteľa kryje plnenie škodcu zo zodpovednosti za škodu. Poslednou
podmienkou prechodu práva na náhradu škody na poistiteľa je, že poistiteľ poskytol poistenému, teda
osobe, ktorá má právo na náhradu škody voči tretej osobe, poistné plnenie. Až týmto poskytnutím
poistného plnenia prechádza právo poisteného na náhradu škody na poistiteľa.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov „Poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.“
Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov “

Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
“
Podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov "Náhradu škody

uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať."
Podľa ust. § 15 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov "Na premlčanie
nárokunanáhraduškodyprotipoisťovateľoviplatírovnakáúpravaakonapremlčanienárokuprotiosobe,

ktorá škodu spôsobila."
Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka "Právo na náhradu škody sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá."
16. Konajúci súd si dovoľuje poukázať na niektoré závery citované v prednáške B.. T. M., Najvyšší súd
SR s názvom „O. B.“ realizovanej pre Justičnú akadémiu Slovenskej republiky, ktorá je voľne dostupná

na internete
„ Súd posudzuje námietku premlčania len vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobou a len vo vzťahu k
osobe, voči ktorej sa konanie vedie.“
„Ak je námietka premlčania právne opodstatnená, súd sa už nezaoberá dôvodnosťou žaloby- R X“
„R. - Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka),

v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si
môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu
zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná
istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti (U NS SR B.)“.
17. Konajúci súd poukazuje aj na ďalšie závery citované v prednáške T., s názvom „O.“ realizovanej

pre Justičnú akadémiu Slovenskej republiky v Omšení dňa 03.02.2015, ktorá je taktiež voľne dostupná
na internete.
„Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá.“
„Ustanovenie § 106 OZ upravuje premlčaciu dobu vo vzťahu k všetkým právam na náhradu škody.“

„Rovnaká úprava ako na premlčanie práva na náhradu škody proti osobe, ktorá škodu spôsobila
prevádzkou motorového vozidla (§ 15 ods. 2 PZP).“
„Nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe odborného
posudku), ale v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 OZ sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje,ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu
majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného
spresnenia (Ro NS ČR z 29. 11. 2006, sp. zn. XX R. XXX/XXXX).

18. Poškodený resp. žalobca sa dozvedel o tom, kto škodu na motorovom vozidle spôsobil v deň
dopravnej nehody, tak ako preukazuje Oznámenie škodovej udalosti z havarijného poistenia z 23. júla
2015. Skutočnosť, že poškodený poznal identitu škodcu vyplýva aj zo Záznamu o dopravnej nehode
podpísané poškodeným a vinníkom dopravnej nehody. Vedomosť poškodeného nielen o osobe škodcu
ale aj o rozsahu škody na vozidle najneskôr dňa 28. júla 2015 preukazuje Kalkulácia opravy č. A

vyhotovenej po dopravnej nehode. Od tohto okamihu poškodený, resp. žalobca mal preukázateľne
vedomosť nielen o tom, kto za škodu zodpovedá, ale aj o rozsahu škody a mohol si príslušnou žalobou
na súde uplatniť aj nárok na náhradu škody, teda skôr, ako bola reálne vykonaná oprava vozidla. So
zreteľom na uvedené pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nie je rozhodujúci okamih doručenia konečnej faktúry po vykonaní opravy motorového
vozidla, z ktorej získala vedomosť o škode, ako nesprávne ustálil súd prvého stupňa (Ro NS SR z 30.

3. 2011, sp. zn. X. XXX/XXXX). “
„Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi v povinnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti
osobe, ktorá škodu spôsobila (§ 15 ods. 2 PZP).“
19. Ustanovenie § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka > vyjadruje zákonnú cessiu (prechod)

práva poisteného na náhradu škody voči tretej osobe na poistiteľa. V rámci tejto zákonnej cessie poistiteľ
vstupuje do existujúcich práv poisteného alebo poškodeného. Poistiteľovi nevznikajú nové práva voči
zodpovednému subjektu, ale všetky jeho práva sú odvodené od práv poisteného ako oprávneného
zo zodpovednostného vzťahu voči tretej osobe. Prechod práva na náhradu škody z poisteného na
poistiteľa nastáva ex lege okamihom vyplatenia plnenia poistenému, ktorý prechod nesmie zhoršiť

právne postavenie subjektu zodpovedného za škodu. Zmena v osobe veriteľa totiž podľa ust. § 111
Občianskeho zákonníka > nemá vplyv na plynutie premlčacej doby, a preto poistiteľ musí
uplatniť právo na náhradu škody v rámci premlčacej doby. Občiansky zákonník v časti o poistení
nevymedzuje pojem regresu alebo regresného práva, pod ktoré právo sa v praxi niekedy zaraďuje aj
právo na náhradu škody, ktoré z poisteného prechádzajú na poistiteľa podľa § 813 ods. 1 Občianskeho

zákonníka .>. Rozlišovanie regresu od zákonnej cessie (prechodu) práva na náhradu škody
z poisteného na poistiteľa je veľmi dôležité z hľadiska plynutia premlčacích lehôt určených na uplatnenie
práva poistiteľa voči poistenému alebo voči zodpovednému subjektu. Ak poistiteľ uplatnil nárok na
náhradu škody, ktorý na neho prešiel z poisteného, ide o občianskoprávny vzťah a pri posudzovaní tohto
nároku sa aplikuje ust. § 106 Občianskeho zákonníka > o premlčaní.

20. Podľa názoru súdu je nárok žalobcu premlčaný a z dôvodu vznesenia námietky premlčania
žalovaným, nebolo možné takýto nárok priznať. Nakoľko dvojročná subjektívna premlčacia doba (§ 106
ods. 1 Občianskeho zákonníka) začala plynúť minimálne dňa 23.07.2015 keď mal poškodený vedomosť
nielen o škodcovi, vinníkovi dopravnej nehody, ale o výške škody v zmysle kalkulácie č. A a táto uplynula
dňa 23.07.2017, keď bol nárok premlčaný. Žaloba bola podaná dňa 05.10.2017. Z uvedených dôvodov

súd vyhodnotil vznesenú námietku premlčania žalovaným za dôvodnú a žalobu zamietol.
21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobu
voči žalovanému zamietol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
stranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Žalovanýmalplnýúspechvoveci,vznikol

mu teda nárok na náhradu trov konania. Podľa obsahu spisu však žalovanému v konaní žiadne trovy
nevznikli a na pojednávaní uviedol, že si ani náhradu trov konania neuplatňuje, preto súd v súlade s čl.
17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol priamo tak, že sa žalovanému
nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 2. 2018, sp. zn.
XCdo/XX/XXXX).

23. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).