Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Kiššová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15Csp/77/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816214284
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3816214284.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Žilina, Hodžova č. 11, IČO 31 575 951, proti žalovanej: H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
Z., V. č. XXXX/XX, resp. Z., Q. č. XXXX/XX, evidovaný pobyt Mesto Handlová, o zaplatenie 886,94 eur
s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
a účet sumu nom prečerpaní 1/ Žalobca žalobou podanou 7.11.2016 uplatnil voči žalovanej nárok
na zaplatenie 886,94 eur s úrokom 28% ročne od 26.8.2015 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu
trov konania. Dňa 8.11.2011 uzavreli účastníci zmluvu, na základe ktorej žalobca zriadil pre žalovaného
účet č. SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Banka bola oprávnená za poskytovanie produktov a
služieb účtovať na ťarchu účtu poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov. Žalovaná bola povinná
mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií,
splátok úveru, poplatkov voči banke. Žalovaná porušila túto zmluvnú povinnosť, dostala sa na účte
do nepovoleného prečerpania, svoj dlh nevyrovnala, preto žalobca uzatvoril účet dňom 25.8.2015
a debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet, ktorá transakcia
je evidovaná s popisom bezhotovostný prevod Vyrovnanie zostatku zatv.účtu alebo Prevedenie dlhu
klienta. Z nepovoleného prečerpania je žalovaná povinná v súlade s bodom 3.12 VOP úrok pri
nepovolenom prečerpaní 28% p.a.
2/ Súd napriek rozsiahlemu šetreniu nezistil miesto zdržiavania sa žalovanej, žalobu doručoval žalovanej
postupom podľa § 116 ods. 2 CSP. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, na pojednávanie sa nedostavila,
preto súd prejednal a rozhodol vec v jej neprítomnosti.
3/ Súd najskôr rozhodol rozsudkom z 20.3.2017 tak, že žalobu zamietol z viacerých dôvodov. Súd
poukázal na to, že žalobca nepreukázal dojednanie povoleného a nepovoleného prečerpania finančných
prostriedkov na účte, a to ani napriek výzve súdu, nepreukázal z čoho konkrétne pozostáva žalovaná
pohľadávka a zároveň prihliadol aj na premlčanie nároku žalobcu pri aplikácii § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. v platnom znení.
4/ V dôsledku podaného odvolania odvolací súd prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Konštatoval, že nepovolené prečerpanie nie je zmluvné dojednanie, ktoré by bolo dojednané
obojstranne, ide o jednostranné nadstavenie zo strany banky. Ďalej poukázal na to, že žalobca
nepredložil Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov, na ktoré poukazuje, avšak vkonaní ich nepredložil. Z obsahu listín nie je možné vyvodiť, na akom základe sa žalovaná dostala
do nepovoleného debetu, nepreukázal platné dojednanie povoleného prečerpania na osobnom účte
a keďže žalobca neuniesol dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno, správne bola žaloba zamietnutá.
Pokiaľ súd aplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s poukazom na
nález Ústavného súdu SR zo dňa 7.2.2018 sp. zn. PL. ÚS 11/2016 odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zrušil.
5/ Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to výpismi z účtu žalovanej, zmluvou o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb z 8.11.2011, Sadzobníkom poplatkov, VOP Prima banka
Slovensko, a.s., písomným vyjadrením žalobcu z 1.12.2016 spolu s prílohami - výpisy z účtu č.l. 57
-142, písomným odvolaním z 27.4.2017, špecifikáciou žalovanej sumy z 17.10.2018 spolu s prílohami,
a to zmluvou o povolenom prečerpaní na účte, výpismi z účtu za celé zmluvné obdobie, Sadzobníkom
poplatkov a VOP účinné ku dňu uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní žalovaného, na základe
čoho zistil tento skutkový stav:
6/Dňa 8.11.2011 uzavrel žalobca so žalovanou zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb, na základe ktorej žalobca ako banka zriadil v prospech žalovanej osobný účet č.
XXXXXXXXXX/XXXX s frekvenciou výpisov mesačne. Ďalej došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a
používaní platobnej karty Maestro - Medzinárodnej s dohodnutými parametrami. Zmluva bola uzavretá
na dobu neurčitú a obsahovala ďalšie zmluvné dojednania. Žalobca priložil k žalobe a k zmluve
Sadzobník poplatkov - pre fyzické osoby účinný od 1.7.2016 a Všeobecné obchodné podmienky Prima
banky Slovensko a.s. účinné od 1.10.2016.
