Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/86/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208228836
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7208228836.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Angely Čechovej a JUDr. Evy Feťkovej vo veci žalobkyne E. V., rod. Z., nar. X.X.XXXX, bytom Z.,
N. 2, zast. JUDr. Jolanou Fuchsovou, advokátkou, Štúrova 20, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalobkyne Q. V., nar. X.X.XXXX, bytom Z., Z. 4, proti žalovanému R. XXX s.r.o., Z., I. 1, IČO: 36 601 730,
zast. JUDr. Ivanom Husárom, advokátom, Košice, Vojenská 14, o uloženie povinnosti uzavrieť kúpnu
zmluvu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 22C 135/2008-181 z 11.12.2012 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala uloženia povinnosti žalovanému uzavrieť s ňou, resp. s
vedľajším účastníkom kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX v kat. území
N. za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 2.000.000,- Sk v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
na tom skutkovom základe, že dňa 15.3.2008 kúpnou zmluvou odpredala spol. X. R. s.r.o., byt č. X na
X.posch. bytového domu na N. č. X v Z., ktorý mala vo výlučnom vlastníctve, spolu so spoluvlastníckymi

podielmi na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemkoch vo výške 188/10000 - ín z celku,
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX v kat. území N., ktorých vklad do katastra nehnuteľností bol
povolený pod č. V XXXX/XXXX-XXX/XX, za dohodnutú kúpnu cenu vo výške X.XXX.XXX,- Sk, ktorá
bola zaplatená vo výške X.XXX.XXX,- Sk v deň podpisu zmluvy a zostatok kúpnej ceny 250.000,- Sk
mal právny predchodca žalovaného - kupujúci uhradiť v lehote do 18.5.2008 pri jej vysťahovaní sa z
bytu, ktorý (zostatok kúpnej ceny) jej kupujúci nezaplatil a navrhol jej, aby v byte ostala bývať spolu s
deťmi a dohodli, aby ona alebo jej bývalý manžel spätne tento byt za kúpnu cenu 2.000.000,- Sk odkúpili

najneskôr do konca r. 2008, ktorú dohodu však žalovaný nedodržal a kúpnu zmluvu s ňou neuzatvoril,
ale vyzval ju, aby sa najneskôr do 15.11.2008 z bytu vysťahovala.

Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy
konania vo výške 333,78 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vykonal navrhnuté dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením listinných dôkazov a nepripustil

zmenu žaloby o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 66.388,- € spolu s úrokmi z
omeškania od 1.4.2009 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalovaný už nie je vlastníkom bytu,
ktorý nadobudla do vlastníctva C. A., rod. S.. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že v katastri
nehnuteľností na LV č. XXXXX je v súčasnosti zapísaná ako výlučná vlastníčka bytu č. X na 1. posch.bytového domu na N. X v Z., v podiele X/X, C. A. rod. S., ktorá byt nadobudla kúpnou zmluvou a vklad
kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V XXX/XX z 24.2.2009. Uplatnený nárok
súd prvého stupňa právne posúdil podľa § 588, § 50a, § 40 ods. 1 a 2, § 602 ods. 1, § 603 ods. 1 a 2, §

607 ods. 1 a 2, § 608 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a skúmal či účastníci konania sú nositeľmi
tvrdených práv a povinností, ktorými podľa § 90 O.s.p. musia disponovať (vecná legitimácia, ktorou
sa rozumie stav podľa hmotného práva). Konštatoval, že ak by žalobkyňa bola nositeľkou tvrdeného
práva na uzatvorenie kúpnej zmluvy vyplývajúceho zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve podľa § 50a
OZ, predkupného práva podľa § 602, § 603 OZ alebo práva na spätnú kúpu podľa § 607 ods. 1, 2 OZ,

musela by preukázať, že so žalovaným uzatvorila zmluvu v písomnej forme (inak je zmluva neplatná
podľa § 40 ods. 1 OZ). Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní žiadnym
spôsobomnepreukázala,abysasožalovanýmdohodlavpísomnejforme,ževbudúcnostisňouuzatvorí
kúpnu zmluvu na predmetný byt podľa § 50a ods. 1 OZ, a súčasťou kúpnej zmluvy nebola ani dohoda o
predkupnom práve. Rovnako žalobkyňa v konaní nepreukázala, aby so žalovaným uzavrela dohodu o
spätnej kúpe, pre platnosť ktorej zákon v § 607 OZ určuje písomnú formu, pričom žalobkyňu zaťažovalo

dôkazné bremeno, ktoré v konaní neuniesla. Dospel tiež k záveru, že žalobkyňa nie je nositeľkou práva,
ktoré v tomto konaní uplatňuje a z dôvodu absencie písomnej zmluvy alebo dohody žalovaný nie je
nositeľom tvrdených povinností, a okrem toho v súčasnej dobe už nie je ani vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti, preto z dôvodu nedostatku aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania žalobu
ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ žalobkyňa v konaní namietala, že nepripustením zmeny žalobného

