Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. november 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5Er/1486/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411210590
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6411210590.3

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučnej veci oprávneného: Ladislav Šatura, IČO: 34774696, 968
01 Brehy 302, zast. JUDr. Ivan Cambel, advokát, Kpt. Nálepku 1559/34, 937 01 Želiezovce, proti
povinnému: Ján Gunda - ROLLS, IČO: 44093594, 966 78 Hrabičov 255, vedenej pod sp.zn. EX
2845/2011 súdnym exekútorom: Mgr. Stanislav Polák, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 5, 949
01 Nitra, pre pohľadávku 7 107,50 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e .

Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom poveril dňa 31.08.2011 súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti
povinnému na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.

XXCb/XX/XXXX-XX zo dňa 12.05.2011 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.

2. Tunajšiemu súdu bol doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko súdny
exekútor zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň súdny exekútor
uviedol, že si náhradu trov exekúcie neuplatňuje.

3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

5. Nemajetnosť povinného EP zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm.

h/ EP). Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie
pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné
uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a
ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného
dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem

na pokračovaní exekúcie aj v tomto prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti
nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť jeho pohľadávku. Podľa názoru súdu však pre
to, aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie,
že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny podklad. V danom prípade existencia
tohto reálneho podkladu očakávania, že v majetkovej a sociálnej situácii na strane povinného dôjde v
dohľadnej dobe k zlepšeniu, podľa názoru súdu nie je daná.6. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. N.. Ú. XXX/XXXX, N.. Ú. XXX/XXXX), ale z názorov
právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta,
"Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej

republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným
súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je
"predĺženou rukou súdu." Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu (ako súčasť vyššie
uvedeného podania) oznámenie, o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na

vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti
povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by
viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie
exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor
má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách
exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny

komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môžu byť
podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na
to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré
súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Súd dodáva, že prípadný názor oprávneného ako účastníka
konania na to, či v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením exekúcie nie je pre exekučný

súd záväzný, pretože exekučný súd podľa § 57 ods.1 písm. h/ EP v spojení s § 58 ods. 1 EP je povinný
zastaviť exekúciu, ak nastala objektívna skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie; na to, vzhľadom na znenie § 57 ods. 1 písm. h) EP, nemôže mať vplyv ani dispozičné právo
oprávneného k exekučnému konaniu. Súd mal teda v danom prípade z listinného dôkazu vydaného
iným orgánom verejnej (súdnej) moci za dostatočne preukázanú skutočnosť, že majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na základe takto zisteného skutkového stavu podľa vyššie
uvádzaných predpisov tohto uznesenia rozhodol o zastavení exekúcie.

7. V súvislosti s rozhodnutím súdu súd súčasne súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o
zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu

na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. N.. Ú. XXX/XXXX z 20.10.2011).

8. Vzhľadom k tomu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

9. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko ich náhradu
nepožadoval.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší

súd, a to písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, vlastnoručný podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolaniejepotrebnépodaťvpočtetrochrovnopisov,akpotrebnýpočetrovnopisovúčastníknepredloží,
súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.