7/ Z písomnej špecifikácie žalovanej sumy z 1.12.2016 vyplýva, že žalovaná mala poskytnutú
službu povoleného prečerpania na účte, ktorá sa riadi platnými VOP ods. 8.9. Splácanie povoleného
prečerpania, ktoré sa uskutočňuje automaticky, priebežným znižovaním záporného salda bežného
účtu klienta, na ktorom bolo povolené prečerpanie zriadené, teda nie vo vopred určených mesačných
splátkach. Za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania sa považuje aj zníženie limitu pre povolené
prečrpanie na hodnotu 0,- eur a ak k tomu dôjde, je klient povinný splatiť tú časť povoleného
prečerpania, ktorá prevyšuje novú výšku limitu najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom zníženie
nadobudne účinnosť. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy sa žalovaná
dostala do nepovoleného debetu vo výške žalovanej sumy. Dlh z nepovoleného prečerpania je splatný
bez zbytočného dokladu po tom, čo vznikne, keďže sa nejedná o dohodnutý produkt, ale ide o porušenie
zmluvy. Poslednú úhradu vykonala žalovaná 4.7.2014. Suma 886,94 eur predstavuje rozdiel medzi
všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi na účte žalovanej. Počiatočný stav účtu k 30.6.2014
bol vo výške - 827,90 eur, limit povoleného prečerpania bol 1230,- eur. Ku dňu vyrovnania zostatku
účtu 25.8.2015 bol stav na účte - 886,94 eur. Debetné obraty predstavujú úroky; po dobu nepovoleného
prečerpania je majiteľ povinný platiť z prekročenej čiastky úrok 28%, spolu ide o úroky 236,04 eur. Ďalej
ideopoplatky zavedenieúčtu,vkladvhotovosti,výbervhotovosti,zisteniezostatku,výzvuaupomienky.
Kreditné obraty sú vo výške 700,- eur - vklady na účet.
8/ Z výpisov z účtu žalovanej č. účtu XXXXXXXXXX za obdobie od 8.11.2011 do 31.7.2015 vyplývajú
jednotlivé kreditné a debetné položky za každý jednotlivý mesiac osobitne. Posledná kreditná položka
bola dňa 4.7.2014, kedy žalovaná vložila na účet sumu 700,- eur a následne boli na účte účtované len
debetné položky, a to úroky, rôzne poplatky, pričom ku dňu 1.7.2014 bolo povolené prečerpanie znížené
na 0,- eur. V každom jednotlivom mesiaci následne účtovala banka len poplatky a úroky, pričom stav
na účte ku dňu 31.7.2015 bol 870,69 eur a ku dňu 25.8.2015 v sume 556,94 eur.
9/ Z písomnej špecifikácie žalovanej sumy z 17.10.2018 vyplýva, že účastníci uzavreli dňa 15.3.2013
zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte, ktorou žalobca poskytol žalovanej
limit povoleného prečerpania vo výške 810,- eur s variabilnou úrokovou sadzbou vo výške 19,90%
ročne. Výška úverového limitu sa mohla meniť, pričom je vždy uvedená vo výpise z účtu. Zmluva
pritom obsahuje všetky náležitosti zmluvy o povolenom prečerpaní v zmysle § 10 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch. Banka rozlišuje povolený a nepovolený debet, povolené prečerpanie sa
riadilo zmluvou a VOP čl.T účinné pri podpise zmluvy o povolenom prečerpaní a VOP čl. 8 účinné
ku dňu zníženia limitu na 0,- eur. Povolené prečerpanie je úverom, ktorý dlžník čerpá naraz alebo po
častiach, vo výške a termínoch podľa svojej potreby až do výšky poskytnutého limitu, a to nad rámec
aktuálneho zostatku bankového účtu. Splácanie sa uskutočňuje automaticky znižovaním záporného
salda bežného účtu klienta, za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania sa považuje aj zníženie limituna hodnotu 0,- eur. Žalovaná opakovane porušovala zmluvu a prekračovala povolený limit povoleného
prečerpania, na základe čoho pristúpil veriteľ k zníženiu limitu povoleného prečerpania na 0,- eur dňa
1.7.2014. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy vo vyššieuvedenej lehote sa
dostala žalovaná do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Po znížení limitu na 0,-
eur sa dlh žalovaného navyšoval z právneho titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a VOP čl. 3.12. Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými
a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného, a súčet položiek je uvedený v každom
jednotlivom výpise. V ďalšom žalobca uviedol prehľad všetkých transakcií na účte žalovanej za celé
zmluvné obdobie, a to počet debetných transakcií, výšku debetných transakcií 19180,91 eur, poplatky
za transakcie, poplatky za balík služieb, poplatky za upozornenie - debet, zist.zost.na ATM inej banky
SR,transakcieúrokov,poplatkovzavýzvu,výberyvhotovosti,odchádzajúceplatby,prevodynasporenie
a platby cez portál POS, ďalej uvádza prehľad kreditných položiek, kreditné úroky, prichádzajúce
platby, vklad hotovosti na pobočke, návraty platby vykonanej platobnou kartou, prevody zo sporenia.