návrhu jej nebolo umožnené uplatňovať svoje práva na súde, k uvedenej námietke súd uviedol, že
žalobkyňa sa môže svojho práva podľa navrhnutej zmeny domáhať podaním samostatnej žaloby, takže
týmtorozhodnutímniesúdotknutéžiadnejejpráva.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.
a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie,
resp. bránenie práva pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby v celkovej

výške 333,78 €, podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov a uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť prisúdenú náhradu
trov konania na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Ivana Husára, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, navrhla ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Vytýkala súdu prvého stupňa, že na pojednávaní dňa 11.12.2012 nepripustil
zmenu žaloby tak, aby sa v ďalšom konalo o zaplatenie sumy 66.388,- € z titulu náhrady škody, nakoľko
žaloba o nahradenie prejavu vôle už nemohla byť úspešná, keďže sporná nehnuteľnosť nie je už
vo vlastníctve žalovaného. Mala za to, že týmto postupom jej súd odňal možnosť konať pred súdom

a domôcť sa spravodlivosti, pričom tvrdenie súdu, že doposiaľ vykonané dokazovanie nemôže byť
podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, nepovažovala za dôvodné, keďže v konaní do okamihu
prednesu návrhu na zmenu žaloby nebolo vykonané - okrem zabezpečenia listinných dôkazov - žiadne
dokazovanie, dokonca ani len výsluchy účastníkov konania. Z dôvodu nepripustenia zmeny žalobného
návrhu súd spôsobil, že jej žaloba musela byť zamietnutá, nakoľko v dôsledku zmeny vlastníka bytu

už nemohla byť v nijakom prípade úspešná, pričom skutočnosť, že k prevodu bytu došlo, pripustil
samotný súd tým, že po podaní žaloby zamietol jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým
by sa takémuto prevodu zamedzilo. Odvolaním napadla rozsudok aj vo výroku o trovách konania,
ktorý považovala za nezákonný a svojvoľný, keďže v konaní jej bolo priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov, preto aj na účely náhrady trov konania mal súd prvého stupňa podľa jej názoru aplikovať

ust. § 150 O.s.p., keď navyše žalovaný sám spôsobil to, že došlo k prevodu sporného bytu, preto nesie
zodpovednosť za neúspech žaloby.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalobkyňu
nahradiť mu trovy odvolacieho konania vo výške 81,46 € na účet advokáta JUDr. Ivana Husára. Tvrdenie

žalobkyne, že nepripustením zmeny žalobného návrhu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom,
nepovažoval za dôvodné, pretože žalobkyňa môže kedykoľvek podať zmenenú žalobu a domáhať sa
svojich údajných práv v novom konaní. Vo vzťahu k aplikácii § 150 O.s.p. na rozhodnutie o trovách
konania poznamenal, že ide o výnimočné ustanovenie a samotná žalobkyňa neuvádza žiadne dôvody,
na základe ktorých by mohlo dôjsť k úvahe o možnosti aplikácie tohto ustanovenia.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 24.7.2013 v
súlade s § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a po prejednaní veci v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1, 2 O.s.p. a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby podľa
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a vykonané dôkazy správne
vyhodnotil vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktorý aj správne právne posúdil a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa po skutkovej a právnej stránke môže účastník spochybniť
z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p., o. i. tiež vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané
rozhodnutie, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád, ktoré mali alebo mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O takú vadu ide aj vtedy, keď postupom súdu bola účastníkovi

odňatá možnosť konať pred súdom a došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (konanie)
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Žalobkyňa v odvolaní namietala, že postupom súdu prvého stupňa jej bola odňatá možnosť konať
pred súdom a bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces v dôsledku toho, že súd v konaní

nepripustil navrhnutú zmenu žaloby, ktorou sa na základe zmeneného skutkového stavu domáhala
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 66.388,- € spolu s úrokmi z omeškania od 1.4.2009 do
zaplatenia, namiesto uloženia povinnosti uzavrieť s ňou kúpnu zmluvu. Uplatnila teda odvolací dôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p.) treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesne nesprávny (vadný) postup súdu
v občianskom súdnom konaní, ktorým súd znemožní účastníkovi realizáciu (uplatňovanie) konkrétnych
procesných práv priznaných mu procesnými predpismi za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany
jeho práv a právom chránených záujmov, a to najmä právo zúčastniť sa pojednávania, predniesť svoje

návrhy a navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k rozhodujúcim skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k všetkým
dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.), ako aj k právnej stránke veci, pričom ide o prípady, keď
účastníkovi konania bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred súdom spočívajúca v práve
argumentovať skutkovú a právnu stránku prejednávanej veci. Porušenie procesných práv účastníka, v
dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, je takou vadou konania, ktorá má vždy