Celá žalovaná suma bola nepovoleným debetom predstavujúcim záporný rozdiel medzi debetnými a
kreditnými operáciami na účte, ktorý vznikol na základe omeškania žalovanej s úhradou peňažnej sumy
poskytnutej v rámci služby povoleného prečerpania. Ďalej poukázal na úpravu poplatkov, úrokov,
omeškanie žalovanej.
9/ Z priloženej zmluvy o povolenom prečerpaní na účte z 15.3.2013 vyplýva, že banka zriadila klientovi,
teda žalovanej povolené prečerpanie do výšky limitu 810,- eur s variabilnou úrokovou sadzbou 19,90%.
Ďalej žalobca predložil výpis z účtov žalovanej po celú dobu od založenia účtu, prvý výpis za obdobie od
8.11.2011do30.11.2011skonečnýmzostatkom kudňu30.11.201158,79eur.Zvýpisov znasledujúcich
mesiacov vyplýva, že žalovaná mala na účte prevažne vždy mínusový stav, keď súčet kreditných
položiek a ich finančné vyjadrenie prevyšoval súčet debetných položiek. Prvýkrát sa tento mínusový
stav vytvoril na jej účte v období od 1.2.2012 do 29.2.2012, keď mala zostatok na účte - 305,35 eur a
vo výpise sa konštatuje výška debetného limitu platná od 21.2.2012 je 430,- eur a úroková sadzba je
16.90% p.a., následne výška limitu povoleného prečerpania bola platná od 11.7.2012, od 1.10.2012 vo
výške 430,- eur a banka zvyšovala aj výšku úrokovej sadzby na 19,90%. Z výpisu z účtu za obdobie od
1.3.2013 do 28.3.2013 vyplýva stav na účte - 721,26 eur s tým, že výška povoleného prečerpania platná
od 15.3.2013 je 810,- eur. V nasledujúcich mesiacoch žalovaná na účte prekračovala mínusový stav, keď
napríklad k 31.5.2013 bol stav na účte - 1253,95 eur a vo výpise za mesiac máj 2013 banka konštatuje
výšku limitu povoleného prečerpania od 6.5.2013 na 1230,- eur. Stav na účte ku dňu 30.6.2014 bol -
827,90 eur, vo výpise za júl 2014 banka konštatuje limit povoleného prečerpania od 1.7.2014 vo výške
0,- eur. Následne banka účtovala na účte len poplatky za výzvy, úroky a mesačné poplatky za vedenie
účtu až ku dňu 25.8.2015, kedy bol stav na účte - 886,94 eur.
10/ Podľa § 708 ods. 1,2 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
11/Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
12/ Podľa § 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzavretia zmluvy z 15.3.2013 prekročením sa rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom
veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na
platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.
Podľa § 10 ods. 1,2,3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov,
musí obsahovať tieto náležitosti:
a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w),
b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,
c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.Počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania je veriteľ povinný
pravidelne informovať spotrebiteľa prostredníctvom výpisu z účtu alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi, o
a) období, ktorého sa výpis z účtu týka,
b) výške čerpaných prostriedkov a dátumy ich čerpania,
c) zostatku z predchádzajúceho výpisu a jeho dátume,
d) novom zostatku,
e) dátume a výške splátok spotrebiteľa,
f) uplatnenej úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,
g) všetkých uplatnených poplatkoch súvisiacich so spotrebiteľským úverom zaplatených v danom
období,
h) minimálnej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
Veriteľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi aj písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi, zvýšenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo iných splatných poplatkov, a to
najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny, ak tento zákon v § 12 ods. 2 neustanovuje
inak.
Podľa § 18 ods. 1,2 citovaného zákona ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť,
že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v
listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe
spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe,
ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania
a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.
Ak ide o prekročenie, ktoré trvá viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne informuje spotrebiteľa
písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o
a) prekročení,
b) výške prekročenej čiastky,
c) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,
d) akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania,
e) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia vrátane ponuky iných úverových produktov.
13/Podľa § 53 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
14/ Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona súd žalobu
žalobcu opätovne zamietol. Žalobca v žalobe pôvodne odvíjal žalovaný nárok od uzavretej
zmluvy o bežnom účte a porušenia zmluvných povinností žalovanou mať na účte dostatok finančných
prostriedkov. Je nepochybné, že svojou povahou išlo o zmluvu o bežnom účte v zmysle § 708
Obchodného zákonníka, žalobca je bankou a žalovaná konala pri uzatváraní zmluvy ako fyzická
osoba. Ide teda zároveň aj o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl., ustanovení Občianskeho
zákonníka, pretože žalovaná nekonala v rámci plnenia pracovných alebo podnikateľských povinností.
Okrem ustanovení Obchodného zákonníka a zmluvných dojednaní teda dopadá na daný vzťah aj
právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka, resp. právna úprava
spotrebiteľských úverov. Podľa žalobcu v dôsledku porušenia povinností žalovanou mať dostatok
finančných prostriedkov na účte sa dostala do nepovoleného prečerpania a zostala dlhovať žalovanú
sumu. Z predloženej zmluvy o bežnom účte nevyplývalo dojednanie povoleného a ani nepovoleného
prečerpania finančných prostriedkov na účte, čo konštatoval súd vo skoršom rozhodnutí. Súd vyzýval
žalobcu výzvou z 21.11.2016, aby špecifikoval žalovanú pohľadávku, z čoho konkrétne pozostáva
žalovaná suma, kedy sa dostala žalovaná do omeškania, ako bola dohodnutá splatnosť dlhu. Na
uvedenú výzvu odpovedal žalobca oznámením, v ktorom iba uvádza, že úverový limit bol od 1.7.2014znížení na 0,- eur a poukázal na výpisy z účtu. Dohodu o povolenom prečerpaní peňažných
prostriedkov na účte nepreukázal. Poukázal na priložené výpisy z účtu žalovanej, ktoré uvádzajú
kreditnéadebetnéoperácieaposlednývýpissnulovýmzostatkompredstavujevnútornúinternúúčtovnú
transakciu banky s názvom bezhotovostný prevod. Následne v ďalšej špecifikácii zo dňa 17.10.2018
žalobca predkladá zmluvu o povolenom prečerpaní na účte z 15.3.2013 a tvrdí, že žalovanej bol
poskytnutýlimitpovolenéhoprečerpaniavovýške810,-eur,pričom poukazujeajnaVOPčl.TaVOPčl.8
účinné ku dňu zníženia limitu na 0,- eur. S poukazom na uvedené súd zastáva názor, že žalobca naďalej
nepreukázal opodstatnenosť žalovanej pohľadávky, a to z čoho konkrétne pozostáva, či ide o skutočne
vyčerpanéfinančnéprostriedkyaakánonazákladeakéhoplatnedohodnutéhozmluvnéhovzťahu,resp.