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdom prvého stupňa bolo z dôvodov
uvádzaných žalobkyňou postihnuté procesnou vadou, ktorá by mala za následok nesprávnosť
napadnutého rozsudku, a nezistil ani taký postup súdu, ktorým by žalobkyni bola znemožnená realizácia

procesných práv priznaných jej Občianskym súdnym poriadkom a bolo porušené jej ústavné právo na
súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie (súdny proces) zaručené čl. 46 ods. 1 (podľa ktorého každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky) a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskejrepublikyačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd,podľaktorých

každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a
aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý
súdny proces podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto
oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,
ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov. Ust. § 95 ods. 1 O.s.p.
dáva žalobcovi možnosť zmeniť žalobu - v rámci svojho dispozičného oprávnenia nakladať s konanímalebo jeho predmetom, avšak táto dispozícia (zmena žaloby) je obmedzená len so súhlasom súdu. V
posudzovanom prípade súd prvého stupňa uznesením vyhláseným na pojednávaní 11.12.2012 rozhodol
o procesnom úkone žalobkyne v súlade s § 95 ods. 1 a 2 O.s.p., ak nepripustil navrhnutú zmenu žaloby,

nakoľko výsledky dovtedajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe. Týmto
postupom súd neznemožnil žalobkyni realizáciu procesných práv priznaných procesným predpisom
(Občianskym súdnym poriadkom) a neodňal jej možnosť konať pred súdom, ale rozhodol o návrhu
žalobkyne na zmenu žaloby v súlade so svojím oprávnením vyplývajúcim z § 95 ods. 2 O.s.p. a na
základe vlastnej úvahy, ktorú odvolací súd nie je oprávnený preskúmavať ani hodnotiť jej správnosť, lebo

odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa nepripustila zmena návrhu, nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. f/
O.s.p.). Súd prvého stupňa v prejednávanej veci správne tiež poukázal na to, že žalobkyni nič nebráni
uplatniť svoje právo podaním žaloby proti povinnej osobe o zaplatenie dlžnej sumy na príslušnom súde,
a realizovať tak základné právo na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 46 ods. 1,
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

So zreteľom na uvedené, odvolanie žalobkyne z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205
ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. nie je opodstatnené, preto bol rozsudok vo výroku
o zamietnutí žaloby ako vecne správny potvrdený.

Neboli však podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku vo výroku o trovách konania z dôvodov,

ktoré žalobkyňa uviedla v odvolaní a ktoré opodstatňujú výnimočné nepriznanie náhrady trov konania
žalovanému podľa § 150 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch, v ktorých ide predovšetkým
o to, aby sa rozhodnutie o náhrade trov nejavilo ako tvrdosť voči účastníkovi a neodporovalo dobrým

mravom. Cit. ust. možno použiť vo všetkých prípadoch, v ktorých sú splnené predpoklady pre priznanie
náhrady trov konania, avšak existujú také dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré sa náhrada trov konania
(výnimočne) celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako
aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Podľa ustálenej súdnej praxe pri skúmaní dôvodov
hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery toho, kto

by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takého rozhodnutia najmä na majetkové
pomery oprávneného účastníka. Okrem toho pri skúmaní danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa
vo vzťahu k určitému konaniu treba zohľadniť aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu nároku
na súde, ako aj ich postoj v konaní a skutočnosť, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania,
uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril.

V posudzovanom prípade súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania neaplikoval ust. §
150 ods. 1 O.s.p. a nerozhodol v súlade so zásadami ustálenými v súdnej praxi, lebo neprihliadol
na zistené nepriaznivé osobné a majetkové pomery žalobkyne, ktorá je nezamestnaná, nemajetná,
a je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a príspevku k dávke, ktoré sú jediným zdrojom jej príjmu.

Tieto skutočnosti boli dôvodom pre priznanie oslobodenia žalobkyne od platenia súdnych poplatkov v
konaní a ustanovenie jej za zástupcu Centrum právnej pomoci so sídlom v Bratislave - uznesením 22C
135/2008-73 z 28.1.2011, a podľa názoru odvolacieho súdu sú takými okolnosťami hodnými osobitného
zreteľa, ktoré odôvodňujú aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. na daný prípad a výnimočné nepriznanie
náhrady trov konania úspešnému žalovanému. Okrem toho bol vzatý zreteľ aj na to, že nepriznaním

náhrady trov konania žalovanému nebude jeho majetková sféra výrazne negatívne dotknutá, keďže
žalovaný je podnikateľským subjektom (podnikajúcim o.i. v oblasti realitnej činnosti), preto z uvedených
dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 220 O.s.p. tak,
že náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. S
ohľadom na preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v nepriaznivej sociálnej situácii
na strane žalobkyne, odvolací súd nepriznal žalovanému ani náhradu trov odvolacieho konania.Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.