či ide len o príslušenstvo k pohľadávke, t.j. úroky, poplatky a podobne. Žalobca nemôže požadovať, aby
bol súd povinný uvedené vyvodzovať z priložených výpisov z bankového účtu, čomu zodpovedá aj § 132
ods. 2 CSP. I keď žalobca uvádza, že žalovanej bolo poskytnuté povolené prečerpanie, a to na základe
zmluvy o povolenom prečerpaní z 15.3.2013, súd má za to, že takýto zmluvný vzťah nemohol vzniknúť
platne. V čase 15.3.2013 mala žalovaná na účte bez akéhokoľvek preukázania predtým povoleného
prečerpania finančných prostriedkov, alebo povoleného prekročenia mínusový stav, pretože z výpisu
z mesiaca marec 2013 vyplýva, že stav na účte ku koncu mesiaca mala - 721,26 eur, teda v
čase „dojednaného“ povolenia prečerpania finančných prostriedkov toto prečerpanie bolo už fakticky
vykonané a je zjavné, že banka si len takýmto spôsobom zlegalizovala prekročenie čerpania finančných
prostriedkov žalovanou bez akéhokoľvek zmluvného základu. Banka síce v predchádzajúcich výpisoch
uvádza limit povoleného prečerpania od 1.10.2012, takúto dohodu však žalobca ani netvrdí a ani
nepreukazuje. Je potom otázne, či mohlo vôbec dôjsť k platnej dohode o povolenom prečerpaní, ktoré
v skutočnosti už nastalo. I keď je jednoznačné, že povolené prečerpanie s odkazom na VOP bod T, je
jednostranne nadstavené bankou a nemohlo ísť o žiadne individuálne dojednanie so žalovanou a súd
preto nemôže považovať dohodu o povolenom prečerpaní za platnú, samotná konštrukcia povoleného
prečerpania upravená v tomto článku hovorí o práve banky zriadiť /v budúcnosti/ povolené prečerpanie
za splnenia určitých podmienok. Banka evidentne najskôr fakticky pripustila povolené prečerpanie a až
následne uzatvárala dohodu o povolenom prečerpaní. Okrem toho dohoda o povolenom prečerpaní
z 15.3.2013 nemôže byť platná už i preto, že neobsahuje všetky zákonné obsahové náležitosti
upravené v § 10 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve sa nenachádza
údaj o povinnosti spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, údaj
o výške poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť, údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, údaj o práve na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu. Súd preto dospel k záveru, že
zmluva o povolenom prečerpaní nebola uzavretá platne už i s odkazom na VOP a Sadzobník poplatkov,
na ktoré len zmluva odkazuje a ktoré dojednania nemohli byť individuálne dojednané. Ani pri úvahe o
tom, že úver by bolo možné posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 písm. c/
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nie je možné žalovanú pohľadávku priznať, pretože
žalobca nepreukázal z čoho pozostáva žalovaná suma. Súd opätovne zdôrazňuje, že ani v špecifikácii z
17.10.2018 žalobca nepreukázal, čo tvorí žalovanú sumu, pretože len matematický rozdiel medzi výškou
debetných a kreditných operácii nemôže preukazovať konkrétne to, čo zo žalovanej sumy je tvorené
skutočne vyčerpanými finančnými prostriedkami, čo predstavujú úroky a z akej sumy sú uplatňované, čo
konkrétne predstavujú poplatky. Súd nie je povinný uvedené vyčítavať z početných výpisov z bankového
účtu žalovanej, keď napríklad súd by nevedel presne určiť úroky a poplatky zo žalovanej sumy, ak by
uvažoval o tom, že zmluva o povolenom prečerpaní je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov.
15/ Žalovaná pohľadávka nemôže predstavovať ani tzv. plnenie z nepovoleného prečerpania z
uvedených dôvodov:
Podľa čl. 3.8 Všeobecných obchodných podmienok Prima banka Slovensko a.s. bolo povinnosťou
žalovanej ako klienta mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie
požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle Sadzobníka a
akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke. Z písomného vyjadrenia žalobcu a predložených
výpisov z účtu vyplýva, že žalovaná bola od roku 2012 na svojom účte v mínusovom stave, posledná
kreditná operácia bola zaznamenaná dňa 4.7.2014, čo vyplýva z výpisu z účtu č.l. 70 spisu, následne
neboli pripísané žiadne kreditné položky, od tohto obdobia účtoval žalobca na účte len úroky, mesačné
poplatky za vedenie účtu a ďalšie poplatky. V zmysle čl. 3.12 VOP môže dôjsť k nepovolenémuprečerpaniu bežného účtu, pričom ide o automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje
majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom
účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po
dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný
na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Ustanovenia ods. 8.8 sa
použijú primerane, pričom výšku sadzby môže banka znížiť alebo zvýšiť. Z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že nepovolené prečerpanie je zmluvné dojednanie, ktoré je jednostranne určené a nadstavené
bankou. Nemohlo ísť o žiadne obojstranne dohodnuté plnenie už i s ohľadom na to, že je
obsiahnuté vo VOP, kde si banka jednostranne stanovuje možnosť prekračovať bežný účet klienta bez
akéhokoľvek časového obmedzenia. Nejde o individuálne dojednanie, pretože žalovaná s určitosťou
nemala možnosť ovplyvniť jeho obsah. Súd považuje uvedené zmluvné dojednanie za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, a to z viacerých dôvodov. Banke uvedený režim dovoľuje bez vôle majiteľa účtu
poskytovať mu aj nedojednané prekročenie finančného stavu na účte, aj to aj po dlhší čas. Banka aj
v takomto stave, keď na účte nie sú žiadne finančné prostriedky si zabezpečuje právo na úroky a
rôzne poplatky, ktoré následne ďalej úročí úrokom 28% tak, ako je to pri povolenom prečerpaní, teda
zmluvne dojednanom prečerpaní finančných prostriedkov. Banka má podľa tohto ustanovenia dokonca
možnosť úrok aj zvýšiť. Uvedená praktika banky nemôže požívať právnu ochranu, pretože je výrazne
v neprospech spotrebiteľa a zabezpečuje len záujmy banky. Pokiaľ má banka aj pri nepovolenom
prečerpaní finančných prostriedkov zachované rovnaké právo na úroky /dokonca i vyššie/, právo na
poplatky a iné plnenia podľa vnútorných predpisov banky, bolo by potom bez významu, či sa povolené
prečerpanie zmluvné dojedná alebo nie. Pri zmluvnom dojednaní však spotrebiteľ osobitne s bankou
dojednáva podmienky prečerpania finančných prostriedkov na účte, úročenie a predovšetkým je
informovaný a má vedomosť o tom, že banka mu poskytuje v podstate úver, tak ako to predpokladá
§ 710 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené preto súd nepriznal žalobcovi plnenie z titulu
nepovoleného prečerpania, pretože evidentne celý nárok žalobcu vyplýva z takéhoto prečerpania, ktoré
uplatnil žalobca v žalovanej úverovej istine a následne aj ako príslušenstvo 28% od celej žalovanej
sumy až do zaplatenia. Nie je možné prehliadať i to, že banka si uzavretím a ukončením vedenia účtu
uplatňuje ďalšie úročenie zo sumy, ktorá je tvorená aj úrokom, t.j. banka požaduje úrok z úrokov, čo
je neprijateľné, pretože ide o duplicitnú sankciu dlžníka. Súd však konštatuje, že žalobca v konaní ani
nepreukázal platné dojednanie povoleného prečerpania a úverového limitu.
16/ Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu opätovne zamietol, pretože žalobca nepreukázal z
čoho konkrétne pozostáva žalovaná pohľadávku, čo z nej je tvorené prípadnou istinou a skutočne
vyčerpanými finančnými prostriedkami, čo tvoria úroky a z akého základu sú uplatňované a čo tvoria
poplatky. Uvedené nie je zrejmé súdu ani z prehľadu všetkých transakcií č.l. 212 p.v. spisu. Keď súd
spočítal len výbery žalovanej počas celého zmluvného vzťahu v hotovosti z bankomatu 11.640,- eur,
odchádzajúce platby 2022,63 eur, prevod na sporenie 50,- eur a platby cez portál POS 4560,94 eur,
ide o sumu 18.272,94 eur, pričom žalovaná mala súčet kreditných operácii vyšší, a to 18.293,97 eur.
Znamená to teda, že evidentne splatila žalobcovi viac ako skutočne vyčerpala, teda nemohlo vzniknúť
na jej strane ani žiadne bezdôvodné obohatenie a ani povinnosť zaplatiť plnenie prevyšujúce skutočne
vyčerpanú úverovú istinu, keďže súd nepovažuje dohodu o povolenom a nepovolenom prečerpaní za
platnú.
17/O nároku žalovanej na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s §
255 ods. 1 CSP. V konaní bola úspešná žalovaná, trovy konania jej však preukázateľne nevznikli, preto
súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach (§ 357
písm. d) CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí
(označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku
konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v
§ 365 ods. 1, 2 CSP.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.